Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je vlastne minister vnútra Roman Mikulec tým najodvolávanejším ministrom v tomto volebnom období? Kolegyňa predo mnou hovorila, že už ôsmykrát bol odvolávaný, ja si myslím, že to hovorí samo osebe za všetko. A zrejme to bude tým, že je ten najneschopnejší a pre Slovensko najnebezpečnejší a najškodlivejší minister spomedzi tejto vlády, ak, samozrejme, nerátame omyl v kresle ministra financií, Igora Matoviča, ak nerátame sluhu Američanov v kresle ministra obrany, Jaroslava Naďa.
Asi by bolo na tomto mieste zbytočné, aby som opakoval všetky tie fakty, ktoré súvisia s tou kauzou skupinky vyšetrovateľov NAKA, ktorá sa rozhodla zo Slovenska urobiť doslova policajný štát, v ktorom všemocná polícia, ktorá má nejaké, alebo teda niektorá časť tejto polície, niektorí tí vyšetrovatelia, ktorí majú krytie zo strany najvyšších miest, môžu dostať do väzby či pred súd prakticky kohokoľvek, koho potrebuje súčasný politický establishment zlikvidovať, a to hoci aj za cenu vyfabrikovaných dôkazov, za cenu vydierania či iných špinavých, alebo nezákonných praktík.
O tom, ako táto kauza súvisí s ministrom vnútra Romanom Mikulcom, tu už bolo povedané mnoho pri jeho poslednom odvolávaní, ja sa teda nebudem opakovať, ale zameriam sa momentálne na najaktuálnejší problém, a to je to, čo sa, mierne povedané, nazýva migračná kríza, ale príhodnejší názov by mohol znieť zaplavovanie Európy - a Slovenska nevynímajúc - nelegálnymi migrantmi alebo invázia nebezpečných cudzincov na Slovensko.
Pre predstavu toho, aký je tento problém veľký, nemusíme chodiť nejako ďaleko, pretože samá polícia zverejnila 3. novembra, teda relatívne nedávno, rozhovor so šéfom cudzineckej a hraničnej polície s Róbertom Guckým, ktorý sám prirovnal súčasnú situáciu k veľkej migračnej kríze, ktorá prebiehala v Európe aj v roku 2015, a priznal, že oproti minulému roku bol zaznamenaný až 480-percentný nárast počtu týchto migrantov na Slovensku, 480-percentný nárast. A dokonca povedal aj to, čo hovoríme my už dávno, že väčšinu týchto nelegálnych migrantov tvoria mladí muži v podstate v najlepších rokoch, pri plnej sile. Čo je zrejmé už len z tohto samotného faktu, že tu nečelíme prílevu nejakých zúbožených vojnových utečencov, pretože tých žien, detí a starcov, ktorí k nám prichádzajú, tých je naozaj ako šafránu, ale že čelíme prílevu ekonomických migrantov, ktorí sa jednoducho rozhodli, že budú natrvalo žiť v Európe, že tu budú získavať peniaze, a to nie častokrát prácou, ale len zneužívaním štedrého sociálneho systému, ktorým sú známe krajiny najmä na západ od nás, napríklad Nemecko.
Napokon, ak by skutočne išlo o vojnových zločincov, tak ako to chápe, teda zločincov, utečencov - i keď, samozrejme, medzi nimi môžu byť aj vojnoví zločinci - tak ako to chápe naša legislatíva, ako to chápe medzinárodné právo, tak prvé, čo by urobili títo tzv. vojnoví utečenci po odchode zo svojej domovskej krajiny, zo svojej vlasti, by bolo to, že požiadajú o azyl v prvom štáte, do ktorého sa dostanú. Lenže títo migranti o azyl nepožiadajú ani v tom najbližšom štáte, do ktorého sa dostanú, dokonca ani v tom prvom štáte Európskej únie, do ktorého sa dostanú, a nežiadajú o ten azyl ani u nás, hoci keby išlo o tých vojnových utečencov, mohli by v zmysle aj súčasnej slovenskej platnej legislatívy dostať buď azyl, alebo tzv. doplnkovú ochranu. A že takýchto nelegálnych migrantov na Slovensko prišlo nie málo, dokazujú napokon aj slová samotného ministra Mikulca, keď práve na moju otázku minulý týždeň v rámci hodiny otázok priznal, že Polícia Slovenskej republiky od 1. septembra tohto roku len do 6. novembra tohto roku zadržala už 4 447 nelegálnych migrantov, to robí v priemere 66 zadržaných nelegálnych migrantov denne.
A, dámy a páni, toto je len vrchol ľadovca, pretože ako sa minister vnútra Mikulec vyjadril, tak neexistuje nejaký odhad, aký je celkový počet nelegálnych migrantov, ktorí sa k nám dostali, teda aj s tými, ktorí zadržaní neboli, ale prekročili naše štátne hranice a kľudne sa tu môžu dnes na našom území zdržiavať, voľne pohybovať a ohrozovať našich obyvateľov.
Samozrejme, aj dnes sme mali možnosť počuť zo strany ministra Mikulca samé výhovorky o tom, že vlastne polícia robí všetko, čo je v jej silách na to, aby ochránila naše štátne hranice, ale že teda nemôže zaviesť tie hraničné kontroly, tak ako to urobili Česi a Rakúšania, ale keď sa nad tým tak zamyslíme, tak tieto jeho slová, tie sú len obyčajnou lžou, ktorej môže uveriť tak akurát skupina občanov s podpriemerným IQ, pretože všetci ostatní vidia ten obrovský rozdiel medzi prístupom slovenskej polície na jednej strane a prístupom polície českej alebo rakúskej.
Ako je možné, že tak Česko, ako aj Rakúsko bez ohľadu na nejaký schengen, bez ohľadu na nejakú Európsku úniu nemalo problém zaviesť tieto dočasné hraničné kontroly všetkých vozidiel, zatiaľ čo naša polícia takémuto, hoci len úplne minimálnemu a v tejto situácii samozrejmému opatreniu, sa dodnes neodhodlala? Všetci dobre vieme, že keď išlo o tzv. protipandemické opatrenia, o ten tzv. COVID-19, tak polícia nemala absolútne žiaden problém nielen s hraničnými kontrolami, ale dokonca neváhala zaviesť aj istú dobu kontrolovať ako keby aj hranice medzi jednotlivými okresmi, kontrolovala vozidlá, pre ktoré prekračovali vnútorné hranice v rámci okresov. O tom, ako sú prísne strážené hranice s Ukrajinou, o tom ani nehovorím.
Otázka potom je, prečo rovnako prísne a dôsledne nepristupuje slovenská polícia aj k ochrane štátnych hraníc teraz, keď sa k nám valia nebezpeční migranti a prečo polícia nestráži hranice s Maďarskom aspoň tak, ako stráži hranice s Ukrajinou.
Už len z tohto samotného je zrejmé, že toto nie je nejaká otázka technická, ale je to čisto otázka politická. Jednoducho minister Mikulec nemá žiaden reálny záujem a vôľu riešiť tento problém. Minister Mikulec zlyháva pri ochrane slovenských hraníc nie preto, že by sme nemali personálne kapacity na to, aby sme ochránili slovenské štátne hranice, ale preto, že jednoducho nemá vôľu akokoľvek tvrdšie zakročiť proti tejto nelegálnej migrácii a proti týmto nelegálnym migrantom. A vraj kontroly na štátnych hraniciach sú až poslednou, krajnou možnosťou, ako riešiť tento problém. Toto stále dookola opakuje.
Ale ja sa pýtam, dokedy tu, panie poslankyne a páni poslanci, chceme čakať s touto nie nejakou krajnou, ale podľa nás úplne samozrejmou a vôbec prvou základnou možnosťou? Budeme čakať dovtedy, dokým ich tu budeme mať toľko, že začnú ohrozovať a ubližovať našim ženám, našim deťom a našim dôchodcom? Tým najzraniteľnejším skupinám? Alebo keď si u nás začnú stavať mešity? Keď začnú u nás vznikať tzv. no-go zóny, keď sa, kde sa bojí vkročiť aj samotná polícia, a teda kde neplatí ani zákon tých štátov? Keď zo Slovenska urobia svoj vlastný islamský štát a z našich ľudí otrokov vo vlastnej zemi?
Dámy a páni, pretože toto sú už reálne veci, ktoré sa dejú v západnej Európe, a vy to veľmi dobre viete, a mohol by som o tom rozprávať celé hodiny. Západná Európa jednoducho z tohto pohľadu je už úplne stratená. A ak nechceme dopadnúť rovnako, tak musíme zakročiť teraz, hneď, tvrdo, nekompromisne a nečakať až do momentu, keď už bude celkom neskoro na akékoľvek rázne kroky.
Minister Mikulec tu tvrdí, že nelegálni migranti cez naše územie len prechádzajú, ale kde má tú istotu, že tu hoci len niektorí z nich zostanú? Alebo teda resp. nezostanú, že všetci odídu. Obzvlášť teraz, keď im mnohí, povedal by som, mierne neinformovaní, ale skôr hlúpi ľudia vo veľkom pomáhajú a starajú sa o nich, a to až tak štedro, že už teraz niektorí z týchto migrantov sa vyjadrili tak, že uvažujú, že na Slovensku nakoniec zostanú, pretože my sme štát s otvorenými hranicami, my sa o nich postaráme, tak načo by aj išli do toho Nemecka, keď sa budú mať dobre aj u nás na Slovensku.
A že to nič neznamená, ak by tu nejakí z týchto migrantov zostali, že tu o nič nejde? Tak to je tiež jeden veľký omyl, pretože pozrite sa na stúpajúcu kriminalitu cudzincov u nás za posledné roky. Ale nielen to, ale predovšetkým sa poučme z chýb iných. Poučme sa zo skúseností, ktoré majú na Západe z toho, čo sú nelegálni migranti, a dokonca aj ich potomkovia v ďalších generáciách schopní robiť hneď po tom, ako získajú v nejakom štáte zázemie, hneď po tom, ako ich tento štát prijme, ako im to v podstate svojou nečinnosťou, svojou benevolenciou umožní.
Okrem toho si uvedomme, že takto to vždy len začína, pretože najskôr ich príde len zopár, len zopár sa ich u nás usadí, no postupne, ako sa im tu bude dariť, začni... za nimi začnú prichádzať aj ich rodiny, ich priatelia, ďalší súkmeňovci, bude ich tu postupne čoraz viac a viac, až napokon celkom zmenia tvár štátov, ktoré ich prijali, namiesto toho, aby ich tieto štály... štáty hnali kade ľahšie, a to v záujme prežitia seba samých, v záujme prežitia svojho vlastného štátu, vlastných občanov a vlastných národov.
A práve o nich, o našich vlastných občanoch, o ich bezpečie, o ich blahobyt sa má minister vnútra a vôbec celá táto vláda v prvom rade starať. Nie o to, či tu budú mať nejakí nelegálni migranti v stanovom mestečku teplo či iné pohodlie. Toto z pohľadu ochrany slovenských obyvateľov a ochrany slovenských národných záujmov je absolútne podružná a nedôležitá otázka.
Minister vnútra Mikulec hovorí aj to, že ich nemôžme, že sa ich nemôžme zbaviť, že ich nemôžme administratívne vyhostiť, pretože títo migranti vraj pochádzajú zo štátov, v ktorých je vojna, a už to tu bolo povedané viackrát, neviem, odkiaľ teda vedia naše policajné orgány, že pochádzajú z týchto štátov, pokiaľ nemajú platné cestovné doklady a pokiaľ sa spoliehajú iba na to, čo im títo migranti povedia.
Ale ak by to aj bola pravda, tak minister vnútra Mikulec veľmi dobre vie, že zákon o pobyte cudzincov, ktorý momentálne na Slovensku platí, takto postavený nie je. On veľmi dobre vie, že vojna alebo vojnový konflikt v štáte, z ktorého k nám prichádzajú, ak teda prichádzajú, ako prekážka administratívneho vyhostenia podľa § 81 tohto zákona jednoducho neexistuje. On vie, že administratívne vyhostiť nemôžme len cudzinca, ktorého život alebo sloboda by v jeho domovskom štáte boli ohrozené, to budem teraz citovať z toho zákona: "z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva a príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest". Len z týchto dôvodov my v súčasnej platnej legislatíve nemôžme cudzincov administratívne vyhostiť. Ekonomickí migranti ale nemajú žiadne, absolútne žiadne právo u nás zostať a dokonca sa u nás voľne pohybovať čo i len jeden jediný deň.
Ale minister vnútra Mikulec tu neskúma, či takéto niečo nelegálnym migrantom, ktorí prekračujú naše hranice či už ako, ako jednotlivcom, alebo, alebo aspoň ako skupine hrozí. A neskúma ani to, či nepredstavujú nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo nebezpečenstvo pre spoločnosť, pretože tieto dva dôvody sú dôvody, ktoré sú uvedené priamo v zákone o azyle ako dôvod na to, aby sme odmietli migrantov napríklad tzv. doplnkovú ochranu. A dokonca to aj v prípade, ak by skutočne utekali pred vojnou. A ak by aj utekali pred vojnou, ale predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo pre bezpečnosť štátu, nemusíme im poskytnúť napríklad doplnkovú ochranu. Ale ani toto sa u nás neskúma.
Ministrovi Mikulcovi celkom stačí akési stanovisko Európskej únie, podľa ktorého, ak je automaticky v štáte, domovskom štáte migrantov vojna, tak ich jednoducho nemáme právo vyhostiť. No zvykli sme si, že právne akty Európskej únie, tie nariadenia a smernice, žiaľ, v zmysle našej ústavy majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a pokúsili sme sa to už viackrát zmeniť, ale, bohužiaľ, nám to neprešlo, lebo nás nepodporila ani tá štandardná opozícia, ale nezvykli sme si na to, že už aj dokonca nejaké stanoviská, nejaké zvláštne dokumenty majú prednosť pred našimi zákonmi. To je už naozaj absolútna novinka pre nás.
Každopádne ja vám poviem tak, že keby tu aj nestál pre mňa za mňa hoci aj sám šéf Európskej komisie osobne alebo nejaký iný vysoký predstaviteľ Európskej únie, tak ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov musí byť na prvom mieste. A kľudne nech sa celá Európska únia aj postaví na hlavu, tak takéto veci nám jednoducho nemôže vnucovať a naše zákony v tejto veci musia mať po všetkých ohľadoch prednosť, pretože v tejto principiálnej otázke nemôžme cúvnuť. V opačnom prípade sa dopustíme národnej samovraždy a tí, čo túto národnú samovraždu svojou nečinnosťou a svojimi hlúpymi rozhodnutiami umožňujú, sa dopúšťajú vlastizrady. A presne to je aj prípad ministra vnútra Romana Mikulca. A preto keď už nie pre nič iné, tak minimálne pre toto musí vo funkcii ministra vnútra skončiť, a to čím skôr, tým lepšie.
Na záver ale musím byť čiastočne kritický aj k niektorým stranám štandardnej opozície, ku ktorým sa radí SMER - sociálna demokracia alebo HLAS, a to z toho dôvodu, že na jednej strane vítam, že predložili návrh na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca, je to naozaj chvályhodné, takisto vítam aj to, že kritizujú túto migračnú politiku, ktorú vedie, aj to je správne, na druhej strane ale treba povedať, že ľudia na Slovensku majú, bohužiaľ, veľmi krátku pamäť a zabúdajú na to, čo robili niektorí politici alebo niektoré politické strany v minulosti, a zabúdajú aj na to, že keď nejaká strana bola vo vláde, mala inú rétoriku, inú politiku a ako keby tým, že odíde z vládnej koalície do opozície, jej všetky jej hriechy odpustia a ako keby bola táto strana celkom čistá a zasa spôsobilá na to, aby ju zvolili. Ja len teda musím pripomenúť aj niekoľko faktov. Pripomeniem to aj ľuďom, ktorí nás počúvajú, ktoré súvisia práve s vládou SMER-u, a to tieto konkrétne fakty.
V prvom rade boli to poslanci, europoslanci za stranu SMER - sociálna demokracia, ktorí opakovane, minimálne dvakrát na pôde Európskeho parlamentu hlasovali za povinné kvóty. Tie, ktoré dnes Robert Fico tu v parlamente kritizoval. A bolo konkrétne 29. apríla 2015, keď sa hlasovalo o správe z mimoriadneho stretnutia Európskej rady, išlo o správu, ktorá vyzývala Európsku komisiu, aby nariadila záväzné kvóty pre členské štáty Európskej únie, tak v tomto prípade štyria poslanci za SMER hlasovali za túto správu. A potom to bolo 9. septembra 2015, keď sa hlasovalo o návrhu Európskej komisie na prerozdeľovanie 40-tisíc tzv. utečencov a traja poslanci za SMER takisto hlasovali za.
Druhá vec. Poslanci za SMER hlasovali a odsúhlasili aj tzv. Lisabonskú zmluvu 10. apríla 2008 a v tejto súvislosti treba povedať, že zmluva, ktorú tu schválili, je zmluva, ktorá v samotnom čl. 80 vyslovila pri azylovej a prisťahovaleckej politike tzv. zásadu solidarity a spravodlivého rozdeľovania zodpovednosti vrátane všetkých finančných záťaží, čím vlastne vytvorila právny rámec na neskoršie prerozdeľovanie alebo tlaky na neskoršie prerozdeľovanie migrantov, a ktorá práve v oblasti azylovej a prisťahovaleckej politiky zaviedla rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného rozhodovania, čiže Slovensko už viacej nemôže zablokovať rozhodnutia Európskej únie v tejto oblasti a môže byť prehlasované. Toto sú veci, ktoré schválila alebo ktoré sú súčasťou Lisabonskej zmluvy, za ktorú, bohužiaľ, SMER vtedy ako vládna strana hlasoval.
A je tu ešte jedna vec, ktorá ma zaujala, v ktorej zareagujem na vlastne to úvodné slovo pána poslanca Fica. Ten tu kritizoval to, že šéfom migračného úradu sa stal, alebo táto vláda urobila šéfom migračného úradu Jána Orlovského, ktorý pôsobil v minulosti ako výkonný riaditeľ tej Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti tuná na Slovensku, a že je známa, táto nadácia, že je známa podporou migrantov alebo tou nezdravou, zlou migračnou politikou a že takéhoto človeka urobila šéfom migračného úradu. To boli kritické slová pána poslanca Fica vo vzťahu aj k tej Nadácii otvorenej spoločnosti.
Ale keď sa pozrieme na to, kto financoval Nadáciu otvorenej spoločnosti, tak, bohužiaľ, zistíme, že to nebola len táto vláda alebo nejaké predošlé vlády, ale že to bolo aj za vlády Roberta Fica, pretože ja som si dnes pozeral výročné správy tejto Nadácie otvorenej spoločnosti a tá dostala v roku 2018 z ministerstva vnútra Slovenskej republiky 70-tisíc eur dotáciu, v roku 2017 z ministerstva školstva 12 404 eur dotáciu, v roku 2016 z úradu vlády 117 123 eur a z ministerstva školstva ďalších 17 000 eur, takisto v roku 2014 to bolo viac ako 66 000 eur, v roku 2013 z ministerstva vnútra 70-tisíc eur a taký rekord bol, myslím, v roku 2008, keď dokonca Úrad vlády Slovenskej republiky bol druhým najväčším donorom Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, keď úrad vlády poslal do tejto nadácie 754 537 eur.
Keď to všetko spočítate za, za tie roky Ficovej a Pellegriniho vlády, tak zistíme, že poslali do tejto Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú tu dnes kritizoval Robert Fico, viac ako 1 200 000 eur. Čiže to len na margo toho, že netreba vždy hodnotiť ľudí len podľa toho, čo hovoria, ale treba ich hodnotiť aj podľa ich skutkov vtedy, keď majú moc rozhodovať o tom, čo sa v našom štáte deje, a podľa toho sa treba potom aj zariadiť.
Ďakujem pekne.
