Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je pomerne rozsiahlou novelou a malo by byť naším spoločným záujmom, aby sme jednotlivé ustanovenia nastavili tak, aby slúžili verejnému záujmu. To znamená, zvýšili transparentnosť a pomohli tomu, aby jednotlivé organizácie zabezpečovali služby a tovary za čo najlepšie ceny, samozrejme, za dobrú kvalitu.
Tento komplexný návrh zákona je predkladaný spoločne, teda aj podpredseda vlády, aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie, čo ja považujem za veľmi pozitívne vzhľadom na to, že pôvodne pripravený návrh sa dotkol teda veľkej kritiky. A máme teraz návrh, ktorý je spoločný, je to kompromisný návrh. Je tam veľa naozaj dobrých vecí, treba určite niektoré veci pochváliť. Ale je tam pár vecí, ktoré si myslím, že treba zvážiť, prípadne preformulovať, aby sme ten cieľ, ktorý je stanovený v návrhu zákona, naozaj dosiahli.
V § 11 ods. 1 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemohol uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora a tak ďalej a ktorého konečným užívateľom výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora je prezident Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu, sudca, generálny prokurátor a tak ďalej a tak ďalej, jednotliví predstavitelia či už súdnej, výkonnej, alebo inej moci.
Tento návrh, obmedziť obstarávanie firmám s majetkovou účasťou niektorých verejných činiteľov, je určite dobrý nápad, stretne sa s pozitívnym ohlasom na verejnosti, avšak ten spôsob, akým je to navrhnuté, je z môjho pohľadu nie úplne funkčné a hlavne nie je to systémové, pretože tá problematika by sa mala riešiť komplexnejšie a jednotne nielen pre oblasť verejného obstarávania a nielen pre úzky okruh verejných činiteľov. A hlavne by sa to malo riešiť v ústavnom zákone, ktorý sa tejto problematike primárne venuje, teda nie v zákone o verejnom obstarávaní, ale v zákone na ochranu verejného záujmu. Preto dávam na zváženie to, že by sa tieto ustanovenia z tohto návrhu zákona vypustili a pripravila by sa druhá novela, ktorá by komplexnejším spôsobom riešila tento cieľ, ktorý si predkladatelia v tomto odseku a v tomto paragrafe zaumienili, aby sme naozaj docielili to, čo potrebujeme.
Ďalej v § 52 ods. 2 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ boli povinní umožniť účasť na otváraní ponúk všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku v lehote na predkladanie ponúk alebo v lehote na predkladanie konečných ponúk. Pred otvorením ponúk alebo konečných ponúk predložených v listinnej podobe sa overí ich neporušenosť. Komisia zverejní počet predložených ponúk, návrhy na plnenie kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslom, a teraz dôležitá vec, ostatné údaje uvedené v ponuke vrátane obchodného mena alebo názvu, sídla, miesta podnikania alebo adresy pobytu všetkých uchádzačov sa nezverejňujú.
Ak chceme naozaj ísť do nejakej transparentnosti, tak myslím si, že toto nie je správny smer, pretože takéto výrazné zníženie transparentnosti procesu, a teda obmedzenie údajov o obchodnom názve uchádzačov nemá žiadne reálne opodstatnenie. Doterajšia prax ukazuje, že práve zverejňovanie týchto údajov umožnilo verejnosti, ako aj novinárskej obci poukázať na personálne či iné prepojenia uchádzačov, ktorí v mnohých prípadoch iba predstierali konkurenčné prostredie, a preto navrhujem zvážiť ponechanie povinnosti zverejňovania obchodného mena uchádzačov, aby sme verejnú kontrolu mohli naďalej zabezpečovať prostredníctvom verejnosti a jej novinárskej obce.
Ďalej, v § 57 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta. To znamená, že navrhujete vypustiť povinnosť zverejniť odôvodnenie nezrušenia verejného obstarávania, v ktorom bola predložená len jediná ponuka. Táto povinnosť však nijakým spôsobom nepredlžuje proces obstarávania, pričom zvyšuje jeho transparentnosť a pri rozsahu verejných obstarávaní, pri ktorých na Slovensku neprebieha reálna súťaž, pokladám za nevhodné odôvodňovať zníženie transparentnosti goldplatingom, to znamená nejakou nad... nejakou zbytočnou nadlegislatívou, preto navrhujem toto ustanovenie vypustiť, teda vetu o povinnosti zverejňovať odôvodnenie ponechať, aby sa každý mohol oboznámiť s tým, prečo verejný obstarávateľ napriek tomu, že mal iba jednu ponuku, tú zmluvu podpísal, aké tam boli teda splnené kritériá a podobne.
Ďalej, v § 117 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 až 9, v ktorých, v odseku 7 sa píše, že vo výzve na predkladanie ponúk podľa odseku 6 verejný obstarávateľ uvedie najmä a) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb.
Tu považujem zverejňovanie predpokladanej hodnoty zákazky za, možno za kontraproduktívne, nakoľko evokuje uchádzačom, akú ponuku majú predložiť a koľko prostriedkov plánuje verejný obstarávateľ vynaložiť. Môže to určite viesť aj k narušeniu princípu transparentnosti, pretože predpokladaná hodnota zákazky slúži najmä na stanovenie konkrétneho postupu, akým spôsobom má obstarávať verejný obstarávateľ. Preto navrhujem vypustiť povinnosť zverejnenia predpokladanej hodnoty zákazky, aby to bolo určitým tajomstvom, aby naozaj v tom verejnom obstarávaní sa, aby tam boli predložené také návrhy, také zákazky, ktoré budú reálne závisieť od konkurencie, od trhu, ale nie od toho, od nejakej špekulácie.
No a potom na koniec, moja najzávažnejšia pripomienka sa týka § 1 ods. 14. V súčasnom zákone je napísané, že tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako päťtisíc eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Vy navrhujete v tomto návrhu sumu päťtisíc eur nahradiť sumou desaťtisíc eur, teda zvyšujete ten limit, pri ktorých verejní obstarávatelia nemusia použiť vlastne žiadnu súťaž, môžu vlastne napriamo podpísať s vybraným uchádzačom, prípadne môžu si, samozrejme, ustanoviť nejaké iné pravidlá, že môžu urobiť aspoň prieskum a podobne.
Ja naozaj nevidím dôvod, možno by ste, pán podpredseda vlády, mohli nejakým spôsobom vysvetliť, že prečo navrhujete zdvojnásobenie alebo zvýšenie tejto, tohto limitu, lebo on bol pôvodne, voľakedy na úrovni tisíc eur, potom sa to zvýšilo na päťtisíc eur, teraz to chcete zvýšiť na desaťtisíc eur. Takýmto trendom postupne prídeme na takú úroveň, kedy už tá transparentnosť naozaj bude veľmi slabá. A ja skôr by som bol rád, keby uvažujeme o tom, že by sa opätovne tá suma znížila na tých tisíc eur, ako to bolo kedysi, pretože zvýšenie tejto sumy výrazne zníži transparentnosť nákupov za verejné prostriedky a nie je žiadny reálny dôvod tento limit zvyšovať, ale budem rád, keď mi vysvetlíte, že tomu tak nie je.
Berte, prosím, tieto všetky moje pripomienky ako technické, na zváženie, aby, pretože verím, že záujmom aj koalície, aj opozície je zvyšovať transparentnosť, je pomôcť tomu, aby verejné zákazky získavali tie firmy, ktoré sa budú zúčastňovať v nejakom transparentnom, v transparentnej súťaži, a myslím si, že práve tieto body, ktoré som vypichol a pokiaľ sa zmenia tak, ako navrhujem, môžu tej transparentnosti aj tej súťaži pomôcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Dostál, vy ste v závere svojho príspevku povedali, že málokedy sú tak jasne splnené tie požiadavky na to, aby niečo mohlo byť v skrátenom legislatívnom konaní. A ono to je práve preto, že vaša vláda a vaša koalícia to skrátené legislatívne konanie za posledný rok aj štvrť neskutočne veľakrát zneužila a využila úplne neoprávnene, takže, samozrejme, že málokedy je to tak jasne, pretože skoro nikdy to nebolo úplne splnené, takže preto to bolo málokedy.
A viete, kto chce psa biť, palicu si nájde. A vy tiež, keď proste chcete si nájsť nejaké argumenty, aby ste niečo obhájili, tak, samozrejme, že tie argumenty si nájdete, vymyslíte si, dotvoríte si, poviete polopravdy. Ale napríklad v tomto prípade skrátené konanie, viete, tam treba si aj povedať, že či je už, či teraz naozaj je doba, kedy sme sa dozvedeli nejaké nové informácie, pretože to, že príde nejaká tretia vlna, to sme predsa vedeli už veľmi dávno. Už veľmi dávno ste mohli prísť s nejakým návrhom, zákonom, mohlo to ísť štandardným legislatívnym konaním. A dokonca aj premiér Heger sa vyjadril, že toto je nástroj, ktorý chcete možno v budúcnosti využiť. Čiže možno vy ho ani nevyužijete a možno využijete až v septembri, možno v októbri, takže nevidím vôbec dôvod, prečo by sme ho mali teraz hneď v skrátenom legislatívnom konaní prijať, keď vlastne ani neuvažujete o tom, že by sa to opatrenie hneď zajtra, budúci týždeň alebo neviem kedy využilo.
A druhá vec je samotný obsah zákona, pretože to je dôležité si tiež povedať, či ten nástroj dosiahne ten cieľ, ktorý predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Teda či naozaj, keď prijmeme tento zákon, tak dôjde alebo zabezpečíme tým tú bezpečnosť, zabezpečíme ochranu ľudských práv. A jednoducho odpoveď je, proste nie, nezabezpečíme, práve naopak, toto je nástroj, ktorý bude len šikanovať nezaočkovaných ľudí, a nič iné to nie je. Žiadna ochrana, žiadna bezpečnosť, len šikanovanie. To je celý tento zákon.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Baránik, ja rozumiem vášmu postoju aj tomu, čo ste povedali, len viete, niekedy vy si pospájate veci, čo vidíte, a pospájate ich úplne vo vlastnej hlave tak, ako sa ani nestali.
Ja som, keď som predkladal ten pozmeňujúci návrh, ja som povedal, že nie je to môj návrh, že ho navrhol koaličný poslanec, že som si ho osvojil, to som povedal, ale ten pozmeňujúci návrh pripravil pán poslanec Krajčí (ruch v sále a zaznievanie gongu), pán poslanec Baránik, pán poslanec Krajčí ho pripravil aj ho predložil, vám, určite vám to po... potvrdí pán poslanec Vetrák. Vy ste to ako SaS-ka na koaličnej rade zablokovali, ja som si ten návrh osvojil a s pánom poslancom Čepčekom som sa vôbec nerozprával o tomto pozmeňujúcom návrhu, napriek tomu som ho vyzval, aby ho podpísal, on to odmietol. Pán poslanec Čepček odmietol ten pozmeňujúci návrh podpísať, aby ste, pán poslanec Baránik, vedeli.
A je pre mňa zarážajúce, že vy ako demokrat tu vlastne chcete zabrániť poslancom, aby využili svoje právo hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia, tak ako im to prikazuje ústava, a vy sa tu vlastne tvárite ako nejaké stelesnenie demokracie a zakazujete tu poslancom, aby využili svoje právo hlasovať tak, ako im to káže ich vlastné svedomie.
Ďakujem, veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, vy ste môj pozmeňujúci návrh označili, že je účelový, a nazvali ste ho lex Cigániková, ale ja to trošku poopravím, ono to je v skutočnosti lex výkladová nejasnosť, pretože, áno, je pravda, že to vzniklo od toho výboru, ktorý viedla pani Cigániková, ale nie je to kvôli tomu, čo sa stalo, ale je to kvôli tomu, že následne sa zistilo, že v § 73 ods. 1 je napísané niečo iné ako v paragrafe, ako v § 80 zákona o rokovacom poriadku.
V tom prvom paragrafe, ktorý sa týka práve prvého čítania, je napísané, že návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona a po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor. Ale v § 80 je napísané, a to sa týka druhého čítania, že ak gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu, určí ho predseda tohto výboru. A v tomto bola tá nejasnosť, že akým spôsobom sa má teda presne postupovať, a o tomto je tento pozmeňujúci návrh, aby bolo jednoznačne určené, akým spôsobom sa postupuje v týchto prípadoch. Vôbec sa to netýka toho, čo spravila pani Cigániková, ide o to, aby sa to, proste do budúcnosti takto nejasnosť nebola.
A vy ste hovorili, že v tomto prípade sa budete pozerať na to, kto pozmeňujúci návrh prekladá, a že za neho nebudete hlasovať, ja vám to, pán poslanec, nejakým spôsobom nebudem vyčítať. U vás mi to vôbec ani nevadí, je to váš postoj, ktorý ja rešpektujem.
A na záver vám chcem poďakovať za to, že ste hlasovali za to, aby som bol predseda jednej skupiny priateľstva. Ďakujem pekne za váš hlas.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec, že ste sa teda vyjadrili.
Správne načasovanie - ja som bol na tom grémiu, čiže áno, viem o tom, že pán predseda to navrhol. Ale ja som nevnímal tak, že sa dohodlo na grémiu, že ako sa to ide upraviť. Len sa tam dohodlo to, že tam je iné výkladové, iný výklad pri tom § 80, ktorý teda je vložený v tom druhom čítaní, a iný výklad je pri tom, myslím, § 71, alebo koľko to je, ktorý je v prvom čítaní. A tak som tomu rozumel, že na grémiu sa dohodlo, že sa to upraví tak, aby to bolo jednoznačné, teda aby sa nemohlo, aby tam nebol žiadny výkladový rozpor, ale nepovedalo sa, že akým spôsobom sa to upraví, teda či pôjdeme tak, aby nemohol ten spravodajca, ten predseda výboru to spravodajstvo určovať sám, alebo či to bude tak, ako navrhujem ja, alebo iným spôsobom, preto som si dovolil, dovolil tento pozmeňujúci, teda doplňujúci návrh osvojiť, predložiť ho. Ak nebude schválený, ale bude zapracovaný potom do veľkej novely, tak budem, samozrejme, rád a takisto budem rád, pán predseda, ak ešte budeme mať nejaké ďalšie stretnutie k tomu, lebo my sme tiež nejaké pripomienky poslali, a bolo by dobré, keby sme sa k tomu mohli potom stretnúť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja budem naozaj veľmi krátky.
Najprv by som reagoval na to, čo povedal pán predkladateľ, pán Vetrák v rozprave. Áno, rokovací poriadok nie je iba o koalícii alebo iba o opozícii, týka všetkých poslancov a naozaj by tam mali byť veci, na ktorých sa spoločne zhodneme. Nijakým spôsobom sa netýka občanov Slovenskej republiky, je to vlastne len zákon, ktorý upravuje to, akým spôsobom sa tu rozprávame, rokujeme a určuje jednotlivé pravidlá, a preto by som chcel naozaj poprosiť, aby sme aj pri tých pozmeňujúcich návrhoch, aj pri tých, ktoré podám ja alebo pán kolega Kondrót, aby ste sa naozaj pozerali iba na obsah toho pozmeňujúceho návrhu, nie na to, kto ho predkladá, a aby sme naozaj našli nejaký spoločný kompromis v tých pravidlách, ktoré, na základe ktorých sa my všetci musíme správať.
Teraz odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Je to, samozrejme, reakcia na situáciu, ktorá sa stala počas tejto schôdze pri stanovovaní spravodajcov. Tento pozmeňujúci návrh som nepripravil ja. Ja som si ho osvojil. Bol pripravený iným koaličným poslancom, avšak bol na základe vašich interných procesov zablokovaný. Myslím si, že dôležité je, aby sme sa o ňom rozprávali a dali o ňom hlasovať. Ako som povedal, upravuje zmenu spôsobu voľby spravodajcu. Samozrejme, na prvom mieste nechávame tak, ako je to doteraz, navrhuje spravodajcu vždy predseda výboru, tak ako to bolo doteraz. A ak ho gestorský výbor neschváli na návrh predsedu, potom je možnosť, aby spoločného spravodajcu navrhla nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Teda môže niekto z výboru navrhnúť toho spravodajcu. A ak ani takýmto spôsobom nebude spravodajca vybraný, tak potom ho určí predseda tohto výboru už bez hlasovania na základe jeho vlastného rozhodnutia. Myslím si, že s takto navrhnutým znením bude len každý súhlasiť. A verím, že nájde svoju podporu.
A teraz si dovolím prečítať samotné znenie tohto doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 459).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. 1 sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie:
8. V § 80 ods. 1 druhá veta znie:
„Ak gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu na návrh predsedu výboru, určí spoločného spravodajcu na návrh nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru, inak ho určí predseda tohto výboru.“
Skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a keďže sa neprihlásil žiadny koaličný poslanec, tak predpokladám, že nemajú žiadne výhrady k tomu, čo som povedal, a budú akceptovať tie moje pripomienky. Pán poslanec Filip Kuffa, áno, ja to opakujem, nie sme proti očkovaniu ako takému, sme za jeho dobrovoľnosť, ale pri plnom poskytnutí informácií, to znamená, že každý človek, ktorý sa dá zaočkovať, musí vedieť, aké riziká sú s tým spojené a, samozrejme, aké sú s tým spojené aj prípadné benefity.
Pán poslanec Schlosár, ľudia sa zúčastňujú experimentov a s tým úplne súhlasím, pretože ten papier, ktorý ľudia podpisujú pri tom očkovaní, tak tam je napísané, že oni vlastne sú súčasťou zisťovania bezpečnosti. Čiže vlastne sám ten štát alebo to centrum očkovacie, ktoré ide zaočkovať, vlastne informujú o tom, že oni sú vlastne len súčasťou nejakého experimentu a budú zisťovať na nich, či vlastne je to bezpečné.
Pán poslanec Suja, áno, prezidentka by to mala určite zablokovať, tak ako to sľúbila. Ak to neurobí, treba ju určite k tomu nejakým spôsobom vyzvať. Ešte raz zopakujem, ak to chce vláda schváliť rýchlym spôsobom, môže to spraviť cez skrátené legislatívne konanie, tam je tiež, samozrejme, nejaká pochybnosť, ale určite by to nemala robiť ako prílepok.
Pani poslankyňa Sulanová, áno, treba, keď chceme odmeňovať ľudí, teda očkovať, nech odmeňuje ľudí, ktorí sú zdraví, aj iným spôsobom, a treba tým pádom odmeňovať aj ľudí, ktorí COVID proste už prekonali, alebo ľudí, ktorí sa nemôžu zo zdravotných dôvodov zaočkovať. Prečo takíto ľudia nemôže byť tiež odmeňovaní?
Pán poslanec Taraba, dali dodatok, ktorý zabráni opozícii zahlasovať, s tým súhlasím. Ja však verím v dodržiavanie rokovacieho poriadku a verím, že pán predsedajúci nedá o tomto hlasovať, čiže budeme môcť ten zákon prijať.
Marian Kotleba, myslím si, že akýkoľvek kameň v priehrade bude asi príliš malý, aby sme niečo urobili.
Pán poslanec Štefan Kuffa, či je to negatívna alebo pozitívna diskriminácia, to je diskutabilné. Podľa mňa by to bola negatívna v prípade, že by sa nezaočkovaní, že by tí nezaočkovaní museli platiť nejaké peniaze, ale je to, samozrejme, diskutabilné.
Ostatným ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, nadviažem na to, čo tu bolo spomenuté v jednej faktickej poznámke, že áno, tento návrh zákona, o ktorom rokujeme, rieši veci, ktoré si našli širokú podporu v celom pléne. Jednak je to minutie tých 2 % z dane neziskovými organizáciami alebo zabezpečenie likvidity pre cestovné kancelárie, s tým, si myslím, že naozaj nemá nikto žiadny problém a všetci sme to podporili. Dokonca aj tie dva pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli cez výbory, si myslím, že by mali takisto v pléne podporu.
Avšak teraz tu bol predložený pozmeňujúci návrh pánom poslancom Gyimesim, ktorý podľa vašich slov rieši pozitívnu motiváciu, ono však by bolo správne to nazvať pozitívnou diskrimináciou, pretože tým tieto lotérie v skutočnosti sú.
Vy chcete v podstate, tak ako to vysvetľujete, odmeniť každého, kto dbá o svoje zdravie alebo teda ľudia, ktorí podľa vás sa zaočkujú, dbajú o svoje zdravie, mali by byť za to nejakým spôsobom odmenení. V poriadku, ale keď chceme takýto princíp zaviesť, tak ja navrhujem, aby sme pozitívne diskriminovali a odmeňovali aj ľudí, ktorí nechodia k lekárom, pretože nepijú, nefajčia, športujú, zdravo sa stravujú, proste takíto ľudia si takisto zaslúžia od štátu nejakú prémiu, nejaký bonus, pretože tiež nestoja štát žiadne peniaze a budujú svoju imunitu takýmto iným spôsobom.
Ak sa dá niekto dobrovoľne zaočkovať na základe toho, že dostane peniaze, okej, ja to nebudem kritizovať, je to každého dobrovoľné rozhodnutie, ale chcem povedať pár vecí aj k samotnému procesu, pretože k obsahu už tu bolo spomenutých pár vecí, ale netreba zabudnúť aj na ten proces, akým spôsobom sme sa k takémuto pozmeňujúcemu návrhu vôbec dostali.
Chcem oceniť jednu vec a som rád, že sme ten pozmeňujúci návrh dostali aspoň deň dopredu. Že sme mali možnosť sa s ním zaoberať, avšak chcem len upozorniť na vaše programové vyhlásenie vlády, v ktorom ste sa zaviazali, že zabezpečíte, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania osobitne s dotknutými subjektmi a verejnosťou a to najmä tým, že sa zasadí o to vláda, aby sa neodôvodnene neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie a takisto sa vláda zaviazala, že zabezpečí dodržiavanie zákazu nepriamych novelizácií právnych predpisov a obsahovo nesúvisiacich novelizácií právnych predpisov, tzv. prílepkov. A tu sa nedá nič iné konštatovať, len že toto je prílepok, pretože obsahovo to nesúvisí ani s 2 % z dane, ani to nesúvisí so zabezpečením likvidity pre cestovné kancelárie.
Ale v tejto súvislosti, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás upozornil na § 94 zákona o rokovacom poriadku, ktorý v ods. 2 hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s ním navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Považujem, že pán minister Matovič v úvodnom slove s týmto pozmeňovákom vyjadril súhlas, avšak v ods. 3 je napísané, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona a, pán predsedajúci, upozorňujem hlavne na ods. 4, ktorý hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Tak vás, pán predsedajúci, žiadam, aby ste túto povinnosť, ktorú vám dáva zákon o rokovacom poriadku využili. Pretože tu naozaj nie je žiadny dôvod obchádzať riadny legislatívny proces, minimálne ak ste teda chceli, mohli ste ísť do osobitného skráteného legislatívneho konania, ale nie je dôvod to dávať ako prílepok k inému obsahovo nesúvisiacemu zákonu.
A ešte mám na záver dve pripomienky. Veľmi sa tu hovorí o NCZI, o Národnom centre zdravotníckych informácií, ktoré bude spracovávať tieto informácie. Ja len chcem upozorniť, že minulý rok audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý vykonal Národný bezpečnostný úrad, odhalil obrovské nedostatky v zabezpečení týchto informačných systémov. A keď budú disponovať ďalšími informáciami, tak naozaj by vláda mala zabezpečiť to, aby nedošlo k úniku týchto osobných údajov. Áno, tie systémy neboli pripravené nie z viny súčasnej vlády, ale minimálne súčasná vláda by mala zabezpečiť, aby tie nedostatky boli odstránené.
A na záver posledná otázka. Chcem sa spýtať, kto bude hmotne zodpovedný za minutie týchto 15 mil. eur v prípade, že sa nezabezpečí dostatočná, ako vy to nazývate, kolektívna imunita a pandémia udrie v ďalšej vlne, zase to bude mať ďalšie úmrtia a v podstate tie peniaze, ktoré sa minuli, boli úplne zbytočné. Chcem vedieť, kto bude za to hmotne zodpovedný.
Ďakujme pekne.