Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len veľmi krátko na záver.
Ešte predsa len reakcia na pána poslanca Kazdu. Už to povedal pán kolega, ale ja vám to tiež trošku vysvetlím po mojom. Viete, vy aj vaši kolegovia radi označujete niektorých poslancov, že sú to extrémisti alebo fašisti, nacisti, ale to sú tiež trestné činy a podľa teda toho, čo ste sa teraz ohradili proti tomu, proti tej vlastizrade, tak by ste tak mali označovať len ľudí, ktorí boli odsúdení za buď extrémistický trestný čin alebo nie. Ale robíte to bežne a takisto ľudia bežne používajú slová ako debil, idiot, imbecil, ale to nie sú nadávky. To takisto, to je len určité spektrum mentálnej retardácie, ktorá, je to definované, človek s určitým inteligenčným kvocientom sa tak nazýva, hej, niekto je proste debil, lebo má IQ pod 35 a podobne. Ale takisto vy ste proste zradili našu vlasť, tak ste vlastizradca. To neznamená, že to musíte napĺňať tú definíciu, ktorá je v Trestnom zákone. Vy ste zradili slovenskú vlasť a do konca vášho života vám to všetci budú vyčítať. Aj my, aj všetci ostatní. Ste vlastizradcovia a už to nezmeníte.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Taraba, úplne súhlasím s tým názorom, že hlasovaním koaličných poslancov za tú obrannú zmluvu vlastne došlo k spochybneniu NATO alebo teda tých záväzkov, ktoré máme v NATO alebo teda majú ostatné štáty voči nám, pretože naozaj neexistoval žiadny dôvod a však vlastne v celej tej, v celom tom procese prijatia tejto obrannej dohody ani nikdy nikto nedokázal vysloviť jediný dôvod, vlastne prečo by sme mali takúto dohodu podpísať, keď predsa sme v NATO. Aj keď my nemusíme súhlasiť, ale ten argument naozaj bol úplne, vlastne nikto ho nedokázal nájsť.
A, pani poslankyňa Sulanová, súhlasím s tým, ja som tiež zástanca neutrality. Veď presne o tom je aj tá naša petícia, ktorú zbierame už niekoľko rokov, v ktorej chceme, aby bolo referendum, v ktorom sa ľudia vyjadria, či teda súhlasia s tým, aby sme naďalej zostali súčasťou NATO, pretože toto referendum malo byť pri vstupe do tohto zväzku. Čiže naším cieľom je opýtať sa ľudí, aby konečne sa mali právo vyjadriť, tak ako boli obídení na začiatku.
No a, Marek Kotleba, áno, ja takisto ešte raz musím zopakovať, že najhoršie na tom celom procese prijatia tej obrannej dohody je tá rýchlosť toho prijatia. Medzi sviatkami vianočnými bolo MPK, bolo pripomienkovanie tejto zmluvy a odvtedy vlastne prešiel iba niečo vyše jedného mesiaca a už bola zmluva v parlamente schválená. Nechápem, načo bolo dobré celý ten proces takto veľmi urýchliť, prečo bol obídený aj generálny prokurátor, aj Ústavný súd, aj referendum bolo obídené, nebola k tomu vytvorená dostatočná platforma, aby sme sa rozprávali aj tu v parlamente. Jednoducho je to obrovská hanba a celé to ukazuje tomu, že naozaj to konanie, ktoré tu spravili koaliční poslanci, bolo vlastizradné.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, hlas ľudu, hlas Boží. To sa zvykne hovoriť a snažíme sa tým povedať, že politici by mali rešpektovať vôľu občanov, ich názory a postoje, ktoré sú vyjadrené mnohokrát aj prostredníctvom prieskumov verejnej mienky. A, bohužiaľ, skúsenosti spred pár dní, kedy sa hlasovalo o obrannej dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, sa ukázalo, že táto vôľa nebola rešpektovaná a napriek tomu, že všetci politici aj poslanci Národnej rady vedeli o tom, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky je proti prijatiu tejto obrannej dohody.
Takisto bol veľmi výrazným spôsobom skrátený proces komunikácie a rozpravy o tomto bode. Nemyslím teraz len v parlamente, ale vôbec od začiatku až do konca rokovania o tejto zmluve ako takej. Tak je tu vidieť, že bude musieť naozaj nastať nejaká zmena aj v Ústave Slovenskej republiky a možno aj v iných predpisoch, aby sme takýmto situáciám v budúcnosti predišli.
Samozrejme, poslanci opozície a takisto aj naša strana, Ľudová strana Naše Slovensko, my urobíme všetko pre to, aby sme zastavili prijatie tejto súčasnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, a pravdepodobne tu dôjde k zbieraniu podpisov pod referendum. A verím tomu, že nádej zomiera posledná a podarí sa nám túto zmluvu zastaviť. Ale zároveň prichádzame s touto legislatívnou iniciatívou, pretože sme presvedčení, že my musíme aj do budúcnosti urobiť všetko pre to, aby sme podobným veciam zabránili, resp. aby, ak bude podobná iniciatíva v budúcnosti zo strany ďalšej vlády, aby neboli obídení občania Slovenskej republiky, aby sa mali právo k takémuto závažnému kroku, závažnej zmluve, aby sa mohli vyjadriť.
My teda navrhujeme novelu ústavy, pretože len Ústava Slovenskej republiky vo svojich jednotlivých článkoch dáva vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky kompetencie, ktoré sa týkajú ozbrojených síl. Jedna kompetencia sa týka vysielania našich ozbrojených síl, teda Ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde vláda má kompetenciu takéto vyslanie schváliť, ak ide o nejakú humanitárnu pomoc alebo ak ide o nejaké mierové cvičenie, alebo ak ide o plnenie záväzkov napríklad zo zmluvy s NATO, ale však na maximálne 60 dní, tak v takom prípade to schvaľuje vláda Slovenskej republiky, v iných prípadoch vysielanie našich ozbrojených síl do zahraničia musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky.
Túto kompetenciu, vysielanie našich ozbrojených síl, v tejto novele ústavy, tak ako to my navrhujeme, nerobíme žiadne zmeny, teda nenavrhujeme nejaké prerozdelenie kompetencií. Zatiaľ tento súčasný stav považujeme za dostačujúci.
Potom sú tu ďalšie dve kompetencie, jedna sa týka prechodu cudzích vojsk cez územie Slovenskej republiky. Táto kompetencia je v súčasnosti daná len vláde Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky o takomto prechode cudzích vojsk cez naše územie nerozhoduje. A my v našej novele navrhujeme, aby táto kompetencia prešla od vlády do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože myslíme si, že sa jedná o závažné veci, ktoré by mali byť na pôde zákonodarného zboru nahlas povedané, vyargumentované, aby tu padli aj názory zo strany opozície.
No a posledná, tá najzávažnejšia kompetencia sa týka prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, kde v súčasnosti majú kompetenciu prerozdelené aj vláda Slovenskej republiky, aj Národná rada. Vláda podľa súčasného znenia a ak ide o humanitárnu pomoc, vojenské cvičenie alebo o nejaké mierové pozorovacie misie na našom území, v takom prípade to schvaľuje vláda. V ostatných prípadoch to schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.
My navrhujeme zmenu tejto kompetencie, úplne to odoberáme z rúk vlády Slovenskej republiky. Navrhujeme, ak sa jedná o prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, tak o tom bude môcť rozhodovať Národná rada Slovenskej republiky, ak to má byť len do 90 dní. A musí to byť spravené ústavnou väčšinou. V ostatných prípadoch, teda ak prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky má byť viacej ako 90 dní, v takom prípade o tom musí rozhodnúť referendum, teda občania v referende, ktoré sa bude konať následne.
Takisto je to vlastne úplne v súlade aj s vyjadreniami viacerých súčasných koaličných predstaviteľov. Pripomeniem napríklad vyjadrenie Igora Matoviča ešte teda z minulého volebného obdobia, kedy jasne povedal, že ak bude hnutie OĽANO vo vláde, tak akúkoľvek prítomnosť ozbrojených síl na území Slovenskej republiky dajú do referenda, aby sa ľudia k tomu vyjadrili. Bohužiaľ, ako sa hovorí, mali by sme politikov hodnotiť podľa toho, čo robia, nie podľa toho, čo rozprávajú, tak aj v tomto prípade boli občania oklamaní. Ale verím, že poslanci OĽANO si vstúpia do svedomia a náš apolitický návrh zákona, ktorý sa týka hlavne budúcnosti, o budúcom rozhodovaní, podporia do druhého čítania, kde sa budeme môcť baviť o tom, či tie dané kompetencie sa neprerozdelia iným spôsobom alebo sa niečo nenechá zachované. A my sme, samozrejme, týmto názorom otvorení.
Ďakujem pekne za rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod zatiaľ len krátko.
Poslanci za našu politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 140/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
A cieľom tohto legislatívneho návrhu je ochrániť suverenitu, mier a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej občanov pred zahraničnými ozbrojenými silami. A viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predseda, predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, ja by som sa chcel tiež k tomuto návrhu vyjadriť, pretože už tu padlo niekoľko názorov k tomuto návrhu zákona. A ja budem možno trošku mať iný k tomu prístup alebo postoj ako moji opoziční kolegovia a rád by som ten postoj aj vysvetlil.
Keď Ústavný súd rozhodol o tom, že vlastne nemôže byť referendum o skrátení volebného obdobia, musím povedať, že som bol nemilo prekvapený, pretože som bol presvedčený – ale bol to môj názor laika, ja nie som právnik –, že to určite bude možné, pretože mám jednak z minulosti už skúsenosti, však volebné obdobie bolo niekoľkokrát ústavným zákonom skrátené, naposledy v roku 2011 a potom boli voľby v roku 2012, a takisto referendum na úrovni komunálu je takisto bežné, odvolávajú sa starostovia, je ten inštitút v zákone, nebolo to nikdy napadnuté ani nebolo to Ústavným súdom označené ako protiústavné. Ale v poriadku, Ústavný súd povedal, môže to byť, ale musí to byť v ústave napísané, a našou úlohou ako zákonodarcov je teraz pristúpiť k legislatívnym zmenám, ktoré budú viesť k takémuto návrhu.
Už sme tu nejakú iniciatívu zo strany opozície mali, tá nebola zatiaľ úspešná, teraz s tým prichádza koaličný poslanec, pán poslanec Svrček za hnutie SME RODINA. Ja musím povedať, že ja to oceňujem. Samozrejmé, že ten návrh nie je dokonalý, ale aspoň to, že sa tu o tom bavíme ako o koaličnom návrhu, je podľa mňa určitý pokrok.
Zavádza sa tu teda inštitút, že bude možné skrátiť prebiehajúce volebné obdobie ústavným zákonom alebo referendom, teda tak, ako to žiada Ústavný súd. A okrem toho je tu navyše aj ďalšia zmena, v čl. 98 sa mení formulácia ods. 2, podľa ktorej návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon. To tu už aj spomínal pán poslanec Susko. V súčasnosti je tá kompetencia daná celej Národnej rade a naozaj je, to bola taká veľmi zvláštna kompetencia. Pretože jednak sa vyjadria ľudia v samotnom referende, prejavia svoju vôľu, referendum môže byť kľudne úspešné, ale potom ešte je tu stále Národná rada, ktorá by mala vyhlásiť tieto výsledky a je tu stále tá možnosť, že sa budú niektorí poslanci odvolávať na to, že nie sú viazaní žiadnymi príkazmi a jednoducho nepodporia to vyhlásenie, ale určite je to podľa mňa posun dopredu a treba aj to oceniť, že to ide teda nad rámec toho, čo rozhodol Ústavný súd vo svojom výroku.
Ja by som sa chcel pána predkladateľa spýtať aj ďalšiu vec, pretože v minulom volebnom období hnutie SME RODINA dvakrát prišlo s novelou ústavy týkajúcou sa referenda. V obidvoch, obidvakrát navrhovali, aby sa výsledky referenda, aby výsledky referenda boli platné, ak sa na ňom zúčastnilo aspoň 30 % oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. To tam teraz nie je dané, ale chcel by som počuť od navrhovateľa, či je otvorený alebo či je hnutie SME RODINA otvorené aj tomu, aby sme sa v druhom čítaní bavili aj o vykonateľnosti samotného referenda. Pretože keď tam dáme len tú kompetenciu skrátiť volebné obdobie, ale nebudeme zlepšovať vykonateľnosť, tak podľa mňa tá snaha môže byť jednoducho zmarená.
My sme navrhovali aj v minulom volebnom období, aj v tomto volebnom období aj úpravu tých 350-tisíc podpisov. Tiež sme navrhovali zníženie tých 50 % a ak tento návrh zákona prejde do druhého čítania, tak určite tieto naše návrhy dáme formou pozmeňujúceho návrhu, pretože pri každej možnej debate, pri ktorej sa bavíme o vykonateľnosti referenda, je podľa mňa potrebné, aby sme tieto návrhy predkladali.
Áno, je pravda, že tá účinnosť je navrhnutá až od roku 2024, teda podľa súčasného návrhu by, ak by to bolo prijaté tak, ako je to navrhnuté, tak by sa to referendum nemohlo konať v tomto volebnom období. Ale stále je to podľa mňa zlepšenie existujúceho stavu, aj keď v budúcnosti, ale predsa len tí občania by mali mať to právo odvolať aj vládu po roku 2024 v ďalších, nasledujúcich volebných obdobiach. Čiže podľa mňa, ja nevidím dôvod nezahlasovať za tento návrh zákona iba kvôli tomu, že tam je tá účinnosť nastavená nie tak, ako by sme si predstavovali, a takisto si myslím, že v druhom čítaní môžeme predsa predložiť návrh, aby sa to zmenilo. Rokovať budeme mať ešte mesiac čas, takže nevidím dôvod na to, aby sme to nepodporili.
Takisto čo treba oceniť a nikto to tu z opozície nepovedal, že hnutie SME RODINA tento návrh predložili, predložili v rozpore s koaličnou zmluvou, pretože nebola na tom dohoda v koalícii. Aj to ja si teda vážim, že tu máme koaličný návrh napriek tomu, že s tým celá koalícia nesúhlasila, a stále je tu nádej, že by to mohlo prejsť. Možno by niekto mohol povedať, že to teraz bude na šesť mesiacov zablokované, pretože to neprejde, pretože v koalícii nie je podpora, ale máme tu takisto opozičný návrh, ktorý tiež pravdepodobne neprejde a treba ten návrh opakovane dávať, až kým nebude úspešný, či to bude zo strany koalície alebo zo strany opozície.
Chcem povedať členom opozičných politických strán, už za stranu HLAS tu bolo povedané, že ten návrh podporia, ja takisto budem na našom klube navrhovať, aby sme tento návrh podporili. A chcem tak vyzvať aj ostatných kolegov, aby hlasovali za, pretože bola by podľa mňa obrovská chyba, keby sme nevyužili túto príležitosť a nedali možnosť prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Ešte by som chcel reagovať na to, čo tu povedal pán poslanec Kazda vo svojej faktickej poznámke, kde povedal, že on teda nechce podporiť tento návrh, lebo podľa neho ak by bolo možnosť referendom skrátiť volebné obdobie, tak sa vláda alebo vlády by sa báli robiť akékoľvek reformy, čo je podľa mňa absolútny nezmysel sa tu oháňať nejakými argumentáciami, a pritom máme predsa možnosť vidieť z minulosti, že vlády prijímali v minulosti referendá, teda pardon, reformy a potom ich ľudia zvolili znovu v ďalších voľbách do parlamentu. A ak by tento argument platil, tak by ju predsa nerobila žiadna vláda ani počas štvorročného obdobia, pretože by sa báli, že by v ďalších voľbách nedostali podporu. Čiže takýto argument je absolútne nezmyselný a radšej ak nejakí koaliční poslanci chcú vystúpiť s dôvodmi, prečo nechcú podporiť tento návrh zákona, tak ich k tomu vyzývam, ale aby tie argumenty boli naozaj racionálne.
Ďakujem veľmi pekne predkladateľovi a určite budem hlasovať za.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel poďakovať generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi za to, že si dal tú námahu a vypracoval túto veľmi obsiahlu správu, a vôbec aj to, že chcel prísť tú správu do parlamentu predniesť, pretože mohol poslať len nejaký link alebo tú správu v tlačenej forme, aj keď mu to teda koalícia neumožnila.
A ja som presvedčený, že ak niekto ešte bol taký na vážkach, že nebol úplne rozhodnutý, či hlasovať za alebo proti tejto správe, tak po vypočutí si týchto argumentov sa podľa mňa nemôže žiadny poslanec slobodne rozhodnúť zahlasovať za.
Je naozaj veľmi náročné počúvať hodinu a trištvrte veľmi podrobné odborné argumenty, ale chcel by som každému poslancovi, hlavne teda vládnej koalície, povedať, že tá správa je zverejnená na stránke Generálnej prokuratúry. Každý si má možnosť v kľude si to prečítať, naštudovať a naozaj rozhodnúť sa v prospech Slovenskej republiky.
Ja by som si dovolil také veľmi krátke zhrnutie, pretože bolo tam povedané veľmi veľa a dôležitých vecí, ale vypichol by som pár takých vecí, ktoré tam pán generálny prokurátor napísal, ktoré by mali naozaj pri rozhodovaní zavážiť.
Slovenská republika na základe takejto právnej úpravy počas celej doby platnosti tejto dohody stratí úplnú kontrolu nad časťou svojho územia, vzdá sa zvrchovaných práv na svojom území, nebude mať riadnu, resp. žiadnu kontrolu nad tým, kto vstupuje na jej územie a kto sa nachádza na jej území, vzdá sa svojho prednostného práva na výkon trestnej jurisdikcie a bude mať vážny zásah do zvrchovaných práv v oblasti používania rádiového spektra. A takisto ide o závažný záväzok Slovenskej republiky, ktorý sa vopred vzdáva svojho práva na ochranu v konaní pred vnútroštátnymi i medzinárodnými súdmi.
Priatelia, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj veľmi kvalitne a pozorne si prečítajte túto správu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda, hneď na úvod chcem povedať, že aj ja vítam vašu iniciatívu, že ste otvorili tento veľký zákon alebo teda súbor zákonov, pretože už veľmi dlhú dobu sa hovorí o tom, že je potrebné územné plánovane a stavebný zákon novelizovať, ale nikto na to nemal odvahu. A keď na to niekto odvahu našiel ako napríklad naposledy pán minister dopravy Počiatek, tak nakoniec to po kritike stiahol. Čiže naozaj veľmi dlhú dobu sa o tom rozpráva a nič sa nerobí.
Čiže áno, je dobré, že ste priniesli tento návrh, aj to, že sa tá diskusia dostala k okrúhlemu stolu. To naozaj treba pochváliť, pretože nie každý mal na to naozaj odvahu. Či ten návrh je dobrý, alebo neni dobrý, nie úplne dobre sa to dá, nedá sa to úplne jednoznačne podľa mňa povedať takto proste od stola, že je to dobré alebo to neni dobré. Sú tam veci, ktoré sú dobré podľa mňa, ktoré naozaj ten systém alebo tie procesy bude zlepšovať. Sú veci, ktoré bude potrebné určite ešte dopracovať.
Čiže ja súhlasím s tým, aby sme odsúhlasili v Národnej rade, že sa ten návrh zákona vráti na dopracovanie. Ale to naozaj myslím v dobrom, nie v tom, že by som to chcel teraz odmietnuť ten zákon ako celok. Ale myslím si, že je tam naozaj veľa vecí, ktoré by bolo dobré ešte prerokovať a takisto ten termín, ktorý je tam stanovený, tá účinnosť, aj vzhľadom na to, že chcete tam vybudovať ten informačný systém, to je naozaj veľká, bude sa to posúvať, áno, už to aj vyhovoríte, čiže to je dobré. Lebo asi ten, nechceli by sme naozaj zažiť stav, že by bol tento zákon účinný a informačný systém by ešte nebol k dispozícii. To by nefungovalo, takže som rád, že teda v takomto stave sme teraz.
Takisto je dobré, že bolo to v MPK niekoľkokrát, teda tie pripomienky od verejnosti aj od odborných organizácií sa nazhromaždili a treba teraz naozaj zapracovať, ktoré, samozrejme, majú zmysel.
Úplne pôvodne v tom návrhu bol aj návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti odplaty za služby spojené s prevádzkou informačného systému. To tam teraz nie je. Čiže chápem to tak, chápem to tak (reakcia z pléna), dobre, dobre. Tak ste mi hneď aj odpovedali, dobre, ďakujem pekne. Ale predsa len by som chcel vypichnúť ešte jednu vec, ktorá tu v rozprave zatiaľ nebola povedaná. Viacero pripomienok, ktoré som chcel aj ja povedať, tu povedané boli, nebudem ich teda opakovať. Ale jedná sa teda o záväzné stanovisko. V súčasnom zákone je to § 140b, v tom novom zákone je to § 24. V tom pôvodnom znení je to definované ako: "Záväzné stanovisko je na účely konania podľa tohto zákona, stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránenej osoby osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán konanie podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci." Nové znenie tejto definície podľa § 24 ods. 1 je: "Záväzné stanovisko je podkladom na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie."
Ja to teda chápem tak, bol by som rád, pán podpredseda, ak by ste mi to vysvetlili, ak to teda nechápem správne, že podľa tohto návrhu zákona sa vlastne ruší možnosť samosprávam ukladať investorom uskutočňovanie tzv. vyvolaných investícií vo verejnom záujme, pretože zrušenie záväzného stanoviska k investičnej činnosti ponecháva obci len možnosť vydania záväzného stanoviska k súladu s územným plánom. Čiže takéto záväzné stanovisko však obec nijakým spôsobom neoprávňuje uložiť stavebníkovi povinnosť vykonať verejné investície, aj keď sú priamo vyvolané v dôsledku realizácie jeho investičného projektu. Tu vidíme teda najmä vo väčších mestách, hlavne tu v Bratislave, kde pri výstavbe hlavne rôznych obchodných centier dochádza k výraznému nárastu statickej a dynamickej dopravy, ktorá si vyžiada vyššiu priepustnosť križovatiek, dobudovanie nových ciest v danom území a tak ďalej. A doteraz takéto investície musel vykonať investor, ktorý projekt priamo spôsobil uvedené externality.
Po novom obec nemá žiadne právo predpísať investorovi v rozhodnutí či v záväznom stanovisku uskutočnenie takýchto investícií. Dá sa argumentovať existenciou poplatku za rozvoj, avšak podľa môjho názoru, ak by sme chceli ten súčasný stav dorovnať, teda tie investície, ktoré dnes tí developeri alebo investori musia robiť, tak by tie poplatky asi museli byť niekoľkonásobne vyššie.
Iným príkladom môžu byť aj urbanistické požiadavky na riešenie konkrétnych otázok pri investičnej výstavbe, napríklad aj výsadba zelene alebo umiestnenie cyklotrás a podobne. Takéto podmienky dnes boli ukladané aj v záväznom stanovisku a sú kľúčové z hľadiska rozvoja mesta a mestských častí. Patria takisto do kompetencií obcí. Predložené zákony však nedávajú obci žiadnu možnosť prostredníctvom územného plánu, prezentovaná predkladateľom je len teda, je to asi len fikcia, pretože zrealizovať územný plán nie je možné do konkrétnej podoby jednotlivých stavebných projektov, navyše je to neflexibilné.
Vo výsledku teda nová stavebná legislatíva oberá obce o možnosť vo verejnom záujme ochraňovať rozvoj mesta pri konkrétnych investičných projektoch. Preto naozaj si myslím, že by bolo dobré, ak vrátime tento návrh zákona na dopracovanie. (Reakcia z pléna.) Dobre, pán podpredseda, ďakujem, že mi to vysvetlíte.
A ešte jednu vec, ktorú som chcel spomenúť popri tých ostatných pripomienkach, ktoré tu už boli povedané, je vlastne vznik toho Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tam môžeme debatovať o tom, či by možno nebolo dobré tie kompetencie preniesť na nejaký už existujúci, napríklad ministerstvo dopravy alebo podobne, ale nie je to váš návrh, ja to rešpektujem. Avšak myslím si, že to nejaká transparentnosť alebo teda odborná, odborné vedenie toho úradu si vyžaduje, aby ten zákon bol trošku prísnejší, pretože nie sú tam žiadne odborné nároky, čo sa týka praxe na tieto vedúce funkcie toho úradu. To si myslím, že by tam bolo tiež dobré zapracovať a tiež možno zmeniť ten proces samotného výberu toho predsedu, aby to nebolo len nejaké menovanie po nejakom verejnom vypočutí alebo naozaj aby do toho bolo zapojených čo najviac odborných organizácií.
No dobre, viacej pripomienok nemám iných. Ako tu už bolo povedané, pán podpredseda, budem rád, ak mi tie verejné investície vysvetlíte. Ak to tak nie je, tak budem rád, keď to tam bude zapracované alebo nejakým iným spôsobom možno ešte špecifikované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Navrhujem doplniť program schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o bod Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zrušeniu všetkých opatrení súvisiacich so zastavením šírenia vírusu COVID-19 a návrat do pôvodného predcovidového stavu.
Odôvodnenie: viaceré európske krajiny zásadne upúšťajú od opatrení, Dánsko, Írsko, Španielsko aj Anglicko plánujú výrazne rozvoľniť. Španielsko, Anglicko a Írsko sú v situácii, keď vlna omikron už prebehla a nijako dramaticky to nezaťažilo ich zdravotnícky systém. Dokonca Dánsko, ktoré plánuje tento týždeň zrušiť všetky opatrenia, ktoré sú v súčasnosti v platnosti, a to aj napriek tomu, že tam denne pribúda vysoký počet nových prípadov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, už sa blížime ku koncu rozpravy o zákone roka, o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022. Osobne by som očakával väčšiu diskusiu, ale nechcem nikomu nič vyčítať, veď každý sa k tomu postavil tak, ako pokladal za potrebné.
Pán minister, nemyslím si, že zdržujete, ja si myslím, že je dobré, že reagujete v rozprave, pretože minulí ministri za predchádzajúcich vlád tak nerobili, a je správne, ak sú tie argumenty navzájom sú povedané, aby si každý mohol spraviť svoj obraz. Ja som viac-menej k rozpočtu už povedal, čo som chcel v tej časti písomne prihlásených, ale úplne na konci svojho vystúpenia som povedal, že vyzývam koalíciu alebo vládu, aby ešte splnila ten sľub, ktorý dali pri rokovaní návrhu zákona o tých očkovacích poukazoch. Je mi to, je mi, áno, je mi, je mi trošku ľúto, že sa tu z toho spravili teraz také preteky, že predtým nás tam bolo navrhnutých 500 eur, 300 eur, teraz 200 eur. Ja mám pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o 100 eurách.
Ja som si vedomý toho, aké v rozpočte máme možnosti, a, samozrejme, že tie priority sa dajú zmeniť, ale ja nie som momentálne vo vláde, čiže tie priority sú nadstavené tak, ako to chcete vy, to sa patrí rešpektovať, ale na druhú stranu pokladal som za dôležité to, aby sme v rozprave k tomuto zákonu hlasovali o sľube, ktorý ste dali vy ako koalícia, nie my ako opozícia. Inak by som s takýmto návrhom, priznám sa, že neprišiel. A v tom návrhu zákona o tých očkovacích poukazoch ten sľub tých 100 eur pre všetkých dôchodcov, teda aj očkovaných, aj neočkovaných, on tu zaznel tak, že ako keby to tam bolo napísané v tom návrhu zákona, nie, že to tam bude, ale že to tam je, a kto za to proste nezahlasuje, tak vlastne chce tým dôchodcom tie peniaze zobrať. Mne bolo ľúto, že to tam nebolo dopracované, lebo to bol podľa mňa správny návrh. Pretože naozaj najmä seniori, ľudia nad 60 rokov sú momentálne veľmi ohrozenou skupinou. Sú to ľudia, ktorí už mnohí z nich aktívne nepracujú. Ak pracujú, tak tie zárobky zase nepatria medzi tie vyššie a, samozrejme, tie náklady na bývanie, na potraviny, na lieky majú rovnaké ako všetci ostatní. Pri liekoch teda ešte aj zvýšené, pretože v starobe sa vám to zdravie už začína viacej zhoršovať. A ten návrh takej tej pomoci jednorazovej, bolo povedané, že na tie zvýšenie cien energie, ale vôbec celkovo aj zmiernenie tých dôsledkov pandémie, aj tie potraviny, ja si myslím, že bol veľmi správny a bol by to dobrý signál aj pre tých ostatných dôchodcov neočkovaných, že aj na nich myslíme.
A preto som si dovolil pripraviť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom teda navrhujem dať hlasovať o tom, že znížime rezervu štátneho rozpočtu na rok 2022, v ktorom sa rozpočtuje rezerva na COVID, to znamená rezerva vo výške 700 mil. eur, a odtiaľ navrhujem zobrať peniaze, ktoré by sme vyplatili potom tým dôchodcom vo výške 100 eur, tak ako to bolo sľúbené.
No a, samozrejme, každý potom nech v hlasovaní vyjadrí, či s tým súhlasí, alebo nesúhlasí. Ja som dal už časový priestor na to, aby s tým prišiel niekto iný, keďže tak nebolo, tak som si dovolil tento pozmeňujúci návrh pripraviť a budem rád, ak v piatok o 17.00 hod. sa nájde aj niekto z koalície, kto tento návrh podporí. Viacej už nebudem zdržovať a teraz prejdem k doslovnému prečítaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Beluského k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, návrh rozpočtu verejnej správy 2022 - 2024 (tlač 632):
V § 1 ods. 6 znie:
(6) Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2022 rozpočtujú v celkovej sume 1 618 158 022 eur, jej rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6
§ 7 znie:
(1) § 7 Na zmiernenie dôsledkov pandémie ochorenia na COVID-19 a zmiernenie rastu cien, energie a potravín sa v roku 2022 poskytne každej jednej fyzickej osobe, ktorá do konca roku 2021 dovŕšila vek aspoň 60 rokov a má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, jednorazová finančná pomoc vo výške 100 eur.
(2) Finančná pomoc podľa ods. 1 sa považuje za podporu poskytovanú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu, 17)
(3) Jednorazová finančná pomoc podľa ods. 1 sa v oprávnenej fyzickej osobe poskytne do 31. januára 2022. Podrobnosti ustanoví vláda nariadením.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:
17) § 9 ods. 2 písmena j) zákona číslo 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Doterajší § 7 sa prečísluje na § 8.
3. V prílohe č. 6 výdavková rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 v prvom stĺpci sa číslo 717 440 826 nahrádza číslom 581 804 426 a v poslednom priadku Spolu v prvom stĺpci sa číslo 1 753 794 422 nahrádza číslom 1 618 158 022 eur.
Ďakujem.