Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Krajniak pri uvádzaní tohto návrhu v podstate tak veľmi decentne a vznešene zdôvodnil, prečo prišiel s týmto návrhom. A v zásade to má nejakú logiku a teoreticky, keby sme, keby sme sa na to pozreli čisto teoreticky, tak možno proti tomu ani nemožno nič mať. No tak vláda príde s nejakým návrhom skôr, bude na to viacej času, budeme vopred vidieť, o čom sa hovorí, ale ten reálny účel, a to ako to reálne bude vyzerať aj tá verejná diskusia, to máme skôr možnosť vidieť nie z toho úvodného vystúpenia pána predkladateľa, ale skôr z tých ďalších vystúpení, s ktorými tu ďalší poslanci vystupovali.
Pán poslanec Šeliga, napríklad hovorí o tom, že občania budú vystavený tomu, že im štát škrtne 6 mld. Ale to tak nie je. To je strašenie. Vláda má prísť s návrhom vyrovnaného rozpočtu, ak sme v tomto dlhovom pásme, ale nie je v ústavnom zákone napísané, že v takej výške má byť schválený deficit rozpočtu. To nie je v ústavnom zákone. To je proste návrh, aby vláda pripravila... to je, to je rámec, že vláda má pripraviť taký návrh, ale štátny rozpočet, preboha, schvaľuje Národná rada, nie vláda.
Pán poslanec Krajniak tu veľmi správne poukázal v úvodnom slove, že, že vláda, aj tak úradnícka vláda má povinnosť, povinnosť prekladať návrh štátneho rozpočtu. A zároveň hovoril, že však bude to riadna vláda a vláda má v zbore rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, a tu si dovolím pána poslanca Krajniaka trošku doplniť, že táto právomoc patrí vláde, ktorá má dôveru. Nie vláde, ktorej bola vyslovená nedôvera alebo nebola jej vyslovená dôvera a potom bola odvolaná prezidentom alebo prezidentkou a bola dočasne poverená výkonom právom... výkonom niektorých právomoci, ale tejto nie.
Čiže vláda, ktorej nebude vyslovená dôvera, rovnako ako vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, nemá právo rozhodovať o zásadných otázkach, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. (Reakcia z pléna.) Teraz má, ale 31. augusta, kedy jej to termínujeme, tak 31. augusta tú právomoc mať nebude, pokiaľ jej nebude vyslovená, pokiaľ jej nebude vyslovená dôvera. Áno, ale teda predpokladám, že neočakávame, že vláda do 26. júna predloží návrh, návrh rozpočtu.
Ďalej by som chcel povedať, že áno, v minulosti dokonca sme mali v zákone o rozpočtových pravidlách povinnosť ministerstva financií predložiť vláde návrh štátneho rozpočtu do 15. augusta, čo sa tiež tak trošku obchádzalo, nebol to ústavný zákon, bol to obyčajný zákon a v roku 2012 minister financií Peter Kažimír predložil vláde v termíne návrh rozpočtu, ale vyriešil to tak, že boli tam tri alebo štyri bodky miesto, miesto čísel, takže neboli tam, neboli tam žiadne čísla a potom to za tretej Ficovej vlády bolo to, táto povinnosť vypustená zo zákona. Ostal tam ten, ten 15., 15. október, kedy má vláda povinnosť v zmysle ústavného zákona predkladať, predkladať návrh rozpočtu.
Skúšam teda pochopiť logiku, teda ak odmyslím, že sú tam aj nejaké iné úmysly a očakávania od, od toho predloženia, logiku toho, toho zámeru, ako ho pán poslanec Krajniak vysvetlil na úvod, lebo tomuto som celkom nerozumel, keď hovorí o tom, že sa mu zdá férové, že súčasná vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho vyrovnaného rozpočtu a potom nová vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho reálneho, ktorý bude reálne schválený. Ak teda predpokladáme, že reálne bude schválený ten, ktorý predloží alebo za ktorý sa postaví tá nová vláda, ktorá už bude mať dôveru budúceho parlamentu, ktorý vzíde z volieb, tak ako to súvisí s tým, že či tá súčasná vláda bude predkladať svoj návrh do 15. októbra, ako by to bolo, nebyť tohto uznesenia, alebo do 31. augusta, pretože tá vláda bude konštituovaná. Otázne je ako rýchlo po voľbách sa ju podarí, podarí vytvoriť. A keď sa ujme funkcie, no tak začne pripravovať svoj návrh rozpočtu. Možno ho bude, možno ho bude nejakým spôsobom meniť, možno ho bude pripravovať úplne, úplne na novo. Ale teda nerozumiem tomu argumentu férovosti, lebo to, koľko bude mať budúca vláda času na prípravu nového rozpočtu závisí od toho, ako rýchlo sa po voľbách podarí zostaviť vládu, nie od toho, či tá súčasná vláda predloží svoj návrh v auguste alebo, alebo v októbri.
A teda celkom som nerozumel ani tomu argumentu, že informačný systém ministerstva financií neumožňuje pripravovať naraz dva rozpočty. To možno by tiež si žiadalo nejaké, nejaké objasnenie, lebo teda nikdy som nepracoval na ministerstve financií, ale teda predstava, že ministerstvo financií nemá kapacity pripraviť naraz variantný návrh rozpočtu, ktorý by počítal s tým, že niektoré výdavky budú, niektoré výdavky nebudú, alebo teda budú v inej výške, to predpokladám, že, že toto by malo zvládnuť, zvládnuť ministerstvo, aj keď by to pripravovalo na rôznych technických zariadeniach.
Ďalej ten, ten systém lego kociek a nejakých možného znižovania, alebo teda výberu si, výberu si tých reálnych riešení, to, že nejaké príjmy zvýšim tým, že zvýšim dane alebo nejaké odvody, alebo nejaké poplatky, alebo nejaké výdavky znížim, tak, tak, že budem škrtať nejaké, nejaké výdavky, mne ten zámer príde ako korektný a nerozumiem tomu, že prečo je zosmiešňovaný zo strany niektorých vystupujúcich, lebo to nie je, že my sme nejakí analytici a však vy si rozhodnite. Ale veď reálne o tom tak či tak bude rozhodovať parlament, teda reálne o tom, ktoré z tých kociek si zoberiem, a teda ktoré pridám ako výdavok alebo ktoré, ktoré uberiem ako rozpočtový škrt, o tom nerozhodne vláda. Vláda môže niečo navrhnúť, ale tak či tak o tom rozhodne parlament. A parlament je tvorený, tvorený politikmi. Aj vláda je tvorená politikmi. V tejto chvíli, v tejto chvíli sú, sú v politických funkciách, to myslím, že je teoretická debata, že či sú to odborníci, úradníci alebo politici. Člen vlády je politická, politická funkcia. To ja, to ja nespochybňujem, len chcem povedať, že reálne o štátnom rozpočte na budúci rok budú rozhodovať poslanci zvolení vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 30. septembra, čiže budú to politici a v tom čase už predpokladám, že budeme mať aj vládu zostavenú štandardným spôsobom, ktorá bude mať za sebou dôveru parlamentnej väčšiny.
A k... k tej otázke, že ako, ak môže byť reálny ten návrh, návrh rozpočtu, čo sa týka toho škrtania, aj keď všetci vieme, že aj keby bol navrhnutý ako vyrovnaný, čo teda bude musieť byť najneskôr do 15. októbra bez ohľadu na toto uznesenie, tak v takej podobe nebude schválený, tak schválenie takého rozpočtu vyžaduje aj zmeny zákonov. Zmeny zákonov, ktoré budú zvyšovať dane a odvody alebo v tom lepšom prípade zmeny zákonov, ktoré budú znižovať verejné výdavky, lebo veľmi veľkú časť tých výdavkov nie je možné znížiť bez toho, aby sa zmenili aj zákony. To nie je len tak, že sadneme si a zoškrtáme a dostaneme sa, dostaneme sa na vyrovnaný rozpočet. A, bohužiaľ, možnosťou meniť zákony disponuje Národná rada, nie vláda.
Čiže vláda, aj keby veľmi chcela, tak nebude môcť meniť zákony, v tomto volebnom období už, už vôbec nie. A vláda dokonca, táto vláda nemá dosah ani na to, čo Národná rada v tomto zložení dnes, dnes schvaľuje, a teda či, či schválime zákony, ktoré navyšujú výdavky alebo, alebo zvyšujú príjmy, alebo znižujú príjmy, to je v rukách parlamentu, to nie je v rukách tej vlády. Čiže áno, môže vláda niečo pripraviť, ale bez toho, aby sa to presadilo v parlamente vrátane zmien príslušných zákonov, z toho nemôže byť nič.
Ďakujem.
