Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. No neviem, či sa nám pri každom bode podarí byť tak expresne rýchli ako pri tej technickej spresňujúcej novele. V každom prípade, novela ústavy je vážna vec, ja určite nebudem naťahovať diskusiu, len chcem pripomenúť kolegom a kolegyniam, prečo ju predkladám.
Pamätáte sa všetci na december minulého roka, keď sme prijali úpravu, ktorou sme zrušili koncesionárske poplatky RTVS. Čo je tiež samo o sebe vážna vec, pretože nejakým spôsobom musíme vyfinancovať RTVS-ku a už sme tu mali na schôdzi ten obyčajný zákon, ktorý prešiel do druhého čítania, ale tým, že je tu veľké súperenie na schôdzi toho, že kto bude mať skôr body, tak, žiaľ, bežne by to malo byť tak alebo štandardne by to malo byť tak, že táto novela ústavy je spojená s tým bežným zákonom a aj spoločná diskusia, len teda to je ťažké presadiť si čokoľvek dopredu do programu. Tak je to tak, že bežný zákon sme už posunuli do druhého čítania, ale vlastne, ktorý vykonáva túto novelu ústavy, ale tu máme na poradí na diskusiu až teraz no.
Čiže čo je predmetom tejto novely ústavy je, je v prvom rade zabezpečenie, aby RTVS-ka mala také financovanie, ktoré jej umožní nezávisle vykonávať svoje poslanie. To poslanie je definované v zákone, nie je to len nezávislé, objektívne vyvážené spravodajstvo, o ktoré by sa mala snažiť v čo najväčšej miere, ale sú to aj ďalšie verejnoprávne úlohy, ktoré plní, plní aj také úlohy, ktoré neplnia súkromné televízie, pretože súkromné televízie sú orientované viac na biznis, musia si prepočítavať, čo sa im oplatí vysielať, čo sa im neoplatí vysielať. A RTVS-ka musí vysielať aj také mediálne, by som nazval, produkty, mediálne formáty, ktoré napĺňajú to poslanie verejnoprávnosti a ktoré samy o sebe sú stratové, a preto ju treba dofinancovať. My sme to robili koncesionárskymi poplatkami, riešením by mohlo byť aj to, že navýšime koncesionárske poplatky, však napríklad v Českej republike je to, ak sa nemýlim, možno dvojnásobok tej výšky, ako je to na Slovensku, a potom aj teda, ak je to prijateľné celospoločensky, tak dá sa to riešiť aj takto.
U nás sme sa ubrali po rokoch, kedy sme nedokázali navýšiť koncesionárske poplatky, tým smerom, že sme ich v decembri zrušili, ale zároveň sme sa dohodli, že zabezpečíme takú úpravu na ústavnej úrovni, aby bola, naozaj mala trvalejší charakter, aby bola stabilnejšia aj vo vzťahu k prípadným zmenám, ktoré televízii zabezpečia riadne fungovanie. A teda hovoríme v prvom rade o tom, že zakotvíme do ústavy, že kultúrna, obsahová, informačná pluralita médií je súčasťou slobody prejavu a práva na informácie a takisto ďalej hovoríme, že tu máme nejaký mediálny systém, ktorý je založený na duálnom systéme vysielania verejnoprávnych médií a súkromných alebo iných médií. A teda, že verejnoprávne médiá majú byť financované tak, aby sa zabezpečila ich politická nezávislosť a ekonomická samostatnosť. A v praxi je to, by to malo byť nastavené tak, že verejnoprávny vysielateľ bude financovaný predovšetkým z verejných prostriedkov v sume zodpovedajúcej najmenej 0,15 % z hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podrobnosti ustanoví zákon, to je ten zákon, ktorý sme už posunuli do druhého čítania.
Ja len pripomeniem, že je, tento návrh zákona je aj výsledkom určitého procesu rokovaní, ktorý bol dosiahnutý na úrovni tej bývalej štvorkoalície, teda by som v prvom rade apeloval na všetkých kolegov tej bývalej štvorkoalície, aby, aby podporili tento návrh zákona v prvom čítaní, ale, samozrejme, aj všetkých tých ostatných poslancov, ktorí si uvedomujú, aké je dôležité mať politicky nezávislú verejnoprávnu televíziu a rozhlas.
Takže takto na záver by som chcel požiadať aj o podporu v prvom čítaní pre tento návrh zákona. Potom medzi prvým, druhým čítaním, samozrejme, sa môžme sa zamyslieť, či ešte nejaké veci nesúvisia s touto problematikou, ale tak, aby to, samozrejme, bolo na konci priechodné 90 hlasmi.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide o veľmi stručnú novelu, ktorá má čisto spresňujúci charakter, a to konkrétne jedného jediného ustanovenia, ktoré sa týka nakladania s osobnými údajmi, je to § 25 ods. 1. Spresňuje sa spracovanie osobných údajov pre vykonávanie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom sa vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Úplne konkrétne je tam uvedené pre istotu celé, aby to bolo prehľadnejšie, celé znenie § 25 ods. 1, ale reálne, keď to porovnáte so súčasným znením, tak sa v zásade mení len to také to predvetie toho ods. 1, kde sa pridávajú k tým spracovateľom aj vykonávateľ, sprostredkovateľ a osoby vykonávajúce vládny audit. Inak v tom ostatnom to ustanovenie znie rovnako, ako je to dnes. Čiže naozaj ide o veľmi jednoduchú technickú spresňujúcu novelu návrhu zákona.
Ďakujem pekne za slovo a chcem požiadať aj o podporu tohto návrhu zákona, tejto novely v prvom čítaní.

A ešte prepáčte, len na záver ešte povedať, aby teda pán spravodajca teraz, aby si to aj on poznamenal, ospravedlňujem sa, lebo to s tým súvisí, že my sme na ústavnoprávnom výbore akceptovali bod 2 spoločnej správy a tento bod 2 sa, vlastne je v kolízii s tým prvým pozmeňujúcim legislatívno-technickým návrhom, takže ten bod 2 žiadam vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že potom spravodajca ho nebude odporúčať, jeho schválenie, lebo pozmeňujúci návrh ho bude riešiť lepšie. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Takže v rámci rozpravy, ako som avizoval, uvediem a stručne odôvodním aj, prečo predložím dva pozmeňujúce návrhy. K tomu samotnému návrhu, tak ako ho predložím do prvého čítania, v princípe bola, bola len pripomienka zo strany parlamentnej legislatívy, kde sme sa po diskusii zhodli v tom, že v prechodných ustanoveniach tá druhá veta je nadbytočná, keďže už tá prvá veta, by som povedal, zahŕňa aj to, čo je v tej druhej vete. Čiže to je taký legislatívno-technický pozmeňovák. Ten bude veľmi stručný.
No a potom nad rámec toho, čo bolo, čo bolo predme... alebo čo bolo upravené v návrhu, ktorý bol predložený do prvého čítania, ale, samozrejme, súvisiaca vec, pretože sa tiež týka ochrany osobnosti, tak obrátila sa na mňa pani kolegyňa Šebová z hnutia SME RODINA, ktorá tak isto dostala nejaké podnety teda z praxe, ktoré sa, teda hlavne zo súdnej praxe, ktoré sa týkajú prípadov ochrany osobnosti a ide o prípady obetí, obetí trestných činov, čo myslím, že okrem toho, že sme to mali v programovom vyhlásení vlády, tak myslím si, že to je taká vec, ktorou nejakým spôsobom chceme postavenie obetí trestných činov a aj postavenie ako poškodených vylepšovať. Takže ja som sa tomu tiež nebránil.
Ona mi dala štyri konkrétne podnety. Nakoniec sme sa zhodli na dvoch. Tie ďalšie dva by znamenali naozaj že prelom v doterajšej judikatúre a vyžadovali by si skutočne odbornejšiu diskusiu, hoci boli zaujímavé aj relevantné, ale nemyslím si, že je najsprávnejšie takto v druhom čítaní prinášať také úplne že zásadné zmeny. Ja len poviem, tí, ktorí sa zaoberáte právom a ochranou osobností, tak ten tretí podnet, ktorý tu nie je reflektovaný v tomto pozmeňujúcom návrhu, sa týkal toho, že by aj nemajetková ujma mohla byť nepremlčateľná, lebo dnes, keď riešite žalobu na ochranu osobností, tak nepremlčateľným je len ten nárok na ospravedlnenie. Ten môžete podať ako žalobný návrh a žiadať o ospravedlnenie kedykoľvek. Tam, tam to sa nepremlčuje, ale nemajetková ujma ako určitý peňažný nárok sa premlčuje po troch rokoch v zmysle Občianskeho zákonníka.
Ale vedú sa aj odborné diskusie aj medzi právnikmi dlhodobo, či by aj tá nemajetková ujma nemala byť nepremlčateľná. Len mne sa to zdalo naozaj ako veľká vec aj na odbornú diskusiu na to, aby sme to prinášali teraz, teraz vo forme pozmeňujúceho návrhu. Hoci je to relevantná diskusia, nie sú na to úplne jednotné názory a ani, aj súdy rôzne rozhodovali v minulosti o tejto veci a potom to korigovali až odvolacie súdy, prípadne Najvyšší súd, ale na úrovni okresných súdov. Dokonca sú prípady, kedy niektoré okresné súdy vyhlásili vo svojich rozsudkoch a odôvodneniach, že aj nemajetková ujma je nepremlčateľná. Sú aj také dokonca rozhodnutia okresných súdov.
No a potom ten posledný podnet súvisel s tým, že ak by sme akceptovali túto nepremlčateľnosť, takže či to riešiť aj spätne alebo nie spätne. Tak tam už by sme, by sme, to by už bolo naozaj podľa môjho názoru možno až, nieže na hrane ústavnosti, možno v určitom prípade asi aj nie celkom v súlade s ústavou. Čiže nechcel som ísť do týchto, takýchto rizikových situácií. Ale tie, ktoré prednesiem, tie dva podnety, ktoré sú podľa mňa relevantné, a to, že by sa pri nemajetkovej ujme malo prihliadať aj na to, či došlo k inému závažnému alebo neodstrániteľnému následku, a to, že aby sa prezumovali určité veci v tom konaní a nemuseli sa tí vyšetrovatelia u tých obetí trestných činov vŕtať v tých rodinných vzťahoch atď. Je to podrobnejšie zdôvodnené aj v tom podanom pozmeňovacom návrhu a tým pádom by dochádzalo ešte k väčšej traume tých obetí trestných činov. Tak to sa mi zdalo naozaj relevantné a teda aj potom, ako sme diskutovali o tom s pani kolegyňou Šebovou, tak spoločne predkladáme ten druhý pozmeňujúci návrh. Takže toľko, toľko za mňa.
Nič ďalšie sa v tej diskusii nevyskytlo, ani na ústavnoprávnom výbore sa nejako tá diskusia nerozširovala iným smerom alebo nejak viac do hĺbky. Takže nebudem ani ja už teraz nejak filozofovať nad tým, čo by sa tam ešte dalo spraviť s ochranou osobnosti. Myslím si, že celý ten Občiansky zákonník by bolo dobré modernizovať. Viem, že existujú aj rekodifikačné komisie na to, len zatiaľ ešte ten výsledok do parlamentu vláda nepredložila, ani tie predchádzajúce vlády.
Takže ja teraz toľko na vysvetlenie a prečítam na záver môjho vstupu tie dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je veľmi stručný teda.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 1393. Uvedený zákon sa mení a dopĺňa takto:
"V čl. I bode 3 v § 879x odsek 2 sa vypúšťa druhá veta."
To je celý pozmeňovák, to je ten legislatívno-technický.
A ten druhý je, on, o niečo, o niečo teda rozsiahlejší, ale tiež pomerne krátky. Takže druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej a Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 1393.
Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. Pred doterajší bod 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. Doterajší text § 11 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Dobré meno, občianska česť a existencia dobrých rodinných vzťahov sa predpokladajú."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
No a 2. bod. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 13 ods. 2 sa za slovo „spoločnosti" vkladajú slová „alebo došlo k inému závažnému alebo neodstrániteľnému následku".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj za podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov a nakoniec aj celého zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Práve rozmýšľam, že kto je spravodajcom k tomuto bodu?

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
No pán poslanec Drdul. Máte náhradu?

Vetrák, Milan, poslanec, NR SR
Ale on je tuto za dverami, on celý čas je za dverami.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Tak za dverami nie je nikto. Ak tu nie je pán poslanec, bod prepadne.

Vetrák, Milan, poslanec, NR SR
Ale my si určujeme na výbore, že náhradníkom môže byť aj iný člen výboru.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno môže byť, ak je náhradník.

Vetrák, Milan, poslanec, NR SR
Tak môže byť Kyselica, áno? Lebo chcem byť fér, že aby to bolo podľa pravidiel. (Reakcie z pléna.) Celý čas tu bol, a asi minútu ešte, keď som išiel predtým.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Tlač 1393a. Okej.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vetrák, Milan, poslanec, NR SR
Ďakujem pekne. Ja som už v prvom čítaní avizoval, že tento návrh nie je úplne taký, by som povedal, že typický poslanecký návrh, kde poslanec sa snaží presadzovať nejakú prioritu zo svojho alebo z volebného programu hnutia strany, ktorú zastupuje. Je to návrh, ktorý reaguje na podnety, ktoré prichádzajú buď mne priamo ako predsedovi ústavnoprávneho výboru, alebo aj predsedovi parlamentu. Aj tento návrh obsahuje riešenie dvoch situácií. Jedna je, jedna je situácia, ktorú teda na podnet, ktorý prišiel pánovi predsedovi parlamentu ohľadne podvodov pri deľbe, vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a druhý, druhá tá časť toho návrhu je reakciou na podnety, ktoré prichádzali priamo mne, teda ako predsedovi ústavnoprávneho výboru a týkali sa vecí, ktoré súvisia s ochranou osobnosti.
A ono tieto veci prichádzajú, samozrejme, aj priebežne a preto aj na konci rozpravy alebo na konci môjho vstupu spomeniem teda ďalší podnet, ktorý prišiel, potom prečítam pozmeňujúci návrh. Keďže je to len úvodné slovo a chcem sa hneď prihlásiť ako prvý do diskusie, kde potom aj ozrejmím, že prečo prichádzam ešte s dvomi pozmeňujúcimi návrhmi, ako to vzniklo a o čom sú.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Ste pozorný, pán predsedajúci, vážim si to. Tak ja som si prečítal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Ja nie, ale tam kolega pod balkónom.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Áno, tak to už je spolupráca vzájomná (povedané so smiechom). Však v poriadku. Ja teraz, jednak som si prečítal tie dve pripomienky, som si to ofotil, mi pán poslanec Taraba to poskytol. Prvá sa týkala tej výhrady ohľadne NKÚ, tak tá už je tým pádom naozaj že vyriešená, lebo je to v tom pozmeňovacom návrhu. Ale to možnože pán poslanec Taraba nevedel. A tá druhá, tá sa týka verejného obstarávania, teda toho, čo ja som tu nechcel rozprávať tak dlho, keďže už sa všetci nejakým spôsobom snažíme tie zákony čo najrýchlejšie prerokovať. Ale ten otáznik tu bude stále, pretože to si myslí napríklad aj ministerstvo kultúry.
Len nie je pre mňa celkom NKÚ relevantné z hľadiska jeho stanoviska pre verejné obstarávanie. Tam by som čakal naozaj, že Úrad pre verejné obstarávanie dá stanovisko, aby sme sa z toho vedeli vymotať. Také stanovisko som nevidel. Ten otáznik tu teda bude jednoducho aj naďalej, pretože sú na to rôzne názory. Niekto si myslí, že to je v rozpore, niekto si myslí, že to nie je. Jedna inštitúcia si myslí, že áno, druhá nie.
Aj ten alternatívny model, ktorý by spočíval v tom, že ministerstvo kultúry dá dotáciu, tak to tiež je podľa môjho názoru svojím spôsobom obchádzanie verejného obstarávania, lebo vy tú dotáciu aj tak dávate niekomu, proste akože dovolíte sa prihlásiť všetkým o tú dotáciu a nakoniec ju dáte aj tomu, komu chcete, hej? Čiže aj to je svojím spôsobom obchádzanie. Čiže aj jeden, aj druhý model je nedokonalý a ja si myslím, že mal by do toho vniesť svetlo hlavne Úrad pre verejné obstarávanie a nie NKÚ.

Ďakujem za slovo.
Tomáš Taraba, no škoda, že si nevystúpil teda v hlavnej rozprave. Mohli sme to podrobnejšie rozdiskutovať. Ja sa priznám, ja som nevidel to stanovisko NKÚ. Veď nemusíš mi ho ukazovať, verím, že nejaké existuje. Len to NKÚ teda namieta verejné obstarávanie, ale my nemáme k dispozícii stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, no. Čiže to by asi bolo treba mať v prvom rade.
A druhá vec je, že no iste, vyzerá to aj z môjho pohľadu ako spôsob, ktorým, ktorým jednoducho nehovorím, že je to v rozpore so zákonom, ale je to istý spôsob obídenia toho zákona o verejnom obstarávaní, to iste. Veď ja si myslím, to aj samotní predkladatelia pripúšťajú a, ale teda nie som si úplne istý, že či to je aj v rozpore, lebo potom by sme mali problém asi aj s inými zákonmi, keďže tuná je to nastavené cez príspevok. No a máme aj viaceré iné zákony, kde dáme príspevok. Však ja si pamätám len v tomto volebnom období, že príspevok na, tuším, na Csemadok sme schvaľovali zákonom a príspevok neviem či na Maticu slovenskú nie a podobne, že museli sme sa potom, ja viem, že to, neni to úplne rovnaká situácia, ale to je niečo, čo som ja osobne čakal, že sa s tým vysporiada hlavne Úrad pre verejné obstarávanie. A ja som sa doteraz nedostal k nejakému takému stanovisku, ktoré by túto vec vykryštalizovalo. A tá diskusia je relevantná. Len škoda, že si sa neprihlásil do hlavnej diskusie, mohli sme o tom debatovať viac.

Vážený pán predsedajúci, no ja rozumiem, že teraz sa naháňame, lebo tu dve hodiny diskutoval niekto o športe a o tretej hodine telesnej, ak to je dôležité, ale myslím si, že rovnako dôležité je, áno, rovnako dôležité je, aby sme zvládli raz za 13 rokov v tomto štáte rolu Európskeho hlavného mesta kultúry. A ja teda nebudem mať nejaký rozsiahly pozmeňujúci návrh, skôr taký naozaj veľmi stručný, len chcem vysvetliť prečo. Lebo ja rozumiem, že je to taký citlivý zákon, do ktorého by sme, ktorý by sme nejako mali spoločne schváliť po nejakej zhode a čokoľvek, čo sa tam ide upravovať, tak jednoducho nie je jednoduché robiť takúto úpravu, pretože sa musí nájsť takisto spoločná zhoda. Verím, že to malé vylepšenie, ktoré prečítam, ktoré, samozrejme, avizujem dopredu, že je aj po dohode s pánom primátorom Trenčína, inak by som to ani nepredkladal, tak teda budeme o tom ešte diskutovať, aby sme si vysvetlili, o čo ide, ale stručne teda poviem aj tuná v rozprave.
Tá samotná organizácia Európskeho hlavného mesta kultúry a ten môj, môj nejaký vklad alebo účasť na tomto celom nie je len v tom, že som tu teraz v rozprave a že a že prečítam ten pozmeňujúci návrh, ale je naozaj, teda bola, už istú dobu prebieha, ja som bol aj na stretnutí u pána premiéra s pánom primátorom, s pani ministerkou kultúry, kde sme sa snažili nejakým spôsobom zladiť na niektoré veci rozdielne názory, ktoré sú. Takisto sme sa tomu podrobne venovali na ústavnoprávnom výbore, pretože boli určité námietky aj zo strany, alebo teda boli určité námietky aj zo strany ministerstva kultúry, že by povedzme ten zákon, ako je navrhnutý, nemusel byť úplne v súlade s pravidlami verejného obstarávania.
Čiže sú tu isté otvorené otázky, ktoré, o ktorých by sme mohli diskutovať aj dlho, ja nechcem, len poviem k tomu, že ani na ústavnoprávnom výbore sme nemali stanovisko úradu pre verejné obstarávanie a je to predsa len taký najväčší garant toho, že ako by sme to z toho pohľadu verejného obstarávania mali vnímať, a preto ja sa teraz nejdem púšťať do nejakých výkladov, len treba mať na vedomí, že je to nejaká nová cesta, ktorou sa púšťame.
My, keď boli naposledy Košice tým Európskym hlavným mestom kultúry, tak sa išlo troška iným spôsobom, myslím, že to bola forma dotácie zo strany ministerstva kultúry. Teraz je to taký iný špecifický spôsob, ktorý, samozrejme, tomu Trenčínu viac pomôže. Viac to zodpovedá tomu, ako nastavili celý proces tej súťaže, keď súťažili o to hlavné mesto kultúry, Európske hlavné mesto kultúry. Ja rozumiem, že ten, ten proces je veľmi komplexný a on zahŕňa aj určitých partnerov, ktorí boli pri tom procese na začiatku a tých by to mesto tam chcelo mať aj pri realizácii toho samotného projektu.
Takže do tohto nepôjdem podrobne, hoci o tomto by sme mohli naozaj že hodiny rozprávať a mohli by sme sa teraz doťahovať, či je to v súlade, nie je to v súlade. A ja som ani do toho hlavného zákona nezasahoval a ani nezasiahnem týmto pozmeňujúcim návrhom. Ja len využívam možnosť, že je otvorený aj zákon o dotáciách a využívam to preto, že si myslím, že súčasťou toho celého procesu organizácie Európskeho hlavného mesta kultúry sú aj lokálne a regionálne médiá. Aj tie budú musieť vstúpiť do toho procesu, budú zaznamenávať jednotlivé podujatia, ktoré súvisia s Európskym hlavným mestom kultúry. Budú informovať tých obyvateľov, budú ich informovať určite podrobnejšie, pretože sú to lokálne médiá, regionálne, ktoré sú bližšie k tomu obyvateľstvu, ktoré jednoducho budú venovať tomu väčší priestor, a neni, samozrejme, ten môj pozmeňujúci návrh šitý len na jednu konkrétnu udalosť Európskeho hlavného mesta kultúry, ale myslím si, že podpora lokálnych a regionálnych médií je niečo, čo, čo už tu malo byť dlhšie a malo byť aj zo strany štátu. Čiže zároveň to bude plniť aj funkciu podpory pri iných príležitostiach.
A o tom celý ten môj pozmeňujúci návrh je. Aby sa jednoducho v gescii ministerstva kultúry vytvoril aj nový titul, ktorým by bola podpora lokálneho vysielania. Samozrejme, bude závisieť potom vždy od konkrétneho ministra kultúry, či aj vypíše danú výzvu, či si to, či si tie peniažky usporiada v rámci existujúcich peňazí pre dotačný systém, ale či teda vyjedná s ministerstvom financií nejaké dodatočné peniaze a nemusí ich byť ani až tak veľa, aspoň spočiatku. A po tom, po tej prvej výzve, keď sa uskutoční, sa ten, ten systém môže ešte prispôsobiť tomu záujmu, ktorý podľa môjho názoru bude.
No a teda pomôžeme tým nielen samotnému Trenčínu, ale tým, že je to nastavené všeobecne, tak aj, tak aj celkovej podpore lokálnych vysielateľov, lokálnych regionálnych médií. No a teda naozaj, ako som povedal, bude závisieť od toho konkrétneho ministra, či vypíše výzvu, koľko peniažkov do toho sa dá a, samozrejme, to bude vždy, každý rok to môže byť inak. Takže toľko, toľko okolo, na vysvetlenie ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý už teraz na záver mojej rozpravy prečítam s tým, že, samozrejme, držím palce mestu Trenčín, predpokladám, že sme tu asi všetci takto nastavení, aby, je to po trinástich rokoch, aby rolu Európskeho hlavného mesta kultúry zvládlo, samozrejme, ešte máme chvíľu čas, ale treba začať už tento rok. Myslím si, že v nejakej výške okolo 800-tisíc eur bude treba už tento rok vložiť do prípravy organizácie celého podujatia, potom sa to bude navyšovať. A toto je jedna z vecí, ktorá by podľa mňa mohla pomôcť a mohla pomôcť potom hlavne aj v tej sam... počas tej samotnej realizácie, keď už budú prebiehať tie, tie hlavné podujatia.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Márie Šofranko k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko, Milana Potockého a Moniky Kozelovej na vydanie zákona o Európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1550. Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II bode 1 sa slová „sa vypúšťa písm. g)" nahrádzajú slovami „písm. g) znie: „g) podpora lokálneho vysielania^2a)"."
A potom príslušná poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„^2a) § 19 ods. 5 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o mediálnych službách."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
A druhý bod.
V čl. II sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
„2. § 3 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Žiadateľom podľa § 2 ods. 1 písm. g) môže byť vysielateľ^12a), ktorý vysiela výlučne lokálne vysielanie programovej služby aspoň päť rokov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
„^12a) § 19 zákona o mediálnych službách."."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si požiadať všetkých takto na záver ešte o podporu aj tohto pozmeňujúceho návrhu a nakoniec aj celého zákona.

Ďakujem pekne.
Len nestihnem zareagovať na všetko, pán poslanec, taká krátka poznámka. Moje zákony v druhom čítaní sú ešte neskôr, čiže ja by som mohol ešte viacej tu protestovať, ale ja nehovorím, že je to ideálne nastavené. A zase uznajte, že keď ste si v piatok prehodili váš bod zo 198. na dnes, tak prepáčte, ale ja by som sa rád venoval cez víkend niekedy aj svojej rodine a nemôžete odo mňa očakávať, že ja budem teraz, že vy ste si vylobovali prehodenie zákona dopredu, tak ja teraz nechám svoju rodinu len tak a budem rýchlo robiť pozmeňovák k vášmu návrhu zákona. Ak máte záujem o serióznu diskusiu a dopracovanie toho návrhu a toto sú aj pripomienky, ktoré minister školstva namieta voči vášmu zákonu. Vy ste sám priznali, že ste to konzultovali iba s ministerstvom práce, a mne minister školstva povedal, že s ním ste sa o tom vôbec nerozprávali. A ja niektoré tie pripomienky naozaj, jeho výhrady voči tomu zákonu som zapracoval do svojho pozmeňujúceho návrhu a vy ho vo svojom pozmeňujúcom návrhu nemáte zapracovaný. Čiže ten návrh má skutočne také nedostatky, pre ktoré ho nie je možné podľa môjho názoru podporiť v tejto, v tomto znení aj v duchu vášho pozmeňujúceho návrhu. Čiže ak máte naozaj záujem a záujem o naše hlasy k tomuto návrhu zákona, tak treba to vylepšiť spôsobom, ktorý zamedzí tomu, aby sa ten zákon obchádzal.
Ďakujem za vysvetlenia k tomu rodičovskému príspevku a k tomu príspevku o starostlivosť o dieťa. Ja len pripomínam aj to, že v programovom vyhlásení vlády sa pracuje s príspevkom na starostlivosť o dieťa, ale hovorím, že dá sa to robiť aj cez rodičovský príspevok. Ja som už nešiel potom v tom duchu PVV-čka, ale som to prispôsoboval vášmu návrhu.
Dlh voči štátu. Vy ste ho tam dali v pôvodnom znení, preto ma to zaujímalo. Keby ste ho tam nedávali vôbec, ja by som takisto neprotestoval. Čiže preto som sa pýtal. Takže ak ste teda uznali, že je to, že to bolo neprimerané, ja som s tým v pohode.
Pokiaľ ide o potvrdenia, potvrdení nie je veľa, je len jedno, potvrdenie od lekára. Čiže keď si, keď ide k lekárovi ten človek, tak je jedno, či má jednu žiadosť alebo desať žiadostí, ten lekár mu tam opečiatkuje naraz všetky. To nie je žiadna prehnaná byrokracia.
Spádová škola nestačí, lebo tých škôl obe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, ja som sa práve snažil vysvetliť, že to nie je v poriadku a nedá sa to riešiť vyhláškami, lebo to sú zákonné podmienky, kedy vzniká ten nárok a ako sa ten nárok preukazuje.
Pánovi poslancovi Ferenčákovi, ja v tom mojom pozmeňujúcom návrhu riešim všetky tri situácie, čiže aj obce, ktoré majú len jednu škôlku, aj Petržalku, ktorá má mož... teda má tridsať škôlok. Jednoducho dneska je systém taký, že v Petržalke si rodičia podávajú sedem-osem žiadostí v priemere, čiže aj tie tabuľky, ktoré tam ukazujú, tak tieto, samozrejme, tie čísla sú menšie, lebo tam sú zarátané tie duplicity až sedemplicity, či ako, jak by som to povedal. Čiže my len hovoríme, že keď chce niekto mať naozaj tých, teraz už neviem, 370 euro mesačne, tak jednoducho podá do všetkých škôlok, ktoré sú tam. Lebo viete, tak keď má dve zastávky autobusu ďalšiu škôlku a je tam voľné miesto, tak prečo by mu mal štát dávať peniaze, a to rieši aj situáciu v Bratislave a to rieši aj situáciu u vás. U vás by to bolo, že by musel dať štyri žiadosti. No tak ho, už ho to s prepáčením nezabije, keď chce peniaze od štátu.
A pokiaľ ide o, teda to, čo hovoril pán, pán Blcháč, teda to bolo k tým spádovým škôlkam. A teraz pokiaľ ide o to, o tie, o to riešenie vyhláškou, no ak to, ak to nedáme priamo do zákona, tak tí rodičia budú môcť využívať ten príspevok aj na všetky tie ostatné činnosti, ktoré rodičovský príspevok umožňuje – hygienické potreby, preventívne prehliadky, všetky tie ďalšie veci, psychický a neviem aký vývin a jednoducho to, to by tak nemalo byť. Tá, tá, ten rodič by mal preukázať, že to dal na vzdelávanie, a vy to tam naozaj tak nemáte, to by mala byť zákonná podmienka.
A rovnako legislatívne sa nedá podľa mňa riešiť to, že vy len doplníte jeden prípad, kedy dieťa má na niečo nárok, ale celý zákon takú situáciu nepozná, lebo zákon pozná len, že to má byť riadna starostlivosť o dieťa. Čiže podľa mňa legislatívne to treba dodefinovať a nieže vyrobiť bez dodef... bez dodefinovania niečoho, že naozaj ten týždeň by tomu pomohol, lebo my bez týchto naozaj vážnych nedostatkov nevieme podporiť ten návrh zákona, teda väčšina z nás určite nie. A myslíme to dobre, máme to aj v programovom vyhlásení vlády a podo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)