Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade chcem oceniť a veľmi pozitívne vnímam, že pán minister chce pokračovať v reforme a chce ju v plnosti presadiť a implementovať. To je, ja by som povedala, že úplne kľúčové.
A v tomto vnímam aj veľmi pozitívne, že dochádza k zmene vo vedení ministerstva a prichádza nový minister a nespochybňuje potrebu reformy a má záujem ju zrealizovať. A dokonca z tohto pohľadu to považujem za vlastne veľmi pozitívne pre justíciu, že ani vedenie, zmena vedenia ministerstva spravodlivosti nespochybňuje podstatu tejto kľúčovej reformy.
Osobitne to považujem za dôležité tiež preto, že reforma je naozaj prierezová. Týka sa prvostupňových súdov, ako sa týka aj odvolacích súdov, a ešte popri tom sa vlastne vytvára úplne nová štruktúra správneho súdnictva, takže je pravdou, že desiatky rokov justícia čakala na to, aby sa nanovo zorganizovala a efektívne sa nastavil systém justície tak, aby sa maximálne využil vlastne potenciál slovenskej justície. Mali sme tu sudcov, ktorí sú naozaj odborníkmi na hlavné oblasti práva. K tomu sme formulovali tímy na jednotlivých súdoch a k tomu vlastne speje celá reforma.
A oceňujem, že vlastne kľúčovo ten základ reformy jednak nie je spochybnený a pán minister pokračuje v jej napĺňaní, takže v tomto dokonca to považujem za veľmi pozitívny odkaz aj do justície, do vnútra, že tá reforma jednoducho má zmysel, aj keď dochádza k zmene vo vedení, pretože tá podstata je dôležitá pre zmenu v justícii, a minister spravodlivosti v nej pokračuje.
Rovnako považujem za dôležité, že tak ako bola komunikácia z ministerstva spravodlivosti a od pána ministra, nakoniec aj od pána premiéra je, že justícia v zásade je pripravená na takúto veľkú reformu. A to, čo riešime, je práve ten, tá nová celá sústava správnych súdov. A stotožňujem sa aj s pánom ministrom v tom, že keďže sa robí veľká reforma, počas ktorej sa robí sústava správnych súdov v nejakej miere, samozrejme, to súvisí aj s celou ostatnou časťou justície. V tom máme zhodu, by som povedala, potiaľto.
V tom... a máme zhodu aj v tom zaiste, že máme tu veľkú synergiu s Plánom obnovy a odolnosti, takže my nerobíme reformu pre Plán obnovy a odolnosti, som to tak nikde ani nepočula, ani z úst pána ministra a veľmi to oceňujem, pretože reformu robíme preto, lebo ju potrebuje Slovensko, ale máme tu možnosť využiť potenciál Plánu obnovy a odolnosti a ten potenciál využívame, a preto je dôležité, aj keď sme si určili nejaké podmienky pre čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti, zlepšiť materiálne podmienky v justícii, pretože to môžme čerpať z toho Plánu obnovy a odolnosti, a potom, samozrejme, celá reforma justície súvisí s podmienkami pre Slovensko, aby sme vôbec vedeli čerpať celý Plán obnovy a odolnosti pre Slovensko, takže aj z tohto pohľadu celá reforma justície je dôležitá, aby sa plnila aj v tých časových míľnikoch, ktoré sme si určili. V tom, tiež vnímam, že máme zhodu, že je dobré, že je reforma súčasťou Plánu obnovy a odolnosti a je dôležité ju realizovať tak, aby sme tie míľniky plnili. Potiaľto máme zhodu a ja sa z toho naozaj veľmi úprimne teším.
Veľmi úprimne teším sa aj z toho, keď počujem, že aj pán minister vníma, že na ministerstve spravodlivosti je profesionálny tím, ktorý robí implementáciu súdnej reformy a že má s tým už skúsenosť. Aj myslím si, že aj počas niekoľkých mesiacov aj z našich rozhovorov, aj z verejných vyjadrení vyplýva, že na tomto je jednoznačne zhoda, a veľmi sa z toho teším. Myslím si, že skutočne na ministerstve spravodlivosti je veľmi profesionálny tím naprieč jednotlivými útvarmi.
A teším sa, že aj pri zmene vedenia je takéto rovnaké poznanie, že jednoducho to nesúvisí so žiadnou straníckou príslušnosťou, ale jednoducho je to profesionálny tím odborníkov a poviem, samozrejme, úradníkov a úradníkov nijakým spôsobom hanlivo, ale naopak. Naopak, vnímam to, že to sú proste profesionálni úradníci, ktorí nosia toto pomenovanie s hrdosťou, a svedomito a veľmi zodpovedne pristupujú k práci. A je to absolútne kľúčové pre celú reformu, ktorou teraz justícia prechádza, pretože by to inak vlastne ani nebolo možné. A nebolo by možné, ani aby sme boli úspešní potom pri plnení Plánu obnovy a odolnosti, jednak vedeli zrealizovať reformu včas, a jednak vedeli aj zužitkovať prostriedky, ktoré sú z Plánu obnovy a odolnosti, pre justíciu včas, pretože aj prostriedky, nielen treba pripraviť reformu a zrealizovať ju, ale treba aj využiť prostriedky včas. Takže to sú, by som povedala, je to, je to obrovský náklad pre celý rezort a som rada, že, myslím si, že v tom vnímame, že rezort jednoducho na to pripravený je, takže sú tam naozaj veľmi kvalitní ľudia bez ohľadu na to, kto ten rezort vedie. Potiaľto máme zaiste zhodu.
V tom, v čom sme sa nezhodli, a vnímam to aj v určitej miere za legitímne, bolo by divné určite, keby ľudia vnímali veci rovnako a keby pri zmene ministra nový minister všetko vnímal rovnako ako minister pred ním. A nielen preto, že môže to súvisieť aj s politickou inou situáciou, ale jednoducho každý s ohľadom na svoju odbornosť, skúsenosti proste môže inak pristupovať k veciam, ktoré sa realizujú v rezorte, a určite osobitne aj k tomu, ako sa napríklad má zimplementovať reforma, takže tu absolútne vnímam priestor legitímny na to, aby nový minister spravodlivosti k implementácii reformy jednoducho pristúpil inak, ako by som k tomu pristúpila ja ako ministerka spravodlivosti.
A k tomu si dovolím povedať zopár otá... zopár, zopár poznámok. Áno, ja ako ministerka spravodlivosti som bola pripravená zrealizovať reformu od 1. januára bez odkladu, ale s tým, že vedela som, že s ohľadom na to, ako sa pripravuje celá reforma, budú potrebné určité technické veci riešiť, a prišla som s návrhom aj pre ministra spravodlivosti, kde sme sa ale nezhodli, čo považujem tiež ale v istej miere za legitímne, len si dovolím v krátkosti povedať, že ten návrh smeroval presne k tej časti reformy, ktorá sa týka správneho súdnictva, kde je dôležité, aby k momentu, kedy majú prevziať nové správne súdy, tak ako Najvyšší správny súd prevzal svoju novú kompetenciu a naplno sa mal rozbehnúť, mal prebrať spisy, tak bolo dôležité, aby v nejakej miere pripravený bol.
Áno, zdieľam s pánom ministrom to, že bola tu určitá obava, v akej miere tá obava bola úplne reálna, to sa nedozvieme, ale, samozrejme, je dôležité v maximálnej možnej miere obavy z toho, že nebude nový súd pripravený prevziať na seba celú zodpovednosť, ju minimalizovať. A tiež vnímam veľmi legitímne, že každý tu môžme tie obavy asi prijímať inak.
Ja to riešenie, dovolím si ho tu aj povedať, som navrhovala inak, bez toho, aby bol potrebný odklad reformy, a to tak, aby tie nové súdy nemali taký stres, bavíme sa o troch nových správnych súdoch, súdoch v Bratislave, Bystrici a Košiciach, že musia na seba prevziať všetky nové spisy a staré spisy, ktoré vlastne tie súčasné súdy majú a týkajú sa tejto oblasti správneho súdnictva, aby teda, keď nie je istota, že tam bude dostatok sudcov k 1. januáru, odkedy teda mala byť účinná naplno reforma, aby sme tie staré spisy nechali na tých starých súdoch, to znamená, že keď vidíme, že sa tam nehrnú tí sudcovia, no tak im tie spisy nechajme, nehovorím, že navždy, ale v prvej fáze, kým sa nám rozbehnú nové správne súdy.
Podobne sme to riešili pri vytvorení Exekučného súdu, kde sme mu dali vlastne pre Banskú Bystricu len nové veci, ktoré mu prichádzali, a všetky staré sme nechali na starých súdoch. Podobne sme to riešili aj pri Najvyššom správnom súde, kde vlastne celá disciplinárna zodpovednosť pri napr. notároch, exekútoroch bola riešená tak, že všetky staré veci ešte dochádzali podľa starého systému vlastne na pôvodných disciplinárnych komisiách a pôvodných súdoch. Takže toto riešenie naša právna úprava pozná. Je úplne v poriadku tiež, že sa, sa v tom s pánom ministrom nezhodli, ale bol to spôsob, ako neodkladať reformu, spustiť naplno súdy bez toho, aby sme do toho museli robiť ďalšie nejaké prierezové zmeny.
Vnímam legitímne aj zo strany pána ministra, že sa rozhodol, že reformu ešte posunie. A v zásade nepovažujem až také problematické to, že sa nám reforma posúva o nejaký ten mesiac. Bokom dám míľnik zo strany Plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa podľa mňa dal splniť, ale dobre, došlo k zmene vedenia. Ak to vysvetlíme Európskej komisii, a toto vieme obhájiť, v tejto miere je to, samozrejme, zrozumiteľné.
To, čo ja neviem prijať, a komunikovala som to už aj verejne, aj sme mali k tomu viaceré rozhovory aj s pánom ministrom, je, že nevyužívame ojedinelú možnosť, ktorá je pri vytvorení nových súdnych inštitúcií, a to je naplno nastavenie zrkadla justícii. To znamená, že budeme vyžadovať pri každom, kto príde na novú súdnu inštitúciu, že prejde sudcovskou spôsobilosťou. Znamená to, že bez toho, aby daná osoba mala sudcovskú spôsobilosť, ktorú odobrí Súdna rada, tak jednoducho neprejde na novú súdnu inštitúciu. Neviem sa v tejto miere zmieriť aj s vyjadrením pána ministra, že každý sudca predsa, ktorý je v systéme, sudcu spô... sudcovskú spôsobilosť má, a ako keby bol stále preverovaný. To je tak len teoreticky, samozrejme. A, samozrejme, každý sudca, ktorý je v systéme, tak sa naňho nahliada ako na sudcu, ktorý spĺňa všetky podmienky.
Lenže na to, aby sme spustili sudcovskú spôsobilosť a overovali si, či to tak stále platí, musí byť kvalifikovaný podnet, ktorý nemusíme mať. To, že sa zo zákona spúšťa celá sudcovská previerka, znamená, že Súdna rada má oprávnenie získať informácie napríklad zo Slovenskej informačnej služby, napríklad od zložiek Policajného zboru, získa informácie, ktoré jednoducho inak nemáme. Ona ich získa práve preto, aby vedela, či tam nie sú nejaké veľmi vážne nové informácie, ktoré má vyhodnotiť a zobrať do úvahy. Môže to byť informácia nakoniec z okresných úradov a podobne, ktoré súvisia s potenciálnym problémom s alkoholizmom, a tie vyhodnocuje. Bez toho, aby bola tá previerka spustená, jednoducho tie informácie Súdna rada mať nebude.
Súčasne platí, že keby niekto dal, samozrejme, kvalifikovaný podnet, tak môže sa taká previerka spustiť. Ale neznamená to, že je to možné urobiť a že niekto bude mať dostatok informácií, aby ten kvalifikovaný podnet mohol podať, takže sa tu uberáme jednoducho o to, aby sme sudcov preverili touto spôsobilosťou, ktorí nám pôjdu na novú inštitúciu. Ja si myslím, že si všetci pamätáme, čo sa dialo, keď sa zriaďoval Najvyšší správny súd.
Keď sa zriaďoval Najvyšší správny súd, tak som čelila obrovskej kritike, že neumožním sudcom Najvyššieho súdu v podstate zo zákona prejsť na Najvyšší správny súd. Trvala som na tom, že musia prejsť cez Súdnu radu, byť tu vypočutí a prejsť sudcovskou spôsobilosťou. V konečnom dôsledku to spôsobilo, že časť sudcov sa rozhodla, z Najvyššieho súdu, že sem neprejde. A tí, ktorí prešli, prešli sudcovskou spôsobilosťou.
Môže nám ostať otázka, prečo niektorí do toho nešli. A podľa mňa nie je potrebné si na ňu ani odpovedať. Jednoducho tí, ktorí išli na Najvyšší správny súd museli prejsť sudcovskou spôsobilosťou, a to s výsledkom, že to ustáli pred Súdnou radou. A my sa o toto teraz uberáme, ak umožníme pri zriaďovaní správnych súdov, že prejdú na súdy sudcovia, ktorí tou sudcovskou spôsobilosťou nemusia prejsť. A to je práve to, čo vyčítam v tomto odklade reformy. Okrem technikálií, ktorým rozumiem, ktoré sú tu a ktoré, by som povedala, v niečom aj zlepšujú tú právnu úpravu. Veď, samozrejme, keď sa prijíma taká obrovská zmena, tak sa dodatočne príde, že ešte tento detail sa mohol tak alebo onak. A potom si môžme povedať, buď sa to vyrieši v praxi, alebo sa to zmení zákonom, takže sú tam veci, s ktorými naozaj nemám žiaden problém.
Ale to, že sa do odkladu reformy, teda do posunu mesiacov ešte vkladá aj to, že sa vytvára skupina sudcov, ktorá z krajských súdov prejde na správne súdy bez sudcovskej spôsobilosti, to považujem za vážny problém. A myslím si, že to ide proti tomu, k čomu sme sa prihlásili aj v programovom vyhlásení vlády, a myslím si, že osobitne dnes na Slovensku jednoducho nie sme v takej situácii, aby sme mali taký komfort, že túto výnimočnú situáciu pri zriadení nových súdnych inštitúcií nevyužijeme, pretože na to, aby sme automaticky spúšťali previerky, tak to nemôžme urobiť, samozrejme, len tak. Ono je to naozaj výnimočné pri nových súdnych inštitúciách, pretože pri nových súdnych inštitúciách môžme dať túto podmienku. Tak ako máme tú podmienku, keď sa sudca hlási na odvolací súd, musí prejsť riadnym výberovým konaním a sudcovskou spôsobilosťou. Bez toho sa nám na odvolací súd nedostane. To znamená, že ak niekto chce pôsobiť na správnom súde, ja neviem prijať, prečo nemôže cez tú sudcovskú spôsobilosť prejsť, a preto veľmi kritizujem to, že časť sudcov tu má ísť bez takejto previerky.
Súčasne kritizujem, že to, čo je súčasťou odkladu reformy, je aj to, že do celého systému vnášame novú možnosť pre sudcov prejsť na vyšší súd bez toho, aby mali sudcovskú spôsobilosť, vlastne umožňujeme obchádzať výberové konanie, a to tzv. inštitútom dočasného pridelenia sudcu. To je vlastne inštitút, ktorý slúži v zásade na stáž, na to, aby sa sudca išiel pozrieť, ako to, ako to vyzerá na odvolacom súde. Ono to vyzerá trošku inak, pretože na prvostupňovom súde sa robia pojednávania, sudca rozhoduje sám ako samosudca, na odvolacom súde pracujú v senáte, tá práca je jednoducho iná, vo veľkej miere sa rozhoduje od stola a jednoducho tá analytická aj sudcovská práca je iná. To znamená, že považujem za veľký prínos, samozrejme, že existuje tu inštitút pridelenia sudcu a v rámci toho inštitútu sa sudca ide pozrieť, ako to vyzerá na tom odvolacom súde, a rovnako odvolací súd môže zistiť, ako tento kolega funguje v tíme v senáte.
Som presvedčená, že nie je dobre, aby sme sudcovi, ktorý je na stáži, umožňovali rozhodovať na odvolacom súde. A to vlastne teraz priamo umožňujeme. Dočasným pridelením sudcu, to, že z neho robíme vlastne možnosť, že sudca na stáži aj rozhoduje, sa stane, že sudca bez výberového konania sa stane naším sudcom v odvolacom konaní. Stane sa odvolacím sudcom bez výberového konania a bez sudcovsk... bez sudcovskej spôsobilosti. To teraz zavádzame a to je tiež obsahom odkladu reformy. Je to odôvodnené tým, že to potrebujeme pre správne súdy. Nevidím v tom naozaj žiadne odôvodnenie, pretože tým úplne obchádzame aj celé výberové konanie, ktoré tu potom máme, a, samozrejme, je to ďalšie obchádzanie aj sudcovskej spôsobilosti.
Osobitne neviem ustáť argument, že správne súdy sa nám nevedia rozbehnúť. Keď si pozreme čísla, tak nám z aktuálnych čísiel vychádza, že ľudia zvonku, ktorí majú záujem o správne súdnictvo (ruch v sále a zaznievanie gongu), nám prevyšujú počet tých, ktorí sa môžu uplatniť ako noví sudcovia na týchto súdoch, čím po... chcem povedať, skoro dvojnásobok ľudí zvonku sa pýta, aby prišlo na správne súdy, a majú prejsť teraz výberovým konaním, cez výberové konania, samozrejme, so sudcovskou spôsobilosťou.
Len otázka nastavenia systému, koľko ľudí zo sudcov bude prechádzať na správne súdy, čím chcem povedať, nemám žiadnu obavu, že by sa nám neobsadili v konečnom dôsledku správne súdy, a využívať odklad na to, aby sme odtiaľ odstránili previerku, je len zástupný a príde mi to ako na objednávku, aby pod rúškom odkladu sme jednoducho jednej skupine sudcov a... a aj druhej, ktorá sa bude tváriť, že ide na stáž, aby sme takýmto spôsobom sa tej previerky zbavili. Považujem to za zlé. Myslím si, že to ide proti programovému vyhláseniu vlády, a budem predkladať pozmeňujúci návrh, aby sme v tomto tento odklad napravili a vypustenie previerky sme neumožnili. Toľko.
Ďakujem veľmi pekne. Či mám ešte čas teraz? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ešte máte jedenásť minút, čiže kľudne ich môžte využiť do sýtosti.
