Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, v tejto chvíli už iba dovoľte, aby som vystúpil k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu o rastúcom počte trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám v celej Európe s ohľadom na nedávnu homofóbnu vraždu na Slovensku.
Dvadsiateho prvého februára 2018 nájomný vrah zavraždil vo Veľkej Mači v ich vlastnom dome investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu, archeologičku Martinu Kušnírovú. Dvanásteho októbra 2022 v centre Bratislavy v Teplárni krajne pravicový ozbrojený radikál inšpirovaný teroristami, ktorí vyznávajú ideológiu nadradenosti bielej rasy, surovo a z nenávisti zavraždil dvoch mladých ľudí z LGBTI+ komunity Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Na obe vraždy reagovala slovenská verejnosť v uliciach slovenských miest. Reagovali aj slovenskí politici a zareagoval aj Európsky parlament. Reakcia verejnosti bola v roku 2018 masívnejšia ako dnes a viedla k pádu vlády Roberta Fica a vyšetrovanie tohto ohavného zločinu a vecí, ktoré sme sa v súvislosti s ním dozvedeli o vplyve organizovaného zločinu na politiku, na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, či dokonca aj na súdy viedli k zmene politických pomerov po parlamentných voľbách v roku 2020. Minulý rok nestačila reakcia verejnosti, ktorá tiež vyšla do ulíc a tiež prejavila solidaritu, ale nestačilo to ani na to, aby sa prijal aspoň ten minimalistický návrh zákona o partnerskom spolužití, ktorý by aspoň trochu zjednodušil život párom rovnakého pohlavia. A neznášanlivé reakcie a útoky voči LGBTI+ ľuďom od hanebnej vraždy v Teplárni neustali, práve naopak, začali sa ešte viac stupňovať.
Pokiaľ ide o reakciu slovenských politikov, najmä tých vládnych, vtedy a dnes boli tie reakcie tiež odlišné. Reakciu Ficovej vlády na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej snáď najlepšie vystihuje ten milión eur na stole na Úrade vlády, pri ktorom stáli Robert Fico, Robert Kaliňák a Tibor Gašpar a neskôr aj tie zúrivé konšpiračné reči Roberta Fica, ktoré postupne viedli k tomu, že sa SMER definitívne zmenil na extrémistickú stranu. Reakcia súčasnej vlády a politickej reprezentácie na vraždu Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča bola predsa len o niečo kultivovanejšia. Premiér Eduard Heger aj viacerí ďalší politici sa zúčastnili pochodu na uctenie si pamiatky zavraždených alebo ďalších spomienkových aktivít a prejavili solidaritu. Národná rada schválila uznesenie, ktorým sme vraždu v Teplárni odsúdili, ale ostalo, žiaľ, iba pri týchto gestách. Na obe dvojnásobné vraždy zareagoval aj Európsky parlament. Na Slovensko prišlo vtedy aj teraz delegácia poslancov Európskeho parlamentu, spísali o tom správu, o oboch hrozných skutkoch sa diskutovalo aj na pôde Európskeho parlamentu a Európsky parlament prijal vtedy a aj teraz, teda minulý rok a uznesenie, v ktorom daný zločin jednoznačne a rázne odsúdil, ale zároveň sa vyjadril aj k širším súvislostiam a okolnostiam týchto zločinov.
V roku 2018 to boli veci ako úloha investigatívnych novinárov v spoločnosti, ich ochrana, demokracia a právny štát, verbálne útoky politikov na novinárov, či korupcia, zneužívanie eurofondov, podvody s DPH a pranie špinavých peňazí, ovplyvňovanie činnosti prokuratúry orgánov činných v trestnom konaní a podobne. Teraz sú to zase veci ako nenávisť a násilie, fyzické alebo verbálne útoky na iných ľudí na základe ich pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu pohlavných znakov, dezinformačné kampane zamerané proti LGBTI+ ľuďom, používanie urážlivého agresívneho a homofóbneho jazyka voči komunite LGBTI+ na Slovensku a to aj bývalými, či súčasnými členmi vlády, poslancami Národnej rady, ako aj niektorými bývalými predsedami vlády. Hovorilo sa o atmosfére nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTI+ na Slovensku a jej zastrašovaní a o tom, že tú atmosféru živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkví a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTI+ osobám.
No a ako sa k tejto kritike, ktorá prišla z Európskeho parlamentu, stavajú slovenskí politici, teda myslím najmä tí vládni alebo prislúchajúci k vládnym garnitúram. Europoslanci za vtedajšiu vládnu stranu SMER - sociálna demokracia, samozrejme, nehlasovali v roku 2018 za uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré bolo prijaté po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dôvodom bolo, že sa im nepáčila kritika pomerov na Slovensku. Tvrdili, že to tak nie je, ale žiadne kontra uznesenie na pôde Národnej rady, pokiaľ si pamätám poslanci SMER-u vtedy neiniciovali. Teraz dve poslankyne Národnej rady z klubu vládneho hnutia OĽANO iniciujú priamo kontra uznesenie Národnej rady k uzneseniu k Európskeho parlamentu. Zaujímavé je, že jednou z dvoch spolupredkladateliek je pani poslankyňa Záborská, ktorá v roku 2018 hlasovala za uznesenie Európskeho parlamentu, ktorým sa odsúdila vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a vtedajší europoslanec za OĽANO a dnešný kolega pani Záborskej z Kresťanskej únie pán Branislav Škripek bol dokonca spolupredkladateľom tohto návrhu uznesenia. Dnes pani poslankyni Záborskej, poslankyni Národnej rady obdobné uznesenie Európskeho parlamentu vo veci inej dvojnásobnej vraždy, ktorá má tiež širší spoločenský dosah, prekáža. Problém však nie je v uplatňovaní princípu subsidiarity, ako sa nám to pani poslankyne Andrejuvová a Záborská snažia nahovoriť. Problém je v ideologických predsudkoch voči LGBTI+ ľuďom, Európsky parlament totiž nijako nezasahuje do rozhodovacej právomoci členských štátov. Európsky parlament má právo zaujať stanovisko k dianiu v členských štátoch či aj inde vo svete. Najmä ak ide o takéto závažné zločiny presahujúce význam iba jedného členského štátu a poukazujúce na širšie a hlbšie problémy v spoločnosti. Pred nie dlhým časom sme na pôde Národnej rady schválili uznesenie, v ktorom sme vyjadrili podporu náboženskej slobode, zastali sme sa ľudí, ktorí sú prenasledovaní pre svoju vieru, náboženské alebo iné presvedčenie. Mohli sme to urobiť? Alebo sme tým zasiahli do suverenity krajín, ktoré porušujú náboženskú slobodu a slobodu presvedčenia a svedomia? No, samozrejme, že sme to mohli urobiť a, samozrejme, že vyjadrením toho názoru sme nijako nezasiahli do suverenity iných krajín, ktoré základné ľudské práva, vrátane náboženskej slobody porušujú.
Princíp subsidiarity, rovnako princíp proporcionality sa v Európskej únii uplatňuje primárne v legislatívnych aktoch. K jeho porušeniu alebo spochybneniu by prišlo v situácii, keby Európska únia, teda Európsky parlament alebo Rada schválili alebo chceli, plánovali schváliť legislatívny akt, nariadenie, smernicu, ktorým by zasahovali do právomoci členských štátov. Ale nič také sa teraz nestalo. Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyjadril svoj názor na vec, ktorá sa udiala v jednej z členských krajín Európskej únie a na jej súvislosti, príčiny a problémy s tým spojené. Toto nie je porušenie princípu subsidiarity. Ak by bolo Slovensko má možnosť ako namietať, že niečo, čo sa deje na úrovni Európskej únie, porušuje princíp subsidiarity. Má možnosť namietať to predtým, ako je schválené príslušné uznesenie alebo príslušný akt a má možnosť požiadať o súdne preskúmanie na Súdnom dvore Európskej únie, či nedošlo k porušeniu princípu subsidiarity. Urobíte to, budete to to iniciovať, aby Súdny dvor Európskej únie preskúmal, či došlo k porušeniu princípu subsidiarity? Určite nie. To nie je legislatívny akt. Žiadne narušenie princípu subsidiarity sa neudial.
A teraz niečo k obsahu. Navrhujete, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom vyhlási, že zodpovednosť za teroristický čin, zločiny z nenávisti, ani individuálne prejavy násilia nie je možné pripísať celej spoločnosti, ani jej politickej reprezentácii, ani cirkvám, náboženským spoločnostiam a ďalším verejným inštitúciám. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika nesúhlasí s hodnotením situácie deklarovaným v dotknutom uznesení Európskeho parlamentu a považuje ho za nekorektné, nepravdivé a zavádzajúce. Ale veď to Európsky parlament predsa netvrdí, to nie je pravda. Nekorektné, nepravdivé a zavádzajúce nie je uznesenie Európskeho parlamentu, ale vami navrhované uznesenie Národnej rady. Európsky parlament netvrdí, že za individuálne prejavy násilia je zodpovedná celá spoločnosť, celá politická reprezentácia, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti, či ďalšie verejné inštitúcie. Európsky parlament poukazuje iba na to, že atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči LGBTI+ komunite živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkví a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach žiadajú obmedzenie práv týchto osôb a uvádzajú tam aj konkrétne prípady, keď sa tak deje a to je predsa pravda. Viacerí politici takúto atmosféru živia a prispievajú k tej atmosfére. Nie všetci, nie všetci, samozrejme, že nie všetci, ale niektorí nepochybne áno a nielen tí extrémistickí, od ktorých sa to dá očakávať, u ktorých je to bežné aj v iných krajinách, ale aj predstavitelia subjektov, ktoré sa za extrémistické nepovažujú alebo donedávna ešte nepovažovali a tvárili sa ako štandardné. Čiže predsedu SMER-u Roberta Fica alebo predsedu OĽANO Igora Matoviča, aby som spomenul len tie najvypuklejšie prípady alebo ten známy obežník arcibiskupa Oroscha bezprostredne po vražde v Teplárni, ktorý sa nedal vysvetľovať nijako inak ako spochybňovanie obetí vraždy a tým aj relativizovanie zločinu a ospravedlňovanie vraha.
V návrhu uznesenie Národnej rady sa ďalej uvádza. Národná rada vyhlasuje, že spoločenský zmier Slovenskej republike narúšajú tak necitlivé, nenávistné prejavy voči menšinám ako aj necitlivé presadzovanie ideológií, ktoré sú v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny a v rozpore s kultúrnym dedičstvom našich predkov v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. K tomu dve poznámka. To naozaj ideme nenávistné prejavy voči menšinám dávať na jednu úroveň s tým, že niekto presadzuje myšlienky, ktoré sú podľa vášho názoru v rozpore s kultúrnym dedičstvom našich predkov? Žiadny rozdiel v tom nevidíte? Problém je druhá vec a problém je, že ani vy nedokážete otvorene pomenovať, čo vám v skutočnosti prekáža. Aké necitlivé presadzovanie ideológií, ktoré sú v rozpore s demokratickými princípmi našej krajiny, jej kultúrnym dedičstvom našich predkov v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Štefan Harabin to aspoň otvorene nazve gender ideológiou, ale to naozaj? To naozaj ideme porovnávať, keď niekto presadzuje rodovú rovnosť alebo práva LGBTI osôb. Je to podľa vás to isté ako nenávistné prejavy voči menšinám a ľuďom patriacim k týmto menšinám? Keď niekto sa dovoláva rodovej rovnosti, zlepšenia postavenia žien alebo navrhuje schváliť zákon o životných, či registrovaných partnerstvách je to to isté, ako keď niekto píše na sociálnej siete ´buzeranti do plynu´. Alebo keď niekto iné osoby, pretože sú odlišné, nazýva ohavnými a zvrátenými? Takže ja to len zopakujem. Časť spoločnosti a, bohužiaľ, časti politikov má problém s LGBTI+ ľuďmi. Majú problém s gejmi, s lesbami, s bisexuálmi, s transrodovými ľuďmi aj s intersexuálnymi. Ten problém vyplýva z ich vlastných ideologických predsudkov voči týmto ľuďom. Nepovedia to priamo. Vymýšľajú si rôzne výhovorky, o čo im ide, ale v skutočnosti majú práve tento problém. Niektorí to povedia otvorene, iní zahovárajú, niektorí sa uchyľujú k vulgárnostiam a výsmechu. Oni sa snažia zachovať dekórum, ale podstata je, bohužiaľ, stále rovnaká. Nechcete pripustiť, že sú medzi nami ženy, ktoré nepriťahujú muži, ale iné ženy, že medzi nami žijú muži, ktorých nepriťahujú ženy, ale muži, že aj vzťahy týchto ľudí sú rovnako hodnotné a zaslúžia si rovnaký rešpekt a ochranu ako vzťahy medzi mužmi a ženami, že si ochranu zaslúži aj vzťah týchto ľudí k ich deťom, že hodnota rodiny, ani jej význam pre deti nespočíva v tom, či je v nej otec a mama alebo dve mamy alebo dvaja otcovia, ale v tom, ako sa rodičia chovajú k deťom a k sebe navzájom. Alebo že sú medzi nami aj ľudia, ktorých identita je odlišná ako ich biologicky dané pohlavie a že aj k nim sa máme správať s rešpektom a snažiť sa ich aj tak ťažký život zjednodušovať, nie ho ešte viac komplikovať. Pretože ani v tomto prípade nejde o subsidiaritu, ide o to, že Európsky parlament sa zastal LGBTI+ ľudí a ich práv a to niektorým politikom na Slovensku evidentne vadí. A je to tak nielen v tomto, ale aj v iných prípadoch, ktoré sme mali na stole pred dlhším či kratším časom.
Odpor k uznaniu práv párov rovnakého pohlavia sa zakrýva za ochranu rodiny. Hoci možnosť uzatvárať registrované, či životné partnerstvá alebo dokonca manželstvá by nijako ako rodinu neohrozila. Naopak zjednodušila by časti párových rodín aj spolužitie, lebo aj páry rovnakého pohlavia sú rodinami, či už im to vy uznáte, alebo nie. Odpor k uznávaniu práv dúhových rodín s deťmi sa zakrýva za ochranu detí. Hoci práve deti z dúhových rodín sú absenciou zákonnej úpravy najviac poškodzované. Dieťa má dvoch reálnych rodičov, dvoch rodičov, ktorí ho vychovávajú, žijú s nim, starajú sa oňho, milujú ho, ale právny vzťah môže mať iba k jednému z tých rodičov a len preto, že tí reálni rodičia nemajú rôzne, ale rovnaké pohlavie. Alebo ten intenzívny odpor k schváleniu usmernenia, či štandardných postupov tranzície transrodových ľudí, ktorí nám tu pred malou chvíľou znova predviedol pán poslanec Kuriak. Tam zasa ide často o útoky priam na ľudskú dôstojnosť transrodových ľudí. Ľudí, ktorí to majú ťažké už na základe toho, ako sa narodili. Boria sa s problémami, ktoré si my ostatní ani nevieme predstaviť. Sú vystavovaní nenávisti, výsmechu, nepochopeniu. Oni sami nikomu inému neubližujú, nikoho nepoškodzujú. Napriek tomu má značná časť spoločnosti vrátane politikov problém akceptovať ich takých, akí sú a snažiť sa ich prijať s pochopením, úctou a láskou a štát im to miesto zjednodušovania ešte komplikuje a mnohí politici tomu s chuťou asistujú a prilievajú olej do ohňa. A napríklad aj tá aktuálna novela zákona o rodnom čísle, ktorá naozaj nikomu nepomôže, môže mnohým uškodiť. Tu sa hovorí o tom, že pani matrikárky nevedia, čo majú robiť a ako im týmto chceme pomôcť, ale uškodíme tým transrodovým ľuďom tak, že sa to prejaví na ich psychickom zdraví. Niektorých to možno bude stáť aj život, ale vám, žiaľ, nejde o životy ľudí, nejde im o zlepšenie situácie ľudí, ide vám o vaše ideologické predsudky. Fašisti to hovoria aspoň otvorene. Tí sa, tí sa za to nehanbia. Tí a teda ešte pán poslanec Kuriak tu tiež hovoril otvorene, keď vypisuje tie svoje hlúposti o zvrátenostiach a doprosuje sa tu, doprosuje sa tu pána premiéra, aby čím skôr zrušil tie štandardné postupy, a teda naopak dúfam, že pán premiér tomuto tlaku nepodľahne, ale vy sa tvárite, že vám ide o subsidiaritu, tradície rodín. Ale v skutočnosti je za tým rovnaké neprijatie druhých ľudí takých akí sú. LGBTI ľudia nerobia nič zlé. Neporušujú zákony, nikomu neubližujú, chcú žiť svoje životy v súlade so svojou prirodzenosťou, ale vy im to nechcete umožniť. Toto hlasovanie o tomto uznesení nebude o subsidiarite, bude o tom, ako sa parlamentná väčšina stavia k LGBTI+ ľuďom.
