Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia tohto návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme tu dnes návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento predložený návrh zákona má za cieľ výrazne obmedziť plytvanie verejnými zdrojmi a ušetriť prostriedky vo výške okolo dvoch až troch miliárd eur ročne v štátnom rozpočte.
Viac povedia moji kolegovia v rozprave.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Taraba, ja súhlasím s tým, že rodičia sú vždy zodpovední za výchovu svojich detí bez ohľadu na to, či sú tie deti najmenšie, alebo sú už dospelé. Na druhej strane tu sa rozprávame o trestnoprávnej zodpovednosti, kde rodičia môžu byť zodpovední za trestné činy svojich detí len vtedy, pokiaľ tie deti samotné nie sú dostatočne mentálne zrelé a vyspelé na to, aby posúdili, čoho sa dopustili. Ja som presvedčený, a nie je to len nejaký môj výmysel, už sme tam citovali aj teda, alebo poukazovali na iné štáty, ktoré tiež rovnako ako my vychádzame, vychádzajú z istých, dá sa povedať, názorov odborníkov, ktorí tvrdia jednoducho, že osoby, ktoré sú už vo veku 12 rokov, sú dostatočne vyspelé na to, aby posúdili následky svojho protiprávneho konania.
Možno by som mohol položiť takú inú otázku, že keď si hovoril, že 12 rokov, prečo nie 12 rokov jeden mesiac, tak rovnako by sme potom mohli položiť otázku, prečo nie, ja neviem, 14 rokov a jeden mesiac, lebo aj dnes je tá hranica stanovená na 14 rokov bez toho, aby niekto si to nejakým spôsobom vedel hlavne zdôvodniť, že prečo práve 14 rokov, lebo naozaj ľudia asi nedospievajú v 14 rokoch, vieme, že to býva omnoho skôr, pokiaľ ide hlavne o takéto veci. Takže to k tej hranici 12 rokov.
Len ja som tomu teraz nepochopil, že či chceš nejakým spôsobom hľadať cesty, ako trestať rodičov v tomto prípade, či máme teda posielať, ak sa nejaký 13-ročný dopustí trestného činu, tých rodičov do väzenia, alebo teda si myslíš, že ten 13-ročný chlapec alebo dievča, ktoré naozaj urobí niečo zlé, urobí nejaký brutálny zločin, či by podľa teba postačovalo, keby išiel iba do nejakého nápravného zariadenia, do nejakého detského domova alebo takého nejakého zariadenia a či si myslíš teda, že by mal byť, že by nemal byť potrestaný tým, že pôjde priamo do väzenia za takéto zločiny.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre Národnú radu Slovenskej republiky sa už stalo akési typické, že tu častokrát riešime veci, ktoré ľudí vôbec, ale naozaj vôbec nezaujímajú, veci, ktoré sa nijakým zásadným spôsobom nedotýkajú problémov, ktoré ich naozaj trápia, jednoducho nič, čo by ľuďom, slovenským občanom reálne v ich životoch pomohlo. To podstatné ako keby sa odtiaľto vytrácalo, a preto sa vôbec nečudujem, keď mnohí ľudia hovoria, že tu poberáme ako poslanci platy fakticky za nič.
A práve jedna z tých podstatných vecí, ktoré ako poslanci zvolení občanmi Slovenskej republiky máme povinnosť riešiť, ktoré sa však vôbec neriešia, je otázka bezpečnosti, teda ako sa postarať o to, aby sme podľa možnosti čo najviac na Slovensku znížili kriminalitu, ktorá rozhodne a dlhodobo nie je u nás malá. Inými slovami, ako zabezpečiť, aby sa žiaden slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie, majetok, aby sa cítil vo svojej vlasti, teda na Slovensku, bezpečne.
Žiaľ, dnes je trend, a videli sme to aj nedávno, že namiesto sprísňovania trestov, tak aby boli pre potenciálnych páchateľov odstrašujúce, sa Trestný zákon čoraz viac stáva benevolentnejší, najnovšie napríklad je tu snaha zmierniť trestanie užívateľov drog, teda trestanie drogových deliktov.
My v Ľudovej strane Naše Slovensko ale chceme ísť celkom opačnou cestou, cestou úpravy Trestného zákona tak, aby neostal žiaden trestný čin nepotrestaný, aby bol za trestný čin potrestaný každý, kto má reálnu schopnosť ovládať a posúdiť svoje nebezpečné protiprávne konanie, a to aj v prípade, že páchateľom je maloletá osoba, teda osoba, ktorá ešte v zmysle Trestného zákona nedovŕšila 14 rokov. Sme totiž presvedčení, že už vo veku 12 rokov je maloletá osoba plne schopná pochopiť, že ak niekoho okradne, že ak niekoho znásilní, zbije či nebodaj zavraždí, že ide o spoločensky nebezpečný protiprávny trestný čin, za ktorý musí niesť plnú zodpovednosť. Preto, ako už bolo povedané, navrhujeme znížiť vek trestnej zodpovednosti zo súčasných 14 rokov na 12 rokov a v prípade priestupkovej zodpovednosti zo súčasných 15 rokov takisto na 12 rokov.
Prečo práve 12 rokov? No jednoducho preto, že takúto vekovú hranicu trestnej a priestupkovej zodpovednosti majú na základe skúseností, ako aj názorov odborníkov zavedenú vo viacerých iných európskych štátoch, napríklad v susednom Maďarsku, ale dokonca aj v tak liberálnom štáte, ako je Holandsko. A treba povedať, že sa nájdu dokonca aj také štáty, ktoré idú ešte ďalej a znižujú túto hranicu dokonca na 10 rokov, ako napríklad v Anglicku či vo Walese.
Aby som však nezostal len v rovine nejakého teoretizovania, tak poviem aj niekoľko konkrétnych faktov a príkladov, ktoré skutočne dokazujú, že kriminalita maloletých nielenže existuje, ale je skutočným problémom, ktorý sa nevyskytuje zriedkavo, ale, naopak, vyskytuje sa až príliš často. Problém, ktoré, ktorý nemáme šancu vyriešiť, ak maloletých páchateľov necháme pre ich nízky vek uniknúť akémukoľvek reálnemu trestu.
V roku 2020 sa maloleté osoby dopustili celkovo až 576 trestných činov, a to nielen nejakých drobných krádeží alebo výtržníctva, ale aj lúpeže, ublíženia na zdraví či dokonca znásilnenia. To znamená v praxi, že 576 trestných činov zostalo nepotrestaných, 576 obetí trestných činov sa nijako nedomohlo spravodlivosti, pretože súčasný Trestný zákon neumožnil páchateľov týchto ohavností pre nízky vek potrestať. A ja sa preto pýtam prečo. Nemáme snáď ako spoločnosť odvahu potrestať aj týchto kriminálnikov? Nezáleží nám snáď na osude obetí týchto trestných činov? Čo sme to za spoločnosť a čo sme to za štát, ak takéto niečo dovolíme beztrestne na našom území páchať? Nemala by byť snáď obeť trestného činu z hľadiska spoločenského záujmu vždy na prvom mieste? Nie páchateľ, ale obeť predsa musíme mať vždy na zreteli, keď nastavujeme systém spravodlivosti a keď nastavujeme Trestný zákon a trestnú zodpovednosť.
Aby sme si urobili lepšiu predstavu o tom, čoho sú schopní maloletí kriminálnici, tak vám tu prečítam teraz stručný popis niekoľko konkrétnych prípadov, ktoré sa stali za posledných desať až pätnásť rokov na Slovensku.
Roškovany, okres Sabinov, rok 2007: Traja mladíci brutálne znásilnili 55-ročnú ženu priamo v jej rodinnom dome. Ženu, ktorej spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali chirurgický zákrok, pomáhal pri znásilňovaní držať aj 13-ročný maloletý chlapec.
Krompachy, rok 2011: Len 13-ročný chlapec sa pokúsil olúpiť 52-ročnú ženu. Potom, ako sa mu nepodarilo vytrhnúť jej kabelku, bodol ju nožom do brucha. Podľa policajtov v tomto prípade vzhľadom na vek páchateľa trestné stíhanie je neprípustné; to bola správa z médií.
Kežmarok, rok 2012: Maloletý 12-ročný chlapec na futbalovom ihrisku znásilnil troch chlapcov vo veku 5, 7 a 10 rokov. 12-ročný chlapec!
Vrbové, rok 2015, opäť správa z médií: Otca s 13-ročným synom polícia obvinila z vraždy mladíka, ktorého dobili na smrť pred školou vo Vrbovom. 13-ročný chlapec ale nemôže byť trestne stíhaný, do väzenia teda nepôjde.
Košice, rok 2015: Skupina piatich Cigánov, v ktorej boli aj štyria maloletí, napadli 14-ročné dievča, ktoré venčilo svojho psa. Chytili ju za vlasy, sotili na zem a začali ju biť. Do dievčaťa kopali, udierali a pritom jej nadávali. Násilne ju prešacovali, či nemá u seba peniaze, a pokúsili sa jej zobrať psa, ktorého držala na vodítku.
Demandice, rok 2017: Siedmaka Tomáša priamo v škole brutálne dobila partia troch maloletých Cigánov. Zhodili ho na zem a začali kopať do hlavy. Chlapca museli okamžite previezť do nemocnice s otrasom mozgu. Táto partia dlhodobo šikanovala nielen siedmaka Tomáša, ale aj spolužiakov, a jeho spolužiakov a iné deti. Dokonca chceli znásilniť jednu štvrtáčku.
Obec Ďurkov, okres Košice-okolie, rok 2020: Len 13-ročný chlapec večer lúpežne prepadol 37-ročného muža idúceho na bicykli. Udrel ho po líci a skopol z bicykla do priekopy vedľa cesty. Potom muža začal prehľadávať, chcel mu násilím zobrať mobil. To sa mu nepodarilo, pretože muž sa aktívne bránil. Opakovane mužovi udrel hlavu o múr a z vreciek mu zobral peniaze v hodnote asi 15 eur. Vyšetrovateľ v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre zločin lúpeže v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Maloletého páchateľa po vykonaní potrebných úkonov ale prepustili. A prečo? Pretože podľa polície trestné stíhanie maloletej osoby je v tomto prípade neprípustné pre nízky vek páchateľa.
Žiar nad Hronom, rok 2020: V byte zaútočil nožom na matku iba 13-ročný syn. Mala byť dobodaná do chrbta a do hlavy. Nočné besnenie s nožom má na svedomí, má mať na svedomí ten, komu dala táto žena život.
Tekovské Lužany, rok 2020: Agresívny maloletý žiak, ktorý ma na rováši krádeže, vandalizmus, najnovšie napadol učiteľa za to, že ho upozornil, aby sa počas výučby nepohyboval po inej triede. Ostatným sa viackrát vyhrážal zabitím.
A na záver najnovší prípad zo septembra minulého roku, ktorý sa stal v Lučenci. Na miestnej základnej škole len 13-ročný žiak znásilnil svojho 12-ročného spolužiaka. V takejto veci bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin sexuálneho zneužívania. Po vykonaní procesných úkonov bolo trestné stíhanie zastavené, pretože bolo preukázané, že páchateľom je osoba, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná.
Dámy a páni, takto by som mohol pokračovať ďalšími a ďalšími brutálnymi prípadmi, ktorých sa dopustili maloletí páchatelia, ktorí v súčasnosti nie sú pre nízky vec trestne zodpovední. A opäť sa teda pýtam, koľko takýchto ohavností sa u nás na Slovensku ešte musí stať, aby sme sa zobudili a začali trestať aj týchto zločincov. Ja verím, že keď pre nič iné tak aspoň z elementárnej úcty k obetiam týchto brutálnych zločinov zahlasujete za zákon, ktorý nechce nič iné len to, aby sa, aby za, takéto zločiny sa už neopakovali, aby boli vždy a za každých okolností spravodlivo potrestané.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som opäť podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky, vyjadrím sa len k pánovi poslancovi Kazdovi.
Pán poslanec, vy ste vlastizradca! Všetci, čo ste zahlasovali za túto okupačnú dohodu, ste takisto vlastizradcovia, ale, bohužiaľ, nie v zmysle Trestného zákona, čiže áno, ja som si vedomý toho, že tú literu zákona, tú skutkovú podstatu trestného činu, tak ako je dnes definovaná v Trestnom zákone, vlastizrady, tú naozaj nenapĺňate. Ale nie preto, že by ste nekonali úklady proti Slovenskej republike. Nie preto, že by ste hlasovaním neohrozovali suverenitu Slovenskej republiky a ústavné zriadenie, že by ste to nerobili v spojení s cudzou mocou, ale len preto, lebo tá skutková podstata predpokladá, že to robíte násilím alebo hrozbou násilia. Tak je, bohužiaľ, dneska postavený Trestný zákon. Toto, samozrejme, my chceme zmeniť aj na najbližšom, najbližšej schôdzi navrhneme zmenu definície trestného činu vlastizrady tak, aby ste tento trestný čin naozaj napĺňali. Čiže toľko k tomu. Ja som nikdy netvrdil, že ste sa dopustil toho trestného činu vlastizrady, ale to, že ste sa dopustili fakticky vlastizrady, tak ako to chápe spoločnosť a verejnosť, tak to jednoducho fakt je.
A naozaj ako nejakým spôsobom by som nekritizoval to, že ľudia vám tam lepia niečo. Je to jednoducho odozva národa, odozva ľudí na to, čoho ste sa dopustili. A čo iné ste nakoniec aj čakali? Čo iné ste čakali za to, čo ste urobili?

Panie poslankyne, páni poslanci, práve tento týždeň, teda v čase, keď tu predkladáme túto našu novelu ústavy, bola tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky spáchaná vlastizrada. Aj keď to tu odznelo už veľakrát dnes v súvislosti s referendom o predčasných voľbách, tak aj napriek tomu to tu treba neustále opakovať a budeme to tu omieľať dokola stále všetkým tým poslancom, ktorí sa práve tejto vlastizrady svojím hlasovaním dopustili. A to vtedy, keď týchto 79 poslancov porušilo svoj poslanecký sľub vernosti Slovenskej republiky, a teda zahlasovali za schválenie tej hanebnej okupačnej dohody so Spojenými štátmi americkými, ktorá sa skrýva za taký veľmi nevinný názov Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.
Niet pochýb o tom, že tí vlastizradcovia, ktorí tu v parlamente za tú okupačnú dohodu zahlasovali a ktorých si história naozaj zapamätá, zapredávajú Slovensko americkým svetovládcom a ešte sa pritom aj tvária, že v podstate tu o nič nejde, že im ide dokonca len o mier a bezpečnosť.
My, čo máme túto okupačnú dohodu dobre naštudovanú, ale nielen my, ale aj množstvo odborníkov, počnúc generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Marošom Žilinkom a končiac napríklad bývalým ústavným sudcom doc. Dr. Jánom Drgoncom, vieme, kde je pravda, a túto pravdu budeme naďalej hlásať, až kým sa nám túto dohodu nakoniec nepodarí zrušiť.
Nateraz je ale treba povedať len to, že práve táto naša novela ústavy, ktorú tu kolega predstavil, je práve reakciou na túto okupačnú dohodu s Američanmi, pretože v každom demokratickom štáte by malo byť celkom normálne, že o všetkých zásadných celospoločenských otázkach, o všetkých kľúčových otázkach nášho štátu, obzvlášť tých, ktoré sa dotýkajú našej suverenity, musia rozhodovať ľudia priamo v referende. Nie je predsa možné, aby k nám na Slovensko prišli na celých jedenásť rokov cudzie vojská len so súhlasom 79 poslancov Národnej rady. Nie je možné, aby sa nám tu premávali americké tanky a nad hlavami nám lietali americké lietadlá, ale nielen americké, ale akékoľvek iné cudzie vojská bez toho, aby priamo ľudia v referende, teda občania Slovenskej republiky aby v referende povedali, že s týmto súhlasia, že toto je ich želanie, že toto je ich predstava toho, ako by mala Slovenská republika fungovať.
My veľmi dobre vieme z histórie, že keď budú rozhodovať len politici, tak sa vždy nájdu na tých kľúčových miestach nejakí zradcovia, zapredanci, ktorí už, či už zo svojho nejakého zvráteného presvedčenia, alebo pre nejaké materiálne výhody, alebo hoci len možno zo strachu ako zbabelci schvália prítomnosť cudzej armády na našom území, tak ako sa to stalo aj pred pár dňami. Sme však presvedčení, že ak budú o tejto otázke rozhodovať ľudia, ak bude o tom rozhodovať celý národ, ak budú rozhodovať občania Slovenskej republiky, tak nikdy s takýmto niečím nebudú súhlasiť.
Uvediem len jeden príklad. V auguste 1968 sa takisto našli zradcovia, ktorí sem pozvali cudzie vojská Varšavskej zmluvy na naše územie. Zradcovia, ktorí súhlasili s dlhodobou prítomnosťou sovietskych, ale aj iných vojakov na Slovensku. Ak by vtedy mohli ľudia hlasovať v referende, tak určite – a o tom asi nepochybuje nikto – by niečo takéto neschválili. No a dnes sa história opäť opakuje, keď sa opäť hŕstka zradcov a zapredancov rozhodla, že na Slovensku potrebujeme mať znova pre tzv. mier, "demokraciu" a bezpečnosť cudziu armádu, tentoraz ale nie armádu sovietsku, ale armádu americkú, a keď sa rýchlosťou celého procesu postarala o to, aby o tejto otázke nemohli ľudia rozhodnúť v referende ešte pred jej odsúhlasením tu v parlamente.
Súčasná legislatíva je totiž nastavená, pokiaľ ide o schvaľovanie prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, veľmi mierne, veľmi benevolentne. Podľa súčasného znenia Ústavy Slovenskej republiky dáva súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Teda pardon, prítomných, prítomných poslancov, nie všetkých. Pokiaľ však ide o prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií a pokiaľ ide o prechod zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky, v takom prípade dokonca o tom vôbec nerozhoduje Národná rada, ale len vláda Slovenskej republiky. A navyše nie je ani zrejmé, či sa pod tými zahraničnými ozbrojenými silami myslia len zahraniční vojaci alebo aj civilní zamestnanci zahraničných ozbrojených síl, ktorí zabezpečujú dovoz a prevoz zbraní, munícií, zariadenia, zásob a materiálu patriacim zahraničným ozbrojeným silám. Súčasný legislatívny stav teda umožňuje, aby o tak zásadných vojensko-politických otázkach, ako je prítomnosť či prechod zahraničných ozbrojených síl cez naše územie, ktoré sú spôsobilé ohroziť suverenitu, mier a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej občanov, mohlo byť rozhodnuté v Národnej rade bez toho, aby toto rozhodnutie bolo výsledkom naozaj konsenzu celospoločenského, politického naprieč celým politickým spektrom, to znamená konsenzom medzi vládnou koalíciou a opozíciou.
Navyše v prípade, že ide o prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na účel už spomínaných humanitárnej pomoci, vojenských cvičení a tých mierových pozorovateľských misií a o prechod, tak táto kompetencia prechádza na nevolený výkonný štátny orgán – vládu Slovenskej republiky. Tento stav je z nášho pohľadu absolútne neúnosný najmä z ohľadu na skutočnosť, že bola prijatá tzv. Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, teda tá okupačná dohoda, ktorá umožní vojakom a civilným zamestnancom americkej armády nielen dlhoročnú prítomnosť na našom území, ale aj faktickú beztrestnosť z hľadiska slovenského trestného práva a obrovské zvýhodnenie príslušníkov a zamestnancov americkej armády oproti občanom Slovenskej republiky. A to nehovorím o tom, že tu umožní umiestniť na naše územie jadrové, chemické alebo biologické zbrane, teda zbrane hromadného ničenia, čo zásadne samo osebe ohrozí mier a bezpečnosť slovenských občanov.
Z tohto dôvodu považujeme za potrebné, aby na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl a to vrátane ich zbraní, munície, zariadení, zásob a materiálu na našom území na dobu kratšiu ako 90 dní a na vyslovenie súhlasu s ich prechodom cez územie Slovenskej republiky rozhodovala výlučne Národná rada ako občanmi volený jediný ústavodarný a zákonodarný orgán, a to nie nejakou jednoduchou väčšinou, ale ústavnou trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady.
Súčasne navrhujeme, aby o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl vrátane už spomínaných zbraní, munície a tak ďalej na území Slovenskej republiky na obdobie dlhšie ako 90 dní, teda na súhlas s dlhodobou prítomnosťou takejto armády cudzej, rozhodovali občania Slovenskej republiky v referende.
Panie poslankyne, páni poslanci, na záver, ak si naozaj ctíte tie demokratické princípy, neustále tu omieľané, tie, ktoré sú zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, na ktorých je Ústava Slovenskej republiky založená, nemôžete mať problém s touto našou novelou ústavy, ktorá tieto princípy posilňuje a to tým, že dáva občanom Slovenskej republiky právo priamo v referende rozhodovať o tak závažnej otázke, ako je dlhodobá prítomnosť zahraničných vojakov na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa potom hlásim hneď po navrhovateľovi.
Ďakujem pekne.

By som, ja by som to ešte raz zosumarizoval. Od mäkkých drog k tvrdým drogám, ešte raz, od mäkkých drog k tvrdým drogám. Ak zmiernime tresty za mäkké drogy, a to je jedno či dílerom, alebo užívateľom, zvýši sa aj počet užívateľov mäkkých drog, a ešte sa aj zvýši počet užívateľov tvrdých drog.
Vy hovoríte, že chcete pomáhať ľuďom, aby si nezničili alebo mladým ľuďom, aby si nezničili svoje životy. Ale práve takýmito feťáckymi zákonmi im ničíte životy. Ničíte životy aj im, aj ďalším generáciám, ktoré tu na Slovensku prídu po vás, a preto ja hovorím, že nie zmierniť tresty pre užívateľov a pre dílerov drog, ale ešte práve naopak sprísniť tresty. Pretože naozaj takéto feťácke zákony, aké tu vy predkladáte, a to je práve aj tento zákon, také môže predkladať a podporovať naozaj len ten, ktorý sám patrí k feťákom. A preto pán poslanec Stančík, tak povedzte, aj vy patríte do tejto skupiny? A keď tak patríte do tejto skupiny, tak ste nejaký rekreačný užívateľ alebo si zvyknete pravidelne každý deň zahúliť?

Ďakujem. Po týchto naozaj tvrdých, ale pravdivých slovách, ktoré patrili generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a ktoré tu mal pôvodne aj predniesť v pléne Národnej rady, sa naozaj ani nedivím poslancom vládnej koalície, že robili všetko pre to, aby mu zabránili jemu osobne vystúpiť a predniesť tieto slová, pretože sú to jednoducho pravdivé, silné argumenty od kompetentného, odborne fundovaného človeka a toto sa naozaj veľmi zle počúva každému, kto mal v pláne túto okupačnú dohodu podporiť, pretože v plnej miere, v plnej miere naozaj demaskuje to, aká hra sa tu hrá. A demaskuje tvár všetkých tých zradcov a zapredancov, ktorí tu sedia a ktorí sa chystajú túto okupačnú dohodu podporiť.
Ak aj po tomto všetkom ešte sa tu nájde niekto, kto za túto okupačnú dohodu zdvihne svoju ruku a bude za to hlasovať, tak potom naozaj už nemajú žiadne ospravedlnenie, žiadne argumenty na to, že všetko, čo tu konajú a robia, ak za to zahlasujú, bude len obyčajná špinavá vlastizrada.