Vystúpenie v rozprave
29.9.2020 9:17 - 9:21 hod.
Jana Žitňanská
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod uviesť zopár faktov. V roku 2004 publikoval bývalý poradca prezidenta Reagana, ekonóm na Univerzite v Illinois Greenalls štúdiu, podľa ktorej za 46 dolárov z hry pre štát musí štát na spoločenských dôsledkoch zaplatiť 289 dolárov, teda takmer 6-krát toľko. Ročne je to 54 mld. dolárov za štátneho rozpočtu, čo je polovica z toho, čo štát stoja dôsledky...
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod uviesť zopár faktov. V roku 2004 publikoval bývalý poradca prezidenta Reagana, ekonóm na Univerzite v Illinois Greenalls štúdiu, podľa ktorej za 46 dolárov z hry pre štát musí štát na spoločenských dôsledkoch zaplatiť 289 dolárov, teda takmer 6-krát toľko. Ročne je to 54 mld. dolárov za štátneho rozpočtu, čo je polovica z toho, čo štát stoja dôsledky drogovo závislých.
Ako sa v štúdii ďalej uvádza, s nárastom počtu kasín narastá aj štátom vynakladaná suma na likvidáciu negatívnych dôsledkov. Podľa National Gambling Impact Study Commission z roku 1999 stojí ročne jeden gambler 10 500 dolárov. Profesor Ladouceur zase udáva údaj 2,5 mld. dolárov, toľko stojí ročná faktúra za gamblerov v kanadskom Qeebecku.
V Kanade 30 % hráčov hazardných hier prišlo o prácu a osobne zbankrotovali. V priemere zanechali za sebou dlhy 150-tisíc dolárov. Vo Francúzsku sa 20 % zadlžených hráčov dopustilo trestného činu krádeže či podvodu. Nevada, štát v ktorom je Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch. V mestských aglomeráciách, kde majú veľké herne, sa napríklad zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %.
Tie negatívne javy, samozrejme, nie sú len ekonomické. Dopady sú aj iné. Napríklad dieťa, ktorého rodič sa stane patologickým hráčom, sa k hre dostáva podstatne skôr ako jeho rovesníci, pritom napr. čísla z Belgicka hovoria, že mladí začínajú s hazardnými hrami v priemere ako 13,5-roční a minú v priemere mesačne 33 eur. Deti, ktoré vyrastajú v rodine s gamblerom, majú väčšie problémy v škole, častejšie trpia depresiami a majú vyššie sklony k samovraždám, navyše mnohé sa tiež stávajú patologickými hráčmi.
Ako je to na Slovensku? Tu si tiež vypožičiam slová odborníka, psychiatra pána Nábělka, ktorý v rozhovore z roku 2010 v denníku SME povedal, citujem: „Podľa celosvetových štatistík sa počet ľudí ohrozených hazardným hraním odhaduje na 3 až 5 % populácie.“ A na otázku, v akom ekonomickom prostredí sa darí hráčstvu, odpovedal: „Treba pripustiť, že v období krízy a neistoty rastie záujem o hazardné hranie nielen ako zúfalý pokus o zabezpečenie chýbajúcich peňazí, ale aj ako spôsob zabíjania času či rezignácie.“
Hoci tieto čísla, ktoré som uviedla, sú staršieho dáta, negatívne dopady hazardu na jednotlivca či spoločnosť tu stále sú vysoké, a preto mi je veľmi ľúto, že hoci sme sa s týmto hazardom a jeho negatívnymi javmi mohli vysporiadať už dávnejšie, premárnili sme kopec času. Takto pred deviatimi rokmi som tu stála s novelou zákona o hazarde, kde spolu s kolegami sme presadili, aby samospráva mohla cez VZN-ko zrušiť hazard vo svojej obci. Vtedy bolo tiež prijaté, že všetky výherné automaty budú sústredné do herní, a taktiež bol zákaz pitia alkoholu a fajčenia v týchto herniach, aby sme limitovali impulzívne hranie hráčov. Žiaľ, s pádom vlády Ivety Radičovej a s nástupom vlády SMER-u sa všetko zmenilo. Všetko, čo sme my prijali, oni zrušili.
A preto som rada, že dnes sa vraciame k niektorým týmto opatreniam a ideme aj ďalej. Chceme ochraňovať aj tých najzraniteľnejších, a preto chcem aj poďakovať kolegom za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, aby herne nemohli byť v blízkosti zariadení sociálnych služieb. Taktiež sa teším aj z ďalších návrhov, ktoré hovoria o kvízomatoch či stávkových kanceláriách.
Chcem sa poďakovať Marekovi Hattasovi a ďalším, ktorí pracovali na tomto zákone, a žiadam vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis