Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec, práve ste popísali dôvod, pre ktorý ten zákon vzniká. Je to jeden z hlav... z kľúčových dôvodov, presne tieto situácie, ktoré ste opísali pri budovaní nových turistických trás, sú problémom a práve zákon tieto konfliktné situácie rieši, pretože ukladá presne povinnosti pri budovaní a navrhovaní nových turistických trás, kde musí byť dohoda s vlastníkom.
Čiže nie je možné, aby niekto bez súhlasu vlastníka budoval nové turistické trasy. V tých trasách, ktoré už sú vybudované a sú dlhodobo značené a využívané v teréne, tak je predpoklad, že môže sa stať, že v niektorých lokalitách miestnych si nastanú miestne situácie, kde vlastník bude chcieť turistickú trasu preložiť, lebo má tam nejaký lokálny iný záujem, takže aj v týchto prípadoch zákon ukladá návrh, akým spôsobom sa preloží tá trasa, alebo sa dohodne nejakým spôsobom inak buď finančným, alebo iným spôsobom s vlastníkom.
Vychádza sa z princípu, že vlastne čo nie je zakázané, je dovolené. To znamená, že po lese je dovolený voľný pohyb, pokým zákon niečo neukladá inak, a práve zákon o ochrane prírody, to, čo som povedala vo svojom úvodnom slove, je, ktorý hovorí, že od stupňa III sa môže pohybovať človek len po turistických trasách.
Čiže v princípe aj správcovia najmä lesných pozemkov aj vítajú, že ľudia sa nepohybujú, alebo resp. štyri pätiny turistov ide po turistických značkách a nemá tendenciu ísť mimo turistického značenia, väčšinou chodia samostatne okrem možno tých vysokohorských terénov, takže presne kvôli tomuto ten zákon je a upravuje tieto problematiky, ako ste spomínali.

Ďakujem pekne za slovo. Beriem si za svoje to, čo si, pán predseda, povedal, že skúsme tú rozpravu zhutniť.
Takže sme v rozprave o návrhu zákona o turistickom značení, o turistických trasách. Dosť som toho uveha... uviedla v úvodnom slove, tak snáď ešte zopár takých informácií, ktoré možno budú vás zaujímať, pre niekoho, kto napríklad váha o tom, že či by tento návrh zákona... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Kolegovia, prosím, utíšte sa, lebo naozaj neni počuť pani poslankyňu, je to nekorektné voči nej. Kto nechce byť v sále, nech radšej odíde. Diskusné krúžky napravo, pán poslanec Šipoš, prosím, rozožeňte tento diskusný kruh. Pán Vašečka, prosím vás pekne, opustite sálu. Ďakujem pekne.
Nech sa páči.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
86
... bol vlastne také, dopyt je dopadov na štátny rozpočet a nejakú byrokraciu a týmto súvisiace úkony. Treba povedať, že už dnes sú vyčlenené finančné prostriedky na zabezpečovanie značenia o turistických trasách, register, ktorý sa ako nový navrhuje, to nie je nový register, ktorý treba obstarávať, ale vzhľadom na to, že turizmus je športovým odvetvím, tak bude súčasťou registra športu, ktorý sa realizuje ako nový register z prostriedkov plánu obnovy, a tento turistický register bude vlastne segmentom tohto informačného systému. Veľa tých dát je už zhromaždených, najmä čo sa týka tej pešej turistiky a cykloturistiky, ktoré, ktorými dátami disponujú Klub slovenských turistov a Slovenský cykloklub.
Čo sa týka pohybu ľudí po, čo je veľkým významom tohto zákona o turistických trasách, je to, že už dnes napríklad sa zákon o ochrane prírody odvoláva, že v stupni ochrany od III, IV, V môže sa, ľudia sa môžu pohybovať len po turistických trasách, pritom tie turistické trasy nie sú nikde vymedzené. To, čo my upravujeme, je vlastne rozšírenie definície, čo turistická trasa je, to znamená, turistická trasa je tá trasa, ktorá je vyznačená a je aj v turistickom registri, ale za turistickú trasu, po ktorej je možný pohyb aj v týchto chránených územiach, budú aj lesné cesty, ktoré sú riadne evidované a po ktorých sa pohybujú napríklad lesné, lesné mechanizmy, čiže pohyb po týchto lesných cestách nebude pohybom mimo turistických trás.
Zákon taktiež upravuje niektoré podmienky aj novelizuje zákon o Horskej záchrannej službe v časti, kde sa spomína horské sprevádzanie. Sme akceptovali námety Asociácie horských vodcov, ktorí prišli s nejakými podnetmi, tak tie vlastne boli primerane premietnuté do tohto zákona. Upravujú sa aj kompetencie Horskej záchrannej služby najmä v tých lokalitách, ktoré sú rizikové, a stanovisko Horskej záchrannej služby sa bude premietať aj do tohto registra a pri budovaní nových turistických trás, tak ich stanovisko bude nevyhnutné.
Ďalšie, čo je dôležité, je prírodný turizmus. Prírodný turizmus je, čo sa týka hlavne sprevádzania formou prírodného turizmu, kde sa vlastne zavádza takáto činnosť, ktorá bude činnosťou v pod... vlastne povolenou pod živnostenským zákonom, pretože dnes sú problematické tie definície, že kto je sprievod... turistický sprievodca, delegáti, kto môže sprevádzať momentálne po chránených územiach, lebo zákon o ochrane prírody hovorí, že vlastne sprevádzať môže len pracovník Štátnej ochrany prírody, a každý iný, ktorý sprevádza nejakú skupinu, tak v podstate porušuje zákon.
Takže toto sú veci, ktoré prináša aplikačná prax, a ich upravujeme tak, aby sa vlastne aj podporil, podporil turizmus, ale aby sa aj legitimizovali aj rôzne formy sprevádzania, ale aj sa upravili poriadok v rámci turistických trás, aby sa nestalo, že niekto pôjde na turistiku, spoľahne sa, že táto turistická značka, najmä náučný chodník ma dovedie k nejakému bodu a zrazu zostane v teréne bez označenia a nebude sa vedieť pohnúť, pretože o tú turistickú trasu ten náučný chodník sa nikto nestará, lebo nemal svojho správcu, hoci v minulosti tento náučný chodník bol možno vybudovaný nejakými aktivistami z občianskeho združenia a podobne. Tak so sú v podstate tie základné princípy.
Predpokladám, že pán spravodajca dá hlasovanie o sedemnástej. Čiže ak by boli ešte nejaké otázky k... k tomuto zákonu, tak kľudne sa obráťte na mňa. A myslím si, že všetko čo, čo je také, máme prelúskané za tie, deväť mesiacov, čo sme robili na tejto druhej novele, alebo na tomto, druhej, na tomto druhom návrhu zákona, tak myslím si, že to máme prelúskané.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pek... (rečníčka si odkašľala), pardon, milí kolegovia, ďakujem pekne za možnosť uviesť návrh zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré predkladá po druhýkrát v tomto, v tejto Národnej rade skupina poslancov, tentokrát skupina poslancov Anna Zemanová, Jaromír Šíbl, Ján Benčík, Tomáš Lehotský, Tomáš Šudík, Mária Šofranko, Ján Szőllős a Marián Viskupič.
Cieľom zákona je predovšetkým vytvoriť doposiaľ neexistujúci jednotný právny rámec pre problematic... pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register a opraviť proces zápisu údajov do tohto registra, zákonom opraviť problematiku turistického značenia a za účelom ochrany turistických trás a turistického značenia upraviť priestupky a iné správne delikty na tomto úseku.
Návrh zároveň obsahuje aj návrh niektorých zmien už existujúcich právnych predpisov.
Treba povedať, že doteraz neexistuje žiadna právna úprava alebo len minimálna právna úprava, ktorá hovorí o problematike turistických trás, ktoré všetci považujeme za takú nejakú samozrejmosť, pretože turizmus a turistika je najrozšírenejším športom na Slovensku a praktizujú ho desaťtisíce, desaťtisíce občanov. A turistické značenia, na ktoré sme naozaj zvyknutí ako na takú samozrejmosť, je niečo ojedinelé na Slovensku a v Čechách, pretože práve turistické značenie, také ako ho poznáme, má už 130 rokov, viac ako 130 rokov a jeho význam bol aj zapísaný v minulom roku do kultúrneho nehmotného dedičstva Slovenska ako niečo výnimočné, výnimočné a samozrejmé, a preto sme si tak naňho zvykli, ako keby to bolo také zvykové právo, avšak nie je to celkom tak a problematika, ktorá potrebujeme, aby zabezpečila tú legitimitu značenia, správnosť a spoľahlivosť, je dobré, aby bola ukotvená v zákone. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Dnes o turistickom značení hovorí slovenská technická norma, ktorá nejakým spôsobom upravuje, ako by tie značky mali byť vyzera... ako by mali vyzerať, avšak vieme, že normy nie sú záväzné, ale majú len odporúčací charakter.
Tu treba jednoznačne povedať veľké ďakujem Klubu slovenských turistov, ktorí tiež už majú svoju dlho... dlhoročnú tradíciu ešte z minulého tisícročia, dá sa povedať, a Klub slovenských turistov sa v rámci svojej dobrovoľníckej činnosti naozaj zodpovedne stará o turistické značenie. Tie, ktoré sú známe podľa tých: modrá, červená, žltá, zelená, ktorá sprevádza turistu z miesta A do miesta B. Nie sú už upravené starostlivosť o tzv. náučné turistické trasy a iné trasy, ktoré nám vznikajú postupom času, ako aj turizmus sa vyvíja. Pribúda veľká ďalšia turis... skupina turistov, ktorá v minulosti nebola až taká intenzívna, a sú to cykloturisti. Tu tiež treba poďakovať cykloklubu, cyklo... cykloiniciatíve, ale, pardon, nehovorím presne názov, cyklo... klubu slovenských cyklistov, ktorí taktiež prispeli veľkou mierou, Slovenský cykloklub, pardon, takto je správny názov, sa ospravedlňujem (povedané so smiechom), ale aspoň vidíte, že to je naozaj niečo, čo vzniklo neskoršie, a Slovenský cykloklub zastrešuje budovanie cyklistických turistických trás, čiže to sú iné, ako sú cyklotrasy, ktorú sú, slúžia na účel dopravy, to znamená ako súčasť dopravného systému, ale klub, Slovenský cykloklub zastrešuje vybudovanie tých cykloturistických trás, ktoré taktiež vez... vedú cez pohoria a slúžia na rekreačné a turistické, turistické účely.
Ďalšia skupina turistov, ktorá je veľmi intenzívna, no, samozrejme, sú to lyžiari, sú to bežecké lyžiarske trasy, pribudli turistické trasy, ktoré slúžia napríklad koníčkárom, že trasy, kde je možné chodiť s koňmi.
Ďalšia veľká skupina turistov, ktorá nie je organizovaná, je vodná turistika, ale tiež veľmi bežná, hej. Vodná turistika, ktorá, ktorá je veľmi populárna od malých detí až po naozaj splavovanie našich divokých riek a tiež funguje tak nejak zvykovo a bez toho, aby mala určené alebo napomáhala určiť nejaký poriadok aj na týchto vodných turistických trasách. Čiže toto sú všetko turistické trasy v jednom balíku a náš zákon vlastne vytvára, sa snaží vytvoriť kumulatívny poriadok s týmito turistickými trasami, a čo je kľúčové, vytvára zopár, vytvára hlavne register, kde občania turisti, záujemcovia o turizmus budú, získajú všetky informácie, ktoré potreb... budú potrebovať preto, aby išli na turistiku. Nejakú z tých, ktorých som spomenula.
Chcem povedať, že tento náš návrh zákona má širokú podporu medzi turistami, je to, dôkazom je aj petícia, ktorá, ktorú organizoval práve Klub slovenských turistov na podporu tohto zákona ešte pred tým pol rokom, keď sme ho predkladali prvýkrát do Národnej rady, kde teda neprešiel do druhého čítania. Vypočuli sme si argumenty, otázky, tie neistoty, ktoré boli v rámci toho, tej predchádzajúcej verzie, a dnešný návrh reflektuje na tú diskusiu, ktorá trvala viac ako pol roka od predloženia predchádzajúceho návrhu.
Čiže naozaj vo veľmi krátkom čase, keď bola petícia spustená, v tom čase 8-tisíc občanov už dohromady podpísalo túto petíciu, ale prihováral sa za to aj snem Klubu slovenských turistov, ktorý bol na jeseň minulého roku, a kde nás aj vlastne informovali, následne aj cez médiá, ako som povedala, že ja zapísaný, značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Keďže turistika, turizmus je šport, tak aj gestorským výborom pre tento návrh zákona je výbor pre vzdelávanie a šport, a to z toho dôvodu, že už v súčasnosti rezort športu podporuje aj finančne, má svoje rozpočtované prostriedky na podporu financovania obnovy značkovania. To však fungovalo v súčasnosti alebo funguje v súčasnosti na základe grantovej výzvy, prostredníctvom ktorej tie príslušné organizácie, ktoré sa starajú o turistické trasy získavajú prostriedky na značenie. Dominantne je to Klub slovenských turistov, ktorý naozaj, treba povedať, že excelentne si robí svoju prácu, čo sa týka aj výkonu v teréne. Majú rozdelených značkárov seniorov, juniorov. Samozrejme, aj oni sa boria s problémom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, ale asi by som vás mal zastaviť, lebo o chvíľu budeme hlasovať, či nechcete pokračovať v rozprave potom, a ešte by sme vybavili spravodajcu.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Máte pravdu, som sa trošku rozrozprávala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ale nie... (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
... už ako keby som bola v rozprave, nie je čudo. (Povedané so smiechom.)
Takže na úvod by som povedala, že toto stačí a prihlásim sa potom do rozpravy.
Ďakujem za upozornenie, lebo tak som sa rozohnila (povedané so smiechom), že som úvodné slovo trošku natiahla, ale áno, poďme k spravodajcom.

Ďakujem veľmi pekne, kolega Ondro Dostál, že si uviedol na správnu mieru aj tie informácie k zaniknutej koalícii, k programovému vyhláseniu vlády, ktoré tuná opakovane kolegovia spomínajú, ako si asi zrejme nevšimli, že teda už žiadna koalícia nie je a že už je tu volebná kampaň. Ale pre zaujímavosť chcem spomenúť inú vec, ktorá v tom programovom vyhlásení vlády je, a chcem ťa doplniť, lebo oni citujú len to, čo sa im hodí a uviedol si to na správnu mieru. Ale napríklad v programovom vyhlásení vlády máme aj takúto vetu, že: "Vláda bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu." A to na, práve vďaka poslancom OĽANO neprešli niektoré návrhy, ktoré boli predložené. Takže mali by ste si spytovať svedomie vy, kolegovia, a nie účelovo vyťahovať niektoré veci, o ktorých veľmi dobre viete, že keď boli dávané do programového vyhlásenia vlády, že to bolo naozaj tak, ako bolo, že v tom čase ste boli naozaj najsilnejšie hnutie, ktoré sa vám už rozpadlo na niekoľko častí, a ste si to tam jednoducho pretlačili a teraz sa tvárite, ako keby my sme sa podpísali krvou, že toto je vec, za ktorú bezo zbytku takto zahlasujeme a vy ste hlasovali proti, proti protikorupčnému opatreniu, proti paragrafu, zúženiu § 363. Takže pozrite sa najprv na seba, kým prstom tuto budete celý klub povinne ukazovať a kritizovať SaS.

No, veľmi nekorektné považujem od vás, pán poslanec, hovoriť o tom, že pán minister Gröhling na vás hádzal bobek, a to isté tu hovoril aj pán Kučera, že ako sa vám nevenoval. No ja si veľmi dobre pamätám, ako ste s týmto námetom prišli ešte keď boli funkčné koaličné rady, kde nielen pán minister, ale aj štátny tajomník Husár hodiny s vami strávili na tom, aby sa našlo nejaké riešenie. A viete veľmi dobre, že to riešenie bolo, aby hodinu športu mohli využívať školy ako tú tretiu hodinu, dobrovoľnú hodinu, ktorú, ktorú majú školy možnosť využiť podľa svojho zváženia. Takže toto, čo tu rozprávate, naozaj je, nerozumiem tomu, že prečo sa takýmto správcom nevhodným chováte. Okrem toho máte už svojho ministra školstva niekoľko mesiacov a on, keď som počula jeho vyjadrenia, tiež má zdržanlivé názory na to, aby bola zavedená povinná tretia hodina vyučovania. Lebo v konečnom dôsledku je to všetko vždy a to končí pri, pri financiách, ktoré na školstvo neboli uvoľnené a bolo to z dôvodu vášho ministra financií, ktorý blokoval základnú školskú výuku o tie časti, ktoré sú povinné v rámci všeobecného vzdelávania žiakov a študentov. Tak si pozerajte na vlastné pochybenia na, do vlastného hnutia, na vášho bývalého ministra financií a vášho lídra, ktorý v prvom rade blokoval všetky dobré veci, ktoré sa týkali školstva.

Nesúhlasím s týmto návrhom zákona a to, čo si vlastne tuná pán kolega poslanec rozprával, tak áno, to sú také idealisticko-utopistické názory, a že prečo by sme si nemali dať právo takto idealisticky uvažovať. No preto, lebo žijeme v nejakom reálnom svete a treba povedať, že naozaj takéto skrátenie nájmu obdobia pre poľnohospodárov, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, je fatálne. Pretože, treba si povedať, že to nie je len o tom, že niekto na nejakej roli vyseje pšenicu, ale je to aj tom, že možno aj tí veľkí, ktorých si nazýval že oligarchovia, no nie sú to oligarchovia, sú to normálni podnikatelia v poľnohospodárstve, ktorí zabezpečujú potravinovú bezpečnosť, či sa týka poľnohospodárstva, rastlinnej alebo živočíšnej výroby, tak oni práve potrebujú mať garanciu toho obdobia, že investujú možno do živočíšnej výroby a následne produkciu toho odpadového hospodárstva tej hnojovice alebo, alebo hnoja od kráv, tak ich aplikujú na pôdu. Keď nebudú mať garanciu, kde to môžu aplikovať, tak vlastne nebudú ani investovať do živočíšnej výroby, to je uzavretý systém. A následne sa stane to, čo, o čom hovoríme, že máme tuná nejakú klimatickú zmenu a práve to hospodárenie na pôde, keď nebude mať dostatok organického hnojiva, bude sa hnojiť viacej priemyselnými hnojivami. Je to uzavretý cyklus a znížením garancie pre ľudí, ktorí, alebo podnikateľov kľudne alebo farmárov, ktorí investujú do poľnohospodárstva, je to niečo, čo ich bude vlastne demotivovať k tomu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ak ten registračný poplatok je naozaj nejaký skokový a nespravodlivý pre niektoré druhy vozidiel, tak je na mieste, aby sa to opravilo alebo upravilo.
Na druhej strane si treba uvedomiť aj naozaj tú, ten dopad na ekológiu, pretože ak my dovolíme občanom, aby si kupovali staršie vozidlá, tak do budúcnosti ich to dobehne v podobe sprísnenia emisných noriem, ktoré sa premietnu síce nie pri dani z motorových vozidiel, ktoré platia podnikatelia, ale aj fyzická osoba bude musieť prejsť nejakými sprísnenými STK normami, ktoré v následnom, na to, aby ich dosiahol, bude musieť platiť, aby si upravil vozidlo alebo ho po krátkom čase vyradil. Pretože v súčasnosti je návrh novely, novely nariadenia Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO₂, a dá sa povedať, že teraz v júni 2022 bol už schválený v Európskom parlamente nejaký pozmeňovací návrh, ešte samotné nariadenie myslím, že je pred schvaľovaním, ale je to len otázka času, že tie emisie sa začnú sprísňovať. Máme klimatickú zmenu, hovorí sa o dosiahnutí klimatickej neutrality. Tie veľké podniky sú na dobrej trajektórii, tam sa emisie prudko znižujú. Ale to, čo je najväčší prínos, je práve z dopravy a tá doprava bude musieť prihliadať na tieto emisné príspevky do ovzdušia. Čiže aj z tohto pohľadu, prosím, vnímajme tento zákon, ale treba opraviť, čo je potrebné, aby ten nábeh nebol prudký, ale je možno dobré, že sa o tom rozpráva, aby si ľudia uvedomili tieto súvislosti a do budúcna s tým rátali, že asi nie je to úplne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No áno, vaše vyjadrenie bolo emotívne, ale nekorektné. A ja som emotívne reagovala z lavice, nemusela som. Ale istým spôsobom musela, pretože ťažko sa počúvajú slová, ktoré sú klamstvom a zavádzaním a útočia na človeka, ktorý tu nesedí a nemôže sa, nemôže sa brániť.
A to klamstvo a zavádzanie o to viac ma šokuje od vás, lebo som vás považovala za čestného človeka, ktorý si aj pamätá. Pretože čo sa týka, veď spájali, spojili ste niekoľko zákonov dokopy a musím uviesť na správnu mieru, že SaS voči dvom tretinám sociálnych opatrení pomoci tehotným ženám nemáme nič k sociálnym a ekonomickým. Viete veľmi dobre, a pri ix návrhoch by sme vedeli súhlasiť možno s dvoma tretinami návrhov, ktoré sa navrhujú ako pomoc, skutočná pomoc sociálna, ekonomická tehotným ženám.
Čo sa týka ale predmetu zákona samotného, o ktorom teraz rokujeme, no tak prečo idete nakupovať? Keď sa hovorí, že spoločnosť je, spoločnosť je kresťanská a kresťan hovorí, že v nedeľu nemá ísť nakupovať, ako je možné, že tie obchodné centrá sú plné?
Tak nikto vás nenúti ísť nakupovať (rečníčka si odkašľala), pardon, a nikto nenúti ani tú pokladníčku so zbraňou pri hlave, aby sedela za tou pokladňou. Nuž tak ako ten trh práce dnes je dostatočne veľký, aby si možno mohla nájsť prácu. A možno práve im vyhovuje, že ide v nedeľu a cez týždeň môže byť doma. Nechajme tým ľuďom vybrať. A keď ľudia naozaj nebudú chodiť nakupovať, samotní tí obchodníci usúdia, že nie je to výhodné, že keď zívajú prázdnotou tie obchody. Ako boli obchodné reťazce, že 24 hodín nonstop otvorené, no skrátili tie hodiny, lebo bolo to neefektívne a nemusel nikto nikoho nútiť zákonom upravovať svoju pracovnú dobu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, ja, samozrejme, vítam zjednotenie tohto systému aj pod číslom 112, tak ako je to v iných krajinách, ale rada by som otvorila v tejto súvislosti ešte jednu tému a mrzí ma, že sa nám nepodarilo v tomto duchu pripraviť pozmeňovací návrh. Týka sa to problematiky vodnej záchrannej služby, ale chcem to pri tejto príležitosti, pri takej veľkej zmene zákona, ako teraz vlastne ju predkladáte, prezentujete, tak rada by som túto problematiku otvorila s tým, že by sme, máme ambíciu sa s rezortom stretnúť a vyriešiť problematiku vodnej záchrannej služby a by som teraz chcela aj povedať ten apel, že prečo je to dôležité.
Iste si pamätáte pred viac ako 30 rokmi na veľké nešťastie, tragédiu, ktorá sa stala na Zemplínskej šírave, kedy v krátkom čase došlo k veľkej, prudkej zmene počasia a viacero najmä tých bicyklov vodných odfúklo na šíru plochu, na týchto bicykloch boli rodiny s malými deťmi od ozaj malých po tínedžerov a to nešťastie, ktoré sa stalo, bolo, že aj vďaka tomu, že tam nebola vodná záchranná služba, tak malo veľmi tragické následky, hoci plavčíci, ktorí boli na brehu, urobili, čo sa dalo, tak napriek tomu došlo k veľkým stratám na životoch aj stratám v rámci rodín.
Práve pri tejto príležitosti takto, možno sú to dva roky dozadu, sme mali stretnutie na Zemplínskej šírave, kde, ktoré zvolali občianske združenie Šíravania, ktorí sa zapodievajú touto problematikou a už dlhodobo sa snažia poukázať na to, že vodná záchranná služba vymizla z našich vodných plôch. Netýka sa to, teraz nehovorím o plavčíkoch, ktorí sú povinní, v rámci zákona o verejnom zdravotníctve povinní byť na tých verejných plážach, ktoré prevádzkujú ako kúpaliská, ale vodnú záchrannú službu, ktorá poskytuje, by mala poskytovať záchranu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na otvorených vodných plochách, kde je veľká kumulácia obyvateľstva. To znamená, to sú tí ľudia, ktorí sa nachádzajú, plavia sa po tých otvorených plochách na rôznych plavidlách, poťažmo sú aj takí, ktorí si trúfnu ich preplávať z jednej strany na druhú, ale faktom je, že aj títo ľudia, ktorí majú, sú najmä držitelia nejakých vodných plavidiel aj si platia rôzne poplatky za prevádzkovanie týchto plavidiel, ak sa im niečo stane na tejto vodnej ploche, tak nemajú koho zavolať a dočkať sa vodnej záchrannej služby.
Dala som si robiť aj parlamentnú štúdiu o tom, ako to funguje v iných krajinách. Samozrejme, tá otázka vždy skončila v rôznych debatách na financiách, že kto by takúto službu financoval, lebo je predpoklad, že vodná záchranná služba je sezónnou záležitosťou najmä v jarných, letných, možno teplejších jesenných mesiacoch. No v súčasnosti už aj s prichádzajúcou klimatickou zmenou to oteplenie je čoraz viacej a stretávame sa aj s tým, že aj mnohí ľudia aj v zimných mesiacoch vodné plochy využívajú. Čiže tá, aj ten dôvod, pre ktorý sme s tým, s ambíciou, s pozmeňovacím návrhom do tohto vládneho návrhu ešte neprišli, lebo sme nemali dostatočne vyriešenú túto problematiku. Je to rôzne. Niekde vodná záchranná služba je pod Červeným krížom, aj u nás je sekcia pod Slovenským Červeným krížom ako vodná záchranná služba, týka sa to aj plavčíkov a podobne.
To, čo vlastne je naša ambícia, je, aby zložka, tak ako bola v minulosti a zanikla, myslím, v roku 2009 a fungovala pod rezortom ministerstva zdravotníctva, proste ako zmizla z vyhlášky, ktorá ju definovala malou novelou, novelou zákona, tak je ambícia, aby sa vytvorila nanovo a bola súčasťou integrovaného záchranného systému, samozrejme, nie na každej vodnej ploche, ale na tých, ktoré sú vytypované ako veľkou, veľká koncentrácia, kde sa takéto príhody aj náhle zmeny počasia môžu stať. Je to ako Zemplínska šírava, Domaša, Oravská priehrada, Senecké jazerá, Zlaté piesky, asi osem vodných plôch, ktoré sú takto vytypované aj z pohľadu toho, toho širokého využívania.
Tá ambícia bola taká, že tá vodná záchranná služba by mala svoje vybudované stanovištia na týchto vybraných vodných plochách s príslušným vybavením, to znamená kľúčový je ten motorový čln, ktorý nemôže byť hocijaký. Napríklad aj v súčasnosti na Zemplínskej šírave existuje napríklad štátni policajti, ktorí tam hliadkujú a dohliadajú práve na bezpečnosť, ale skôr z pohľadu bezpečnosti prevádzkovania rôznych motorových člnov, či ich nešoférujú alebo teda neriadia kapitáni pod vplyvom alkoholu, alebo skôr dodržiavajú taký verejný poriadok, ale tieto ich člny napríklad nie sú uspôsobené na vyťahovanie topiacich sa ľudí. Lebo tá prax, žiaľ, dnes je už taká, že keď aj dôjde k nešťastiu, niekto sa topí, tak už potom prídu hasiči, ale oni už, žiaľ, hľadajú iba, dohľadávajú utopených ľudí v týchto vodných plochách. A my potrebujeme, aby boli k dispozícii tí vodní záchranári vtedy, keď ešte sa dokážu zachrániť topiacich sa ľudí tak, aby prežili. Čiže v minulosti aj sú vybudované na týchto vodných plochách tieto stanovištia, momentálne sú opustené, mnohé sú aj zdevastované, ale stále sú ešte v majetku štátu, poväčšine sú v majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo na tých plochách vybudované, ktoré boli vybudované v rámci budovania vodných plôch, čiže isté zázemie tam je, no ale teraz vlastne je potrebné nájsť ten celý mechanizmus fungovania, fungovania tejto vodnej záchrannej služby.
Týmto by som vlastne možno aj tak skončila, hoci by som o tom mohla veľa rozprávať, ale nie je to mojím cieľom, mojím cieľom bolo otvoriť túto debatu aj vás poprosiť, že či teda je možné sa k tejto téme dostať. Prečo to aj tak dlho trvalo, bolo, lebo my sme pôvodne mali súhlas pána ministra Lengvarského, že pôjdeme tou cestou, ako to bolo v minulosti, že tá vodná záchranná služba bude pod rezortom ministerstva zdravotníctva, ale následne rôznymi teda odbornými diskusiami sa ukázalo, že nie je to, lebo tam sa neposkytuje zdravotnícka záchrana, tam sa poskytuje záchrana toho topiaceho, oni mu poskytnú len prvú pomoc ako hasiči pri dopravnej nehode a následne volajú lekára. Čiže oni nie sú lekári, tí vodní záchranári nie sú lekári, oni sú síce zdatní v plávaní, majú, vedia, majú skúsenosti z prvej pomoci, ale to nie sú lekári. Vodný záchranár je ako hasič alebo ako policajt, že poskytne prvú pomoc a okamžite cez tento integrovaný záchranný systém volá sanitku, volá lekára, ktorý už následne si preberie toho živého topiaceho sa človeka, ktorému bola poskytnutá prvá pomoc. Preto sme teda sa priklonili, že pôjdeme tou cestou cez integrovaný záchranný systém, a verím, že nájdeme pochopenie.
Hľadáme aj to financovanie, aby sme vedeli to celé tak premyslieť, aby to bolo funkčné, aby to nebolo len na pleciach štátu, pretože mnohé tie činnosti, ktoré vykonávajú tie skupiny ľudí, môžu byť aj financované v rámci nejakého poistenia.
Ďakujem pekne za slovo.

No, pán kolega Takáč, ja vám vysvetlím, prečo práve pani poslankyňa Kolíková čítala pozmeňovací návrh, ktorý je spoločným pozmeňovacím návrhom politických strán, ktoré boli súčasťou koalície a ktorá má ambíciu mať ústavnú väčšinu.
Pani Kolíková je skvelá právnička s vysokou dôverou v jej legislatívne schopnosti a práve preto, že ide o parlamentnú záležitosť, tak ako bývalá ministerka spravodlivosti bola poverená spracovaním tohto návrhu, pozmeňovacieho návrhu, ktorý je spoločný, opakujem, spoločný poslanecký návrh strán hnutia OĽANO, SME RODINA, našej strany Sloboda a Solidarita a strany ZA ĽUDÍ. Čiže nie pani Kolíková je tá, čo si niečo vymyslela a prišla s ním sem, s návrhom, a teraz máme vyhovieť pani Kolíkovej.
No ale ja by som chcela povedať inú vec, zamyslite sa nad tým, čo tu hovoríte, že vy vlastne nie ste za znenie novely ústavy, čiže vlastne tým, vlastne tým vy hovoríte, vy za to nezahlasujete, nezabezpečíte to, aby naozaj tá novela ústavy bola prijatá a aby mohli sa realizovať predčasné voľby. Radšej sa tu budete hádzať o zem o tom, že vy chcete, aby bolo v novele ústavy zakotvené referendum, lebo jedine referendum a nič iné nie je možné.
Pozrite si, v Bulharsku za dva roky je, teraz už piate predčasné voľby budú, no toto sa môže kľudne udiať aj na slovenskej scéne do budúcna, keď sa takáto novela prijme, jednoducho vláda nebude fungovať, bude odvolaná a parlament sa dohodne deväťdesiatkou, budú predčasné voľby, tak ako to bolo v Dánsku a kdekoľvek inde, len naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)