Videokanál poslanca

Pán poslanec, považujem túto právnu úpravu, ktorú si predložil, za úplne kľúčovú pre právny štát na Slovensku. Myslím si, že už dávno mala prísť takáto právna úprava, aby vlastne upratala vzťahy medzi prokuratúrou vôbec voči ostatným orgánom. Je kľúčové, aby sme vedeli normálne vyvodiť aj zodpovednosť voči generálnemu prokurátorovi a aby jasne v zákone boli limity medzi tým, čo súvisí s politickou činnosťou a s výkonom prokuratúry. Bolo by dobré, keby takú právnu úpravu sme už mali, ale buďme radi, že ju máme, samozrejme, teraz na stole Národnej rady a som veľmi rada, že tá právna úprava sa snaží vlastne odstrániť, by som povedala, také kľúčové nedostatky prokuratúry, ktorá nám tak nejak ostala visieť vo vzduchu. Takže vlastne po tom ´89. jednoducho sa nám nepodarilo tej prokuratúre jasne vymedziť priestor, v ktorom by sa mala pohybovať. Nechali sme ju visieť aj v rámci ústavy. Toto pred nami stále ostáva, tak aspoň na zákonnej právnej úprave jasne povedzme tie limity, v ktorých sa tá prokuratúra pohybuje, a určite musí byť jednoznačné, že sa nám nemôže stať, že sa nám prelínajú prokuratúry s politickými funkciami, s kandidatúrami a späť. To proste je neprijateľné a je to neprijateľné, samozrejme, aj v rámci ostatných orgánov, ako sú napríklad orgány súdnej moci. Proste sú veci, ktoré musíme mať v právnej úprave.
Som veľmi rada, že takáto právna úprava tu je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne opätovne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní novelu zákona č. 211/2000, to je tzv. novela infozákona. Jedná sa o novelu, ktorá rieši transpozíciu smernice o tzv. otvorených dátach a opakovanom ich použití. Je to naozaj novela infozákona, teda zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá prísne sleduje len transpozíciu smernice.
Ja som si vedomá záväzkov, ktoré máme z programového vyhlásenia vlády, a momentálne v rozporovom konaní riešime pripomienky pre to, aby sme aj záväzky z programového vyhlásenia vlády dostali do novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale teraz v tejto novele, ktorá je na pôde parlamentu, riešime len, v úvodzovkách len, transpozíciu európskej smernice. Takže v krátkom čase príde aj druhá novela, ktorá bude obsahovo riešiť tú časť infozákona, ktorá rieši prístup k informáciám na základe žiadosti.
Čo sa týka transpozície európskej smernice, tá nám momentálne prináša rozšírenie tzv. personálnej pôsobnosti na verejné podniky, rozšírenie tzv. vecnej pôsobnosti na osobitné kategórie informácií, napríklad na informácie s vysokou hodnotou, ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia, ďalej výskumné údaje ako špecifická kategória informácií vznikajúca v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov, tzv. dynamické údaje, napríklad satelitné, meteorologické, dopravné, ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania.
Ďalej sa jedná o bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia a rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd. Jedná sa vlastne o opakované používanie informácií, ktoré na základe tejto právnej úpravy pri sprístupnení verejnosti nám umožnia, by som povedala, širším spôsobom využívať informácie, ktoré sú dostupné verejnej správe, pre náš lepší život, keď to tak môžem povedať.
To je v krátkosti podľa mňa to podstatné, čo súvisí s touto právnou úpravou, a ja si vás dovoľujem požiadať o podporu. Jedná sa o už trošku oneskorenú transpozíciu, takže aj preto máme trošku naponáhlo a nechceme ju spájať s ostatnými témami, ktoré by nám predĺžili aj rozpravu k tejto právnej úprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, faktom je, že ak by nám niektorí politici a im blízke osoby neskončili vo väzbe, tak by sme na túto tému neboli citliví. Tak to, bohužiaľ, je. Takže, pán poslanec Susko, roky dozadu si neviem predstaviť prísť s touto témou, lebo nikto na to nebol citlivý tu v tejto spoločnosti. Proste, bohužiaľ, nikto. Je to veľmi smutné. Je veľmi smutné, že za bývalej vlády sa ani nezmenili nijako materiálne podmienky ľudí vo výkone väzby. Takže teraz, keď plačú osobitne vaši poslanci, ako to v tej väzbe máme, tak, bohužiaľ, koncepcia väzenstva schválená aj tou bývalou vládou sa nerealizovala. Desať rokov uplynulo a koncepcia väzenstva, tak ako bola urobená, tak sa presúva na ďalšie obdobie.
A súčasne to platí do našich radov. Jedna vec je rozprávať sa, samozrejme, o nastavení väzby v zákone a druhá vec je, v akých podmienkach tých ľudí máme. Máme ústavy, kde nie je elektrina na celách. Áno, je to tak. Kým tam človek nie je, tak to nevidí. Ja aj týmto pozývam poslancov, poslankyne sa tam pozrieť. Proste musíme mať cit aj pre to, aby sme dali financie do väzenstva. A to musíme urobiť aj my, ale ja zatiaľ nie som v tom úspešná. Podarilo sa mi len schváliť koncepciu väzenstva vo vláde bez dopadu na rozpočet. No ako mám realizovať zmeny vo výkone väzby alebo vo výkone trestu bez rozpočtu? No to sa nedá. Môžem sa o tom len rozprávať so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Chceme ústav pre matky s deťmi, tak potrebujeme vyčleniť na to prostriedky. Je to úbohé dva milióny, ale ja ich nemám. Nemám ich. Neviem zlepšiť materiálne podmienky vo výkone väzby, ak nebudú na to prostriedky. A na to nedala ani bývalá vláda a ja dúfam, že táto vláda na to bude schopná dať, lebo bez toho to jednoducho nejde.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o výkone väzby, je kľúčový návrh, ktorým chceme humanizovať podmienky uväznených osôb na základe rozhodnutia súdov o väzbe v ústavoch na výkon väzby. Povedala by som, že je to prvý nástroj, ktorý sa snažíme zaviesť na zákonnej úrovni, ktorý by mal byť, dá sa povedať, láskavejší k osobám, ktoré sú obvinené. To hovoríme o osobách, ktoré, pri ktorých jednoznačne platí prezumpcia neviny, a osobitne tu treba veľmi citlivo zvážiť, aké opatrenia sú nevyhnutné, ak im obmedzujeme osobnú slobodu.
Po prehodnotení odporúčaní osobitne medzinárodných inštitúcií, ktoré robili dohľad nad výkonom väzby v ústavoch na výkon väzby na Slovensku, sme dospeli k záveru, že je potrebné naozaj sa zamerať aj na právnu úpravu, ktorá súvisí s touto témou. Osobitne prostredníctvom tohto návrhu zákona kladieme dôraz na umožnenie lepšej komunikácie s rodinou osobám, ktoré sú uväznené, a v prípade, že takúto komunikáciu obmedzujeme, tak dôrazne uplatňujeme postup primeranosti s ohľadom na to, čomu vlastne je potrebné čeliť pre dôsledné vyšetrovanie trestných činov, pre ktoré táto osoba je obvinená a je uväznená v ústavoch na výkon väzby.
To znamená, dôrazne sa zaoberáme tým, aké obmedzenia majú platiť pre väzobne stíhané osoby, a súvisí to jednak s otázkou telefonickej komunikácie, ale aj s otázkou tzv. videonávštev. Riešime otázky, ktoré súvisia osobitne s možnosťou kontaktu maloletých s ich rodičmi, ktorí sú obvinení, a umožníme práve s takouto právnou úpravou, aby sme týmto osobám umožnili lepší kontakt.
Tiež sa zameriavame na opatrenie, ktoré súvisí so zadlžením osôb, ktoré sú obvinené po tom, čo, prípadne ak sú aj odsúdené, tak sú prepustené na slobodu. S ohľadom na výpočet, ktorý sme doteraz mali, tak, bohužiaľ, osoby, ktoré boli obvinené vo väzbe, následne odsúdené na výkon trestu, tak sa nám dostali trošku do dlhovej špirály a odchádzali vlastne z výkonu trestu s dlhom, ktorý bol spôsobený práve aj tým, že aj keď boli zapojení do práce, nebolo možné, aby si uhradili svoje záväzky, ktoré s výkonom väzby a s výkonom trestu súvisia. A preto je dôležitý nový výpočet pre výšku trov výkonu väzby, ktorý umožňuje oveľa citlivejší prístup k takýmto osobám a umožňuje im, aby neodchádzali s dlhom po výkone trestu.
Dovolím si vás požiadať o podporu. Myslím si, že je to kľúčové opatrenie na cestu k humanizácii obvinených osôb vo výkone väzby.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady pre prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorým je Civilný mimosporový poriadok.
Tie zmeny, ktoré navrhujeme, sú kľúčové pre nastavenie nových pravidiel, ktoré súvisia s tzv. poručenskou agendou, teda o rozhodovanie vo veciach, ktoré sa týka detí. Sú to na jednej strane drobné úpravy, ktoré ale naozaj môžu pomôcť zrýchleniu konaní. Dovolím si spomenúť spomedzi nich úprava spôsobu prideľovania vecí v poručenskej agende tak, aby bol jeden poručenský sudca pre všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa.
To, čo považujem za dôležité, je tzv. obligatórnosť pojednávania. To znamená, pojednávanie má byť vždy v konaní, v ktorom sa realizuje tzv. výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, teda keď sa nerešpektuje rozhodnutie súdu.
A ďalej sú to, by som povedala, drobné zmeny, ktoré majú napomôcť aj k zrýchleniu konaní. Ďalej my sme reflektovali s ohľadom na pripomienky osobitne z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny drobné návrhy, ktoré riešia konanie pred súdom, osobitne čo sa týka lehôt, v ktorých sa rozhoduje ohľadom týchto sporov.
Ja si vás dovoľujem podporiť, požiadať o podporu. Jedná sa o drobné zmeny, ktoré v nadväznosti na ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so spormi ohľadom detí, na súdoch môžu pomôcť urýchliť konanie. Jednoznačne je dôležité, aby popri takýchto procesných pravidlách sa zaviedlo dôsledne opatrenie špecializácie sudcov v rodinných veciach, ktoré by malo platiť v plnosti od 1. januára. Takže prosím o podporu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte iba v skratke. Ja som za podporu rodín a nemám problém s voľnočasovými poukazmi, mám problém s tým procesom. Mám problém, že o deviatej večer pred rokovaním vlády prišiel materiál v paragrafovom znení. Mám problém s tým, že minister školstva, ktorý to má realizovať, nevie, ako to má realizovať. Ja nie som proti voľnočasovým poukazom. Je tu dopad taký na rozpočet, že sa má prijať 400 zamestnancov, 486, to je viac, ako mám na ministerstve spravodlivosti. Ako tu je, sa plánuje obrovský informačný systém viac ako za deväť miliónov bez toho, aby to prešlo riadnym procesom. Ako tu vlastne idete schvaľovať niečo pod rúškom inflácie a boja proti chudobe a nie je to tak, nie je to domyslené. Ako zbytočne to tu ohýbame. My sme za dobré nástroje boja proti chudobe. Sme za to, aby to bolo prijaté rýchlo, aby to boli dobré, kvalitné nástroje, ale tu zbytočne pripájame k tomu veci, ktoré s tým priamo nesúvisia. Ohýbame to. Na úkor našej dobrej spolupráce, na úkor pravidiel, ktoré by sme si mali všetci ctiť a vážiť. Na úkor dobrých pravidiel, pri ktorých by sa nám dobre vládlo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Je veľmi neštandardné, aby minister vystupoval v Národnej rade k inému ministrovi a dokonca s nesúhlasným stanoviskom, ale neštandardná situácia si zjavne pýta aj takéto neštandardné postupy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod k môjmu vystúpeniu k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie povedať, že Národná rada, určite je dôležité, aby sa zaoberala legislatívou, ktorá má bojovať proti inflácii, zdražovaniu a dopadom, má riešiť dopady na chudobných ľudí. A je dôležité, aby takáto legislatíva (zaznel gong) bola prijímaná, samozrejme, v primerane krátkom čase, aby bola efektívna, aby naozaj zacielila včas a pomohla ľuďom, ktorí sú dnes v núdzi.
Návrh zákona, ktorého text je o financovaní voľného času dieťaťa, ja si myslím, že už samotný text zákona nahovára k tomu, že nie je pre najchudobnejších. Nie je to o boji s infláciou, nerieši ľudí v starobe, nerieši dôchodcov, osoby v hmotnej núdzi, nerieši nezamestnaných. A to nie je teraz o tom, že čo si ja myslím, že by bolo alebo nebolo vhodné, aby sme teraz riešili v Národnej rade. Na to, aby sme mali skrátené legislatívne konanie, máme jasné pravidlá a postupy, ktoré jednoducho je dôležité, aby sme rešpektovali. Aby sme ich rešpektovali nielen vtedy, kedy sa nám to páči, ale rešpektovali sme ich aj vtedy, kedy sa nám to nepáči. Tieto pravidlá sú preto, aby sme mohli predvídateľne konať, reagovať na pravidlá, ktoré sa pripravujú a mali čo najlepšie zákony pre našu krajinu.
Ak sa uplatňuje skrátené legislatívne konanie, tak je potrebné aplikovať § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, v zmysle ktorého Národná rada môže uplatňovať právomoc uzniesť sa v skrátenom legislatívnom konaní na svojich návrhoch, ak existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. Tak ja sa pýtam, pri voľnočasových poukazoch, kde sme to našli dôvody pre skrátené legislatívne konanie? Ako to vieme odôvodniť, keď ten, kto to má realizovať, minister školstva, jednoznačne sa vyjadruje, že to nevie realizovať na základe tejto právnej úpravy, pretože mu chýba riadny legislatívny proces, kde by sa mohol vyjadriť, kde by bola prijatá právna úprava, ktorá sa dá realizovať, a na konci dňa na ktorej je zhoda aj v rámci koalície.
Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti je hrozba značných hospodárskych škôd pre štát, musí byť naozaj potenciálnym následkom mimoriadnej okolnosti. Je to potrebné jednoznačne individualizovať v danom návrhu zákona. Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát je dostatočne odôvodnená vtedy, ak ohrozenie je reálne, priame a konkretizované, to znamená, vieme presne, aký je tento spôsob ohrozenia. Tieto predpoklady si nemôžeme vymýšľať, sú jednoznačne aj judikované rozhodnutiami Ústavného súdu aj ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Pri návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemáme ich vôbec za preukázané. Čo je tou mimoriadnou okolnosťou? Aké je ohrozenie základných práv a slobôd? Alebo bezpečnosť alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát, kde je tu prítomná? Ak aj uznáme, že mimoriadnou okolnosťou je celoeurópska inflácia, zdražovanie, vojna na Ukrajine, potom v návrhu na skrátené legislatívne konanie stále absentuje zdôvodnenie, aké reálne bezprostredné a konkrétne dopady hrozia. (Reakcie z pléna. Zaznel gong.)
Vidíme jedine priestor pre uvažovanie ohrození základných ľudských práv a slobôd a občanov z dôvodu rastu cien, inflácie, a to v smere zásahu do dôstojnosti najchudobnejších občanov. Dopady zdražovania, na ktorých by mohli negatívne ovplyvniť ich rodiny a súkromný život, živobytie, zabezpečenie v starobe a pod. To znamená dôchodcovia, osoby v hmotnej núdzi, nezamestnaní. Kde ich tu vidíme v tomto návrhu zákona? Pýtam sa. Návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov však smeruje ku podpore najmä pracujúcich rodín cez zvýšenie prídavku na dieťa a zvýšenie daňového bonusu a zavedenie príspevku na krúžky, čo sú, samozrejme, bohumilé veci a jednoznačne, samozrejme, treba o nich diskutovať, ako využiť tieto nástroje pre podporu rodín. Avšak nesmerujú na odstránenie rizika dopadov inflácie a zdražovania na najchudobnejších. Takže nespájajme si jednoducho dve veci, pomoc rodinám a pomoc najchudobnejším. To jednoducho nie je to isté. Nemôžeme zneužívať nástroje, ktoré tu máme v rámci legislatívneho procesu, preto, že sa nám teraz páči niečo presadiť a chceme na to využiť politický priestor, ktorý sa núka. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa ani neuvádza tieto riziká dopadov na najchudobnejších a nešpecifikuje mnou vymenované zákonné dôvody na postup skrz skrátené legislatívne konanie.
Predložený návrh zákona nesmeruje na pomoc najchudobnejším aj na právach najohrozenejších ľudí z dôvodu inflácie a rastu cien, to jest, ako som povedala, pomoc dôchodcom, osobám v hmotnej núdzi, nezamestnaným. Smeruje na pomoc pracujúcim rodinám, kde opísaná legislatívna núdza nie je tak naliehavá a odôvodnená, čo však neznamená, že je namieste o tom diskutovať a pripraviť dobrú právnu úpravu. Ale pre dobrú právnu úpravu, ak sme ju chceli mať dnes v parlamente, tak sme mali začať riadny legislatívny proces dva mesiace dozadu, v marci. Ak by išiel návrh do predbežného pripomienkového konania, potom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, potom by prebiehalo rozporové konanie, predpokladám medzi ministrom financií a ministrom školstva, potom predpokladáme, že by bola legislatívna rada vlády, hospodárska a sociálna rada, následne rokovanie vlády, predpokladá to približne dva mesiace. Toto znásilňovanie legislatívneho procesu ničomu nepomáha.
Dovoľujem si pripomenúť, že z tohto miesta naozaj nerozporujem legitimitu pomoci rodinám, rozporujem, že sa o tejto pomoci má jednať v skrátenom legislatívnom konaní, k čomu tu jednoducho nie sú dôvody. Popierame dobré vládnutie, že takto ohýbame legislatívny proces, popierame princípy demokratického právneho štátu, popierame, že proces tvorby práva na zákonodarnej úrovni, princíp verejnosti v zmysle práva verejnosti oboznámiť sa a identifikovať sa s produktom parlamentnej procedúry a teda návrhom zákona v riadnom čase. Popierame tieto kľúčové princípy, popierame naše vlastné tézy v programovom vyhlásení vlády, popierame princíp pluralizmu, princíp otvorenej diskusie názorov, princíp ochrany práva parlamentnej menšiny aj parlamentnej opozície, popierame právo občianskej spoločnosti na oboznámenie sa s procesom tvorby práva a predkladanou zákonnou úpravou.
Pri tak ekonomicky širokej a verejné financie zaťažujúcej právnej úprave by bolo naozaj namieste mať o tomto, keďže sme na úrovni, keďže som na pôde parlamentu, mať poctivú parlamentnú diskusiu a nie takýto návrh zákona prijímať skrz skrátené legislatívne konanie. Cítila som svoju povinnosť vás na to upozorniť a brať to do úvahy pri vašom rozhodovaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. My sme do medzirezortného pripomienkového konania dali novelu tohto zákona, ktorá v sebe obsahovala nielen transpozíciu európskej smernice o otvorených dátach a o opakovanom použití informácií verejného sektora, ale aj záväzky z programového vyhlásenia vlády, ktoré súvisia s rozšírením priestoru pre prístup k informáciám na základe tohto zákona. S ohľadom na množstvo pripomienok, ktoré sme dostali v medzirezortnom pripomienkovom konaní a tiež s ohľadom na to, že už začali infringement ohľadom transpozície tejto smernici, sme sa rozhodli, že pokračujeme ďalej v legislatívnom procese do Národnej rady iba s tou časťou návrhu zákona, ktorá rieši transpozíciu smernice, ktorá vlastne aj ohľadom pripomienok bola bezproblémová. A tá časť, ktorá sa týka pretavenia programového vyhlásenia vlády do novely zákona, tak v nej pokračuje ďalej medzirezortné pripomienkové konanie.
Takže preto si dovoľujem zúžiť aj toto moje úvodné slovo len naozaj, iba vlastne k novele zákona, ktorá transponuje európsku smernicu k otvoreným dátam a k opakovanému používaniu informácií verejného sektora.
Domnievam sa, že osobitne určite zákon o slobodnom prístupe k informácii je ten, ktorý si zaslúži, aby sme riadne vyhodnotili pripomienky, ktoré sme dostali v rámci medzirezortného pripomienkového konania, takže tomu chceme nechať priestor a čas, a preto v rámci tejto novely naozaj aj ja budem ako predkladateľ dbať nato, aby sme sa venovali len transpozícii tejto európskej smernice.
Teraz krátko, čo vlastne rieši táto smernica. Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku, prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára a disponuje nimi verejný sektor, a o tom je vlastne táto európska smernica, pretože rieši akým spôsobom je možné dostať sa k týmto informáciám a využiť ich vlastne aj pre dobrý verejný účel tým, že sa poskytuje fakticky súkromnému sektoru. To, čo najzásadnejšie prináša táto smernica je rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky, ďalej sú tu osobitné kategórie informácií, informácie s tzv. vysokou hodnotou, ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia a ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom takého osobitného spôsobu aplikačného programovacieho rozhrania API, ďalej, prináša nám bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia a rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet a ja si vás dovolím požiadať o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si najprv formálne a potom aj obsahovo viac zhrnúť to, čo sme si vzájomne vypočuli v rozprave ku kľúčovému zákonu, ktorý sa týka reformy justície a naňho nadväzujúcemu zákonu o správnych súdoch.
Najprv formálne si dovoľujem. Ako predkladateľka v zmysle ustanovenia § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady, zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov vyjadrujem súhlas k pozmeňujúcemu návrhu poslanca Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849).
Ďalej vyjadrujem súhlas k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu poslanca Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 917).
A teraz si dovoľujem povedať zopár slov aj k tomu, čo tu odznelo v rámci rozpravy. Ale ešte predtým chcem vyjadriť a asi to urobím dnes viackrát, chcem vyjadriť poďakovanie za zložité a ťažké rokovania, ktoré sme mali vzájomne v rámci celej koalície, ale aj v konečnom rade s poslancami k reforme justície. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani ministerka, len na sekundu vás preruším. Keďže je jedenásť hodín a nasledovať bude hlasovanie o tomto zákone, chcem kolegov korektne informovať, že po vystúpení pani ministerky a spravodajcu bude dvadsaťminútová prestávka, keďže bolo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Je to zložité hlasovanie, treba to tak pripraviť, aby sa nestala nejaká chyba. Čiže po ukončení tohto bodu bude dvadsaťminútová prestávka.
Nech sa páči, pani ministerka.

Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže ja ešte raz si dovolím pokračovať.
Chcem naozaj úprimne poďakovať za úspešný výsledok ťažkých rokovaní, ktoré sme mali naprieč celou koalíciou k reforme justície, kde vlastne teraz máme jeden z nástrojov pred nami na stole, a to je reorganizácia súdov. (Ruch v sále. Ministerka sa na chvíľu odmlčala.)
Dovolím si reagovať na zopár vecí, ktoré tu odzneli z rozpravy. Odznelo tu veľmi veľa klamstiev. Určite sa budeme k tomu vracať ešte veľakrát. Plán obnovy a odolnosti. Nie je to pôžička, je to grant. Áno, Slovensko si mohlo vybrať a vybralo si grant. Slovensko má grant vo výške viac ako 6 miliárd eur a je to grant, nie je to žiadna pôžička. A ja poprosím v tomto aj opozíciu, aby neklamala ľuďom.
Ďalej, na čo sa dajú použiť peniaze z plánu obnovy a odolnosti? Nie je pravdou, že by sme si mohli vyberať v plnosti, na čo použijeme tieto prostriedky. Čo sa týka prostriedkov pre justíciu, nie, nie je možné použiť tieto prostriedky, ktoré sú pre justíciu, na zvýšenie odmeňovania personálu v justícii. Nie, nedá sa to. Takáto požiadavka nebolo možné, aby bola akceptovaná. Na to, na čo sme mohli použiť tieto prostriedky, ktoré sú kľúčové pre justíciu, na to sme ju navrhli. Osobitne, samozrejme, pre všetko, čo súvisí s elektronizáciou justície.
Ďalej si dovolím povedať zopár slov k legislatívnemu procesu. Viackrát tu bolo namietnuté, že pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s reformou justície a organizáciou súdov, by mali byť v rozpore s rokovacím poriadkom a ústavou. Dovolím si k tomu povedať zopár slov.
Po prvé, pozmeňujúci návrh Michala Luciaka súvisí s prerokovaným návrhom zákona. Zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, počíta s mestskými súdmi a aj krajskými súdmi. To znamená, materiálne je úplne v poriadku, ak pozmeňujúci návrh rieši otázku mestských súdov a aj krajských súdov. V žiadnom prípade sa nejedná ani o prílepok, ani o divokého jazdca, k čomu sa už viackrát vyjadril Ústavný súd. Táto argumentácia je absolútne účelová zo strany opozície. Matéria pozmeňujúcich návrhov jednoznačne súvisí s matériou návrhu zákona. Matéria naviac bola prerokovaná obsahovo, nejde o žiadny vágny, vnútorne rozporný materiál. K obsahu bolo normálne medzirezortné pripomienkové konanie, dokonca dvakrát, prvýkrát v roku 2020, druhýkrát následne po roku 2021.
Legislatívny proces bol, samozrejme, riadny aj v prvom čítaní. Nejedná sa o žiadne porušenie práva verejnosti na oboznámenie sa s matériou ani práv opozície na diskusiu o tejto matérii predkladanej v pozmeňujúcom návrhu. Šesťmesačná lehota na predkladanie rovnakej normy, ktorá nebola prijatá v prvom čítaní, sa netýka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak dnes tvrdí opozícia, že to tak nie je, úplne popiera svoj vlastný postup v roku 2016, kedy prijala zákon, ktorý súvisel s daňovými licenciami v roku 2016, kedy najprv nebol v prvom čítaní takýto návrh zákona prijatý a potom v kratšej lehote ako šesť mesiacov bol prijatý pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý presne tú istú vec riešil. To znamená, je jasné dnes zo strany predstaviteľov HLAS-u a SMER-u, ktorí tvrdia, že nebol dodržaný legislatívny proces, že sami svojím konaním aprobovali takýto postup a dnes to popierajú.
Čo sa týka textu zákona, ak by zákonodarca chcel v rokovacom poriadku limitovať poslanca pre pozmeňujúci, doplňujúci návrh, tak by to tak jasne povedal. Nie je tomu tak. Ústavnoprávny výbor dal dve výkladové stanoviská v tejto veci, ani z jedného nevyplýva, že by to nebolo možné v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ak neprešiel návrh v prvom čítaní. Národná rada nikdy nepoužila takéto obmedzenie vo svojej praxi. Naopak, ako som už povedala, v roku 2016 jednoznačne aprobovala takýto postup. Materiálne však návrh zákona, ktorý ide do druhého čítania, jednoznačne rieši sídla a obvody okresných súdov vrátane mestských súdov aj krajských súdov. To znamená, ani materiálne sa nedá rozprávať o tom, že by sme porušili takýto princíp.
Na záver si dovolím povedať, že viackrát tu odznelo, že reforma justície, tak ako je navrhovaná aj s týmito pozmeňujúcimi návrhmi od pána poslanca Michala Luciaka, by nebola obrovský krok pre justíciu. Naopak, je to obrovský krok. Od roku ´96, kedy sa deformovala justícia, prichádzame s návrhom, že riešime jednu štvrtinu nápadu tým, že reorganizujeme mestské súdy v Bratislave a Košiciach. Jedna štvrtina všetkých vecí, ktoré prichádzajú na súdy. Riešime to kľúčovou reorganizáciou súdov v Bratislave a Košiciach tým, že tu vytvárame mestské súdy.
Okresné súdy, ktorých je dnes 54, stanú sa z nich obvody v počte 33. Myslím, že už kvantifikovane a jednoznačne, že je to obrovský krok. Je to obrovský krok, ktorý od roku ´96 sa nám nepodaril. Čo sa týka krajských súdov, obrovským krokom je, že vytvárame tri správne súdy a súčasne že riešime špecializáciu pre obchodné aj rodinné veci. To znamená, ten kľúčový cieľ, ktorý mala reforma, spĺňame naprieč celou justíciou.
Ja si dovoľujem požiadať o podporu parlament pri tomto významnom kroku pre justíciu. Uvedomujem si, že je to prvý krok, a teším sa, ako ďalej budeme pokračovať v ďalších veciach pre spravodlivé Slovensko.
Dovoľujem si požiadať o podporu.

Aha, dobre. Vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Stačí, keď poviete, že ste to už hovorila, a my sa s tým uspokojíme.

Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR
Jasné.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, už v úvodnom slove som uviedla aj reformu, ktorá súvisí so správnymi súdmi. A to, čo je kľúčové, je, že je to dokončenie reformy, ktorá začala zriadením Najvyššieho správneho súdu, a toto je obsahom vládneho návrhu zákona, ktorý už som bližšie predstavila v predchádzajúcom úvodnom slove.
Takže dovolím si požiadať za podporu.