Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je pomerne rozsiahlou novelou a malo by byť naším spoločným záujmom, aby sme jednotlivé ustanovenia nastavili tak, aby slúžili verejnému záujmu. To znamená, zvýšili transparentnosť a pomohli tomu, aby jednotlivé organizácie zabezpečovali služby a tovary za čo najlepšie ceny, samozrejme, za dobrú kvalitu.
Tento komplexný návrh zákona je predkladaný spoločne, teda aj podpredseda vlády, aj predseda Úradu pre verejné obstarávanie, čo ja považujem za veľmi pozitívne vzhľadom na to, že pôvodne pripravený návrh sa dotkol teda veľkej kritiky. A máme teraz návrh, ktorý je spoločný, je to kompromisný návrh. Je tam veľa naozaj dobrých vecí, treba určite niektoré veci pochváliť. Ale je tam pár vecí, ktoré si myslím, že treba zvážiť, prípadne preformulovať, aby sme ten cieľ, ktorý je stanovený v návrhu zákona, naozaj dosiahli.
V § 11 ods. 1 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemohol uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora a tak ďalej a ktorého konečným užívateľom výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora je prezident Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu, sudca, generálny prokurátor a tak ďalej a tak ďalej, jednotliví predstavitelia či už súdnej, výkonnej, alebo inej moci.
Tento návrh, obmedziť obstarávanie firmám s majetkovou účasťou niektorých verejných činiteľov, je určite dobrý nápad, stretne sa s pozitívnym ohlasom na verejnosti, avšak ten spôsob, akým je to navrhnuté, je z môjho pohľadu nie úplne funkčné a hlavne nie je to systémové, pretože tá problematika by sa mala riešiť komplexnejšie a jednotne nielen pre oblasť verejného obstarávania a nielen pre úzky okruh verejných činiteľov. A hlavne by sa to malo riešiť v ústavnom zákone, ktorý sa tejto problematike primárne venuje, teda nie v zákone o verejnom obstarávaní, ale v zákone na ochranu verejného záujmu. Preto dávam na zváženie to, že by sa tieto ustanovenia z tohto návrhu zákona vypustili a pripravila by sa druhá novela, ktorá by komplexnejším spôsobom riešila tento cieľ, ktorý si predkladatelia v tomto odseku a v tomto paragrafe zaumienili, aby sme naozaj docielili to, čo potrebujeme.
Ďalej v § 52 ods. 2 navrhujete, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ boli povinní umožniť účasť na otváraní ponúk všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku v lehote na predkladanie ponúk alebo v lehote na predkladanie konečných ponúk. Pred otvorením ponúk alebo konečných ponúk predložených v listinnej podobe sa overí ich neporušenosť. Komisia zverejní počet predložených ponúk, návrhy na plnenie kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslom, a teraz dôležitá vec, ostatné údaje uvedené v ponuke vrátane obchodného mena alebo názvu, sídla, miesta podnikania alebo adresy pobytu všetkých uchádzačov sa nezverejňujú.
Ak chceme naozaj ísť do nejakej transparentnosti, tak myslím si, že toto nie je správny smer, pretože takéto výrazné zníženie transparentnosti procesu, a teda obmedzenie údajov o obchodnom názve uchádzačov nemá žiadne reálne opodstatnenie. Doterajšia prax ukazuje, že práve zverejňovanie týchto údajov umožnilo verejnosti, ako aj novinárskej obci poukázať na personálne či iné prepojenia uchádzačov, ktorí v mnohých prípadoch iba predstierali konkurenčné prostredie, a preto navrhujem zvážiť ponechanie povinnosti zverejňovania obchodného mena uchádzačov, aby sme verejnú kontrolu mohli naďalej zabezpečovať prostredníctvom verejnosti a jej novinárskej obce.
Ďalej, v § 57 ods. 2 sa vypúšťa posledná veta. To znamená, že navrhujete vypustiť povinnosť zverejniť odôvodnenie nezrušenia verejného obstarávania, v ktorom bola predložená len jediná ponuka. Táto povinnosť však nijakým spôsobom nepredlžuje proces obstarávania, pričom zvyšuje jeho transparentnosť a pri rozsahu verejných obstarávaní, pri ktorých na Slovensku neprebieha reálna súťaž, pokladám za nevhodné odôvodňovať zníženie transparentnosti goldplatingom, to znamená nejakou nad... nejakou zbytočnou nadlegislatívou, preto navrhujem toto ustanovenie vypustiť, teda vetu o povinnosti zverejňovať odôvodnenie ponechať, aby sa každý mohol oboznámiť s tým, prečo verejný obstarávateľ napriek tomu, že mal iba jednu ponuku, tú zmluvu podpísal, aké tam boli teda splnené kritériá a podobne.
Ďalej, v § 117 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 až 9, v ktorých, v odseku 7 sa píše, že vo výzve na predkladanie ponúk podľa odseku 6 verejný obstarávateľ uvedie najmä a) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb.
Tu považujem zverejňovanie predpokladanej hodnoty zákazky za, možno za kontraproduktívne, nakoľko evokuje uchádzačom, akú ponuku majú predložiť a koľko prostriedkov plánuje verejný obstarávateľ vynaložiť. Môže to určite viesť aj k narušeniu princípu transparentnosti, pretože predpokladaná hodnota zákazky slúži najmä na stanovenie konkrétneho postupu, akým spôsobom má obstarávať verejný obstarávateľ. Preto navrhujem vypustiť povinnosť zverejnenia predpokladanej hodnoty zákazky, aby to bolo určitým tajomstvom, aby naozaj v tom verejnom obstarávaní sa, aby tam boli predložené také návrhy, také zákazky, ktoré budú reálne závisieť od konkurencie, od trhu, ale nie od toho, od nejakej špekulácie.
No a potom na koniec, moja najzávažnejšia pripomienka sa týka § 1 ods. 14. V súčasnom zákone je napísané, že tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako päťtisíc eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Vy navrhujete v tomto návrhu sumu päťtisíc eur nahradiť sumou desaťtisíc eur, teda zvyšujete ten limit, pri ktorých verejní obstarávatelia nemusia použiť vlastne žiadnu súťaž, môžu vlastne napriamo podpísať s vybraným uchádzačom, prípadne môžu si, samozrejme, ustanoviť nejaké iné pravidlá, že môžu urobiť aspoň prieskum a podobne.
Ja naozaj nevidím dôvod, možno by ste, pán podpredseda vlády, mohli nejakým spôsobom vysvetliť, že prečo navrhujete zdvojnásobenie alebo zvýšenie tejto, tohto limitu, lebo on bol pôvodne, voľakedy na úrovni tisíc eur, potom sa to zvýšilo na päťtisíc eur, teraz to chcete zvýšiť na desaťtisíc eur. Takýmto trendom postupne prídeme na takú úroveň, kedy už tá transparentnosť naozaj bude veľmi slabá. A ja skôr by som bol rád, keby uvažujeme o tom, že by sa opätovne tá suma znížila na tých tisíc eur, ako to bolo kedysi, pretože zvýšenie tejto sumy výrazne zníži transparentnosť nákupov za verejné prostriedky a nie je žiadny reálny dôvod tento limit zvyšovať, ale budem rád, keď mi vysvetlíte, že tomu tak nie je.
Berte, prosím, tieto všetky moje pripomienky ako technické, na zváženie, aby, pretože verím, že záujmom aj koalície, aj opozície je zvyšovať transparentnosť, je pomôcť tomu, aby verejné zákazky získavali tie firmy, ktoré sa budú zúčastňovať v nejakom transparentnom, v transparentnej súťaži, a myslím si, že práve tieto body, ktoré som vypichol a pokiaľ sa zmenia tak, ako navrhujem, môžu tej transparentnosti aj tej súťaži pomôcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
