Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.3.2022 o 18:09 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.3.2022 10:53 - 10:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky, ktoré nereagovali veľmi k tomu, čo som, čo som hovoril.
Pán poslanec Taraba, no áno, prezumpcia neviny znamená, že na niekoho, kto nebol odsúdený, sa má pozerať ako nebol odsúdený. Nebol odsúdený, napriek tomu ja som zreprodukoval to, čo o ňom hovorila jeho vtedajšia manželka. Povedala to verejne. Nie je známe, že by ju k tomu niekto nútil a nie všetky trestné činy sa vždy podarí preukázať. Nie je to, nie je to, nie je to nič neobvyklé a teda najmä to nebolo nič neobvyklé za vlád SMER-u, kde systematicky dochádzalo k tomu, že, že teda veci sa zametali pod koberec, lebo SMER a jeho ľudia, jeho oligarchovia ovládali orgány činné v trestnom konaní.
Čo sa týka nejedenia Horaliek alebo produktov firmy Nestlé. Nie je to žiadna reklama. Ak bol na vás daný, daný podnet, tak ten podnet musel byť riadnym spôsobom vybavený. To znamená, že začalo konanie, ale, samozrejme, že to nie je reklama. Čiže to konanie skončilo alebo skončí tým, že, že bude konštatované, že nedošlo k porušeniu zákona. Nie je to reklama, rovnako pokojne dajte podnet na mňa a skončí to rovnako alebo prebehne to rovnako.
A teda, pán poslanec Suja, no či pán Lukačovič môže alebo nemôže za to, čo robil jeho poslanec, no tak to je otázka typu, že či pán Pellegrini nesie nejakú zodpovednosť za to, čo robil pán Fico, alebo či vy alebo vaši kolegovia Uhrík a Mazurek nesiete nejakú zodpovednosť za to, čo robil Kotleba alebo Mizík. Samozrejme, nesiete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 23.3.2022 10:43 - 10:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som rád vystúpil ku kandidátom, ktorých navrhuje výbor, teda nie k tým, ktorých navrhuje vláda, ale teda ospravedlňujem sa pánu ministrovi.
Máme tam dvoch kandidátov, keďže zatiaľ tam nie je zvolený do Rady Slovenského pozemkového fondu žiadny kandidát za niektorú z opozičných strán. Predpokladám, že kandidátku navrhnutú fašistami nikto príčetný neuvažuje, že by volil, teda príčetný z demokratických politických strán. Preto by som sa chcel spýtať trošku na toho kandidáta, ktorého navrhuje SMER - sociálna demokracia, pána Martina Lukačoviča, lebo teda nemáme o ňom dostatočné informácie a možno by ste nás chceli, chceli presvedčiť, že je vhodným kandidátom do rady. Preto som sa prihlásil písomne, aby ste prípadne mohli na mňa zareagovať nielen faktickými poznámkami, ale aj, aj vystúpením v rozprave, ak by ste ho chceli nejako bližšie, bližšie predstaviť. Vidím, že už ste sa aj poradili s REPUBLIKOU, dobre, lebo vlastne taká najzákladnejšia informácia, ku ktorej sa dá dopátrať o pánovi Martinovi Lukačovičovi, že robil asistenta poslancovi SMER-u pánovi Jánošovi, ktorý teda bol podozrivý z toho, že týral svoju manželku a bol podozrivý z korupcie v súvislosti s Hornonitrianskymi baňami. A teda Slovenský pozemkový fond nie je len taká nejaká inštitúcia, kde by mali byť ľudia tak, že je jedno, kto tam je. Mali by tam byť ľudia, ktorí sú citliví aj na možnú korupciu a teda nedá sa u nich predpokladať takéto správanie.
Pripomeniem zvlášť SMER-u kauzu pani Roškovej, funkcionárky SMER-u a poslankyne, poslankyne SMER-u, ktorá tiež je spájaná alebo teda mala zvláštne nájomné vzťahy s pozemkovým fondom. Alebo kauzu Dobytkár, ktorá je teraz vyšetrovaná ako jedna z takých najznámejších káuz. A teda áno, Slovenská národná strana, ale je do toho zaangažovaný alebo vyšetrovaný v tejto súvislosti aj pán Norbert Bödör, ktorý je zasa spájaný so SMER-om - sociálna demokracia, alebo kauza Čierna Voda, kde zase sa spomína Martin Glváč, tiež niekdajší popredný politik strany SMER - sociálna demokracia, alebo z dávnejších čias kauzy ako Veľký Slavkov alebo Slanské lesy, ktoré boli teda viac kauzami povedzme že HZDS, ale udialo sa to tiež za vlád, keď SMER dominoval, dominoval vládami.
Čiže možnože by bolo dobré, keby ste nám skúsili nejako objasniť, prečo by sme mali voliť kandidáta, o ktorom vieme, že teda robil asistenta pánovi poslancovi Jánošovi, vášmu poslancovi Vladimírovi Jánošovi, ktorý je, bol blízkym, alebo asi aj je človekom šéfa Hornonitrianskych baní Čičmanca a o ktorom jeho vtedajšia manželka vypovedala v známom zverejnenom videu, by som zacitoval: "Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku, taký ako na pečivo, bankovky. Bolo to ešte v korunách, veľké množstvo. Vždy mi hovoril, že takto sa zarába, že to si ešte nevidela takýto balík peňazí. Nosil to v takých trojmesačných intervaloch.". Vravela Iveta Jánošová na videu, ktoré neskôr bolo zmazané z webov. A pokračovala: "Povedal mi, aby som išla zobrať alobal a baliť to do alobalu. Keď som sa ho pýtala, prečo do alobalu, že v prípade horenia bytu, aby tie peniaze nezhoreli." A myslím, že toto je pomerne, pomerne známa kauza a teda, ak niekto robil asistenta takémuto poslancovi, aj keď to vyšetrovanie nakoniec išlo dostratena, nič sa nepreukázalo, skutok sa nestal, ako to bolo klasické za predchádzajúcich vládnych garnitúr vedených SMER-om, tak možnože aj nejakú inú kvalifikáciu by sme, by sme radi počuli, že prečo by sme pána Lukačoviča mali voliť do Rady Slovenského pozemkového fondu.
A taká drobnosť, len by som sa potom spýtal, že teda či pán Lukačovič je ešte stále nejakým človekom blízkym SMER-u - sociálnej demokracii. Alebo teda druhá vec, ktorú sa mi podarilo zistiť, viac sa mi ich nepodarilo zistiť, je, že vo februári 2018 zo SMER-u vystúpil. Je to, myslím, že My Horná Nitra. Dôvod, ktorý oznámil, že z dôvodu dlhodobej nespokojnosti s politikou strany, ktorá nedokázala v sebe nájsť sebareflexiu. "Či už na úrovni republikovej, ako aj miestnej úrovni som sa prestal cítiť spokojný tak v pozícii člena Okresnej rady v Prievidzi, ako aj v pozícii radového člena strany. Pre názorové rozdiely som sa preto strane poďakoval a vzdal sa členstva." Bližšie dôvody nekonkretizoval. Tak možno mi budete vedieť povedať, že či už je to v poriadku a už teda tie názorové rozdiely tam nie sú a už je, už je zase pán Lukačovič spokojný s politikou SMER-u - sociálnej demokracie.
Ale tak to nie je podstatné, podstatné je to, čo som hovoril v tej predchádzajúcej časti vystúpenia.
Ďakujem a budem rád, ak bude niekto zo SMER-u reagovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2022 11:58 - 12:00 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja by som sa na úvod chcel ospravedlniť pani podpredsedníčke vlády za tie vulgárne hlúposti, ktoré tu musí počúvať. (Reakcia z pléna.)
A chcel by som zareagovať na pána poslanca Mazureka, ktorý sa pýtal, že aký dopad bude mať napríklad tento zákon na životnú úroveň našich občanov. No tak to na to vám môžem odpovedať aj ja. Nijaký. Vylúčenie ruských firiem z verejného obstarávania vo verejnom sektore Slovenskej republiky nijako nepoškodí záujmy Slovenskej republiky, práve naopak. A nijako nepoškodí životnú úroveň občanov Slovenskej republiky.
Celé to vaše vystúpenie bolo v duchu: Nie som rasista, ale... Ja chápem, že tento spôsob uvažovania a vyjadrovania je vám veľmi blízky, ale, ale teraz ste to predviedli v takmer dokonalej po... podobe. Povedali ste, povedali ste asi dvakrát alebo trikrát, že to, samozrejme, že odsudzujete, čo sa deje na Ukrajine, a zvyšok vášho vystúpenia sa niesol v duchu, že spochybňujete všetky kroky, ktoré Slovenská republika, Európska únia, Západ podnikajú na podporu Ukrajiny. Aj toto je jeden z takých krokov. Samozrejme, že to, že vylúčime ruské firmy z verejného obstarávania, nezastaví ruskú agresiu na Ukrajine. To si nikto také ilúzie nerobí. Ale mali by sme robiť, čo môžeme, a toto môžme urobiť, toto môžeme úplne legitímne urobiť, zmeníme zákon a následne vláda určí, že ruské firmy nebudú zarábať na slovenskom verejnom sektore, nebudú sa podieľať na verejnom obstarávaní v Slovenskej republike. Je to tak dobré, je to tak správne.
A je to iba malá kvapka z toho, akým spôsobom sa snažíme pomôcť Ukrajine, a nie je to žiadna nenávisť voči Rusku. Ak tu niekto šíri nenávisť, tak je to Putin, jeho štátna propaganda a jeho fanúšikovia v Rusku aj v iných krajinách vrátane Slovenska.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.3.2022 11:15 - 11:16 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, OĽANO, SME - RODINA a SaS, týmto dávam procedurálny návrh, aby sa tlač 776 zaradila na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady, a to ako termínovaný bod na štvrtok 24. marca 2022 po bode interpelácie.
Ide o návrh poslancov Národnej rady Dostála, Pleštinskej, Osuského, Marcinkovej a Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 183/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
Odôvodňujem to tým, že bola dosiahnutá politická zhoda na potrebe schválenia tohto návrhu aj na jeho podobe.
Skryt prepis
 

18.3.2022 10:55 - 11:10 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Ledecký, no to je práve tá debata, že či to máme stavať, že čím nižšia úroveň, tým demokratickejšie. Podľa môjho názoru je jasné, decentralizácia je dobrá vec, ale to, na akej úrovni, aké veľké budú celky, by malo byť vecou racionálneho rozhodnutia, nielen toho, aby to bolo čo najnižšie, ale aj aby to mohlo efektívne fungovať. A naše obce sú dnes príliš malé, aby samospráva na nich mohla efektívne fungovať. Ja súhlasím, že tie modely sú rôzne. Môžu byť aj také, že sa iba prenesú kompetencie, ale príklad z iných európskych krajín hovorí, že municipalizácia, komunálna reforma, spájanie obcí vo výkone samosprávnych funkcií má zmysel a je to dobrá cesta. A stále teda nerozumiem celkom, že teda že prečo od Prešova sa môže nejaká časť oddeliť a od Bratislavy alebo Košíc nie, že za to, že tam je na úrovni mestských častí samospráva, no tak môžme dať aj Prešovu samosprávu, ale teda myslím, že skôr ten trend pôjde, pôjde opačným smerom, že povedzme v Košiciach by sa mohol obmedziť počet mestských častí, ale to teraz tu nejdeme riešiť.
A áno, komunálna reforma nebude v plnosti realizovaná v tomto volebnom období. Máme za sebou polovicu volebného obdobia. Budú na jeseň komunálne voľby, takže budú navolené na štyri roky nové samosprávy, tak to je tiež dáky limit, ale nemali by sme sa k tomu stavať tak, že no teraz sa nám to nepodarilo, tak to necháme tak a nech to niekto robí, lebo takýmto spôsobom sa postupuje už desaťročia. Mali by sme sa snažiť aj v tomto volebnom období urobiť čo najviac.
Skryt prepis
 

18.3.2022 10:40 - 10:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie.
No to by som si vyprosil, pán poslanec Kočiš, že som to nečítal pozorne. Ja som to čítal veľmi pozorne a čítal som aj predchádzajúce návrhy pána poslanca Fecka, aj som s ním diskutoval v pléne v minulom volebnom období, aj pred predložením tohto návrhu som si teda pozorne prečítal, čo predkladá. Problém nie je v tom, že by som ja nepozorne čítal, problém je v tom, že vy ste nepozorne počúvali, rovnako nepozorne počúval aj váš kolega pán poslanec Suja. Ja som nehovoril o tom, že na základe návrhu pána poslanca Fecka sa budú môcť oddeľovať paneláky. To je, to, samozrejme, je nezmysel a to som ani nepovedal. Ja som si iba položil otázku, že keď je filozofiou, že je demokratické, že menšia časť sa môže oddeliť od väčšej, aj keď tá väčšia s tým nesúhlasí, že kde sa to má zastaviť, že či sa to má týkať iba obcí, alebo sa to má týkať aj Prešovského kraja, alebo sa to má týkať nejakých sídlisk v rámci, v rámci miest, alebo sa to má týkať panelákov, lebo však je demokracia, tak poriadne a do dôsledkov.
A tá, nie je tam, nie je tam žiadne, žiadne historické doloženie alebo historický doklad, vkladá sa tam termín história obce, teda sa predpokladá, že obec má nejakú históriu, ale opäť, to sa mi zdá nejasný pojem, lebo každá obec má nejakú históriu, dlhšiu, kratšiu, samostatnú, ako súčasť niečoho, niečoho iného. A myslím si, že teda ak by to bolo takto schválené, no tak môže, môže s tým byť problém, akým spôsobom sa to vykladá.
Pán poslanec Dobeš, áno, Poľsko je inšpiratívny príklad, to súhlasím a uvedomujem si to, že je to zložité, že to nie je také, že prídeme na budúcu schôdzu s poslaneckým návrhom zákona a schválime, ale mali by sme sa snažiť v tom nejako pohnúť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 10:10 - 10:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, ako pán poslanec Fecko na úvod zrekapituloval históriu predkladania tohto návrhu, myslím, že nie v úplne identických formách, ale teda ten obsah je, obsah je rovnaký. Tak ja teda len pripomeniem, že keď ten návrh predkladal, tak ja som k nemu vystupoval a považujem za dôležité vystúpiť k nemu aj teraz, keďže na túto tému máme, povedal by som, že dosť odlišné, až opačné názory. Ale teda ocenil by som aspoň, aspoň teda na začiatok, aby som začal pozitívne, to uvedomenie si, že by nemalo nastať nejaké väčšie drobenie obcí, a najmä nemalo by nastať vytváranie obcí, ktoré budú mať pár sto alebo pár desiatok, pár desiatok obyvateľov, a teda že s tou hranicou tritisíc by sa hýbať nemalo.
Napriek tomu, tak ako som v minulom volebnom období, keď som mal ako opozičný poslanec možnosť vystúpiť k návrhu kolegu z opozície, tak teraz ako koaličný poslanec vystupujem k návrhu kolegu z koalície. Nemyslím si, že je to dobrý návrh. Myslím si, že ide úplne oproti tomu, čo by sa v samospráve robiť malo. A to, čo by sa v samospráve robiť malo, je to, čo povedal pán poslanec Faič vo faktickej poznámke. Samospráva potrebuje komunálnu reformu, potrebuje municipalizáciu, lebo slovenská samospráva patrí k najrozdrobenejším v celej Európe. Máme tu veľké množstvo maličkých, maličkých obcí, ktoré veľmi veľkú časť tých financií, ktoré majú k dispozícii, musia dať na vlastnú prevádzku, nie na služby poskytované obyvateľom, ale na vlastnú prevádzku, čo je logické. Pretože čím menšia obec, tak niektoré základné parametre prevádzky musíte zabezpečiť, či ide o veľké mesto, alebo ide o obec s pár sto obyvateľmi.
Pán poslanec Fecko tu argumentoval tým, že ako majú nastavené odčleňovanie obcí v iných európskych krajinách. Tak aj ja by som si pomohol príkladom z iných európskych krajín, ale teda ide, pokiaľ ide napríklad o počet a z toho sa dá potom odvodiť aj veľkosť obcí. Slovenská republika podľa údajov, to sú, myslím, že z roku 2012 alebo 2013, má alebo mala vtedy v tom čase 2 926 obcí. Belgicko má 589 alebo teda samosprávu na úrovni, tú prvostupňovú samosprávu na úrovni 589 obcí alebo územných celkov. Bulharsko 264, Chorvátsko 535, Dánsko, porovnateľne veľké Dánsko, 98, Lotyšsko 119, Litva 60, Maďarsko 3 177, porovnateľný počet obcí, hoci je to, tá krajina takmer dvojnásobná, Holandsko 418, Poľsko, oveľa väčšie Poľsko 2 479, má menej tých základných samosprávnych jednotiek, čiže mali by sme ísť, mali by sme ísť opačným smerom, teda nie vytvárať podmienky pre to, aby sa obce ľahšie členili, ale nejak ich motivovať k tomu, aby sa spájali. A teda je síce fajn, že teda pán poslanec Faič to poznamenal, ale tie predchádzajúce vlády s tým nič nerobili, za tie dlhé roky sa vlády členili na také, ktoré aspoň hovorili, že treba o tom diskutovať, a na také, ktoré ani tú diskusiu nemali potrebu o tom viesť.
Čiže ja netvrdím, že v dôsledku schválenia, ak teda by bol schválený ten návrh pána poslanca Fecka, sa teraz nám zdvojnásobí počet obcí, tak to nie je nastavené, ale vytvorí to podmienky pre to, aby tu vzniklo viacej, viacej, viacej obcí a aby sa obce mohli ľahšie, alebo časť tých mohli ľahšie odčleňovať. Tu by som si dovolil poukázať napríklad na stanovisko Únie miest Slovenska, ktoré je veľmi ostré voči tomuto návrhu, a ja teda by som zacitoval pár vyjadrení únie miest, ktorá reprezentuje mestá, ktorých sa to teda tiež môže, môže dotknúť. Únia miest Slovenska odmieta delenie miest a obcí navrhované poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Feckom a vyzýva ho, aby svoj návrh stiahol. Novela zákona o obecnom zriadení, ktorú na rokovanie parlamentu predkladá poslanec OĽANO, je pre Úniu miest Slovenska neakceptovateľným zásahom do práv samosprávy. Únia miest Slovenska pripomína, že Slovensko je signatárom Európskej charty miestnych samospráv; táto medzinárodná zmluva nadobudla účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra, pričom podľa čl. 5 Európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Návrh poslanca Fecka je evidentne v rozpore s čl. 5 Európskej charty, keďže pôvodná obec a jej obyvatelia strácajú právo vyjadriť sa k aktu rozdelenia obce. Únia miest Slovenska preto žiada poslanca Národnej rady Martina Fecka, aby vzal svoj, aby svoj návrh stiahol. Slovensko nutne potrebuje, aby sa konečne naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné.
Ja si netrúfam tak kategoricky tvrdiť, že je to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv, ale tá naozaj hovorí o tom, že, v čl. 5, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Lebo vy to nazývate, že je to väčšia demokracia, že sa k tomu môžu vyjadriť, vyjadriť iba teda obyvatelia tej časti obce alebo mesta, ktorí sa chcú oddeliť od toho väčšieho celku, ale zároveň tým upierate to právo vyjadriť sa tomu zvyšku, či ten zvyšok súhlasí, súhlasí s tým, aby sa obec rozdelila, aby sa oddelila nejaká časť obce, do ktorej povedzme predtým boli dané nejaké investície a nemusí ísť iba o tie investície, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celej obce, ale bolo do toho investované.
A tie príklady, ktoré ste použili alebo ktoré pán poslanec používa vo vzťahu, povedzme že odchod Veľkej Británie z Európskej únie alebo teda možné odčlenenie sa Škótska od Spojeného kráľovstva, myslím, že nie sú celkom, celkom adekvátne, lebo je trochu niečo iné, keď máte štát, ktorý vstúpi do nejakého väčšieho celku, či už je to federácia, alebo je to nejaká únia, a ten štát sa chce odčleniť, a je niečo iné, že usporiadanie správy vecí verejných v rámci štátu. A to môže byť federácia, to môže byť samospráva na území obcí, to môže byť nejaká regionálna samospráva, ale neviem, keby sa obyvatelia povedzme Prešovského kraja rozhodli, že sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky, tak mali by sme to akceptovať? Lebo by bolo nedemokratické, keby sme nechceli vyhovieť vôli obyvateľov Prešovského kraja, ktorí sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky? Nie je to také jednoduché, hej, napríklad aj v Katalánsku bolo referendum a Katalánsko je stále súčasťou Španielska napriek tomu, že vôľa obyvateľov Katalánska by mohla byť taká, že by sa chceli oddeliť, ale to, ako si nastaví pravidlá vnútri štátu, jednotlivé úrovne verejnej správy, je vecou toho štátu. Čiže určite by som to ja nestaval do polohy, že demokratické – nedemokratické.
Pán poslanec spomenul, a je to aj teda v dôvodovej, teda v návrhu zákona aj v dôvodovej správe, že tento návrh sa netýka Bratislavy a Košíc, že predmetom miestneho referenda nemôže byť rozdelenie obce. Ak by sa od obce mala odčleniť mestská časť a je tam teda odkaz na zákony o Bratislave a Košiciach a viem, že toto nie je z vašej hlavy, teda že nie je to vaša iniciatíva, ale je to výsledok nejakých koaličných rokovaní, ale tiež sa pýtam a kto... že prečo. Hej? Že v dôvodovej správe je to vysvetlené, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice majú špecifické postavenie, ktoré je upravené samostatnými zákonmi s vlastnou úpravou miestneho referenda, tak jednak toto s tým podľa mňa nesúvisí, lebo zákon o obecnom zriadení platí aj pre Bratislavu, aj pre Košice a iba tam, kde tie miestne zákony dávajú nejakú odchýlnu úpravu od zákona o obecnom zriadení, tak má prednosť tá špeciálna, ale zákon o obecnom zriadení ako taký platí aj v Bratislave, aj v Košiciach. A to, že tam majú nejakú, Bratislava a Košice, inú úpravu miestnych referend, predsa neznamená, že teda povedzme táto úprava by sa nemohla uplatniť aj vo vzťahu k Bratislave a Košiciam. Ja si nemyslím, že by sa mala. Ale rovnako si nemyslím, že by sa mala vo vzťahu k iným mestám a obciam, lebo potom v čom je zásadný rozdiel, že v Košiciach sa takto nebude môcť postupovať a napríklad v Prešove sa teda Nižná Šebastová, obec, v ktorej žijete, bude môcť, bude môcť oddeliť. Že v čom je ten rozdiel potom, že v Prešove áno, v Košiciach nie.
No však budete mať možnosť reagovať, ale mne to nedáva logiku, a teda to zdôvodnenie, ktoré je v dôvodovej správe, tak aspoň malo byť nejako vysvetlené že prečo, lebo určite nie je to, že samostatná úprava miestneho referenda v zákonoch o Bratislave alebo Košiciach by bola prekážkou.
Rád by som poukázal na to, že už tu jeden podobný pokus bol v roku 2006, bol v Národnej rade schválený na návrh pána poslanca Patakyho tiež zákon, ktorým sa zjednodušilo odčleňovanie častí obcí od obcí, tam to išlo cez rozhodnutie krajského úradu, ale tiež to išlo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území tej pôvodnej odčleňovanej obce, čiže ten model sa líšil v tom, že 70 alebo 75 % obyvateľov sa vyjadrí v petícii a potom v tom vašom modeli to má byť potvrdené referendom na úrovni tej časti obce, a v tom jeho modele bolo, že krajský úrad môže, môže rozhodnúť. Ale tá vôľa je prejavená aj tou petíciou, a teda predpokladám, že keď sa 70 % obyvateľov časti obce podpíše pod nejakú petíciu, tak potom by to referendum malo mať jasný výsledok.
No ale čo je zaujímavé, tak táto novela, ktorá bola schválená v roku 2006, bola v roku 2009 Ústavným súdom zrušená ako protiústavná a bolo to vnímané ako zásah do samosprávy. A áno, problémom je práve to, že tá druhá časť obce sa nemá možnosť vyjadriť a vysloviť k tomu oddeľovaniu. Rovnako, rovnako tam vzniká potom nejaká asymetria, že prečo potom takýmto spôsobom by nemalo byť riešené aj zlučovanie obcí, lebo, a to je tiež reálny príklad, že Marianka, ak by sa chcela, a sa chcela pričleniť k Bratislave, tak mohla mať referendum, no ale tak nebude, nebolo v Bratislave referendum o tom, že teda či sa Marianka môže pričleniť k Bratislave, a potom, potom tam vzniká asymetria. Čiže odčleňovanie bude svojím spôsobom ľahšie ako, ako, ako spájanie.
K tým ďalším veciam, ktoré sú tu obsiahnuté; hovoríte o tom, že, v dôvodovej správe, že návrh zákona vychádza z myšlienky, že obce, respektíve časti obce majú ústavné právo, že obyvatelia obce, respektíve časti obce majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných a to na každej úrovni. Áno, občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných na každej úrovni, ale to, aká je ktorá úroveň, tak to predsa je definované nejakými, nejakými zákonmi a pravidlami a nikde nie je napísané, že tá najnižšia úroveň vždycky má právo nejako sa oddeliť, odtrhnúť. Dnes sú nastavené nejaké, nejaké pravidlá, teoreticky keby vôbec nebola možnosť odčleňovania sa obcí, podľa mňa to neznamená, že je to nedemokratické. Lebo vy dnes navrhujete zjednodušiť oddeľovanie sa častí obcí, ktoré spĺňajú tú podmienku 3 000 obyvateľov, určite tu budú pokusy v druhom čítaní, aby sa pohlo s tou hranicou 3 000, alebo niekedy v budúcnosti sa také pokusy objavia, no a kde sa zastavíme, kto sa môže oddeliť a kto sa nemôže oddeliť? Môže sa oddeliť nejaké sídlisko v rámci mesta? Môže sa oddeliť panelák, lebo máme na Slovensku väčšie paneláky, ktoré, kde žije viacej ľudí ako v mnohých obciach. Mnohé obce sú také malé, že by sa, že teda, no, niektoré sú také malé, že väčší rodinný dom by stačil, ale teda mnohé obce sú také, že paneláky na sídliskách sú väčšie. Tak kde sa to má, kde sa to má zastaviť?
Spomínate, spomínate tam, spomínate tam a dávate do zákona termín história obce, čo je podľa mňa nejasný termín, že čo to znamená, že obec má históriu, no lebo však každá obec má nejakú, nejakú históriu, takže toto je technická pripomienka, ale myslím si, že dávate do zákona pojem, ktorý nie je úplne, úplne jasný. A teda to, čo považujem ale za podstatné je, že aj v rámci tejto koalície, teda tá naša koalícia patrí z tých dvoch typov vlád na Slovensku k tomu, ktorá si aspoň uvedomuje, že je potrebné s komunálnou reformou a s municipalizáciou niečo robiť, a vedú sa o tom nejaké diskusie. Tento návrh, ktorý predkladáte, ide v protismere k tým tendenciám, lebo možno nie masovo, možno sa to dotkne iba zopár obcí alebo časti obcí, ale vytvára podmienky pre to, aby sa obce ďalej členili na menšie celky, čo je v protismere k tomu, čo samospráva na Slovensku potrebuje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.3.2022 9:40 - 9:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kotleba, ako ste povedali, nevieme, koľko potrvá ten konflikt, možno potrvá týždne, možno potrvá mesiace, možno potrvá roky a možno tá situácia sa vyvinie tak, že ľudia, ktorí utiekli, sa vlastne nebudú môcť vrátiť domov alebo veľmi dlho nebudú môcť napríklad získať doklad o bezúhonnosti, tak podľa tej vašej logiky by potom dovtedy nemali byť zamestnateľní v profesiách, ktoré doklad o bezúhonnosti vyžadujú. Toto, čo navrhuje vláda, je podľa mňa normálne, štandardné riešenie. Je to riešenie, riešenie na krízovú situáciu. A ja by som možno išiel ešte ďalej, lebo napríklad aj pri živnosti je jednou z podmienok bezúhonnosť v oblastiach, ktoré sa týkajú predmetu podnikania, a teda my tu teraz vytvárame podmienky, jak schválime ten zákon, aby ľudia, ktorí utiekli z Ukrajiny pred vojnovým konfliktom, sa u nás mohli zamestnať, ale napríklad živnosť si založiť nebudú môcť. Čiže ja by som skôr uvažoval, akým spôsobom to ešte rozšíriť, lebo absencia výpisu z registra trestov alebo iného obdobného dokladu je prekážkou. Takže ja by som sa skôr na to pozrel takto.
No a pokiaľ ide o tých, o tú dočasnú odbornú stáž, áno, môže to byť problém, že tam bude iba fotokópia dokladu, ale ako vidíte, že je tam rozdiel, že tam nie je, nie je čestné vyhlásenie o vzdelaní, ale teda potrebné je to preukázať aspoň tou, aspoň tou fotokópiou a opäť je to úprava, ktorá aj vo všeobecnosti ide správnym smerom, lebo teda v porovnaní so susednými krajinami, ktoré umožnili vykonávať dočasnú odbornú stáž v oveľa širšom merítku, u nás to bolo príliš, príliš zviazané doteraz a myslím si, že toto by, to uvoľnenie by malo ostať natr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 18:43 - 18:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Gyimesi, opäť nepravda. Ani ja, ani nikto iný nepovedal, že treba zrušiť Maticu slovenskú. To, čo som povedal, že buď by som zrušil zákon o Matici slovenskej, nech Matica slovenská funguje ako trebárs občianske združenie, alebo by som ju teda odstrihol od štátneho financovania. To je rozdiel.
Tie tri zákony, naozaj to nie je, že tri strany jednej mince. Tvoj návrh zákona ide dať nejaké výsadné postavenie Csemadoku, tak ako ho má samostatným zákonom Matica slovenská, Fond na podporu kultúry národnostných menšín je otvorený finančnej podpore všetkých národnostných menšín a žiadna z tých menším ani žiadna z tých organizácií nedostáva tie peniaze automaticky len preto že existuje, tak ako ich dostáva Matica a tak ako ich, ak bude schválený tvoj návrh, bude dostávať Csemadok, ale na základe nejakých projektov, ktoré sú posúdené, a, a teda dostanú, dostanú financie.
Či Matica a Csemadok reprezentujú národný konzervativizmus a Fond na podporu kultúry národnostných menšín liberalizmus, no to mi príde také trochu úsmevné, lebo však ja neviem, či teda menšiny - okrem maďarskej - sú všetky liberálne, ale tak je to také zvláštne.
A to, za čo by som ja bol, aby sa vytvorili podmienky pre inštitucionálne financovanie aj iných menšín, ale to treba nastaviť nejaký systém, to nie, že nielenže dáme niekde 100-tisíc, to by sa muselo, muselo, muselo nejako zadefinovať, že komu na základe čoho, lebo, lebo nemá, nemá, nie sú prostriedky, aby každý dostal 100-tisíc alebo sa to rovnomerne rozložilo.
A existujú rovnako aj iné zdroje, aj verejné zdroje, z ktorých by napríklad mohli byť skôr financované, a predpokladám, že aj sú financované kultúrne aktivity národ... teda Matice slovenskej, je tu Fond na podporu umenia, samosprávne kraje, obce, vedecké granty. Tých možností je veľa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 18:09 - 18:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Vons, ja som začal tým, že Matica má úctyhodnú minulosť, ktorú nijako nespochybňujem, ale pofidérnu súčasnosť. A poprosil by som aj vás, aj pána poslanca Svrčeka, aby ste neprekrúcali, čo som povedal. Ja som nevravel, že treba zrušiť Maticu slovenskú, ale že ju, ja by som zrušil buď zákon o Matici slovenskej, a nech funguje ako iné občianske združenia alebo právna forma, akú si, akú si zvolí, alebo by som ju prinajmenšom odstrihol od, od štátneho financovania.
A ja nespochybňujem tie iné aktivity. Však kultúrne aktivity, máme nástroje dotačné, ktoré môžu podporovať kultúrne aktivity tak Matice slovenskej, ako, ako iných organizácií. Ja som proti tomu výsadnému, lebo ak to má byť výsadná zákonom zriadená inštitúcia, tak by sme mali napríklad od nej očakávať, aby sa nezapájala do politického boja, nech je to niečo ako Slovenské národné divadlo, alebo, alebo verejnoprávna RTVS, a teda tam neočakávame, že bude politizovať.
No a pán poslanec Svrček chcel, aby som nejako zacitoval, že aké extrémistické aktivity, no napríklad v júni 2018 som na pôde parlamentu riešil spoluprácu Matice slovenskej so Slovenskými brancami, interpeloval som vtedajšiu pani ministerku kultúry, zacitujem z roku 2014 zo Slovenských národných novín: „V marci sa nám bez pochybností podarilo pripraviť štyri významné udalosti, určite to bola pripomienka 75. výročia 1. Slovenskej republiky.“ A Slovenské národné noviny ešte doteraz (povedané so smiechom) majú vedenú rubriku - aj keď už nenaplnenú - rómsky problém hneď pod rubrikou slovenský štát: „V spišskej obci Žehra majú cigánske pomníky ľudskej pominuteľnosti, Niekoľkostranový bestseller o Cigánoch diktovala bezmocnosť“, 2011, 2012, Slovenské národné noviny, takýchto článkov tam nájdete plno.
Skryt prepis