Videokanál poslanca

Áno, už, ďakujem pekne. No, bolo tu toľko podnetných vstupov, že ani neviem, na ktorú skôr reagovať. Tak asi využijem potom ešte vstup cez ústny príspevok a budem radšej reagovať asi na to kľúčové, o čom je prokuratúra.
Ja si myslím skutočne, že stojíme pred vážnou otázkou, kde má mať prokuratúra miesto na Slovensku. Jednoducho my s tou prokuratúrou si tu žijeme spôsobom, že aj z tých jednotlivých vyjadrení je zrejmé, že jej dávame nezávislejšie postavenie ako súdom. No tak toto je naozaj hlboký omyl. Však hádam, ak niekto má nezávislé, nestranné posúdenie vecí v rámci celého trestného konania, tak to je súd. Veď súd rozhoduje o vine a nevine. Prokurátor je ten, ktorý donáša obžalobu na súd. No tak samozrejme, že ak je presvedčený, že tá vec nepatrí na súd, tak ju tam nedonesie. Ale ak je jeden prokurátor o tom presvedčený, ten nadriadený si to pozrie a si to nemyslí napriek tomu, že ten, ktorému tá vec náleží, je o tom skalopevne presvedčený, chce ju došetriť, tak musia existovať naozaj vážne, vážne dôvody, aby k tomu došlo. Veď takýmto spôsobom jednoducho umožníme, aby sa veci nešetrili. Na to tu máme súd, aby do toho zasiahol v momente, keď to k nemu príde, a tú vec vrátil, ak má za to, že tá vec nebola pripravená na konanie pred súdom.
Ale to, že umožňujeme nadriadeným prokurátorom, osobitne generálnemu prokurátorovi zastavovať vlastne ten chod šetrenia daným prokurátorom, tak jednoducho neumožňujeme vec dôsledne a rýchlo prešetriť a dostať pred súd. To sa jednoducho deje, že my dávame priestor, osobitne ak je to generálny prokurátor, jednému mužovi, aby do veci zasiahol a v rámci všetkých konaní na Slovensku ich stopol. Tak to je.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade ďakujem, pán generálny prokurátor, že máme možnosť tejto výmeny. Ja si myslím, že táto výmena je kľúčová a dôležitá a je zrejmé, že v niektorých významných otázkach, ktoré sa týkajú prokuratúry a osobitne postavenia generálneho prokurátora, sa jednoducho časť poslancov s vami rozchádza. A zaiste je to asi aj tým, že generálna prokuratúra, vôbec prokuratúra ako inštitúcia tu je bez výraznej premeny.
Po komunizme jednoducho máme tu model, ktorý sme prevzali. Je to sovietsky model, kde prokuratúra sa nám dostala medzi ostatné zložky moci a doteraz z ústavy vlastne nie je zrejmé, kam patrí. Preto bola aj snaha ešte počas rokovania v pléne o ústave vložiť do ústavy jednoznačne ustanovenie, ktoré postaví prokuratúru aj ako subjekt, ktorý je zodpovedný voči vláde, aby bolo napríklad zrejmé, že keď sa vyvodzuje disciplína a zodpovednosť voči prokurátorom, tak ako to je aj pri sudcoch, že je možné podať návrh na disciplinárne konanie aj zo strany ministra spravodlivosti. Jednoducho prokuratúra ako taká je inštitúcia tiež zodpovedná nielen Národnej rade, ale aj vláde. Myslím si, že je to kľúčové, je to dôležité v rámci zaradenia prokuratúry medzi ostatné zložky moci. Veď azda ak môžme podávať disciplinárne návrhy voči sudcom zo strany ministra spravodlivosti, určite je namieste, aby takéto návrhy bolo možné podať aj voči prokurátorom.
Prokuratúra jednoducho sa nám tu niekde dostala do takej osobitnej pozície a stále hľadá svoje miesto na Slovensku. Je preto dôležité čo najskôr začať verejnú debatu k tomu, kde vlastne prokuratúra patrí, či jej vymedziť to miesto, ktoré má v Českej republike, ako jasné postavenie štátneho zastupiteľstva a vymedziť ju takto jasne voči vláde. To znamená, vláda je tá a minister spravodlivosti je potom ten, ktorému sa zodpovedá, alebo jej dať prípadne nejaké osobité postavenie, ale jednoznačne nemôže byť vysunutá ako štvrtá zložka moci. A potom sa nám, bohužiaľ, deje to, čo sa nám deje dnes, že jednoducho aj generálny prokurátor robí rozhodnutia, pri ktorých sa stavia do úlohy nie už prokurátora, ale fakticky sudcu. A preto rovno preskočím k § 363, pretože nie náhodou sa tu o tom toľko rozprávame.
§ 363 sa nám začal rozširovať v momente, kedy za vlády Ivety Radičovej sme zúžili priestor pre nadriadených prokurátorov, aby zasahovali do rozhodnutí podriadených prokurátorov pri rozhodovaní, ako vedú trestné stíhania. Jednoducho potom sa nám stalo to, že § 363 ako oprávnenie osobitné Generálnej prokuratúry sa nám rozšíril a začal sa používať inak. A preto som aj ja mala rozhovor ešte so špeciálnym prokurátorom Marošom Žilinkom k tejto téme a absolútne sme sa zhodli, že je dôsledné dodržiavať princíp negatívnych pokynov v rámci prokuratúry. Je to dôležité preto, aby sme vedeli riadne a dôsledne odstíhať trestné činy, aby sa veci vedeli dostať pred súd a aby súd rozhodol o tom, či došlo k vine páchateľa a včas ho vedel odsúdiť. A preto ma naozaj prekvapuje, že po tom, čo aj ako kandidát na generálneho prokurátora ten istý Maroš Žilinka, ktorý mal ten istý postoj, keď sa uchádzal o túto pozíciu a mal za to, že priestor § 363 treba zúžiť, tak akonáhle sa dostal do tejto funkcie, tak jednoducho svoj postoj už k tomu zmenil.
A úprimne, vôbec sa nedivím krajským prokurátorom, ktorí boli vlastne dosadení do týchto pozícií počas bývalej vlády alebo sú tam vymenovaní súčasným generálnym prokurátorom, že potom k tejto téme majú rovnakú pozíciu. Jednoducho pochybujem o tom, že jedná sa o vyjadrenie nezávislého, nestranného, odborného postoja, ale jednoducho jedná sa o prokurátorov, ktorí v tomto momente vyjadrili svoj politický postoj.
Neviem si to vysvetliť inak, pretože jednoznačne je tu priestor pre nezaujatú, nestrannú debatu napríklad aj s mimovládnymi organizáciami, kde by bolo možné, aby Generálna prokuratúra s nimi riadne viedla o tom debatu, aby sme tento priestor zúžili. Asi nie je náhodou, že vo verejných prieskumoch, keď sa pýtame ľudí, kto je vlastne prokurátor, tak si ho zamieňajú so sudcom. Jednoducho je tu vážne nepochopenie postavenia prokuratúry. A potom aj takéto využívanie § 363, naozaj dochádza k tomu, že si ľudia myslia, že generálny prokurátor tu rozhodol o vine alebo nevine človeka a tým danú vec uzavrel paragrafom 363.
Určite by nám veľmi pomohlo, keby sme poznali štatistiku ohľadom obvinení, koľko obvinení bolo zrušených zo strany Generálnej prokuratúry. Nestačia nám komplexné čísla. Potrebujeme vedieť, koľko bolo obvinení zrušených napríklad počas bývalého roka, predchádzajúceho roka a tohto roka, v akých trestných činoch. Potom si vieme urobiť o tom, samozrejme, úvahu, či vo väčšej miere sa to využíva napriek tomu, že môžme mať, samozrejme, iný aj odborný názor k tomu, že či vôbec takto sa má § 363 využívať.
Tieto štatistiky, bohužiaľ, nie sú poskytnuté a táto debata potom nemá priestor, aby sme k nej naozaj vedeli zaujať postoj, ktorý je dostatočne informovaný, pretože z Generálnej prokuratúry nemáme k tomu dostatok informácií. Zrušiť obvinenie v štádiu, kedy je tu priestor, aby sa dostala daná vec pred súd, že je pred koncom vyšetrovania, je predtým, ako sa vec má posunúť obžalobou na súd, je priestor, kde sa naozaj zasahuje bezprecedentne do trestného stíhania, naťahuje sa celé trestné konanie, a som presvedčená, že to je tak v neprospech daného obvineného, ako je to osobitne v neprospech vôbec právnej istoty a právneho štátu na Slovensku. Prečo si generálny prokurátor osobuje priestor na rozhodnutie o vine a nevine, keď v čase, keď je ukončené vyšetrovanie, sa má vec posunúť na súd a súd rozhodne o tom, či je dostatočná obžaloba? Ak nie je, môže ju, samozrejme, vrátiť. Prečo to nenechať na nezávislý a nestranný súd?
Som presvedčená, že naozaj nie je v rukách Generálnej prokuratúry, aby rozhodovala o tom, či dôkazy, tak ako boli predložené, nemajú byť vyhodnotené inak. To už je jednoducho štádium, kde by mal dostať priestor súd. Osobitne ak samotná Generálna prokuratúra sa vyjadruje, že takýto prípad vlastne ešte nebol rozhodovaný súdmi, ako bol posledný prípad v tzv. kauze Súmrak. Bavíme sa o tom, že či to je, alebo nie je zločinecká skupina, či to je, alebo nie je zneužívanie právomoci verejného činiteľa. S ohľadom na to, o čo v danom skutku išlo, tu jednoducho má byť daný priestor súdu. Nech súd rozhodne o tom, či boli dostatočne zistené dôkazy na to, aby obžaloba bola komplexná a mohla byť vec predložená súdu. Veď súd vie, či je daná obžaloba dostatočná, a ak nie, môže ju predsa vrátiť späť na došetrenie a doplnenie. Tento priestor, ktorý si tu jednoducho rozhodla Generálna prokuratúra, že ho bude využívať, ide proste proti dôvere v právny štát na Slovensku.
To, že ľudia nevedia, o čom je kauza vietnamského štátneho občana, je aj vinou Generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra naozaj zľahčila celý prípad, keď rok dozadu tvrdila aj ústami generálneho prokurátora, že fakticky tu sa skutok na Slovensku nestal. Ľudia nemajú prečo a ako vedieť, že sa jedná o vážnu kauzu. Ak sa niekto k nej vie vyjadriť, tak sa svojím, naozaj svojou vážnosťou svojej funkcie vie k tomu jednoznačne vyjadriť generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor nepovažuje za dôležité, aby o tom riadne informoval, aby riadne dohliadal na to, že takáto vážna kauza sa vyšetruje, tak potom, samozrejme, ani ľudia nemajú odkiaľ zistiť, že toto je vážna vec. Môžu sa to dozvedieť potom jedine z vyjadrení politikov, ktorí sa o to zaujímajú. Ale prvý, ktorý by sa mal o to zaujímať, je generálny prokurátor zo svojej pozície, pretože je to naozaj ten, ktorý sa stará o to, aby sa veci, ktoré sú trestné, dostali včas pred súd. A ľudia majú právo vedieť, ako sa takéto veci osobitne vyšetrujú a či sa robí všetko pre to, aby sa daná kauza vyšetrila a včas dostala pred súd.
Tam, kde sa ukazuje, že by generálny prokurátor mal byť viac otvorený a viac by mal komunikovať, tak sa ukazuje, že sú nedostatky. Zásadne nesúhlasím s vyjadrením pána generálneho prokurátora. Mali sme k tomu výmenu na ústavnoprávnom výbore aj osobitne k tejto kauze k únosu vietnamského občana. Jedna vec je sledovať ju a druhá vec je o tom dôsledne informovať verejnosť. Naozaj tu nemožno utekať pred novinármi. Dôležité je urobiť všetko pre to, aby všetci novinári, ktorí sa o danú kauzu zaujímajú, aby mali priestor klásť otázky a aby dostali na svoje otázky legitímne odpovede.
Na druhej strane tam, kde by sa žiadala zdržanlivosť, tak tá zdržanlivosť nie je. Ja si dovolím spomenúť zopár prípadov, kde teda by som ju naozaj očakávala.
Osobitne by som ju očakávala pri verejnej diskusii o obrannej dohode. Naozaj porovnať obrannú dohodu z obdobia okupácie a porovnávať ju s obdobím slobody, kedy na základe pripomienkového konania, rozhodnutia vlády, rozhodnutia parlamentu, rozhodnutia prezidentky došlo k podpisu tejto zmluvy, toto porovnávať s obdobím okupácie je skutočne neprimerané. A že to urobil generálny prokurátor, tak je to, považujem to za vážne pochybenie právne okrem toho, že tu mal skutočne zachovať svoju zdržanlivosť a do tejto politickej debaty nevstupovať.
Rovnako považujem za veľký omyl a chybu, že bez ďalšieho kritického posúdenia bol prevzatý ruský hoax ohľadom cintorína v Ladomirovej. Vieme dobre, že sa k tomu vyjadrili nakoniec či už pamiatkari, naozaj ľudia, ktorí sa venujú tejto téme, historici, že to bolo vážne pochybenie, skutkové prevzatie takýchto informácií a ich šírenie.
Jednoducho tam, kde by bolo namieste sa zdržať, tam dochádza k šíreniu rýchlemu informácií a tam, kde je namieste informovať, tak ako keby v tomto bol, ja neviem, hrubý necit? Neviem, ako sa to dá inak ospravedlniť. Treba sa určite pozastaviť aj pri konflikte medzi Generálnou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou.
Ja si myslím, že sa treba vrátiť k tomu, prečo Úrad špeciálnej prokuratúry bol vôbec vytvorený. Jednoznačne je to inštitúcia, ktorá bola vložená do celej hierarchie prokuratúry. Bola tu práve preto, že sa Slovensko nevedelo dôsledne vysporiadať s korupciou vo svojej krajine. Preto vytvorila Špecializovaný trestný súd a preto vytvorila Úrad špeciálnej prokuratúry. A preto určite vo veciach, ktoré súvisia s korupciou, treba brať veľmi vážne vyjadrenia, ktoré v tom má špeciálna prokuratúra, lebo v tom je odborník, jednoducho týmto veciam sa osobitne venuje a zasahovať do vecí, v ktorých má jednoznačne odborný postoj špeciálna prokuratúra, by naozaj mal byť veľmi zúžený tento priestor. Ak je spochybňovaná práca špeciálnej prokuratúry, dochádza k spochybňovaniu tejto inštitúcie ako celku. Fakticky dochádza k spochybňovaniu vôbec prokuratúry a neprináša to vôbec dôveryhodnosť ani k jednej, ani k druhej inštitúcii. Jednoducho takýmto spôsobom sa búra dôvera v právny štát na Slovensku. A preto naozaj na jednej strane sa môžme v číslach rozprávať o tom, ako sa nám darí bojovať s kriminalitou, ale potom sú tu jednoducho symboly, ktoré súvisia s výkonom prokuratúry, ktoré som si dovolila spomenúť a s ktorými, bohužiaľ, sa vám generálnym prokurátorom nepodarilo riadne vysporiadať. A v tomto, myslím si, že ste vo svojej funkcii jednoducho nesplnili to, čo sme od vás očakávali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o štátnom rozpočte je vizitkou ministra financií. Je to kľúčový zákon, pritom to, ako sa vyrokuje jeho výsledok, jednoznačne hovorí o spôsobilosti ministra financií ako osoby zastávať svoju funkciu.
To, ako je spôsobilá táto osoba zastávať svoju funkciu, zaiste hovorí aj to, ako sa správa k poslancom, ktorí sa vyjadrujú k jeho zákonu. Zvyčajne stojí chrbtom k parlamentnej sále a je absolútne arogantný aj k tomu, keď pripomienky k tomuto štátnemu rozpočtu dáva koaličná poslankyňa. Ja si myslím, že to veľmi veľa vypovedá o tom, ako minister financií vníma vážne a zodpovedne svoju rolu a ako slušne sa správa aspoň k svojim koaličným poslancom. Jednoducho zákon o štátnom rozpočte je základný kľúč, ako je spravovaná krajina. Jednoznačne či už koaličný, alebo opozičný poslanec má právo sa k tomu vyjadriť a minister financií by mal vedieť na to primerane reagovať, a nie tak, že sa skrýva, tvári sa, že to nepočuje, prípadne v miestnosti vôbec nie je, alebo sa rozpráva s inými a dáva najavo svoju absolútnu aroganciu a nezáujem vlastne o výsledok celého prerokovania v parlamente.
Samotný proces je, samozrejme, o vyjednávaní, samozrejme, o tom, ako jedná minister financií a jeho tím s jednotlivými rezortami. S tým súvisí aj to, čo môžme očakávať ako od výsledku. Musím povedať, že ako ministerka spravodlivosti ešte za minulý rozpočet, teda tohtoročný, som bola naozaj nemilo prekvapená, že k rokovaniu medzi ministrom financií a ministerkou spravodlivosti ani nedošlo. Jednoducho to vypovedá o tom, aký je vzťah ministra financií k zodpovednosti, s ktorou súvisí vedenie tejto krajiny. Jednoznačne akákoľvek animozita, ktorú môže mať ku komukoľvek ako politikovi, sa nemôže prejaviť v tom, ako riadi túto krajinu. A preto naozaj si myslím, že o to viac aj vzhľadom na moju vlastnú skúsenosť treba veľmi vážne sa pozerať na proces, ako sa prijíma štátny rozpočet, s akým návrhom sa prišlo do parlamentu, čo mu predchádzalo a čo urobil minister financií pre to, aby mal dostatočnú podporu práve v čase krízy na Slovensku, kedy mal naozaj urobiť všetko pre to, že predpokladá, že predpokladá, že rozpočet bude prijatý a nebude sa vyhrážať a nebude vydierať, či bude mať dostatočnú podporu v parlamente, a nebude hroziť provizóriom, keď vie, že áno, je dôležité, aby krajina mala zodpovedný rozpočet.
Ja si dovolím úzkoprso sa vyjadriť k rezortu justície a potom povedať širšie k štátnemu rozpočtu. Úzkoprso preto, pretože napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sú jednoznačné priority pre justíciu, tie sa nepretavili dodnes do štátneho rozpočtu. Neviem, že či minister financií naozaj čaká, že bude prispievať len tam, kde bude štrajk. Či s ohľadom na posledný príspevok koaličnej poslankyne Jany Žitňanskej čaká, že tu bude štrajk opatrovateliek. Či čaká, že tu bude štrajk tých, na ktorých nemyslel v zdravotníctve, a rovnako či čaká, že tu bude štrajk justičných zamestnancov, pri ktorých som apelovala od začiatku nástupu do vlády s ohľadom aj na programové vyhlásenie vlády, že musí rešpektovať aj ich ohodnotenie, ich miesto v spoločnosti, aby sme mali včasný prístup k spravodlivosti. Jednoducho tak ako lekár potrebuje zdravotné sestry a personál, lebo vlastne ako keby nemal ruky, tak aj sudca, keď nemá kvalitný tím okolo seba, ktorý je dobre zaplatený, nemá ruky. Jednoducho tu sa stáva to, že minister financií si stanoví svoje vlastné priority, ktoré presadzuje, a keď vec ide prekypieť, tak ju nechá vyeskalovať do maxima, využíva k tomu napätie, nálady v spoločnosti, ale nie k prospechu spoločnosti, k tomu, aby sme mali výsledok, na ktorom sa všetci zhodneme aspoň v nejakej miere a rozumieme tomu procesu, ale využíva samotný proces na presadzovanie, bohužiaľ, svojich vlastných záujmov a často na riešenie svojich animozít.
Kríza v zdravotníctve by zaiste nedosiahla takýto vrchol, keby mal normálny vzťah a prístup k riešeniu k rezortu zdravotníctva, ale neriešil by svoje animozity s ohľadom na osobu, ktorá ministerstvo zdravotníctva momentálne vedie. Viac ako rok neriešená situácia ohľadom odmeňovania jednoducho vyeskalovala do súčasného stavu. A potom už iba vrcholkom je, že vystúpi v parlamente po dohode vlády s predstaviteľmi lekárov, odborov lekárov a žiada parlament, aby nepodporili urobenú dohodu, ktorú urobil sám premiér. Toto jednoducho ukazuje, že ten proces, ktorý je dôležitý pri rokovaní o štátnom rozpočte, minister financií nie je schopný zvládnuť, a preto môže byť azda poslednou barličkou aj s ohľadom na očakávania, ktoré môže mať od štátneho rozpočtu, že na jednej strane to nebude len o takých prioritách, ktoré sa nám dostanú do štátneho rozpočtu, o ktorých si myslí minister financií a koalícia súčasná, že je to dobré a že je to dobré osobitne v predvolebnom roku, lenže tu máme aspoň nejakú základnú barličku vo výdavkových limitoch, aspoň nejaký základný vzorec, že vieme, že štát na to má. Pretože na jednej strane môžme sa tešiť aj z dohody, ktorú máme s lekármi, ale máme na to v takejto miere, aby sme to naozaj pokryli v rámci celého zdravotníctva? Muselo to naozaj vyeskalovať až do takejto situácie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu?
Ignorancia voči zákonu o štátnom rozpočte, do ktorého si sám rezort financií vložil výdavkové limity, je symbolom toho, ako sa treba pozerať na štátny rozpočet. Jednoducho je to netransparentný, nezodpovedný rozpočet. Tu nie je žiadna istota, že krajina zvládne takto nastavený rozpočet. Osobitne, ak ešte dáva práve ministrovi financií bianko šek v obrovskom balíku vo všeobecnej pokladničnej správe, kde nevieme, načo a kedy sa to použije. Môžme len dúfať a očakávať, že takýto bianko šek bude použitý len v nevyhnutných prípadoch naozaj na zachraňovanie krízových situácií. Ale ako nám ukázalo aj leto a príprava tzv. rodinného balíčka so všetkými dopadmi, toto nie je tá situácia, ktorú by sme mohli očakávať od ministra financií. Rodinný balíček takzvaný, pretože nerieši krízu, infláciu a nerieši najchudobnejších, nám urobil veľkú dieru v rozpočte. A nie je to len niekoho subjektívny názor. Jasne to potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A osobitne tu je nevyhnutné, aby sme mali výdavkové limity, aby sme tu mali nejakú brzdu, ktorá jednoducho komukoľvek, kto vedie rezort financií, jasne ukáže konečnú, ak mieni proste so štátnym rozpočtom nakladať podľa svojich najlepších predstáv, ktoré sú ale v rozpore so záujmami krajiny.
Je nepredstaviteľné, že máme zákon o štátnom rozpočte, ktorý minister financií nerešpektuje. Je nepredstaviteľné, že práve v čase, kedy krajina sa sama zmieta s rôznymi investičnými dlhmi, ja si pamätám rokovanie na vláde, kedy prišiel minister dopravy a ukázal nám kritickú situáciu ohľadom mostov na Slovensku, že jednoducho je nevyhnutné, aby sme zainvestovali do mostov, aby nám tu nepadali, tak odišiel s dlhým nosom, že má si nájsť vo svojom vlastnom rozpočte k tomu financie, aby tie mosty vedel sanovať.
Pamätám si, že každý minister v zásade takto odišiel so svojimi návrhmi, ktoré boli kritické a ktoré mal riešiť vo svojom rezorte. Pamätám si obdobnú situáciu ohľadom energetickej krízy, kedy poslal skrátka ministra hospodárstva, že si má riešiť energetickú krízu v rámci svojej vlastnej rozpočtovej kapitoly. Toto je jednoducho nemysliteľné a toto je minister financií, ktorý sem teraz prichádza s návrhom zákona o štátnom rozpočte a nerešpektuje ani zákon. Nerešpektuje v tejto situácii, že na to, aby sme dostali miliardovú pomoc, v miliardách pomoc z Európskej únie z plánu obnovy a odolnosti, tak nerešpektuje ani dohodu, ktorú máme s ohľadom na plán obnovy a odolnosti.
Jednoducho ako krajina sme si sami stanovili míľniky. Stanovili sme si výdavkové limity, pretože vieme, že to je dôležité a dobré pre verejné financie. Dali sme si to do zákona. Predložili sme to Európskej únii, Európskej komisii, že spĺňame dohodu, ktorú sme urobili, na základe ktorej v stách miliónov potom priebežne čerpáme z plánu obnovy a odolnosti a takto sa snažíme vyrovnať aj s investičným dlhom v jednotlivých sektoroch správy na Slovensku, a potom prídeme s návrhom zákona o štátnom rozpočte bez výdavkových limitov a vydierame, že takto má byť schválený. Jednoducho niektorú situáciu, keď človek nezažije, tak neuverí.
A tak, bohužiaľ, okrem toho, že chýba slušnosť, rozpočet sprevádza chaos a nie je možné ho podporiť.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vyjadrenie.
V prvom, áno, máte pravdu, ak je to v pléne - 15, ak je to vo výbore, ale o to vlastne ten proces, ktorý s tým súvisí, je jednoduchší a zaťažujúci fakticky iba členov výboru. Akože tu sa bavíme naozaj o tom, že čo je v zákone a aký s tým súvisí proces, náklady a proste vy chcete zmenu zákona. No tak potom tú zmenu zákona treba presadiť. To je prvá vec.
Hovoríte o mestských súdoch. No ja som k tomu už hovorila viackrát. Tá myšlienka mestského súdu tu nie je nová. Ako je tu už niekoľko rokov, vraciame sa k tomu a ja som veľmi rada, že nie je nijakým spôsobom spochybňovaný Mestský súd Košice. O ňom tu niet ani zmienky, pretože rozumiem veľmi dobre, prečo to dáva zmysel a áno, je už v jednej budove, vlastne na jednotlivých poschodiach sú jednotlivé okresné súdy a nikto sa nad tým ani už nepozastavuje, lebo to dáva celé zmysel, že tá kapacita v rámci toho mesta sa využije, sudcov, ktorí robia civilnú agendu, obchodnú agendu, rodinnú agendu, tresnú agendu, rozumieme tomu všetci, náhodný výber, špecializácia, tak to je. No a Bratislava ide presne touto istou cestou. No, bohužiaľ, je dnes vo viacerých budovách. Áno, aj z tohto dôvodu je dobré, že sa zmenilo vedenie ministerstva, pretože mne je jasné, že nech by som robila akékoľvek transparentné konanie, ktoré súvisí s budovou pre mesto Bratislava, či pre jeden mestský súd, alebo pre štyri, tak by som si vypočula naprieč či už koalíciou, všakže, pán predsedajúci, aby som si vypočula realitný biznis... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Určite áno. Trvám na tom.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
... určite áno, samozrejme. Ja si myslím, že predseda hnutia OĽANO tiež by mi k tomu pridal nejakú tú poznámočku, tu by bola určite zhoda, určite pán poslanec Susko určite od vás by som si všeličo vypočula. Takže takto tu máte ministra, ktorému všetci dôverujete. Ja som veľmi rada, že toto materiálne zabezpečenie bude robiť on, pretože úplne najhoršie teraz pre justíciu je, že ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za opätovné vysvetlenie toho, k čomu sa stále vraciame, pretože zjavne je tu takáto politická objednávka. A myslím, že každý veľmi dobre rozumie, že aký je rozdiel medzi návrhom, ktorý sa podáva iniciatívne na rozbehnutie legislatívneho procesu v Národnej rade, kde nám stačí jeden poslanec a pozmeňujúcim návrhom, kde treba 15 poslancov. To znamená, že je jednoznačné, že vieme, prečo bola zavedená táto právna úprava práve preto, aby sa nezneužívala iniciatíva jedným poslancom a nezaťažoval Národnú radu, keď je vlastne jediný v tomto výbornom nápade, ktorý môže byť naozaj bohumilý, ale je zrejme, že k tomu nie je žiadna podpora a zbytočne tým zahlcuje vlastne legislatívny proces. A je to jasné, je to jasné zo zákona a zbytočné je k tomu sa vracať.
Už k tomu bolo povedané mnohé a zaiste aj to, že celá právna úprava, ktorá súvisela s reformou nakoniec mala ústavnú väčšinu. Takže príde mi skutočne zvláštne, že potom koaliční poslanci v rozpore so svojím vtedajším hlasovaním teraz sa tu vyjadrujú, že ako je to celé zle. Ako asi niečo sa im neviem, kde stalo zle alebo neviem už, že kto teraz presadzuje a ďalší vyvíja tlaky. To je podľa mňa v tomto momente kľúčové, čo som chcela povedať a súčasne platí, aj čo povedal pán poslanec, je, že tu vlastne nie je reálny argument, prečo vypadli previerky. Keď sa posúva celú súdna mapa o ďalších päť mesiacov, neobstojí žiadny argument, ani to, že je málo sudcov, hlásia sa tam, ani to, že sa to nestíha, pretože Súdna rada to robí oveľa efektívnejšie, robí to proste v týždni, v týždňoch a tu nie je žiadny logický argument. Je tu proste nejaké politické zadanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, toto je absolútny omyl, čo predkladáte. Ja som sa vám to snažila aj osobne už vysvetliť, lebo vy tu argumentujete tým, že sa vytvára megaobvod, argumentujete tým, že neexistuje tu iný prípad, ktorý by nerešpektoval hranice samosprávneho kraja, ale to nie je pravda. Už dnes nerešpektuje Levoča v obvode Spišskej Novej Vsi, Šaľa v obvode Galanta. Proste nie je to tak, čo hovoríte. A súčasne platí, že celá súdna mapa, tak ako je nastavená a práve tak, ako sa vytvoril tento obvod, tak sa vytvoril po rokovaniach aj s Generálnou prokuratúrou a ministerstvom sociálnych vecí, kedy sa urobili veľké obvody Prievidza, Trenčína a Trnavy. Považská Bystrica ostala osamotená, lebo Trenčín sa už spojil s Novým Mestom nad Váhom. Že vy teraz hovoríte, že zmeňme to, ja neviem, ani či o tom vie predstaviteľ Okresného súdu Trenčín, či je pripravený zvládať vlastne takýto obrovský obvod s Novým Mestom nad Váhom a spojený aj s Považskou Bystricou, pričom faktom je, že z pohľadu účastníka, keď je to nastavené, tak to znamená, že Považská Bystrica je 50 kilometrov od sídelného súdu, to ešte neberiem do úvahy ďalšie pracovisko v Novom Meste nad Váhom. To je absolútne neoptimálne pre účastníkov takéhoto veľkého obvodu, kdežto smerom do Žiliny, Považská Bystrica je okolo 30 kilometrov a, samozrejme, aj s ohľadom na toky, ktoré sú. To znamená migračné toky, dochádzanie za prácou, tak jednoznačne mestské sídlo Žilina je v tomto výhodnejšie. Takže ja neviem, koho počúvate. Ale ak by ste počúvali obyvateľov a určite aj pracovníkov súdu, sudcov, tak je pre nich určite výhodnejšia Žilina. Proste to akože neviem, odkiaľ ste s tým prišli. Ja viem, že s tým prišla Rada prokurátorov. Ja som hovorila aj s predstaviteľom Rady prokurátorov, nedostala som k tomu žiadne rozumné vysvetlenie a ak toto presadíte, tak to bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, najprv by som, pán poslanec Svrček, k tomu určovaniu počtu miest sudcov. No, vy asi ešte žijete v časoch Harabina, kedy ste nastúpili na ministerstvo spravodlivosti, kedy, máte pravdu, že určovanie počtu miest sudcov sa dialo na základe lobingu jednotlivých predsedov súdov. Ale to dávno neplatí. Práve ja som zaviedla na základe postupnej metodickej práce s analytickým centrom, ktorý už načala Lucia Žitňanská veľmi transparentný postup na základe predpisu, ako sa určujú počty miest sudcov, aby to nebolo na základe lobingu, ale na základe potrieb jednotlivých súdov. Je k tomu vzorec, ktorý je zverejnený, ktorý vedia aj predsedovia súdov, akým spôsobom funguje, sú k tomu presné časy, kedy vlastne minister spravodlivosti určuje miesta sudcov, a ja som nijakým spôsobom neurčovala počty miest sudcov s ohľadom na to, ako asi dopadne reforma. Až keď reforma bola schválená, tak som v mimoriadnych termínoch toto leto určovala počty miest sudcov s ohľadom na to, čo je potrebné na jednotlivých súdoch. A mala som k tomu množstvo porád, aby som to vyrovnávala, a diskutovala som so všetkými predsedami, aby mali také počty sudcov, aby to zvládli k 1. januáru.
Takže toto, čo hovoríte, sú výmysly, klamstvá a toto by ste si asi mali overiť, ten vzorec si môžete preštudovať, môžete si tie predpisy pozrieť, ale žijete zjavne v dobe pána Harabina, akože inak si to neviem vysvetliť. To je prvý komentár.
Druhý, no neviem teda, za čo ste hlasovali v tom apríli, pretože za toto ste hlasovali, kedy parlament schválil celú reformu 22 hlasmi, takže prosím vás, vy teraz spochybňujete to, čo nespochybňuje ani pán minister. Pán poslanec, ste sa niekde zasekli.

Už tu toho odznelo veľa a aj predchádzajúci predrečníci reagovali na, dá sa povedať, nielen na mňa, ale, samozrejme, aj to, čo tu odznelo v rámci faktických poznámok, ale v skratke.
Test sudcovskej spôsobilosti môžete dať ako podmienku pri novozriaďovanej inštitúcii. To, že sudcovia stále majú mať, samozrejme, aj splnenú túto podmienku, platí. Ale ak sa tak nestane z nejakého dôvodu jednoducho, že už to neplatí, no tak sa to nikto nemusí dozvedieť. Ak si vypýtame informácie, ktoré majú iné štátne orgány, tak sa môžme dozvedieť niečo, čo nevieme. Ja netvrdím, že väčšina sudcov je skorumpovaná, vôbec nie. Ja tvrdím a tvrdila som vždy, väčšina sudcov si robí svedomito svoju prácu a myslím si, že je čestná a som o tom presvedčená. Ale máme tu medzi sudcami aj tých, ktorí tým ostatným kazia dobrú povesť. Tak ako to bolo pri Najvyššom správnom súde, treba to jednoznačne udržať a pri nových správnych súdoch, aby sme umožnili ísť len tým, ktorí majú čistý štít a sú ochotní urobiť niečo viac pre justíciu. Takže ja netvrdím, že niekto zo sudcov, ktorý tam nechce ísť, že znamená, že je skorumpovaný. To som nikdy nepovedala, ja to netvrdím, ale tvrdím, tak ako som to tvrdila pri Najvyššom správnom súde, že je na mieste od nich žiadať urobiť niečo viac a áno aj prejsť cez test spôsobilosti. To je cesta aj k dôveryhodnosti justície.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už sme sa veľa rozprávali k odkladu súdnej reformy, aj k reforme ako takej v rámci rozpravy v prvom čítaní.
To, čo chcem povedať na úvod, je, že toto je naozaj skrátené legislatívne konanie a v rámci skráteného legislatívneho konania by sme skutočne mali prijímať predsa len nevyhnutné veci, ktoré do skráteného legislatívneho konania patria. O to viac, že ani to skrátené legislatívne konanie úplne nefunguje tak, ako by sa očakávalo od riadneho legislatívneho procesu.
Je zaiste zvláštne, že ani ústavnoprávny výbor, ktorý mal rokovať k obsahu v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona, nebol uznášaniaschopný. Jednoducho na ústavnoprávnom výbore vlastne neboli iní poslanci ako poslanci za OĽANO, SaS a strany ZA ĽUDÍ. O to zvláštnejšie, samozrejme, potom je, keď tento výbor nie je uznášaniaschopný a nemôže si vypočuť ani predsedu Súdnej rady, ktorý bol prizvaný... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
... aby sme sa vedeli dozvedieť, ako to teda je s tou pripravenosťou Súdnej rady robiť previerky, ako to teda je s tou pripravenosťou Súdnej rady a vôbec počtami sudcov, ktorí žiadajú o prestup zo súdov na správne súdy, ako to vôbec je teda s pripravenosťou zvládnuť rozbeh správnych súdov.
Pretože keby tento priestor bol, tak v rámci riadneho rokovania, ktoré je verejne prístupné, by sme sa určite dozvedeli, že pre Súdnu radu nie je problém v týždňoch urobiť previerku. Dokonca ako sa vyjadril mi v rozhovore aj pán predseda Súdnej rady, vlastne keď naozaj Súdna rada urobí všetko pre to, ako treba, vie pomaly v týždni urobiť všetko pre to, aby vedela uzavrieť súdnu previerku.
Preto je nepravdivé tvrdenie, odvtedy prinajmenšom čo prešla táto pôsobnosť na Súdnu radu, že by sme nevedeli v primeranom čase uzavrieť a urobiť previerky. A k tomu sa mohol priamo verejne vyjadriť aj predseda Súdnej rady. Takisto ako sa mohol vyjadriť aj k číslam, ako to vlastne je, koľko sudcov teda prichádza na správne súdy zo súčasnej justície a či je to naozaj tak, ako tvrdí pán minister, že nemáme tu sudcov, ktorí by súdili na nových súdoch.
Tak ja si dovolím na úvod začať v číslach. A je škoda, že tento priestor nebol daný predsedovi Súdnej rady a nebol daný priestor tiež s ministrom spravodlivosti rozprávať sa na ústavnoprávnom výbore v druhom čítaní, pretože poslanci, aj pán poslanec Susko zvyčajne chodí na ústavnoprávny výbor, teraz neprišiel. Poslanci zo SME RODINA neprišli na ústavnoprávny výbor, čo zvyčajne tiež chodia a neumožnili uznášaniaschopnosť. Rovnako poslanci, ktorí sú tu za ĽSNS, tiež neprišli na ústavnoprávny výbor. Veľmi zaujímavé, pán Schlosár, ktorý veľmi poctivo chodí vždy.
Takúto máme dnes koalíciu. Takúto máme koalíciu. Táto koalícia presadzuje veci, ktoré sú v rozprave s programovým vyhlásením vlády, v rozpore s tým, o čom je aj právny štát aj celá predvídateľnosť procesu a ukázalo sa to jasne, ako fungoval, resp. nefungoval dnes ústavnoprávny výbor. A myslím si, že sa ukáže aj v príspevkoch, ktoré budú v rámci tejto rozpravy, kto vlastne na ktorej strane stojí.
Pretože ja už som povedala aj v prvom čítaní, ja nemám zásadný rozpor s pánom ministrom v tom, že sa rozhodol o pár mesiacov odložiť reformu. Domnievam sa, že to nebolo potrebné. Už som sa k tomu vyjadrovala viackrát, že existovalo iné riešenie a som veľmi rada súčasne, že sa zhodneme v tom, že súdna reforma je pripravená, že máme veľmi kvalitný tím na ministerstve spravodlivosti, ktorý pracuje na implementácii súdnej reformy, súdy sú pripravené, ale je tu jedna časť reformy a to sú správne súdy, na ktoré osobitne treba hľadieť k 1. januáru, ako sú pripravené. V tomto zhodu máme. Nemáme zhodu v riešení. Ja som navrhovala, aby staré veci, ten starý nápad toho množstva vecí ostal teda na starých súdoch a nové veci prichádzali na nové súdy. Je zrejmé aj v číslach, že správne súdy, či je to Bratislava, Bystrica, Košice, by naozaj v krátkom čase po 1. januári boli vo veľmi dobrej kondícii. A ja len poviem, najvyšší správny súd v Čechách, ktorý je pre nás vzorom, v jednotkách začal v Brne, keď sa vlastne sudcovský kolektív, ktorý bol tá inštitucionálna pamäť, sa mal presunúť do Brna, no tak to bolo v jednotkách, s ktorými začali na najvyššom správnom súde v Čechách. Začiatky sú vždy ťažké. Aké kritériá si dáme na začiatku, tie sú úplne kľúčové pre rozbeh novej inštitúcie. Poľaviť zo základných kritérií na začiatku je veľkou chybou a nedá sa to spätne napraviť. Tie základné kamene, ktoré položíme na začiatku, sú tie, ktoré nám, buď udržia tú stavbu, alebo nám od začiatku vytvoria pochybnosti pre novú takúto inštitúciu. Preto aj túto debatu považujem za kľúčovú, pretože pred tým, ako sa tieto inštitúcie správnych súdov rozbehnú. Nie je pravdou, ak sa stretávate s tvrdením, že máme teraz kardiochirurgov pre správne súdnictvo v systéme. To chceme vytvoriť, preto robíme správne súdy. Správne súdy ako časť reformy nebola počas celej reformy, ako bola pripravovaná, spochybnená. To, že je dobré dotiahnuť aj správne súdy v rámci celej reformy, bola podpora naprieč celou justíciou. Rovnako to, že sa majú vytvoriť v Bratislave, Bystrici a v Košiciach, bola podpora naprieč celou justíciou. Ja som mala iný návrh, ale som nakoniec po všetkých diskusiách k tomuto ustúpila a správne súdy som nechala v Bratislave, Bystrici, Košiciach, čo bola zhoda naprieč aj so Súdnou radou. Čiže tvrdiť dnes, že toto je nejaká časť, o ktorej uvažovať, že je problematická, nie je pravdou. A v tom absolútne neobstojí v tejto súvislosti akýkoľvek protichodný argument od pána poslanca Suska, ktorý tu zaznel.
Ja si dovolím povedať aj k počtom sudcov a k ich pripravenosti, lebo o tom je hlavná argumentácia od pána ministra, že správne súdy nebudú môcť fungovať, a preto je potrebné uľaviť z niektorých podmienok. Budem hovoriť konkrétne v číslach. Ale kým k nim prídem, tak chcem povedať jedno prvé číslo, a to je počet sudcov, 90 pre tri správne súdy na Slovensku. Tento počet vznikol tak, že k súčasnej zaťaženosti súdov, to znamená to, koľko chodí vecí, žalôb na súdy, koľko sa tomu musia venovať sudcovia, nám vyšlo, že ich potrebujeme 60. Súčasne sme prijali právnu úpravu už rok dozadu, myslím približne, kde sme povedali, že bude nový náklad ešte ďalších žalôb, ktoré súvisia s verejným obstarávaním a dali sme v rámci právnej úpravy k tomu 30 sudcov. To znamená, že vlastne my tu máme vytvorenú kapacitu ďalších 30 sudcov, u ktorých sa očakáva, že budú prichádzať žaloby s verejným obstarávaním. Čo znamená, že celý systém je nadizajnovaný tak, aby jednoducho zvládol aj nové náklady, ktoré nám ešte len prídu na súdy. Preto keď dnes sa bavíme o číslach 44 sudcov v Bratislave a ďalej niečo vyše 20 sudcov pre Bystricu a Košice je v tom aj táto vytvorená nová kapacita pre veci, ktoré ešte len budú prichádzať. A toto treba vnímať, keď sa bavíme o tom, ako sú alebo nie sú pripravené súdy od 1. januára, koľko sudcov je pripravených, že sem príde.
A ja si dovolím teraz hovoriť v číslach, aký je záujem o správne súdy. Ešte ako ministerka spravodlivosti som vlastne počty sudcov pre jednotlivé súdy rozdelila do dvoch skupín. Jednu skupinu, ktorú som nechala Súdnej rade, aby dala priestor všetkým, ktorí sú dnes v justícii, aby sa mohli prihlásiť na správne súdy. Súčasne som mu vytvorila druhú skupinu ľudí, ktorí budú prichádzať zvonka na správne súdy, aby sa mohli spustiť výberové konania, ktoré budú robiť vlastne noví predsedovia s výberovými komisiami na nových správnych súdoch, aby ľudia mohli prichádzať zvonku. Tie procesy dnes bežia súčasne. Vytvorila som obrovský priestor na to, aby ktokoľvek z justície mohol na súdy správne prísť do Bratislavy, Bystrice a Košíc, každý, nielen tí, ktorí sú dnes v tzv. správnych kolégiách, ale aj tí, ktorí chcú prísť z okresného súdu, nebodaj z najvyššieho súdu. Proste ktokoľvek, kto už v justícii je a chce ísť na správny súd, aby tam priestor vytvorený bol. Takže rátala som s tým, že tu som bola veľmi veľkorysá a vytvorila som veľký počet miest, aby mohli prejsť z justície cez Súdnu radu na správne súdy jednoduchším spôsobom bez výberového konania. S tým, že títo ľudia už v justícii sú a postačí, ak si ich vypočuje Súdna rada, osobitne k tým, ktorí doteraz správne súdnictvo nerobili, ale čo je kľúčové, je, že prejdú sudcovskou previerkou. A ja len poviem teraz k tým počtom, ktorí sa nám dnes hlásia na správne súdy. Z justície priamo, to znamená, to sú sudcovia. Tam je aj tá justičná pamäť, o ktorej pán minister spravodlivosti hovorí. Tí, ktorých máme dnes v systéme, to sú súčasní sudcovia. Ako som už povedala, na Správny súd v Bratislave je určených vlastne tá kapacita maximálne do 30 sudcov, ale ako hovorím, je naddimenzovaná, aby tam určite sa dostali všetci, ktorí tam chcú ísť.
Dnes sa hlási 12, z toho už previerkami prešli 3. Do Banskej Bystrice sa hlási nám 7 sudcov z možného maximálneho počtu 15 a už boli z toho 4 preverení. Do Košíc sa na 15 takto určených miest nám hlási 7, z čoho už 4 boli preverení, čo ukazuje aj to, že nie je problém časovo zvládnuť previerky. To je prvá vec, lebo z toho vychádza, že pomaly už polovička preverená bola. Takže ak prejde tá právna úprava, ktorú pán minister hovorí, tak vlastne sa nám tie previerky zastavia. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vyplýva aj z tohto zoznamu uchádzačov, ktorí vyjdú zo systému na správne súdy, že tu záujem jednoducho dnes je na tie správne súdy ísť. Netreba robiť žiadnu osobitnú láskavosť, aby ľudia boli presvedčení a na ten súd išli. A teraz poviem z vonku, ktorí sa nám hlásia na správne súdy. To sú ľudia ako napríklad asistenti na Najvyššom správnom súde, aby sme vedeli, že to sú veľmi kvalifikovaní ľudia, ktorí sa nám hlásia, že by chceli ísť na takýto správny súd. V Bratislave na počet voľných miest 14, ktoré sú teraz takto určené z vonku, sa nám hlási 29 uchádzačov. No myslím si, že je naozaj z čoho vyberať. Banská Bystrica - na 8 voľných miest sa hlási 29. Košice - na 8 voľných miest sa hlási 25. Myslím si, že je jednoznačne zrejmé, že tie súdy proste vedia v krátkej dobe sa rozbehnúť, vedia sa tam vytvoriť senáty a vieme dosiahnuť to, čo chceme touto reformou, ktorá súvisí so správnymi súdmi, aby sme nemali sudcov všeobecných chirurgov, ale naozaj kardiochirurgov, aby sme mali správnych sudcov, ktorí jedni budú robiť finančné veci, iní budú robiť napríklad sociálne zabezpečenie. Aspoň takúto kľúčovú základnú špecializáciu pre správne súdnictvo mať, čo dnes možné nie je. Preto je veľmi dobré a ja sa veľmi teším, že táto časť vlastne reformy bola podporená celou justíciou a je jej súčasťou. A preto nie je žiaden dôvod, aby sme upustili od previerok, nie je žiaden ani časový, ani s počtom, osobitne ak sa celá reforma posúva od 1. júna. To je nejaký zástupný problém, že chceme upustiť od tejto podmienky, na ktorej, ja verím, že sme mali absolútnu zhodu v rámci koalície, prinajmenšom s poslancami zo strany ZA ĽUDÍ a s poslancami zo strany OĽANO. Veď práve od lídra OĽANO som niekoľkokrát počula, že všetci sudcovia majú prechádzať detektorom lži raz do roka. A tu keď chceme zaviesť sudcovskú spôsobilosť pre novú inštitúciu, tak upúšťame aj od toho. Ja nerozumiem, kde sa to v nás vzalo alebo v súčasnej koalícii vzalo, že toto chcete urobiť. Nerozumiem.
Súčasne si dovolím poukázať ešte na jeden inštitút, ktorý je tiež skrytý v odklade reformy. A chcem tiež poukázať na to, že toto je skrátené legislatívne konanie, ktoré je tak skrátené, že ako som už povedala, ani druhé čítanie poriadne neprebehlo, tak ako malo v ústavnoprávnom výbore. Keď sa toto deje, tak by sme mali byť osobitne citliví, čo sa ide urobiť v obsahu odkladu, ktorý nie je len o posune mesiacov, ale sú tam aj vecné zmeny. Ja nebudem teraz reagovať na všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu. Na tie budem reagovať tak, ako budú predložené, pretože vidím, že idú voči podstate reformy a pod zásterkou, že je to lepšie riešenie bez toho, aby to prešlo akýmkoľvek posúdením, tak sa tu vytvárajú lobistické skupiny, aby sa tu presadilo niečo, čo jednoducho do reformy nepatrí a už vôbec nie takýmto pokútnym spôsobom.
Ja sa v krátkosti ešte zastavím nad návrhmi pána poslanca Suska, ktoré tu už odzneli a ktoré súviseli jednak s tým, že sa má odstrániť časť reformy, ktorá súvisí so špecializáciou súdnictva pre rodinnoprávne otázky. Áno, je o tom debata. Ale kľúčovo, ak chceme v rodinných veciach mať rýchlejšie konania, ak chceme aj tu náhodný výber sudcu, ktorý je reálny aj na odvolacom súde a chcem, aby to bol sudca, ktorý je naozaj dobrý pre rodinnú agendu, tak bez toho, aby aj tu bola reforma, sa to nedá. A ja sa naozaj teším, že práve tu sme mali absolútnu zhodu v rámci koalície, osobitne so SME RODINA. Som si pozerala, samozrejme, veľmi dôsledne programy jednotlivých strán, čo sme boli v koalícii. Rodinné súdy, to je presne to, čo volala SME RODINA a to sa má realizovať touto reformou. Preto sa vytvorili tri obvody, ktoré sú fakticky len navrátením do stavu, ktorý sme tu mali v deväťdesiatych rokoch. Takže tu keď niekto dnes rozpráva, že bude vzdialený účastník od súdu, tak to je klamstvo. My sa naozaj len vraciame do deväťdesiatych rokov celou reformou. Toto nie je žiadna veľká revolúcia ani na okresných súdoch, ani na krajských súdoch. My odstraňujeme deformáciu, ktorú sem doniesol Harabin s Mečiarom. Tu nemáme vôbec vzdialené súdy, ani keby sme mali tri odvolacie súdy. Vzdialenosti v kilometroch, osobitne pri odvolacích súdoch, kde jednoducho sudcovia rozhodujú inak ako na prvom stupni, kde sú pojednávania nehrajú naozaj žiadnu rolu, nehrajú. A je naozaj dobré pred tým, ako sú tu vyjadrenia niektorých poslancov, osobitne pána poslanca Suska, ako bude vzdialený účastník od súdu, aby si pozrel štatistiky, koľko pojednávaní je na odvolacom súde. A nielen na záver povedať, že to som si ešte nepozrel. No tak, ak niekto tvrdí, že účastník nemá prístup k súdu na odvolacom súde, tak by bolo dobré, aby si najprv pozrel štatistiky, lebo by zistil, že to, čo rozpráva, je nepravda, klamstvo.
Ale z ohľadu na celú debatu, ktorú sme tu mali, na citlivosť v rodinnoprávnej agende, sú tu ustanovenia, v ktorých sme zaviedli citlivosť pre senáty, aby boli pripravené vycestovať za účastníkom, ak to pojednávanie je. Takto je nastavená právna úprava. Takže tu tento argument absolútne nijako neobstojí. Toľko k rodinným súdom na odvolacom súde.
Dnes jednoznačne súdy, k tomu si ešte dovolím povedať, pripravené sú práve aj počtom sudcov, tak ako som ich ešte pridelila počas leta, aby boli súdy pripravené na takúto kauzálnu príslušnosť, aby boli dobre pripravené pre rodinnoprávnu agendu. Sudcovia, ktorí chcú robiť rodinnú agendu, na základe toho žiadali, aby boli pridelení na tieto nové odvolacie súdy, ktoré budú robiť len rodinnú agendu. Takže pripravené sú, práve naopak, zhatil by takýto návrh naozaj veľmi kvalitnú súčasť reformy, aby sme rodinnoprávne veci mali rýchlejšie súdené s oveľa väčšou citlivosťou k účastníkom práve v tejto citlivej agende, ktorú treba rozhodnúť kvalitne a v krátkom čase. Čo určite zaiste každý rozumieme, ak poznáme niekoho vo svojom okolí, kto rieši rodinnoprávny spor, že tu osobitne treba byť citlivý, rýchlo rozhodnúť a dobre rozhodnúť, že dôležité, aby všetci členovia odvolacieho senátu, teda traja na odvolacom súde naozaj robili rodinnú agendu. A to prináša táto reforma. Takže reforma práve tu prináša to, po čom voláme, po špecializácii. A keď máme problém, tak chceme, aby sa nám tomu venoval odborník, tak ako v lekárstve, tak to chceme aj na súde. Ak by prešiel v tomto návrh pána poslanca Suska, tak by sme toto odstránili z reformy. To, že je to nadôvažok problém pre plán obnovy a odolnosti, to je, samozrejme, potom samotný problém by bol pre Slovensko aj pre justíciu a čerpanie z plánu obnovy a odolnosti, pretože plán obnovy a odolnosti, čo sa týka reformy justície, práve na tomto je postavený, a to na odbornosti sudcov pre jednotlivé hlavné agendy a, samozrejme, v rámci rodinnoprávnej agendy. Čiže by sme s tým znemožnili faktické čerpanie z plánu obnovy a odolnosti.
Ale my nerobíme plán obnovy a odolnosti, či reformu kvôli plánu obnovy a odolnosti, my robíme, samozrejme, reformu kvôli tomu, aby sme mali lepšie súdnictvo. V pláne obnovy a odolnosti sme poukázali, čo je dobré urobiť pre justíciu, a to nám Európska komisia uznala, že toto sú dobré cesty v rámci jednotlivých oblastí spoločnosti, spravovania spoločnosti a k tomu sme sa potom zaviazali, že to urobíme aj v nejakom čase. Takže upozorňujem, že poslanecké návrhy pána poslanca Suska, ktoré tu boli predložené, tak idú proti plánu obnovy a odolnosti, okrem toho, že nedávajú zmysel pre justíciu a jej posun vpred. Čo sa týka Mestského súdu v Bratislave. Úplne nerozumiem tomuto návratu späť a rečiam aj s legislatívnym procesom, veď reforma prešla ústavnou väčšinou. A už sa nechcem vracať k všetkým argumentom, ktoré tu odzneli, ale reforma prešla ústavnou väčšinou. Ale myslím si, že to hovorí naozaj za všetko, akú silnú podporu mala z parlamentu či už k procesu, alebo k výsledku. Mestský súd Bratislava je technicky riešený 4 súdmi, okrem iného aj rodinným súdom. Využime maximálne potenciál sudcov, ktorých tu máme a potom, samozrejme, lepšie aj zvládneme aj situáciu, keď sa nám vyskytne a dúfam, že už nie v takomto hojnom počte. Bola by som rada, keby vôbec sa nám nevyskytli korupčné kauzy na súdoch, ale, bohužiaľ, vyskytlo sa nám aj to, že na Okresnom súde Bratislava I práve kvôli korupčným kauzám nám vlastne vypadla celá jedna časť agendy, ale keby sme mali mestský súd obchodný, tak by sme vedeli lepšie zvládnuť aj takéto ťažké obdobie.
Okrem toho by tu bol naozajstný výber medzi sudcami, to znamená nie z dvoch, troch, ale sa bude vyberať z desiatich napríklad a súčasne nám to umožní tu byť naozaj kardiochirurgom v tých ťažkých veciach, ktoré máme v Bratislave, pretože v niečom je vždy osobitosť v hlavných mestách s ohľadom na kauzy, sú tu zvyčajne ťažšie kauzy, aké sú v ostatných okresných mestách, tak preto treba maximálne využiť ten odborný potenciál, ktorý tu máme, a to je cesta mestského súdu.
Reči o tom, že je veľa sudcov na jednom mieste. Nie je žiaden problém. Ja som sa bola pozrieť na mestskom súde v Paríži, nie stovka sudcov ale 500 sudcov súdi na jednom súde. Tie najťažšie kauzy súdia, samozrejme, na tomto súde. A tento priestor, ja si myslím, že treba maximálne využiť pri vytvorení mestských súdov v Bratislave. A rovnako, ak by sme podporili tento návrh od pána poslanca, tak by sme išli proti plánu obnovy a odolnosti.
Ja si dovolím v krátkosti odôvodniť pozmeňujúci návrh, ku ktorému ešte si dovolím povedať na úvod zopár slov, pretože netýka sa len previerok, ktoré nám vracajú do hry, vlastne len sa vraciame k právnej úprave, ktorá tu je, ako som povedala, aj v číslach nie je žiaden problém. S tým, aby sa nám rozbehli správne súdy, ak tam ponecháme previerky. Osobitne ak v dňoch, týždňoch vieme previerku urobiť, keďže Súdna rada k tomu pristupuje veľmi efektívne, záujem o správne súdy tu je aj v rámci inštitucionálnej pamäte.
To, čo ma osobitne tiež hnevá, je, že práve v takomto skrátenom legislatívnom konaní otvárame tiež inštitút tzv. dočasné pridelenie sudcu, čo je vlastne stáž, to je vlastne priestor na to, aby sudca sa išiel pozrieť, ako to funguje napríklad na odvolacom súde, zistil, o čom je iná práca na prvostupňovom súde, kde je to o pojednávaniach, vedenie pojednávaní a ako je to inak na odvolacom súde, kde pracujem, v senáte, nemám tam toľko pojednávaní. Je to iná práca, aj, samozrejme, iná práca s kolegami v senáte, aby si toto zažil, rozhodol sa, či vôbec chce ísť na odvolací súd. A rovnako kolegovia na odvolacom súde vedeli, že či toto je pre nich silný alebo nie je silný uchádzač ak bude chcieť ísť na odvolací súd. Dočasnému prideleniu sudcu v rámci navrhovanej právnej úpravy dávame iný obsah, umožňujeme, že sudca bez výberového konania nám príde na odvolací súd a bude súdiť naše veci. Znamená to súčasne, že pôjde bez sudcovskej spôsobilosti, pretože ak sudca ide cez riadne výberové konanie na odvolací súd, musí prejsť sudcovskou spôsobilosťou a iba tak sa stane jedným zo sudcov na odvolacom súde. Toto tiež meníme, cez dočasné pridelenie sudcu umožňujeme sudcom ísť skratkou na súd vyššieho stupňa, obísť výberové konanie, sudcovskú spôsobilosť a takýto sudca súdi na odvolacom súde.
Rovnako tým umožňujeme cestu, ako sa dostať na správny súd, keď bude takto dočasne pridelený sudca na správnom súde, takže to je ďalšia cesta, ako sudcom umožniť prísť na správny súd bez toho, aby prešli previerkou. A ja v pozmeňujúcom návrhu, to, o čo sa usilujem, je, aj tento inštitút nechať tak, ako je, aby to bola jednoducho stáž a sudcovia, ktorí sú na stáži, tak zisťujú, ako to tam funguje, ale nemajú možnosť sa zúčastňovať na rozhodovacej činnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lehotský, nevyrušujte pani kolegyňu.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
A dovoľujem si teraz prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý budem si uplatňovať, a je to pozmeňujúci návrh, ktorý len sa vracia k tomu, čo bolo schválené týmto parlamentom, to znamená, aby sudcovskou spôsobilosťou prešli všetci, ktorí prichádzajú na správne súdy. To by som povedala, je v skratke to, čo je za cieľ tohto pozmeňujúceho návrhu. Je to pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, poslanca Alojza Baránika a poslanca Ondreja Dostála.
A dovoľujem si teraz ho prečítať v plnom znení, je to krátky návrh, pretože naozaj nič iné nerieši, len to že toto ponecháva. Ja mám zopár kritických pripomienok aj k iným častiam návrhu, ale považujem toto za kľúčové. A ak by tento návrh prešiel, tak nemám problém podporiť celú právnu úpravu a myslím, že spoločne so mnou aj celý poslanecký klub SaS. A práve to, že sa skrýva pod odkladom reformy aj odstránenie tejto sudcovskej spôsobilosti, o čom pán minister od začiatku vie, že som ho na to upozorňovala, že to považujem za dôležité pri novej inštitúcii takejto súdnej, čo je jediný priestor, ako takto nastaviť zrkadlo justícii práve dnes, kedy justícia trpí a bojuje o svoju dôveryhodnosť, preto nevieme podporiť ani skrátené legislatívnej konanie osobitne, keď ani ústavnoprávny výbor nevie zasadať, aby sme o tom normálne diskutovali. Ale ak prejde, samozrejme, takýto pozmeňujúci návrh, tak vieme potom podporiť aj celú právnu úpravu. A dovoľujem si teraz predniesť textové znenie pozmeňujúceho návrhu.
Vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285, navrhujem vykonanie týchto zmien:
1. Čl. VI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V čl. XII, 5. bod znie:
"5. V § 3 ods. 8 sa slová "decembra 2022" nahrádzajú slovami "mája 2023"."
Ešte sa dovoľujem opraviť na začiatku tohto 5. bodu je začiatok úvodzoviek. Takto to môže byť korektne, či treba to prečítať ešte raz?
3. V čl. XII 10. bode § 4 ods. 1 sa slová "preložení, pridelení a dočasne pridelení" nahrádzajú slovami "preložení alebo pridelení".
A to je koniec pozmeňujúceho návrhu, naozaj veľmi stručný, ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, povedali ste veľmi veľa nepravdivých, klamlivých, zavádzajúcich informácií. Ja mám iba 2 minúty, takže budem sa sústrediť iba na niektoré z nich. Spomenuli ste, myslím, komisiu pre efektívnu justíciu CEPEJ, tá jednoznačne podporila navrhovanú súdnu mapu, ak prejdú vaše návrhy, idú proti programu SME RODINA, ktorý má vo svojom programe zopár bodov k justícii. Jednou z nich je mať rodinné súdy, vy ich chcete zrušiť, či už je to v rámci Bratislavy,alebo je to v rámci krajských súdov. V tomto je reforma úplne kľúčová pre rodinnoprávnu agendu, teraz nemáme, dá sa to povedať, chirurgov pre rodinnú agendu a nemáme k tomu ani riadny náhodný výber. Toto umožňuje reforma, k tomu vy klamete, keď rozprávate o tom, že bude to problém pre účastníkov. Viete veľmi dobre zaiste, môžte si pozrieť aj štatistiku, že odvolacie súdy rozhodujú vo veľkej miere od stola. Áno, je pravdou, že ak niekde majú viac pojednávaní, je to práve rodinnoprávna agenda, ale aj tak štatisticky je to viac od stola, Takže tiež v tomto úplne zavádzate, klamete. Kľúčové je, to znamená bez pojednávania, účastník nemá žiaden problém, chce, aby čo najskôr bolo rozhodnuté. V tom úplne zavádzate a klamete a ak aj to pojednávanie je, sú tam ustanovenia, ktoré jednoznačne vytvárajú priestor k tomu, že súd je pripravený za účastníkom prísť alebo urobí to tak, aby to pre neho problém nebol.
Ale úplne kľúčová informácia k mestským súdom, ktoré chcete vlastne zrušiť v Bratislave. Nie je to absolútne žiaden problém, ani technický, v Paríži majú 500 sudcov a je to proti plánu obnovy a odolnosti. Takže, keď chcete, aby Slovensko prišlo o peniaze, nech sa páči, leto to nie je len o justíciu, že príde, ale príde o to Slovensko, lebo to ide proti míľnikom plánu obnovy a odolnosti, úplne kľúčovo.