Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní máme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým chceme po dlhých desiatich rokoch čakania zaviesť tzv. inštitút sezónnych prác. Chceme zaviesť trvalú formu dočasného zamestnávania v poľnohospodárstve a v sektore cestovného ruchu. Tých dôvodov je viacero.
V prvom rade je to požiadavka trhu. Situácia na trhu je veľmi zložitá. Väčším problémom ako dotácie sa stávajú, sa stáva nedostatok pracovníkov. Aj z tohto dôvodu sme sa dostali na takú úroveň, že dnes pokiaľ sa bavíme o ovocinárstve a zeleninárstve, sme hlboko pod päťdesiatimi percentami. A aj keď by firmy, ktoré majú viac peňazí, chceli by tú produkciu zvýšiť, jednoducho bez pracovníkov sa to nedá, a to preto, lebo 40 až 60 % podľa sortimentu tvorí v poľnohospodárstve ručná práca. Podobne je to v cestovnom ruchu, kde pomaly zlaté pravidlo je, že veľa, nielenže väčšina, ale veľa a nikto to nevie nejako kvantifikovať, pretože to nikto nejako nesleduje a sa odsledovať nedá. Veľa činností sa robí formou čiernej práce.
Čiže keď sa bavíme o nejakých ekonomických dopadoch, že bude tam nejaký výpadok s predpokladom vo výške 1,6 milióna na, na výbere, na výbere zo Sociálnej poisťovne, tak to je len kvapka v mori z toho, čo strácame tým, že či už zoberme si zimné športy alebo letné športy, či už zoberme to, že, že hlási meteorologická služba nejaké mrazy a príde na jeden lán dvesto ľudí, ktorí zapaľujú sviece. A tí ľudia robia to bez zmluvy, bez nejakého dokladu a robí sa načierno. Nie preto, že by to nechceli robiť oficiálne, ale v podstate ani nemôžu. Dnešná právna úprava ani neumožňuje sezónne zamestnať týchto ľudí.
Čo na tom, čo na tom štát získa a čo stratí, tak hovorím, ten, ten výpadok je rátaný tak, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny po zhodnotení všetkých možných, alebo všetky možnosti, ktoré nám dáva zriadiť inštitút sezónnych prác v zmysle nejakých, nejakej platnej európskej legislatívy, tak sme sa dohodli, že tieto sezónne práce budú uplatňované na maximálne 520 hodín ročne alebo 10 hodín týždenne s tým, že do 50 % priemeru mesačnej mzdy za posledné dva roky sa bude, bude ponížená odvodová povinnosť na úroveň, na, o 20 percentuálnych bodov, čiže namiesto 48 % budú platiť odvody 28 %. Možno to nie je veľa, ale môže to, robí to zhruba tých 63 centov na hodinu. Takže robí to nejakých 300 eur na rok, ale pre ľudí, ktorí si chcú privyrobiť, a pozor, tá sezónna práca nie je, nie je cielená len na nezamestnaných, ale je cielená aj na bežne zamestnaných a, a asi každý z nás má niekoho v svojom okolí, ktorý chodí zbierať jablká do Talianska, do Rakúska, do iných štátov. A to je presne preto, lebo tie odvody sú nižšie a vedia si viac zarobiť.
Čiže nie je to pomoc zamestnávateľom, je to pomoc ľuďom, pracujúcich v tomto sektore pôdohospodárstva a cestovného ruchu, aby tie príjmy mohli byť vyššie tým, že bude mierne znížená odvodová, odvodová povinnosť.
Čo sa týka nejakej výhody pre štát, tak len zo sektoru pôdohospodárstva, keď si zoberieme, že máme záporné saldo u ovocia a zeleniny 400 miliónov. A pokiaľ, pokiaľ iba zľahka prepočítame, že 20 % je pridaná hodnota a 8 % je podiel na mzdách, tak 112 miliónov ročne, ročne dáme do zahraničia, z vlastných vrecák dáme za, za bežné ovocie a zeleniny mierneho klimatického pásma, ktoré dovezieme od našich susedných štátov.
Po druhé, je to DPH. Minulý rok, ale aj predminulý rok, to sa pravidelne opakuje, u ovocia a zeleniny je výpadok v zbere z dôvodu nedostatku pracovníkov asi na úrovni 15 miliónov eur. To je to, čo ostane na koreňoch, na stromoch alebo tie plody, ktoré sa nepozbierajú. A keď si zoberiem, že máme 10 a 20-percentnú DPH a budem rátať len 10 %, tak to máme jeden a pol, čiže je to, zhruba 2 milióny strácame len na DPH na ovocí, ktoré, ktoré nedovezieme.
Ďalšia vec, pri 35-percentnej sebestačnosti v ovocí a keď rátame, že potrebujeme jedného človeka na hektár a potrebujeme ďalších zhruba tri, štyritisíc hektárov len preto, aby sme boli produktovo sebestační, tu máme ďalších tri-štyritisíc ľudí do, do ovocinárstva a dva-tritisíc ľudí do, do zeleninárstva, čiže sa jedná o okolo desaťtisíc ľudí spolu s cestovným ruchom, ktorých by sme normálne oficiálnym spôsobom viedli, vedeli zaviesť do, do evidencie pracovníkov. Čiže je to vytvorenie aj nových pracovných miest.
Na záver chcem povedať iba jedno, že pôdohospodárstvo je dosť podceňované, a to aj preto, lebo dnes tvorí nejakých 2 %, myslím, HDP. Dnes pracuje 2 % ľudí, produkuje potraviny, výživu pre 98 % ľudí. Jasné, že sa nemôžme počítať s obdobím pred šesťdesiatimi, sedemdesiatimi rokmi, alebo pred možno sto rokmi, kedy to bolo opačne, kedy 60-70 % ľudí pracovalo pre 40. Dnes je tá produkcia, je niekde inde.
Lenže pôdohospodárstvo má úplne, ale úplne inú pozíciu, ako to, čo sa deklaruje. Nie je to 2,0 alebo 2,8 % HDP, pretože my nerátame to, čo sa predá v našich marketoch. To dovezené, ktoré by sa nie teoreticky, ale prakticky mohlo vyprodukovať v oblasti mierneho klimatického pásma, kde sa nachádzame, a to je hodnota 6 až 7 miliárd ročne, ktoré naše super a hypermarkety predávajú zo zahraničia potraviny, pretože tie jednoducho u nás nie sú. Takže tá skutočná produkčná výkonnosť pôdohospodárstva a potravinárstva je niekde okolo 6-7 miliárd eur. Nie v tých hodnotách, ako sa píše.
Sme najviac potravinovo závislý štát a dopad je ten, že dnes teraz, keď sme pred chvíľočkou rokovali o nejakých sociálnych opatreniach, tak tie sociálne opatrenia kvôli, aj kvôli potravinám sú preto tak potrebné, pretože vďaka našej závislosti občan Slovenskej republiky, priemerný občan vydá už pomaly 25 % zo svojich príjmov na potraviny. Sme druhí najhorší po Rumunsku, ktorí majú dvadsaťšesť. A prečo v Rakúsku nie je, nie je taký nepokoj kvôli potravinám? Lebo tam dajú na potraviny iba 8,9 %. Takže to je, to jedno s druhým, keď to poskladáme dohromady. Tak vás chcem poprosiť o podporu toho zákona, pretože podporou špeciálnej rastlinnej výroby nieže zvyšujeme počet pracovných miest, ale, samozrejme, vieme aj v rámci konkurenčného trhu znížiť ceny, znížiť našu závislosť a nebyť závislý na sociálnych podporách, ale na skutočne vyprodukovaných peniazoch.
Takže chcem vás poprosiť o podporu a ďakujem veľmi pekne za slovo.