Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja musím povedať, že v prvom rade nie som prekvapená tým stanoviskom výboru, ale mrzí ma, pretože ako som už spomínala, ako vám aj teraz dúfam, že dokážem, tak v tomto návrhu uznesenia sa skutočne nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. A ja teda svojím spôsobom aj nechápem, že ako môže výbor pre obranu a bezpečnosť sa vlastne nestotožniť s tým, čo hovorí vláda Slovenskej republiky a aké pozície zastáva, keďže v tomto uznesení sú práve aj tie pozície. Tak neviem, ak je to iba o tom, že aké politické tričko, tak nabudúce by som poprosila kolegov alebo kolegyne z koalície prísť s takýmto uznesením, aby si ho mohli aj podporiť a ja verím tomu, že keby tam doňho dali tie oficiálne, nie to, čo je komunikované na Slovensku, ale to, aké sú oficiálne stanoviská či už pána premiéra, alebo pána ministra zahraničných vecí, tak by sme im to možno aj my podporili.
Dobre. Nakoľko viem, že teda kolegovia a kolegyne z koalície nezvyknú čítať návrhy uznesení ani zákonov, tak ja ho tiež nechcem čítať teda celé, ale chcela by som vám zdôrazniť iba pár faktov, ktoré vlastne odôvodňujú toto uznesenie a potom nejakým spôsobom poukázať na aspoň pár bodov z toho uznesenia, ktoré, ako hovorím, je skutočne v súlade s tým, čo hovorí pán premiér a pán minister Blanár, keď idú na samity do Bruselu alebo inde.
Čo sa týka toho odôvodnenia, tak možno pár faktov. Ten vývoj konfliktu vtedy, keď my sme ho vlastne podávali tento návrh, tak sa zdal ešte brutálnejší ako vlastne predtým. Len za január 2025 bolo zabitých 139 civilistov a 738 zranených a aj preto máme za to, že teda je potrebné tú vojnu čo najskôr ukončiť a nastoliť na Ukrajine spravodlivý, trvalý, komplexný mier, ktorý by teda zaručil nielen ochranu ukrajinského obyvateľstva ale, samozrejme, aj bezpečnosť Slovenskej republiky a vôbec celej Európy.
Ja vám teraz prečítam pár, pár faktov, čo sa vlastne za tie tri roky udialo. Ruské útoky mali za následok smrť alebo zranenia civilného obyvateľstva v 24 z 27 administratívnych regiónov Ukrajiny. To znamená, že skutočne Rusko útočilo takmer na celé územie nášho suseda. Pričom misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine aktuálne, a vravím, to bolo vo februári, identifikovala 12 600 zabitých civilistov a ďalších 29 400 zranených, z toho 670 zabitých a 1 865 zranených detí. A hoci ľudia nad 60 rokov tvoria len 25 % z celkovej populácie, títo starší ľudia tvorili takmer polovicu civilných úmrtí a viac ako tretinu zranených civilistov. Takže vidíte, na koho má tá vojna najväčšie dopady. Sú to, je to civilné obyvateľstvo, ale v ňom, samozrejme, aj deti a aj starší ľudia. Nehovoriac teda o tom, že toto číslo alebo tieto čísla, ktoré som tam ja udávala vo februári, boli ešte navýšené odvtedy a môžeme si spomenúť napríklad aj na tú minulotýždňovú tragédiu, keď ruské bomby dopadli na detské ihrisko, a to si myslím, že to je skutočne ničím neospravedlniteľné. Tieto čísla, ktoré som vám udala, sú vlastne počty prípadov, ktoré boli doteraz zdokumentované a identifikované, ale sú omnoho, omnoho vyššie, pretože žiadne medzinárodné organizácie a ani samotná Ukrajina nemajú prístup do okupovaných území. A tam sa predpokladá, že sa, samozrejme, nachádza, nachádzajú aj masové hroby a neskutočný počet, nevieme si to asi predstaviť, pretože tie, tie obce, mestá vyzerajú skutočne absolútne zničené. Tak pod tými ruinami asi budú ďalšie a ďalšie civilné obete a uvidíme teda, že či sa vôbec dopátrame k nejakým číslam, ale sú to desiatky tisíc, možno stovky obetí za tri roky. Týmito útokmi za tri roky boli zároveň zasiahnuté aj zdravotnícke zariadenia, konkrétne viac ako 800 zdravotníckych zariadení vrátane Ochmatdytu najväčšej detskej nemocnice v Kyjeve. A vy si určite spomínate, ja som tu s kolegyňou Števulovou a Plavákovou predkladala aj uznesenie k zbombardovaniu tejto detskej nemocnice a my sme ju potom v Kyjeve aj navštívili a tam našťastie je potrebné povedať, nebola zasiahnutá hlavná budova, ale tie priľahlé budovy. Avšak je jednoznačné, že to bola, že to bol ruský útok a že to bol útok špeciálne na nemocnicu, pretože tá nemocnica sa nachádza v štvrti, kde bývajú ľudia. Nie je obklopená nijakými vojenskými zariadeniami a v ten istý deň navyše ruské rakety zasiahli aj ďalšie zdravotnícke zariadenie v Kyjeve. Takže vidíme aj na počte tých zasiahnutých zdravotníckych zariadení, že Rusi necielia len na vojenské ciele alebo na energetickú infraštruktúru, ale skutočne aj na civilné obyvateľstvo, a práve aj na takéto zariadenia či už teda zdravotnícke, alebo ďalej tam mám číslo 1 700 vzdelávacích zariadení, čiže školy. A to skutočne nemôže byť ničím ospravedlniteľné a jedná sa inak aj o medzinárodný zločin, samozrejme, keď, keď sa cieli na, na takéto zariadenia.
Ruské ozbrojené sily cielene, systematicky a opakovane napádajú energetickú infraštruktúru Ukrajiny prostredníctvom série rozsiahlych koordinovaných útokov. Viete si predstaviť, čo je asi cieľom, odrezať obyvateľstvo, a to opäť nemôžeme nejakým spôsobom ospravedlniť, pretože keď niekto chce odrezať obyvateľov od elektriny a vody, tak je to útok na tých samotných obyvateľov. To nie je o tom, že tu chceme znížiť zásoby vody alebo elektriny pre vojsko. Toto je jednoznačne o tom, že ideme tu vyhladovať a nechať zomrieť obyvateľov.
Na ukrajinskom území je teraz jeden z najväčších, z najvyšších výskytov zvyškov výbušnín a nášľapných mín na svete. Toto, samozrejme, spôsobí ďalšie obete aj v budúcnosti, aj teraz počas prímeria, ale možno aj, keď sa teda podarí, a ja dúfam, že sa podarí, vy v to dúfate, uzavrieť aj mier. Tri roky trvajúca invázia vedie k rozsiahlym vážnym, dlhodobým v niektorých prípadoch neodvrátiteľným škodám na životnom prostredí. Ja som sa skutočne aj v tom odôvodnení snažila hovoriť o každej zasiahnutej oblasti, pretože vojna, to nie je iba o tom, že sa zabíjajú medzi sebou vojaci v priekopách, ale má to skutočne dopad na kultúru, na vzdelávanie, na životné prostredie, a teda o tých životoch ľudí, tak to je asi také najhlavnejšie, to som už hovorila. Zároveň teda táto vojna mala dopady aj na chudobu. A chudoba sa len prehĺbila a, samozrejme, najviac zasiahla rodiny a často práve v týchto rodinách bola situácia taká, že rodičia buď svoje deti previezli do oblasti, kde teda sú tie útoky v nižšej frekvencii, alebo ich vyviezli za hranice už k nejakým rodinám, ktoré, ktoré bývali v bezpečnej krajine, alebo sa ich museli vzdať a mnohé z detí boli dokonca umiestnené do zariadení, pretože rodičia nemohli jednoducho cestovať s nimi, nemohli ujsť s nimi, potrebovali ďalej pracovať aj v tých najzasiahnutejších oblastiach a chceli iba ochrániť svoje deti.
===== 72-2
Čiže aj takýto dopad na rodiny mala za tie tri roky vojna. Hovorím, nájdete tie čísla v odôvodnení tohto uznesenia. Ja by som ešte rada poukázala na jeden fakt, a škoda, že tu už nie je pani poslankyňa Marcinková, lebo ona sa angažovala aj v tejto téme a myslím, že aj predkladala uznesenie, čo sa týka tých premiestnených alebo unesených detí z Ukrajiny. Momentálne sa odhaduje, že ich boli doslova stovky tisíc, ktorých rodičia boli teda buď zatknutí ruskými okupačnými úradmi, zabití pri invázii alebo ich jednoducho ruská armáda oddelila, tie deti, od rodičov a zatiaľ je ich identifikovaných 20 000, o ktorých sa skutočne vie, že áno, boli zobratí z toho územia a momentálne sa nachádzajú na ruskom území. Často tie deti boli adoptované do ruských rodín a je tam teda pokus o ich rusifikáciu, a teda o to, aby bola vymazaná kompletne ich identita a kultúra a aby sa z nich v podstate takýmto umelým spôsobom stali Rusi. A aj toto je vlastne zločin v rozpore s medzinárodným právom, nič také by sa nemalo diať.
Žiaľ, ja teda hovorím o 20 000 identifikovaných opäť, to číslo sa odhaduje na stovky tisíc, pretože mnohé z tých detí sú jednoducho momentálne nezvestné. Nevie sa, že či sú teda, či ich skutočne tie ruské okupačné sily zobrali, alebo či sú mŕtve napríklad teda v tých okupovaných územiach. Sú tam ešte, nebudem zdržiavať, v odôvodnení napríklad aj počty zničených kultúrnych a historických miest, inštitúcií, umeleckého dedičstva a toto všetko sa vám môže zdať v podstate ako taká anekdota, že asi to, čo nás najviac zasahuje ako ľudí, sú, samozrejme, tie ľudské obete, ale aj všetky tieto cielené útoky na kultúru a dedičstvo sú o tom, že Rusko sa skutočne snaží zmazať ukrajinskú kultúru a vôbec ukrajinský národ. Tie čísla o tom jednoducho svedčia.
No ale prejdem teda k textu uznesenia. Ja som tu minulý týždeň, alebo predminulý už vlastne, prezentovala uznesenie o násilí na ženách bod po bode. Podľa mňa sa vám to aj páčilo, resp. boli tam aspoň nejaké reakcie. Tak teraz by som išla na to tak trošku rýchlejšie iba kvôli tomu, aby ste videli, že čo sa týka týchto konkrétnych bodov, tak sa tam nenachádza nič, čo by ste nemohli podporiť. Napríklad bod A. ostro odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu proti Ukrajine, ktorú Ruská federácia zahájila 24. februára a ktorá nebezpečným spôsobom podkopáva európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu a ohrozuje tým aj Slovenskú republiku. Toto je niečo, toto je veta, ktorú som zobrala z uznesenia, ktoré bolo touto Národnou radou schválené v roku 2022. A keď ste za to hlasovali vtedy a ja som si teda pozerala, že ako ste hlasovali, tak tento bod by vám nemal spôsobovať žiadny problém.
Bod B. víta snahy o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali imperatívne zahŕňať nielen Ukrajinu ako obeť agresie, ale aj Európsku úniu, ktorá s Ukrajinou susedí. Pričom sama pocítila dôsledky ruskej vojny na svojej ekonomickej situácii a chystá sa Ukrajinu začleniť do svojich štruktúr. Tie mierové rokovania, ako aj iste viete, nie sú zatiaľ zahájené. Boli tam nejaké snahy, ale aj to prímerie, ktoré momentálne malo byť realitou, tak vidíme, že sa z ruskej strany zatiaľ nedodržiava, práve naopak, pokračujú útoky nielen na tú energetickú infraštruktúru, ale aj na samotné civilné obyvateľstvo. A ten útok, o ktorom som hovorila pred chvíľou na detské ihrisko minulý týždeň, si myslím, že svedčí o tom, že ruská federácia momentálne nechce nielen mier ako taký, ale ani len to prímerie. A my ako Národná rada by sme mohli vydať takýto signál o tom, že nám záleží na tom, aby sa o mierových rokovaniach malo začať jednať. A toto je koniec koncov aj to, čo koalícia a vôbec vláda dlhodobo komunikuje, že sme za mier, chceme, aby si sadli dotknuté strany za rokovací stôl. Dokonca teda aj od predstaviteľov vládnej koalície sme počuli, že teda o tom mieri by nemalo jednať iba Rusko so Spojenými štátmi, ale aj Ukrajina a, samozrejme, aj Európska únia. Takže opäť nič, čo by ste nemohli podporiť.
C. žiada Ruskú federáciu, aby okamžite zastavila vojenské operácie a bezpodmienečne stiahla všetky ozbrojené sily a vojenskú techniku z územia Ukrajiny, čo predstavuje základnú podmienku začatia rokovaní na ceste k čo najskoršiemu dosiahnutiu komplexného spravodlivého a trvalého mieru. No, pán Hazucha, krútite hlavou, ale toto je niečo, za čo pán minister zahraničných vecí Blanár hlasoval na pôde OSN, pretože sa prijala rezolúcia, kde bola presne takáto veta. A ja si myslím, že na tom nie je nič nepochopiteľné, pretože práve toto predstavuje to prímerie, o ktorom aj vy hovoríte a po ktorom voláte a ktoré je momentálne porušované. Takže opäť, ja nevidím dôvod na to, prečo by ste nemohli niečo takéto podporiť.
V bode D. sa odsudzujú či už teda straty na ľudských životoch, alebo aj tie rozsiahle škody. To sú fakty, tam nie je žiadna politická diskusia. Bod E. opakuje, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine, nezávislému a suverénnemu štátu, je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov. To je opäť niečo, čo som vzala zo stanovísk našej vlády. Opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pričom akákoľvek násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre Slovenskú republiku neakceptovateľný. Máme tu členov a členky zahraničného výboru aj európskeho, opäť mi potvrdia, že toto je veta zo stanovísk, a teda oficiálne vyjadrenie vlády Slovenskej republiky. Nie je na tom nič nepodporiteľné. Bod F podporuje snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. Ak ste boli minulý týždeň na hodine otázok, tak to tu potvrdil aj sám pán minister pre eurofondy. Myslím, že čítal odpoveď od pána ministra zahraničných vecí a áno, je toto dlhodobá pozícia, že Slovensko podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ po splnení podmienok, a teda malo by sa to diať na báze princípu zásluhovosti, čo sa momentálne aj deje. Avšak tieto prístupové rokovania na technickej úrovni momentálne blokuje Maďarsko. A ja si myslím, že je teda na nás aj v rámci tých dobrých vzťahov, ktoré má táto vláda s vládou Viktora Orbána, aby sme vyzvali k tomu, keď skutočne toto členstvo Ukrajiny podporujeme, nech sú tieto rokovania odblokované a nech Ukrajina, opäť nedávame jej žiadnu výhodu v porovnaní s inými krajinami usilujúcimi sa o členstvo, ale iba hovoríme, že áno, ona tie podmienky plní, tak môže v tom napredovať. Momentálne, hovorím, je to zablokované na technickej úrovni, nemôže sa otvoriť prvý tzv. klaster o základných hodnotách, pretože Maďarsko sa vyhovára na menšinový zákon. Ten menšinový zákon má Ukrajina pripravený, avšak nemôže ho predložiť Európskej komisii, pretože je to zablokované. Tak vidíte tú absenciu logiky v tom celom, že Maďarsko hovorí, že nespĺňate, ale zároveň im nedáva tú možnosť, aby sa o tom rokovalo, pretože to blokuje. A tam je vlastne potrebná jednota. Včera som zachytila, že Poľsko chce odblokovať túto situáciu. Uvidíme teda, že či sa im to podarí, pretože ak my hovoríme o princípe zásluhovosti, a ja v tomto budem teda súhlasiť, každá krajina má tie podmienky splniť a nikomu by sme nemali dávať žiadne výhody, však aj my sme ich museli splniť, ale to znamená, že nemôže byť politicky motivované ani vstup, že im teda dávame výhody, lebo nám to politicky vyhovuje, ale ani ich blokovať kvôli politickým dôvodom. A toto je práve to, čo Maďarsko momentálne robí. Takže vravím, opäť nič, čo by ste nemohli podporiť.
Podporuje vytvorenie špeciálneho tribunálu pre agresiu Ruska proti Ukrajine, aby prešetril, to je opäť niečo, čo sa deje, čo na medzinárodnej úrovni podporujeme. Zdôrazňuje, bod G., že občania a občianky Slovenskej republiky sú aj naďalej solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať. To si myslím, že ľudsky, aj politicky sa na tom môžeme zhodnúť, že to je jednoducho, to je fakt. A vravím, keď sa toľko oháňame tým, akí sú Slováci a Slovenky dobrosrdeční a pohostinní, tak by sme im mohli takýmto spôsobom vyjadriť aj vďaku za to, čo robia. Pokračujem v tom bode G., že Slovenská republika má veľký záujem zapojiť sa do procesov medzinárodnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, ktoré predstavujú ekonomické možnosti pre Slovenské firmy a regióny. To je opäť niečo, čo podporuje aj vláda Roberta Fica, na všetkých tých výjazdových rokovaniach sa rozpráva aj o tom teda, že ako slovenské firmy budú následne, keď sa konflikt ukončí, participovať na obnove Ukrajiny. Ja sa priznám, že ja to považujem za trochu cynické. Na jednej strane odmietať pomoc, lebo však boli aj také vyjadrenia, že Ukrajine zastavíme pomoc. Zastavili sme vojenskú, ale hovorilo sa aj o humanitárnej a energetickej, to sa našťastie teda nevyplnilo. Ale na druhej strane, že teda chceme pomôcť obnovovať. No však dobre, je to proste investícia, je to možnosť pre naše firmy. Nič, čo by ste nemohli podporiť, práve naopak. A my v tomto dokonca, samozrejme, asi vás to neprekvapí, zaostávame za krajinami, ako je Poľsko, ktoré už majú spravené zmluvy, kontrakty, firmy plus Ukrajina na to, aby tam teda táto obnova sa začala diať. Ja sa priznám, ja som sa pýtala na to niekoľkokrát. Doteraz som nedostala odpoveď na to, že ako slovenská vláda pomáha slovenským firmám a špeciálne teda v regióne Východné Slovensko, pretože to môže predstavovať aj takú, aj opäť je to takým svojím spôsobom cynické povedať, že tá obnova bude príležitosťou pre naše firmy, ale jednoducho, tak to je a malo by mám na tom záležať a potom aj tie cezhraničné vzťahy, cezhraničný obchod sa obnovili, a aby teda aj tie slovenské firmy z toho niečo mali.
Ďalej bod H. vyjadruje hrdosť na slovenských občanov a občianky, ktorí od začatia vojny poskytli pomoc a útočisko ukrajinským rodinám utekajúcim pred vojnou potvrdzujúc dobrosrdečnosť a pohostinnosť nášho národa. No, tak sme národovci alebo nie? No, sme. Tak by sme mohli nášmu obyvateľstvu poďakovať, však? Či? Dobre.
Posledný bod vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby aj naďalej podporovala Ukrajinu v jej integračnom úsilí, poskytovala jej všestrannú pomoc a stála po jej boku počas mierových rokovaní, pretože od ich výsledku závisí aj bezpečnosť našej krajiny. No vidíte a toto je niečo, čo opäť aj naša vláda deklaruje, že Ukrajina je aj naďalej našim partnerom, aj keď niektorí by si teda radšej na našej hranici vedeli predstaviť iného spoľahlivého partnera, ale zatiaľ teda minimálne tá oficiálna pozícia je, že podporujeme Ukrajinu. Tak ja dúfam, že podporíte aj tento návrh uznesenia. Ďakujem.