Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 338/2000 o vnútrozemskej plavbe.
Novelou zákona sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti pri registrácii malých plavidiel s vlastným strojovým pohonom v nadväznosti na vedecko-technický pokrok v oblasti vývoja lodných motorov a ich výkonu, a to zvýšenie hranice výkonu vlastného strojového zariadenia na registráciu malého plavidla a cieľom je odbremeniť prevádzkovateľov malých plavidiel s vlastným strojovým pohonom od povinnosti registrovať malé plavidlo s výkonom pohonného strojového zariadenia väčším ako 4 kW a posunúť hranicu registrácie na výkon pohonného strojového zariadenia väčší ako 11 kW.
Táto zmena nebude mať vplyv na bezpečnosť prevádzky malých plavidiel. Povinnosť byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla pri vedení malého plavidla ostáva v zákone zachovaná. Aj pri výkone pohonného strojového zariadenia väčšom ako 4 kW.
Približujeme sa k tým podmienkam v registrácii malých plavidiel v Maďarsku, kde registrácii podliehajú malé plavidlá s výkonom pohonu nad 14,7 kW. V Českej republike je na nesledované vodné cesty a v Baťovom kanáli možno viesť plavidlo aj bez preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla. Baťov kanál je nesledovanou vodnou cestou aj na území Slovenskej republiky. Na tomto úseku však platí povinnosť byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla aj pre plavidlá registrované v Českej republike, čo spôsobuje prekážku v rozvíjaní cestovného ruchu medzi oboma susediacimi krajinami.
Prijatím tohto návrhu zákona sa zosúladia podmienky prevádzky malého plavidla na nesledovaných vodných cestách medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Návrh zákona je v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som tiež predniesol pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu, jeho odôvodnenie je veľmi jednoduché a dôvodom úpravy prílohy č. 1 bez zákona je najmä formálna úprava navrhovaného textu vzhľadom na terminológiu používanú v zmysle strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 10. 2. 2022.
Vzhľadom k tomu, vzhľadom na to, že kastrácie o svojej kukurici a zakladanie lesa sa vykonáva ručnou prácou, rozširujeme okruh uvedených činností. Taktiež sa navrhuje medzi sezónne práce zaradiť aj potravinárstvo pri spracovaní vymedzených poľnohospodárskych produktov. Teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení, menia a dopĺňajú niektoré zákony, v úvodzovkách, tlač 852.
V čl. I bod 5 znie:
„5. Za prílohu č. 1a sa vkladá príloha č. 1b, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1b k zákonu č. 311/2001 Z. z.
SEZÓNNE PRÁCE
Sezónnou prácou na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku, v
a) poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní
1. vybraných druhov ovocia, najmä jahôd, liesky obyčajnej, bazy čiernej, egrešov, malín, ríbezlí, ruže jabÍčkovej, broskýň, čerešní, marhúľ, nektáriniek, ringlôt, sliviek, jabĺk, hrušiek a višní,
2. viniča,
3. vybraných druhov zeleniny, najmä šalátu, špenátu, cibule, cesnaku, póru, kapusty, kelu, karfiolu, kalerábu, ružičkového kelu, cvikly, mrkvy, reďkvy a reďkovky, petržlenu, špargle, baklažánu, cukety, dyne, kukurice cukrovej, melónu, papriky, tekvice okrem tekvice určenej pre produkciu semien na konzum a lisovanie, uhorky nakladačky, uhorky šalátové a rajčiakov,
4. zemiakov,
5. chmeľu,
6. osivovej kukurice určenej na kastráciu,
7. rastlinného množiteľského materiálu uvedených v prvom až šiestom bode,
b) cestovnom ruchu pri
1. preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc,
2. prenájme a lízingu rekreačných potrieb alebo športových potrieb,
3. prevádzkovaní táborov,
4. prevádzke umelých vodných plôch,
5. prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov,
6. prevádzke reštaurácií a pohostinstiev, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode,
7. prevádzke ubytovacích zariadení, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode,
c) potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov uvedených v písmene a),
d) lesnom hospodárstve pri
1. produkcii lesného reprodukčného materiálu,
2. zakladaní, obnove a výchove lesa s cieľom zabezpečiť trvalé plnenie funkcií lesa.".".
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní máme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým chceme po dlhých desiatich rokoch čakania zaviesť tzv. inštitút sezónnych prác. Chceme zaviesť trvalú formu dočasného zamestnávania v poľnohospodárstve a v sektore cestovného ruchu. Tých dôvodov je viacero.
V prvom rade je to požiadavka trhu. Situácia na trhu je veľmi zložitá. Väčším problémom ako dotácie sa stávajú, sa stáva nedostatok pracovníkov. Aj z tohto dôvodu sme sa dostali na takú úroveň, že dnes pokiaľ sa bavíme o ovocinárstve a zeleninárstve, sme hlboko pod päťdesiatimi percentami. A aj keď by firmy, ktoré majú viac peňazí, chceli by tú produkciu zvýšiť, jednoducho bez pracovníkov sa to nedá, a to preto, lebo 40 až 60 % podľa sortimentu tvorí v poľnohospodárstve ručná práca. Podobne je to v cestovnom ruchu, kde pomaly zlaté pravidlo je, že veľa, nielenže väčšina, ale veľa a nikto to nevie nejako kvantifikovať, pretože to nikto nejako nesleduje a sa odsledovať nedá. Veľa činností sa robí formou čiernej práce.
Čiže keď sa bavíme o nejakých ekonomických dopadoch, že bude tam nejaký výpadok s predpokladom vo výške 1,6 milióna na, na výbere, na výbere zo Sociálnej poisťovne, tak to je len kvapka v mori z toho, čo strácame tým, že či už zoberme si zimné športy alebo letné športy, či už zoberme to, že, že hlási meteorologická služba nejaké mrazy a príde na jeden lán dvesto ľudí, ktorí zapaľujú sviece. A tí ľudia robia to bez zmluvy, bez nejakého dokladu a robí sa načierno. Nie preto, že by to nechceli robiť oficiálne, ale v podstate ani nemôžu. Dnešná právna úprava ani neumožňuje sezónne zamestnať týchto ľudí.
Čo na tom, čo na tom štát získa a čo stratí, tak hovorím, ten, ten výpadok je rátaný tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny po zhodnotení všetkých možných, alebo všetky možnosti, ktoré nám dáva zriadiť inštitút sezónnych prác v zmysle nejakých, nejakej platnej európskej legislatívy, tak sme sa dohodli, že tieto sezónne práce budú uplatňované na maximálne 520 hodín ročne alebo 10 hodín týždenne s tým, že do 50 % priemeru mesačnej mzdy za posledné dva roky sa bude, bude ponížená odvodová povinnosť na úroveň, na, o 20 percentuálnych bodov, čiže namiesto 48 % budú platiť odvody 28 %. Možno to nie je veľa, ale môže to, robí to zhruba tých 63 centov na hodinu. Takže robí to nejakých 300 eur na rok, ale pre ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, a pozor, tá sezónna práca nie je, nie je cielená len na nezamestnaných, ale je cielená aj na bežne zamestnaných a, a asi každý z nás má niekoho v svojom okolí, ktorý chodí zbierať jablká do Talianska, do Rakúska, do iných štátov. A to je presne preto, lebo tie odvody sú nižšie a vedia si viac zarobiť.
Čiže nie je to pomoc zamestnávateľom, je to pomoc ľuďom, pracujúcich v tomto sektore pôdohospodárstva a cestovného ruchu, aby tie príjmy mohli byť vyššie tým, že bude mierne znížená odvodová, odvodová povinnosť.
Čo sa týka nejakej výhody pre štát, tak len zo sektoru pôdohospodárstva, keď si zoberieme, že máme záporné saldo u ovocia a zeleniny 400 miliónov. A pokiaľ, pokiaľ iba zľahka prepočítame, že 20 % je pridaná hodnota a 8 % je podiel na mzdách, tak 112 miliónov ročne, ročne dáme do zahraničia, z vlastných vrecák dáme za, za bežné ovocie a zeleniny mierneho klimatického pásma, ktoré dovezieme od našich susedných štátov.
Po druhé, je to DPH. Minulý rok, ale aj predminulý rok, to sa pravidelne opakuje, u ovocia a zeleniny je výpadok v zbere z dôvodu nedostatku pracovníkov asi na úrovni 15 miliónov eur. To je to, čo ostane na koreňoch, na stromoch alebo tie plody, ktoré sa nepozbierajú. A keď si zoberiem, že máme 10 a 20-percentnú DPH a budem rátať len 10 %, tak to máme jeden a pol, čiže je to, zhruba 2 milióny strácame len na DPH na ovocí, ktoré, ktoré nedovezieme.
Ďalšia vec, pri 35-percentnej sebestačnosti v ovocí a keď rátame, že potrebujeme jedného človeka na hektár a potrebujeme ďalších zhruba tri, štyritisíc hektárov len preto, aby sme boli produktovo sebestační, tu máme ďalších tri-štyritisíc ľudí do, do ovocinárstva a dva-tritisíc ľudí do, do zeleninárstva, čiže sa jedná o okolo desaťtisíc ľudí spolu s cestovným ruchom, ktorých by sme normálne oficiálnym spôsobom viedli, vedeli zaviesť do, do evidencie pracovníkov. Čiže je to vytvorenie aj nových pracovných miest.
Na záver chcem povedať iba jedno, že pôdohospodárstvo je dosť podceňované, a to aj preto, lebo dnes tvorí nejakých 2 %, myslím, HDP. Dnes pracuje 2 % ľudí, produkuje potraviny, výživu pre 98 % ľudí. Jasné, že sa nemôžme počítať s obdobím pred šesťdesiatimi, sedemdesiatimi rokmi, alebo pred možno sto rokmi, kedy to bolo opačne, kedy 60-70 % ľudí pracovalo pre 40. Dnes je tá produkcia, je niekde inde.
Lenže pôdohospodárstvo má úplne, ale úplne inú pozíciu, ako to, čo sa deklaruje. Nie je to 2,0 alebo 2,8 % HDP, pretože my nerátame to, čo sa predá v našich marketoch. To dovezené, ktoré by sa nie teoreticky, ale prakticky mohlo vyprodukovať v oblasti mierneho klimatického pásma, kde sa nachádzame, a to je hodnota 6 až 7 miliárd ročne, ktoré naše super a hypermarkety predávajú zo zahraničia potraviny, pretože tie jednoducho u nás nie sú. Takže tá skutočná produkčná výkonnosť pôdohospodárstva a potravinárstva je niekde okolo 6-7 miliárd eur. Nie v tých hodnotách, ako sa píše.
Sme najviac potravinovo závislý štát a dopad je ten, že dnes teraz, keď sme pred chvíľočkou rokovali o nejakých sociálnych opatreniach, tak tie sociálne opatrenia kvôli, aj kvôli potravinám sú preto tak potrebné, pretože vďaka našej závislosti občan Slovenskej republiky, priemerný občan vydá už pomaly 25 % zo svojich príjmov na potraviny. Sme druhí najhorší po Rumunsku, ktorí majú dvadsaťšesť. A prečo v Rakúsku nie je, nie je taký nepokoj kvôli potravinám? Lebo tam dajú na potraviny iba 8,9 %. Takže to je, to jedno s druhým, keď to poskladáme dohromady. Tak vás chcem poprosiť o podporu toho zákona, pretože podporou špeciálnej rastlinnej výroby nieže zvyšujeme počet pracovných miest, ale, samozrejme, vieme aj v rámci konkurenčného trhu znížiť ceny, znížiť našu závislosť a nebyť závislý na sociálnych podporách, ale na skutočne vyprodukovaných peniazoch.
Takže chcem vás poprosiť o podporu a ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ja chcem tak isto poďakovať za diskusiu. Tieto vecné pripomienky, potraviny nemajú politiku, majú buď vecný alebo nevecný, alebo nejaký obsah, alebo populistický obsah. Ja som rád, že ministerstvo pripravuje, ale treba si uvedomiť jednu vec, potraviny to nie je pneumatika. To nemôže stáť niekde na ulici, to musí mať nejaké prepravné, skladovacie a iné podmienky. Takže pokiaľ sa nájde spôsob, ako tie potraviny bezpečne uložiť, pretože aj ten chudobný človek má právo na bezpečné potraviny, nie je to občan tretej kategórie, určite si myslím, že privítame takúto aktivitu. A čo sa týka hlasovania, tak bude dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Ja len na doplnenie, lebo aby sme sa nepinpongovali, sú možnosti, skladiskové záložné listy, dá sa to odkúpiť, samozrejme, treba na to peniaze, keď potrebujem 400-tisíc ton potravinárskej pšenice, tak určite je tam balík peňazí pri cene 400 eur za tonu, to už sú obrovské milióny. Takže momentálne nie sme v situácii takej, že musíme robiť reštriktívne opatrenia, ale už informačná povinnosť, ja si myslím, že je hodne veľa. Ale ja som rád, akože tie návrhy, možností je viac, každý má nejaký pohľad a určite je to jedna z foriem, ako to vykúpiť, nemám s tým problém.
A čo sa týka potravín, potravín, toto čo teraz robí, že sa budú môcť predávať, je dôležitý nástroj z jednoduchého dôvodu. 900 kamiónov denne potravín dovezieme, 250 kamiónov denne potravín vyhodíme. To je šialené číslo, jedna štvrtina potravín ide do koša. Ešte aj viac možno, možno aj jedna tretina.
A na druhej strane, keď niekto kúpi si špagety a dá si do takej tej tuby, tak stoja mu dva roky, alebo múka, respektíve soľ, cukor stojí aj päť rokov niekomu doma a nikomu nevadí doba spotreby. A to, že sa to predáva, je to správne. Majú 48 hodín charity na to, ja som to sám konzultoval, nemajú možnosti a potenciál odobrať všetko, aj keď tých tovarov nie je veľa, takže to vždycky lepšie predať, ako má to skončiť ako potravinový odpad niekde, ešte najlepšia varianta kompostovisko, hej, ale väčšinou by to končilo možno niekde, niekde v spaľovni. A tie modely tých sociálnych podnikov určite sú dobré, je ich veľa. Len musíme si uvedomiť, že my máme problém zabezpečiť bežnými potravinami slovenské obce, máme sto, cez sto potravinových púští. Tam nevieme zabezpečiť, takže buďme radi, keď niekto kúpi za zníženú cenu, za polovičnú ten tovar, ktorý sa nevie normálne predať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tohto roku boli možno už desiatky tlačových konferencií, ako sa nič nerobí, desiatky tlačových konferencií, že koalícia nedbá o potravinovú bezpečnosť a tak ďalej a tak ďalej, a keď sa tento bod prerokováva, ten zákon je ozaj veľmi dôležitý, tak je tu pár ľudí a poznáme sa navzájom, vieme, že to sú asi tí, ktorí v skutočnosti majú záujem nie iba robiť tlačovky, ale aj sa o ten problém zaujímať. Takže je mi to veľmi ľúto a pokiaľ niekto bude robiť tlačovky ďalej, tak nech sa najprv príde sadnúť a prediskutovať tento problém a potom nech to zverejňuje pred kamerami.
Čo sa týka kompetencie, ja osobne som za prenos kompetencií, jednoznačne. Je to problém možno 12 rokov, 14 rokov starý, a nejde mi o to, že by tie vzorky odoberal, či bude odoberať ministerstvo zdravotníctva alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ale kompetenčne, a to si správne povedala, to patrí ministerstvu pôdohospodárstva, lebo ono je zodpovedné. A ja budem stále tvrdiť, a mali sme aj rokovania s ministerstvom zdravotníctva a s ministrom, hlavným hygienikom a príde mi trápne tie pokusy obhajovať, že oni vedia zistiť pôvod potravín. Čiže na jednej strane zase budeme robiť tlačovky, že deväť z desatich kurčiat je z dovozu neznámeho pôvodu, ale keď treba zistiť tento pôvod, nevedia ako to robiť, lebo nemajú na to ani mechanizmus, ani schopnosti, ani odbornú vedomosť. Takže to je na margo tých dovozov.
A čo sa týka obcí, obcí, tak obce jednoznačne sú na to, aby nehľadali iba svojich voličov, tí starostovia pred voľbami, ale aby robili nejaké opatrenia. Ja viem, že to je nepopulárne zakázať niečo, lebo to sú voliči, ale pokiaľ chceme urobiť poriadok, tak starosta by mal byť trošku iniciatívnejší a urobiť si poriadok a mať kontrolu nad tým, ktoré potraviny či sú kontrolované, alebo nie sú kontrolované. Lebo potom kontrolovaný výrobca je v konkurenčnej nevýhode oproti tomu, čo predáva len tak.

Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, že pán Takáč venoval, pán poslanec Takáč, veľa času na prípravu. Ozaj je to dôsledná analýza. Len nejaké veci mu z toho unikli. V prvom rade týmto, týmto zákonom a pozmeňujúcimi návrhmi sa zavádza informačná povinnosť. Keby sme zaviedli v tomto zákone obmedzenie vlastníckych práv, tak boli by ste prví, ktorí by dali na Ústavný súd zrušenie tohto zákona, pretože nemáme na to legislatívu na území Slovenskej republiky, ktorá v čase výnimočného stavu, núdzového stavu môže obmedziť nakladanie s hnuteľným majetkom.
Takže na túto, na túto pastičku, pán poslanec, nenaskočíme (povedané so smiechom), pretože musím najprv upraviť legislatívu. Nedá sa. Nedá sa jednoducho. Takže, ver tomu, že sme to, sme to, dobre sme to celé prerokovali.
Takže to, že sa zavádza informačná povinnosť, je správne. Ja s tým súhlasím. Od začiatku sme sa o tom bavili s tým, že s tým, že obmedziť vývoz, obmedziť vývoz sa dá v čase hospodárskej mobilizácie o subjektoch hospodárskej mobilizácie, ale to sú úplne iné stavy ako keď je mimoriadna situácia, ktorá je dnes. Takže žiadne obmedzenie nebude. A ja si myslím, že to nie je ľubovôľa, ale povinnosť ministra mať prehľad, koľko obilia má.
A prečo nie všetci a prečo nie veľkí, jednoducho preto. Lebo keby sme znížili dolnú sadzbu na, na 50 ton, ton, tak každý malý, ktorý má dve autá pšenice, museli urobiť, by sme ho tak byrokraticky zaťažil a urobili toľko chýb, že by sme mali s tým problém. A vychádzame zo situácie, že máme 160-percentnú sebestačnosť. Aj čo sa týka potravín, potravín, tak toto je náhodou dobre, charity si môžu brať, majú 48 hodín na to, aby si bezplatne zobrali tento tovar. Ne, ne, nemusia si ho kupovať.
A čo sa týka ambulantného predaja, tak s týmto takisto nesúhlasím, pretože obce si musia ustriehnuť čo sa tam predáva a pokiaľ si to nevedia ustriehnuť, nech príjmu všeobecne záväzné nariadenie obce, že zakazujú predaj potravín, tak ako je to bežne v Českej republike. Ale to ich musíme asi donútiť.