Videokanál poslanca

Pán poslanec Potocký, pýtali ste sa, že či tu v tomto parlamente sedia ľudia, ktorí urážajú LGBTI+ ľudí a ktorí sa snažia obmedzovať ich práva. Odpoveď na obe otázky je áno, takí tu sedia. Nie vždy ide o úplne tých istých ľudí, tí, ktorých urážajú, samozrejme, podporujú obmedzovanie ich práv. Nie, nie všetci, ktorí podporujú kroky na obmedzovanie ich práv alebo sú proti tomu, aby sa ich práva rozširovali, používajú vulgárny slovník alebo ich aj priamo urážajú. Čiže sú to dve skupiny. V tej urážajúcej majú prevahu poslanci zvolení na kandidátke fašistickej strany, ktorí sú už dnes kde kade, ale máte takých aj vo vlastnom poslaneckom klube. Pán poslanec Kuriak alebo pán poslanec Matovič si nezvyknú brať servítku pred ústa.
A pokiaľ ide o to obmedzovanie práv, tak áno, nepodporili ste návrh zákona o životných partnerstvách, ktorý predložil pán poslanec Valášek. Blokovali ste a odmietli ste náš návrh zákona o partnerskom spolužití. Blokovali ste sa a snažíte sa teraz vrátiť to usmernenie a štandardné postupy ministerstva zdravotníctva, týkajúce sa tranzície. Idete zmeniť zákon o rodnom čísle, aby ste znemožnili úradné dokončenie tranzície.
Vy ste nás obvinili, že my ideme potláčať názory vás. Ako preboha? Však vás je väčšina, vy máte väčšinu v tomto parlamente, výraznú väčšinu v tomto parlamente a my ubližujeme vás, vám, keď sa na vašu adresu kriticky vyjadrujeme? Však vy ste politici, vy to musíte zniesť, ale vy ubližujete párom rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú a chcú svoj dlhodobý vzťah upraviť aj právnou cestou. Vy ubližujete deťom z dúhových rodín a ich rodičom. Vy ubližujete transrodovým ľuďom necitlivým spôsobom, akým zasahujete do, do celej tejto témy.

Pán poslanec Pollák, zarazil som sa, keď si povedal, že či LGBTI+ komunita potrebuje útoky. No nepotrebuje, a teda my na nich neútočíme, skôr teda útočia na nich priamo a explicitne extrémisti, a teda niektorí nenávistníci spoločnosti a možno zaobalene, ale o to horšie aj niektorí tvoji, tvoji kolegovia, ktorí odmietajú uznať ich práva, resp. ktorí prichádzajú s návrhmi, ktoré ich práva obmedzujú aj proti tomu stavu, ktorý je v súčasnosti. A útoky na kresťanov. No ja som v celom svojom vystúpení, pokiaľ si dobre pamätám, slovo kresťan nespomenul, nemyslím si, že toto je súboj konzervatívcov a liberálov alebo kresťanov a ateistov. Toto je spor medzi, medzi tými, ktorí rešpektujú ľudskú dôstojnosť všetkých ľudí takých, akí sú a tými, ktorí s tým majú problém na základe nejakých vlastných ideologických predsudkov. A ja s tebou plne súhlasím, nemali by sme si nadávať, mali by sme sa snažiť hľadať prieniky a sadnúť si za jeden stôl, no len máme tu dosť trpkú skúsenosť s tým, ako sa to dá. Lebo niečo sme mali napísané v programovom vyhlásení vlády o tom, že vláda zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv a osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Na základe tohto ustanovenia programového vyhlásenia vlády sme pripravili návrh zákona o partnerskom spolužití, v auguste 2021 sme ho rozposlali koaličným partnerom a nedostali sme k nemu žiadne vyjadrenie, žiadnu spätnú väzbu a o rok na to, keď sme to predložili, tak ani tento minimalistický návrh ste neboli schopní podporiť.

Pán poslanec Kuriak, ubezpečujem vás, že to nebolo neplánované, ja vaše vyjadrenia, ktoré považujem za pohoršujúce, registrujem dlhodobo, a to som zareagoval na to iba, že ste mi potvrdili počas interpelácii, že sa takýmto spôsobom správate. A vy tvrdíte, že ja neviem inak reagovať, iba na vás útočím pre iný názor. No, je úplne normálne, keď politici navzájom polemizujú, ale to, čo vy robíte, tak to presahuje hranice toho, čo by politici mali robiť. Vy označujete iných ľudí za zvrátených a označujete ich za zvrátených preto, lebo sú iní ako vy a vy to nedokážete pochopiť a miesto toho, aby keď to nedokážete pochopiť, ste boli ticho alebo sa to snažili pochopiť, tak to hovoríte o zvrátenosti. Viete, ako sa musia cítiť tí ľudia, keď počúvajú takéto reči, keď ich vy označujete za zvrátených? Čo, čo má spoločné s tým, že ste zamestnávali Rómov alebo bezdomovcov, keď hovoríte o zvrátenostiach v súvislostiach s inými ľuďmi, ktorí majú problém sami so sebou, ktorí majú problém sami so svojím okolím s tým, aby ich okolie akceptovalo a vy a podobní im k tomu ešte dodávajú.
A, pán poslanec Lehotský, áno, tá latka bola nastavená nízko, nastavil ju Robert Fico s miliónom eur na stole na Úrade vlády, predsa len Eduard Heger s dúhovou vlajočkou pred Teplárňou podľa mňa bola lepšia reakcia, ale máš pravdu v tom, že ide to opačným smerom. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa nikto nepokúšal obmedzovať práva novinárov a tu zažívame to, že reálne nie je vôľa prijať pokusy aspoň trochu zlepšiť postavenie LGBTI+ ľudí a naopak, stupňuje sa aj nenávistná rétorika aj pokusy obmedzovať ich súčasné práva alebo nejako ich ďalej nerozširovať.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, v tejto chvíli už iba dovoľte, aby som vystúpil k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu o rastúcom počte trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám v celej Európe s ohľadom na nedávnu homofóbnu vraždu na Slovensku.
Dvadsiateho prvého februára 2018 nájomný vrah zavraždil vo Veľkej Mači v ich vlastnom dome investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, archeologičku Martinu Kušnírovú. Dvanásteho októbra 2022 v centre Bratislavy v Teplárni krajne pravicový ozbrojený radikál inšpirovaný teroristami, ktorí vyznávajú ideológiu nadradenosti bielej rasy, surovo a z nenávisti zavraždil dvoch mladých ľudí z LGBTI+ komunity Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Na obe vraždy reagovala slovenská verejnosť v uliciach slovenských miest. Reagovali aj slovenskí politici a zareagoval aj Európsky parlament. Reakcia verejnosti bola v roku 2018 masívnejšia ako dnes a viedla k pádu vlády Roberta Fica a vyšetrovanie tohto ohavného zločinu a vecí, ktoré sme sa v súvislosti s ním dozvedeli o vplyve organizovaného zločinu na politiku, na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, či dokonca aj na súdy viedli k zmene politických pomerov po parlamentných voľbách v roku 2020. Minulý rok nestačila reakcia verejnosti, ktorá tiež vyšla do ulíc a tiež prejavila solidaritu, ale nestačilo to ani na to, aby sa prijal aspoň ten minimalistický návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý by aspoň trochu zjednodušil život párom rovnakého pohlavia. A neznášanlivé reakcie a útoky voči LGBTI+ ľuďom od hanebnej vraždy v Teplárni neustali, práve naopak, začali sa ešte viac stupňovať.
Pokiaľ ide o reakciu slovenských politikov, najmä tých vládnych, vtedy a dnes boli tie reakcie tiež odlišné. Reakciu Ficovej vlády na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej snáď najlepšie vystihuje ten milión eur na stole na Úrade vlády, pri ktorom stáli Robert Fico, Robert Kaliňák a Tibor Gašpar a neskôr aj tie zúrivé konšpiračné reči Roberta Fica, ktoré postupne viedli k tomu, že sa SMER definitívne zmenil na extrémistickú stranu. Reakcia súčasnej vlády a politickej reprezentácie na vraždu Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča bola predsa len o niečo kultivovanejšia. Premiér Eduard Heger aj viacerí ďalší politici sa zúčastnili pochodu na uctenie si pamiatky zavraždených alebo ďalších spomienkových aktivít a prejavili solidaritu. Národná rada schválila uznesenie, ktorým sme vraždu v Teplárni odsúdili, ale ostalo, žiaľ, iba pri týchto gestách. Na obe dvojnásobné vraždy zareagoval aj Európsky parlament. Na Slovensko prišlo vtedy aj teraz delegácia poslancov Európskeho parlamentu, spísali o tom správu, o oboch hrozných skutkoch sa diskutovalo aj na pôde Európskeho parlamentu a Európsky parlament prijal vtedy a aj teraz, teda minulý rok a uznesenie, v ktorom daný zločin jednoznačne a rázne odsúdil, ale zároveň sa vyjadril aj k širším súvislostiam a okolnostiam týchto zločinov.
V roku 2018 to boli veci ako úloha investigatívnych novinárov v spoločnosti, ich ochrana, demokracia a právny štát, verbálne útoky politikov na novinárov, či korupcia, zneužívanie eurofondov, podvody s DPH a pranie špinavých peňazí, ovplyvňovanie činnosti prokuratúry orgánov činných v trestnom konaní a podobne. Teraz sú to zase veci ako nenávisť a násilie, fyzické alebo verbálne útoky na iných ľudí na základe ich pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu pohlavných znakov, dezinformačné kampane zamerané proti LGBTI+ ľuďom, používanie urážlivého agresívneho a homofóbneho jazyka voči komunite LGBTI+ na Slovensku a to aj bývalými, či súčasnými členmi vlády, poslancami Národnej rady, ako aj niektorými bývalými predsedami vlády. Hovorilo sa o atmosfére nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTI+ na Slovensku a jej zastrašovaní a o tom, že tú atmosféru živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkví a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTI+ osobám.
No a ako sa k tejto kritike, ktorá prišla z Európskeho parlamentu, stavajú slovenskí politici, teda myslím najmä tí vládni alebo prislúchajúci k vládnym garnitúram. Europoslanci za vtedajšiu vládnu stranu SMER - sociálna demokracia, samozrejme, nehlasovali v roku 2018 za uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prijaté po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dôvodom bolo, že sa im nepáčila kritika pomerov na Slovensku. Tvrdili, že to tak nie je, ale žiadne kontra uznesenie na pôde Národnej rady, pokiaľ si pamätám poslanci SMER-u vtedy neiniciovali. Teraz dve poslankyne Národnej rady z klubu vládneho hnutia OĽANO iniciujú priamo kontra uznesenie Národnej rady k uzneseniu k Európskeho parlamentu. Zaujímavé je, že jednou z dvoch spolupredkladateliek je pani poslankyňa Záborská, ktorá v roku 2018 hlasovala za uznesenie Európskeho parlamentu, ktorým sa odsúdila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a vtedajší europoslanec za OĽANO a dnešný kolega pani Záborskej z Kresťanskej únie pán Branislav Škripek bol dokonca spolupredkladateľom tohto návrhu uznesenia. Dnes pani poslankyni Záborskej, poslankyni Národnej rady obdobné uznesenie Európskeho parlamentu vo veci inej dvojnásobnej vraždy, ktorá má tiež širší spoločenský dosah, prekáža. Problém však nie je v uplatňovaní princípu subsidiarity, ako sa nám to pani poslankyne Andrejuvová a Záborská snažia nahovoriť. Problém je v ideologických predsudkoch voči LGBTI+ ľuďom, Európsky parlament totiž nijako nezasahuje do rozhodovacej právomoci členských štátov. Európsky parlament má právo zaujať stanovisko k dianiu v členských štátoch či aj inde vo svete. Najmä ak ide o takéto závažné zločiny presahujúce význam iba jedného členského štátu a poukazujúce na širšie a hlbšie problémy v spoločnosti. Pred nie dlhým časom sme na pôde Národnej rady schválili uznesenie, v ktorom sme vyjadrili podporu náboženskej slobode, zastali sme sa ľudí, ktorí sú prenasledovaní pre svoju vieru, náboženské alebo iné presvedčenie. Mohli sme to urobiť? Alebo sme tým zasiahli do suverenity krajín, ktoré porušujú náboženskú slobodu a slobodu presvedčenia a svedomia? No, samozrejme, že sme to mohli urobiť a, samozrejme, že vyjadrením toho názoru sme nijako nezasiahli do suverenity iných krajín, ktoré základné ľudské práva, vrátane náboženskej slobody porušujú.
Princíp subsidiarity, rovnako princíp proporcionality sa v Európskej únii uplatňuje primárne v legislatívnych aktoch. K jeho porušeniu alebo spochybneniu by prišlo v situácii, keby Európska únia, teda Európsky parlament alebo Rada schválili alebo chceli, plánovali schváliť legislatívny akt, nariadenie, smernicu, ktorým by zasahovali do právomoci členských štátov. Ale nič také sa teraz nestalo. Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyjadril svoj názor na vec, ktorá sa udiala v jednej z členských krajín Európskej únie a na jej súvislosti, príčiny a problémy s tým spojené. Toto nie je porušenie princípu subsidiarity. Ak by bolo Slovensko má možnosť ako namietať, že niečo, čo sa deje na úrovni Európskej únie, porušuje princíp subsidiarity. Má možnosť namietať to predtým, ako je schválené príslušné uznesenie alebo príslušný akt a má možnosť požiadať o súdne preskúmanie na Súdnom dvore Európskej únie, či nedošlo k porušeniu princípu subsidiarity. Urobíte to, budete to to iniciovať, aby Súdny dvor Európskej únie preskúmal, či došlo k porušeniu princípu subsidiarity? Určite nie. To nie je legislatívny akt. Žiadne narušenie princípu subsidiarity sa neudial.
A teraz niečo k obsahu. Navrhujete, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom vyhlási, že zodpovednosť za teroristický čin, zločiny z nenávisti, ani individuálne prejavy násilia nie je možné pripísať celej spoločnosti, ani jej politickej reprezentácii, ani cirkvám, náboženským spoločnostiam a ďalším verejným inštitúciám. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika nesúhlasí s hodnotením situácie deklarovaným v dotknutom uznesení Európskeho parlamentu a považuje ho za nekorektné, nepravdivé a zavádzajúce. Ale veď to Európsky parlament predsa netvrdí, to nie je pravda. Nekorektné, nepravdivé a zavádzajúce nie je uznesenie Európskeho parlamentu, ale vami navrhované uznesenie Národnej rady. Európsky parlament netvrdí, že za individuálne prejavy násilia je zodpovedná celá spoločnosť, celá politická reprezentácia, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti, či ďalšie verejné inštitúcie. Európsky parlament poukazuje iba na to, že atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči LGBTI+ komunite živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkví a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach žiadajú obmedzenie práv týchto osôb a uvádzajú tam aj konkrétne prípady, keď sa tak deje a to je predsa pravda. Viacerí politici takúto atmosféru živia a prispievajú k tej atmosfére. Nie všetci, nie všetci, samozrejme, že nie všetci, ale niektorí nepochybne áno a nielen tí extrémistickí, od ktorých sa to dá očakávať, u ktorých je to bežné aj v iných krajinách, ale aj predstavitelia subjektov, ktoré sa za extrémistické nepovažujú alebo donedávna ešte nepovažovali a tvárili sa ako štandardné. Čiže predsedu SMER-u Roberta Fica alebo predsedu OĽANO Igora Matoviča, aby som spomenul len tie najvypuklejšie prípady alebo ten známy obežník arcibiskupa Oroscha bezprostredne po vražde v Teplárni, ktorý sa nedal vysvetľovať nijako inak ako spochybňovanie obetí vraždy a tým aj relativizovanie zločinu a ospravedlňovanie vraha.
V návrhu uznesenie Národnej rady sa ďalej uvádza. Národná rada vyhlasuje, že spoločenský zmier Slovenskej republike narúšajú tak necitlivé, nenávistné prejavy voči menšinám ako aj necitlivé presadzovanie ideológií, ktoré sú v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny a v rozpore s kultúrnym dedičstvom našich predkov v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. K tomu dve poznámka. To naozaj ideme nenávistné prejavy voči menšinám dávať na jednu úroveň s tým, že niekto presadzuje myšlienky, ktoré sú podľa vášho názoru v rozpore s kultúrnym dedičstvom našich predkov? Žiadny rozdiel v tom nevidíte? Problém je druhá vec a problém je, že ani vy nedokážete otvorene pomenovať, čo vám v skutočnosti prekáža. Aké necitlivé presadzovanie ideológií, ktoré sú v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny, jej kultúrnym dedičstvom našich predkov v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Štefan Harabin to aspoň otvorene nazve gender ideológiou, ale to naozaj? To naozaj ideme porovnávať, keď niekto presadzuje rodovú rovnosť alebo práva LGBTI osôb. Je to podľa vás to isté ako nenávistné prejavy voči menšinám a ľuďom patriacim k týmto menšinám? Keď niekto sa dovoláva rodovej rovnosti, zlepšenia postavenia žien alebo navrhuje schváliť zákon o životných, či registrovaných partnerstvách je to to isté, ako keď niekto píše na sociálnej siete ´buzeranti do plynu´. Alebo keď niekto iné osoby, pretože sú odlišné, nazýva ohavnými a zvrátenými? Takže ja to len zopakujem. Časť spoločnosti a, bohužiaľ, časti politikov má problém s LGBTI+ ľuďmi. Majú problém s gejmi, s lesbami, s bisexuálmi, s transrodovými ľuďmi aj s intersexuálnymi. Ten problém vyplýva z ich vlastných ideologických predsudkov voči týmto ľuďom. Nepovedia to priamo. Vymýšľajú si rôzne výhovorky, o čo im ide, ale v skutočnosti majú práve tento problém. Niektorí to povedia otvorene, iní zahovárajú, niektorí sa uchyľujú k vulgárnostiam a výsmechu. Oni sa snažia zachovať dekórum, ale podstata je, bohužiaľ, stále rovnaká. Nechcete pripustiť, že sú medzi nami ženy, ktoré nepriťahujú muži, ale iné ženy, že medzi nami žijú muži, ktorých nepriťahujú ženy, ale muži, že aj vzťahy týchto ľudí sú rovnako hodnotné a zaslúžia si rovnaký rešpekt a ochranu ako vzťahy medzi mužmi a ženami, že si ochranu zaslúži aj vzťah týchto ľudí k ich deťom, že hodnota rodiny, ani jej význam pre deti nespočíva v tom, či je v nej otec a mama alebo dve mamy alebo dvaja otcovia, ale v tom, ako sa rodičia chovajú k deťom a k sebe navzájom. Alebo že sú medzi nami aj ľudia, ktorých identita je odlišná ako ich biologicky dané pohlavie a že aj k nim sa máme správať s rešpektom a snažiť sa ich aj tak ťažký život zjednodušovať, nie ho ešte viac komplikovať. Pretože ani v tomto prípade nejde o subsidiaritu, ide o to, že Európsky parlament sa zastal LGBTI+ ľudí a ich práv a to niektorým politikom na Slovensku evidentne vadí. A je to tak nielen v tomto, ale aj v iných prípadoch, ktoré sme mali na stole pred dlhším či kratším časom.
Odpor k uznaniu práv párov rovnakého pohlavia sa zakrýva za ochranu rodiny. Hoci možnosť uzatvárať registrované, či životné partnerstvá alebo dokonca manželstvá by nijako ako rodinu neohrozila. Naopak zjednodušila by časti párových rodín aj spolužitie, lebo aj páry rovnakého pohlavia sú rodinami, či už im to vy uznáte, alebo nie. Odpor k uznávaniu práv dúhových rodín s deťmi sa zakrýva za ochranu detí. Hoci práve deti z dúhových rodín sú absenciou zákonnej úpravy najviac poškodzované. Dieťa má dvoch reálnych rodičov, dvoch rodičov, ktorí ho vychovávajú, žijú s nim, starajú sa oňho, milujú ho, ale právny vzťah môže mať iba k jednému z tých rodičov a len preto, že tí reálni rodičia nemajú rôzne, ale rovnaké pohlavie. Alebo ten intenzívny odpor k schváleniu usmernenia, či štandardných postupov tranzície transrodových ľudí, ktorí nám tu pred malou chvíľou znova predviedol pán poslanec Kuriak. Tam zasa ide často o útoky priam na ľudskú dôstojnosť transrodových ľudí. Ľudí, ktorí to majú ťažké už na základe toho, ako sa narodili. Boria sa s problémami, ktoré si my ostatní ani nevieme predstaviť. Sú vystavovaní nenávisti, výsmechu, nepochopeniu. Oni sami nikomu inému neubližujú, nikoho nepoškodzujú. Napriek tomu má značná časť spoločnosti vrátane politikov problém akceptovať ich takých, akí sú a snažiť sa ich prijať s pochopením, úctou a láskou a štát im to miesto zjednodušovania ešte komplikuje a mnohí politici tomu s chuťou asistujú a prilievajú olej do ohňa. A napríklad aj tá aktuálna novela zákona o rodnom čísle, ktorá naozaj nikomu nepomôže, môže mnohým uškodiť. Tu sa hovorí o tom, že pani matrikárky nevedia, čo majú robiť a ako im týmto chceme pomôcť, ale uškodíme tým transrodovým ľuďom tak, že sa to prejaví na ich psychickom zdraví. Niektorých to možno bude stáť aj život, ale vám, žiaľ, nejde o životy ľudí, nejde im o zlepšenie situácie ľudí, ide vám o vaše ideologické predsudky. Fašisti to hovoria aspoň otvorene. Tí sa, tí sa za to nehanbia. Tí a teda ešte pán poslanec Kuriak tu tiež hovoril otvorene, keď vypisuje tie svoje hlúposti o zvrátenostiach a doprosuje sa tu, doprosuje sa tu pána premiéra, aby čím skôr zrušil tie štandardné postupy, a teda naopak dúfam, že pán premiér tomuto tlaku nepodľahne, ale vy sa tvárite, že vám ide o subsidiaritu, tradície rodín. Ale v skutočnosti je za tým rovnaké neprijatie druhých ľudí takých akí sú. LGBTI ľudia nerobia nič zlé. Neporušujú zákony, nikomu neubližujú, chcú žiť svoje životy v súlade so svojou prirodzenosťou, ale vy im to nechcete umožniť. Toto hlasovanie o tomto uznesení nebude o subsidiarite, bude o tom, ako sa parlamentná väčšina stavia k LGBTI+ ľuďom.

Pán poslanec Krúpa, aj ja by som chcel ohradiť nie voči tomu, čo sa ohradila pani poslankyňa Pleštinská, voči niečomu inému a nemyslím si, že toto je spor liberálov a konzervatívcov. Normálni konzervatívci v normálnom svete uznávajú ľudskú dôstojnosť všetkých ľudí, nemajú problém akceptovať práva LGBTI+ ľudí, nemajú problém uznať im právne postavenie, ich zväzkom vytvárať právne postavenie aj spoločenskú atmosféru takú, ktorá im praje, ktorá sa z nich nevysmieva, ktorá ich neuráža, pretože rešpektujú ich ľudskú dôstojnosť. A na Slovensku, žiaľ, sú konzervatívci, ktorí to vedia inak, ale ja sa považujem za konzervatívca, za úplne iného konzervatívca ako sú pani poslankyne, ktoré predkladajú tento návrh, už ani nehovoriac o extrémistoch, ktorí sa za konzervatívcov iba vydávajú, ale konzervatívcami nie sú. A veľmi správne si poukázal na to, že na Slovensku sa často hneváme na zrkadlo. Nehneváme sa na to, akí sme, aký je náš obraz, čo reálne robíme, aká je u nás situácia, ale hneváme sa na to, že niekto si dovolí poukázať na to, že sa u nás deje niečo zlé a už úplne najhoršie je, keď tým niekým je niekto zo Slovenska, ktorý na to poukáže v zahraničí. Nazývame to žalovaním a vyskakujeme dva metre vysoko, ako sa nad tým pohoršujeme. Bolo to tak za Mečiara, ktorému sa nepáčilo, keď sa niekto sťažoval na praktiky mečiarizmu, bolo to tak často za vlád Roberta Fica a, žiaľ, tento návrh uznesenia je presne z toho istého cesta.

Chcel by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Karahutu, kde upozornil na to, že medzi orgánmi krajinného plánovania chýbajú samosprávy a formulovať to ako otázku, na ktorú neviem, či on, ale možno skôr minister by vedel odpovedať, a bol by som rád, keby odpovedal, že prečo to tak je, lebo to je vec, ktorú som si aj ja všimol a ktorá aj mňa zaujala o to viac, že vlastne dohovor Rady Európy o krajine, ktorý predstavuje nejaké východisko pre tento návrh zákona, sa priamo odvoláva aj na Európsku chartu miestnej samosprávy, keď v čl. 4 hovorí o rozdelení zodpovednosti: Každá zmluvná strana realizuje tento dohovor, najmä čl. 5 a 6, podľa vlastného rozdelenia právomoci v súlade so svojimi ústavnými princípmi a administratívnym usporiadaním a pri rešpektovaní princípu subsidiarity, zohľadňujúc Európsku chartu miestnej samosprávy, ale už medzi orgánmi krajinného plánovania obce, alebo teda aj vyššie územné celky, ale najmä obce, chýbajú. To ťažisko má byť na okresných úradoch, čo sú teda orgány štátnej správy, preto by ma zaujímalo teda, akým spôsobom na to predkladateľ, a teda autori zákona nahliadajú, pretože ja si myslím, že by sme nemali oslabovať postavenie samospráv ani, ani v územnom, ale ani v krajinnom plánovaní, teda pokiaľ sa ten návrh zákona dostane do druhého čítania, tak myslím si, že toto je veľmi legitímna téma na diskusiu aj na prípadné pozmeňujúce návrhy.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu výborov Národnej rady o prerokovanie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (tlač 1422).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1504 z 8. februára 2023 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval predmetný návrh dňa 9. marca 2023 a uznesením č. 705 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:
1. Vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (tlač 1422).
2. Rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 ako gestorský výbor k správe o výsledku prerokovania vo výboroch Národnej rady o predmetnom návrhu (tlač 1422a) nerokoval, nakoľko nebol podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku uznášaniaschopný.
Podpredseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup. Súčasťou predloženej informácie je ako príloha uvedený aj návrh na prijatie uznesenia Národnou radou.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Pán poslanec Pollák, môžem potvrdiť, že v témach, o ktorých si hovoril, máme blízky pohľad na vec a máme za sebou aj nejaké spoločné aktivity a je to presne tak, ako si hovoril aj pokiaľ ide o to tvárenie sa fašistov, že však oni nie sú rasisti a oni nepostupujú podľa princípu kolektívnej viny, oni hovoria len o jednotlivcoch, však ako k tomu smeroval aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý si dal, pán poslanec Ďurica, k svojmu návrhu uznesenia. Oni niekedy aj keď hovoria o jednotlivcoch, tak hovoria o tom takým spôsobom, že je zjavné, že tým narážajú na celú komunitu, ale to už je len také mimikry.
Pán poslanec Matovič, ja som nepovedal, že si to bol ty, ale tak som rád, že si sa k tomu svojmu výroku priznal a ja som ani nepovedal, že je to to isté, ako to, čo urobil dnes pán poslanec Schlosár. Výrok pána poslanca Schlosára považujem za priznanie sa k rasizmu aj som to povedal, len som si dovolil vysloviť názor, že ani takéto pohrávanie sa s tým, že Cigániková cigáni, nie je celkom vhodné do verejného priestoru a keď sa teda tu bavíme o tejto téme, tak by bolo fajn, keby politici prispievali ku kultivácii verejnej diskusie. Myslím si, že ten výrok, ktorý si adresoval mojej kolegyni Janke Cigánikovej, Janke Bittó Cigánikovej, ku kultivácii verejnej diskusie rozhodne neprispieval, ale ešte raz, ja som nepovedal, že je to to isté ako to, čo dnes tu predviedol pán poslanec Schlosár.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Pollák, povedal tri veci. Chcel by som povedať ako prvé niečo k obsahu, ako druhé by som chcel uviesť pozmeňujúci návrh veľmi stručný a ako tretie by som chcel povedať niečo k zajtrajšiemu hlasovaniu.
Prvá vec, k obsahu toho uznesenia, už to tu dnes zaznelo, vražda je odporný zločin, zaslúži si odsúdenie, zaslúži si a je dobré, že v tomto prípade bol rýchlo vypátraný podozrivý zo spáchania tohto zločinu a verme, že súdy páchateľa usvedčia, odsúdia a bude mu vymeraný spravodlivý trest a toto uznesenie, ktoré predkladá pán poslanec Pollák, vyjadruje odsúdenie tohto hrozného skutku a ja mu ďakujem za to, že ho predložil, rovnako mu ďakujem za to, že v tom svojom úvodnom slove popísal aj širšie súvislosti tohto problému a že to nie je uznesenie iba k odsúdeniu vraždy, ale aj toho zneužívania, a teda veľmi si cením, že dal to do správneho kontextu tie pokusy zneužívať, ale aj reakcie Rómov z Michaloviec a miestneho obyvateľstva. A, samozrejme, to zneužívanie sa netýka iba toho, čo sa dialo v Michalovciach, ale týka sa aj toho, čo sme tu dnes doobeda zažili v Národnej rade Slovenskej republiky, keď fašistickí poslanci prišli s návrhom uznesenia, ktoré takisto odsudzovalo tú ohavnú vraždu, ale zároveň ho spájalo s princípom kolektívnej viny a s rozdúchavaním protirómskeho rasizmu.
V tom návrhu uznesenia, ktoré predložili fašistickí poslanci, sa hovorilo o asociálnom správaní niektorých komunít, o protispoločenskom správaní niektorých komunít, o zvýhodňovaní problematických komunít vo vzťahu k všetkým poctivým a slušným ľuďom a opäť asociálne sa správajúcich jednotlivcov a komunitách, čiže prinajmenšom na štyroch miestach, ak nie na viacerých, tam evidentne bol zadefinovaný princíp kolektívnej viny, že asociálne sa nesprávajú jednotlivci, zle nekonajú jednotlivci, ale celé komunity. To, že neboli priamo pomenované, že sa hovorí o niektorých komunitách, niektorých menšinách, to je taký sprostý alibizmus, lebo všetci vedia, o čo ide. Takže je dobré, že tebou navrhnuté uznesenie, pán poslanec Pollák, je iné a naopak ten princíp kolektívnej viny a rozdúchavanie rasizmu odsudzujem.
Ako druhé, čo som avizoval, by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh. Je tam jedna taká drobná, povedal by som, že nedokonalosť v bode f), kde sa navrhuje, aby Národná rada odporučila vláde hľadať riešenia pre kultivovanie protirómskej a protimenšinovej diskusie vo verejnom priestore. Ja úplne rozumiem, ako to bolo myslené, ale teda protirómska a protimenšinová diskusia vo verejnom priestore by sa nemala kultivovať, ale taká diskusia by vôbec nemala existovať, čiže adekvátnejšie bude, keď budeme hovoriť o kultivovaní diskusie o marginalizovaných rómskych komunitách a o menšinách vo verejnom priestore a takýto pozmeňujúci návrh aj spoločne s pánom poslancom Pollákom predkladáme, sme na ňom dohodnutí, ja ho na záver svojho vystúpenia v súlade s rokovacím poriadkom prečítam. Týmto ho považujem za uvedený.
Tretia vec sa týka zajtrajšieho hlasovania, predpokladám, že zajtra budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, v ktorom odsúdime vraždu Eriky z Michaloviec a doobeda fašisti, ktorí prišli s vlastným návrhom uznesenia, ktorý bol založený na princípe kolektívnej viny a na rozdúchavaní rasizmu namiereného proti Rómom, nám vyčítali, že ak nebudeme hlasovať za to ich uznesenie, tak vlastne sme pokrytci a neodsudzujeme tú vraždu, hoci sme všetci, ktorí sme sa zapojili do rozpravy, povedali, že tú vraždu odsudzujeme, že je to niečo hrozné, ale za to uznesenie sme, sme nehlasovali. No a teraz, zajtra budú mať fašisti príležitosť odsúdiť vraždu Eriky z Michaloviec v uznesení, ktoré ale nebude založené na princípe kolektívnej viny, ani nebude mať rasistický protirómsky rozmer, ale práve naopak, odsúdi vraždu, ocení prácu orgánu činných v trestnom konaní a zároveň odsúdi aj rasizmus a odsúdi kolektívnu vinu. Som veľmi zvedavý, ako budú tí fašisti, ktorí sa tu doobeda dnes v rozprave zavzdušňovali, ako im ide o odsúdenie toho hrozného zločinu, zajtra hlasovať.
Kým pristúpim k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu, tak by som zareagoval iba na to, čo tu bolo vo faktických poznámkach, je teda smiešne, keď niekto sa pokúša dementovať, že by, že by jeho činnosť bola rasistická a odprezentuje to takým spôsobom, že to vlastne potvrdí, ako, ako to urobil vo svojom vystúpení pán poslanec Schlosár, keď to zakončil tým, že Cigáň cigáni, tak čo už iné ako rasizmus to je. Takéto veci by v parlamente a vo verejnom priestore vôbec nemali zaznievať, neodpustím, že by nemuseli zaznievať ani výroky typu, že "pani poslankyňa Cigániková klame a vymýšľa si", veď to má aj v mene, lebo aj také výroky zazneli vo verejnom priestore.
A teraz by som už prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Petra Polláka k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vražde v Michalovciach a jej zneužívaní, tlač 1435.
Navrhuje sa nahradiť text v bode F novým znením.
F. odporúča vláde Slovenskej republiky hľadať riešenia pre kultivovanie diskusie o marginalizovaných rómskych komunitách a menšinách vo verejnom priestore.
Pozmeňujúci návrh som odôvodnil.
Ďakujem.

Pán poslanec Urban, povedali ste to, že to došlo k vojne, je nešťastie. No nie. To nie je nešťastie. Nešťastie je, keď sa prevrhne bárka a utopia sa traja ľudia, nešťastie je, keď vybuchne sopka alebo príde tornádo a prídu o život desiatky alebo stovky ľudí. Ale keď jedna krajina napadne druhú krajinu z dôvodu, že si chce privlastniť časť jej územia a ten zvyšok dobyť a ovládnuť a nastoliť tam sebepriateľský režim, to nie je žiadne nešťastie, to je evidentný zločin. Hovoríte tu o minských dohodách a o tom, že Ukrajina chcela získať čas, aby sa vojensky pripravila na ďalší konflikt. No ja nevidím nič zlé na tom, ak sa krajina pripravuje na to, aby sa dokázala brániť proti agresorovi. Ak Ukrajina využila ten čas, ktorý mala vďaka minským dohodám na to, aby sa pripravila na obranu proti ďalšej agresie Ruska, tak je to úplne legitímne.
Rusko využilo čas, ktoré získalo minskými dohodami na to, aby sa pripravilo nie na obranu, ale na ďalšiu agresiu. Čiže Rusko je to, ktoré urobilo podvod, čo sa týka minských dohôd. A okrem minských dohôd sme tu mali ešte aj nejaké budapeštianske memorandum, ktoré bolo o dvadsať rokov skôr v roku 1994 a na jeho základe sa Ukrajina vzdala svojich jadrových zbraní, nechala ich Rusku a za to Rusko, Spojené štáty a Veľká Británia garantovali alebo zaviazali sa, že budú garantovať ukrajinskú nezávislosť a suverenitu v medziach jej vtedy platných hraníc. Rusko sa v roku 1994 zaviazalo, že bude garantovať územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny. O dvadsať rokov napriek tomuto záväzku to porušilo a bolo to práve ono, ktoré narušilo územnú celistvosť Ukrajiny.