Ďakujem pekne.
No nemôžem nereagovať na pána kolegu Suska, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že inštitút väzby je teraz nadužívaný. No, nie je nadužívaný, to je len nejaký záver politikov o niektorých rozhodnutiach Ústavného súdu. Nie je nadužívaný s ohľadom na to, koľko vašich ľudí je vo väzbe, veď o tom to celé je. Samozrejme, za vašich čias, keď nezáležalo na tom, keď je niekto vo väzbe, pretože nikto z vašich ľudí v tej väzbe nikdy nebol, tak to bolo, samozrejme, jedno. Nikto na Ústavný súd žiadne sťažnosti v súvislosti so svojou väzbou nepodával a keby aj podával, tak to bol Macejkovej Ústavný súd, všetci vieme, že ako fungoval. Ale teraz vy ste urobili záver, že inštitút väzby je nadužívaný len preto, že je viacero rozhodnutí Ústavného súdu v súvislosti s väzbou jednotlivcov, ktorí sú všetko vaši ľudia, ktorí si dokážu zaplatiť advokátov na to, aby šli na Ústavný súd, a ktoré rozhodnutia vy ste zhrnuli do jedného vám sa hodiaceho pojmu nadužívaný inštitút.
To nie je nadužívaný inštitút s ohľadom na počet a povahu ľudí, ktorí sa do väzby dostali. Ukážte mi jeden normálny demokratický štát, kde je také množstvo sudcov, prokurátorov, iných vysokých štátnych úradníkov vo väzbe v takto krátkom čase. Taký štát neexistuje. Takže ak vy tu chcete tvrdiť, že inštitút väzby je nadužívaný, je to len váš záver, ktorý používate s politickým zámerom. Ale určite to nie je pravda, pretože ak ústavné súdy rozhodli v súvislosti s väzbou inak, ako o nej rozhodli vysoké súdy, napríklad aj Najvyšší súd, prosím, také veci sa môžu stať, je to častokrát aj v jednotlivostiach na debatu, že ktoré rozhodnutia dávajú logiku alebo že čo tie rozhodnutia konkrétne hovoria v súvislosti s väzbou, prosím. Ale urobiť záver, že inštitút väzby je tu nateraz a za našich podmienok nadužívaný, to je čisté politikum, nič iné. To je politikárčenie.
No a potom, pokiaľ ide o všeobecného znalca pána kolegu Kočiša, ktorý, samozrejme, všetkému rozumie, som ešte nepočul, že by na niečo nemal faktickú poznámku, vysoko kritickú ku koalícii, čo je, samozrejme, dobré, že to robí, aspoň vieme, čo si máme o tom myslieť, ale chcem ho upozorniť na jednu vec, že väzba je dôsledok toho, že súd rozhodol, že trestné stíhanie v danom prípade je dôvodné, čiže to nie je akože samovoľne sa nejakí chlapci dohodnú, že tohto vrazíme do väzby, a vec je vybavená. Nie, súd rozhodol, že trestné stíhanie je dôvodné. Čiže nejak tu hovoriť o tom, že je to celé nejaká politická schéma na stíhanie opozičných exponentov, je, samozrejme, somarina.
A ja už som to tu naznačil predtým a cítim potrebu to zdôrazniť, to, že máme takto fungujúcu väzbu a že to tak potrebujeme, že to cítime, že je to nutné, to je zapríčinené naozaj tým, že tento inštitút doteraz tu akosi nebol potrebný, nikoho, nikoho to netrápilo. A má to aj takú súvislosť, že ak sa ten inštitút teraz používa, odrazu nám vyskakujú dôvody, pre ktoré to nefunguje celkom tak dobre, ako by to fungovať malo. A tie dôvody sú rôzne. A z môjho pohľadu jeden z hlavných dôvodov toho je to, že nemáme absolútne žiadnu reálnu kontrolu nad tým, ako fungujú advokáti. To je proste realita, že predstava, že by v nejakej civilizovanej demokratickej krajine, ktorá je právny štát, mohol advokát robiť tie veci, čo tu bežne robia advokáti, a kľudne pokračovať vo svojej profesii ďalej, to je, niečo také neexistuje. Keď si predstavíte, že by v Anglicku nejaký advokát robil tie veci, čo tunák bežne advokáti robia, tak nielenže by ho vykopli z komory okamžite, by urobil prvý krok tým smerom, ale ešte by skončil v base. A tu advokáti nič, idú ďalej, všetko si vysvetlia, vedia, že majú monopol, vedia, že majú ochranu...
Takže to je ten dôvod, pre ktorý vlastne je taká častokrát tvrdá väzba potrebná. Pretože tie prostriedky, ktoré za normálnych okolností by nám zabezpečovali funkčnosť tej väzby, tie častokrát u nás my nemáme.
Ďakujem.