Videokanál poslanca

Ďakujem, pani kolegyňa, že opäť otváraš tú tému násilia na ženách, ktorú síce často tu máme na stole, ale vždy je z neho zhodená. A pred dvoma týždňami, keď ja som prezentovala náš návrh uznesenia, ktorý bol taktiež k tomu istému dňu, tak som sa tu tak, nechcem povedať hrala, aby to nebolo použité proti mne, ale tak sme sa doťahovali tuto s koaličnými poslancami a poslankyňami, že vlastne čo z toho nemôžu podporiť a zhodli sme sa na tom, že vlastne všetko môžu. A pri jednom špeciálne bode, a to škoda, že tu nie je teraz pán podpredseda parlamentu Gašpar, lebo čo sa týka urážok žien a útokov, verbálnych najmä, špeciálne od ľudí, ktorí sú teda verejne známi alebo ktorí sú v politike, tak pán Gašpar odsúdil akýkoľvek typ takéhoto násilia. A ja by som si teraz veľmi želala, aby sme sa zhodli na tom, že napríklad jedna vec bola pani poslankyňa Plaváková, čo sa jej stalo, myslím si, že aj my dve zažívame neustále nejaké hlúpe narážky a podobne, ale ja mám veľmi jeden čerstvý príklad toho, kam až toto násilie vedie, a síce je to voči mojej kolegyni pani poslankyni Irene Bihariovej, keď sa pán Machala, pravá ruka pani ministerky nekultúry, pred pár dňami o nej vyjadril, a toto teraz sa podržte, vážení kolegovia, že je p**** coly.
A zostrihal si jej video, tak keď tu prezentoval aj svoje vyjadrenie k jednému zákonu v rozprave, a takýmto spôsobom na ňu zaútočil a spustil voči nej takú lavínu nenávistných komentárov a vyhrážok, že si myslím, že je namieste, aby sme konečne ako Národná rada s týmto niečo robili. A keď už tu máme také vyjadrenia, že áno, takéto útoky sú neakceptovateľné, tak aby sme sa voči nim postavili, lebo vravím vám, toto sa stalo Irene Bihariovej pred pár dňami. Skutočne nechutné niečo.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa, kolega, hovorili ste o tom, že ako sa teda mnohí ľudia momentálne hanbia za tie pozície vlády. No možno by sme sa za ne hanbili menej, keby poznali tie skutočné pozície, s ktorými premiér a minister zahraničných vecí chodia do Bruselu. A toto je práve jeden z problémov, na ktorý som aj tu teda narážala, že jedna vec je, čo hovoria svojim voličom a voličkám tu na Slovensku a druhá vec, že potom prídu tam, kde sa rokuje a jednoducho sú ticho alebo teda, nechcem to tak nazvať, šúchajú nôžkami.
Ale my tu v Národnej rade môžeme dať ľuďom dôvod na to byť na nás hrdí, napríklad aj prijatím takéhoto uznesenia. A ja verím tomu, že aj po začatí invázie teda tu Národná rada mala tú odvahu jednoznačne odsúdiť ničím nevyprovokovanú agresiu Ruska voči Ukrajine, tak vtedy ľudia boli hrdí, lebo sme sa pridali na tú správnu stranu dejín.
No, Ivo, ty si mi hovoril o tých ekonomických benefitoch. Ja som tiež povedala, že za mňa je to cynické, ale snažila som sa prihovárať ľuďom, ktorí skôr počujú na šuchot alebo štrngot eur než na tú humanistickú stranu a ja verím, že možno toto by ich teda mohlo osloviť, keď už nič iné, že áno, ten mier, o ktorom toľko hovoríme, je aj príležitosťou teda pre slovenské firmy. Aj keď ja by som radšej žila vo svete, a vôbec na Slovensku, v krajine, ktorá sa vie zastať tých správnych hodnôt a ktorá nepočuje len teda na štrngot peňazí.
Ja by som sa ale opäť rada obrátila aj teda na koaličných poslancov a poslankyne, lebo ak je v tom návrhu niečo, čo vás, pán predsedajúci, alebo ostatných šokuje, s čím nesúhlasíte, napriek tomu, že sa jedná teda o oficiálne pozície vlády, tak to, prosím, povedzte a môžeme sa o tom baviť. Môžeme sa hrať so slovíčkami, však na to tu sedíme. Ale ak nie, tak nemáte dôvod nepodporiť to. A mňa teda neprekvapí, že to nepodporíte, ale...

(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja musím povedať, že v prvom rade nie som prekvapená tým stanoviskom výboru, ale mrzí ma, pretože ako som už spomínala, ako vám aj teraz dúfam, že dokážem, tak v tomto návrhu uznesenia sa skutočne nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. A ja teda svojím spôsobom aj nechápem, že ako môže výbor pre obranu a bezpečnosť sa vlastne nestotožniť s tým, čo hovorí vláda Slovenskej republiky a aké pozície zastáva, keďže v tomto uznesení sú práve aj tie pozície. Tak neviem, ak je to iba o tom, že aké politické tričko, tak nabudúce by som poprosila kolegov alebo kolegyne z koalície prísť s takýmto uznesením, aby si ho mohli aj podporiť a ja verím tomu, že keby tam doňho dali tie oficiálne, nie to, čo je komunikované na Slovensku, ale to, aké sú oficiálne stanoviská či už pána premiéra, alebo pána ministra zahraničných vecí, tak by sme im to možno aj my podporili.
Dobre. Nakoľko viem, že teda kolegovia a kolegyne z koalície nezvyknú čítať návrhy uznesení ani zákonov, tak ja ho tiež nechcem čítať teda celé, ale chcela by som vám zdôrazniť iba pár faktov, ktoré vlastne odôvodňujú toto uznesenie a potom nejakým spôsobom poukázať na aspoň pár bodov z toho uznesenia, ktoré, ako hovorím, je skutočne v súlade s tým, čo hovorí pán premiér a pán minister Blanár, keď idú na samity do Bruselu alebo inde.
Čo sa týka toho odôvodnenia, tak možno pár faktov. Ten vývoj konfliktu vtedy, keď my sme ho vlastne podávali tento návrh, tak sa zdal ešte brutálnejší ako vlastne predtým. Len za január 2025 bolo zabitých 139 civilistov a 738 zranených a aj preto máme za to, že teda je potrebné tú vojnu čo najskôr ukončiť a nastoliť na Ukrajine spravodlivý, trvalý, komplexný mier, ktorý by teda zaručil nielen ochranu ukrajinského obyvateľstva ale, samozrejme, aj bezpečnosť Slovenskej republiky a vôbec celej Európy.
Ja vám teraz prečítam pár, pár faktov, čo sa vlastne za tie tri roky udialo. Ruské útoky mali za následok smrť alebo zranenia civilného obyvateľstva v 24 z 27 administratívnych regiónov Ukrajiny. To znamená, že skutočne Rusko útočilo takmer na celé územie nášho suseda. Pričom misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine aktuálne, a vravím, to bolo vo februári, identifikovala 12 600 zabitých civilistov a ďalších 29 400 zranených, z toho 670 zabitých a 1 865 zranených detí. A hoci ľudia nad 60 rokov tvoria len 25 % z celkovej populácie, títo starší ľudia tvorili takmer polovicu civilných úmrtí a viac ako tretinu zranených civilistov. Takže vidíte, na koho má tá vojna najväčšie dopady. Sú to, je to civilné obyvateľstvo, ale v ňom, samozrejme, aj deti a aj starší ľudia. Nehovoriac teda o tom, že toto číslo alebo tieto čísla, ktoré som tam ja udávala vo februári, boli ešte navýšené odvtedy a môžeme si spomenúť napríklad aj na tú minulotýždňovú tragédiu, keď ruské bomby dopadli na detské ihrisko, a to si myslím, že to je skutočne ničím neospravedlniteľné. Tieto čísla, ktoré som vám udala, sú vlastne počty prípadov, ktoré boli doteraz zdokumentované a identifikované, ale sú omnoho, omnoho vyššie, pretože žiadne medzinárodné organizácie a ani samotná Ukrajina nemajú prístup do okupovaných území. A tam sa predpokladá, že sa, samozrejme, nachádza, nachádzajú aj masové hroby a neskutočný počet, nevieme si to asi predstaviť, pretože tie, tie obce, mestá vyzerajú skutočne absolútne zničené. Tak pod tými ruinami asi budú ďalšie a ďalšie civilné obete a uvidíme teda, že či sa vôbec dopátrame k nejakým číslam, ale sú to desiatky tisíc, možno stovky obetí za tri roky. Týmito útokmi za tri roky boli zároveň zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia, konkrétne viac ako 800 zdravotníckych zariadení vrátane Ochmatdytu najväčšej detskej nemocnice v Kyjeve. A vy si určite spomínate, ja som tu s kolegyňou Števulovou a Plavákovou predkladala aj uznesenie k zbombardovaniu tejto detskej nemocnice a my sme ju potom v Kyjeve aj navštívili a tam našťastie je potrebné povedať, nebola zasiahnutá hlavná budova, ale tie priľahlé budovy. Avšak je jednoznačné, že to bola, že to bol ruský útok a že to bol útok špeciálne na nemocnicu, pretože tá nemocnica sa nachádza v štvrti, kde bývajú ľudia. Nie je obklopená nijakými vojenskými zariadeniami a v ten istý deň navyše ruské rakety zasiahli aj ďalšie zdravotnícke zariadenie v Kyjeve. Takže vidíme aj na počte tých zasiahnutých zdravotníckych zariadení, že Rusi necielia len na vojenské ciele alebo na energetickú infraštruktúru, ale skutočne aj na civilné obyvateľstvo, a práve aj na takéto zariadenia či už teda zdravotnícke, alebo ďalej tam mám číslo 1 700 vzdelávacích zariadení, čiže školy. A to skutočne nemôže byť ničím ospravedlniteľné a jedná sa inak aj o medzinárodný zločin, samozrejme, keď, keď sa cieli na, na takéto zariadenia.
Ruské ozbrojené sily cielene, systematicky a opakovane napádajú energetickú infraštruktúru Ukrajiny prostredníctvom série rozsiahlych koordinovaných útokov. Viete si predstaviť, čo je asi cieľom, odrezať obyvateľstvo, a to opäť nemôžeme nejakým spôsobom ospravedlniť, pretože keď niekto chce odrezať obyvateľov od elektriny a vody, tak je to útok na tých samotných obyvateľov. To nie je o tom, že tu chceme znížiť zásoby vody alebo elektriny pre vojsko. Toto je jednoznačne o tom, že ideme tu vyhladovať a nechať zomrieť obyvateľov.
Na ukrajinskom území je teraz jeden z najväčších, z najvyšších výskytov zvyškov výbušnín a nášľapných mín na svete. Toto, samozrejme, spôsobí ďalšie obete aj v budúcnosti, aj teraz počas prímeria, ale možno aj, keď sa teda podarí, a ja dúfam, že sa podarí, vy v to dúfate, uzavrieť aj mier. Tri roky trvajúca invázia vedie k rozsiahlym vážnym, dlhodobým v niektorých prípadoch neodvrátiteľným škodám na životnom prostredí. Ja som sa skutočne aj v tom odôvodnení snažila hovoriť o každej zasiahnutej oblasti, pretože vojna, to nie je iba o tom, že sa zabíjajú medzi sebou vojaci v priekopách, ale má to skutočne dopad na kultúru, na vzdelávanie, na životné prostredie, a teda o tých životoch ľudí, tak to je asi také najhlavnejšie, to som už hovorila. Zároveň teda táto vojna mala dopady aj na chudobu. A chudoba sa len prehĺbila a, samozrejme, najviac zasiahla rodiny a často práve v týchto rodinách bola situácia taká, že rodičia buď svoje deti previezli do oblasti, kde teda sú tie útoky v nižšej frekvencii, alebo ich vyviezli za hranice už k nejakým rodinám, ktoré, ktoré bývali v bezpečnej krajine, alebo sa ich museli vzdať a mnohé z detí boli dokonca umiestnené do zariadení, pretože rodičia nemohli jednoducho cestovať s nimi, nemohli ujsť s nimi, potrebovali ďalej pracovať aj v tých najzasiahnutejších oblastiach a chceli iba ochrániť svoje deti.
===== 72-2
Čiže aj takýto dopad na rodiny mala za tie tri roky vojna. Hovorím, nájdete tie čísla v odôvodnení tohto uznesenia. Ja by som ešte rada poukázala na jeden fakt, a škoda, že tu už nie je pani poslankyňa Marcinková, lebo ona sa angažovala aj v tejto téme a myslím, že aj predkladala uznesenie, čo sa týka tých premiestnených alebo unesených detí z Ukrajiny. Momentálne sa odhaduje, že ich boli doslova stovky tisíc, ktorých rodičia boli teda buď zatknutí ruskými okupačnými úradmi, zabití pri invázii alebo ich jednoducho ruská armáda oddelila, tie deti, od rodičov a zatiaľ je ich identifikovaných 20 000, o ktorých sa skutočne vie, že áno, boli zobratí z toho územia a momentálne sa nachádzajú na ruskom území. Často tie deti boli adoptované do ruských rodín a je tam teda pokus o ich rusifikáciu, a teda o to, aby bola vymazaná kompletne ich identita a kultúra a aby sa z nich v podstate takýmto umelým spôsobom stali Rusi. A aj toto je vlastne zločin v rozpore s medzinárodným právom, nič také by sa nemalo diať.
Žiaľ, ja teda hovorím o 20 000 identifikovaných opäť, to číslo sa odhaduje na stovky tisíc, pretože mnohé z tých detí sú jednoducho momentálne nezvestné. Nevie sa, že či sú teda, či ich skutočne tie ruské okupačné sily zobrali, alebo či sú mŕtve napríklad teda v tých okupovaných územiach. Sú tam ešte, nebudem zdržiavať, v odôvodnení napríklad aj počty zničených kultúrnych a historických miest, inštitúcií, umeleckého dedičstva a toto všetko sa vám môže zdať v podstate ako taká anekdota, že asi to, čo nás najviac zasahuje ako ľudí, sú, samozrejme, tie ľudské obete, ale aj všetky tieto cielené útoky na kultúru a dedičstvo sú o tom, že Rusko sa skutočne snaží zmazať ukrajinskú kultúru a vôbec ukrajinský národ. Tie čísla o tom jednoducho svedčia.
No ale prejdem teda k textu uznesenia. Ja som tu minulý týždeň, alebo predminulý už vlastne, prezentovala uznesenie o násilí na ženách bod po bode. Podľa mňa sa vám to aj páčilo, resp. boli tam aspoň nejaké reakcie. Tak teraz by som išla na to tak trošku rýchlejšie iba kvôli tomu, aby ste videli, že čo sa týka týchto konkrétnych bodov, tak sa tam nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. Napríklad bod A. ostro odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu proti Ukrajine, ktorú Ruská federácia zahájila 24. februára a ktorá nebezpečným spôsobom podkopáva európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu a ohrozuje tým aj Slovenskú republiku. Toto je niečo, toto je veta, ktorú som zobrala z uznesenia, ktoré bolo touto Národnou radou schválené v roku 2022. A keď ste za to hlasovali vtedy a ja som si teda pozerala, že ako ste hlasovali, tak tento bod by vám nemal spôsobovať žiadny problém.
Bod B. víta snahy o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali imperatívne zahŕňať nielen Ukrajinu ako obeť agresie, ale aj Európsku úniu, ktorá s Ukrajinou susedí. Pričom sama pocítila dôsledky ruskej vojny na svojej ekonomickej situácii a chystá sa Ukrajinu začleniť do svojich štruktúr. Tie mierové rokovania, ako aj iste viete, nie sú zatiaľ zahájené. Boli tam nejaké snahy, ale aj to prímerie, ktoré momentálne malo byť realitou, tak vidíme, že sa z ruskej strany zatiaľ nedodržiava, práve naopak, pokračujú útoky nielen na tú energetickú infraštruktúru, ale aj na samotné civilné obyvateľstvo. A ten útok, o ktorom som hovorila pred chvíľou na detské ihrisko minulý týždeň, si myslím, že svedčí o tom, že ruská federácia momentálne nechce nielen mier ako taký, ale ani len to prímerie. A my ako Národná rada by sme mohli vydať takýto signál o tom, že nám záleží na tom, aby sa o mierových rokovaniach malo začať jednať. A toto je koniec koncov aj to, čo koalícia a vôbec vláda dlhodobo komunikuje, že sme za mier, chceme, aby si sadli dotknuté strany za rokovací stôl. Dokonca teda aj od predstaviteľov vládnej koalície sme počuli, že teda o tom mieri by nemalo jednať iba Rusko so Spojenými štátmi, ale aj Ukrajina a, samozrejme, aj Európska únia. Takže opäť nič, čo by ste nemohli podporiť.
C. žiada Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily a vojenskú techniku z územia Ukrajiny, čo predstavuje základnú podmienku začatia rokovaní na ceste k čo najskoršiemu dosiahnutiu komplexného spravodlivého a trvalého mieru. No, pán Hazucha, krútite hlavou, ale toto je niečo, za čo pán minister zahraničných vecí Blanár hlasoval na pôde OSN, pretože sa prijala rezolúcia, kde bola presne takáto veta. A ja si myslím, že na tom nie je nič nepochopiteľné, pretože práve toto predstavuje to prímerie, o ktorom aj vy hovoríte a po ktorom voláte a ktoré je momentálne porušované. Takže opäť, ja nevidím dôvod na to, prečo by ste nemohli niečo takéto podporiť.
V bode D. sa odsudzujú či už teda straty na ľudských životoch, alebo aj tie rozsiahle škody. To sú fakty, tam nie je žiadna politická diskusia. Bod E. opakuje, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine, nezávislému a suverénnemu štátu, je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov. To je opäť niečo, čo som vzala zo stanovísk našej vlády. Opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pričom akákoľvek násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre Slovenskú republiku neakceptovateľný. Máme tu členov a členky zahraničného výboru aj európskeho, opäť mi potvrdia, že toto je veta zo stanovísk, a teda oficiálne vyjadrenie vlády Slovenskej republiky. Nie je na tom nič nepodporiteľné. Bod F podporuje snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. Ak ste boli minulý týždeň na hodine otázok, tak to tu potvrdil aj sám pán minister pre eurofondy. Myslím, že čítal odpoveď od pána ministra zahraničných vecí a áno, je toto dlhodobá pozícia, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ po splnení podmienok, a teda malo by sa to diať na báze princípu zásluhovosti, čo sa momentálne aj deje. Avšak tieto prístupové rokovania na technickej úrovni momentálne blokuje Maďarsko. A ja si myslím, že je teda na nás aj v rámci tých dobrých vzťahov, ktoré má táto vláda s vládou Viktora Orbána, aby sme vyzvali k tomu, keď skutočne toto členstvo Ukrajiny podporujeme, nech sú tieto rokovania odblokované a nech Ukrajina, opäť nedávame jej žiadnu výhodu v porovnaní s inými krajinami usilujúcimi sa o členstvo, ale iba hovoríme, že áno, ona tie podmienky plní, tak môže v tom napredovať. Momentálne, hovorím, je to zablokované na technickej úrovni, nemôže sa otvoriť prvý tzv. klaster o základných hodnotách, pretože Maďarsko sa vyhovára na menšinový zákon. Ten menšinový zákon má Ukrajina pripravený, avšak nemôže ho predložiť Európskej komisii, pretože je to zablokované. Tak vidíte tú absenciu logiky v tom celom, že Maďarsko hovorí, že nespĺňate, ale zároveň im nedáva tú možnosť, aby sa o tom rokovalo, pretože to blokuje. A tam je vlastne potrebná jednota. Včera som zachytila, že Poľsko chce odblokovať túto situáciu. Uvidíme teda, že či sa im to podarí, pretože ak my hovoríme o princípe zásluhovosti, a ja v tomto budem teda súhlasiť, každá krajina má tie podmienky splniť a nikomu by sme nemali dávať žiadne výhody, však aj my sme ich museli splniť, ale to znamená, že nemôže byť politicky motivované ani vstup, že im teda dávame výhody, lebo nám to politicky vyhovuje, ale ani ich blokovať kvôli politickým dôvodom. A toto je práve to, čo Maďarsko momentálne robí. Takže vravím, opäť nič, čo by ste nemohli podporiť.
Podporuje vytvorenie špeciálneho tribunálu pre agresiu Ruska proti Ukrajine, aby prešetril, to je opäť niečo, čo sa deje, čo na medzinárodnej úrovni podporujeme. Zdôrazňuje, bod G., že občania a občianky Slovenskej republiky sú aj naďalej solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať. To si myslím, že ľudsky, aj politicky sa na tom môžeme zhodnúť, že to je jednoducho, to je fakt. A vravím, keď sa toľko oháňame tým, akí sú Slováci a Slovenky dobrosrdeční a pohostinní, tak by sme im mohli takýmto spôsobom vyjadriť aj vďaku za to, čo robia. Pokračujem v tom bode G., že Slovenská republika má veľký záujem zapojiť sa do procesov medzinárodnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, ktoré predstavujú ekonomické možnosti pre Slovenské firmy a regióny. To je opäť niečo, čo podporuje aj vláda Roberta Fica, na všetkých tých výjazdových rokovaniach sa rozpráva aj o tom teda, že ako slovenské firmy budú následne, keď sa konflikt ukončí, participovať na obnove Ukrajiny. Ja sa priznám, že ja to považujem za trochu cynické. Na jednej strane odmietať pomoc, lebo však boli aj také vyjadrenia, že Ukrajine zastavíme pomoc. Zastavili sme vojenskú, ale hovorilo sa aj o humanitárnej a energetickej, to sa našťastie teda nevyplnilo. Ale na druhej strane, že teda chceme pomôcť obnovovať. No však dobre, je to proste investícia, je to možnosť pre naše firmy. Nič, čo by ste nemohli podporiť, práve naopak. A my v tomto dokonca, samozrejme, asi vás to neprekvapí, zaostávame za krajinami, ako je Poľsko, ktoré už majú spravené zmluvy, kontrakty, firmy plus Ukrajina na to, aby tam teda táto obnova sa začala diať. Ja sa priznám, ja som sa pýtala na to niekoľkokrát. Doteraz som nedostala odpoveď na to, že ako slovenská vláda pomáha slovenským firmám a špeciálne teda v regióne Východné Slovensko, pretože to môže predstavovať aj takú, aj opäť je to takým svojím spôsobom cynické povedať, že tá obnova bude príležitosťou pre naše firmy, ale jednoducho, tak to je a malo by mám na tom záležať a potom aj tie cezhraničné vzťahy, cezhraničný obchod sa obnovili, a aby teda aj tie slovenské firmy z toho niečo mali.
Ďalej bod H. vyjadruje hrdosť na slovenských občanov a občianky, ktorí od začatia vojny poskytli pomoc a útočisko ukrajinským rodinám utekajúcim pred vojnou potvrdzujúc dobrosrdečnosť a pohostinnosť nášho národa. No, tak sme národovci alebo nie? No, sme. Tak by sme mohli nášmu obyvateľstvu poďakovať, však? Či? Dobre.
Posledný bod vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby aj naďalej podporovala Ukrajinu v jej integračnom úsilí, poskytovala jej všestrannú pomoc a stála po jej boku počas mierových rokovaní, pretože od ich výsledku závisí aj bezpečnosť našej krajiny. No vidíte a toto je niečo, čo opäť aj naša vláda deklaruje, že Ukrajina je aj naďalej našim partnerom, aj keď niektorí by si teda radšej na našej hranici vedeli predstaviť iného spoľahlivého partnera, ale zatiaľ teda minimálne tá oficiálna pozícia je, že podporujeme Ukrajinu. Tak ja dúfam, že podporíte aj tento návrh uznesenia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja musím povedať, že v prvom rade nie som prekvapená tým stanoviskom výboru, ale mrzí ma, pretože ako som už spomínala, ako vám aj teraz dúfam, že dokážem, tak v tomto návrhu uznesenia sa skutočne nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. A ja teda svojím spôsobom aj nechápem, že ako môže výbor pre obranu a bezpečnosť sa vlastne nestotožniť s tým, čo hovorí vláda Slovenskej republiky a aké pozície zastáva, keďže v tomto uznesení sú práve aj tie pozície. Tak neviem, ak je to iba o tom, že aké politické tričko, tak nabudúce by som poprosila kolegov alebo kolegyne z koalície prísť s takýmto uznesením, aby si ho mohli aj podporiť a ja verím tomu, že keby tam doňho dali tie oficiálne, nie to, čo je komunikované na Slovensku, ale to, aké sú oficiálne stanoviská či už pána premiéra, alebo pána ministra zahraničných vecí, tak by sme im to možno aj my podporili.
Dobre. Nakoľko viem, že teda kolegovia a kolegyne z koalície nezvyknú čítať návrhy uznesení ani zákonov, tak ja ho tiež nechcem čítať teda celé, ale chcela by som vám zdôrazniť iba pár faktov, ktoré vlastne odôvodňujú toto uznesenie a potom nejakým spôsobom poukázať na aspoň pár bodov z toho uznesenia, ktoré, ako hovorím, je skutočne v súlade s tým, čo hovorí pán premiér a pán minister Blanár, keď idú na samity do Bruselu alebo inde.
Čo sa týka toho odôvodnenia, tak možno pár faktov. Ten vývoj konfliktu vtedy, keď my sme ho vlastne podávali tento návrh, tak sa zdal ešte brutálnejší ako vlastne predtým. Len za január 2025 bolo zabitých 139 civilistov a 738 zranených a aj preto máme za to, že teda je potrebné tú vojnu čo najskôr ukončiť a nastoliť na Ukrajine spravodlivý, trvalý, komplexný mier, ktorý by teda zaručil nielen ochranu ukrajinského obyvateľstva ale, samozrejme, aj bezpečnosť Slovenskej republiky a vôbec celej Európy.
Ja vám teraz prečítam pár, pár faktov, čo sa vlastne za tie tri roky udialo. Ruské útoky mali za následok smrť alebo zranenia civilného obyvateľstva v 24 z 27 administratívnych regiónov Ukrajiny. To znamená, že skutočne Rusko útočilo takmer na celé územie nášho suseda. Pričom misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine aktuálne, a vravím, to bolo vo februári, identifikovala 12 600 zabitých civilistov a ďalších 29 400 zranených, z toho 670 zabitých a 1 865 zranených detí. A hoci ľudia nad 60 rokov tvoria len 25 % z celkovej populácie, títo starší ľudia tvorili takmer polovicu civilných úmrtí a viac ako tretinu zranených civilistov. Takže vidíte, na koho má tá vojna najväčšie dopady. Sú to, je to civilné obyvateľstvo, ale v ňom, samozrejme, aj deti a aj starší ľudia. Nehovoriac teda o tom, že toto číslo alebo tieto čísla, ktoré som tam ja udávala vo februári, boli ešte navýšené odvtedy a môžeme si spomenúť napríklad aj na tú minulotýždňovú tragédiu, keď ruské bomby dopadli na detské ihrisko, a to si myslím, že to je skutočne ničím neospravedlniteľné. Tieto čísla, ktoré som vám udala, sú vlastne počty prípadov, ktoré boli doteraz zdokumentované a identifikované, ale sú omnoho, omnoho vyššie, pretože žiadne medzinárodné organizácie a ani samotná Ukrajina nemajú prístup do okupovaných území. A tam sa predpokladá, že sa, samozrejme, nachádza, nachádzajú aj masové hroby a neskutočný počet, nevieme si to asi predstaviť, pretože tie, tie obce, mestá vyzerajú skutočne absolútne zničené. Tak pod tými ruinami asi budú ďalšie a ďalšie civilné obete a uvidíme teda, že či sa vôbec dopátrame k nejakým číslam, ale sú to desiatky tisíc, možno stovky obetí za tri roky. Týmito útokmi za tri roky boli zároveň zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia, konkrétne viac ako 800 zdravotníckych zariadení vrátane Ochmatdytu najväčšej detskej nemocnice v Kyjeve. A vy si určite spomínate, ja som tu s kolegyňou Števulovou a Plavákovou predkladala aj uznesenie k zbombardovaniu tejto detskej nemocnice a my sme ju potom v Kyjeve aj navštívili a tam našťastie je potrebné povedať, nebola zasiahnutá hlavná budova, ale tie priľahlé budovy. Avšak je jednoznačné, že to bola, že to bol ruský útok a že to bol útok špeciálne na nemocnicu, pretože tá nemocnica sa nachádza v štvrti, kde bývajú ľudia. Nie je obklopená nijakými vojenskými zariadeniami a v ten istý deň navyše ruské rakety zasiahli aj ďalšie zdravotnícke zariadenie v Kyjeve. Takže vidíme aj na počte tých zasiahnutých zdravotníckych zariadení, že Rusi necielia len na vojenské ciele alebo na energetickú infraštruktúru, ale skutočne aj na civilné obyvateľstvo, a práve aj na takéto zariadenia či už teda zdravotnícke, alebo ďalej tam mám číslo 1 700 vzdelávacích zariadení, čiže školy. A to skutočne nemôže byť ničím ospravedlniteľné a jedná sa inak aj o medzinárodný zločin, samozrejme, keď, keď sa cieli na, na takéto zariadenia.
Ruské ozbrojené sily cielene, systematicky a opakovane napádajú energetickú infraštruktúru Ukrajiny prostredníctvom série rozsiahlych koordinovaných útokov. Viete si predstaviť, čo je asi cieľom, odrezať obyvateľstvo, a to opäť nemôžeme nejakým spôsobom ospravedlniť, pretože keď niekto chce odrezať obyvateľov od elektriny a vody, tak je to útok na tých samotných obyvateľov. To nie je o tom, že tu chceme znížiť zásoby vody alebo elektriny pre vojsko. Toto je jednoznačne o tom, že ideme tu vyhladovať a nechať zomrieť obyvateľov.
Na ukrajinskom území je teraz jeden z najväčších, z najvyšších výskytov zvyškov výbušnín a nášľapných mín na svete. Toto, samozrejme, spôsobí ďalšie obete aj v budúcnosti, aj teraz počas prímeria, ale možno aj, keď sa teda podarí, a ja dúfam, že sa podarí, vy v to dúfate, uzavrieť aj mier. Tri roky trvajúca invázia vedie k rozsiahlym vážnym, dlhodobým v niektorých prípadoch neodvrátiteľným škodám na životnom prostredí. Ja som sa skutočne aj v tom odôvodnení snažila hovoriť o každej zasiahnutej oblasti, pretože vojna, to nie je iba o tom, že sa zabíjajú medzi sebou vojaci v priekopách, ale má to skutočne dopad na kultúru, na vzdelávanie, na životné prostredie, a teda o tých životoch ľudí, tak to je asi také najhlavnejšie, to som už hovorila. Zároveň teda táto vojna mala dopady aj na chudobu. A chudoba sa len prehĺbila a, samozrejme, najviac zasiahla rodiny a často práve v týchto rodinách bola situácia taká, že rodičia buď svoje deti previezli do oblasti, kde teda sú tie útoky v nižšej frekvencii, alebo ich vyviezli za hranice už k nejakým rodinám, ktoré, ktoré bývali v bezpečnej krajine, alebo sa ich museli vzdať a mnohé z detí boli dokonca umiestnené do zariadení, pretože rodičia nemohli jednoducho cestovať s nimi, nemohli ujsť s nimi, potrebovali ďalej pracovať aj v tých najzasiahnutejších oblastiach a chceli iba ochrániť svoje deti.
===== 72-2
Čiže aj takýto dopad na rodiny mala za tie tri roky vojna. Hovorím, nájdete tie čísla v odôvodnení tohto uznesenia. Ja by som ešte rada poukázala na jeden fakt, a škoda, že tu už nie je pani poslankyňa Marcinková, lebo ona sa angažovala aj v tejto téme a myslím, že aj predkladala uznesenie, čo sa týka tých premiestnených alebo unesených detí z Ukrajiny. Momentálne sa odhaduje, že ich boli doslova stovky tisíc, ktorých rodičia boli teda buď zatknutí ruskými okupačnými úradmi, zabití pri invázii alebo ich jednoducho ruská armáda oddelila, tie deti, od rodičov a zatiaľ je ich identifikovaných 20 000, o ktorých sa skutočne vie, že áno, boli zobratí z toho územia a momentálne sa nachádzajú na ruskom území. Často tie deti boli adoptované do ruských rodín a je tam teda pokus o ich rusifikáciu, a teda o to, aby bola vymazaná kompletne ich identita a kultúra a aby sa z nich v podstate takýmto umelým spôsobom stali Rusi. A aj toto je vlastne zločin v rozpore s medzinárodným právom, nič také by sa nemalo diať.
Žiaľ, ja teda hovorím o 20 000 identifikovaných opäť, to číslo sa odhaduje na stovky tisíc, pretože mnohé z tých detí sú jednoducho momentálne nezvestné. Nevie sa, že či sú teda, či ich skutočne tie ruské okupačné sily zobrali, alebo či sú mŕtve napríklad teda v tých okupovaných územiach. Sú tam ešte, nebudem zdržiavať, v odôvodnení napríklad aj počty zničených kultúrnych a historických miest, inštitúcií, umeleckého dedičstva a toto všetko sa vám môže zdať v podstate ako taká anekdota, že asi to, čo nás najviac zasahuje ako ľudí, sú, samozrejme, tie ľudské obete, ale aj všetky tieto cielené útoky na kultúru a dedičstvo sú o tom, že Rusko sa skutočne snaží zmazať ukrajinskú kultúru a vôbec ukrajinský národ. Tie čísla o tom jednoducho svedčia.
No ale prejdem teda k textu uznesenia. Ja som tu minulý týždeň, alebo predminulý už vlastne, prezentovala uznesenie o násilí na ženách bod po bode. Podľa mňa sa vám to aj páčilo, resp. boli tam aspoň nejaké reakcie. Tak teraz by som išla na to tak trošku rýchlejšie iba kvôli tomu, aby ste videli, že čo sa týka týchto konkrétnych bodov, tak sa tam nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. Napríklad bod A. ostro odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu proti Ukrajine, ktorú Ruská federácia zahájila 24. februára a ktorá nebezpečným spôsobom podkopáva európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu a ohrozuje tým aj Slovenskú republiku. Toto je niečo, toto je veta, ktorú som zobrala z uznesenia, ktoré bolo touto Národnou radou schválené v roku 2022. A keď ste za to hlasovali vtedy a ja som si teda pozerala, že ako ste hlasovali, tak tento bod by vám nemal spôsobovať žiadny problém.
Bod B. víta snahy o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali imperatívne zahŕňať nielen Ukrajinu ako obeť agresie, ale aj Európsku úniu, ktorá s Ukrajinou susedí. Pričom sama pocítila dôsledky ruskej vojny na svojej ekonomickej situácii a chystá sa Ukrajinu začleniť do svojich štruktúr. Tie mierové rokovania, ako aj iste viete, nie sú zatiaľ zahájené. Boli tam nejaké snahy, ale aj to prímerie, ktoré momentálne malo byť realitou, tak vidíme, že sa z ruskej strany zatiaľ nedodržiava, práve naopak, pokračujú útoky nielen na tú energetickú infraštruktúru, ale aj na samotné civilné obyvateľstvo. A ten útok, o ktorom som hovorila pred chvíľou na detské ihrisko minulý týždeň, si myslím, že svedčí o tom, že ruská federácia momentálne nechce nielen mier ako taký, ale ani len to prímerie. A my ako Národná rada by sme mohli vydať takýto signál o tom, že nám záleží na tom, aby sa o mierových rokovaniach malo začať jednať. A toto je koniec koncov aj to, čo koalícia a vôbec vláda dlhodobo komunikuje, že sme za mier, chceme, aby si sadli dotknuté strany za rokovací stôl. Dokonca teda aj od predstaviteľov vládnej koalície sme počuli, že teda o tom mieri by nemalo jednať iba Rusko so Spojenými štátmi, ale aj Ukrajina a, samozrejme, aj Európska únia. Takže opäť nič, čo by ste nemohli podporiť.
C. žiada Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily a vojenskú techniku z územia Ukrajiny, čo predstavuje základnú podmienku začatia rokovaní na ceste k čo najskoršiemu dosiahnutiu komplexného spravodlivého a trvalého mieru. No, pán Hazucha, krútite hlavou, ale toto je niečo, za čo pán minister zahraničných vecí Blanár hlasoval na pôde OSN, pretože sa prijala rezolúcia, kde bola presne takáto veta. A ja si myslím, že na tom nie je nič nepochopiteľné, pretože práve toto predstavuje to prímerie, o ktorom aj vy hovoríte a po ktorom voláte a ktoré je momentálne porušované. Takže opäť, ja nevidím dôvod na to, prečo by ste nemohli niečo takéto podporiť.
V bode D. sa odsudzujú či už teda straty na ľudských životoch, alebo aj tie rozsiahle škody. To sú fakty, tam nie je žiadna politická diskusia. Bod E. opakuje, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine, nezávislému a suverénnemu štátu, je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov. To je opäť niečo, čo som vzala zo stanovísk našej vlády. Opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pričom akákoľvek násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre Slovenskú republiku neakceptovateľný. Máme tu členov a členky zahraničného výboru aj európskeho, opäť mi potvrdia, že toto je veta zo stanovísk, a teda oficiálne vyjadrenie vlády Slovenskej republiky. Nie je na tom nič nepodporiteľné. Bod F podporuje snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. Ak ste boli minulý týždeň na hodine otázok, tak to tu potvrdil aj sám pán minister pre eurofondy. Myslím, že čítal odpoveď od pána ministra zahraničných vecí a áno, je toto dlhodobá pozícia, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ po splnení podmienok, a teda malo by sa to diať na báze princípu zásluhovosti, čo sa momentálne aj deje. Avšak tieto prístupové rokovania na technickej úrovni momentálne blokuje Maďarsko. A ja si myslím, že je teda na nás aj v rámci tých dobrých vzťahov, ktoré má táto vláda s vládou Viktora Orbána, aby sme vyzvali k tomu, keď skutočne toto členstvo Ukrajiny podporujeme, nech sú tieto rokovania odblokované a nech Ukrajina, opäť nedávame jej žiadnu výhodu v porovnaní s inými krajinami usilujúcimi sa o členstvo, ale iba hovoríme, že áno, ona tie podmienky plní, tak môže v tom napredovať. Momentálne, hovorím, je to zablokované na technickej úrovni, nemôže sa otvoriť prvý tzv. klaster o základných hodnotách, pretože Maďarsko sa vyhovára na menšinový zákon. Ten menšinový zákon má Ukrajina pripravený, avšak nemôže ho predložiť Európskej komisii, pretože je to zablokované. Tak vidíte tú absenciu logiky v tom celom, že Maďarsko hovorí, že nespĺňate, ale zároveň im nedáva tú možnosť, aby sa o tom rokovalo, pretože to blokuje. A tam je vlastne potrebná jednota. Včera som zachytila, že Poľsko chce odblokovať túto situáciu. Uvidíme teda, že či sa im to podarí, pretože ak my hovoríme o princípe zásluhovosti, a ja v tomto budem teda súhlasiť, každá krajina má tie podmienky splniť a nikomu by sme nemali dávať žiadne výhody, však aj my sme ich museli splniť, ale to znamená, že nemôže byť politicky motivované ani vstup, že im teda dávame výhody, lebo nám to politicky vyhovuje, ale ani ich blokovať kvôli politickým dôvodom. A toto je práve to, čo Maďarsko momentálne robí. Takže vravím, opäť nič, čo by ste nemohli podporiť.
Podporuje vytvorenie špeciálneho tribunálu pre agresiu Ruska proti Ukrajine, aby prešetril, to je opäť niečo, čo sa deje, čo na medzinárodnej úrovni podporujeme. Zdôrazňuje, bod G., že občania a občianky Slovenskej republiky sú aj naďalej solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať. To si myslím, že ľudsky, aj politicky sa na tom môžeme zhodnúť, že to je jednoducho, to je fakt. A vravím, keď sa toľko oháňame tým, akí sú Slováci a Slovenky dobrosrdeční a pohostinní, tak by sme im mohli takýmto spôsobom vyjadriť aj vďaku za to, čo robia. Pokračujem v tom bode G., že Slovenská republika má veľký záujem zapojiť sa do procesov medzinárodnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, ktoré predstavujú ekonomické možnosti pre Slovenské firmy a regióny. To je opäť niečo, čo podporuje aj vláda Roberta Fica, na všetkých tých výjazdových rokovaniach sa rozpráva aj o tom teda, že ako slovenské firmy budú následne, keď sa konflikt ukončí, participovať na obnove Ukrajiny. Ja sa priznám, že ja to považujem za trochu cynické. Na jednej strane odmietať pomoc, lebo však boli aj také vyjadrenia, že Ukrajine zastavíme pomoc. Zastavili sme vojenskú, ale hovorilo sa aj o humanitárnej a energetickej, to sa našťastie teda nevyplnilo. Ale na druhej strane, že teda chceme pomôcť obnovovať. No však dobre, je to proste investícia, je to možnosť pre naše firmy. Nič, čo by ste nemohli podporiť, práve naopak. A my v tomto dokonca, samozrejme, asi vás to neprekvapí, zaostávame za krajinami, ako je Poľsko, ktoré už majú spravené zmluvy, kontrakty, firmy plus Ukrajina na to, aby tam teda táto obnova sa začala diať. Ja sa priznám, ja som sa pýtala na to niekoľkokrát. Doteraz som nedostala odpoveď na to, že ako slovenská vláda pomáha slovenským firmám a špeciálne teda v regióne Východné Slovensko, pretože to môže predstavovať aj takú, aj opäť je to takým svojím spôsobom cynické povedať, že tá obnova bude príležitosťou pre naše firmy, ale jednoducho, tak to je a malo by mám na tom záležať a potom aj tie cezhraničné vzťahy, cezhraničný obchod sa obnovili, a aby teda aj tie slovenské firmy z toho niečo mali.
Ďalej bod H. vyjadruje hrdosť na slovenských občanov a občianky, ktorí od začatia vojny poskytli pomoc a útočisko ukrajinským rodinám utekajúcim pred vojnou potvrdzujúc dobrosrdečnosť a pohostinnosť nášho národa. No, tak sme národovci alebo nie? No, sme. Tak by sme mohli nášmu obyvateľstvu poďakovať, však? Či? Dobre.
Posledný bod vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby aj naďalej podporovala Ukrajinu v jej integračnom úsilí, poskytovala jej všestrannú pomoc a stála po jej boku počas mierových rokovaní, pretože od ich výsledku závisí aj bezpečnosť našej krajiny. No vidíte a toto je niečo, čo opäť aj naša vláda deklaruje, že Ukrajina je aj naďalej našim partnerom, aj keď niektorí by si teda radšej na našej hranici vedeli predstaviť iného spoľahlivého partnera, ale zatiaľ teda minimálne tá oficiálna pozícia je, že podporujeme Ukrajinu. Tak ja dúfam, že podporíte aj tento návrh uznesenia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Navrhujeme prijatie uznesenia k 3. výročiu vojenskej agresie Ruskej federácie proti Ukrajine. Toto uznesenie sme predložili 24. februára. Teda uplynuli 3 roky od tejto ničím nevyprovokovanej vojny. Toto uznesenie nadväzuje na predchádzajúce uznesenie prijaté Národnou radou Slovenskej republiky po začatí invázie v roku 2022. Takže mnohí aj koaliční, aj opoziční poslanci, poslankyne za to predošlé uznesenie hlasovali. Takže ja dúfam, že budú môcť podporiť aj toto. A je v súlade s oficiálnymi stanoviskami vlády Slovenskej republiky a ja som si skutočne ako podpredsedníčka Výboru pre európske záležitosti dala tú prácu a dala som si záležať na tom, aby sa tam nenachádzalo nič, čo koalícia nemôže podporiť. Pretože tie veci, ktoré sme tam teda dali a ja sa potom hlásim aj do rozpravy ako prvá, aby som ich vysvetlila. Tak skutočne s nimi chodí do Bruselu či už pán premiér, alebo pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Takže nebojte sa, kolegovia, kolegyne, nemáte na tom čo nepodporiť. Toto naše uznesenie tiež obsahuje rozsiahly popis faktov a dát o dopadoch tej 3 roky trvajúcej vojny na nášho partnera a suseda Ukrajinu a tu opäť ja si myslím, že to treba nielen politicky, ale aj ľudsky odsúdiť a čo sa týka tých dát a faktov, tak veľakrát sme sa tu rozprávali o tom, že aká pečiatka čo prebíja. Tak aj toto sú skutočne čísla, ktoré sú komunikované medzinárodnými organizáciami a opäť nemáte sa čoho báť.
Zároveň teda považujeme za dôležité pripomenúť aj naše záväzky voči Ukrajine a tu som sa opäť inšpirovala záväzkami, ktoré komunikuje vláda Slovenskej republiky napríklad po tých výjazdových rokovaniach, ktoré má s Ukrajinskou stranou v Užhorode, takže opäť žiadna pasca. A my máme za to, že keď sme predkladali teda toto, tento návrh uznesenia, tak sa začalo už hovoriť aj o mierových rokovaniach. Momentálne vieme, aký je stav, ale vrátim sa k tomu ešte teda aj v rozprave. Ale my máme za to, že aj Národná rada Slovenskej republiky by mala podporiť začatie mierových rokovaní a verím, že na tom sa teda zhodneme, lebo však všetci chceme mier, však? Tak je dôležité, aby teda toto uznesenie aj obsahovalo nejaké ustanovenie, čo sa týka teda toho, ako má vyzerať to mierové rokovanie, ktoré si predstavujeme. Zároveň, a opäť tu sa obraciam na kolegov a kolegyne z koalície, toto uznesenie je skutočne v súlade s dlhodobými pozíciami vlády. Čo sa týka teda mieru, ktorá neustále komunikuje či už na pôde Európskej únie, alebo iných medzinárodných organizácií a aj nášmu napadnutému susedovi, že mier by mal byť spravodlivý, komplexný a trvalý. Je to aj v záujme, samozrejme, Slovenskej republiky, pretože len tak sa môže zabezpečiť bezpečnosť regiónu, a teda aj našej krajiny.
Predložený návrh tiež pripomína, ale vravím, dostanem sa k tomu v rozprave a aj ďakuje teda za dobrosrdečnosť našich občanov a občianok, ktorí od začiatku invázie poskytovali utečencom a utečenkyniam z Ukrajiny domov a všetku potrebnú pomoc a podporu. A to je opäť niečo také, čo si myslím, že môžeme spoločne prijať, lebo často sa oháňame tým, že aké majú naši ľudia, nie teda "naši" ľudia, ale obyvateľstvo tejto krajiny aké majú veľké srdce a preukázali to práve aj po začatí tej invázie. Tak si myslím, že by bolo namieste nielen politicky, ľudsky ale aj symbolicky, aby im táto Národná rada za to poďakovala.
Ďakujem. Skončila som a hlásim sa teda do rozpravy ako prvá.

58-2
Zároveň nikto nebol doteraz schopný preukázať, že či tieto opatrenia skutočne efektívne zabránili akémukoľvek šíreniu a ani vtedy vláda neprišla s menej reštriktívnymi opatreniami. Pretože áno, aj v kontexte pandémie, keď sa niečo takéto deje, tak, samozrejme, že sú obmedzenia, ktoré sa nielenže môžu, ale musia prijať, ale je na zodpovednosti tej vlády navrhnúť ich tak, aby čo najmenej obmedzovali tie ľudské práva dotknutých osôb, ale zároveň teda chránili aj ten všeobecný záujem, a síce v tomto prípade zdravie celej populácie. Táto nevyhnutnosť opatrení nebola preukázaná doteraz a nezohľadnili sa, samozrejme, ani špecifické potreby v tých daných lokalitách. A o tom hovorila aj kolegyňa Kosová, že jednoducho v tých skupinách, ktorých sa tieto opatrenia týkali, tak často chýbala voda, pretože vieme, aká je situácia vo vylúčených komunitách, samozrejme prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie, ďalšie obmedzenia. A jednoducho na to sa nejakým spôsobom vtedy nedbalo, tie osady sa jednoducho uzavreli.
Ja tiež spomeniem, že tento týždeň sme tu odškodňovali vraj krivdy, ktoré sa stali ľuďom, ktorí nedodržiavali pravidlá a, naopak, tu sa nevieme, lebo teda tak to vnímam, že koalícia toto uznesenie opäť raz nepodporí, tu sa nevieme vyhradiť voči skutočným krivdám, ktoré sa stali týmto ľuďom, pretože ako som už spomínala, tak jednoducho nijakým spôsobom nie je preukázané, že prečo sa toto muselo diať, či tam neexistovala iná možnosť a ako boli teda obmedzené tie ich ľudské práva. A ja súhlasím s tým, čo povedala aj pani poslankyňa Kosová, že jediné, čo sa týmito opatreniami dosiahlo, boli len ďalšie nenávistné prejavy voči rómskej menšine, pretože ja veľmi dobre na to spomínam, akú náladu to opäť vyvolalo v spoločnosti, keď sa začalo hovoriť o ohniskách nákazy, ktoré prichádzajú z osád a podobne. A namiesto toho, aby sa kompetentní venovali tomu, že odkiaľ skutočne ten vírus pochádza, kde máme tie ohniská, tak jednoducho iba takýmto spôsobom šírili hoaxy a predsudky o tom, že nám to tu dovliekli ľudia, ktorí cestovali z Británie, a teda určite to budú Rómovia a určite to donesú do tých osád a z tých osád sa to bude ďalej šíriť. Jediné teda, čo sa tým dosiahlo bolo ešte prehĺbenie, ešte väčšie prehĺbenie tejto nenávistnej rétoriky. A viete, ja by som vás tak chcela aj poprosiť, kolegovia, kolegyne, že v tom čase počas pandémie sme sa podľa mňa k rómskej menšine a nie je to ani prvý a, žiaľ, teda očividne ani posledný prípad, sme sa k ľuďom teda z rómskej menšiny správali, akoby boli nejaké zvieratá. Pretože skutočne a možno sú to silné slová, ale ja si neviem predstaviť, že by sa iní ľudia v inej krajine, kde fungujú nejaké demokratické princípy, právny štát atď., správali k časti populácie tak, že ideme vás zavrieť do klietky a dosť. To je skutočne, skutočne neľudské a ja si želám, aby sme aj my tu na pôde Národnej rady robili skutočne všetko pre to, aby sme, keď už chceme teda my sa pasovať tým veľkým slovom s veľkým písmenom Ľ ako ľudia, tak aby sme sa aj k iným ľuďom tak správali. To je také moje želanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja sa obávam, že ma začnete volať vegeta, lebo že sa miešam do všetkého, lebo som tu vystupovala aj predtým, ale nedá mi, ja si myslím, že ľudských práv by sme sa mali zastať všetci a všetky a že hlasom utláčanej diskriminovanej rómskej menšiny by nemali byť len samotní Rómovia a Rómky.
Aj keď teda, samozrejme, že ja som hrdá na to, že tu majú zastúpenie aj teda v Progresívnom Slovensku, ale myslím si, že hlavne my, zákonodarcovia a zákonodarkyne by sme mali dbať na to, aby sa ľudské práva všetkých dodržiavali a sme tu na to, aby sme ich hájili a nie naopak, aby sme ich potláčali.
Budem sa ale venovať tomu tvojmu uzneseniu, Ingrid, a skutočne som hrdá na to, že moje kolegyne a kolega s týmto prišli do Národnej rady. Ja by som ťa tak trošku poopravila, možno si hovorila, že sme boli jedinou krajinou, ktorá toto robila, robilo to aj Bulharsko. No tak čuduj sa svete, zrovna dve krajiny, ktoré sú známe tým, ako strašne diskriminujú rómsku menšinu, tak jednoducho aj počas pandémie sa opäť zamerali na takéto potláčanie základných ľudských práv a cielili na rómske komunity také opatrenia, ktoré nerobili voči majorite. Ja si vždy tak, keď sa niečo takéto deje, keď je nejaký takýto prípad, robím test Francúzskom, lebo som tam dlho žila a aj vás by som sa teda opýtala, kolegyne, kolegovia, že čo si myslíte, čo by sa stalo napr. vo Francúzsku, keby teda vláda tam počas pandémie rozhodla, že ide jednu štvrť, ktorá je teda štvrť, v ktorej žijú ľudia vo viacgeneračnej chudobe, že ich ide týmto spôsobom karantenizovať, viete si to predstaviť, že by sa niečo takéto udialo vo Francúzsku, v Paríži, v St.- Denis napríklad? No nie, lebo to, čo by nasledovalo, to si ani nechceme predstaviť.
A u nás sa to deje bežne a okrem teda kolegýň a kolegu, ktorí priniesli toto uznesenie a, samozrejme, vtedy verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej a ďalších ľudsko-právnych aktivistov, aktivistiek, tak v podstate všetkým je to aj naďalej jedno a mňa toto veľmi mrzí, a teda o to som radšej, že tu máme toto uznesenie. To, čo sa dialo počas pandémie a teraz hovorím špeciálne teda rómskej menšine, tak bolo, samozrejme, v rozpore s princípom nediskriminácie alebo teda rovnakého zaobchádzania, a to hneď v niekoľkých právach, samozrejme, že to obmedzenie slobody pohybu alebo aj obmedzenie, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, tak tam boli také markantné, že ja si neviem predstaviť, ako môže toto niekto obhajovať alebo ako predtým môžeme ako spoločnosť zatvárať oči? Je to v rozpore, samozrejme, s týmito právami, ku ktorým sme sa my ako Slovenská republika dobrovoľne, slobodne zaviazali, keď sme prijali napr. Európsky dohovor o ľudských právach alebo aj smernicu EÚ o, a ja strašne nemám rada to slovo, ale tak sa volá, rasovej rovnosti.
Takže my na jednej strane tu máme medzinárodné dohody, ku ktorým, ešte raz, sme sa dobrovoľne zaviazali a na druhej strane ich potom opäť raz dobrovoľne porušujeme. Toto, čo sa dialo, tak sa dialo za asistencie polície a niekedy aj armády, ale však, samozrejme, že plnili príkazy a ten, kto za to nesie zodpovednosť, tak je v prvom rade tá minulá vláda a tu vidíte, že my sme to kritizovali aj vtedy, kritizujeme to aj teraz, pretože celá tá karantenizácia vlastne sa diala bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov o tom, že práve v týchto osadách alebo vylúčených komunitách sa vírus šíri, alebo že by sa teda mohol rozšíriť aj za ich hranice.

Pán predseda, ja navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky ospravedlnila hosťom a hostkám na balkóne, ktorí museli mať pocit, že sú na trhu a nie v Národnej rade. A ja si myslím, že nie vždy to tak vyzerá, obzvlášť nie v piatok, keď tu vystupuje väčšinou teda iba opozícia a koaliční poslanci a poslankyne sa nejakým spôsobom nezapájajú, no tak, žiaľ, asi vychytali nejaký zlý deň. A zároveň som tam teda videla ľudí v uniformách, pravdepodobne teda z našej armády, neviem aký oddiel, tak by som im chcela teda poďakovať a môžeme teda to vyjadriť aj potleskom za ich prácu napr. aj počas pandémie, keď oni vlastne dohliadali na dodržiavanie pravidiel. A táto koalícia sa im zrovna tento týždeň vysmiala tak, že ľudí, ktorí nedodržiavali pravidlá, tak odškodňujú, tak poprosím aj o jeden potlesk pre našu armádu, zdravotníkov a vôbec všetkých, ktorí dbali na to, aby sa pravidlá dodržiavali na rozdiel od tejto koalície. Ďakujem. (Potlesk.)

Kolegovia, kolegyne, ja ďakujem pekne za vaše faktické poznámky, určite sa zhodneme, a to verím, že aj s koaličnými poslancami, ktorí tu sedia, že my tie strategické investície potrebuje. Problém, samozrejme, je, že to musí byť komunikované aj s dotknutými ľuďmi, pretože to práve spomínala aj pani kolegyňa Stohlová, že musíme budovať dôveru tých ľudí. A teraz vôbec by sme nemali akože nad týmto prípadom rozmýšľať, ibaže problém je jedine to, že tí ľudia sú nespokojní, lebo mali dostať informácie a však ich dostanú teraz, ale to nie je proste o tom. Tam mala prebehnúť riadna analýza, mali chodiť za tými ľuďmi, samozrejme, za tými samosprávami, mali to, že prečo potrebujeme túto danú strategickú investíciu, im v prvom rade odkomunikovať aj na základe nejakých analýz niečoho a nie že potom príde minister životného prostredia a povie, že to, však ja začnem aj komunikačnú kampaň s dotknutými obcami a potom prídu aj nejaké analýzy. Nie, to sa má spraviť ešte predtým, ex ante a nie ex post, a to je ten problém. A myslím si, že toto teda rieši aj tento návrh zákona od kolegov a kolegyne.
Áno, jeden z tých pseudoargumentov pána antiministra životného prostredia bol turizmus. No v prvom rade si myslím, že keby ste išli teda aj za tými ľuďmi, a to tam aj odznievalo na tom obecnom zastupiteľstve, tak ak chceme rozvíjať turizmus, tak by bolo dobré, aby sa tam tí turisti mali ako dostať. A po tých cestách, ktoré tam momentálne vedú, tak sa tam rozhodne žiadny turista nedostane, nehovoriac teda o tom, že ako tu už aj bolo spomenuté, tak žiadna prečerpávačka turizmus nejakým spôsobom nepodporuje, lebo aj momentálne, aj som sa tam bola pozrieť na tej vodnej nádrži, aj kolegyňa tam bola, tak okolo máte vlastne vyhradenú oblasť, do ktorej sa vôbec nemôžte dostať, tak aký turizmus, čo sa tam budú ľudia a, mimochodom, tam sú medvede na Látkach, takže neviem, či turizmus je veľmi dobrý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja tu dnes teda rozhodne nestojím ako odborníčka na životné prostredie ani energetiku, ani stavby, ani nič podobné, nie som ani členkou hospodárskeho výboru, ale stojím tu ako človek, ktorého sa kauza Málinec, ktorá aj v podstate odôvodňuje tento návrh zákona, dotkol, pretože som pôvodom z Podpoľania, mám korene či už teda v Očovej, alebo aj nie slávnej Očovej, áno, uznávam, ale aj na Starej Hute a túto kauzu som skutočne sledovala veľmi zblízka, aj som teda navštívila dotknutých obyvateľov a obyvateľky.
Aj preto by som vám chcela povedať a som rada, že tu sedí aj pani kolegyňa Turčanová, pretože sme sa spoločne zúčastnili obecného zastupiteľstva v obci Látky, takže ako vlastne celé toto prebiehalo, pretože si myslím, že je dôležité, aby ste aj vy, hoci tu teda sedí iba pán kolega Hazucha a pán predseda z koalície, ale aby ste videli, že to čo sa udialo v obci Látky a čo sa teda dotklo toho prípadu Málinec, tak zajtra sa to môže stať u vás, pán Hazucha, v Rimavskej Sobote, bol tu pán Radačovský z Hnilca, videla som niekde Dušana Tittela z Námestova, tak proste Málinec môže byť prvý takýto prípad. A ak sa ten zákon, o ktorom teda dnes hovoríme, a ktorý moja kolegyňa a kolega pán Galko navrhujú upraviť, ak sa to neupraví, tak zajtra sa to môže stať aj u vás obyvateľom vašich miest a obcí.
Ja som sa teda zúčastnila mestského, obecného, pardon, zastupiteľstva v meste, v meste, v obci Látky a chcela by som s vami zozdieľať aj to, čo sa tam povedalo, čo teda občania a občianky tam namietali. Oni tam prišli na to zastupiteľstvo vo veľkom počte, zhruba sto ľudí sa tam vtedy zišlo, čo skutočne na takúto maličkú obec je, je veľký záujem o túto tému a boli tam ľudia nielen z obce látky, ale aj z priľahlých obcí Čechánky, Detvianska Huta, samozrejme, dotknutá časť Málinec a prišli tam s jasným odkazom pre pána ministra životného prostredia, že oni s ním ani len nechcú diskutovať, pretože tam jednoducho tú elektráreň nechcú. A celá tá atmosféra, ktorá tam bola, tak bola vlastne spôsobená presne tým, čo teraz kolegyňa a kolegovia v tomto zákone opravujú, že jednoducho tam prišlo k rozhodnutiu, ktoré nebolo žiadnym spôsobom oznámené tým ľuďom, ani s nimi nejako prejednávané, komunikované. Tam pán starosta Látok hovoril, že on sa to dozvedel v podstate náhodou z médií, pričom neviem, či to tu už bolo spomínané, ale v tom čase ani poriadne nefungoval kataster. Oni si ani nemohli poriadne zistiť všetku dokumentáciu k tomu, čo bol vlastne tento ohlásený megalomanský projekt pána ministra životného prostredia a jednoducho chýbali im informácie, začala tam panika, pretože ľudia sa zľakli toho, že ich domy, ktoré pán minister životného prostredia tak veľmi dehonestujúco nazval, že je tam nejakých päť chatiek, tak hádam sa nebudú stavať na zadné kvôli tomu. Nie, tam sa skutočne jednalo aj o domy a rôzne minifarmy obyvateľov a obyvateliek tejto obce a priľahlých obcí, tak vlastne oni o tom nemali absolútne žiadne informácie. A keď teda pán minister životného prostredia povedal, že on má rád dynamiku v procese, nuž on má rád, si myslím, v prvom rade aroganciu, nemá rád životné prostredie, nemá pravdepodobne ani rád ľudí, pretože takto sa k ľuďom skutočne nemôžme správať, obzvlášť teda, keď sa niekto pasuje za národovca alebo vlastenca, ale však o tom potom a skutočne tam chýbala tá informácia a tá konzultácia a nielen s ľuďmi, ale aj so samotnými samosprávami. Však nie je normálne, že starostovia dotknutých obcí sa niečo takéto dozvedia v podstate z médií a aj tam odznelo, povedal to konkrétne pán starosta obce Látky, že oni sa s ministrom životného prostredia stretli v Bratislave, pretože pokiaľ mám správne informácie, tak pán minister Taraba sa doteraz neunúval ísť na Látky a rozprávať sa s obyvateľmi, hoci im to sľúbil, tak pozval ich teda do Bratislavy ešte v ten týždeň, keď vlastne celá táto kauza vypukla a viete, čo bolo výsledkom toho ich stretnutia? Že im povedal, že fajn, nechcete tam elektráreň, tak viete čo, budete tam mať jadrové smetisko, smetisko jadrového odpadu. Toto im skutočne povedal. Toto hovorili starostovia tých obcí, buď alebo. Nie ste spokojní? No tak fajn. Tak si myslím, že skutočne takto by nemal minister životného prostredia jednať.
Koniec-koncov to, že či s tým tie samosprávy súhlasili, alebo nesúhlasili, tak si myslím, že vyjadrili aj v tých uzneseniach, pretože všetky priľahlé obce prijali prostredníctvom svojich zástupcov teda v samosprávach uznesenia, ktoré jednoznačne odmietajú túto megalomanskú stavbu a na tom stretnutí, kde teda obec Látky prijala takéto uznesenie, tak sa ľudia pýtali, že kde je pán minister Taraba. Však povedal, že nám to sem príde vysvetliť, aj keď chodil do médií, tak sa častoval tým, že za prvé, samosprávy s jeho projektom súhlasia, lebo on mal takú tlačovku. Viete, čo povedali tí starostovia tam? Že keby s tým súhlasili, tak na tej tlačovke stoja s ním. Ale oni tam neboli, lebo oni to odmietajú. Ľudia ho teda hľadali, pýtali sa, kde je pán minister? No pán minister mal v ten deň narodeniny, takže oslavoval. To neviem, že koľko mal rokov, ale tak no asi, asi nemal dosť, aby si uvedomil, že čo má robiť ako minister životného prostredia.
No v tom čase sa ľudia pýtali tiež na ďalších dvoch našich vtedy ešte kolegov, a síce pána Huliaka a pána Malatinca, pretože sú z regiónu a oni im tam týždeň pred tým sľubovali, že ako túto megalomanskú stavbu zastavia, lebo oni sú národovci a vtedy tam mali všetky tie ich nezhody, teraz už však neviem, že či pán minister športu splní svoje sľuby, ktoré tam teda ľuďom dal, ale očividne sa tam už odvtedy nevrátil, to je taká klasika a pána Malatinca tam už tiež asi neuvidia. Možno tak v obchode, keďže býva neďaleko.
No a mňa toto všetko skutočne mrzelo, pretože boli tam aj ďalší populisti, samozrejme, jeden pán z extrémistickej strany, Suja, ktorý je tiež teda z regiónu a snažili sa nás tam dotlačiť mňa, pani poslankyňu Turčanovú a pána poslanca Čaučíka, lebo sme tam teda vtedy traja boli, do nejakých sľubov pre ľudí. A viete čo? Ja som tým ľuďom povedala, že ja už mám skutočne dosť toho, že im sem populisti neustále chodia brnkať na city o tom, ako oni jediní tu pracujú pre regióny, ako oni chcú pre tých ľudí všetko najlepšie a tak. Absolútne nie. Žiadne sľuby, ktoré im dovtedy dali a bolo im tam prisľúbené napríklad, čo sa týka tej vodnej nádrže, že tam dostanú čističku. Myslíte, že tam dostali za všetky tie roky čističku? Keby ste videli cesty, aké tam vedú. Nič. Nikdy nič nespravili pre tie regióny a ešte aj teraz sa nás troch snažili dotlačiť do toho, že aby sme im sľúbili, že čo s tým my ideme robiť. My z opozície. No v prvom rade, páni, ja nechcem akože na vás ukazovať prstom, ale si myslím, že vy by ste to mali vyriešiť a teraz aj konkrétne máte jedno riešenie na stole, tak dúfam, že keď ste takí sociálni demokrati, vlastenci, strany regiónov, takže skutočne sa v tomto prípade zachováte tak, aby sa to, čo sa stalo v Málinci, už neopakovalo, lebo vravím, môže to zasiahnuť kohokoľvek z vás.
A keď tak pán minister alebo antiminister životného prostredia hovoril, že má rád dynamiku, tak ja si myslím, že tú dynamiku mu v prvom rade ukázali ľudia, lebo akonáhle sa o tom dozvedeli, tak sa zmobilizovali, začali o tom šíriť informácie, teda len tie čo, žiaľ, vtedy mali, ku ktorým sa dostali a prinútili ho minimálne teda o tom rozprávať, lebo ináč by takáto jeho megalomanská stavba, a veľmi dobre to kolega Sabo pomenoval, že my niekedy máme pocit, že tuto pán minister má päť rokov a že si vymýšľa všakovaké darčeky sám pre seba a potom nie je schopný ich dotiahnuť, tak minimálne, aby k tomu konečne rozprával.
A ostáva mi už iba jedna minúta, tak ja by som vás skutočne chcela poprosiť, ak ste teda vlastenci, ak ste ľudia z regiónov, lebo aj medzi nami vidíte, že sú ľudia z regiónov, tak pomôžte týmto ľuďom, aby sa to viac skutočne neopakovalo. Ja neviem, že či môžme nejakým spôsobom zvrátiť kauzu Málinec, hoci ja by som teda z tohto miesta chcela vyzvať pána ministra, ktorý mal veľké reči o tom, že ale však ak to ľudia nechcú, tak ja to nebudem na silu pretláčať. No tak nech sa páči, má tu päť uznesení, čiže očividne to ľudia nechcú, tak nech jednoducho stiahne tento megalomanský projekt a my tu v Národnej rade schváľme tento zákon presne z toho dôvodu, aby sa to viac neopakovalo. Lebo vravím, zajtra to môže byť Hnilec, pozajtra Rimavská Sobota a okolie a ďalšie a ďalšie obce a potom to už neviem, ako vysvetlíte vašim voličom a voličkám v tých regiónoch. Ďakujem pekne. (Potlesk.)