... proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera, sen každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie od svojich občanov. Takže druhý bod je kontrola. Prenesením celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať slušný príjem, môže mať vysoké úspory, ale ak mu bude zablokovaný účet, okamžite má existenčný problém. Dôvodom môže byť kľudne omyl, napríklad omyl exekútora, obvinenie alebo len...
... proste jednoducho to je sen každého sociálneho inžiniera, sen každého veľkého štátu, aby mal všetky informácie od svojich občanov. Takže druhý bod je kontrola. Prenesením celého svojho finančného života do digitálnej formy nad ním človek stráca kontrolu. Môže mať slušný príjem, môže mať vysoké úspory, ale ak mu bude zablokovaný účet, okamžite má existenčný problém. Dôvodom môže byť kľudne omyl, napríklad omyl exekútora, obvinenie alebo len podozrenie z obvinenia, napríklad teda z prania špinavých peňazí či inej kriminality alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname. Myslím, že si pamätáme aj protesty v kanade, kde jednoducho vláda protestujúcim zablokovali im účty, zablokovala im účty. Proste tí ľudia si v centre mesta plnom kaviarní, obchodov, potravín proste si nevedeli kúpiť, oni boli hladní. Jednoducho im boli zablokované účty. Ja si myslím, že, že toto asi otvára oči, že jednoducho ten štát vie zneužívať potom tú nadvládu, ktorú, ktorú dokáže mať tou, proste tou bezhotovosťou.
Ďalším, ďalším dôvodom na zachovanie hotovosti je to, že fyzické peniaze slúžia ako uchovávateľ hodnoty. Bankovky vždy slúžili na uchovanie hodnoty v tej najlikvidnejšej forme a je to ich dôležitá funkcia. Zasa. Ale, ak by bolo digitálne euro, proste toto by nezaniklo. To, že ľudia uchovávali hodnotu v peniazoch, v rôznych formách peňazí v histórii a mali ich tým pádom k dispozícii okamžite na čokoľvek proste toto je tu celú históriu a toto nezanikne. Ak by toto digitálne euro zrušilo, tak ľudia skutočne proste bude to dolár, bude to, bude to švajčiarsky frank, je to tak alebo teda bola by to iná komodita. Tuto zasa Švajčiarsko najpoužívanejšia švajčiarska bankovka je tisíc frankov. Jasné, z toho vidíme, že to nie je bankovka, s ktorou sa bežne platí, s ktorou ide Švajčiar na kávu alebo, alebo na obed, to je relatívne vysoká suma. Je to o tom, že Švajčiarsko je krajina na svete, kde ľudia vlastnia najvyššiu hotovosť. Jednoducho tá krajina má tú tendenciu, že jej občania držia časť svojich úspor takto v hotovosti. To znamená, tá tisíc franková bankovka je presne tým čo, čo hovorím ako tento dôvod, že je to fyzický peniaz na uchovávanie hotovosti. Takto to je celé roky, takto na tom nezmenil nič ani COVID a takto je to stále aj podľa aktuálnych, aktuálnych výskumov alebo teda údajov zo Švajčiarska.
Ďalším argumentom je hotovosť a ako ochrana pred negatívnymi úrokmi. No predstavme si situáciu, ak by nebola hotovosť, Európska centrálna banka môže veľmi ľahko určiť negatívny úrok, to znamená, že z tej vašej sumy, ktorú ste zarobili, vám jednoducho môže časť zobrať a to teraz nehovorím niečo čo sa nestalo, jednoducho takáto situácia už bola. Banky alebo iní veľkí inštitucionálni investori normálne už platili záporný nominálny úrok za peniaze, ktoré teda mali akoby uložené v Európskej centrálnej banke. To sa proste jednoducho stalo, to tu bolo, je to choré a vo finále nás to doviedlo, inak to je jeden z dôvodov inflácie teraz. No, ale každopádne, ak by sa toto posunulo vlastne k bežným ľuďom a ľudia by nemali možnosť úniku, tak vlastne vie takto, aj takto vie vládnuť Európska centrálna banka. Dnes ale ani teda počas týchto nulových úrokov sa to nestalo, pretože ľudia majú tú možnosť hej, mali možnosť, ak by mi mali na účte nejaké peniaze zobrať, no tak si tie peniaze vyberiem a samozrejme aj peniaz v skrini strácajú hodnotu, ale jednoducho v určitých, určitých obdobiach sú tým najlepším uchovávateľom hotovosti. Každopádne všetko má svoju cenu, aj peniaze majú svoju cenu, záporné úroky sú chorý prvok systéme a jednoducho hotovosť je možno tou poslednou ručnou brzdou, ktorá jednoducho vie brániť európskym centrálnym bankám, aby používali aj záporné negatívne úroky.
Ďalší príklad je napríklad, že určenie termínu pri, keby bola len bezhotovostná forma určenie termínu platnosti nejakého množstva peňazí. Možno sa to zdá, keď to takto poviem, že divné, čo to tu rozprávam, no ale predstavte si, takéto podobné máme na gastrokarte hej, kde teda na účte býva suma, ktorá sa po termíne splatnosti stratí, toto proste je a ak by ľudia nemali možnosť uniknúť do hotovosti. Takéto niečo by tiež mohlo niekoho napadnúť. Jednoducho pokušenie pre rôznych európskych sociálnych inžinierov by bolo fakt obrovské a ak je niečo možné zneužiť, väčšinou nás história učí, že sa o to vždy niekto pokúsi a stane sa to.
Už som spomínal teda, myslím si, že treba jasne odmietnuť digitálne eur, nemá, nemá to, nemá to zmysel a viedlo by to, viedlo by to postupne teda ku strate hotovostnej formy.
Dane. Paradoxne mám tuná aj, aj ako bod dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky, to som povedal, ale teraz sa pozrime z toho z pohľadu, z pohľadu človeka. Ono je to zasa aj rizikom. Akékoľvek zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné povedať voličovi do očí, že teda sa ide zvyšovať DPH-čka, to fakt nie je len tak hej. To to vzbudzuje odpor. No ale teraz si predstavte, že by Európska únia zvýšila daň z finančných transakcií z 0,354 percenta, teraz vymýšľam si sumy, na 0,359 hej zvýšenie na v tisícinách, to vyzerá úplne nevinne, ale proste tá suma, ktorá by to bola, vie byť obrovská. Takže ja, aj, aj toto treba vnímať.
Formu finančnej gramotnosti preskočím, myslím si, že to kolega Miloš Svrček jasne povedal. Ďalej príklady Rakúska a Švajčiarska. Sú to dve krajiny, ktoré majú dlhodobo jasný sklon ku hotovosti, ľudia to tam jasne považujú za svoje právo a v oboch krajinách bude, myslím si, že v Rakúsku asi možno už aj v tomto roku, vo Švajčiarsku pravdepodobne o rok, o dva proste bude referendum, kde sa ľudia rozhodnú, že či teda budú chcieť tiež mať garanciu hotovosti v ústave. Ja len poviem, že teda aj v Rakúsku to funguje podobne ako u nás. Treba získať nejaké stotisíce podpisov, aby mohlo byť vyhlásené takéto niečo a referendum alebo teda petičná akcia, ktorá teda hovorila o tom, aby, aby mali, aby takéto referendum mali, bola asi najúspešnejšia v histórii. Fakt, že z desať miliónov Rakúšanov to podpísalo veľké, veľké percento. Aj z tohto je jasné. Čiže učíme sa od krajín, ktoré sú vyspelé, ktoré sú rozumné, takže aj toto je argument.
Ďalším argumentom sú finančné krízy. Ak sa pozrieme trošku do minulosti po skúsenostiach z Grécka, Cypru či Bulharska si myslím, že netreba, netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých krajinách sa môže stať, že v eBankingu stlačíte poslať a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných, ale niekedy aj domácich dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale fakt množstvo tých bankoviek v trezore. Takže toto je tiež dôležitý argument za zachovanie.
No a ešte by som spomenul sociálne dopady. Hotovosť pomáha ľuďom lepšie plánovať svoje financie a menej sa, menej sa zadlžovať a teda to možno nie je ideálne, ale je to tak. Cez hotovosť sa v šedej ekonomike dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré jednoducho inak nemajú šancu z dôvodu toho, že sú, tie ich schopnosti sú obmedzené. Zároveň v prípade veľkých prírodných katastrof, občianskych vojen alebo vojen asi tiež vnímame, že hotovosť je často mostom k prežitiu, k úteku či záchrane.
No čo sa týka, čo sa týka ústavy. Prečo do ústavy. Ja som presvedčený, že sloboda je viac ako ústava. Sloboda je hodnota, ústava je dokument, do ktorého premietame v čase veci, ktoré považuje krajina a jej občania za dôležité. Ústava je nástroj a má byť nástroj na presadzovanie slobody a takto má s ňou byť aj nakladané. Ak niekto hovorí, že prečo, prečo nie do ústavy. No ja by som povedal, že v ústave máme napríklad, to je čl. 43 ods. 1. Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon. No ústava nám chráni slobodu vedeckého bádania. Prečo by sme nemali mať ústavné právo na hotovosť. Veď sa všetko točí o peniazoch. To, to je, úplne to je v pohode. Takisto ešte by som možno povedal jeden. Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených zákonov v ústave, takže takisto. Alebo potom možno ešte spomeniem, v ústave máme spomenuté, spomenutú pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov hej, lebo taká sa môže vyvážať hej. Takže to, že budeme mať medzi ústavnými právami, že právo na hotovosť sa zaručuje, nepovažujem absolútne za žiadny problém, považujem to práve opačne za dôležitú vec a že to tam nie je od začiatku, je práve preto a myslím, že to kolega Svrček tie povedal, že jednoducho nikoho nenapadlo, keď písal pred 30 rokmi ústavu, že také niečo by vlastne mohlo akoby hroziť. No svet sa vyvíja, dnes to hrozí, preto je dôležité mať to v ústave ako základné ľudské právo. No a dovolím si ešte odôvodniť, odôvodniť a následne prečítať pozmeňujúci návrh ku teda, ku predloženému návrhu zákona. Navrhujeme spresnenie súčasného znenia návrhu novely ústavy. Podľa predloženého návrhu by doslovný výklad mohol, mohol viesť ku šikanóznemu výkladu alebo výkonu práva, teda že subjekt, ktorý chce niečo uhradiť v hotovosti, by sa toho mohol dožadovať aj napríklad od toho subjektu, ktorý na prijímanie hotovosti nie je uspôsobený alebo jednoducho prijímať hotovosť nechce a toto uplatňuje voči všetkým platcom, aby zasa nebolo že opačne, že teda bude akoby nejaká zasa že diktatúra hotovosti hej. Medzi takýmito primeranými dôvodmi by mohli byť bezpečnostné dôvody, napríklad kvôli eliminácii prípadnej lúpeže či krádeže alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat prevádzky príjemcu platby nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. Predloženým návrhom preto zavádzame právo na hotovosť, sa preto zavádza právo na hotovosť ako platový dôsledok z takých dôvodov odmietnuť. Vzhľadom na to, že právom na hotovosť je takmer neoddeliteľne spojené právo na výkon hotovostných bankových operácií, tak v tomto našom pozmeňujúcom návrhu ďalej uvádzame, že právo vykonať v banke alebo pobočke zahraničnej banky hotovostnú operáciu sa zaručuje a to bez obmedzení, ktoré teda by prichádzali v úvahu u iných príjemcov platieb. Čiže jednoducho banky sú tie a budú tie, ktoré tú hotovosť musia, musia garantovať. Ak by totiž banky nevydávali hotovosť napríklad cez bankomaty, hotovosť by teda skutočne mohla postupne zaniknúť a došlo by k narušeniu navrhovaného ústavného práva na hotovosť. Toľko vysvetlenie a v podstate mi už ani nemusí zastavovať čas, lebo mi skončil, takže už, už len prečítam, prečítam s dovolením pána predsedajúceho samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472). Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1472) sa mení a dopĺňa takto.
V čl. 1, čl. 39a ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová, citujem "Pričom prijatie takejto platby možno odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa zaručuje."
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis