Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja som teda čakal, že čo ešte sa teda k tomu pribalí, k tomu odôvodneniu, ktoré je tak veľmi tak strohé a v podstate nič nehovoriace. Čo k tomu dodať? Osobne si myslím, že toto je vyslovene zámer, ani neviem, či pán Saloň si to takto želal, alebo jednoducho to bolo rozhodnutie niekde mimo, ale čo už na to povedať.
V podstate úprimne sa priznám, že toto odvolávanie vnímam ako ocenenie mojej kvalitnej práce, keď príde strana SMER, sovietska socialistická demagógia vás odvolávať a dokonca návrh predloží pokladník tejto strany. Myslím si, že naozaj niet väčšieho ocenenia. Ako dôvod tam bolo uvedené, že zneužívam teda výbor. No úprimne tak to je fakt, akože je to na smiech, keď takéto niečo podá predseda ochranného výboru SIS. Áno, zámerne hovorím ochranného a nie kontrolného výboru, keďže za celé obdobie jeho pôsobenia v podstate sa neuskutočnila nijaká zásadnejšia alebo že kontrola, alebo nejaké vyhlásenie, alebo niečo podobné, ktoré by malo aspoň nejaký že kritický nádych, ktoré by bolo nejak že smerované k tejto inštitúcii.
A poviem na rovinu, že takisto je to paródia, keď pán poslanec Marián Saloň ma ide odvolávať a je to človek, ktorý dlhodobo znefunkčňoval a ohrozoval práve legitimitu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu SIS, keď dvoch novozvolených členov výboru nepozýval na zasadnutia výboru a neakceptoval ich členstvo vo výbore, tým zabraňoval riadne zvoleným členom výboru podieľať sa na činnosti tohto výboru. Spochybnil tým nielen rokovania a prijaté uznesenia výboru, ale i celú činnosť výboru vo vzťahu k efektivite a transparentnosti kontroly Slovenskej informačnej služby v zmysle kontrolných mechanizmov predpokladaných v ústave v § 5 a 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka tých skutočných dôvodov, vidím, že sa im teda predkladateľ vyhol, tak ja si dovolím spomenúť niekoľko a podľa môjho vyhodnotenia situácie jedným z dôvodov je podľa mňa aj odvolávanie pani Kurilovskej, kde na tom mimoriadnom branno-bezpečnostnom výbore, ktorý sme mali zvolaný po tom nešťastnom incidente, kedy bola tá študentka akadémie postrelená, sa objavilo alebo vyšlo najavo veľa informácií, a teda aj nekompetentnosť tejto osoby viesť túto akadémiu. A zhodou okolností dnes vyšla ďalšia informácia, že to nebol prvý incident, ktorý sa týkal tohto človeka, ktorý chvíľku bol ohodnotený ako inštruktor, potom nejaký poradca a, neviem, nejaký učiteľ, čokoľvek, čiže v podstate ten výbor viedol k tomu, že nabádal vlastne k ďalším vyšetrovaniam, a budú určite prichádzať aj ďalšie odhalenia, ktoré sa týkajú akadémie Policajného zboru. Ale je nám všetkým jasné, že pani Kurilovská bola chránenkyňa pána Kaliňáka, ktorá mala svojím spôsobom prežiť toto volebné obdobie, a ako sa javí situácia, tak to neprežije. Uvidíme však, samozrejme, kde sa objaví.
Každopádne ďalší dôvod, ktorý by som predpokladal, vadil strane SMER, sovietska socialistická demagógia, bol ten pripravovaný podvod s Národným bezpečnostným úradom, kde, povedzme si to na rovinu, ten smrad, ktorý tam bol pohodený, som odkopol hlboko do trávy a musel SMER sa podľa toho nastaviť. Veľmi dobre si určite viacerí pamätáte, veľmi dobre si veľmi pamätáte, ako SMER chcel zvolávať mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu tejto vlády, ako chcel zneužívať rôzne tieto zistenia, ktoré sa týkajú tých zistení NBÚ, na útoky na NAKA, na Úrad inšpekčnej služby, na prezidentku a tak ďalej. Toto všetko sa nepodarilo aj vďaka tomu, že sa uskutočnil tento mimoriadny výbor a, ako hovorím, tieto plány boli zhatené. Žiadna mimoriadna schôdza sa už potom nekonala.
Osobne si myslím, že dôvod, alebo jedným z dôvodov môjho odvolávania je to, že je tu zámer buď znefunkčniť alebo oslabiť fungovanie branno-bezpečnostného výboru, keďže sa dá predpokladať, že takéto aktivity a rôzne iné aktivity ešte pred voľbami SMER chystá niekoľko. A určite keď na to nebude reagovať parlament alebo branno-bezpečnostný výbor, tak v podstate to vytvára úplne príjemný a ľahký priestor pre SMER sa v týchto veciach pohybovať a v podstate pokúšať sa naďalej rozvracať tento štát.
Viem, že, a že viem si predstaviť, samozrejme, SMER-u vadili aj iné mimoriadne výbory, ktorých bolo ináč 20, a nie všetky som zvolával ja. Boli tam aj opozičné výbory, ktoré som zvolával vždy, keď ma o to niekto z poslancov, či už koaličných alebo opozičných, požiadal. Takže tvrdiť, že ja som zneužíval branno-bezpečnostný výbor pre svoje vlastné nejaké záujmy, je naozaj prehnané. Všetky témy, ktoré sme tam riešili, boli témy, ktoré naozaj rezonovali v naše spoločnosti. Či už je to napríklad aj únos Vietnamca, kde, ako vieme veľmi dobre, aj na našom treťom stretnutí k tomuto vyšli ďalšie informácie najavo, ktoré sú v podstate pekne a celkom podrobne popísané v tom ďalšom rozsudku toho Vietnamca z Berlína, ktorý tam bol odsúdený na päť rokov, kde je konštatované, že bol unesený cez Bratislavu. A venovali sme sa tejto téme. A sa vám priznám, že sa tejto téme venujem naďalej a som v kontakte s nemeckými orgánmi. Čiže toto sú určite veci, ktoré vám, vám veľmi vadili. A len tak zhrniem, tých výborov, ktoré, ktoré branno-bezpečnostný výbor mal, ich bolo 106. Z týchto 106 som chýbal na jednom, v porovnaní teda napríklad s výbormi SMER-u, či už napríklad pána Kéryho, ktorý je rekordér v nefunkčnosti jeho zahraničného výboru. Takže asi toľko k tomuto.
Myslím si, že to obdobie, ktoré sme mali v rámci branno-bezpečnostného výboru, bolo veľmi náročné. Áno, bolo, bol covid, boli rôzne opatrenia, ktoré prechádzali aj tento branno-bezpečnostný výbor a museli sme ich nejakým spôsobom zvládať. Prišla vojna na Ukrajine, boli rôzne opatrenie zo strany ministerstva obrany a ozbrojených síl, ktoré, áno, sa opozícii, samozrejme, nepáčili, ale mali svoje opodstatnenie. Ale takisto, samozrejme, to boli aj kauzy, ktoré sa týkali aj predošlých vlád, ktoré sme tu, a teda na tom branno-bezpečnostnom výbore riešili. A myslím si, bez ohľadu na to, čo je dôvod, že to vo väčšine prípadov naozaj prebiehalo kultivovane, sú príklady z iných výbor, kde to prebiehalo oveľa horšie. Mali sme naozaj často vypäté situácie, vypäté, kedy sme sa ale nejak spoločne vedeli aspoň chovať trošku slušne a kultúrne. Takže toto vaše, váš návrh vyslovene vnímam ako, ako účelový.
To je z mojej strany všetko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Bola tu aj diskusia o tom, že v médiách novinári píšu tendenčne, že sa proste vyjadrujú k témam, ktoré oni vnímajú tak alebo onak, ale toto patrí takisto aj k slobode slova, aj k slobode vyjadrenia názoru. My predsa nemôžeme očakávať, že napríklad v nejakom katolíckom obežníku budú šíriť lásku voči LGBTIQ komunite, aj keď by ju mali, pretože aj v Biblii sa hovorí, že láska k blížnemu a Boh miluje všetkých a človek by očakával, že tam napíšu, že áno, láska k blížnemu, milujeme všetkých, teda milujeme naše deti a milujeme teda aj tých, ktorí sú z takýchto komunít, jednoducho nerobíme rozdiel. Ale nenájdeme to tam. Jednoducho sa zameriavajú na tú svoju oblasť a píšu o tom, čo je im blízke takisto, ako píšu v iných nejakých médiách. Jedny sú viac konzervatívne, druhé viac liberálne, a o tom je aj tá sloboda médií a aj možnosť robiť si názor. Čo je ale dôležité, je, aby tá rôznorodosť, názorová, bola zachovaná a, samozrejme, aby bola zachovaná aj určitá, určitá etika.
Ale osobne si myslím, že to nie sú médiá, ktoré tu šíria nejakú nenávisť alebo nejaké, nejaké negatívne vibrácie. Väčšinou sú to tie médiá, ktoré reagujú práve na to, čo sa deje na našej politickej scéne a, bohužiaľ, častokrát sú to práve politici, ktorí tieto šíria a oni ich komentujú. A toto je tá tragédia, ktorá tu je, ale oni si zaslúžia ochranu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Baránik, nedalo mi to, musel som zareagovať na tú vašu pripomienku, a teda že ste urazil moje ponožky, ja som z toho zostal zhrozený. (Smiech.) Aj keď skôr, neskôr, najprv by som chcel zareagovať na ostatné, čo ste hovorili, a to je, že stáva situácia na Slovensku a hranie sa s tým, čo je pravda, čo nie je pravda, kto má nárok na pravdu, kto nemá nárok na pravdu. Dokonca sme tu počuli aj v sále, že sú rôzne pravdy. Ono o tom je aj Biblia, môže byť klamstvo, lebo sú aj iné názory, a ja si myslím, že pravda je len jedna, je len jedna. Samozrejme, potom je na tých jednotlivých subjektoch, ako si ju interpretujú. Našťastie Slovensko patrí medzi krajiny, ktorá má jednu z najslobodnejších žurnalistík ako takých a to, čo sa u nás deje, samozrejme, sa reflektuje aj v médiách. Ale to nie je tak, že tie médiá o nás škaredo píšu a my sme nevinní. Oni skôr reflektujú tu to, čo sa deje tu. Ako sa my správame a oni to potom opisujú. Nám sa to nepáči, ale nám sa v podstate nepáči ten, to zrkadlo, ten obraz, ktorý vidíme. A len vtedy si to uvedomujeme, a to nás tak škrie, a potom si tu niekto hovorí, že nás dehumanizujú alebo niečo podobné.
Ja nehovorím, že všetko čo novinár napíše, je pravda, aj mne sa tam veľa vecí nepáči a takisto viem, že koľkokrát, že aj fakty môžu byť iné, ale to nie je dôležité v tom duchu, že by sme mali mať si vyhradzovať právo na novinárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne a hlavne vám, dámy, ďakujem veľmi pekne za vašu iniciatívu, pretože je dôležité a potrebné sa tejto téme venovať a ako sme si mohli všimnúť, máme aj takých, ktorých zadok je strčený v Kremli tak hlboko, že nevidia realitu a budú rozprávať tak tu rôzne veci. Preto je potrebné o týchto veciach otvorene rozprávať, baviť sa, pretože je to niečo otrasné, pretože toto je niečo, čo kedysi robil Hitler alebo Stalin, to boli tie presuny národov, odvlečenie, germanizácia, že áno, a podobné veci, ktoré teraz zažívame vo fašistickom Rusku. A, samozrejme, fašisti budú odmietať, že to je fašizmus, ale takéto podobné veci vidíme napríklad aj v Afrike, hej? Čiže toto vidíme vyslovene v tých občianskych vojnách v Afrike, úplný, úplný proste odpad, ktorý sa dokáže takto diať. Je to, samozrejme, totálne porušenie humanitárneho práva. A toto bol aj jeden z hlavných podkladov pre to, aby bol Putin vydaný, aby na Putina bol vydaný zatykač v Haagu. Len, prosím, neberte to, že to je zatykač len na neho. To je aj symbolické, pretože ten zatykač je na celé vedenie ruské a teda kremeľské. To znamená, že do konca života budú, budú prenasledovaní a bude na nich vydaný zatykač medzinárodným súdom v Haagu.
Jedným z týchto pozitív tohto uznesenia je, že sa aj my pridávame k civilizovanému svetu a je dobré, že takýto signál pôjde do sveta na rozdiel od pár takých, ktorých na Slovensku máme, ale takí sa nájdu všade. Odpad je všade.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, a teda ďakujem všetkým kolegom, ktorí mali svoje pripomienky a poznámky k môjmu prejavu tu v pléne. Je zaujímavé sledovať niektorých kolegov, ktorí tvrdili, že citujú z toho, čo som ja hovoril, ale necitovali to, čo som ja hovoril, ale v podstate hovorili to, čo si pod tým predstavujú, že čo som hovoril. A to je taký zaujímavý fenomén, kde presne narážame na to, resp. vidíme to, ako tí ľudia proste narážajú na vlastné bariéry vo vlastnom myslení, že jednoducho oni stále majú ten istý film pred sebou, tú istú predstavu, to isté ako to naozaj z ich pohľadu je a nepočúvajú, čo im človek hovorí. Viete, kolegyne, kolegovia, keď hovoríte o tom, že ste kresťania, klamať sa nemá. A nielenže klamať aj verejnosť a zámerne, pretože sa vám niečo nepáči, ale aj klamať samých seba.
Čo sa týka konzervativizmu, to tiež sa tu niektorí kolegovia stavajú do tej úlohy alebo roly, že oni sú tí prví konzervatívci. No nie, nie, to si môžete len vy o sebe myslieť. Ja si o sebe myslím, že konzervativizmus je veľmi dôležitý a potrebný, pretože konzervativizmus v kontexte určitého súperenia s liberalizmom je to hybnou silou spoločnosti. A je potrebný, ale nemôže byť ultrakonzervatívny, ktorý je spiatočnícky.
Čo sa týka toho rozkladu spoločnosti, pán Kuffa, vy ste bol všade asi a všetko vidiel. Ja som žil v Belgicku, mám v Holandsku rodinu, takže asi viem, ako to tam vyzerá. Ale to už je asi zbytočné. Naozaj jediné to, čo chce, aj kolegyňa Vaňová to spomenula, je rešpektovanie ľudských práv, a to je obyčajný cit, obyčajná láska, obyčajný cit. Stačí, keď ho v sebe nájdete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Musím povedať, že tento návrh uznesenia, ktorý tu máme, nerieši podstatu toho návrhu uznesenia, ktorý práve prišiel z Európskeho parlamentu. Odvoláva sa v podstate iba na jednu vetu a ten zvyšok ignoruje. A taktiež musím v úvode povedať, že vždy som rešpektoval a myslím si, že všetci, čiže aj v strane SaS, princíp subsidiarity. Ten princíp subsidiarity, samozrejme, sa vzťahuje práve aj teda na rodinné právo a ktorý si, samozrejme, upravuje aj štát. Ale tam je jedna veta v celom uznesení, ktoré naozaj je dlhé, ktoré nejakým spôsobom len spomína to, že dochádza k diskriminácii párov rovnakého pohlavia aj v tejto oblasti a skôr sa zameriava na trestnoprávnu stránku. A to teda práve prejavy nenávisti a v tomto kontexte prejavy nenávisti voči sexuálnym menšinám. A vy odmietate takéto uznesenie. Odmietate uznesenie, ktoré upozorňuje na to, že sa tu netrestajú prejavy nenávisti. Tie prejavy nenávisti, ktoré lomcujú našou spoločnosťou a dúfam, že ste si aj, pani kolegyňa, všimli, že komu konvenuje tento váš návrh uznesenia. Kto ho bude podporovať? Nie sú väčšinou tí, ktorí podporujú aj a šíria tu chaos a nenávisť v tejto spoločnosti? Toto uznesenie, ktoré tu predkladáte, svojím spôsobom naznačuje alebo dáva najavo, že môžeme si tu zabíjať, koho chceme, Európsku úniu do toho nič nie je. Vy tvrdíte, že chcete konať striktne podľa práva, no ale keby sme mali ísť striktne, striktne podľa práva, tak základné ľudské práva sú nedeliteľné a vzťahujú sa takisto aj na túto sexuálnu menšinu. Teda aj na všetky ostatné prislúchajúce práva, ktoré z toho vyplývajú aj pre nich. Ani slovom ste sa v argumentoch nevysporiadala vôbec s tými tvrdeniami a ktoré v tom uznesené Európskeho parlamentu sú. Len sa odvolávate na princíp subsidiarity, a teda rodinné právo. Ale z príslušného uznesenia Európskeho parlamentu ste si teda vybrali iba to, že sa tam v úvodných odôvodneniach hovorí o ústavnej ochrane manželstva v Slovenskej republike a v jednom z 23 bodov sa vyslovuje požiadavka právnej úpravy postavenia párov rovnakého pohlavia. Celý zvyšok dokumentu je však primárne o neúcte a nerešpektovaní základných ľudských práv, dokonca o rastúcej kriminalite voči LGBTIQ+ osobám.
Správa výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu z 27. januára 2023, proti ktorej je tiež navrhované toto uznesenie, pritom dokonca vôbec požiadavku registrovaných partnerstiev ani rodinného práva neotvára, iba sumarizuje vyjadrenia predstaviteľov Slovenskej republiky a jej orgánov, ktoré odzneli pri ich návšteve so záväzkami bojovať proti trestnej činnosti a diskriminácii LGBTIQ+ osôb alebo komunity. Uznesenie Európskeho parlamentu a aj správa výboru je teda primárne a u verejnej stigmatizácii LGBTIQ+ osôb o nedostatočnej právnej ochrane, ako aj o nedostatočnej politickej vôli k ich ochrane, o nedodržiavaní základných ľudských práv, o vzostupe nenávisti, trestnej činnosti proti týmto osobám, o náraste ponižovania a o pasivite štátu v tejto otázke. A v podstate aj tu tak nepriamo narážajú presne na tú reakciu, ktorá by sa očakávala, že otriasla tou našou spoločnosťou, ten teroristický útok v Teplárni, že by sme nejakým spôsobom za to zareagovali. Strana SaS vtedy prišla s tými registrovanými partnerstvami, čo bolo teda odmietnuté zo strany väčšiny našeho parlamentu, ktorý tvrdí, že postupuje striktne podľa práva. A práve toho, čo nám Európsky parlament vyčíta, je ďalším dôkazom opäť aj toto navrhované uznesenie, ktoré pokračuje presne v tom, čo nám Európsky parlament vytýka. Nie je asi prekvapením, že za uznesením cítiť dotknuté práve tieto dve predkladateľky, ktoré najviac traumatizujú spoločnosť svojimi kultúrno-etickými vojnami, či už krížovými výpravami nielen proti právam žien, ale LGBTIQ+ osobám. Nečakali by sme však, že sa uchýlia k tomu, že odmietnu uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré podporuje základné ľudské práva a právnu ochranu aj LGBTIQ+ osôb.
A ešte raz. To je jedno, či to je LGBTIQ, alebo ktokoľvek. Všetci majú rovnaké práva a všetci si zaslúžia rovnakú ochranu. A odmietnutie rovnosti pred zákonom ako aj záruk základných ľudských práv LGBTIQ+ osôb zo strany týchto poslankýň je verejným svedectvom ich politiky a prístupu k ľudským právam. To dosvedčuje napríklad aj prednedávnom schválený zákon, ktorý prešiel v prvom čítaní o rodných číslach. Zákon, ktorý nikomu nepomáha, ale že nikomu, ale ubližuje niektorým. My sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali a nie na to, aby sme tu segregovali, vyčleňovali alebo potláčali či už jednotlivca a niektoré skupiny ľudí. Týmto návrhom uznesenia iba dokladajú, že LGBTIQ+ osoby a ich oprávnené požiadavky vyplývajúce z ľudských práv stavajú na roveň páchateľom nenávistných prejavov voči menšinám. Stavajú na jednu úroveň obete a páchateľov. Majú za to, že obete sú si samé vinné, sami sú si vinné necitlivým presadzovaním svojich požiadaviek, prosím pekne. Zároveň odmietajú zodpovednosť spoločnosti na Slovensku za tento stav. Kto je však potom zodpovedný? Samotné obete? Individuálni páchatelia konajú takto práve preto, že ich politické vyhlásenia podobné predloženému uzneseniu povzbudzujú k radikálnemu odmietaniu nielen požiadaviek LGBTIQ+ komunity, ale dokonca ich základných ľudských práv a to dokonca aj práva na život ako sme videli v prípade útoku na Zámockej. Čiže mňa toto veľmi mrzí, že tu máme ďalšiu kultúrno-hodnotovo etickú vojnu, ktorá túto spoločnosť rozkladá, rozvracia a nikam ju neposúva ďalej.
Máme tu ľudí, ktorí, samozrejme, majú svoje psychologické a mentálne limity, ktorí v živote nebudú môcť alebo dostať, mať kapacitu sa pozrieť na veci aj z iného pohľadu a vždy budú vnímať to, že konajú v princípe vyššieho dobra. Ale ten princíp vyššieho dobra sme tu už mali ix-krát v minulosti a vždy nás doviedol len do utrpenia. Bránia sa alebo chcú brániť tomu, že tu príde akýsi rozklad spoločnosti. Aký rozklad spoločnosti, prosím vás pekne? Kde je ten rozklad spoločnosti, kde sú dodržiavané ľudské práva? Kde? Povedzte mi, je to naozaj to Holandsko alebo to Belgicko. To sa úplne rozkladá tá spoločnosť v tom Holandsku. To je hrozné a chceme pokrok, chceme sa vyvíjať, chceme rozvoj, ale nechceme ho takýto. Nie my chceme nejaký ekonomický, ktorý sa ale nebude týkať všetkých, ktorí na to majú nárok, lebo ty si nezaslúžiš tamto, ty si nezaslúžiš toto, lebo ty si neni taký, ty si onaký. Takéto delenie spoločnosti je to, čo nás brzdí, kolegyne, kolegovia. Je to večný zápas toho, že či Slovensko sa niekam posunie dopredu alebo radšej budeme žiť v tej biede, v tej priemernosti, v tej chudobe, len aby si nás nejak nevšimli, len aby nejako bolo, lebo takto nám to stačí. Nikto nám nič nemusí diktovať z vonka. Stačí byť pri peci, pod sukňou, lebo riadiť sa heslom ´nejako bolo, nejako aj bude´, je taký typický slovenské.
Povedzte mi, povedzte mi tie krajiny, ktoré rešpektujú ľudské práva, ktoré sú tie krajiny a to sú tie krajiny, ktoré majú ten najväčší rozvoj sociálny, ekonomický, spoločenský, vývojový. My sa tomu stále bránime. Prečo sa tomu bránime? Tak to potom na Slovensku vyzerá, kolegyne, kolegovia. My sa bránime normálnemu pokroku, my sa bránime rozvíjať naše myšlienky, otvárať nové horizonty, bránime sa, jednoducho len si musíte uvedomiť Slovenská republika nie je Slovenská katolícka republika, nie je Slovenská farská republika, neriadia ju biblické zákony, ani cirkevné právo. Je to svetský štát, ktorý je oddelený od cirkvi, ktorý má právo sa rozvíjať a rešpektovať všetkých a všetci si zaslúžia rovnaké práva, rovnaký rešpekt.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, kolegovia, za vaše reakcie.
Úprimne, pán kolega Svrček, ja oceňujem váš návrh. Rozumiem aj jeho zámeru. Ja som to aj na začiatku povedal. Problém je naozaj v tom, že by bolo najlepšie, keby to prišlo z ministerstva vnútra a bol by to vládny návrh, kde si minister vnútra konečne urobí akýsi poriadok aj v príplatkoch, vo financiách a vôbec v systéme, ako chce pristupovať k Policajnému zboru.
Boli tu veľké reči na začiatku, ako je polícia dôležitá, ako sa o ňu opierať, ako bojovať proti korupcii a všetko, celé toto, ale to, aby sme sa nejakým spôsobom polícii odvďačili, tak to neprišlo. Ono si to, samozrejme, vyžaduje aj systematizáciu miezd policajtov ako takých a mali sme tu aj už očakávanú reformu Policajného zboru. Nič z toho sa nedokázalo za tri roky zrealizovať, čo je naozaj smutné. Dokonca si spomínam, bol to, tuším, október 2021, čiže tuším rok a pol dozadu a už pomaly, ja neviem, no áno, rok a pol dozadu, keď som čítal prvý návrh na ministerstve vnútra, prvý návrh sedemdesiat trojky. Lebo aj toto je sedemdesiat trojka, aj pán Kyselica má sedemdesiat trojku a máme tu v kope viacero týchto noviel sedemdesiat trojky.
A povedzme si to na rovinu. To je z môjho pohľadu, aspoň, zlyhanie ministra vnútra, ktorý si nevie presadiť sedemdesiat trojku, novelu zákona o Policajnom zbore tak, aby tú políciu posunul dopredu. A, samozrejme, by sa to potom mohlo týkať aj ZVJS a iných týchto bezpečnostných zložiek. Čiže môžme sa o tom, samozrejme, porozprávať. Len toto sú veci, ktoré aj kolega Kyselica povedal, že asi to nevyrieši komplexne túto situáciu a práve to, že minister nedokázal vyriešiť situáciu v policajnom zbore, čo sa týka finančných otázok, a teraz mu dávať ďalšiu právomoc fakultatívne zvyšovať, je, myslím si, že môže byť aj na škodu veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže už máme naozaj veľmi málo času, tak sa budem snažiť byť veľmi stručný. Čo sa týka, prejdem teda rovno k veci. Čo sa týka návrhu pána poslanca Svrčeka, chápeme jeho zmysel, jeho cieľ, a s tou ideou svojím spôsobom ja by som aj súhlasil. Len problém je, že teda cieľom toho návrhu je, zákona je teda najmä, samozrejme, zlepšenie nepriaznivej situácie, týkajúcej sa náboru a stabilizácie personálu v rámci bezpečnostných zborov. Navrhovateľ, samozrejme, sa domnieva, že to, že to dosiahne realizáciou, úpravou, úpravy výšky rizikového príplatku, osobného príplatku, príspevku na bývanie a odstránenie tzv. 20-percentného zníženia funkčného platu počas doby denného štúdia na získanie základného policajného vzdelania.
Ja sa však domnievam, že nielenže sa týmto návrhom cieľ nedosiahne, ale naopak, namiesto stabilizácie nastane aj destabilizácia, rozkol medzi príslušníkmi, keďže namiesto plošného a koncepčného riešenia výšky platov a príplatkov a príspevkov sa zachováva rovnako ako doteraz ich fakultatívne navyšovanie, ktoré bude v moci selektívne rozhodujúcich nadriadených, aj teda v tomto prípade osobitne ministra.
Tak napríklad sa v § 88a mení suma maximálnej výšky rizikového príplatku z pôvodných 232,50 na 500 eur a navýšené, navýšenie uvedeného príplatku je však stále výlučne v gescii ministra a teda má fakultatívnu povahu. Rovnako aj zmena sumy maximálnej výšky príspevku na bývanie z pôvodne 232,36 eur na 500 eur, čo teda nepredstavuje celoplošné priznávanie alebo zvyšovanie uvedeného príspevku pre všetkých príslušníkov bezpečnostného zboru, ktorí to potrebujú, ale rovnako ako doteraz, ide len o fakultatívnu možnosť v rukách opätovne ministra. Mení sa len suma, o ktorej minister môže rozhodovať.
Návrh zvýšenia hornej hranice výšky osobitného príplatku z 30 na 50 eur, to pri fakultatívnom priznávaní nadriadenými, resp. z 50 na 70 eur pri takisto fakultatívnom priznávaní, ale teda ministrom, je formulovaný ako iba možnosť priznania v individuálnych prípadoch hodných osobitného zreteľa. Už tým sa však potvrdzuje, že naďalej napriek zvýšeniu sumy pôjde o selektívne opatrenia, ktoré budú plne v rukách nadriadených policajtov, resp. ministra. Tým sa nielenže nedosiahne cieľ stabilizácie stavu príslušníkov, ale iba sa vytvorí nerovnosť. Vzťahy zaviazanosti a vzájomnej závislosti a kontroly medzi príslušníkmi a ich nadriadenými, ktorí budú tieto navýšené príplatky fakultatívne a teda môžu aj selektívne priznávať. A ak má byť teda nejaké riešenie skutočne stabilizačné, tak treba určiť jednoznačne dopredu dané kritériá a automatický nárok na takéto príplatky. Ak ich totiž jeden dostane a druhý nie, resp. dostanú ich v rôznych výškach, a to len v závislosti od rozhodnutia ministra alebo nadriadeného funkcionára, je to podľa môjho názoru destabilizačné, pretože dvihnúť platy všetkým a príplatky cielene zamerať tam, kde to je potrebné za dopredu jasných pravidiel v dopredu predvídateľnej výške.
Takže to je z mojej strany zatiaľ všetko.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Prvé, už len zámer spraviť z toho teda tento dátum ako pamätný deň jasne evokuje, aký bol zámer.
Po druhé, dávať dokopy ľudí, ktorých, ktorí boli posielaní do koncentračných táborov a vraždení, s ľuďmi, ktorí boli presídľovaní, ako teda napríklad ľudia z juhu Slovenska do Maďarska a Slováci z Maďarska na Slovensko, ktorí neboli vraždení, tak to sú akože dve rôzne kategórie. Prepáčte. Áno, je to možno nespravodlivé, ale keď, ako prepáčte, nedáte trest smrti jednému alebo obom kriminálnikom, jednému za vraždu a druhému za zlodejinu, hej? Čiže preto aj akože miešať tieto dve veci dokopy nedávajú úplne zmysel. Prepáčte a nenechajte, dávajte si pozor, dávajte si pozor pri týchto veciach. Dávajte si naozaj pozor, aby sme sa nedostali, že tu ako, ako, jak by som povedal, takú mozaiku postupne budeme rozoberať niektoré veci a budeme podrývať niektoré dôležité uznesenia alebo zákony, ktoré majú zásadný štátotvorný význam pre Slovenskú republiku, prosím vás pekne, dávajte si na to pozor. Ďakujem veľ mi pekne.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, pán kolega Svrček, za váš komentár, čo v podstate aj potvrdzuje to, čo som vyčítal aj tomuto návrhu, že mu chýba konzultácia s expertmi alebo teda s historikmi. Ja som presvedčený, že kolegovia keby toto konzultovali s historikmi a boli by upozornení práve na zhodu týchto dátumov, možno by zvážili preformulovať tento návrh alebo ho aspoň nejakým spôsobom upraviť alebo navrhnúť možno iný dátum, pretože je zarážajúce, že tento dátum vyhosťovania zo Slovenska koreluje s dátumom, kedy vstúpila do platnosti teda tá dohoda Československa s Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva. Takže môžete tu hovoriť a so všetkým súhlasím, čo sa týka rómskeho holokaustu, čo sa týka židovského holokaustu, čo sa týka zavlečenia NKVD, všetko, všetko máte pravdu. Len jedna vec, a pozor, to je podkopávanie aj dohôd a vôbec ustanovení právnych, ktoré v podstate nadväzujú na Benešove dekréty. A chcete ísť touto cestou? Ja sa vás pýtam, či to chcete naozaj riskovať.
Takže prosím vás pekne, zvážte znova, či nestiahnete tento návrh, že by ste si to prerobili alebo aspoň upravili dátum, nejakým spôsobom sa nad tým zamyslieť a skonzultovali to s historikmi a potom sa s tým vrátili. Lebo ja nemám voči tomu návrhu ako takému žiadny, žiadne výhrady, jednoducho len si dávajte pozor na detaily, ktoré sa vám tam vpašovali.
Ďakujem veľmi pekne.