Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, ja, samozrejme, vítam zjednotenie tohto systému aj pod číslom 112, tak ako je to v iných krajinách, ale rada by som otvorila v tejto súvislosti ešte jednu tému a mrzí ma, že sa nám nepodarilo v tomto duchu pripraviť pozmeňovací návrh. Týka sa to problematiky vodnej záchrannej služby, ale chcem to pri tejto príležitosti, pri takej veľkej zmene zákona, ako teraz vlastne ju predkladáte, prezentujete, tak rada by som túto problematiku otvorila s tým, že by sme, máme ambíciu sa s rezortom stretnúť a vyriešiť problematiku vodnej záchrannej služby a by som teraz chcela aj povedať ten apel, že prečo je to dôležité.
Iste si pamätáte pred viac ako 30 rokmi na veľké nešťastie, tragédiu, ktorá sa stala na Zemplínskej šírave, kedy v krátkom čase došlo k veľkej, prudkej zmene počasia a viacero najmä tých bicyklov vodných odfúklo na šíru plochu, na týchto bicykloch boli rodiny s malými deťmi od ozaj malých po tínedžerov a to nešťastie, ktoré sa stalo, bolo, že aj vďaka tomu, že tam nebola vodná záchranná služba, tak malo veľmi tragické následky, hoci plavčíci, ktorí boli na brehu, urobili, čo sa dalo, tak napriek tomu došlo k veľkým stratám na životoch aj stratám v rámci rodín.
Práve pri tejto príležitosti takto, možno sú to dva roky dozadu, sme mali stretnutie na Zemplínskej šírave, kde, ktoré zvolali občianske združenie Šíravania, ktorí sa zapodievajú touto problematikou a už dlhodobo sa snažia poukázať na to, že vodná záchranná služba vymizla z našich vodných plôch. Netýka sa to, teraz nehovorím o plavčíkoch, ktorí sú povinní, v rámci zákona o verejnom zdravotníctve povinní byť na tých verejných plážach, ktoré prevádzkujú ako kúpaliská, ale vodnú záchrannú službu, ktorá poskytuje, by mala poskytovať záchranu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na otvorených vodných plochách, kde je veľká kumulácia obyvateľstva. To znamená, to sú tí ľudia, ktorí sa nachádzajú, plavia sa po tých otvorených plochách na rôznych plavidlách, poťažmo sú aj takí, ktorí si trúfnu ich preplávať z jednej strany na druhú, ale faktom je, že aj títo ľudia, ktorí majú, sú najmä držitelia nejakých vodných plavidiel aj si platia rôzne poplatky za prevádzkovanie týchto plavidiel, ak sa im niečo stane na tejto vodnej ploche, tak nemajú koho zavolať a dočkať sa vodnej záchrannej služby.
Dala som si robiť aj parlamentnú štúdiu o tom, ako to funguje v iných krajinách. Samozrejme, tá otázka vždy skončila v rôznych debatách na financiách, že kto by takúto službu financoval, lebo je predpoklad, že vodná záchranná služba je sezónnou záležitosťou najmä v jarných, letných, možno teplejších jesenných mesiacoch. No v súčasnosti už aj s prichádzajúcou klimatickou zmenou to oteplenie je čoraz viacej a stretávame sa aj s tým, že aj mnohí ľudia aj v zimných mesiacoch vodné plochy využívajú. Čiže tá, aj ten dôvod, pre ktorý sme s tým, s ambíciou, s pozmeňovacím návrhom do tohto vládneho návrhu ešte neprišli, lebo sme nemali dostatočne vyriešenú túto problematiku. Je to rôzne. Niekde vodná záchranná služba je pod Červeným krížom, aj u nás je sekcia pod Slovenským Červeným krížom ako vodná záchranná služba, týka sa to aj plavčíkov a podobne.
To, čo vlastne je naša ambícia, je, aby zložka, tak ako bola v minulosti a zanikla, myslím, v roku 2009 a fungovala pod rezortom ministerstva zdravotníctva, proste ako zmizla z vyhlášky, ktorá ju definovala malou novelou, novelou zákona, tak je ambícia, aby sa vytvorila nanovo a bola súčasťou integrovaného záchranného systému, samozrejme, nie na každej vodnej ploche, ale na tých, ktoré sú vytypované ako veľkou, veľká koncentrácia, kde sa takéto príhody aj náhle zmeny počasia môžu stať. Je to ako Zemplínska šírava, Domaša, Oravská priehrada, Senecké jazerá, Zlaté piesky, asi osem vodných plôch, ktoré sú takto vytypované aj z pohľadu toho, toho širokého využívania.
Tá ambícia bola taká, že tá vodná záchranná služba by mala svoje vybudované stanovištia na týchto vybraných vodných plochách s príslušným vybavením, to znamená kľúčový je ten motorový čln, ktorý nemôže byť hocijaký. Napríklad aj v súčasnosti na Zemplínskej šírave existuje napríklad štátni policajti, ktorí tam hliadkujú a dohliadajú práve na bezpečnosť, ale skôr z pohľadu bezpečnosti prevádzkovania rôznych motorových člnov, či ich nešoférujú alebo teda neriadia kapitáni pod vplyvom alkoholu, alebo skôr dodržiavajú taký verejný poriadok, ale tieto ich člny napríklad nie sú uspôsobené na vyťahovanie topiacich sa ľudí. Lebo tá prax, žiaľ, dnes je už taká, že keď aj dôjde k nešťastiu, niekto sa topí, tak už potom prídu hasiči, ale oni už, žiaľ, hľadajú iba, dohľadávajú utopených ľudí v týchto vodných plochách. A my potrebujeme, aby boli k dispozícii tí vodní záchranári vtedy, keď ešte sa dokážu zachrániť topiacich sa ľudí tak, aby prežili. Čiže v minulosti aj sú vybudované na týchto vodných plochách tieto stanovištia, momentálne sú opustené, mnohé sú aj zdevastované, ale stále sú ešte v majetku štátu, poväčšine sú v majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo na tých plochách vybudované, ktoré boli vybudované v rámci budovania vodných plôch, čiže isté zázemie tam je, no ale teraz vlastne je potrebné nájsť ten celý mechanizmus fungovania, fungovania tejto vodnej záchrannej služby.
Týmto by som vlastne možno aj tak skončila, hoci by som o tom mohla veľa rozprávať, ale nie je to mojím cieľom, mojím cieľom bolo otvoriť túto debatu aj vás poprosiť, že či teda je možné sa k tejto téme dostať. Prečo to aj tak dlho trvalo, bolo, lebo my sme pôvodne mali súhlas pána ministra Lengvarského, že pôjdeme tou cestou, ako to bolo v minulosti, že tá vodná záchranná služba bude pod rezortom ministerstva zdravotníctva, ale následne rôznymi teda odbornými diskusiami sa ukázalo, že nie je to, lebo tam sa neposkytuje zdravotnícka záchrana, tam sa poskytuje záchrana toho topiaceho, oni mu poskytnú len prvú pomoc ako hasiči pri dopravnej nehode a následne volajú lekára. Čiže oni nie sú lekári, tí vodní záchranári nie sú lekári, oni sú síce zdatní v plávaní, majú, vedia, majú skúsenosti z prvej pomoci, ale to nie sú lekári. Vodný záchranár je ako hasič alebo ako policajt, že poskytne prvú pomoc a okamžite cez tento integrovaný záchranný systém volá sanitku, volá lekára, ktorý už následne si preberie toho živého topiaceho sa človeka, ktorému bola poskytnutá prvá pomoc. Preto sme teda sa priklonili, že pôjdeme tou cestou cez integrovaný záchranný systém, a verím, že nájdeme pochopenie.
Hľadáme aj to financovanie, aby sme vedeli to celé tak premyslieť, aby to bolo funkčné, aby to nebolo len na pleciach štátu, pretože mnohé tie činnosti, ktoré vykonávajú tie skupiny ľudí, môžu byť aj financované v rámci nejakého poistenia.
Ďakujem pekne za slovo.
