Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14.3.2023 o 13:10 hod.

PhDr.

Juraj Krúpa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16.3.2023 16:05 - 16:15 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Ak dovolíte, so záujmom som si prečítal tento návrh zákona a myslím, že sa nejaký čas poznáme a viete, kde stojím, aké mám hodnoty a ako vnímam tie historické krivdy, ktoré sa udiali. Historické krivdy voči všetkým.
A aj s tebou, pán kolega Pollák, sme si niečo odžili a prešli sme si aj rómske osady a prediskutovali sme o týchto témach a naozaj je tu niečo, čo som aj citlivo vnímal.
Ja som bol dokonca aj v Izraeli v Jeruzaleme. Mal som niekoľko takýchto historických skúseností. Najnovšie som teraz bol v Nových Zámkoch, kde som mal práve aj diskusiu s ukrajinskými deťmi, ktoré sú na Slovensku, a veľmi-veľmi to mnou pohlo, úprimne, mal som čo robiť, aby som si udržal slzy, aby, aby to nebolo na mne vidieť. Dokonca tam bolo aj jedno dievča, ktoré bolo že bez rodičov, samé, malo deväť rokov, hej? To sú strašné osudy, to sú strašné veci a človek sa s tým musí vedieť vysporiadať a, samozrejmé, že musí robiť všetko pre to, aby s tými krivdami a s tými neprávosťami bojoval, aby sa už buď nikdy nezopakovali, aby sme sa naozaj z tej histórie vedeli poučiť, aby sme nezišli znova na tú istú krivú cestu, ako sme v minulosti ix-krát urobili.
Máme rôznu históriu a áno, udiali sa krivdy, udiali sa krivdy aj v rámci Československa, v rámci Slovenského štátu a nie je podľa mňa ale štát historický vôbec vo svete, ktorý by nemal nejaké také tie čierne škvrny na svojej histórii, ktoré by spáchal. Ľudia sa vyvíjajú, menia, mení sa aj, menia sa aj režimy a tie skúsenosti sú také, aké sú a veľakrát sa tie štáty previnili. Otázka, samozrejme, potom stojí, ako je ten štát ochotný sa k týmto krivdám postaviť, či si je ochotný si ich priznať a ako ich chce odškodniť alebo aspoň sa ospravedlniť, alebo nájsť nejakú morálnu satisfakciu.
Priznám sa, že keď som ten zákon prvýkrát čítal, tak bol som tak trošku taký zmätený, lebo keď tak človek to tak číta, tak tam vidí všetko v kope. Všetko. A problém, ktorý ja vnímam v aktuálnej situácii, ktorú tu máme v parlamente, je tá, že veľa vecí, ktoré sa predkladá, nie sú častokrát odkonzultované s odborníkmi na danú oblasť, že častokrát ide o poslanecké iniciatívy, ktoré majú vo svojej podstate dobrý úmysel a idú aj z hĺbky srdca, aj absolútne tomu rozumiem a viem, čo chcete povedať a súhlasím s vami, len ja som to konzultoval, tento návrh zákona, aj s historikmi a dokonca aj s niektorými z ÚPN a poviem len toľko, že to, čo mi bolo napísané, aj sme tam konzultovali niektoré historické fakty, tak vyjadrovali sa kriticky voči tomuto návrhu.
V podstate to nazval jeden historik, že chaotické zneužívanie parlamentného chaosu spôsobuje chaos v slovenskej histórii. Pretože dávať dohromady osudy Židov, Maďarov, Nemcov, občanov odvlečených NKVD z územia Československej republiky takýmto spôsobom je niečo, čo z historického hľadiska ako odborníci, pre nich je to jednoducho miešanie jabĺk s hruškami. Pre nich to nie je niečo, čo by oni definovali ako v poriadku, tuto to môžme dať do jednej kopy.
Som si istý, že, až na jednu výnimku, zo zmienených skupín, ktoré tu spomíname, sa Československá federatívna republika, resp. aj samostatná Slovenská republika zaoberali vo viacerých aspektoch a primeraným a možným spôsobom sa snažili s touto otázkou vysporiadať, aj s tými neprávosťami, ktoré nastali, či už aj v kontexte teda druhej svetovej vojny, a v správe sa uvádza, že títo obyvatelia sa do dnešného dňa nedočkali žiadnej satisfakcie. A toto nie je pravda. To nie je pravda. Je to totižto tak, že minimálne vo viacerých prípadoch urobilo, vo vzťahu napríklad ku krutému zaobchádzaniu s osudmi Židov bolo veľa príležitostí a aktivít a vôbec rozhodnutí, či už ešte federatívnej republiky alebo Slovenskej národnej rady, ktoré sa buď za to ospravedlnili alebo sa dokonca aj platili reparácie aj židovským potomkom alebo potomkom Židov, ktorí boli odvlečení zo Slovenskej republiky.
Myslím si, že tu prvý slovenský národný parlament ešte v roku 1991, ktorý sa vlastne ospravedlnil týmto obetiam (reakcia z pléna), 90, tak, pardon, ´90, a v ´91 Nemcom, presne tak. Čiže jediná výnimka sú ľudia, ktorých prvá skupina opustila československé územie a tu dochádzame presne k tomu, čo je trošku úrazom tohto celého návrhu, čiže jediná výnimka sú ľudia, ktorých prvá skupina opustila československé územie dňa 12. apríla 1947. To je práve tá výmena obyvateľstva medzi Slovenskou republikou alebo teda Československou republikou vtedy a Maďarskou republikou. Ono v podstate sa vtedy riešila aj obnovená Československá republika a s veľmocami riešili otázku aj s veľmocami, ktoré kolaborovali teda s nacistickým Nemeckom a horthyovským Maďarskom, pri okupácii českých a slovenských území. Tí prví boli riešení odsunom a v druhom prípade veľmoci nariadili dotknutým štátom riešiť záležitosti dohodou o výmene obyvateľstva, t. j. maďarskí občania slovenského pôvodu boli vymenení za československých občanov maďarského pôvodu. Túto dohodu ratifikovali parlamenty oboch štátov, čiže Československej republiky a Maďarska, vstúpila do platnosti 12. apríla 1947 a bola, a začala byť aj realizovaná táto medzištátna dohoda, ktorá mala teda požehnanie aj víťazných mocností a štátov po druhej svetovej vojne, takže vo vzťahu k Maďarsku bolo obeťou Slovensko a agresorom bol náš sused. Myslím, že s tým sa všetci zhodneme. Viedenská arbitráž, vojna, a to nemusíme baviť sa o Maďarskej republike - Rád a podobné historické fakty, ktoré tu máme.
Dokonca mám rodinu, ktorá bola vysťahovaná z maďarskej Nyíregyházi na Slovensko a boli zase vymenení za maďarských občanov, dokonca ten pán bol aj veľvyslancom v Maďarskej republike. Takže tiež má svoje skúsenosti, a preto si myslím, že tento návrh, vo všetkom ostatnom súhlasím, v tejto veci, a práve ten dátum, ktorý ste si zvolili, je 12. apríl; 12. apríl; 12. apríla v roku 1947 vstúpila do platnosti práve táto dohoda. A ja vás chcem práve na tento dátum upozorniť.
My keď chceme uzákoniť ako pamätný deň 12. apríl, tak vlastne popierame alebo odsudzujeme dohodu, ktorú spravila Československá republika s Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva. A ja sa pýtam, v koho záujme? Qui bono je ustanovenie tohto pamätného dňa?
Ja pevne verím, že pán kolega Pollák aj s pani kolegyňou Vaňovou prídu a prídu aj s takýmto pamätným dňom rómskeho holokaustu, perfektné. Nemám s tým žiadny problém. Tak už máme. Dokonca ho máme, predstavte si. Takže prečo ho chcete mať 12. apríla, keď ho máte 2. augusta? (Reakcie z pléna.) Áno. Tak ja sa pýtam prečo potom. Ale keď chcete prejsť, keby ste chceli teraz nejakú ďalšiu iniciatívu, čo sa týka rómskeho holokaustu, nech sa páči, ja ho podporím, päťkrát stlačím ten gombík. Úplne bez problémov. Ale prosím vás pekne, buďme opatrní, keď sa bavíme o 12. apríli ako pamätnom dni vyhosťovania. Berte do úvahy, aké to má konotácie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

14.3.2023 13:10 - 13:11 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolím si vás informovať, že dnes o 19.00 h v priestoroch, tam, kde, pri ubytovacích priestoroch, ako sú tie kontrolné výbory, tak vo výbore na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, či... miestnosť číslo 71, sa uskutoční mimoriadny branno-bezpečnostný výbor k téme poskytnutia alebo rozhodnutia o poskytnutí migov-29 na Ukrajinu. Tento výbor bude v režime dôverné. To znamená, že dostanete informácie, ktoré sú do stupňa, do úrovne stupňa utajenia dôverné, teda ktoré krajiny doteraz poskytli stíhačky na Ukrajinu.
Takže vítam vás tam, kapacita je tam asi 40, možno 50 ľudí, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2023 17:25 - 17:25 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Áno, ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že to, čo hovoril pán Kočiš, som aj v podstate všetko vysvetlil v mojom prejave a áno, asi som tých informácii povedal strašne veľa, že ich asi všetky nestihol zachytiť, ale naozaj vychádzajme z historických faktov a tak ako som spomenul, historicky, kultúrne jednoducho patríme na západ. Ono sa to už vidí napríklad aj na architektúre. Odkiaľ pokiaľ je gotika, ako sa vyvíjala naša história v spojitosti s kým a tak ďalej, že to Rusko vtedy zohrávalo len tú okrajovú úlohu. My sme tu aj za tých 40 rokov nejakým spôsobom zidealizovali tú Ruskú federáciu a vidíme v nej niečo iné, ako sama je a jednoducho myslím, si, že všetko, čo bolo potrebné k tomuto povedať, som už povedal. Samozrejme, že toto bolo skôr také akademické a vidím, že na takéto fakty veľa faktických poznámok nie je, pretože tam nejde o emócie, takže kolegovia by sa potom aj museli priznať presne tu k rôznym faktom, ktoré tam boli spomenuté a, samozrejme, kolega Baránik. Spomínal aj tú motiváciu, ale ja vychádzam presne aj z toho predpokladu, ktorý som tu uviedol niekoľko tých bodov tie fakty, ktoré vedú k tomu, že naši vlastenci sú prepojení takto s rusofiliou, čo ja teda považujem stále za veľkú tragédiu. To potom, samozrejme, má za následok aj to, že tie pohnútky, ktoré sú k tým ďalším krokom v tom sa viac priľnúť ku Kremľu alebo zneužívať dezinformácia alebo už teda aj priamo kolaborovať s touto mocnosťou. Sú už potom aj ľahko ospravedlniteľné a potom tu vidíme aj tieto momenty, ktoré tu máme a ktoré chcú zvrtnúť dejiny a chcú zo Slovenska spraviť akúsi socialistickú republiku na spôsob Bieloruska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2023 17:10 - 17:10 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Znova tu máme diskusiu, ktorá sa opiera o hodnotové nastavenie a hodnotovú orientáciu, ktorá nás vždy takto vie rozoštvať. Ja len si dovolím pripomenúť kolegyniam a kolegom, my patríme na západ kultúrne, historicky aj hodnotovo. Boli sme z tohto kultúrneho a hodnotového prostredia vytrhnutí na štyridsať rokov, čo sa hlboko vrylo aj do duší a myslí veľa našich kolegov, ktorí majú taký ten, ten, ten, tú afinitu, ten vrelý vzťah k Rusku a vyslovene trpia takou tou rusofíliou. A, bohužiaľ, problém na Slovensku so slovenským vlastenectvom je, že je absolútne prepletené s rusofíliou. Ako keby samostatná vlastenecká idea alebo cítenie slovenské vyprchalo. Všetko je to prepojené s ruským cítením. Ono to má svoju históriu a svoje korene, ku ktorým sa aj dnes dostanem a ja vám to tu aj prečítam. Čo je ale dôležité v kontexte tohto uznesenia je to, že prečo ho predkladáme. Bolo tu už uvedené určite aj predkladateľom a určite ho aj ďalší ľudia už sa k tomu vyjadrovali.
Jedna vec je pravda a je to holý fakt, dnes neexistuje jednotná definícia terorizmu. Jednoducho sú viaceré, každá medzinárodná organizácia má svoju, ale panuje naprieč celým spektrom napriek tejto absencii zhoda, že čo je cieľom terorizmu. No a cieľom terorizmu je zastrašenie celej populácie, pričom tá nepredvídateľnosť postupu teroristu ešte zvyšuje strach a pocit teroru. Čiže sú to také tie zatýkania bezhlavé, každý desiaty alebo podľa zlovôle, alebo sú to popravy, sú to únosy a tak ďalej. Čo má vlastne za cieľ zastrašovať obyvateľstvo, čo vlastne stiera tie rozdiely medzi štátnym terorizmom aj neštátnym terorizmom, pretože v týchto prípadoch, o ktorých sa bavíme, tak sa tu bavíme o štátnom terorizme. Tu treba dať, samozrejme, doplnok, že terorizmus je súčasťou tzv. asymetrickej vojny. Samozrejme, tu máme aj osobitnú teóriu štátom podporovaného terorizmu. Len čo vnímame dnes a čo vidíme, je to, že Kremeľ sa správa veľmi podobne ako nacistické Nemecko počas druhej svetovej vojny. A z toho potom patrične aj vyplýva, že tu máme sympatizantov, ktorým sa takéto správanie páči, pretože však ľudáctvo a klérofašizmus je tu hlboko zakorenené. Ono treba vedieť aj tie paralely medzi nacistickým Nemeckom a Ruskom dnešnej doby. Vieme napríklad povedať aj to, že Rusko, podobne ako nacistické Nemecko, sa nedokázalo vyrovnať so svojím údelom, ktorý má, takisto ako Nemecko po prvej svetovej vojne, čo vyústilo do druhej svetovej vojny. To isté, tá istá paralela platí aj dnes. Kremeľ sa nedokázal vysporiadať s tým, že sa mu rozpadol Sovietsky zväz, že sú tam nezávislé štáty, nezávislé republiky, ktoré on vníma ako svoje vlastné rebelujúce regióny. To, čo vidíme dnes, je vlastne to, že Rusko chce zničiť samotnú a samostatnú Ukrajinu a chce zničiť aj svojbytný národ ukrajinský. Rozhodlo sa urobiť genocídu. Je to vyslovene spôsob ako likvidovať fyzicky, ako zlikvidovať kultúrnu a politickú entitu tohto národa.
Spôsob boja, ktoré si ruské vedenie zvolilo v sebe, samozrejme, obsahuje aj útoky na civilné ciele a infraštruktúru. No a na týchto územiach, samozrejme, porušujú aj práva miestneho obyvateľstva a uskutočňujú voči nemu systematickú politiku zastrašovania a tzv. deukrajinizácie. Zdokumentované sú prípady vrážd, mučenia, väznenia, únosov a deportácií. Rusko tak porušuje nielen ustanovenia medzinárodného práva zakazujúce použitie sily pri riešení medzinárodných sporov, čiže just ad bellum, ale priamo aj humanitárne právo upravujúce spôsob vedenia vojny a vojnových aktivít, ako aj ochrany obetí, čiže jus in bello.
Vzhľadom na toto všetko, samozrejme, by malo reagovať aj medzinárodné spoločenstvo, ktoré aj reaguje. Tým ako som aj začal na začiatku, že patríme k tomu západu, teda k tomu civilizovanému svetu, tak to, tento civilizovaný svet tieto kroky a tieto teroristické činy, ktoré Rusko robí, odsudzuje a my k nim patríme, my sa k tomu pridávame. Jedným z týchto nástrojov, ktorý tu je, je toto uznesenie je to, že to uľahčí v budúcnosti vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý bude odsudzovať tieto teroristické činy a hrozbu alebo teda aj porušovanie humanitárneho práva a zastrašovanie civilného obyvateľstva.
Kolegovia, toto sú všetko fakty. Problém je, že tu máme vytvorenú akúsi, ako som spomínal, afinitu a lásku voči Rusku. Jednoducho si to pletieme s tým, čo je náš národnoštátny záujem. A ja vám to tu rád prečítam. Ide o to, že tu máme určité proruské cítenie, ktoré vychádza z viacerých faktorov. Je to, samozrejme, cítenie, ktoré pochádza z národného hnutia 19. - 20. storočia, komunistická ideológia orientovaná na ZSSR, pacifizmus slovenskej spoločnosti a štyridsať rokov praktického života v sovietskom bloku. To slovenské proruské cítenie slovenského národného hnutia z 19. storočia v podstate pramení z toho, že snívalo o nejakom vytvorení Ruskej ríše alebo Slovanskej ríše. K tomuto zámeru mali Slováci vlastne za cieľ sa podriadiť a tomuto slovanskému štátu alebo superštátu, kde by sa v podstate mohli usídliť. Čiže tam ani nešlo o nejakú emancipáciu národnú, ale išlo o to, že niekam budeme patriť, niekto kto nás ochráni. A tento naratív pokračuje dodnes a výsledkom je, že dnešní vlastenci si slovenské vlastenectvo bez spojenia s Ruskom ani nevedia predstaviť, a preto je aj spochybňovanie vlastenectva oprávnené. Komunistická ideológia je to vlastne loajalita k Moskve. Bola základným predpokladom akejkoľvek kariéry v Komunistickej strane a v socialistickom Československu a to v mnohých aj zostalo. Tento postoj pretrval, samozrejme, aj v situácii, keď Rusko žiadnym spôsobom nemožno považovať za krajinu, kde by sa presadzovali nejaké ľavicové alebo socialistické ideály. Loajalita k ZSSR sa pretransformovala k loajalite alebo aspoň teda k rešpektu voči Rusku a len myšlienku, že by sme sa proti Rusku mohli postaviť, intuitívne vnímame ako neprípustné.
Pacifizmus, je to v podstate, milí kolegovia, rusofili, ignorácia ruského militarizmu, autoritárstva a imperializmu. To je ten problém toho fiktívneho Ruska, vo svojich predstavách nevnímajú teda Rusko ako skutočne je, ale akým by ho chceli mať. A táto snaha týchto politicky neuvedomelých národov sa do niečoho nemiešať v nádeji, že ak nebudeme provokovať, všetko okolo nás prehrmí, ignorovanie bezpečnostných otázok a silne moralizujúci prístup k zahraničnej politike, to, čo sme tu počuli pred chvíľkou, že keď oni, tak aj tí druhí a ochota prijať akékoľvek usporiadanie, aj ruskú hegemóniu s nádejou, že nebude vojna a zabíjanie. A to je presne aj ten následok roku 1968 a normalizácia, ktoré sú u nás prezentované ako pozitívne príklady. Pritom pokus vyhnúť sa boju a zápasu a ustupovanie útočníkovi je absolútne neruské správanie, odpudzujúce a odporujúce ruskej tradícii, mysleniu a kultúre. Na ruskej strane môže vyvolávať len pohŕdavý úsmev, pretože v Rusku platí skôr ´pusť v boy, choď rokovoy´. Teda tak nech je radšej boj, hoci osudový. Štyridsať rokov praktického života v sovietskom bloku je to masívna propaganda velebiaca všetko sovietske a ruské, budovanie pocitu príslušnosti k impériu, socialistickému táboru s prirodzeným vodcovstvom ZSSR, reálne pretláčanie ruskej kultúry a väzieb na ZSSR, akademická, inštitucionálna spolupráca, filmy, umenie, literatúra, nízka znalosť západných jazykov, že kolegovia, obmedzený kontakt so západnými krajinami v čase formatívnej mladosti, vytvorenie si emotívneho vzťahu k ruskému prostrediu a, samozrejme, aj oneskorená modernizácia.
Bohužiaľ, sa už viac k nej nemôžem dostať, takže toto je ten problém, ktorý tu máme a z ktorého sa vy nedokážete vymaniť, a preto tu budete obhajovať všetky zverstvá ruské len preto, lebo ste rusofili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.2.2023 11:17 - 11:17 hod.

Juraj Krúpa
Ďakujem. Dovolím si informovať členov brannobezpečnostného výboru, že mimoriadny výbor sa bude roko... bude o 12.15 h v rokovacej miestnosti č. 34. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2023 16:15 - 16:17 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
V podstate by som zhrnul pána Šimka, Šefčíka a pána Faiča. Najprv k pánovi Šimkovi. Vy mi čo chcete hovoriť? Koľko strán ste už zmenil za svoj život? Vy ste bol snáď v každej strane, ktorá na Slovensku existovala. A vy sa tu budete pohoršovať. Vy ste teda pekný charakter. Ste odišli od ĽSNS, cez neviem čo a ste skončili v SME RODINA. Ste teraz koaličný poslanec.
Pán Faič, aj čo sa týka ostatných, ktorí mali nejaké výhrady, že som nezahlasoval za odvolávanie. Poviem vám to na rovinu, po prvé, je normálne a prirodzené, že ako člen koalície nezahlasujete za odvolanie ministra, ktorý je koaličný.
Po druhé, dlhodobo som mal problém s ministrom vnútra Mikulcom a riešil som to interne. Mal som niekoľko stretnutí aj na úrade premiéra a podobne, kde som žiadal, aby tento človek odstúpil. Jednoducho to nepomohlo, jednoducho to nepomohlo. Bohužiaľ, jednoducho ho držia, ja neviem, z akého titulu, z akého dôvodu, ale držia ho silou-mocou. Ja som poukazoval nielen na jeho zlyhanie a na jeho chyby, ale sú tam aj ďalšie podozrenia, ktoré si, samozrejme, nechám pre seba.
Čo sa týka pána Kyselicu, tak keď to nie je váš, teda keď to nie je návrh ministerstva vnútra, ale vy sa tomu už roky venujete a išli ste s takýmto návrhom, ktorý má chyby, tak prečo ste ho predložili? To nedáva logiku. Tak keď viem, že niečomu sa rozumiem, venujem sa tomu, idem to predložiť a má to chyby, aby som to znova stiahol na dopracovanie. Tak to asi teda z vlastnej vôle nemôže robiť.
No a ešte čo sa týka aj pána Šefčíka, viete, radšej z tej mylnej a krátkej cesty späť ako zostať v sebaklame a omyle. Tak ako sa klamete tam v tej sekte a budete sa klamať až do smrti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2023 15:56 - 16:03 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
K zákonu tu už bolo povedané dosť, ja k nemu dám ešte pár poznámok. Skôr ako sa k tomu dostanem, musím povedať jedno a už to tu, myslím, že aj bolo spomenuté, ale v podstate sám predkladateľ priznal, že predložil návrh, ktorý bol v podstate jemu podstrčený z ministerstva vnútra. Sám tu o tom hovoril, ako o tom na ministerstve vnútra rokovali, ako o tom ešte stále rokujú, ako sa snažia nejakým spôsobom dať dokopy tento zákon, kde zároveň aj tým priznal to, že to je z dielne ministerstva vnútra, lebo keby to bol jeho vlastný zákon, tak nepovie, že s ním nesúhlasí. Čiže vyslovene prišiel s niečím, čo mu podstrčilo ministerstvo vnútra, predpokladám, že minister vnútra, aby s tým prišiel a vyskúšal, čo sa dá a čo sa nedá. Čo dokazuje a úplne podčiarkuje, že minister vnútra je neschopný. Pretože sú to už tri roky, kedy minister vnútra začal s tzv. reformou Policajného zboru.
Ja si to pamätám veľmi dobre, pretože ja som vtedy súčasťou tej pracovnej skupiny, kedy sa začínalo s touto reformou, boli veľké plány, všetko sa to nejakým spôsobom začalo a plánovalo, že aké budú tie časové harmonogramy jeho nejakého uplatňovania a podobné. Ubehli tri roky a nie je nič, nie je nič a z tejto reformy Policajného zboru, z toho najväčšieho plánu, z tej najväčšej úlohy, ktorú si minister vnútra predsavzal, tu máme tento pomrvený návrh zákona, na základe ktorého sme sa dopracovali do situácie, že poslanec Národnej rady navrhuje vedúcim funkcionárom Policajného zboru zvýšiť príplatky, ktoré následne potom ale rozhoduje o nich minister vnútra. Prosím vás pekne, to je, to je taký paradox, to sme tu ešte nemali.
Je to naozaj smutné, pretože keď si pozrieme na prácu ministra vnútra a jeho výsledky, tak to odzrkadľuje presne tento návrh, nič, aleže absolútne nič. Keď si zoberieme, ktoré sú také tie tri hlavné úlohy ministerstva vnútra, ktorým sa má venovať, tak je to, samozrejme, Policajný zbor, Hasičský zbor a tieto zložky. Je to štátna a verejná správa a je to krízový manažment. Toto sú tie tri hlavné piliere ministerstva vnútra, čomu sa má venovať. Keď si pozrieme teda znova na ten Policajný zbor, reforma Policajného zboru nikde. Systematizácia miest nikde, máme na 100 % naplnené vedúce funkcie, nemáme policajtov na uliciach. Môže hovoriť, že polícia má voľné ruky a on sa pritom priživovať, ale to je, viete, to je, keby niekto povedal, že perie a pritom perie pračka, on sedí a čaká, kedy doperie. To je toľko práce ministra vnútra k Policajnému zboru.
Čo sa týka, samozrejme, štátnej a verejnej správy, tak si to povedzme na rovinu, nič. Sľubovala sa reforma, ktorá, ani sa neurobila čiarka, nič sa s tým neurobilo, jediné, čo dokázal, pod kuratelou pána Pročka podosadzovať prednostov okresných úradov, ktorých potom ešte aspoň 20, 30 % museli meniť dodatočne, pretože sa zistilo, že sú to kamaráti kamarátov. To bola tá politika boja proti korupcii a proti rodinkárstvu, ktoré sa dnes ukazuje, že dávno, dávno skončilo.
A ja si spomínam veľmi dobre práve na návrh tohto zákona k tomuto Policajnému zboru, § 73, bol to október 2021, keď som sedel na ministerstve vnútra a som si ho prvýkrát čítal a som sa zúčastnil aj nejakých tých rokovaní k nemu a sme o ňom diskutovali a prosím vás pekne, to budú pomaly dva roky a nič. Jednoducho čo to je za ministra vnútra, ktorý si nie je schopný presadiť vlastný návrh zákona o Policajnom zbore. Čo to je za človeka, ktorý nevie si na vlastnom ministerstve vnútra presadiť zákon, ktorý by vyhovoval aj Policajnému zboru a ktorý by prešiel aj vládou. Takýto minister vnútra jednoducho nemá svoje opodstatnenie, pretože ho nepodržalo ani vlastné ministerstvo a ani vlastná vláda. To keby platili naozaj reálne pravidlá, tak by ten človek dávno musel odstúpiť, dávno.
No a čo sa týka, samozrejme, krízového manažmentu. Prosím vás pekne, tiež som sa zúčastňoval pracovnej skupiny tzv. kohesio konceptu bezpečnostného systému. To bolo aj to obdobie, kedy som si povedal, že no, je to teda tragédia s tým ministrom, ale pokúsim sa tomu pomôcť, pokúsim sa dopracovať k nejakému výsledku, aby aspoň niečo bolo. Výsledok je, že nie je. My tu máme ix kríz, ktoré si zažívame, alebo ktorými sme si aj prešli, a na to mal reflektovať koncept bezpečnostného systému a krízový, krízový manažment a jeho riadenie. Výsledkom nie je nič, nie je nič. Jediné svetlé výnimky sú Dustream, hej, nezvládanie krízových situácií. To je, to sú výsledky pána Mikulca.
Takže zhrnuté a podčiarknuté. Je smutné, že tu vôbec sa zjavil takýto návrh zákona, ktorý z 90 %, no nevykonateľný, nevykonateľný, či už z rozpočtového hľadiska, alebo z iných pohľadov. Čiže som rád, že tento zákon bude vrátený na prepracovanie a pevne verím, že s takýmito čriepkami a 73-ky sa už pán kolega nevráti, že keď už príde, tak to bude naozaj aspoň nejaká čiastočná zmena, ktorá bude zmena k lepšiemu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2023 9:30 - 9:32 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja musím absolútne súhlasiť s tým, Marián, čo si povedal. Zaznelo naozaj ix podkutých dobrých argumentov, na ktoré v tých faktických poznámkach nebol ani jeden protiargument. Reálne akurát tu boli nejaké drobné úpravy, že teda sa neprepustí 3 900 ľudí, ale 1 700 ľudí.
Prosím vás pekne, vy idete týmto zákonom pripraviť o prácu stovky, stovky ľudí. Zároveň my nevieme, že aký to bude mať reálny dopad. My nevieme. Pretože ten odhad u vás je 1 700, ale možnože to bude viac. A čo je na tom najhoršie, je, že tu robíme ďalšie príkazy, zákazy zhora, kde rozkazujeme nielenže podnikateľom, ale aj ľuďom, či môžu ísť v nedeľu pracovať, alebo nemôžu. Či sa o tom tak môžu rozhodnúť, alebo nie.
Ďalšia otázka je, je tam nejaká, nejaké odporúčanie s odbormi? S kým ste o tom diskutovali? S predavačkami v, ja neviem, v nejakom obchode, ktorým sa nechce v nedeľu pracovať a na základe toho ste sem prišli? Lebo tu máme ďalšiu možnosť. Jednoducho tí ľudia by sami mali mať možnosť sa rozhodnúť, že či chcú alebo nie. Napríklad tým, že by si založili odbory, hej, a tým by mohli začať robiť nátlak na svojich zamestnávateľov, aby tie nedele boli zavreté, alebo nie. Prečo my to rozkazujeme tu? Prečo my tu robíme takéto zákony, že my prikazujeme ľuďom, čo majú robiť, čo nemajú robiť. Toto sa naozaj páči vám, ktorí chcete sa tu špárať v materniciach, zamykať ich na zámok, všetky tieto veci, ktoré tu robíte, jednoducho škodia, nasierate ľudí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 16:45 - 16:46 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
So všetkou úctou, pán podpredseda, nič ste nepochopili, pretože my tu máme bod, ktorý pojednáva o rotácii členských štátov alebo teda jednotiek NATO na území NATO, teda v Slovenskej republike. O ničom inom to nie je. A vy ste k tomu priložili nejaké... To nie je uznesenie, to je súbor otázok, že čo všetko sme my vyviezli na Ukrajinu, čo sa týka vojenskej techniky. Samozrejme, že máte na to právo. Ja som nehovoril v mojom príhovore alebo teda vo faktickej poznámke, že na to právo nemáte. Ja som komentoval úplne niečo iné. Čiže preto hovorím, že ste mimo misu. Ja nehovorím, že sa o to nemáte zaujímať. Na to sú iné prostriedky, to mohlo byť aj súčasť, zároveň ako jeden bod v rámci tohto rokovania, kde ste to uznesenie sami mohli predniesť.
Ale ja by som vám chcel odporučiť jedno. Tak prečo nepripravíte napríklad nejaké uznesenie, na základe ktorého vyzvete Rusko, aby bolo to, ktoré ako prvé začne tie mierové rokovania, aby ono ukázalo tú vôľu, že je ochotné rokovať o mieri? Prosím, prečo to neurobíte? Čo vám v tom bráni? A povedzte mi, vysvetlite mi jednu vec, ako si vy predstavujete ten mier? Ako má ten mier vyzerať? Lebo vy ho chcete. Ale povedzte mi, keď niečo chcete, čo chcete. To je úplne základná, bazálna otázka, ktorú by ste mali vedieť jednoznačne zodpovedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 16:34 - 16:35 hod.

Juraj Krúpa Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Máme diskusiu o rotácii v rámci predsunutej prítomnosti na Slovensku. O čom je táto debata? Veď to je úplne mimo misu. Vôbec nie je o tom, o čom mala byť. Jediné, z čoho, čo sa dalo z tohto vyčítať, je to, že je to veľká zbabelosť. Zbabelci na tejto strane (rečník ukázal ľavou rukou do pléna), pretože sa oni pasujú do role vlastencov, ktorí sa bijú do hrude a ktorí hovoria, že čo je národný záujem. Akonáhle, akonáhle tu prídu šumy, že treba sa postaviť a brániť Slovenskú republiku, tak majú vlastenecké gate úplne plné. Namiesto toho, aby ste vy ako vlastenci tu hovorili, jaj, bože, ja som pripravený brániť môj štát, moju republiku, tak vy ste prví, vy ste prví, ktorí plačete a poviete a nie, a nie, preboha živého, nech náhodou... A vy ste... vlastenectvo, vy to máte tak popletené, vy si mýlite vlastenectvo s rusofíliou. A ja vám poviem jedno, vy ste tak zbabelí, že keby sem prišli Rusi, pozabíjali vám blízkych, znásilnili ženy, tak vy by ste im povedali "spasiba" a išli s ruskou vlajkou pochodovať. Pretože si nič iné neželáte, len nejakú Slovenskú socialistickú republiku. Ste úbožiaci, ktorí sa len boja, šíria paniku a sú to zbabelci. To je všetko, čo bolo počuť z tých vašich prejavov.
Skryt prepis