Videokanál poslanca

...hodné ministra spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja by som sa vás len tak opýtala, že prečo. Ja chápem, že prečo tu sedíme, prečo musíme tento zákon prijať, ale nechápem, prečo ste sa rozhodli odôvodniť ho takýmto spôsobom. Skutočne nechápem.
Ja na začiatku som vás aj chcela nieže pochváliť, ale oceniť, že ste sa prihlásili do rozpravy tak, aby sa dalo na vás reagovať, lebo malo by to byť normálom, ale, žiaľ, v tomto pléne je to skôr neobvyklé. Ale mrzí ma, skutočne ma úprime mrzí, že ste či už v tej dôvodovej správe, alebo aj teraz počas tej rozpravy, že ste sa znížili k tomu, že opäť prehadzujete zodpovednosť na médiá, opozíciu, nemuseli ste to tam skutočne dávať vôbec ani do tej dôvodovky, ani teraz do vašej rozpravy a mohli sme sa jednoducho baviť o tom, že aká výška, aké opatrenia, mohla to byť jedna vecná diskusia a zhodli sme sa, zhodli by sme sa na tom, že áno, poďme veci opraviť, lebo ľudia v tejto krajine to potrebujú. A namiesto toho vy ste udali celý tón tejto diskusie, pretože odteraz každý z rečníkov a ja dám ruku do ohňa za, že sa bude iba venovať tomu, že kto za to môže, prečo vy hovoríte, že za to môžeme, keď vy za to môžete a podobne. Tohto sme sa skutočne mohli vyvarovať a mohla tu byť jedna konštruktívna, vecná diskusia.
Ja si myslím, že skutočne nie je podstatné, že kto za to môže a tým absolútne nesúhlasím, samozrejme, s tým, čo ste hovorili, ale podstatné je, aby sa ľudia v tejto krajine konečne začali cítiť bezpečne. Tak to poďme opraviť bez tohto, že by ste sa zbavovali takýmto spôsobom viny. To skutočne nie je hodné ministra spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán predseda. No nedá mi Jani ja sa vyjadrujem aj k tej situácii pred tvojim vystúpením. A to môžem povedať len, že nemôžeš vyrušovať, keď tu nie si. Preto vyrušovala opozícia a nie koalícia. A ja dúfa, že aj naši hostia, hostky na balkóne to videli ako potom sem nacupkali poslušne poslanci a poslankyne koalície, len aby hlasovali a inak sa tu nenachádzajú. No k tvojmu vystúpeniu ty si tam opisovala vlastne ako prebieha aj tento zákon a aké boli tie fázy a mne vlastne tie fázy prijímania tohto zákona veľmi pripomínajú 5 fa smútku podľa Kubler Rosovej. A síce najskôr sme boli vo fáze popierania. Niekoľko mesiacov táto koalícia popierala, že by kriminalita rástla hoci na to upozorňovali obchodníci, samosprávy aj samotní ľudia. Potom sme sa dostali do fázy hnevu. V tejto fáze sa hľadá vinník, vyjadruje sa frustrácia. No a to presne zhmotňuje aj tá dôvodová správa pána ministra spravodlivosti, pretože vraj tu prebieha opozičná kampaň "Kradnúť sa oplatí". Ale nie, nie kradnúť sa oplatí je práve signál, ktorý naopak vysiela táto koalícia napríklad aj tým, že zrušila úrad na ochranu oznamovateľov. Ďalšia fáza je vyjednávanie. Snaha dohodnúť sa sám so sebou, osudom či bohom. Hovorí sa pri nej "Keby som bol urobil". No vo vašom prípade je to skôr, keby som bol neurobil tresnú novelu, tak by sme tu nemuseli byť. Štvrtá fáza smútok. Pocit prázdnoty, uvedomenie sa. To je dúfam fáza, ktorú máte všetci pred sebou. No a posledná fáza 5 prijatie. Prijatie reality, pomalý návrat k životu. Tak sa prosím vráťte späť na zem, vráťte sa do Európy, vráťte sa na Slovensko. Poopravujte čo ste zbabrali a ešte lepšie už viac nebabrite. Toto je skutočne jeden veľmi smutný zákon ešte smutnejšieho pána ministra spravodlivosti.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No konečne, konečne tu máme nejaký zákon, ktorý ide riešiť skutočné problémy ľudí. Konečne vidíte, čo sa deje aj pod hradnou vežou. Po dva a pol týždni. A pán podpredseda, vy vyzeráte nejaký prekvapený, ale to sa skutočne deje. A prečo? No lebo doteraz boli priority či už zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a potom samozrejme nekonečné odvolávanie alebo neodvolávanie predsedu výboru pre európske záležitosti pána Ferenčáka. A prečo toto musíme riešiť? Lebo pred dvomi rokmi a je to presne dva roky, si koalícia odhlasovala hanebnú zmenu trestnej novely bez toho, že by mala akékoľvek dáta, pretože my sme nikdy nedostali skutočné vysvetlenie k tomu prečo, ako, čo meníte, jednoducho ste to zmenili a bodka a bez toho, že by napríklad pripravila Policajný zbor na zmenu legislatívy. Prijímali ste zákon bez akejkoľvek odbornej diskusie a tu máme dôsledky. Ako pri všetkých zákonoch, pri ktorých takto postupujete a napriek tomu, že vás na to upozorňujeme, vy si ako keby neuvedomujete tie dôsledky, ktoré môžte spôsobiť. A jednak ja by som len chcela poznamenať, že pri takto dôležitom zákone a vravím, je to skutočne jeden z mála, ktorý rieši problémy ľudí, tu sedia presne traja poslanci strany SMER a dvaja poslanci strany HLAS aj to jeden preto, že musí predsedať a druhý preto, že musí spravodajcovať. Inak tu nikto pánovi ministrovi spravodlivosti s obhajobou tohto zákona nepomáha a ja by som sa chcela tak aj opýtať, pán minister, že kde je napríklad predseda branno-bezpečnostného výboru pán Glück vo svojej mikine kradol som, aby teda odradil potenciálnych kriminálnikov. Kde je bývalý policajný prezident dnes obžalovaný podpredseda Národnej rady, ktorý by sa nám mohol, ktorý by nám mohol pomôcť so svojimi skúsenosťami a povedať, čo robiť s Policajným zborom, prečo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja budem taká poetickejšia, tak dúfam, že oslovím aj tu prítomných koaličných poslancov, ktorých je tu nejak veľa. Asi skutočne pristúpime k nejakému hlasovaniu a dnes tu teda hovoríme o signáloch. O signáloch, ktoré vysielame všetkým poctivým úradníkom a úradníčkam, ale mňa zaujíma aj ten signál, ktorý vysielame Európskej komisii a veľmi mi to pripomína jeden taký slávny výrok Charles de Gaulle, ktorý v Alžíri vyslovil vetu "Je vous ai compris." To znamená: "Vypočul som vás." A niektorí ho interpretovali tak, že to znamená, že podporil požiadavky francúzskych kolonistov, ale skutočne to bolo dvojzmyselné a myslel tým, vypočul som vás, ale to neznamená, že urobím, čo chcete. A ja si myslím, že úplne rovnako je to aj v prípade prebiehajúcej diskusie s Európskou komisiou, pretože tá diskusia sa uskutočnila v pondelok, následne prišli nejaké zmeny v pozmeňujúcom návrhu poslancov Barteka a Eliáša, nakoniec prišli teda ďalšie zmeny v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gašpara a opäť Barteka a sú to také technické zmeny, ktoré naoko pôsobia, že idete vyhovieť Európskej komisii, aby ten návrh zákona, o ktorom sme od začiatku hovorili, že je v rozpore s právom Európskej únie, tak že zrazu bude v súlade. Ale nie je, pretože to čo vám v skutočnosti vyčíta Európska komisia, je, že sa takýmto spôsobom snažíte odvolať vedenie tejto nezávislej inštitúcie a toto je ten najväčší problém a s tým nič nerobíte, ale najhoršie na tom je, že vám je to absolútne jedno. Je vám jedno to, že vám to vyčíta Európska komisia, pretože vy to schválite, to vedenie padne, vy si tam navolíte niekoho iného a potom už kľudne budete ten zákon opravovať rovnako, ako to bolo v prípade novely Trestného zákona, pretože viete, že potom už peniaze neohrozíte, ale zároveň si docielite to, čo chcete a to je skutočne veľká hanba, aké signály vysielate našim partnerom.

dobrovoľne a hrdo dá sa povedať ide a ja sa pýtam či to stojí za to, či to odvolanie vedenia úradu stojí skutočne za to, že opäť raz sa tvárime ako to amfanterible Európskej únie. Obzvlášť pri tom, že sme v situácii, keď 80 % verejných investícii na Slovensku je financovaných z európskych zdrojov. Tak ja sa skutočne pýtam, že aké hrdinstvo to je podkopávať si vlastnú stoličku. Aké suverénne je toto. Lebo keby to bolo tak, že prídem, sadnem si na tú stoličku, sadnem si za ten stôl, vysvetľujem, diskutujem, hľadám nejaké prieniky, kompromisy, tak okej, lebo Európska únia skutočne nie je ani nedotknuteľná ani nekritizovateľná. Ale, keď chcem niečo dokázať, tak sa jednoducho nehádžem o zem ako to dieťa v supermarkete, lebo moje deti to síce nerobia. Tie vedia ako na mňa a iným spôsobom ale, keď si všímam aj tých rodičov, ktorých deti to robia, tak tie deti nikdy tým nič nedocielia. Práve naopak. Takže toto skutočne nie je cesta. Rovnako ako to bolo v prípade trestného zákona. Ja, keď tu neustále počúvam z radou koaličných poslancov, že a však ste strašili a nakoniec to nebol problém. No páni vy ste ten zákon myslím tri alebo štyri krát opravovali len v časti ochrany finančných záujmov Európskej únie. Čiže áno bol to problém. A navyše tie diskusie s Európskou komisiou aj naďalej pokračujú v oblasti ochrany právneho štátu a špeciálne v oblasti finančných záujmov. A rovnako je to aj v tomto prípade. A ja sa už nečudujem Európskej komisii, že sa skutočne zaujíma o to čo sa na Slovensku deje, pretože vy ste ohrozili nezávislosť médií. Potom ste sa rozhodli meniť ústavu a jedna vec sú dve pohlavia, druhá vec, že my si ideme aplikovať právo EÚ ako chceme. No takto sa to jednoducho nerobí. A tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste predniesli ste skutočne nič nezmenili a budem

dobrovoľne a hrdo dá sa povedať ide a ja sa pýtam či to stojí za to, či to odvolanie vedenia úradu stojí skutočne za to, že opäť raz sa tvárime ako to amfanterible Európskej únie. Obzvlášť pri tom, že sme v situácii, keď 80 % verejných investícii na Slovensku je financovaných z európskych zdrojov. Tak ja sa skutočne pýtam, že aké hrdinstvo to je podkopávať si vlastnú stoličku. Aké suverénne je toto. Lebo keby to bolo tak, že prídem, sadnem si na tú stoličku, sadnem si za ten stôl, vysvetľujem, diskutujem, hľadám nejaké prieniky, kompromisy, tak okej, lebo Európska únia skutočne nie je ani nedotknuteľná ani nekritizovateľná. Ale, keď chcem niečo dokázať, tak sa jednoducho nehádžem o zem ako to dieťa v supermarkete, lebo moje deti to síce nerobia. Tie vedia ako na mňa a iným spôsobom ale, keď si všímam aj tých rodičov, ktorých deti to robia, tak tie deti nikdy tým nič nedocielia. Práve naopak. Takže toto skutočne nie je cesta. Rovnako ako to bolo v prípade trestného zákona. Ja, keď tu neustále počúvam z radou koaličných poslancov, že a však ste strašili a nakoniec to nebol problém. No páni vy ste ten zákon myslím tri alebo štyri krát opravovali len v časti ochrany finančných záujmov Európskej únie. Čiže áno bol to problém. A navyše tie diskusie s Európskou komisiou aj naďalej pokračujú v oblasti ochrany právneho štátu a špeciálne v oblasti finančných záujmov. A rovnako je to aj v tomto prípade. A ja sa už nečudujem Európskej komisii, že sa skutočne zaujíma o to čo sa na Slovensku deje, pretože vy ste ohrozili nezávislosť médií. Potom ste sa rozhodli meniť ústavu a jedna vec sú dve pohlavia, druhá vec, že my si ideme aplikovať právo EÚ ako chceme. No takto sa to jednoducho nerobí. A tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste predniesli ste skutočne nič nezmenili a budem

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem aj za vaše vystúpenie, pán kolega Horecký. Vy ste zopakovali, že už tri týždne sa nevenujeme len zrušeniu nejakého úradu, ale že celá chrbtová kosť štátu nás sleduje a my vysielame signál a ja si myslím, že ten signál nie je len jeden. Vysielame signál arogancie moci, že minister poruší zákon, pretože sa cíti nad zákon. On sa ním nemusí riadiť, a keď mu nevyhovuje, tak si ho jednoducho zmení a potom chce trestať úradníkov, ktorí na rozdiel od neho postupovali podľa zákona. Ja si myslím, že toto len svedčí o tom, že arogancia je jazyk, ktorým hovorí moc sama so sebou. Vysielame aj signál, že keď si všetci úradníci a úradníčky v tejto krajine budú čestne a v súlade so zákonom plniť svoje povinnosti a vykonávať svoje povolanie skutočne ako poslanie, pretože pre mnohých z nich to tak je na rozdiel, dovolím si povedať, od ministra, tak nech len mlčky sledujú, čo sa deje, lebo ak sa otvorene postavia proti takému protiprávnemu konaniu, ak sa postavia za zákon a pravidlá a nedajbože sa tým dotknú niekoho, kto si myslí, že zákon som ja, lebo práve zastáva nejakú funkciu, tak môžu skončiť presne tak ako pani predsedníčka Dlugošová alebo samotný úrad a ja úplne súhlasím s tým, že keby bol na strane koalície úprimný záujem či už zefektívniť alebo stransparentniť fungovanie, procesy na tomto úrade, tak by postupovali úplne inak a síce, že by tam prebehla riadna diskusia, že by bolo dlhodobo pripravované nové paragrafové znenie a nie takýmto spôsobom a preto by som aj ja týmto čestným úradníkom a úradníčkam, o ktorých ste hovorili v dnešný medzinárodný deň boja proti korupcii, chcela vyslať signál iný. Tak ako sa nebojíme pána v kultúre, nebojíme sa ani pána v boji proti korupcii. Nebojíme sa žiadnej moci. Ďakujem.

Ďakujem za slovo pán podpredseda, pán podpredseda Gašpar, kľudne si môžete dať na billboardy aj neustále opakovať to heslo: "Rešpektujem iný názor.", ale všetky vaše slová, aj skutky jasne dokazujú, že jediný názor, ktorý vy chcete aby bol rešpektovaný je ten váš. A viete ako sa hovorí, vraj stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Vy ste už podľa mňa tú stovku prekročili a stále nič. Tak na tom asi niečo bude. Ale nechcem byť osobná, práve naopak. Pozorne som si vás vypočula a preto sa chcem opýtať jednu veľmi jednoduchú otázku, ak vám v skutočnosti záleží na lepšom fungovaní Úradu na ochranu oznamovateľov a nie na pomste, ako to teda hovoria zlé médiá, opozícia a všetci neprajníci, všetky anti-vládne živly, tak prečo predkladáte tieto konkrétne zmeny tak, že zároveň rušíte celý úrad, aby potom mohol nanovo vzniknúť? Prečo ste to nespravili len jednoduchou zmenou paragrafov? Prečo ste to nespravili riadne, riadnym legislatívnym procesom? Prečo ste to nemali vopred prediskutované, a to teraz nehovorím, len o tej Európskej komisii, ale napríklad aj s odbornou verejnosťou? Prečo ste si to neprediskutovali medzi sebou v rámci koalície? Príde nám sem jeden pozmeňujúci návrh, potom druhý a nehnevajte sa, ale ja vám jednoducho ten úprimný záujem o to, aby tento úrad a ďakujem pekne, že tam máte priateľský rozhovor s pánom poslancom Mažgútom a s pánom poslancom Richterom, lebo očividne oni hovoria zaujímavejšie veci ako ja, o čom vôbec teda nepochybujem. Ale ja by som skutočne očakávala potom vašu odpoveď na to, že prečo takto, ak je váš záujem čisto sfunkčnenie úradu, alebo zefektívnenie jeho práce. Tak prečo ste sa neuspokojili, tak povediac s obyčajným legislatívnym procesom a so zmenami v paragrafovom znení. Prečo potrebujete hlavu vedenia tohto úradu? Ďakujem.