Videokanál poslanca

Je tá motivácia a nevidím dôvod na to, prečo by napríklad základné školy, keby dostávali dostatočné finančné prostriedky na to, aby takéto menštruačné skrinky aj s tými potrebami zriadili. Prečo by to nerobili, keď je to pre blaho ich detí? A skutočne si neviem predstaviť riaditeľa alebo zriaďovateľa, ktorý by nemal záujem o to, aby sa deti v tej škole cítili dobre. Ale Braňo, ďakujem za podporu. Vidím, že si sa zľakol toho, že som povedala, že naši muži sa zatiaľ nezapojili. Nie, to iba tak na odľahčenie, ale pán poslanec Pročko, no ja som rada, že vy ste sa s tým nestretli na tých základných školách, na ktorých ste učili, alebo v tých triedach a že s tým jednoducho nemali problémy, ale to, že niekto s niečím nemá problém, tak neznamená, že ten problém neexistuje. A nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že v dnešnej dobe sa to týka iba veľmi úzkej skupiny. Pretože áno, kolegyňa Kosová tu dala dôraz na to, že do veľkej miery sú menštruačnou chudobou sužované práve marginalizované komunity, ale nielen. Toto je problém, ktorý sa týka skutočne dievčat. Ja som dávala na začiatku aj tie čísla z prieskumov, ktoré sa týkajú dievčat od Bratislavy po Sninu na akýchkoľvek základných, stredných školách z rôznych socioekonomických vrstiev, takže je to skutočne rozšírený problém. A ja som rada, že aj na balkóne vidím, neviem síce odkiaľ, ale mladých ľudí a možno, keby sme im dali slovo vox populi vox Dei, že či by si želali menštruačné potreby zadarmo na školách, tak ja verím tomu, že by zakričali, že áno, samozrejme, lebo každá z nás, každé dievča, každá mladá žena sa dozaista stretla s tým, že práve v tom momente jednoducho tú vložku nemala. Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bito. Samozrejme, lebo každá z nás, každé dievča, každá mladá žena sa dozaista stretla s tým, že práve v tom momente jednoducho tú vložku nemala. Ďakujem. Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bittó Cigániková.

Mi už ale iba 12 minút. Fu. Tento nový rokovací poriadok... No dobre, tak idem rýchlo. Čo sa týka štátnych hmotných rezerv, áno, tak my chceme vlastne implementovať to, ako sa to robí momentálne v Českej republike, a síce, že majú nastavený systém tak, že každý rok sa časť obmieňa a práve tá časť sa distribuuje tým organizáciám. Normálne je na to spravený systém, ktorý je prehľadný, transparentný, kde sú tie organizácie, ktoré majú o tie vložky záujem, zapísané a tým pádom vlastne tá časť tých vložiek sa nevyhadzuje. U nás štátne hmotné rezervy momentálne... dám ti aj čísla. K 1. januáru 2026, keď som teda posielala tú infožiadosť, tak mali zásoby v objeme 4000 balení dámskych hygienických vložiek, pričom jedno balenie teda obsahuje 10 kusov, čo je 40000 kusov teda. Predstavme si nejakú napríklad prírodnú katastrofu, pretože aj pri nej by sa mali takéto zásoby využívať, alebo teda, keby sme ich chceli obmieňať. Problém je, že v tých štátnych hmotných rezervách momentálne neexistuje žiadny spôsob na to, aby mohli časť z nich darovať. Alebo nie je to prehľadné. Oni vlastne tesne pred expiráciou, čiže keď už tá hygienická potreba, tá vložka ani nemá možno také potrebné parametre, aké by mala mať, alebo aj po, tak vlastne v podstate ich vyhadzujeme. Hej? Namiesto toho, aby sme ich dali tam, kde pomôžu. Čiže kvôli tomu sme to tam navrhovali. A čo ti ešte k tomu? Ty si mala ešte otázku, že sankcie. Sankcie sme tam nedávali žiadne, pretože máme za to, že keď to dáme do zákona, tak vlastne Ministerstvo školstva by malo... No, áno, však ja viem. No, že gáno. No tak. Neviem. Áno. Čo sa týka sankcií, tak sme tam sankcie nedali, ale tak máme za to, že keď raz to Ministerstvo školstva vyhradí na to prostriedky, tak asi by tie školy to mali splniť, ale môžeme sa na to pozrieť, že nejaké sankcie by tam boli potrebné. Ale čo sa týka toho, čo si sa pýtala na kradnutie alebo predávanie, tak aj práve tie dáta z Banskobystrického, Trnavského a myslím, že o chvíľu budeme mať aj zo Žilinského kraja, ukazujú, že nič také sa nedeje. Že skutočne tie menštruačné potreby si z tých skriniek berú iba dievčatá, ktoré to v tom momente potrebujú. Nejakým spôsobom nenastáva tam nejaká, že by z toho bol neporiadok. Nesťažujú sa napríklad, a toto sú dáta z Banskobystrického kraja, pani Valocký, že by to bolo niekde rozhádzané, že by sa tým plytvalo a už vôbec tam nedochádza k nejakému čiernemu obchodu pred školou alebo niečo podobné a ak náhodou si nejaká osoba, nejaké dievča vezme aj viacej tých potrieb, lebo potrebuje, lebo sestra je doma alebo mama je doma, ktoré na to nemajú... No však tak dobre. Však nech sa im pomôže. Ja si nemyslím, že to je niečo zlé. Čím viac ľuďom to pomôže, tak o to lepšie. Na

Mrzí ma, že sa do tejto diskusie nezapojili žiadni poslanci a s tými našimi sa potom asi porozprávam, ale chcem oceniť jedného pána poslanca, a síce pána poslanca zo SMER-u, Machašeka, lebo musím povedať, že veľmi pozorne celý čas počúval, že vôbec neskrýval pohľad, že by ho to nezaujímalo alebo nešťukal si na mobile. Fakt to oceňujem úprimne, že aj napriek tomu, že, ako sme to už niekoľkokrát spomínali, je to taká tabuizovaná téma, tak minimálne ten očný kontakt tam bol, takže to musím povedať. A bolo to spomínané aj také slovo, že ideálny svet, že keby sme žili v ideálnom svete, ale v tom ideálnom svete žijú napríklad v Škótsku, vidíte, vo Francúzsku alebo v Írsku, že keď sa to dá inde, tak ja si stále tak kladiem otázku, že a prečo by sme aj my na Slovensku nemohli mať nejakú dobrú vec? Že to ani netreba mať nejaké sny alebo prehnané očakávania, len vôľu. Politickú vôľu, že poďme si povedať, že aha, toto je problém a máme naň riešenie. Ako sme spomínali, netreba po tie riešenia chodiť ani ďaleko. Máme ich v Českej republike. Ja sa potom vrátim aj k tomu, k tým otázkam. Nejakú dobrú vec. Že to ani netreba mať nejaké sny alebo prehnané očakávania, len vôľu. Politickú vôľu, že poďme si povedať, že aha, toto je problém a máme na ne riešenie. Ako sme spomínali, netreba po tie riešenia chodiť ani ďaleko. Máme ich v Českej republike. Ja sa potom vrátim aj k tomu, k tým otázkam Janky Byto Cigánikovej, ale máme ich aj v našich krajoch. Keď to vedia naše kraje zabezpečiť pre zariadenia, ktoré sú vlastne pod ich pôsobnosťou, tak prečo by to nemohlo zabezpečiť aj ministerstvo školstva pre svoje ďalšie kraje. A iba tak možno konkrétne, aby ste si to vedeli predstaviť, je normálne navrhnutý, ako to nazvať, obal, alebo teda, že menštruačná skrinka, v ktorej sú poukladané vložky a jednoducho vždy to dievča na tej škole si odtiaľ jednu alebo koľko potrebuje, jednoducho zoberie. Nie je z toho žiadny neporiadok ani nič podobné, ale nahrádza to práve nejaké košíčky alebo niečo, čo môže napríklad poškodiť tie produkty a tie potreby alebo čo môže pôsobiť nedôstojne, čo sa musí skrývať, na čo nie je priestor, že jednoducho už aj ten produkt sám, ktorý to má distribuovať, tak jednoducho má

Mrzí ma, že sa do tejto diskusie nezapojili žiadni poslanci a s tými našimi sa potom asi porozprávam, ale chcem oceniť jedného pána poslanca, a síce pána poslanca zo SMER-u, Machašeka, lebo musím povedať, že veľmi pozorne celý čas počúval, že vôbec neskrýval pohľad, že by ho to nezaujímalo alebo nešťukal si na mobile. Fakt to oceňujem úprimne, že aj napriek tomu, že, ako sme to už niekoľkokrát spomínali, je to taká tabuizovaná téma, tak minimálne ten očný kontakt tam bol, takže to musím povedať. A bolo to spomínané aj také slovo, že ideálny svet, že keby sme žili v ideálnom svete, ale v tom ideálnom svete žijú napríklad v Škótsku, vidíte, vo Francúzsku alebo v Írsku, že keď sa to dá inde, tak ja si stále tak kladiem otázku, že a prečo by sme aj my na Slovensku nemohli mať nejakú dobrú vec? Že to ani netreba mať nejaké sny alebo prehnané očakávania, len vôľu. Politickú vôľu, že poďme si povedať, že aha, toto je problém a máme naň riešenie. Ako sme spomínali, netreba po tie riešenia chodiť ani ďaleko. Máme ich v Českej republike. Ja sa potom vrátim aj k tomu, k tým otázkam. Nejakú dobrú vec. Že to ani netreba mať nejaké sny alebo prehnané očakávania, len vôľu. Politickú vôľu, že poďme si povedať, že aha, toto je problém a máme na ne riešenie. Ako sme spomínali, netreba po tie riešenia chodiť ani ďaleko. Máme ich v Českej republike. Ja sa potom vrátim aj k tomu, k tým otázkam Janky Byto Cigánikovej, ale máme ich aj v našich krajoch. Keď to vedia naše kraje zabezpečiť pre zariadenia, ktoré sú vlastne pod ich pôsobnosťou, tak prečo by to nemohlo zabezpečiť aj ministerstvo školstva pre svoje ďalšie kraje. A iba tak možno konkrétne, aby ste si to vedeli predstaviť, je normálne navrhnutý, ako to nazvať, obal, alebo teda, že menštruačná skrinka, v ktorej sú poukladané vložky a jednoducho vždy to dievča na tej škole si odtiaľ jednu alebo koľko potrebuje, jednoducho zoberie. Nie je z toho žiadny neporiadok ani nič podobné, ale nahrádza to práve nejaké košíčky alebo niečo, čo môže napríklad poškodiť tie produkty a tie potreby alebo čo môže pôsobiť nedôstojne, čo sa musí skrývať, na čo nie je priestor, že jednoducho už aj ten produkt sám, ktorý to má distribuovať, tak jednoducho má

Vystúpenie a za to, že si priniesla do tohto nášho návrhu aj taký konkrétny prípad, príbeh toho 12-ročného dievčaťa. Ja iba doplním, že aj tu pre pánov z koalície, že v takýchto prípadoch tento problém riešia často buď pani Puci alebo pani Sitek, ktoré aj, keď chodím po školách, tak mi hovoria, že áno, musia so sebou nosiť aj hygienické potreby vždy a menštruačné potreby vždy pre prípad, že nejaké dievča príde za nimi a vypýta si. Alebo na niektorých školách začali zriaďovať také malé košíčky na toaletách práve kvôli tomu, aby dievča často aj kvôli tej stigme, zopakujem to, nemuselo zažívať ten pocit hanby, že si to ide vypýtať, lebo jednoducho ten prístup nemá. Tak myslím si, že by sme to nemali nechávať na tých našich pani Puci alebo pani riaditeľkách a že štát by sa mal postarať o to, aby, keď sa to stane, tak jednoducho to dievča malo absolútne rešpektujúci a bezproblémový prístup k menštruačným potrebám, ktoré potrebuje. Gréta, ty si hovorila aj o toaletnom papieri a mydle a tí z nás, ktorí sú rodičia, tak vedia, že to nie je úplne bežná vec na základných školách najmä a že, žiaľ, rodičia sú nútení prinášať najmä teda toaletný papier na začiatku roka vždy do školy a náš návrh zákona rieši aj toto. My sme na to mysleli, my sme to tam dali, myslím, že bude o tom hovoriť kolegyňa Kosová. Práve kvôli tomu, že aj to je potreba a aj to zvyšuje vlastne to zdravie a hygienu na našich školách a máme za to, že jednoducho to má štát zabezpečiť. Gréta, spomínala si, že tieto hygienické potreby nie sú žiadny nadštandard, že sú to jednoducho potreby. A ja by som len tu chcela zdôrazniť, že aj preto by nemali byť luxusom. Mali by byť jednoducho dostupné pre tie osoby, ktoré ich vtedy potrebujú. Ďalej pani poslankyňa Kosová.

Iren, ja mám chuť ti povedať, ale nie je to osobné voči tebe, ale že bla bla. Lebo to je bla bla zo strany SMER, lebo je pekné o niektorých veciach rozprávať, ale ak som tu dnes predniesla návrh zákona, tak je to preto, že to nepresadili, že hovoriť o tom mohli, ale akosi prišli a nedošli. Tak by som to asi nazvala. A áno, pán Blanár tu skutočne hovoril o tom, že niektoré krajiny prijímajú a že áno, uvedomujeme si to aj tu na Slovensku, ale to len kvôli tomu, že odpovedal na moju otázku na hodine otázok, keď pravdepodobne neprišiel minister školstva alebo minister zdravotníctva. Takže toto je záujem pána ministra zahraničných vecí v tejto otázke. Ale ja by som bola skutočne rada a preto aj tento zákon ponúkam. Však nech si ho kľudne preberie minister školstva alebo minister zdravotníctva alebo nech si ho kľudne preberú, túto pani poslankyňu zo SMER-u. Ja nebudem kritizovať to, že to idú konečne riešiť. Veď práve dohodnime sa na tom, že toto je téma sociálna, že toto je téma slovenská a poďme prijať potrebné riešenia. Rišo, ty si povedal, že máme koniec schôdze. No ja neviem, nám možno nepovedali, že už koniec je, lebo my tu sedíme, oni tu akosi nie sú, tak možno už sa schôdza skončila, ale je veľmi smutné, že práve k takýmto návrhom zákona prichádzame až na koniec a ja som zvedavá, že koľko vôbec opozičných návrhov zákona stihneme dnes alebo možno, ak Boh alebo koalícia dá, tak ešte zajtra prerokovať. A je veľmi smutné, že takto pristupujú koaliční poslanci k svojej práci. Hovoril si o tom, že takéto opatrenia prijímali napríklad v afrických krajinách, ale môžeme spomenúť aj európske krajiny, Írsko, Francúzsko, školstvo škodstvo, áno. A ďalšie, ďalšie. Ja už som taká unavená dnes, že sa necítim, toto pánov, že už išli na ubytovňu, ale že jednoducho mali by sme k tomu pristúpiť aj my a ten náš rozpočet nie je v takom stave, aby ďalej v rozprave vystúpi.

Pekne za slovo ešte raz. Ja by som možno na začiatku iba takú krátku poznámku pre tých až dvoch pánov poslancov štyroch z koalície, ktorí tu sedia, že prečo vlastne tento návrh bol pridelený a podľa mňa veľmi správne výboru pre zdravotníctvo, pretože, keď vám ho budem odôvodňovať, tak možno budete mať pocit, že keďže sa to týka škôl, tak, že by to malo mať skôr školský výbor, ale je to téma, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týka zdravia, ktorá sa týka toho, že ako dievčatá a ženy, aký majú prístup k týmto potrebám a ako to ovplyvňuje ich zdravie. Takže ja som rada, že organizačný výbor alebo niekto, kto takýmto spôsobom triedi zákony, takže to priradil práve tomuto výboru. Je to veľmi správne rozhodnutie. V prvom rade by som chcela definovať menštruačnú chudobu, pretože si myslím, že to je termín, ktorému nie všetci v tejto sále rozumejú a možno potom aj to vytvára ten pocit, že hovoríme o niečom úplne inom, alebo, že Boh vie, komu tu ideme pomáhať. Ale, aby ste si vedeli predstaviť, tak menštruačná chudoba je stav, kedy má osoba obmedzený alebo žiadny prístup k menštruačným potrebám, či už na celé alebo na čiastočné trvanie jej menštruácie. A tento obmedzený prístup môže vznikať buď kvôli jej nízkemu osobnému alebo rodinnému rozpočtu, kvôli potrebe použitia financií na iné základné životné potreby alebo v dôsledku nedostatku informácií o menštruácii a o dostupných menštruačných potrebách a ich použití, alebo aj kvôli celospoločenskej stigme, ktorá môže brániť osobe v obstaraní si týchto potrieb. Čiže to je aj definícia, ktorá je aj v rámci odbornej verejnosti uznávaná, ale, aby som to povedala aj takou ľudskejšou rečou, osoby zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo napríklad študujúce s nízkym príjmom sa často musia zaobísť bez týchto potrieb a čelia takzvanej menštruačnej dileme. A to je opäť niečo, čo by som mala definovať, aby sme sa lepšie chápali, aby ste teda porozumeli aj významu tohto zákona. A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, že či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život, ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás stávajú luxusom. A vy si vlastne vyberáte, čo, životné potreby alebo potreby na menštruáciu. Lenže problém je v tom, že menštruácia si nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde, lebo je to jednoducho fyzický cyklus. A aj preto mnohé dievčatá, ženy práve v tom čase, keď si jednoducho tieto potreby nemôžu dovoliť, napríklad vynechajú školu alebo vynechajú prácu. Celkom bežná je aj improvizácia pri výrobe menštruačných potrieb, a síce, že keď teda nemajú dostatočné finančné prostriedky na zaobstaranie vložiek alebo tampónov, tak siahajú po rôznych náhradách od novín cez rôzne handričky a podobne. A to práve môže ohrozovať aj ich zdravie. A vrátila by som sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, že aj preto je toto téma zdravotná alebo zdravotnícka. Menštruačná chudoba je skutočným politickým a socioekonomickým problémom. A zároveň o tomto probléme koluje taká povera, že sa týka iba tých najchudobnejších častí sveta, že to poznajú niekde v Afrike alebo v Ázii a že nás sa to nejak netýka. Pritom aj kvôli ekonomickým dopadom pretrvávajúcich kríz je čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom aj v rámci Európy a tiež aj na Slovensku. Aj preto mnohé krajiny, a sú to do veľkej miery európske krajiny, ale máme príklady aj zo Spojených štátov amerických, z Austrálie a z ďalších, pristúpili k prijímaniu opatrení práve na zníženie tejto menštruačnej chudoby, aby zabezpečili pre zraniteľné skupiny prístup k dostupným menštruačným potrebám. Je to už roky, čo sa týmto problémom niektoré krajiny zaoberajú. Žiaľ, u nás na Slovensku bola táto téma, ako som vám spomínala už vo svojom úvodnom slove ešte v roku 2021, pred piatimi rokmi, absolútnym tabu, strašiakom a mnohí ľudia sa jej báli aj kvôli tomu, že jej nerozumeli. No a samozrejme kvôli tomu, že o menštruácii sa nehovorí. Menštruácia je tabu. Je to pre mnohých ľudí niečo, čo je veľmi intímne, súkromné, priam špinavé a o čom by sme sa nemali na verejnosti baviť. Ale práve naopak a tu opäť zdôrazním, že je to téma zdravia, aj práve kvôli nej by sme sa o tom baviť mali a v iných krajinách to robia a prijímajú efektívne opatrenia. Možno taký dovetok hlavne pre pánov, lebo tí si možno nevedia predstaviť, čo to znamená nemať na takéto potreby, ale každý mesiac stoja menštruačné potreby v priemere 10 až 15 € na osobu. K tejto položke ale musíte pripočítať rôzne ďalšie potreby, ako napríklad lieky proti bolesti, nákup spodnej bielizne alebo posteľnej bielizne a ďalšie. A to, keď si predstavíte pre rozpočet napríklad mladej študentky, keď vieme, že študenti momentálne majú taký najväčší rozpočet okolo 300 €, z ktorého si musia teda pokryť absolútne všetko od bývania cez stravu a ďalšie základné potreby, napríklad, ja neviem, knihy, učebnice a podobne, tak jednoducho im ostáva veľmi málo peňazí na prežitie a aj v takýchto prípadoch nemusia mať dostatočný rozpočet na to, aby si zabezpečili práve menštruačné potreby. Dokonca pätina zo študentov žije z menej ako 50 € na mesiac. Čiže viete si predstaviť, že pri takomto rozpočte tých 10 alebo 15 € je suma, ktorú si jednoducho nemôžete dovoliť. A ja úplne chápem, že nás, ako tu sedíme, sa niečo také netýka, netýka sa to asi ani našich dcér, našich sestier, ale to neznamená, že tento problém neexistuje. Rovnako si viete predstaviť, že pre nízkopríjmovú domácnosť alebo pre matku samoživiteľku, ktorá žije so svojimi dvoma dcérami, to znamená, že trikrát po 10 až 15 € musíte počítať a to ten rodinný rozpočet často nemusí vedieť utiahnuť. Zároveň, ak chceme nejaké dáta, tak sa treba pozrieť na to, pretože donedávna sme dáta nemali. Prejdem aj k tomu, že teda teraz ich už máme, ale tie dáta sme porovnávali s tým, aká je miera chudoby na Slovensku, pretože práve tí ľudia, ktorí spadajú do tejto kategórie, a je ich teda niečo okolo 18 %, sú najviac ohrození aj menštruačnou chudobou. Samozrejme, že sa jedná o rodiny s deťmi, ale aj a najmä jednorodičovské domácnosti. Ako som už povedala, žiaľ, menštruácia si skutočne nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde a potom sa s tým musíte vysporiadať. Podľa prieskumu NMS, ktorý bol realizovaný pre spoločnosť Tesco, ktorá už niekoľko rokov podporuje rôzne riešenia menštruačnej chudoby, podľa tohto prieskumu, ktorý bol zhotovený v máji 2024, ale je rovnako potvrdený aj minulý rok, až 44 % žien na Slovensku zažilo menštruačnú chudobu. To znamená, že takmer polovica žien na Slovensku si v nejakom období svojho života jednoducho nemohla dovoliť kúpiť menštruačné potreby. Ja si myslím, že toto je enormné číslo a len to potvrdzuje, že tento problém je slovenským problémom. Problémom našich slovenských dievčat a žien a nemali by sme sa tváriť, že ho nevidíme. Šestnásť percent ju zažíva aj v súčasnosti a pre 2 % je to pravidelný problém. Najčastejšie sú to, aj tento prieskum to potvrdzuje, práve matky samoživiteľky s nižším príjmom. Tri štvrtiny žien v situácii menštruačnej chudoby sa kvôli nákupu potrieb museli obmedzovať pri nákupe potravín, oblečenia, služieb a starostlivosti pre seba. Čiže to vidíte, že tri štvrtiny žien čelili tomu, čo som na začiatku definovala ako menštruačnú dilemu. Osemdesiat percent žien by ocenilo potreby zdarma na pracoviskách alebo vo verejných budovách. Šesť percent sa priznalo, že používa náhrady za menštruačné potreby a takýmto spôsobom ohrozuje svoje zdravie. Vedome, pretože nemajú na výber. Až 96 % uvádza, že menštruačné potreby považuje za základnú potrebu. A tu by som opäť chcela zdôrazniť, že nepoužívame pojem menštruačné pomôcky, pretože to nie je niečo, čo vám pomôže alebo má pomáhať. To je potreba, pretože to jednoducho potrebujete a nemáte na výber. Napríklad na rozdiel od niečoho, čo síce nazývame potreby, holiace potreby, ale či sa holíte, či nie, to je jednoducho vaša slobodná voľba. Ale to, či máte menštruáciu a či ju môžete efektívne riešiť, tam jednoducho si nevyberiete. Čiže aj to je rozdiel medzi týmito pojmami. Aké sú teda dôsledky? A ja som to už aj načrtla. Dôsledky menštruačnej chudoby sú vynechávanie školskej dochádzky alebo práce, ale napríklad aj účasti na spoločenskom živote a aktivitách, čo samozrejme predstavuje porušenie základných práv a zároveň aj dôstojnosti danej osoby, pretože keď sa raz nemôžete zúčastňovať, keď raz nemôžete žiť dôstojný život len kvôli tomu, že raz za mesiac jednoducho musíte siahať po rôznych alternatívach alebo musíte ostať doma, tak to je hrubým porušením vašich ľudských práv. Riešenie menštruačnej chudoby si podľa odbornej verejnosti vyžaduje skutočne holistický prístup, ktorý spája jednak dostupnosť týchto potrieb a jednak vzdelávanie a informovanosť o menštruácii, o produktoch menštruačnej hygieny a samozrejme odbúravanie bariér v prístupe k týmto potrebám. Tu by som chcela zdôrazniť, že u nás je nedostatočná, nemoderná a žiaľ nie dostupná, pretože žiačky k nej nemajú všetky prístup, edukácia ohľadom tejto menštruácie alebo teda menštruačnej chudoby a často aj dievčatá jednoducho tým, že sa v rodinách o tom nerozprávajú, ani nevedia, aké sú tie potreby, ako si ich zaobstarať a vôbec vzťahová a sexuálna výchova u nás je na veľmi, veľmi slabej úrovni. A práve to je to miesto, kde by sa mali naše deti, a nielen dievčatá, ale samozrejme aj chlapci práve kvôli tomu, aby sa odbúralo celé to tabu okolo menštruácie, vzdelávať a kde by mali dostať aj tieto, či už teda teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Žiaľ, ako som povedala, u nás je toto na veľmi slabej úrovni. Česť výnimkám, tým školám, kde skutočne aj tí vyučujúci alebo odborná verejnosť jednoducho dbajú na to, aby sa tam o tom deti dozvedeli. Náš predložený návrh zákona obsahuje konkrétne dve opatrenia, ktoré sa osvedčili nielen v iných krajinách, ale už aj v niektorých našich krajoch. Veľmi stručne ich pripomeniem. V prvom rade navrhujeme zavedenie bezplatných menštruačných potrieb do škôl, a to tak, že Ministerstvo školstva pridelí a poskytne finančné prostriedky na nákupy pre základné školy, stredné školy, ktoré spadajú pod Ministerstvo školstva, a iné školské zariadenia. A ja som sa pýtala aj pána ministra školstva Druckera v interpelácii, či plánujú riešiť menštruačnú chudobu, a odpovedal mi, že áno, plánujú. Neviem síce kedy, ale teda, že áno, vníma túto potrebu, tento problém a ja dúfam, že aj tento návrh zákona, ktorý je aktuálne tu, mu bude slúžiť ako inšpirácia. Druhý návrh, alebo teda druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je obmena a darovanie menštruačných potrieb zo štátnych hmotných rezerv pomáhajúcim profesiám a následná distribúcia osobám v núdzi. A je to preto, tu sme sa inšpirovali z Českej republiky, pretože tam majú systém, že vlastne v štátnych hmotných rezervách sa nachádza nejaký počet menštruačných vložiek, ktoré sú pravidelne každý rok obmieňané a tá časť, ktorá sa obmieňa, sa vlastne distribuuje organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, napríklad organizáciám pomáhajúcim týraným ženám, bezpečným ženským domovom alebo rôznym azylovým centrám, centrám núdzového bývania a ďalším. Napríklad sa tieto vložky môžu dostávať aj do väzníc alebo ľuďom bez domova. Menštruačná chudoba je dnes, ako som spomínala, riešená lokálne. Ten prvý príklad, veľmi dobrý príklad, od ktorého sa inšpirovali aj ďalšie župy, a musím povedať, že som hrdá, že som teda zrovna z tohto kraja, je Banskobystrický samosprávny kraj, kde župan Ondrej Lunter, napriek tomu, že táto téma vtedy ešte nebola, a poviem to tak, v úvodzovkách „sexy“, sa rozhodol zabezpečiť práve pre stredné školy v jeho pôsobnosti menštruačné potreby a odvtedy, to sa písal rok 2022, v tom pokračujú, školy si to pýtajú, žiadajú a nevyskytli sa tam žiadne problémy, pretože často sa hovorí práve v prípade tejto menštruačnej chudoby, že ak dáme niečo zadarmo do škôl, tak sa to tam rozhádže, rozkradne. Niekto bude s tými vložkami pred školou obchodovať, niekto si vezme pre sestry, pre – išla som povedať pre babku, ale to asi už nie – ale pre ďalších ľudí. Nie je to pravda. Skutočne tie potreby sa tam využívali iba pre tie dievčatá, ktoré to potrebovali, a nič zlé sa tam nestalo. Neboli zaznamenané žiadne problémy. Aj preto sa banskobystrická župa rozhodla rozšíriť tento svoj projekt na verejné budovy v správe župy a kultúrne inštitúcie ako divadlá, knižnice, múzeá, ale napríklad, a toto opäť veľmi oceňujem, aj centrá pre mladých SPACE, ktoré máme v Banskobystrickom kraji. Zároveň z dát, ktoré mi boli aj poskytnuté Banskobystrickým samosprávnym krajom, vyplýva, že sa jedná o veľa muziky za málo peňazí, ak to tak mám povedať, pretože skutočne v tom rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja je to len zanedbateľná suma, ktorá zároveň pomáha doslova tisícom žiačok a mladých dievčat. Potom sa pridal v roku 2025 aj Trnavský samosprávny kraj, ktorý teda zabezpečuje menštruačné potreby pre všetkých 44 župných stredných škôl a zároveň v spolupráci s obchodným reťazcom zabezpečili menštruačné nohavičky dievčatám so zdravotným znevýhodnením na jednej z trnavských škôl. Toto bola tiež veľmi pekná iniciatíva, ktorá opäť pomohla tým, ktoré to skutočne potrebujú. Zároveň som zachytila, že pred pár mesiacmi sa k tejto iniciatíve pridal aj Žilinský samosprávny kraj. Ja si však myslím, že to nemôžeme nechať iba na naše samosprávne kraje, ale mala by byť prijatá aj takáto národná úprava, pretože tá potreba sa týka nielen stredných škôl, ale samozrejme aj základných škôl a vysoké školy nevynímajúc. Všetky tieto kraje, ako aj odborná verejnosť, školy, firmy a organizácie, sú súčasťou platformy Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu, ktorej cieľom je, aby sa menštruácia stala rešpektovanou, prirodzenou a dôstojnou súčasťou verejného aj školského života. A ja by som aj z tohto miesta chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných Z tohto miesta by som chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných skriniek, ktoré odvtedy vyvíjali. Tak napriek tomu všetkému pokračovali v tejto veľmi potrebnej iniciatíve a verím, že v nej budú pokračovať aj, ak bude prijatý, nemyslím si, nie som naivná, náš zákon, ale možno nejaká obdobná úprava práve na úrovni Ministerstva školstva. Ja si myslím, že aj tieto dobré príklady priamo zo Slovenska ukazujú jednak na jednej strane, že tu teda máme tento problém, ale na druhej strane aj, že ho vieme riešiť. Skutočne netreba veľa, ako som spomínala, tie dáta nám ukazujú, že je to veľa muziky za málo peňazí. A rovnako, rovnako tak aj tento náš, tento náš návrh nestojí štátny rozpočet veľa, však vieme, akú dieru máme vo verejných financiách, ale zároveň, keď si to prepočítate na to, koľkým tisícom dievčat to pomôže práve na tých školách, tak si myslím, že toto je jedno z opatrení, do ktorého by sme mali investovať. Investujeme do ich zdravia, do ich budúcnosti aj do toho, aby mohli riadne a dôstojne chodiť do školy a to si myslím, že je doslova na nezaplatenie. Zároveň teda tým druhým riešením, a to som už spomínala, nebudem to ďalej rozvíjať, sú práve tie štátne hmotné rezervy, aby sme teda tam dávali každoročne jednu časť z tých vložiek, ktoré sú v hmotných rezervách, práve tým pomáhajúcim organizáciám. Ja som sa infožiadosťou pýtala Štátnych hmotných rezerv na to, koľko majú aktuálne v zásobách a ako často ich obmieňajú. Žiaľ, obmieňajú ich len pred expiráciou. A to je už pomerne neskoro a nie je jasný ten systém, čo potom s nimi robia a ako ich darujú. Aj preto my sme toto dali do zákona, aby teda Štátne hmotné rezervy ich mohli darovať, aby to všetko bolo v súlade so zákonom a aby na to bol transparentný systém, aby ich mohli darovať práve tým pomáhajúcim organizáciám. S mojimi spolupredkladateľkami, poslankyňami Gregorovou a Kosovou, sme presvedčené, že každé dievča a každá žena majú právo na dôstojné podmienky života. A skutočne aj tieto opatrenia, ktoré navrhujeme, im môžu zaručiť, že aspoň tá menštruácia ich nebude v tej dôstojnosti života nejakým spôsobom obmedzovať, pretože nebudú čeliť menštruačnej dileme a nebudú sa musieť rozhodovať, či na konci mesiaca pôjdu do školy alebo nie. A viete, ja viem, že tento zákon neschválite, však sedí tu aktuálne jeden poslanec zo strany Smer plus pán podpredseda, nikto to nepočúva, nikoho to nezaujíma, lebo však idú opozičné návrhy. Ale chcela by som tento zákon iba takto na takom striebornom podnose ponúknuť ministrovi školstva pánovi Druckerovi, pretože však aj ho môžeme za niečo pochváliť. Momentálne prichádza aj s dôležitými opatreniami, napríklad čo sa týka obmedzenia sociálnych sietí. Ja chcem veriť, že mu záleží na mladých ľuďoch, tak by nemal obchádzať ani tento problém. Nebudem vás prosiť o podporu tohto zákona, lebo opakujem, viem, že ho neschválite, ale prosím vás aspoň o to, keď už ste tu teda až dvaja zo 79, aby ste ministrovi školstva povedali, že tento zákon tu je, má ho na striebornom podnose a môže si ho kľudne, ale kľudne prevziať, ja ho nebudem žiadnym spôsobom trasovať za to, že je plagiátor. Na to tu máme iných, ale budem rada, ak tým dievčatám a ženám pomôžeme. Poprej, ďakujem. Na vaše vystúpenie chcú reagovať.

Pekne za slovo ešte raz. Ja by som možno na začiatku iba takú krátku poznámku pre tých až dvoch pánov poslancov štyroch z koalície, ktorí tu sedia, že prečo vlastne tento návrh bol pridelený a podľa mňa veľmi správne výboru pre zdravotníctvo, pretože, keď vám ho budem odôvodňovať, tak možno budete mať pocit, že keďže sa to týka škôl, tak, že by to malo mať skôr školský výbor, ale je to téma, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týka zdravia, ktorá sa týka toho, že ako dievčatá a ženy, aký majú prístup k týmto potrebám a ako to ovplyvňuje ich zdravie. Takže ja som rada, že organizačný výbor alebo niekto, kto takýmto spôsobom triedi zákony, takže to priradil práve tomuto výboru. Je to veľmi správne rozhodnutie. V prvom rade by som chcela definovať menštruačnú chudobu, pretože si myslím, že to je termín, ktorému nie všetci v tejto sále rozumejú a možno potom aj to vytvára ten pocit, že hovoríme o niečom úplne inom, alebo, že Boh vie, komu tu ideme pomáhať. Ale, aby ste si vedeli predstaviť, tak menštruačná chudoba je stav, kedy má osoba obmedzený alebo žiadny prístup k menštruačným potrebám, či už na celé alebo na čiastočné trvanie jej menštruácie. A tento obmedzený prístup môže vznikať buď kvôli jej nízkemu osobnému alebo rodinnému rozpočtu, kvôli potrebe použitia financií na iné základné životné potreby alebo v dôsledku nedostatku informácií o menštruácii a o dostupných menštruačných potrebách a ich použití, alebo aj kvôli celospoločenskej stigme, ktorá môže brániť osobe v obstaraní si týchto potrieb. Čiže to je aj definícia, ktorá je aj v rámci odbornej verejnosti uznávaná, ale, aby som to povedala aj takou ľudskejšou rečou, osoby zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo napríklad študujúce s nízkym príjmom sa často musia zaobísť bez týchto potrieb a čelia takzvanej menštruačnej dileme. A to je opäť niečo, čo by som mala definovať, aby sme sa lepšie chápali, aby ste teda porozumeli aj významu tohto zákona. A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, že či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život, ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás stávajú luxusom. A vy si vlastne vyberáte, čo, životné potreby alebo potreby na menštruáciu. Lenže problém je v tom, že menštruácia si nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde, lebo je to jednoducho fyzický cyklus. A aj preto mnohé dievčatá, ženy práve v tom čase, keď si jednoducho tieto potreby nemôžu dovoliť, napríklad vynechajú školu alebo vynechajú prácu. Celkom bežná je aj improvizácia pri výrobe menštruačných potrieb, a síce, že keď teda nemajú dostatočné finančné prostriedky na zaobstaranie vložiek alebo tampónov, tak siahajú po rôznych náhradách od novín cez rôzne handričky a podobne. A to práve môže ohrozovať aj ich zdravie. A vrátila by som sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, že aj preto je toto téma zdravotná alebo zdravotnícka. Menštruačná chudoba je skutočným politickým a socioekonomickým problémom. A zároveň o tomto probléme koluje taká povera, že sa týka iba tých najchudobnejších častí sveta, že to poznajú niekde v Afrike alebo v Ázii a že nás sa to nejak netýka. Pritom aj kvôli ekonomickým dopadom pretrvávajúcich kríz je čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom aj v rámci Európy a tiež aj na Slovensku. Aj preto mnohé krajiny, a sú to do veľkej miery európske krajiny, ale máme príklady aj zo Spojených štátov amerických, z Austrálie a z ďalších, pristúpili k prijímaniu opatrení práve na zníženie tejto menštruačnej chudoby, aby zabezpečili pre zraniteľné skupiny prístup k dostupným menštruačným potrebám. Je to už roky, čo sa týmto problémom niektoré krajiny zaoberajú. Žiaľ, u nás na Slovensku bola táto téma, ako som vám spomínala už vo svojom úvodnom slove ešte v roku 2021, pred piatimi rokmi, absolútnym tabu, strašiakom a mnohí ľudia sa jej báli aj kvôli tomu, že jej nerozumeli. No a samozrejme kvôli tomu, že o menštruácii sa nehovorí. Menštruácia je tabu. Je to pre mnohých ľudí niečo, čo je veľmi intímne, súkromné, priam špinavé a o čom by sme sa nemali na verejnosti baviť. Ale práve naopak a tu opäť zdôrazním, že je to téma zdravia, aj práve kvôli nej by sme sa o tom baviť mali a v iných krajinách to robia a prijímajú efektívne opatrenia. Možno taký dovetok hlavne pre pánov, lebo tí si možno nevedia predstaviť, čo to znamená nemať na takéto potreby, ale každý mesiac stoja menštruačné potreby v priemere 10 až 15 € na osobu. K tejto položke ale musíte pripočítať rôzne ďalšie potreby, ako napríklad lieky proti bolesti, nákup spodnej bielizne alebo posteľnej bielizne a ďalšie. A to, keď si predstavíte pre rozpočet napríklad mladej študentky, keď vieme, že študenti momentálne majú taký najväčší rozpočet okolo 300 €, z ktorého si musia teda pokryť absolútne všetko od bývania cez stravu a ďalšie základné potreby, napríklad, ja neviem, knihy, učebnice a podobne, tak jednoducho im ostáva veľmi málo peňazí na prežitie a aj v takýchto prípadoch nemusia mať dostatočný rozpočet na to, aby si zabezpečili práve menštruačné potreby. Dokonca pätina zo študentov žije z menej ako 50 € na mesiac. Čiže viete si predstaviť, že pri takomto rozpočte tých 10 alebo 15 € je suma, ktorú si jednoducho nemôžete dovoliť. A ja úplne chápem, že nás, ako tu sedíme, sa niečo také netýka, netýka sa to asi ani našich dcér, našich sestier, ale to neznamená, že tento problém neexistuje. Rovnako si viete predstaviť, že pre nízkopríjmovú domácnosť alebo pre matku samoživiteľku, ktorá žije so svojimi dvoma dcérami, to znamená, že trikrát po 10 až 15 € musíte počítať a to ten rodinný rozpočet často nemusí vedieť utiahnuť. Zároveň, ak chceme nejaké dáta, tak sa treba pozrieť na to, pretože donedávna sme dáta nemali. Prejdem aj k tomu, že teda teraz ich už máme, ale tie dáta sme porovnávali s tým, aká je miera chudoby na Slovensku, pretože práve tí ľudia, ktorí spadajú do tejto kategórie, a je ich teda niečo okolo 18 %, sú najviac ohrození aj menštruačnou chudobou. Samozrejme, že sa jedná o rodiny s deťmi, ale aj a najmä jednorodičovské domácnosti. Ako som už povedala, žiaľ, menštruácia si skutočne nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde a potom sa s tým musíte vysporiadať. Podľa prieskumu NMS, ktorý bol realizovaný pre spoločnosť Tesco, ktorá už niekoľko rokov podporuje rôzne riešenia menštruačnej chudoby, podľa tohto prieskumu, ktorý bol zhotovený v máji 2024, ale je rovnako potvrdený aj minulý rok, až 44 % žien na Slovensku zažilo menštruačnú chudobu. To znamená, že takmer polovica žien na Slovensku si v nejakom období svojho života jednoducho nemohla dovoliť kúpiť menštruačné potreby. Ja si myslím, že toto je enormné číslo a len to potvrdzuje, že tento problém je slovenským problémom. Problémom našich slovenských dievčat a žien a nemali by sme sa tváriť, že ho nevidíme. Šestnásť percent ju zažíva aj v súčasnosti a pre 2 % je to pravidelný problém. Najčastejšie sú to, aj tento prieskum to potvrdzuje, práve matky samoživiteľky s nižším príjmom. Tri štvrtiny žien v situácii menštruačnej chudoby sa kvôli nákupu potrieb museli obmedzovať pri nákupe potravín, oblečenia, služieb a starostlivosti pre seba. Čiže to vidíte, že tri štvrtiny žien čelili tomu, čo som na začiatku definovala ako menštruačnú dilemu. Osemdesiat percent žien by ocenilo potreby zdarma na pracoviskách alebo vo verejných budovách. Šesť percent sa priznalo, že používa náhrady za menštruačné potreby a takýmto spôsobom ohrozuje svoje zdravie. Vedome, pretože nemajú na výber. Až 96 % uvádza, že menštruačné potreby považuje za základnú potrebu. A tu by som opäť chcela zdôrazniť, že nepoužívame pojem menštruačné pomôcky, pretože to nie je niečo, čo vám pomôže alebo má pomáhať. To je potreba, pretože to jednoducho potrebujete a nemáte na výber. Napríklad na rozdiel od niečoho, čo síce nazývame potreby, holiace potreby, ale či sa holíte, či nie, to je jednoducho vaša slobodná voľba. Ale to, či máte menštruáciu a či ju môžete efektívne riešiť, tam jednoducho si nevyberiete. Čiže aj to je rozdiel medzi týmito pojmami. Aké sú teda dôsledky? A ja som to už aj načrtla. Dôsledky menštruačnej chudoby sú vynechávanie školskej dochádzky alebo práce, ale napríklad aj účasti na spoločenskom živote a aktivitách, čo samozrejme predstavuje porušenie základných práv a zároveň aj dôstojnosti danej osoby, pretože keď sa raz nemôžete zúčastňovať, keď raz nemôžete žiť dôstojný život len kvôli tomu, že raz za mesiac jednoducho musíte siahať po rôznych alternatívach alebo musíte ostať doma, tak to je hrubým porušením vašich ľudských práv. Riešenie menštruačnej chudoby si podľa odbornej verejnosti vyžaduje skutočne holistický prístup, ktorý spája jednak dostupnosť týchto potrieb a jednak vzdelávanie a informovanosť o menštruácii, o produktoch menštruačnej hygieny a samozrejme odbúravanie bariér v prístupe k týmto potrebám. Tu by som chcela zdôrazniť, že u nás je nedostatočná, nemoderná a žiaľ nie dostupná, pretože žiačky k nej nemajú všetky prístup, edukácia ohľadom tejto menštruácie alebo teda menštruačnej chudoby a často aj dievčatá jednoducho tým, že sa v rodinách o tom nerozprávajú, ani nevedia, aké sú tie potreby, ako si ich zaobstarať a vôbec vzťahová a sexuálna výchova u nás je na veľmi, veľmi slabej úrovni. A práve to je to miesto, kde by sa mali naše deti, a nielen dievčatá, ale samozrejme aj chlapci práve kvôli tomu, aby sa odbúralo celé to tabu okolo menštruácie, vzdelávať a kde by mali dostať aj tieto, či už teda teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Žiaľ, ako som povedala, u nás je toto na veľmi slabej úrovni. Česť výnimkám, tým školám, kde skutočne aj tí vyučujúci alebo odborná verejnosť jednoducho dbajú na to, aby sa tam o tom deti dozvedeli. Náš predložený návrh zákona obsahuje konkrétne dve opatrenia, ktoré sa osvedčili nielen v iných krajinách, ale už aj v niektorých našich krajoch. Veľmi stručne ich pripomeniem. V prvom rade navrhujeme zavedenie bezplatných menštruačných potrieb do škôl, a to tak, že Ministerstvo školstva pridelí a poskytne finančné prostriedky na nákupy pre základné školy, stredné školy, ktoré spadajú pod Ministerstvo školstva, a iné školské zariadenia. A ja som sa pýtala aj pána ministra školstva Druckera v interpelácii, či plánujú riešiť menštruačnú chudobu, a odpovedal mi, že áno, plánujú. Neviem síce kedy, ale teda, že áno, vníma túto potrebu, tento problém a ja dúfam, že aj tento návrh zákona, ktorý je aktuálne tu, mu bude slúžiť ako inšpirácia. Druhý návrh, alebo teda druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je obmena a darovanie menštruačných potrieb zo štátnych hmotných rezerv pomáhajúcim profesiám a následná distribúcia osobám v núdzi. A je to preto, tu sme sa inšpirovali z Českej republiky, pretože tam majú systém, že vlastne v štátnych hmotných rezervách sa nachádza nejaký počet menštruačných vložiek, ktoré sú pravidelne každý rok obmieňané a tá časť, ktorá sa obmieňa, sa vlastne distribuuje organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, napríklad organizáciám pomáhajúcim týraným ženám, bezpečným ženským domovom alebo rôznym azylovým centrám, centrám núdzového bývania a ďalším. Napríklad sa tieto vložky môžu dostávať aj do väzníc alebo ľuďom bez domova. Menštruačná chudoba je dnes, ako som spomínala, riešená lokálne. Ten prvý príklad, veľmi dobrý príklad, od ktorého sa inšpirovali aj ďalšie župy, a musím povedať, že som hrdá, že som teda zrovna z tohto kraja, je Banskobystrický samosprávny kraj, kde župan Ondrej Lunter, napriek tomu, že táto téma vtedy ešte nebola, a poviem to tak, v úvodzovkách „sexy“, sa rozhodol zabezpečiť práve pre stredné školy v jeho pôsobnosti menštruačné potreby a odvtedy, to sa písal rok 2022, v tom pokračujú, školy si to pýtajú, žiadajú a nevyskytli sa tam žiadne problémy, pretože často sa hovorí práve v prípade tejto menštruačnej chudoby, že ak dáme niečo zadarmo do škôl, tak sa to tam rozhádže, rozkradne. Niekto bude s tými vložkami pred školou obchodovať, niekto si vezme pre sestry, pre – išla som povedať pre babku, ale to asi už nie – ale pre ďalších ľudí. Nie je to pravda. Skutočne tie potreby sa tam využívali iba pre tie dievčatá, ktoré to potrebovali, a nič zlé sa tam nestalo. Neboli zaznamenané žiadne problémy. Aj preto sa banskobystrická župa rozhodla rozšíriť tento svoj projekt na verejné budovy v správe župy a kultúrne inštitúcie ako divadlá, knižnice, múzeá, ale napríklad, a toto opäť veľmi oceňujem, aj centrá pre mladých SPACE, ktoré máme v Banskobystrickom kraji. Zároveň z dát, ktoré mi boli aj poskytnuté Banskobystrickým samosprávnym krajom, vyplýva, že sa jedná o veľa muziky za málo peňazí, ak to tak mám povedať, pretože skutočne v tom rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja je to len zanedbateľná suma, ktorá zároveň pomáha doslova tisícom žiačok a mladých dievčat. Potom sa pridal v roku 2025 aj Trnavský samosprávny kraj, ktorý teda zabezpečuje menštruačné potreby pre všetkých 44 župných stredných škôl a zároveň v spolupráci s obchodným reťazcom zabezpečili menštruačné nohavičky dievčatám so zdravotným znevýhodnením na jednej z trnavských škôl. Toto bola tiež veľmi pekná iniciatíva, ktorá opäť pomohla tým, ktoré to skutočne potrebujú. Zároveň som zachytila, že pred pár mesiacmi sa k tejto iniciatíve pridal aj Žilinský samosprávny kraj. Ja si však myslím, že to nemôžeme nechať iba na naše samosprávne kraje, ale mala by byť prijatá aj takáto národná úprava, pretože tá potreba sa týka nielen stredných škôl, ale samozrejme aj základných škôl a vysoké školy nevynímajúc. Všetky tieto kraje, ako aj odborná verejnosť, školy, firmy a organizácie, sú súčasťou platformy Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu, ktorej cieľom je, aby sa menštruácia stala rešpektovanou, prirodzenou a dôstojnou súčasťou verejného aj školského života. A ja by som aj z tohto miesta chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných Z tohto miesta by som chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných skriniek, ktoré odvtedy vyvíjali. Tak napriek tomu všetkému pokračovali v tejto veľmi potrebnej iniciatíve a verím, že v nej budú pokračovať aj, ak bude prijatý, nemyslím si, nie som naivná, náš zákon, ale možno nejaká obdobná úprava práve na úrovni Ministerstva školstva. Ja si myslím, že aj tieto dobré príklady priamo zo Slovenska ukazujú jednak na jednej strane, že tu teda máme tento problém, ale na druhej strane aj, že ho vieme riešiť. Skutočne netreba veľa, ako som spomínala, tie dáta nám ukazujú, že je to veľa muziky za málo peňazí. A rovnako, rovnako tak aj tento náš, tento náš návrh nestojí štátny rozpočet veľa, však vieme, akú dieru máme vo verejných financiách, ale zároveň, keď si to prepočítate na to, koľkým tisícom dievčat to pomôže práve na tých školách, tak si myslím, že toto je jedno z opatrení, do ktorého by sme mali investovať. Investujeme do ich zdravia, do ich budúcnosti aj do toho, aby mohli riadne a dôstojne chodiť do školy a to si myslím, že je doslova na nezaplatenie. Zároveň teda tým druhým riešením, a to som už spomínala, nebudem to ďalej rozvíjať, sú práve tie štátne hmotné rezervy, aby sme teda tam dávali každoročne jednu časť z tých vložiek, ktoré sú v hmotných rezervách, práve tým pomáhajúcim organizáciám. Ja som sa infožiadosťou pýtala Štátnych hmotných rezerv na to, koľko majú aktuálne v zásobách a ako často ich obmieňajú. Žiaľ, obmieňajú ich len pred expiráciou. A to je už pomerne neskoro a nie je jasný ten systém, čo potom s nimi robia a ako ich darujú. Aj preto my sme toto dali do zákona, aby teda Štátne hmotné rezervy ich mohli darovať, aby to všetko bolo v súlade so zákonom a aby na to bol transparentný systém, aby ich mohli darovať práve tým pomáhajúcim organizáciám. S mojimi spolupredkladateľkami, poslankyňami Gregorovou a Kosovou, sme presvedčené, že každé dievča a každá žena majú právo na dôstojné podmienky života. A skutočne aj tieto opatrenia, ktoré navrhujeme, im môžu zaručiť, že aspoň tá menštruácia ich nebude v tej dôstojnosti života nejakým spôsobom obmedzovať, pretože nebudú čeliť menštruačnej dileme a nebudú sa musieť rozhodovať, či na konci mesiaca pôjdu do školy alebo nie. A viete, ja viem, že tento zákon neschválite, však sedí tu aktuálne jeden poslanec zo strany Smer plus pán podpredseda, nikto to nepočúva, nikoho to nezaujíma, lebo však idú opozičné návrhy. Ale chcela by som tento zákon iba takto na takom striebornom podnose ponúknuť ministrovi školstva pánovi Druckerovi, pretože však aj ho môžeme za niečo pochváliť. Momentálne prichádza aj s dôležitými opatreniami, napríklad čo sa týka obmedzenia sociálnych sietí. Ja chcem veriť, že mu záleží na mladých ľuďoch, tak by nemal obchádzať ani tento problém. Nebudem vás prosiť o podporu tohto zákona, lebo opakujem, viem, že ho neschválite, ale prosím vás aspoň o to, keď už ste tu teda až dvaja zo 79, aby ste ministrovi školstva povedali, že tento zákon tu je, má ho na striebornom podnose a môže si ho kľudne, ale kľudne prevziať, ja ho nebudem žiadnym spôsobom trasovať za to, že je plagiátor. Na to tu máme iných, ale budem rada, ak tým dievčatám a ženám pomôžeme. Poprej, ďakujem. Na vaše vystúpenie chcú reagovať.

Pekne za slovo ešte raz. Ja by som možno na začiatku iba takú krátku poznámku pre tých až dvoch pánov poslancov štyroch z koalície, ktorí tu sedia, že prečo vlastne tento návrh bol pridelený a podľa mňa veľmi správne výboru pre zdravotníctvo, pretože, keď vám ho budem odôvodňovať, tak možno budete mať pocit, že keďže sa to týka škôl, tak, že by to malo mať skôr školský výbor, ale je to téma, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týka zdravia, ktorá sa týka toho, že ako dievčatá a ženy, aký majú prístup k týmto potrebám a ako to ovplyvňuje ich zdravie. Takže ja som rada, že organizačný výbor alebo niekto, kto takýmto spôsobom triedi zákony, takže to priradil práve tomuto výboru. Je to veľmi správne rozhodnutie. V prvom rade by som chcela definovať menštruačnú chudobu, pretože si myslím, že to je termín, ktorému nie všetci v tejto sále rozumejú a možno potom aj to vytvára ten pocit, že hovoríme o niečom úplne inom, alebo, že Boh vie, komu tu ideme pomáhať. Ale, aby ste si vedeli predstaviť, tak menštruačná chudoba je stav, kedy má osoba obmedzený alebo žiadny prístup k menštruačným potrebám, či už na celé alebo na čiastočné trvanie jej menštruácie. A tento obmedzený prístup môže vznikať buď kvôli jej nízkemu osobnému alebo rodinnému rozpočtu, kvôli potrebe použitia financií na iné základné životné potreby alebo v dôsledku nedostatku informácií o menštruácii a o dostupných menštruačných potrebách a ich použití, alebo aj kvôli celospoločenskej stigme, ktorá môže brániť osobe v obstaraní si týchto potrieb. Čiže to je aj definícia, ktorá je aj v rámci odbornej verejnosti uznávaná, ale, aby som to povedala aj takou ľudskejšou rečou, osoby zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo napríklad študujúce s nízkym príjmom sa často musia zaobísť bez týchto potrieb a čelia takzvanej menštruačnej dileme. A to je opäť niečo, čo by som mala definovať, aby sme sa lepšie chápali, aby ste teda porozumeli aj významu tohto zákona. A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, že či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život, ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás stávajú luxusom. A vy si vlastne vyberáte, čo, životné potreby alebo potreby na menštruáciu. Lenže problém je v tom, že menštruácia si nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde, lebo je to jednoducho fyzický cyklus. A aj preto mnohé dievčatá, ženy práve v tom čase, keď si jednoducho tieto potreby nemôžu dovoliť, napríklad vynechajú školu alebo vynechajú prácu. Celkom bežná je aj improvizácia pri výrobe menštruačných potrieb, a síce, že keď teda nemajú dostatočné finančné prostriedky na zaobstaranie vložiek alebo tampónov, tak siahajú po rôznych náhradách od novín cez rôzne handričky a podobne. A to práve môže ohrozovať aj ich zdravie. A vrátila by som sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, že aj preto je toto téma zdravotná alebo zdravotnícka. Menštruačná chudoba je skutočným politickým a socioekonomickým problémom. A zároveň o tomto probléme koluje taká povera, že sa týka iba tých najchudobnejších častí sveta, že to poznajú niekde v Afrike alebo v Ázii a že nás sa to nejak netýka. Pritom aj kvôli ekonomickým dopadom pretrvávajúcich kríz je čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom aj v rámci Európy a tiež aj na Slovensku. Aj preto mnohé krajiny, a sú to do veľkej miery európske krajiny, ale máme príklady aj zo Spojených štátov amerických, z Austrálie a z ďalších, pristúpili k prijímaniu opatrení práve na zníženie tejto menštruačnej chudoby, aby zabezpečili pre zraniteľné skupiny prístup k dostupným menštruačným potrebám. Je to už roky, čo sa týmto problémom niektoré krajiny zaoberajú. Žiaľ, u nás na Slovensku bola táto téma, ako som vám spomínala už vo svojom úvodnom slove ešte v roku 2021, pred piatimi rokmi, absolútnym tabu, strašiakom a mnohí ľudia sa jej báli aj kvôli tomu, že jej nerozumeli. No a samozrejme kvôli tomu, že o menštruácii sa nehovorí. Menštruácia je tabu. Je to pre mnohých ľudí niečo, čo je veľmi intímne, súkromné, priam špinavé a o čom by sme sa nemali na verejnosti baviť. Ale práve naopak a tu opäť zdôrazním, že je to téma zdravia, aj práve kvôli nej by sme sa o tom baviť mali a v iných krajinách to robia a prijímajú efektívne opatrenia. Možno taký dovetok hlavne pre pánov, lebo tí si možno nevedia predstaviť, čo to znamená nemať na takéto potreby, ale každý mesiac stoja menštruačné potreby v priemere 10 až 15 € na osobu. K tejto položke ale musíte pripočítať rôzne ďalšie potreby, ako napríklad lieky proti bolesti, nákup spodnej bielizne alebo posteľnej bielizne a ďalšie. A to, keď si predstavíte pre rozpočet napríklad mladej študentky, keď vieme, že študenti momentálne majú taký najväčší rozpočet okolo 300 €, z ktorého si musia teda pokryť absolútne všetko od bývania cez stravu a ďalšie základné potreby, napríklad, ja neviem, knihy, učebnice a podobne, tak jednoducho im ostáva veľmi málo peňazí na prežitie a aj v takýchto prípadoch nemusia mať dostatočný rozpočet na to, aby si zabezpečili práve menštruačné potreby. Dokonca pätina zo študentov žije z menej ako 50 € na mesiac. Čiže viete si predstaviť, že pri takomto rozpočte tých 10 alebo 15 € je suma, ktorú si jednoducho nemôžete dovoliť. A ja úplne chápem, že nás, ako tu sedíme, sa niečo také netýka, netýka sa to asi ani našich dcér, našich sestier, ale to neznamená, že tento problém neexistuje. Rovnako si viete predstaviť, že pre nízkopríjmovú domácnosť alebo pre matku samoživiteľku, ktorá žije so svojimi dvoma dcérami, to znamená, že trikrát po 10 až 15 € musíte počítať a to ten rodinný rozpočet často nemusí vedieť utiahnuť. Zároveň, ak chceme nejaké dáta, tak sa treba pozrieť na to, pretože donedávna sme dáta nemali. Prejdem aj k tomu, že teda teraz ich už máme, ale tie dáta sme porovnávali s tým, aká je miera chudoby na Slovensku, pretože práve tí ľudia, ktorí spadajú do tejto kategórie, a je ich teda niečo okolo 18 %, sú najviac ohrození aj menštruačnou chudobou. Samozrejme, že sa jedná o rodiny s deťmi, ale aj a najmä jednorodičovské domácnosti. Ako som už povedala, žiaľ, menštruácia si skutočne nevyberá, či na ňu máte alebo nie. Ona proste príde a potom sa s tým musíte vysporiadať. Podľa prieskumu NMS, ktorý bol realizovaný pre spoločnosť Tesco, ktorá už niekoľko rokov podporuje rôzne riešenia menštruačnej chudoby, podľa tohto prieskumu, ktorý bol zhotovený v máji 2024, ale je rovnako potvrdený aj minulý rok, až 44 % žien na Slovensku zažilo menštruačnú chudobu. To znamená, že takmer polovica žien na Slovensku si v nejakom období svojho života jednoducho nemohla dovoliť kúpiť menštruačné potreby. Ja si myslím, že toto je enormné číslo a len to potvrdzuje, že tento problém je slovenským problémom. Problémom našich slovenských dievčat a žien a nemali by sme sa tváriť, že ho nevidíme. Šestnásť percent ju zažíva aj v súčasnosti a pre 2 % je to pravidelný problém. Najčastejšie sú to, aj tento prieskum to potvrdzuje, práve matky samoživiteľky s nižším príjmom. Tri štvrtiny žien v situácii menštruačnej chudoby sa kvôli nákupu potrieb museli obmedzovať pri nákupe potravín, oblečenia, služieb a starostlivosti pre seba. Čiže to vidíte, že tri štvrtiny žien čelili tomu, čo som na začiatku definovala ako menštruačnú dilemu. Osemdesiat percent žien by ocenilo potreby zdarma na pracoviskách alebo vo verejných budovách. Šesť percent sa priznalo, že používa náhrady za menštruačné potreby a takýmto spôsobom ohrozuje svoje zdravie. Vedome, pretože nemajú na výber. Až 96 % uvádza, že menštruačné potreby považuje za základnú potrebu. A tu by som opäť chcela zdôrazniť, že nepoužívame pojem menštruačné pomôcky, pretože to nie je niečo, čo vám pomôže alebo má pomáhať. To je potreba, pretože to jednoducho potrebujete a nemáte na výber. Napríklad na rozdiel od niečoho, čo síce nazývame potreby, holiace potreby, ale či sa holíte, či nie, to je jednoducho vaša slobodná voľba. Ale to, či máte menštruáciu a či ju môžete efektívne riešiť, tam jednoducho si nevyberiete. Čiže aj to je rozdiel medzi týmito pojmami. Aké sú teda dôsledky? A ja som to už aj načrtla. Dôsledky menštruačnej chudoby sú vynechávanie školskej dochádzky alebo práce, ale napríklad aj účasti na spoločenskom živote a aktivitách, čo samozrejme predstavuje porušenie základných práv a zároveň aj dôstojnosti danej osoby, pretože keď sa raz nemôžete zúčastňovať, keď raz nemôžete žiť dôstojný život len kvôli tomu, že raz za mesiac jednoducho musíte siahať po rôznych alternatívach alebo musíte ostať doma, tak to je hrubým porušením vašich ľudských práv. Riešenie menštruačnej chudoby si podľa odbornej verejnosti vyžaduje skutočne holistický prístup, ktorý spája jednak dostupnosť týchto potrieb a jednak vzdelávanie a informovanosť o menštruácii, o produktoch menštruačnej hygieny a samozrejme odbúravanie bariér v prístupe k týmto potrebám. Tu by som chcela zdôrazniť, že u nás je nedostatočná, nemoderná a žiaľ nie dostupná, pretože žiačky k nej nemajú všetky prístup, edukácia ohľadom tejto menštruácie alebo teda menštruačnej chudoby a často aj dievčatá jednoducho tým, že sa v rodinách o tom nerozprávajú, ani nevedia, aké sú tie potreby, ako si ich zaobstarať a vôbec vzťahová a sexuálna výchova u nás je na veľmi, veľmi slabej úrovni. A práve to je to miesto, kde by sa mali naše deti, a nielen dievčatá, ale samozrejme aj chlapci práve kvôli tomu, aby sa odbúralo celé to tabu okolo menštruácie, vzdelávať a kde by mali dostať aj tieto, či už teda teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Žiaľ, ako som povedala, u nás je toto na veľmi slabej úrovni. Česť výnimkám, tým školám, kde skutočne aj tí vyučujúci alebo odborná verejnosť jednoducho dbajú na to, aby sa tam o tom deti dozvedeli. Náš predložený návrh zákona obsahuje konkrétne dve opatrenia, ktoré sa osvedčili nielen v iných krajinách, ale už aj v niektorých našich krajoch. Veľmi stručne ich pripomeniem. V prvom rade navrhujeme zavedenie bezplatných menštruačných potrieb do škôl, a to tak, že Ministerstvo školstva pridelí a poskytne finančné prostriedky na nákupy pre základné školy, stredné školy, ktoré spadajú pod Ministerstvo školstva, a iné školské zariadenia. A ja som sa pýtala aj pána ministra školstva Druckera v interpelácii, či plánujú riešiť menštruačnú chudobu, a odpovedal mi, že áno, plánujú. Neviem síce kedy, ale teda, že áno, vníma túto potrebu, tento problém a ja dúfam, že aj tento návrh zákona, ktorý je aktuálne tu, mu bude slúžiť ako inšpirácia. Druhý návrh, alebo teda druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je obmena a darovanie menštruačných potrieb zo štátnych hmotných rezerv pomáhajúcim profesiám a následná distribúcia osobám v núdzi. A je to preto, tu sme sa inšpirovali z Českej republiky, pretože tam majú systém, že vlastne v štátnych hmotných rezervách sa nachádza nejaký počet menštruačných vložiek, ktoré sú pravidelne každý rok obmieňané a tá časť, ktorá sa obmieňa, sa vlastne distribuuje organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, napríklad organizáciám pomáhajúcim týraným ženám, bezpečným ženským domovom alebo rôznym azylovým centrám, centrám núdzového bývania a ďalším. Napríklad sa tieto vložky môžu dostávať aj do väzníc alebo ľuďom bez domova. Menštruačná chudoba je dnes, ako som spomínala, riešená lokálne. Ten prvý príklad, veľmi dobrý príklad, od ktorého sa inšpirovali aj ďalšie župy, a musím povedať, že som hrdá, že som teda zrovna z tohto kraja, je Banskobystrický samosprávny kraj, kde župan Ondrej Lunter, napriek tomu, že táto téma vtedy ešte nebola, a poviem to tak, v úvodzovkách „sexy“, sa rozhodol zabezpečiť práve pre stredné školy v jeho pôsobnosti menštruačné potreby a odvtedy, to sa písal rok 2022, v tom pokračujú, školy si to pýtajú, žiadajú a nevyskytli sa tam žiadne problémy, pretože často sa hovorí práve v prípade tejto menštruačnej chudoby, že ak dáme niečo zadarmo do škôl, tak sa to tam rozhádže, rozkradne. Niekto bude s tými vložkami pred školou obchodovať, niekto si vezme pre sestry, pre – išla som povedať pre babku, ale to asi už nie – ale pre ďalších ľudí. Nie je to pravda. Skutočne tie potreby sa tam využívali iba pre tie dievčatá, ktoré to potrebovali, a nič zlé sa tam nestalo. Neboli zaznamenané žiadne problémy. Aj preto sa banskobystrická župa rozhodla rozšíriť tento svoj projekt na verejné budovy v správe župy a kultúrne inštitúcie ako divadlá, knižnice, múzeá, ale napríklad, a toto opäť veľmi oceňujem, aj centrá pre mladých SPACE, ktoré máme v Banskobystrickom kraji. Zároveň z dát, ktoré mi boli aj poskytnuté Banskobystrickým samosprávnym krajom, vyplýva, že sa jedná o veľa muziky za málo peňazí, ak to tak mám povedať, pretože skutočne v tom rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja je to len zanedbateľná suma, ktorá zároveň pomáha doslova tisícom žiačok a mladých dievčat. Potom sa pridal v roku 2025 aj Trnavský samosprávny kraj, ktorý teda zabezpečuje menštruačné potreby pre všetkých 44 župných stredných škôl a zároveň v spolupráci s obchodným reťazcom zabezpečili menštruačné nohavičky dievčatám so zdravotným znevýhodnením na jednej z trnavských škôl. Toto bola tiež veľmi pekná iniciatíva, ktorá opäť pomohla tým, ktoré to skutočne potrebujú. Zároveň som zachytila, že pred pár mesiacmi sa k tejto iniciatíve pridal aj Žilinský samosprávny kraj. Ja si však myslím, že to nemôžeme nechať iba na naše samosprávne kraje, ale mala by byť prijatá aj takáto národná úprava, pretože tá potreba sa týka nielen stredných škôl, ale samozrejme aj základných škôl a vysoké školy nevynímajúc. Všetky tieto kraje, ako aj odborná verejnosť, školy, firmy a organizácie, sú súčasťou platformy Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu, ktorej cieľom je, aby sa menštruácia stala rešpektovanou, prirodzenou a dôstojnou súčasťou verejného aj školského života. A ja by som aj z tohto miesta chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných Z tohto miesta by som chcela poďakovať, či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných skriniek, ktoré odvtedy vyvíjali. Tak napriek tomu všetkému pokračovali v tejto veľmi potrebnej iniciatíve a verím, že v nej budú pokračovať aj, ak bude prijatý, nemyslím si, nie som naivná, náš zákon, ale možno nejaká obdobná úprava práve na úrovni Ministerstva školstva. Ja si myslím, že aj tieto dobré príklady priamo zo Slovenska ukazujú jednak na jednej strane, že tu teda máme tento problém, ale na druhej strane aj, že ho vieme riešiť. Skutočne netreba veľa, ako som spomínala, tie dáta nám ukazujú, že je to veľa muziky za málo peňazí. A rovnako, rovnako tak aj tento náš, tento náš návrh nestojí štátny rozpočet veľa, však vieme, akú dieru máme vo verejných financiách, ale zároveň, keď si to prepočítate na to, koľkým tisícom dievčat to pomôže práve na tých školách, tak si myslím, že toto je jedno z opatrení, do ktorého by sme mali investovať. Investujeme do ich zdravia, do ich budúcnosti aj do toho, aby mohli riadne a dôstojne chodiť do školy a to si myslím, že je doslova na nezaplatenie. Zároveň teda tým druhým riešením, a to som už spomínala, nebudem to ďalej rozvíjať, sú práve tie štátne hmotné rezervy, aby sme teda tam dávali každoročne jednu časť z tých vložiek, ktoré sú v hmotných rezervách, práve tým pomáhajúcim organizáciám. Ja som sa infožiadosťou pýtala Štátnych hmotných rezerv na to, koľko majú aktuálne v zásobách a ako často ich obmieňajú. Žiaľ, obmieňajú ich len pred expiráciou. A to je už pomerne neskoro a nie je jasný ten systém, čo potom s nimi robia a ako ich darujú. Aj preto my sme toto dali do zákona, aby teda Štátne hmotné rezervy ich mohli darovať, aby to všetko bolo v súlade so zákonom a aby na to bol transparentný systém, aby ich mohli darovať práve tým pomáhajúcim organizáciám. S mojimi spolupredkladateľkami, poslankyňami Gregorovou a Kosovou, sme presvedčené, že každé dievča a každá žena majú právo na dôstojné podmienky života. A skutočne aj tieto opatrenia, ktoré navrhujeme, im môžu zaručiť, že aspoň tá menštruácia ich nebude v tej dôstojnosti života nejakým spôsobom obmedzovať, pretože nebudú čeliť menštruačnej dileme a nebudú sa musieť rozhodovať, či na konci mesiaca pôjdu do školy alebo nie. A viete, ja viem, že tento zákon neschválite, však sedí tu aktuálne jeden poslanec zo strany Smer plus pán podpredseda, nikto to nepočúva, nikoho to nezaujíma, lebo však idú opozičné návrhy. Ale chcela by som tento zákon iba takto na takom striebornom podnose ponúknuť ministrovi školstva pánovi Druckerovi, pretože však aj ho môžeme za niečo pochváliť. Momentálne prichádza aj s dôležitými opatreniami, napríklad čo sa týka obmedzenia sociálnych sietí. Ja chcem veriť, že mu záleží na mladých ľuďoch, tak by nemal obchádzať ani tento problém. Nebudem vás prosiť o podporu tohto zákona, lebo opakujem, viem, že ho neschválite, ale prosím vás aspoň o to, keď už ste tu teda až dvaja zo 79, aby ste ministrovi školstva povedali, že tento zákon tu je, má ho na striebornom podnose a môže si ho kľudne, ale kľudne prevziať, ja ho nebudem žiadnym spôsobom trasovať za to, že je plagiátor. Na to tu máme iných, ale budem rada, ak tým dievčatám a ženám pomôžeme. Poprej, ďakujem. Na vaše vystúpenie chcú reagovať.

Podpredseda. No konečne prišiel ten moment, že sa v tom... Ale nie, ďakujem. Podľa mňa to tak dobre ozvučilo to, čo idem povedať. Tak tng tng tng. Konečne prišiel ten moment, že sa ideme venovať pomoci ľuďom v tejto krajine. Začínajú opozičné návrhy zákonov. Tak ďakujem pekne teda aj za ten gong. Aj keď teda nechtiac, ale možno ani nie. Ja som skutočne rada, že už sme prešli celou touto trápenicou skutočne nepodstatných, nezaujímavých, pre ľudí nič neriešiacich zákonov a môžeme sa venovať tomu, čo by skutočne Slovensko posunulo vpred. A jedným z týchto návrhov zákonov je aj náš návrh o niektorých opatreniach na zníženie menštruačnej chudoby. A ja som o to viac hrdá na tento zákon, že je to vôbec prvýkrát v histórii Slovenska, čo sa v tomto parlamente bude prejednávať zákon v tejto oblasti. A pred rokmi, bolo to v roku 2021, keď som otvorila túto tému ešte ako taká one by politička a začala som o nej písať blogy, tak to vyvolalo také rôzne reakcie a skepsu a zosmiešňovanie a spoločne s ostatnými kolegyňami z Progresívneho Slovenska sme si vypočuli, aké sme extrémistky, komunistky, dokonca marxistky. A som rada, že dnes sa o tejto téme hovorí čím ďalej, tým viac aj v spoločnosti a že dokonca aj bez takéhoto návrhu zákona na tej regionálnej úrovni, a síce na úrovni samosprávnych krajov, sa začal tento problém, ktorý nie je problémom iných krajín, ale aj problémom Slovenska, dievčat a žien na Slovensku, že sa to začalo riešiť. A že už to teda nie je žiadna extrémistická, progresívna, liberálna a už vôbec nie zahraničná téma, ale práve naopak, že sme si aj ako spoločnosť, alebo aspoň časť z nej, uvedomili, že sa jedná o tému sociálnu, že sa jedná o tému, ktorá má pomôcť, pretože tu máme takýto problém, a teda aj tomu Slovensku. A cieľom nášho zákona je teda zaviesť niektoré, opakujem, niektoré efektívne opatrenia na prevenciu a boj s menštruačnou chudobou a pozitívne nimi zároveň motivovať k tomu, aby boli prijaté ďalšie opatrenia. My sme sa pri tvorbe tohto zákona inšpirovali aj v iných krajinách, pretože iné krajiny už samozrejme k takýmto riešeniam pristúpili, ale dá sa robiť omnoho viac. My vás žiadame spraviť aspoň to minimum. A viac, vážený pán predsedajúci, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. Ďakujem. Dávam slovo.