Videokanál poslanca

Tieto krátke dve minúty a je zložité ich využiť a reagovať na to, čo som hovorila, a neboli tu niektorí poslanci, lebo keby ste tu boli, pán poslanec Pročko, od začiatku, aj pán poslanec Kuffa a iní, tak by ste na veľa vašich otázok mali odpovede.
Ja som v začiatku hovorila, že je profesionálny tím na ministerstve spravodlivosti, ktorý nebol spochybnený ani pánom ministrom. Reforma ako taká nebola spochybnená pánom ministrom, ja si to veľmi vážim. Rovnako to, že v kľúčových, by som povedala, v cieľoch reformy sa jednoducho stretávame, pán minister ju chce presadiť a ja si to tiež vážim, tam máme proste zhodu a nemali sme zhodu, ako, by som povedala, čo najlepšie zabezpečiť s ohľadom na, na množstvo vecí, ktoré čaká správne súdy od 1. januára, správne súdnictvo, ja som navrhovala iný postup, pán minister vie. Znamenal by, že by nedošlo k odkladu, že by sa robili previerky. A, a v podstate on to tak trochu kombinuje teraz tým, tou klauzulou, ktorá je do konca februára.
Takže ešte raz, tu nie je problém s previerkami, aby boli. Tu je proste základná politická otázka, chceme, aby všetci nimi prešli, alebo nechceme. Ak chcete mať istotu, že na nové správne súdy idú ľudia, ktorí nie sú poznačení nejakou minulosťou, na ktorú sa ešte oficiálne nedošlo, treba trvať na tých previerkach a nie je žiaden dôvod ohľadom funkčnosti nových správnych súdov, aby sme od tohto, od tejto kľúčovej podmienky upustili.
A k mojej minulosti. Ja som to už tiež povedala niekoľkokrát a kľudne to poviem znovu a skúsim, bola som riaditeľka Centra právnej pomoci za vlády Mikuláša Dzurindu, odvolal ma Harabin. Bola som štátna tajomníčka Lucie Žitňanskej vo vláde Ivety Radičovej. Bola som štátna tajomníčka – nestranná – pri MOST-e – HÍD, pri Lucii Žitňanskej. A keď som odišla po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. A v prvom rade chcem oceniť pána ministra, že si nenechal iba slovo na záver, ale že vstúpil do rozpravy a môžeme sa rozprávať. A to si myslím, že je veľmi dôležité, že máme takúto možnosť.
A tým pádom môžme si tu aj vzájomne vysvetliť veci a možno nájsť aj tú cestu, ako sa stretnúť, pretože s ohľadom na to, čo povedal pán poslanec Pročko, práve to, že tie previerky budú pre všetkých sudcov, zamedzíme tomu, aby sa nám človek ako Jankovská dostal na nové správne súdy. Sudcovská spôsobilosť aj preverenie zo zákona znamená, že tá previerka sa naozaj udeje. A keď to nedáme takto do zákona, tak sa vôbec nemusí udiať, pretože tie informácie, ktoré má dnes SIS alebo Policajný zbor, jednoducho nikto iný nemá, takže aj Súdna rada nebude mať možnosť si to vypýtať predtým, ako ten sudca prejde na správny súd, tak tam prejde a nikto sa o tom nedozvie. To, čo ja žiadam, je len to, aby tá inštitucionálna pamäť prešla touto previerkou.
A súčasne nesúhlasím ani s tým, čo hovorí pán minister, že to znamená, že neumožním kardiochirurgom, aby operovali srdce, pretože práve preto sa robila reforma, a preto sa vytvárajú správne súdy, aby sme tých kardiochirurgov v justícii mali. Dnes na krajských súdoch, ktorí robia správne súdnictvo, sú ľudia, ktorí nie sú len kardiochirurgovia. Ale, bohužiaľ, sú tam aj takí, ktorí chvíľku robia kardio, chvíľku robia ušné. Jednoducho dnes takúto špecializáciu na tých súdoch nemáme, preto sme robili reformu, aby sme im to umožnili. Proste dnes v tých správnych kolégiách máme ľudí, ktorí nerobia len správne súdnictvo. Takže tiež je veľmi ťažké povedať, že kto vlastne dneska je naozaj tou inštitucionálnou pamäťou, lebo to, že teraz robí správne súdnictvo neznamená, že to je naozaj ten kardiochirurg. A ja si dovolím teda povedať čísla, lebo sa tu rozpráva, ako keby tu nikto nebol, kto by na ten správny súd chcel ísť.
Takže na Správny súd v Bratislave z justície sa momentálne hlási 12 sudcov, z toho už traja prešli previerkou. Na Správny súd v Banskej Bystrici sa hlási momentálne z justície 7 sudcov, z toho už štyria prešli previerkou. Na Správny súd v Košiciach sa momentálne hlási sedem sudcov, z toho už štyria prešli previerkou. My sa bavíme vlastne o tom, že tie, ostatní vlastne neprejdú a zastavíme vlastne tento proces. To, koľkáti z týchto ľudí sú naozaj kardiochirurgovia, je naozaj zložité. A vlastne nestačí vám ani to, že dnes ten sudca je zaradený do správneho kolégia, lebo neviete, koľko je tam a aké robí aj iné veci. Jednoducho takto systém dnes nefunguje, čiže povedať dnes, že keď vám rozhoduje senát na krajskom súde o vašej veci, ktorá je tzv. správne súdnictvo, že to sú tí kardiochirurgovia v správnom súdnictve, tak to nie je pravda. Niekde to tak môže byť a niekde to tak nie je. To znamená, k tomu, aby sme to vedeli presne, tak by sme museli sa naozaj dôsledne zaoberať vlastne odbornosťou, životopisom každého z nich.
Súčasne platí, že asi by sme najviac kardichirurgov v tomto zmysle našli tých, ktorí sa nám blížia k veku, kedy vlastne končia možno vo funkcii. Nič to nemení na tom, že je dôležité ten systém nastaviť tak, aby, samozrejme, títo ľudia motivovaní boli ísť na správne súdy. Ja si myslím, že to, že sme... že nerobíme výberové konanie tak, ako to bolo na Najvyššom správnom súde, ale je to len vypočutie na Súdnej rade, ktorá predpokladá vlastne každé preloženie na inú súdnu inštitúciu, takže v tomto je to štandard. Ale len chceme, aby prešli aj sudcovskou spôsobilosťou, vlastne nič osobitné naviac od tých ľudí nechceme. Ale práve urobíme to, že sa tam takáto Jankovská nedostane, ak ju v systéme máme, ale ešte nebolo urobené dosť úkonov na to, aby došlo k obvineniu, príp. obžalobe, preto dôsledne tak na tom trvám, pán poslanec Pročko. A nerozumiem, že prečo to má z toho vypadnúť. Osobitne, ak previerka trvá v mesiacoch, a ako vidíte, tie previerky sa dejú a už aj boli urobené, a tí ľudia sa hlásia, takže áno, mohlo sa stať, že niekto sa neprihlásil práve preto, že cez tú previerku nechce ísť.
A keď sme pri tých počtoch, tak ja len, že aby ste vedeli, že ako to naozaj je. Zvonku je veľký záujem prísť na správne súdy. To, že ide niekto zvonku z justície, neznamená, že to nie je odborník, lebo to sú ľudia, ktorí vlastne s tým správnym súdnictvom robia. To je presne to, čo sa stalo na Najvyššom správnom súde a prečo aj dnes Najvyšší správny súd, ja si myslím, že je vizitkou naozaj správneho súdnictva na Slovensku. A podobne, keď vznikal Najvyšší správny súd v Čechách, tak tam prišli v jednotkách z Najvyššieho súdu z Prahy do Brna. Oni začali naozaj v jednotkách na tom Najvyššom správnom súde. Dopĺňali vlastne Najvyšší správny súd tak, aby to bol súd, ktorý, kde sú ľudia z justície, z jednotlivých oblastí z práva, správneho práva, aby tam mali tých kardiochirurgov, lebo keď sa bavíme o kardiochirurgovi, že chce mať kardiochirurga na srdce, tak to znamená, že v tom správnom súdnictve chceme mať ľudí, ktorí sa venujú finančnému právu, iní, ktorí sa venujú sociálnemu zabezpečeniu. A takýchto ľudí vieme nájsť aj mimo súčasnej justície.
Tak len aby sme vedeli, že tu nie je taká obava, že sa nám tam nikto nehlási. Aby ste mali nejaký prehľad, koľko sa nám vlastne ľudí momentálne hlási zvonku, ktorí musia prejsť riadnym výberovým konaním a súčasne musia prejsť aj, samozrejme, sudcovskou spôsobilosťou. Na Správny súd v Bratislave, kde je zatiaľ otvorených 14 voľných miest, zvonku sa nám hlási 29 ľudí. Na Správny súd v Banskej Bystrici, kde je 8 voľných miest zatiaľ vypísaných zvonku, sa nám hlási momentálne rovnako 29 ľudí. Na Správny súd v Košiciach, kde je 8 voľných miest, sa nám momentálne hlási 25 ľudí. Je pravdou, že niektorí ľudia sa nám hlásia aj vzájomne na tie súdy. Akože v jednotkách áno. Ale keby ste pozreli tie zoznamy, ja vám ich môžem ukázať, oni sú vlastne verejné, pretože ak sa uchádzač prihlási, je vlastne, na stránke ministerstva sa môžte pozrieť. Jednoducho o tie pozície je záujem. A ak zvnútra justície nebude záujem, bude sa dopĺňať zvonka.
Ale jednoznačne ten systém dnes už je nastavený tak, aby tí, čo v justícii sú, tak sa tam naozaj v jednoduchosti vedeli dostať, a jediné, čo od nich žiada, je že majú prejsť previerkou. A je zrejmé, že tak, ako sú tie previerky rozbehnuté, tak v pohode do 1. júna to stihnú. A ten, kto je povolaný na to, aby vám odpovedal, je predseda Súdnej rady. Tak ak máte k tomu otázky, kľudne ho môžete s tým, samozrejme, dotazovať. A, samozrejme, aj ja ako ministerka, aj súčasne poslankyňa sa o to zaujímam a viem, že toto je zvládnuteľné, aby toto dobre zvládla Súdna rada. A nie je dôvod, aby sme dali preč sudcovskú previerku len preto, že by to niekto nestíhal. To jednoducho nesedí tento argument. A nie je ani pravda, že sa tam ľudia nehlásia. A s tými kardiochirurgami, ako som to vysvetlila, tak je to veľmi ošemetné týmto argumentovať. Jednoducho už dnes sa nám tam ľudia hlásia. To, si myslím, že asi je kľúčové tu povedať.
Neviem, že v akej miere treba reagovať na pána poslancu Tarabu ešte s jeho predchádzajúcimi dopytmi na zmluvy. Na to môže reagovať pán minister, ale ja som si to aj teraz overila iba z dostupne verejných zdrojov. Stačí sa pozrieť na stránku zboru, tam sa dozviete, vlastne aké projekty prebieha, aké sa realizujú, súvisia s bezpečnosťou, s kontrolou funkcií obvinených, odsúdených s monitoringom, batožina a podobne. Určite sú to dôvody na to, aby takéto zmluvy v nejakej miere, samozrejme, utajené boli. To, v akej miere, môže preveriť, samozrejme, aj pán minister, môže sa na to pozrieť. Ja nemám žiadny dôvod to v tomto momente spochybňovať. Jednoznačne, ide to aj z eurofondov. Myslím, že tam bude niekoľkonásobná kontrola. Pôvodne celý projekt prešiel aj Útvarom hodnoty za peniaze, takže tu teraz vyťahovať z rukáva nejakú zmluvu, ktorá bola zverejnená, mi príde úplne absurdné.
Podľa mňa, ja si myslím, že to dôležité asi povedané bolo. Tá kľúčová otázka stojí, či chceme, aby všetci sudcovia tou previerkou prešli, alebo nie. To je všetko. Nikto nie je ohrozený. Ide tu len o to, že či naozaj na tom budeme dôsledne trvať. Takisto ako sme neohrozili Najvyšší správny súd, keď sme na tom trvali, nie sú ohrozené ani správne súdy. Tie čísla to jednoznačne hovoria. Tie súdy sa vedia rozbehnúť. A potom je tu ešte aj, nakoniec ešte pri tom všetkom je tu poistka, že ak vlastne do konca februára tam nebude, myslím, že polovička sudcov, tak ostanú staré spisy na starých súdoch. Toto proste, akože naozaj toto neobstojí. Tu si musíte zodpovedať, či dôsledne na tom trváme, alebo netrváme.
Súčasne opätovne chcem upozorniť, že ma osobitne vyrušuje, že stáž sudcu sa zamieňa momentálne za obchádzanie výberového konania na súd vyššieho stupňa bez toho, aby k tomu boli spojené previerky, lebo aj to máte v tom odklade reformy, že z dočasného pridelenia sudcu z dnešnej stáže, kedy sudca príde na vyšší sud a ide sa pozrieť, ako to tam funguje, tak sa vytvára možnosť, že tento sudca tam aj súdi bez toho, aby prešiel výberovým konaním, bez toho, aby prešiel previerkami. A môže tam byť v rokoch. A rovnako sa mu umožňuje takto prísť na správny súd. A to je nesprávne. Nepovažujem to za za spôsob, ako zabezpečiť, ako ste vy povedali, pán poslanec Pročko, aby ste mali spravodlivých, čestných a svedomitých sudcov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Taraba, pán poslanec, ja sa divím, že máte takúto odvahu vy mňa napádať s vašimi výbornými návrhmi prokorupčnými pre Trestný zákon a Trestný poriadok, pretože vy usilujete o to, aby sme umožnili práve korupčné konanie menej efektívne stíhať, resp. nestíhať, a vytvoriť tomu právnu úpravu v trestných zákonoch, aby sme niektoré veci vlastne ani nevedeli poriadne odstíhať. To je moja prvá poznámka.
Druhá. Moja účasť. Ja som nikdy nebola štátna tajomníčka SMER-u. Ja som bola štátna tajomníčka Lucie Žitňanskej vo vláde Ivety Radičovej, bola som riaditeľka Centra právnej pomoci vo vláde Mikuláša Dzurindu, kde som bola odvolaná zo dňa na deň Harabinom. Bola som štátna tajomníčka, nestraníčka, Lucie Žitňanskej ako podpredsedníčky MOST-u - HÍD. A po vietnamskom občanovi, keď bol unesený, tak som sama odišla, vzdala som sa svojej funkcie. Po mne nastúpila pani Pfundtner, ktorá je dnes štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti. Takže ako čo mi tu, prosím vás, rozprávate?
To, že som bola štátna tajomníčka s Luciou Žitňanskou, som zabránila spolu s Luciou Žitňanskou tomu, aby sa Jankovská dostala do Súdnej rady. Keby tam Lucia Žitňanská nebola, Jankovská by bola v Súdnej rade a pravdepodobne možno aj predsedníčkou Súdnej rady. Takže prosím vás, akože o čo teraz vám ide? Skúšate niečo, ale toto je veľmi zlá cesta.
Čo sa týka samotnej zmluvy, ja si to, samozrejme, zistím, poviem vám. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže je podriadená organizácia ministerstva spravodlivosti. Ten, kto vám má k tomu povedať teraz informácie, je minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ja som, som nová, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Je to vystúpenie za poslanecký klub, to znamená, máte 30 minút.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ja si myslím, že to podstatné som povedala. Budem veľmi rada, keď na mňa bude reagovať ešte pán minister v rámci rozpravy, aby sme si mohli k tomu povedať.
Som pripravená, samozrejme, sa so súčasnou koalíciou rozprávať aj o pozmeňovacom návrhu, ktorý si uplatňujem na ústavnoprávnom výbore. Ja by som bola rada, keby sme napravili tento nedostatok odkladu reformy. Nemienim nabúravať odklad reformy a legitimitu ministra upraviť si realizáciu reformy podľa svojich predstáv, aby sa v tom cítil istejšie, ale neviem nijakým spôsobom prijať, aby sme skryto pod tým akceptovali požiadavky niektorých sudcov, ktorí sa nechcú podrobiť sudcovskej spôsobilosti. Myslím si, že to je zlá cesta, a urobím všetko preto, aby som dostatočne vysvetlila, prečo je dobré sa z tejto cesty vrátiť späť.
Ako som už povedala, z tých počtov sudcov, ktorí sa nám hlásia na nové správne súdy, ja si myslím, že netreba mať nejakú osobitnú paniku, pretože je zrejmé, že tí, ktorí sa nám hlásia zvonku na tieto správne súdy, tak násobne prevyšujú počet vlastne týchto voľných miest, takže nemusíme mať obavu, že by sme správne súdy nevedeli rozbehnúť, plus - a to oceňujem -, čo je v návrhu tohto odkladu, je, že tu nakoniec, by som povedala, taká ochranná klauzula, keď vlastne do konca februára nebude dostatočne v nejakej miere obsadený ten správny súd, tak aj tak tie staré spisy ostanú na starých súdoch. Tak o to viac nerozumiem, prečo vlastne tá sudcovská spôsobilosť má vypadnúť od nejakých skupín sudcov.
K sudcovskej spôsobilosti tiež chcem povedať, že prakticky tak, ako mám skúsenosti aj ako štátna tajomníčka ešte pri zriaďovaní Exekučného súdu, sudcovská spôsobilosť trvá v mesiacoch, áno, to je pravda, ale keď sa odkladá reforma až do 1. júna, tak nemám žiadnu obavu, že s ohľadom na termíny aj výberových konaní, ktoré sú teraz stanovené, ktoré sa vlastne majú na jednotlivých správnych súdoch zrealizovať ešte behom tohto roka, že by sme nevedeli dotiahnuť vlastne tie sudcovské spôsobilosti do 1. júna.
Určite tým, kto je k tomu najpovolanejší, ktorý by sa mohol k tomu vyjadriť, je predseda Súdnej rady, a ja aj po všetkých konzultáciách, ktoré som mala, tak nemám odtiaľ žiadne obavy, že by Súdna rada nebola pripravená, aby tieto previerky sudcovskej spôsobilosti urobila k tým sudcom alebo k tým kandidátom zvonku riadne a včas, osobitne ak sa posúva termín 1. jún, a ešte naviac, že je tu takáto ochranná klauzula, ak nebude súd dostatočne obsadený v primeranej miere ku koncu februára, aj tak tie staré spisy ostanú na starých súdoch, takže o to menej rozumiem, prečo vlastne sú tu vytvárané tieto dve cesty, že sa takýmto spôsobom obchádza sudcovská spôsobilosť. To je z mojej strany všetko. Ja budem veľmi rada, keď sa k tomu budeme veľmi otvorene rozprávať a keď aj so súčasnou koalíciou tu nájdeme spoločnú cestu, pretože ja naozaj nepopieram tú legitimitu odkladu, ktorú chce pán minister. Ale odstránenie previerok pri správnych súdoch považujem za veľmi chybný krok a bola by som rada, keby sme tu urobili nápravu.
Toľko, myslím si, že všetko dôležité som z mojej strany povedala. Ďakujem pekne a budem rada, keď sa vyjadrí aj pán minister ešte v rozprave.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade chcem oceniť a veľmi pozitívne vnímam, že pán minister chce pokračovať v reforme a chce ju v plnosti presadiť a implementovať. To je, ja by som povedala, že úplne kľúčové.
A v tomto vnímam aj veľmi pozitívne, že dochádza k zmene vo vedení ministerstva a prichádza nový minister a nespochybňuje potrebu reformy a má záujem ju zrealizovať. A dokonca z tohto pohľadu to považujem za vlastne veľmi pozitívne pre justíciu, že ani vedenie, zmena vedenia ministerstva spravodlivosti nespochybňuje podstatu tejto kľúčovej reformy.
Osobitne to považujem za dôležité tiež preto, že reforma je naozaj prierezová. Týka sa prvostupňových súdov, ako sa týka aj odvolacích súdov, a ešte popri tom sa vlastne vytvára úplne nová štruktúra správneho súdnictva, takže je pravdou, že desiatky rokov justícia čakala na to, aby sa nanovo zorganizovala a efektívne sa nastavil systém justície tak, aby sa maximálne využil vlastne potenciál slovenskej justície. Mali sme tu sudcov, ktorí sú naozaj odborníkmi na hlavné oblasti práva. K tomu sme formulovali tímy na jednotlivých súdoch a k tomu vlastne speje celá reforma.
A oceňujem, že vlastne kľúčovo ten základ reformy jednak nie je spochybnený a pán minister pokračuje v jej napĺňaní, takže v tomto dokonca to považujem za veľmi pozitívny odkaz aj do justície, do vnútra, že tá reforma jednoducho má zmysel, aj keď dochádza k zmene vo vedení, pretože tá podstata je dôležitá pre zmenu v justícii, a minister spravodlivosti v nej pokračuje.
Rovnako považujem za dôležité, že tak ako bola komunikácia z ministerstva spravodlivosti a od pána ministra, nakoniec aj od pána premiéra je, že justícia v zásade je pripravená na takúto veľkú reformu. A to, čo riešime, je práve ten, tá nová celá sústava správnych súdov. A stotožňujem sa aj s pánom ministrom v tom, že keďže sa robí veľká reforma, počas ktorej sa robí sústava správnych súdov v nejakej miere, samozrejme, to súvisí aj s celou ostatnou časťou justície. V tom máme zhodu, by som povedala, potiaľto.
V tom... a máme zhodu aj v tom zaiste, že máme tu veľkú synergiu s Plánom obnovy a odolnosti, takže my nerobíme reformu pre Plán obnovy a odolnosti, som to tak nikde ani nepočula, ani z úst pána ministra a veľmi to oceňujem, pretože reformu robíme preto, lebo ju potrebuje Slovensko, ale máme tu možnosť využiť potenciál Plánu obnovy a odolnosti a ten potenciál využívame, a preto je dôležité, aj keď sme si určili nejaké podmienky pre čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti, zlepšiť materiálne podmienky v justícii, pretože to môžme čerpať z toho Plánu obnovy a odolnosti, a potom, samozrejme, celá reforma justície súvisí s podmienkami pre Slovensko, aby sme vôbec vedeli čerpať celý Plán obnovy a odolnosti pre Slovensko, takže aj z tohto pohľadu celá reforma justície je dôležitá, aby sa plnila aj v tých časových míľnikoch, ktoré sme si určili. V tom, tiež vnímam, že máme zhodu, že je dobré, že je reforma súčasťou Plánu obnovy a odolnosti a je dôležité ju realizovať tak, aby sme tie míľniky plnili. Potiaľto máme zhodu a ja sa z toho naozaj veľmi úprimne teším.
Veľmi úprimne teším sa aj z toho, keď počujem, že aj pán minister vníma, že na ministerstve spravodlivosti je profesionálny tím, ktorý robí implementáciu súdnej reformy a že má s tým už skúsenosť. Aj myslím si, že aj počas niekoľkých mesiacov aj z našich rozhovorov, aj z verejných vyjadrení vyplýva, že na tomto je jednoznačne zhoda, a veľmi sa z toho teším. Myslím si, že skutočne na ministerstve spravodlivosti je veľmi profesionálny tím naprieč jednotlivými útvarmi.
A teším sa, že aj pri zmene vedenia je takéto rovnaké poznanie, že jednoducho to nesúvisí so žiadnou straníckou príslušnosťou, ale jednoducho je to profesionálny tím odborníkov a poviem, samozrejme, úradníkov a úradníkov nijakým spôsobom hanlivo, ale naopak. Naopak, vnímam to, že to sú proste profesionálni úradníci, ktorí nosia toto pomenovanie s hrdosťou, a svedomito a veľmi zodpovedne pristupujú k práci. A je to absolútne kľúčové pre celú reformu, ktorou teraz justícia prechádza, pretože by to inak vlastne ani nebolo možné. A nebolo by možné, ani aby sme boli úspešní potom pri plnení Plánu obnovy a odolnosti, jednak vedeli zrealizovať reformu včas, a jednak vedeli aj zužitkovať prostriedky, ktoré sú z Plánu obnovy a odolnosti, pre justíciu včas, pretože aj prostriedky, nielen treba pripraviť reformu a zrealizovať ju, ale treba aj využiť prostriedky včas. Takže to sú, by som povedala, je to, je to obrovský náklad pre celý rezort a som rada, že, myslím si, že v tom vnímame, že rezort jednoducho na to pripravený je, takže sú tam naozaj veľmi kvalitní ľudia bez ohľadu na to, kto ten rezort vedie. Potiaľto máme zaiste zhodu.
V tom, v čom sme sa nezhodli, a vnímam to aj v určitej miere za legitímne, bolo by divné určite, keby ľudia vnímali veci rovnako a keby pri zmene ministra nový minister všetko vnímal rovnako ako minister pred ním. A nielen preto, že môže to súvisieť aj s politickou inou situáciou, ale jednoducho každý s ohľadom na svoju odbornosť, skúsenosti proste môže inak pristupovať k veciam, ktoré sa realizujú v rezorte, a určite osobitne aj k tomu, ako sa napríklad má zimplementovať reforma, takže tu absolútne vnímam priestor legitímny na to, aby nový minister spravodlivosti k implementácii reformy jednoducho pristúpil inak, ako by som k tomu pristúpila ja ako ministerka spravodlivosti.
A k tomu si dovolím povedať zopár otá... zopár, zopár poznámok. Áno, ja ako ministerka spravodlivosti som bola pripravená zrealizovať reformu od 1. januára bez odkladu, ale s tým, že vedela som, že s ohľadom na to, ako sa pripravuje celá reforma, budú potrebné určité technické veci riešiť, a prišla som s návrhom aj pre ministra spravodlivosti, kde sme sa ale nezhodli, čo považujem tiež ale v istej miere za legitímne, len si dovolím v krátkosti povedať, že ten návrh smeroval presne k tej časti reformy, ktorá sa týka správneho súdnictva, kde je dôležité, aby k momentu, kedy majú prevziať nové správne súdy, tak ako Najvyšší správny súd prevzal svoju novú kompetenciu a naplno sa mal rozbehnúť, mal prebrať spisy, tak bolo dôležité, aby v nejakej miere pripravený bol.
Áno, zdieľam s pánom ministrom to, že bola tu určitá obava, v akej miere tá obava bola úplne reálna, to sa nedozvieme, ale, samozrejme, je dôležité v maximálnej možnej miere obavy z toho, že nebude nový súd pripravený prevziať na seba celú zodpovednosť, ju minimalizovať. A tiež vnímam veľmi legitímne, že každý tu môžme tie obavy asi prijímať inak.
Ja to riešenie, dovolím si ho tu aj povedať, som navrhovala inak, bez toho, aby bol potrebný odklad reformy, a to tak, aby tie nové súdy nemali taký stres, bavíme sa o troch nových správnych súdoch, súdoch v Bratislave, Bystrici a Košiciach, že musia na seba prevziať všetky nové spisy a staré spisy, ktoré vlastne tie súčasné súdy majú a týkajú sa tejto oblasti správneho súdnictva, aby teda, keď nie je istota, že tam bude dostatok sudcov k 1. januáru, odkedy teda mala byť účinná naplno reforma, aby sme tie staré spisy nechali na tých starých súdoch, to znamená, že keď vidíme, že sa tam nehrnú tí sudcovia, no tak im tie spisy nechajme, nehovorím, že navždy, ale v prvej fáze, kým sa nám rozbehnú nové správne súdy.
Podobne sme to riešili pri vytvorení Exekučného súdu, kde sme mu dali vlastne pre Banskú Bystricu len nové veci, ktoré mu prichádzali, a všetky staré sme nechali na starých súdoch. Podobne sme to riešili aj pri Najvyššom správnom súde, kde vlastne celá disciplinárna zodpovednosť pri napr. notároch, exekútoroch bola riešená tak, že všetky staré veci ešte dochádzali podľa starého systému vlastne na pôvodných disciplinárnych komisiách a pôvodných súdoch. Takže toto riešenie naša právna úprava pozná. Je úplne v poriadku tiež, že sa, sa v tom s pánom ministrom nezhodli, ale bol to spôsob, ako neodkladať reformu, spustiť naplno súdy bez toho, aby sme do toho museli robiť ďalšie nejaké prierezové zmeny.
Vnímam legitímne aj zo strany pána ministra, že sa rozhodol, že reformu ešte posunie. A v zásade nepovažujem až také problematické to, že sa nám reforma posúva o nejaký ten mesiac. Bokom dám míľnik zo strany Plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa podľa mňa dal splniť, ale dobre, došlo k zmene vedenia. Ak to vysvetlíme Európskej komisii, a toto vieme obhájiť, v tejto miere je to, samozrejme, zrozumiteľné.
To, čo ja neviem prijať, a komunikovala som to už aj verejne, aj sme mali k tomu viaceré rozhovory aj s pánom ministrom, je, že nevyužívame ojedinelú možnosť, ktorá je pri vytvorení nových súdnych inštitúcií, a to je naplno nastavenie zrkadla justícii. To znamená, že budeme vyžadovať pri každom, kto príde na novú súdnu inštitúciu, že prejde sudcovskou spôsobilosťou. Znamená to, že bez toho, aby daná osoba mala sudcovskú spôsobilosť, ktorú odobrí Súdna rada, tak jednoducho neprejde na novú súdnu inštitúciu. Neviem sa v tejto miere zmieriť aj s vyjadrením pána ministra, že každý sudca predsa, ktorý je v systéme, sudcu spô... sudcovskú spôsobilosť má, a ako keby bol stále preverovaný. To je tak len teoreticky, samozrejme. A, samozrejme, každý sudca, ktorý je v systéme, tak sa naňho nahliada ako na sudcu, ktorý spĺňa všetky podmienky.
Lenže na to, aby sme spustili sudcovskú spôsobilosť a overovali si, či to tak stále platí, musí byť kvalifikovaný podnet, ktorý nemusíme mať. To, že sa zo zákona spúšťa celá sudcovská previerka, znamená, že Súdna rada má oprávnenie získať informácie napríklad zo Slovenskej informačnej služby, napríklad od zložiek Policajného zboru, získa informácie, ktoré jednoducho inak nemáme. Ona ich získa práve preto, aby vedela, či tam nie sú nejaké veľmi vážne nové informácie, ktoré má vyhodnotiť a zobrať do úvahy. Môže to byť informácia nakoniec z okresných úradov a podobne, ktoré súvisia s potenciálnym problémom s alkoholizmom, a tie vyhodnocuje. Bez toho, aby bola tá previerka spustená, jednoducho tie informácie Súdna rada mať nebude.
Súčasne platí, že keby niekto dal, samozrejme, kvalifikovaný podnet, tak môže sa taká previerka spustiť. Ale neznamená to, že je to možné urobiť a že niekto bude mať dostatok informácií, aby ten kvalifikovaný podnet mohol podať, takže sa tu uberáme jednoducho o to, aby sme sudcov preverili touto spôsobilosťou, ktorí nám pôjdu na novú inštitúciu. Ja si myslím, že si všetci pamätáme, čo sa dialo, keď sa zriaďoval Najvyšší správny súd.
Keď sa zriaďoval Najvyšší správny súd, tak som čelila obrovskej kritike, že neumožním sudcom Najvyššieho súdu v podstate zo zákona prejsť na Najvyšší správny súd. Trvala som na tom, že musia prejsť cez Súdnu radu, byť tu vypočutí a prejsť sudcovskou spôsobilosťou. V konečnom dôsledku to spôsobilo, že časť sudcov sa rozhodla, z Najvyššieho súdu, že sem neprejde. A tí, ktorí prešli, prešli sudcovskou spôsobilosťou.
Môže nám ostať otázka, prečo niektorí do toho nešli. A podľa mňa nie je potrebné si na ňu ani odpovedať. Jednoducho tí, ktorí išli na Najvyšší správny súd museli prejsť sudcovskou spôsobilosťou, a to s výsledkom, že to ustáli pred Súdnou radou. A my sa o toto teraz uberáme, ak umožníme pri zriaďovaní správnych súdov, že prejdú na súdy sudcovia, ktorí tou sudcovskou spôsobilosťou nemusia prejsť. A to je práve to, čo vyčítam v tomto odklade reformy. Okrem technikálií, ktorým rozumiem, ktoré sú tu a ktoré, by som povedala, v niečom aj zlepšujú tú právnu úpravu. Veď, samozrejme, keď sa prijíma taká obrovská zmena, tak sa dodatočne príde, že ešte tento detail sa mohol tak alebo onak. A potom si môžme povedať, buď sa to vyrieši v praxi, alebo sa to zmení zákonom, takže sú tam veci, s ktorými naozaj nemám žiaden problém.
Ale to, že sa do odkladu reformy, teda do posunu mesiacov ešte vkladá aj to, že sa vytvára skupina sudcov, ktorá z krajských súdov prejde na správne súdy bez sudcovskej spôsobilosti, to považujem za vážny problém. A myslím si, že to ide proti tomu, k čomu sme sa prihlásili aj v programovom vyhlásení vlády, a myslím si, že osobitne dnes na Slovensku jednoducho nie sme v takej situácii, aby sme mali taký komfort, že túto výnimočnú situáciu pri zriadení nových súdnych inštitúcií nevyužijeme, pretože na to, aby sme automaticky spúšťali previerky, tak to nemôžme urobiť, samozrejme, len tak. Ono je to naozaj výnimočné pri nových súdnych inštitúciách, pretože pri nových súdnych inštitúciách môžme dať túto podmienku. Tak ako máme tú podmienku, keď sa sudca hlási na odvolací súd, musí prejsť riadnym výberovým konaním a sudcovskou spôsobilosťou. Bez toho sa nám na odvolací súd nedostane. To znamená, že ak niekto chce pôsobiť na správnom súde, ja neviem prijať, prečo nemôže cez tú sudcovskú spôsobilosť prejsť, a preto veľmi kritizujem to, že časť sudcov tu má ísť bez takejto previerky.
Súčasne kritizujem, že to, čo je súčasťou odkladu reformy, je aj to, že do celého systému vnášame novú možnosť pre sudcov prejsť na vyšší súd bez toho, aby mali sudcovskú spôsobilosť, vlastne umožňujeme obchádzať výberové konanie, a to tzv. inštitútom dočasného pridelenia sudcu. To je vlastne inštitút, ktorý slúži v zásade na stáž, na to, aby sa sudca išiel pozrieť, ako to, ako to vyzerá na odvolacom súde. Ono to vyzerá trošku inak, pretože na prvostupňovom súde sa robia pojednávania, sudca rozhoduje sám ako samosudca, na odvolacom súde pracujú v senáte, tá práca je jednoducho iná, vo veľkej miere sa rozhoduje od stola a jednoducho tá analytická aj sudcovská práca je iná. To znamená, že považujem za veľký prínos, samozrejme, že existuje tu inštitút pridelenia sudcu a v rámci toho inštitútu sa sudca ide pozrieť, ako to vyzerá na tom odvolacom súde, a rovnako odvolací súd môže zistiť, ako tento kolega funguje v tíme v senáte.
Som presvedčená, že nie je dobre, aby sme sudcovi, ktorý je na stáži, umožňovali rozhodovať na odvolacom súde. A to vlastne teraz priamo umožňujeme. Dočasným pridelením sudcu, to, že z neho robíme vlastne možnosť, že sudca na stáži aj rozhoduje, sa stane, že sudca bez výberového konania sa stane naším sudcom v odvolacom konaní. Stane sa odvolacím sudcom bez výberového konania a bez sudcovsk... bez sudcovskej spôsobilosti. To teraz zavádzame a to je tiež obsahom odkladu reformy. Je to odôvodnené tým, že to potrebujeme pre správne súdy. Nevidím v tom naozaj žiadne odôvodnenie, pretože tým úplne obchádzame aj celé výberové konanie, ktoré tu potom máme, a, samozrejme, je to ďalšie obchádzanie aj sudcovskej spôsobilosti.
Osobitne neviem ustáť argument, že správne súdy sa nám nevedia rozbehnúť. Keď si pozreme čísla, tak nám z aktuálnych čísiel vychádza, že ľudia zvonku, ktorí majú záujem o správne súdnictvo (ruch v sále a zaznievanie gongu), nám prevyšujú počet tých, ktorí sa môžu uplatniť ako noví sudcovia na týchto súdoch, čím po... chcem povedať, skoro dvojnásobok ľudí zvonku sa pýta, aby prišlo na správne súdy, a majú prejsť teraz výberovým konaním, cez výberové konania, samozrejme, so sudcovskou spôsobilosťou.
Len otázka nastavenia systému, koľko ľudí zo sudcov bude prechádzať na správne súdy, čím chcem povedať, nemám žiadnu obavu, že by sa nám neobsadili v konečnom dôsledku správne súdy, a využívať odklad na to, aby sme odtiaľ odstránili previerku, je len zástupný a príde mi to ako na objednávku, aby pod rúškom odkladu sme jednoducho jednej skupine sudcov a... a aj druhej, ktorá sa bude tváriť, že ide na stáž, aby sme takýmto spôsobom sa tej previerky zbavili. Považujem to za zlé. Myslím si, že to ide proti programovému vyhláseniu vlády, a budem predkladať pozmeňujúci návrh, aby sme v tomto tento odklad napravili a vypustenie previerky sme neumožnili. Toľko.
Ďakujem veľmi pekne. Či mám ešte čas teraz? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Ešte máte jedenásť minút, čiže kľudne ich môžte využiť do sýtosti.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že pán poslanec Dostál veľmi exaktne poukázal na ustanovenia, s ktorými je to v rozpore. Tým pádom je to, samozrejme, v rozpore s ústavou, takže ja verím, pán predseda, že budete konať v súlade so zákonom a s ústavou, sme predsa právny štát. Divím sa teraz, že pán predseda ústavnoprávneho výboru nesleduje túto rozpravu, a myslím si, že by mal, lebo ak by mal niekde sa vyjadriť, tak práve teraz, pretože myslím si, že ako predseda ústavnoprávneho výboru by naozaj mal zaujať k tomu postoj, aby jednoducho Národná rada neschvaľovala predsa postup, ktorý je v rozpore so zákonom. A toto je tak flagrantné porušenie zákona a fakticky aj ústavy, že verím, že k tomu nedôjde.

Chcem poďakovať veľmi pekne pánovi poslancovi Lehotskému, ja si myslím, že je úplne kľúčové sa o tomto baviť, je veľmi smutné, že je tu tak málo poslancov, si myslím, že pri takomto vážnom opatrení, ktoré je vlastne korupčného charakteru, takže máme tu opatrenie korupčného charakteru, ktorá presadzuje koalícia, ktorá si dáva do vienka boj proti korupcii. Tak poďme na to, zrušme teda pokuty, ktoré sa udelili, a neviem, ako sa s týmto môžme vysporiadať, so svedomím protikorupčného nasadenia. Ďakujem pekne.

No mrzí ma, že tu nie je Igor Matovič, tak si to nemôžeme povedať na priamo, ale aspoň na záznam. Stále sa opakuje veto dokola a veľmi ťažko sa to počúva, pretože je zrejmé, že práve tento inštitút v koaličnej zmluve bol niekoľkokrát ignorovaný, nerešpektovaný, osobitne pri neustálom predkladaní daní na vládu a podmieňovania tým zvyšovania platov učiteľov, takže je zrejmé, že napriek tomu, že koaličný partner mal s niečím problém, nebolo to rešpektované.
A čo sa týka samotného toho tzv. rodinného balíčka, tak sám Igor Matovič povedal, že to rešpektovať nebude, a, bohužiaľ, aj v minulosti sa ukázalo, že aj keď koaličný partner SaS veľmi, by som povedala, s rešpektom pristupoval k návrhom, s ktorými nesúhlasil, tak nakoniec to bolo zneužité a bol to príklad, či už to bola očkovacia lotéria, alebo, alebo sprostredkovateľský bonus, kde bola nejaká dohoda, a potom jednoducho to dopadlo inak.
A potom už si dovolím iba k dvom veciam. Neviem počúvať, že minister si vyberá sudcov. Nevyberá si, nevyberal si. Takéto oprávnenie nemá. To je iba jeden z príkladov hrubých klamstiev, s ktorými sú potom na to napájané ďalšie, a potom takéto spojené hlúposti.
A posledný bod. Veľmi ma mrzí, že sa stále tu rozpráva o vete, ale to, že tu máme zákony a ústavy a tie treba rešpektovať, tak to, si myslím, že je kľúčové pre každého.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vystúpiť k tomuto bodu, lebo ho považujem za kľúčový pre právny štát. A myslím si, že je úplne namieste, že aj pri pomenovaní tohto zákona je v názvosloví transparentnosť prokuratúry.
Dovolím si reagovať na viaceré veci, ktoré tu odzneli, a myslím si, že je veľmi dôležité o tom zviesť naozaj vážnu diskusiu, a som veľmi rada, že sú tu aj predstavitelia opozície a môžme sa o tom podľa mňa normálne, v kľude rozprávať. A dovolím si vyvrátiť niektoré obavy, ktoré tu boli vznesené, čo by mala priniesť táto právna úprava a že by to mal byť nejaký nekalý politický motív.
Po prvé, keď si pozrieme ústavu, tak z ústavy jasne vyplýva, že prokuratúra – na rozdiel napríklad od verejného ochrancu práv – nemá vôbec atribút nezávislosti. Súčasne vyplýva z právnej úpravy v ústave, že tu nie sú vôbec vymenované dôvody odvolania generálneho prokurátora – na rozdiel od verejného ochrancu práv. Naopak, ústava priamo odkazuje na zákon. To znamená, plne sa necháva v právomoci zákonodarcu, aby určil, aké vlastne dôvody odvolania stanoví.
Súčasne platí, že určite je kľúčové a verím, že sa na tom zhodneme, že je kľúčové, aby generálny prokurátor osobitne, ako aj ostatní prokurátori nielen formálne zastávali výkon svojej funkcie, ale, samozrejme, aj napĺňali riadne svojím konaním výkon funkcie tak, aby sa nielen mohlo formálne ukazovať, ale aj obsahovo navonok javiť, že jednoducho ten, kto zastáva post generálneho prokurátora, je naozaj človek, ktorý je morálne zdatný a nespĺňal tieto požiadavky len pri vstupe do tejto funkcie, ako hovorí zákon, ale, samozrejme, že bude napĺňať tieto požiadavky aj počas výkonu funkcie.
Ak sa zhodneme na tom, že ak je problém, aby napríklad sa kandidát na generálneho prokurátora stretával so závadovými osobami, no tak hádam je to problém, aj keď sa stane generálnym prokurátorom. Ale pre takúto situáciu vlastne nemáme právnu úpravu, ktorá by to riešila. Ak máme zhodu na tom, že generálny prokurátor má naozaj sa starať o riadny výkon prokuratúry, tak hádam je v poriadku, ak žiadame, aby sa potom pri svojich rozhodnutiach aj riadil najvyššími súdnymi autoritami a rozhodnutiami, pretože jedine to prispieva k tomu, že tu máme právny štát.
Čo sa týka bŕzd a protiváh, ak sa teda rozprávame o dôvodoch na odvolanie, tak po prvé jednoznačne zákonodarca tento priestor má a určite je správne, ak dá do dôvodov odvolania materiálne záruky, že generálny prokurátor jednoducho bude riadne zastávať výkon svojej funkcie a že mu to jednoducho nestačí len pri tom, keď sa uchádza o túto funkciu, ale že to stále napĺňa aj počas výkonu funkcie.
Čo sa týka bŕzd a protiváh, aby tu nebola tá obava, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Susko alebo pán poslanec Čepček, alebo ďalší, ktorí sa vyjadrovali, že by tu Národná rada mala zneužívať vlastne svoju pozíciu, aj keď bavíme sa o tom, že je to zákonodarná moc, a si myslím, že v rámci bŕzd a protiváh určite je namieste, aby tu nejaký priestor a vyvodenie zodpovednosti mala, ale ak by tu bola akákoľvek obava, že si bude zle vykladať tento priestor, ktorý jej dáva zákonodarca, no tak potom je tu prezident, pretože samotná Národná rada nemôže sama odvolať generálneho prokurátora z funkcie. Ale potom nastupuje hlava štátu a tá to musí potvrdiť, že skutočne tie dôvody, ako si ich vyložila Národná rada, naozaj platia. A bavíme sa o tom, že to musí byť, samozrejme, väčšina parlamentu, ktorá sa, ktorá jednoducho by dospela k takémuto, k takémuto názoru a bola by o tom presvedčená. Potom to musí dokončiť hlava štátu. Ale to ešte nie je konečná. Ešte stále generálny prokurátor môže ísť na Ústavný súd.
Takže máme tu tri inštitúcie. Máme tu najvyšší zákonodarný orgán, máme tu hlavu štátu a potom tu máme vlastne garanta ústavnosti – Ústavný súd. Takže máme tu vlastne tri inštitúcie, ktoré nám vstupujú do toho, že garantujú, že jednoducho ten priestor, ktorý určil zákonodarca, nebude zneužitý.
Ak sa bavíme o disciplinárnom previnení, ktoré sa tiež zavádza do tejto právnej úpravy, a áno, dáva sa reálne priestor Národnej rade, aby podala, vlastne fakticky iniciovala konanie pred disciplinárnym súdom. Treba povedať, že rovnako tu netreba mať obavu z toho, že by bol zneužitý tento priestor, pretože nastupuje Najvyšší správny súd, pod ktorého jednoznačne generálny prokurátor patrí, a pri právnej úprave, ktorá súvisela so zriadením Najvyššieho správneho súdu, tu neboli vznesené žiadne námietky, že by nemal spadať generálny prokurátor a vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči nemu na Najvyšší správny súd. K tomu tu žiadne námietky neboli. To znamená, keď už tu máme vlastne takýto najvyšší súdny orgán, ktorý bude vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť, Národná rada jediné, čo má, je to, že môže iniciovať začatie konania. A znovu platí, ak by Najvyšší správny súd dospel k záveru, že jednoducho tie dôvody tu boli na zbavenie funkcie, tak v tom prípade tu ešte funguje ďalší opravný prostriedok priamo na Najvyššom správnom súde a súčasne platí, že znovu sa môže sťažovať generálny prokurátor na Ústavnom súde. Takže zase nám tu nastupuje zákonodarný orgán, najvyššia súdna autorita a ešte raz najvyšší orgán ústavnosti.
Takže mať obavy z toho, že táto právna úprava môže byť politicky zneužitá, je naozaj veľmi chabý argument. Naopak, javí sa mi z tejto argumentácie, ktorá tu odznieva takýmto spôsobom, že tu jednoducho nie je záujem, nie je tu absolútne žiadny záujem ani odborne diskutovať, pretože tie argumenty, ktoré tu zaznievajú, proste nie sú pravdivé, sú len čiastočné, sú to úseky. Nie je tu záujem ani pravdivo si povedať, ako teda fungujú tieto brzdy a protiváhy, a už vôbec nie je záujem, aby sme prokuratúre proste dali to miesto, ktoré má mať v právnom štáte, aby keď sa porovnávame s ostatnými krajinami v rámci Európskej únie, aby aj prokuratúra mala to miesto, ktoré si jednoducho zaslúži ako orgán v demokratických krajinách.
Bohužiaľ, je to tak, prokuratúra tak ako bola zakotvená v ústave, tak jej vlastne nebolo povedané dokopy nič, nechalo sa to na zákonodarcu a teraz tu hľadáme pre ňu priestor. Ale keď ho hľadáme, mali by sme byť k sebe úprimní a určite mať záujem na tom, aby tá právna úprava obstála vo všetkých časoch. A ako som povedala, to, čo je základný záujem, je, aby sme nevyžadovali len formálne, že sa spĺňajú požiadavky, ale že máme naozaj úprimný záujem na tom, aby jednoducho aj obsahovo tie materiálne podmienky pre výkon funkcie prokuratúry aj generálneho prokurátora boli.
Čo sa týka vyvodzovania zodpovednosti voči prokurátorom, ja naozaj si cením a vážim, že v tomto návrhu sa dáva aj ministrovi spravodlivosti priestor na to, aby sa vyvodzovala zodpovednosť voči prokurátorom. Hádam, akej obavy tu bude, ak minister bude mať takéto oprávnenie, keď ho má voči sudcom. Tak hádam, ak už niekto má byť nejakým garantom nezávislosti, tak je to súdna moc, a ak minister spravodlivosti môže iniciovať takéto konanie voči nim, tak určite ho môže aj voči prokurátorom. A súčasne platí, že rozhodne o disciplinárnom previnení Najvyšší správny súd, ak sa jedná o zbavenie funkcie, znovu je tu opravný prostriedok a znovu je možné obrátiť sa na Ústavný súd. To znamená, mať tú obavu z toho, že je tu ďalší subjekt, ktorý má takéto disciplinárne oprávnenie, že by to mohlo byť politicky zneužité, je jednoducho nepravda a lož, ktorá bez mne pochopiteľných dôvodov sa to takto podsúva verejnosti.
Ďalšia časť, ktorá, ktorú považujem za dôležitú, je § 363 a odznelo tu k tomu už mnohé. A ja si dovolím začať tým, že sám generálny prokurátor, kým sa stal generálnym prokurátorom, jednoducho chcel zúžiť tento priestor. Chcel ho zúžiť ako špeciálny prokurátor, keď ešte ani netušil, že bude kandidovať na generálneho prokurátora, a chcel ho zúžiť aj ako kandidát na generálneho prokurátora, keď bol v rámci vypočutia k tomu dotázaný. Tak môžme sa pýtať, čo sa stalo, že po nástupe do výkonu funkcie už jednoducho Maroš Žilinka na toto zmenil názor.
Ustanovenie § 363 dáva obrovský priestor generálnemu prokurátorovi a je len na ňom, ako ho využíva. A myslím, že tu neobstoja len štatistické údaje, aj keby sme sa k nim dostali a sme ich vzájomne porovnávali. Kľúčové je, v akých veciach boli tieto veci použité a či im dobre rozumieme, prečo v nich použité boli. A stačí si len pozrieť prehľad tlače a vidíme, že predmetom naozaj veľkej diskusie vo verejnosti sú jednoducho kauzy, ktoré súvisia s vyšetrovaním korupčných trestných činov, a nijakým spôsobom neprispel zásah zo strany generálneho prokurátora k tomu, aby sme uverili, že je tu jednoducho záujem na tom, aby tieto trestné činy boli riadne vyšetrené. A preto sa domnievam, že určite je dobré rozmýšľať nad systémom, kedy máme ustanovenie 363, ktoré zúžime a dáme priestor súdom, aby rozhodli o tom, ktoré veci dopadnú v prospech obžalovaného a ktoré dopadnú v prospech vyvodenia zodpovednosti voči páchateľovi trestného činu.
Ďakujem pekne.

Ja si dovolím iba v krátkosti k tomu 363. No ja si myslím, že tu je nejaké základné nepochopenie, o čom je vlastne 363 a tiež či je to účelové-neúčelové. No ono samotný Maroš Žilinka ešte kým bol špeciálnym prokurátorom, sám mal záujem na tom, aby sa zúžil priestor pre 363. Dávať taký veľký priestor generálnemu prokurátorovi znamená, že on sám rozhoduje a niekedy myslím, že právnici to vieme, niekedy je zložité možno uchopiť tú vec a povedať si, že môže to byť niekedy na hrane. A teraz, kto je ten sudca, ktorý to rozsúdi? No tak mal by to byť asi sudca, keď je to na hrane prinajmenšom, a to, čo sa nám teraz deje, je, že generálny prokurátor, tak to vnímam, sa hrá na sudcu. A keď tie veci pustíme na súd, tak tam máme prvostupňový súd, druhostupňový, mimoriadne opravné prostriedky a takto to všetko sústredíme v jednej osobe.
Takže ak máme úprimný záujem na tom, aby sa riadne vyšetrovali trestné činy, je na mieste ustanovenie 363 skrátiť. Proste zúžiť, hej? To je proste tak.
Ak sa bavíme o tom, že teraz je to nejaká účelovka, táto právna úprava, no určite nie je. Veď tu bol návrh na zmenu ústavy ešte v čase, kedy my sme netušili, kto bude generálny prokurátor. Práve preto, aby sme napravili tie brzdy a protiváhy, a je úplne v poriadku dať vláde aj priestor na vyvodzovanie zodpovednosti voči prokuratúre, veď vyvodzuje vláda v mene ministra spravodlivosti zodpovednosť aj voči sudcom. Ale nerobí to, že by priamo určovali, samozrejme, tie disciplinárne tresty. Na to je Najvyšší správny súd. Zase na to máme prvé konanie, druhé konanie. Ide o to, aby sme dali šancu, že proste sa nám tie právnické profesie, ktoré sú kľúčové, očistia. Hlavne tie, ktoré rozhodujú vlastne o právach nás všetkých, hej? Aby sme mali čisté orgány ochrany práva.
To je všetko.