Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte uviesť, že pani štátna tajomníčka Roskoványi sa k predmetnej komunikácii, na ktorú sa pýtate, v minulosti už vyjadrila, pričom vo svojom vyjadrení poprela informácie, ktoré sú o nej dodnes bez akýchkoľvek dôkazov zverejňované. Chcem zdôrazniť, pán poslanec, že medializovaná komunikácia bola vedená tretími osobami, pani Roskoványi nebola jej účastníčkou a z predmetnej komunikácie ani nevyplýva, že by o nej vedela. Ešte pre nástupom vládnej koalície Igora Matoviča, ktorej ste boli súčasťou, disponovali predmetnou komunikáciu orgány činné v trestnom konaní aj slovenské médiá. Pani Roskoványi nebola v súvislosti s komunikáciou, v ktorej sa spomínalo jej meno, predmetom žiadneho vyšetrovania či dokazovania. Na základe medializovaných informácii Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky realizoval s pani Roskoványi bezpečnostný pohovor. Po jeho absolvovaní jej osvedčenie o bezpečnostnej previerke zostalo naďalej v platnosti. Katarína Roskoványi, ako možno viete, ešte pred pár dňami kontinuálne pracovala na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a spĺňa všetky zákonné podmienky na post štátnej tajomníčky. Je bezúhonná a tak treba na ňu aj hľadieť.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, pokiaľ mám správne informácie, tak sa priebežne vykonáva vždy tretin... v tretine tých náramkov údržba z hľadiska ich udržiavania v okamžitom použiteľnom stave, tak aby bolo stále dostatočný počet tých náramkov na to, aby sa dali, dali aktuálne používať. Čiže preto prebieha tá údržba a kontrola v nejakom, v nejakom počte postupne, nie naraz, aby boli vždy aktuálne použiteľné tie, ktoré budú, bude môcť byť využité.
Ono aj v súčasnosti je možné ukladanie trestu domáceho väzenia, len momentálne ten systém trestného práva a Trestného zákona je nastavený tak, že je pre každého sudcu jednoduchšie uložiť trest domáceho... trest odňatia slobody, ako trest domáceho väzenia a tieto alternatívne tresty sa ukladajú v minimálnej miere, čo je práve účelom, účelom zákona, aby sa vo väčšej miere využívalo, aby sa vo väčšej miere tento inštitút používal.
A je, by som povedal, veľmi zle interpretované vo vzťahu k verejnosti, že takýto trest vlastne ako keby trestom nebol, len treba si uvedomiť, že tieto tresty sú takisto do značnej miery obmedzujúce osobnú slobodu jednotlivých páchateľov odsúdených, ktorí len nebudú uzavretí vo väznici spolu s ďalšími väzňami, ktorí budú môcť na nich ďalej kriminálne pôsobiť, ale budú vo svojom domácom väzení, ale takisto uzavretí, budú mať presne stanovené, alebo ten systém je nastavený tak, že majú presne stanovené, kde sa môžu pohybovať, za akých podmienok, že môžu ísť do práce a naspäť a mimo toho sa nemôžu vôbec nikde pohybovať alebo teda majú určený okruh, kde sa môžu pohybovať. Čiže takisto je to zásadný zásah do osobnej slobody a zásadné obmedzenie toho práva na osobnú slobodu, čiže z tohto pohľadu si myslíme, že najmä pre prvopáchateľov trestnej činnosti sú to tresty, ktoré budú dostatočné na to, aby zabezpečili prevýchovu týchto páchateľov.
A pokiaľ sa pýtate o tie analýzy, ako som povedal, nedá sa predpokladať, pretože súd vždy bude vyhodnocovať jednotlivé okolnosti prípadu s novonastavenými podmienkami ukladania trestov, ktoré dávajú dôraz najmä a prioritizujú náhradu škody a ďalšie skutočnosti, ktoré má sudca posúdiť, čiže veľmi ťažko dnes, keďže nemáme s takýmto, s takýmto ukladaním trestov nejakú bohatú skúsenosť, predpokladať, že koľko týchto trestov bude v najbližšej budúcnosti uložených. Avšak nepredpokladáme, že to bude mať nejaký masívny nárast zo dňa na deň a že tie súdy sa budú musieť na, na túto prax ukladania trestov pripraviť a postupne ich zavádzať, zavádzať do praxe. A počítame s tým, že ten nábeh bude postupný a bude čím ďalej v čase tým bežnejší a tým vo väčšej miere.
Ďakujem.

-----------------------------------------

vymazať rámček

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, doposiaľ Slovenská republika obstarala 1 650 setov na monitorovanie osôb. Nejde však o počet, ktorý je okamžite využiteľný v jednotlivých konaniach, pretože približne jedna tretina z tohto počtu sa nachádza na pravidelnej priebežnej údržbe alebo logistike. Po každom použití a skončení kontroly prebieha profilaxia zariadení a potrebný servis. V prípade poškodenia zo strany kontrolovaných osôb dochádza k vymáhaniu spôsobenej škody zo strany ministerstva spravodlivosti.
Batérie v samotných náramkoch sú vymieňané výrobcom v určených intervaloch, pričom zariadenia sú preto udržiavané v riadnom technickom stave. Životnosť zariadení je v zásade neobmedzená, možnosť ich využitia je limitovaná skôr technologickým vývojom v oblasti obslužných softvérov a vonkajšími faktormi, ako sú služby tretích strán, napríklad mobilní operátori alebo dodávatelia iných technológií.
Pokiaľ ide o vašu otázku z hľadiska ukladania trestu domáceho násilia do budúcnosti, na základe dostupných dát aktuálne nie je možné presnejšie vyčísliť alebo určiť percentuálny podiel uložených trestov domáceho väzenie v budúcnosti. Tento stav je determinovaný mnohými faktormi trestného systému a konania, najmä okolnosťami jednotlivých prípadov a s tým spojeným posúdením práve zo strany konajúcich súdov, ktoré budú v budúcnosti môcť takýto trest domáceho väzenia uložiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku.
Ako som už uviedol, pani poslankyňa, Policajný zbor má určité špecifické postavenie a plní špecifické úlohy na rozdiel od napríklad klasickej štátnej správy alebo verejnej správy, kde nie sú nastavené osobitné kontrolné mechanizmy. V rámci Policajného zboru sú nastavené také kontrolné mechanizmy, ktoré majú práve chrániť takýchto oznamovateľov, a to je, ako som povedal buď kontrolný útvar Krajského riaditeľstva Policajného zboru, alebo Úrad inšpekčnej služby, ktorý by mohol preverovať takého podania, pokiaľ by zo strany zamestnávateľa bolo na daného policajta vytváraný nejaký nátlak alebo nejaká diskriminácia z hľadiska práve toho, že nahlásil nejakú korupčnú činnosť alebo nejakú protispoločenskú činnosť. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že Policajný zbor má práve takéto osobitné postavenie, kde sú osobitné mechanizmy kontroly aj vo vzťahu k nahlasovaniu takejto činnosti oproti iným orgánom štátnej správy, ktoré takého osobitné kontrolné mechanizmy nemajú a tam je takýto mechanizmus v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku. Som rád, že môžem plne rozptýliť vaše pochybnosti, ktoré naznačujete pravdepodobne v súvislosti s novelizáciou zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V prvom rade treba povedať, že Policajný zbor má viacero úrovni internej kontroly, ktoré riešia podobné situácie. V dnešnej dobe sa príslušník Policajného zboru nemusí v prípade nahlásenia trestného činu svojho nadriadeného obávať v odvetných opatrení bez ohľadu na využitie štatútu chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Aj v prípade, že v zmysle súčasnej právnej úprave nepožiada o ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, je totiž chránený internými postupmi v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev. V prípade, že by mal pocit, že je voči nemu postupované nespravodlivo z dôvodu ohlásenie protispoločenskej činnosti, zasiahne odbor kontroly Prezídia Policajného zboru, resp. na nižšej úrovni útvar kontroly príslušného Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Tieto oddelenia sú zároveň oprávnené aj prijímať netrestné podnety od príslušníkov Policajného zboru, ako sú podozrenia zo spáchania priestupkov, či z nevhodného správania sa nadriadeného.
V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu preberá vyšetrovanie Úrad inšpekčnej služby, pričom naďalej je oznamovateľ oprávnený podať sťažnosť na Útvar kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ak by mal pocit, že je nadriadeným diskriminovaný.
Podľa informácií z ministerstva vnútra len pre ilustráciu, v roku 2023 sa Odbor boja proti korupciu Úradu inšpekčnej služby zaoberal trestnými činmi prijímania úplatku, resp. zneužitím právomoci verejného činiteľa súvisiacej s korupciou v 16 prípadoch, pričom ani jeden z oznamovateľov nie je chránený podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa informácií, ktorými disponujem, nečelil žiaden z oznamovateľov žiadnej šikane ani diskriminácii. Chápem, že sa môžete obávať o to, čo by mohlo nastať v budúcnosti. Je však veľmi ťažké špekulovať o prípadoch čo ak, ale napriek tomu si dovolím predpokladať takmer s istou, že by zmena právnej úpravy nemala mať dosah na príslušníkov Policajného zboru.
V prvom rade by som pripomenul, že Policajný zbor sa má silné vnútorné mechanizmy, ktoré slúžia na zamedzenie podobného konania, ako je diskriminácia oznamovateľa.
V druhom rade by som rád upozornil na existenciu de facto tzv. compliance officer v rámci Policajného zboru, ktorých úloh je dohliadať na vnútornú integritu zboru.
V treťom rade by som pripomenul existenciu zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach o ochrane pred diskrimináciou, ktorý zakazuje v § 2 ods. 1 diskrimináciu aj na základe oznámenia trestnej činnosti.
V štvrtom rade by som upriamil pozornosť aj na to, že podľa nášho vedomia neexistuje, ani neexistoval ani jeden oznamovateľ protispoločenskej činnosti z radu polície, ktorý by ohlásil korupciu svojho nadriadeného.
V poslednom rade by som spomenul, že Slovensko nie je unikátne. Z ochrany oznamovateľov sú vylúčení príslušníci polície v Maďarsku, na Malta, v Španielsku alebo vo Švédsku. V Belgicku majú policajti špeciálny spôsob nahlasovanie protispoločenskej činnosti cez osobný kanál a v Írsku sú chránený, aj je ochrana žiadúca vo verejnom záujme.
Vážená pani poslankyňa, verím, že vám moja odpoveď rozptýlila obavy, že by po prijatí novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti policajti prestali takúto činnosť nahlasovať. Dovolím si ešte spomenúť, že mám informáciu, že ministerstvo vnútra slovenskej informácie chce posilniť interné mechanizmy Policajného zboru tak, aby oznamovatelia protispoločenskej činnosti nemali obavy ju nahlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel urobiť zadosť procedúre, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku podľa § 94 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním, čím chcem teda vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré podal v rozprave pán poslanec Gašpar. Zároveň konštatujem, že neudeľujem súhlas k žiadnym rozširujúcim návrhom, ktoré boli podané v rozprave zo strany opozície.
Dámy a páni, už Immanuel Kant povedal, že keď sa pominie spravodlivosť, žiť na zemi už nebude mať pre ľudí cenu. Vláda Slovenskej republiky predložila dôkazy, že orgány činné v trestnom konaní ostatné tri roky systematicky porušovali právo. Výstižne to dokumentuje publikácia Únos právneho štátu, ako aj vízii stoviek slovenských právnikov zasadzujúcich sa za právny štát, ktoré podpísali petície či už v roku 2021, alebo v roku 2023, resp. ´4. Len v ostatnom čase sa aj dvaja ministri spravodlivosti pokúsili o reformu trestného práva. Je to dôkaz, že trestná politika Slovenskej republiky akútne potrebuje zmenu. Tieto pokusy však neboli úspešné a my nemôžeme čakať, musíme zodpovednosť voči všetkým občanom tejto krajiny a zároveň máme aj mandát od občanov, ktorý nám dali vo voľbách, aby sme tak urobili.
Opierajúc sa o tieto úvahy mi nedá len jedna otázka, prečo sa opozícia tak urputne, až dramaticky snaží tieto fakty prekrúcať? Prečo si myslíte, poslanci opozičných strán, že právna úprava trestného práva z roku 2005 a inštitút Úradu špeciálnej prokuratúry sú nemenné a jediné správne? To nie je, ako keď Július Caesar povedal alea iacta est a už to bude tak naveky. Veď predsa celá naša spoločnosť sa vyvíja. Máme k dispozícii množstvo právnych názorov z odbornej obce, relevantných štúdií zahraničných expertov v danej problematike. Ďalej článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Množstvo naozaj významných faktov, ktoré hovoria za jedno. Drakonické tresty, ktoré tu dnes máme, nie sú správne a naliehavo potrebujú zmeniť. Restoratívna justícia je niečo, čo sme mali zohľadňovať v trestnej politike štátu už dávno.
Na právnickej fakulte na dejinách štátu a práva sa opisovali telesné tresty stredoveku. Napríklad na námestiach kat odsekával ruky zlodejom, ale zhromaždenie davu využívali ďalší vreckoví zlodeji a v tlačenici okrádali divákov. Drastický trest, ktorý videli na vlastné oči, ich neodradzoval od kradnutia. Prísnosť trestu má len malý odrádzajúci účinok, lebo páchatelia sa spoliehajú, že ich nechytia. A keď sú tu tie prísne tresty také dobré, ktoré máme dnes, prečo máme potom plné väzenia?
Tento návrh sekundárne, ktorý sme predložili, rieši aj kritickú situáciu s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak, ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone a niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy restoratívnej justície a právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie s cieľom umožniť súdu väčšiu možnosť individualizácie trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet. Nakoľko úprava trestov v Slovenskej republike nie je konformná s európskym právom, bolo by konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme len otázka veľmi krátkeho času.
Dovoľte mi na úvod k tejto problematike trochu hlbší pohľad na to, čo vlastne väzenie spôsobuje odsúdenému, akým smerom ho formuje a prečo je absolútne nevyhnutné tam neposielať ľudí prostredníctvom drakonických trestov, ale práve naopak, prečo musí mať celá spoločnosť záujem na tom, aby tam išli naozaj len takí odsúdení, ktorí si to spravodlivo zaslúžia. Začnem názorom pána Alexandra Barattu, významného talianskeho kriminológa a právnika, podľa ktorého aj napriek všeobecne akceptovanej funkcii trestania spojenej aj s požiadavkou resocializácie, sa práve táto problematika pokladá v spoločnosti za stále neuspokojivo vyriešenú. Od druhej polovice 20. storočia sa začala intenzívnejšie zjavovať všeobecná dezilúzia myšlienky progresu väzenstva, osobitne pozitívneho výchovného pôsobenia počas výkonu trestu odňatia slobody. Tieto kritické reflexie viedli podľa jeho názoru k zmenám trestnej politiky, ktoré sa prejavili v rezignácii na resocializáciu a v sprístupňovaní trestania najmä to je prípad Spojených štátov, alebo v snahách uplatňovania alternatív trestu odňatia slobody. Pán Baratta uvádza, že súčasné väzenské spoločenstvá vykazujú niekoľko konštantných znakov, ktoré aj napriek národným osobitostiam systému, systémov väzenstva možno zahrnúť do všeobecne platného väzenského modelu, v ktorom platí, že napriek prevýchovnému úsiliu väzenský výkon trestu vyvoláva účinky úplne protikladné záujmu a resocializácii opätovného začlenenia väzneného do spoločnosti, kde naopak skôr prispieva k tesnejšiemu spojeniu s kriminálnou populáciou a k posilneniu recidívy.
Podobne tak aj nórsky sociológ Thomas Mathiasen na základe vyhodnotenia početných empirických štúdií väzenstva v medzinárodnom meradle sformuloval závery, že výsledky stratégií zaobchádzania, a to aj veľmi intenzívnych, sú veľmi slabé, sledované cez miery recidivizmu. Ich dôvodom sú najmä viaceré negatívne účinky uväzňovania. V kriminologických štúdiách sa sformulovalo niekoľko kľúčových argumentov s negatívnym účinkom uväzňovania. Medzi najznámejšie možno uviesť interpretáciu väzenia ako totálnej inštitúcie efekt prizonizácie a vplyv neformálneho sveta väzenia v podobe väzenskej subkultúry. Koncept totálnej inštitúcie je spojený predovšetkým s menom Ervinga Goffmana, vysoko uznávaného kanadského, kanadsko-amerického sociológa, ktorý v ňom označil taký typ formálnej organizácie, ktorá vytvára uzavreté, izolované prostredie, ktoré sa zásadným spôsobom odlišuje od každodenného života bežných občanov.
Väzenie je prototypom totálnej inštitúcie. Vstupom do väzenia je postupne jednotlivec zbavovaný vlastnej identity, zaraďuje sa do uniformného a opakovaného modelu života vo väzení s dočasným obmedzením práv, sociálnych rolí a sociálnych kontaktov, je nútený žiť v obmedzenom priestore s ďalšími ľuďmi, fungovať v nedobrovoľných kontaktoch s inými, ktorých si nevyberal, zdieľať s nimi aj osobný, intímny priestor, je neustále pod dohľadom iných spoluväzňov, ako aj zamestnancov väzenia. Tento proces označovaný ako vyvlastnenie jednotlivca spojený s permanentnou organizáciou a kontrolou života má negatívny dôsledok v znížení schopnosti samostatne organizovať svoj život, čo sa môže nepriaznivo prejaviť po opustení brány väzenia. Ide tak o zdvojený efekt potenciálnej imobilizácie jednotlivca, ktorá významne sťažuje efektívne fungovanie mimo väzenia a samostatné zapojenie sa do bežných aktivít života človeka vo výkone trestu odňatia slobody, riešenia každodenných existenčných otázok a dilém rozhodovania.
Na možný negatívny efekt väzenskej komunity upozornil už v 40. rokoch na základe svojich výskumov tejto neformálnej roviny života vo väzení aj Donald Clemmer, americký sociológ, ktorý sa špecializoval na štúdium kriminológie a trestnej justície. Z jeho štúdií vyplýva názor, že väzenie tým, že v uzavretom priestore koncentruje ľudí s poruchami sociálneho správania, nechcene podporuje kontakty a vzájomné pôsobenie ľudí s kriminálnou skúsenosťou a sťažuje tak resocializačné efekty cielených redukačných stratégií zaobchádzania s odsúdenými. V nadväznosti na vyššie uvedené sa v rámci humanizácie trestov do trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, rozširujúca kritériá, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery o spáchanie, o správaní páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snaží získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu a k tomu samostatne, ale, alebo popri uložení iného trestu.
Osobitný dôraz sa tak kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze spisová značka Plénum Ústavného súdu 106/2011 k primeranému trestu uviedol, že: "Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest." Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad aj ďalší nález Ústavného súdu č. 1/2021. Pritom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia trestu, pričom dostatočnú individualizáciu trestu musí z povahy veci v prvom rade umožňovať práve právna úprava. Obdobne naliehavosť úpravy trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva tiež z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzeniu základných ľudských práv účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, čo sa pri aktuálnej právnej úprave, žiaľ, v ostatných rokoch dialo úplne naopak, osobitne pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
A toto celé nie je výmysel našej vlády za sto dní vládnutia. Je to absolútny základ trestnej politiky v moderných štátoch, v moderných demokratických štátoch už desaťročia. A čo Slovensko? Presne naopak. Namiesto toho bolo svedkom, že práve orgány činné v trestnom konaní uplynulé tri roky tak bezprecedentne porušovali právo. Metaprávne argumenty opozičných poslancov tendenčným spôsobom podsúvané verejnosti asi ani nemá cenu komentovať, ale predsa. Premlčacie lehoty sú úplne v poriadku. Stačí trestné činy len obhajovať, pardon, objasňovať. Nevidíme dôvod čakať na dlhšie časy ako desať rokov so vznesením obvinenia, kedy, samozrejme, žiadna premlčacia lehota ďalej neplynie, pričom táto pri vznesení obvinenia spočíva a ďalej neplynie.
Táto právna úprava ani neláka ku krádežiam občanov, ako to podsúva opozícia, veď dôkazom toho je, že nechodili naši občania na kriminálnu turistiku do okolitých krajín len preto, že tam majú nižšie sadzby. Keby sa model restoratívnej justície laickej verejnosti nepodával formou poloprávd, ako pracovné postupy ÚŠP napríklad, tak ako sú nastavené dnes, by opoziční politici neskrývali pod mediálne zneužívaný pojem ´právny štát´, nehovoriac o ďalších tendenčných vyhláseniach opozičných politikov o akýchsi hromadných amnestiách, pričom inštitút amnestie je o niečom celkom inom, ako určite všetci viete. Som presvedčený o tom, že prezidentská kampaň pána Korčoka prostredníctvom protestov by zrazu stratila svoju tému.
Vážení kolegovia, myslím si, že k danej téme bolo za ostatné dva mesiace povedané už všetko a verím, že podporíte predložený návrh zákona a súvisiacich predpisov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

66.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som zareagovať na to, čo tu momentálne odznelo po tomto predložení pozmeňujúceho návrhu. Viete, je to veľmi ťažké viesť rozpravu s vami v tom zmysle, že vyčítame, vyčítate nám, že s vami nediskutujeme a že nejakým spôsobom nepočúvame, čo vy nám hovoríte. Na druhej strane, keď prídeme s pozmeňovacími návrhmi, a či to je pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený na ústavnoprávnom výbore, alebo ktorý bol predložený teraz v pléne, tak zase je tu kritika, že niečo upravujeme, že je to nekompletné a že, že opravujeme niečo, čo sme, čo sme predtým predložili. No veď o tom je legislatívny proces aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ak počas prerokovávania návrhu zákona prídu pripomienky, ktoré majú racio, ktoré majú zmysel, aby sa nejakým spôsobom akceptovali alebo neakceptovali, respektíve aby sa, aby navrhovateľ na nich mohol reflektovať a zareagovať, a to najmä tým, že predloží pozmeňujúci návrh. Je to štandardný proces v rámci legislatívneho procesu pri akomkoľvek návrhu zákona, či je to návrh zákona o predložený v štandardnom režime alebo skrátenom legislatívnom konaní, a tak to bolo aj v minulom volebnom období a tak to bolo aj v predminulom volebnom období, aj v predchádzajúcich všetkých volebných obdobiach. To, že niečo ide v nejakom legislatívnom procese, neznamená, že nie je možné ho v priebehu tohto, tohto procesu nejakým spôsobom meniť.
No a pokiaľ ide najmä o situáciu s drogovými trestnými činmi, ktoré ste tu spomínali aj pred chvíľkou, pán poslanec Vančo, treba povedať, že na ústavnoprávnom výbore bol pozmenený pôvodný návrh vzhľadom na pripomienky, ktoré prišli aj od odbornej verejnosti, aj z hľadiska jednotlivých koaličných partnerov, ktoré hovorili, že tie drogy, respektíve tie jednotlivé nastavenia množstiev, ktoré boli prevzaté z predchádzajúcej novely, sú nastavené veľmi vysoko, pretože umožňovali pri prechovávaní jednotlivých druhov drog naozaj pre vlastnú potrebu mať neprimerane veľké množstvo, tak sa to upravilo. Tým, že sa upravili tieto množstvá, tak nastala situácia, ktorú ste všetci pomenovávali tu v pléne o tom, že nejaký konkrétny prípad, ktorý by spadal do určitej trestnej sadzby, takýmto spôsobom by spadal do trestnej sadzby vyššej. Počúvame vás, nie sme hluchí ani slepí a zareagovali sme aj týmto pozmeňujúcim návrhom aj na túto vec, kde sa rozširuje spodná hranica trestnej sadzby, takto stanovenej výšky trestnej sadzby práve preto, aby sudca, ktorý bude rozhodovať o takýchto, takýchto skutočnostiach alebo takýchto skutkoch, mal väčšiu mieru možnosti zohľadniť najmä ten účel, respektíve podmienky za akých bude ukladať tento trest, ako mu to vyplýva z § 34 odsek 4, aby mohol zohľadniť tieto okolnosti a nastaviť ten trest primeraným spôsobom, aby primerane spáchaniu trestného činu, aj tej osobe páchateľa, aj účelu, na aký je tento, tento trestný čin páchaný, v tom prípade, ak sa bavíme teda o konkrétnom prípade takzvaného mastičkára, aby mu vedel uložiť primeraný trest... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Začnem, začnem od konca.
Hovoríte o tom, že, pani poslankyňa, že súčasný systém sa vie vysporiadať, alebo sa vedel vysporiadať s nezákonnou väzbou. No ja som teda nie toho názoru, že sa vedel vysporiadať, lebo to, že ten Ústavný súd rozhodol, ale ten človek bol v nezákonnej väzbe jeden a pol roka, kto mu vráti jeden a pol roka života? Kto mu nahradí poškodené zdravie, ktoré v tejto väzbe mu bolo spôsobené? Viete, vy hovoríte o tom, že veď súd rozhodne. Ale Ústavný súd rozhoduje až na základe ústavnej sťažnosti. To je až posledný krok, toto sa malo riešiť hneď na začiatku. A my musíme nastaviť parametre tak, aby sa, aby k takémuto konaniu vôbec nemohlo dôjsť. Aby nemohlo dôjsť k tomu, že niekto bude držaný jeden a pol roka v nezákonnej väzbe, aby sa vo väzbe porušovali základné ľudské práva a slobody, ako sme to ukázali na iks prípadoch. Takže toto je ten dôvod, prečo to robíme a prečo to robíme tak rýchlo, aby sa, aby k takémuto dochádzať nemohlo. Keď pre vás je to v poriadku, že niekto je jeden a pol roka v nezákonnej väzbe, no tak potom chápem vaše nastavenie.
Pokiaľ ide o odstrašujúcu funkciu trestnej, trestných sadzieb, pán poslanec Vančo, ja rozumiem tomu, čo hovoríte a súhlasím s tým, že trestné právo alebo funkcia trestného práva je aj o odstrašujúca, len je preukázané už ikskrát, že samotná výška trestnej sadzby nemá vplyv na páchanie trestnej činnosti, že keď páchateľ ide páchať trestnú činnosť, on si nepozrie najprv v Trestnom zákone, že aké sú za to sadzby a podľa toho ide páchať, alebo nejde páchať tú trestnú činnosť. Tam je tá funkcia, musí byť alebo ten, to právo na spravodlivý trest a spravodlivý proces aj s odstrašujúcou funkciou trestnej sadzby musí byť nejakým spôsobom vyvážená. A ja si myslím, že desaťročný trest za tie najvážnejšie ekonomické trestné činy je dostatočný trest na to, aby to bolo vyvážené k uloženiu spravodlivého a primeraného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som zareagoval na niektoré veci, ktoré odzneli, alebo argumenty, ktoré odzneli v rozprave v ostatné dni. Tie teda ktoré odzneli najmä, najmä viackrát alebo častokrát, a rád by som teda na ne zareagoval.
Častokrát sa pýtate, respektíve konštatujete, že koho táto novela chce chrániť, či páchateľov trestných činov alebo, a prečo nie poškodených. Čo vy hovoríte, že táto novela chráni páchateľov trestných činov a nie poškodených, je absolútna demagógia a zavádzanie a je to presne práve naopak. Novela Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj novela zákona o prokuratúre má najmä chrániť ústavné práva a práva priznané Európskym dohovorom o ľudských právach a slobodách a tiež Charty OSN o základných právach a slobodách, a to najmä ochranu osobnej slobody, ochranu rodinného a súkromného života, právo na spravodlivý súdny proces, právo byť stíhaný len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom a tak ďalej.
Dôvody, ktoré nás viedli k záveru, že tieto práva boli za ostatné roky masívne porušované, sme vám zosumarizovali v publikácii Únos spravodlivosti, po ktorom ste od začiatku prerokovávania tohto bodu programu, o ktorý ste žiadali a ktorý ste nás niekoľkokrát vyzývali, aby sme vám predložili, kedy, akým spôsobom boli porušované základné ľudské práva v trestných konaniach, o ktoré sme sa my opierali pri odôvodňovaní tohto návrhu zákona. Takže sme vám to predložili a myslím si, že to jasne z neho vyplýva.
Za ostatné obdobie sa tu viedli v zásade politické procesy. Zneužívalo sa trestné právo najmä voči politikom, ale nielen voči politikom, ale aj voči iným osobám, napríklad obhajcom. Dobre viete, že bol nezákonne vo väzbe viac ako jeden a pol roka advokát Ribár a ďalšie, ďalšie osoby. Ostatné obdobie boli tieto, toto zneužívanie proti politikom a takýmto osobám. Zajtra to môže byť voči podnikateľom medzi sebou, pozajtra medzi susedmi medzi sebou. Myslím si, že to nikto z nás nechce, aby k takémuto ohrozovaniu práv prostredníctvom trestného práva mohlo vôbec dochádzať. Či vy to chcete? Ja si myslím, že to nechcete a nechceme to ani my a nechte to nikto, a preto je potrebné upraviť práve jednotlivé predpisy trestného práva tak, aby sme eliminovali všetky možnosti aby k takémuto zneužívaniu mohlo dochádzať.
Hovoríte o tom, že táto novela ide proti právam poškodených. Opäť sa domnievam, že je to nepochopenie, ak teda si nemyslím, že je to úplne zavádzanie a účelové klamanie, ale nepochopenie celého tohto princípu. Pretože je to práve naopak, keď doposiaľ páchatelia trestných činov, ktorým hrozia vysoké tresty, nemajú žiadnu motiváciu nahradiť škodu, okrem toho ak sú odsedení na vysoké, drakonické tresty nepodmienečného výkonu odňatia slobody, tak ako ich máme nastavené od roku 2005, ktoré zaviedol Daniel Lipšic len preto, aby spolu so zavedením možnosti dohôd o vine a treste mohol prinútiť páchateľov bez dokazovania sa priznať, tak po uplynutí takýchto trestov vychádzajú na slobodu odsúdení bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, väzieb na pracovné prostredie a poškodený sa k náhrade škody v zásade nikdy nedostane a ešte aj počas doby výkonu trestu sa bude spolupodieľať na nákladoch na takéhoto odsúdeného, ktoré sú ročne okolo 21-tisíc. Čiže ak bude niekto odsúdený na 10 rokov, to znamená 210-tisíc každý, každý väzeň. Čiže je to podľa môjho názoru, podľa môjho názoru práve naopak.
No a teraz niektoré ďalšie veci, ktoré tu odzneli či už od pani poslankyne Kolíkovej alebo niektorých ďalších. Prerušenie premlčacej lehoty. Pani poslankyňa hovorí, že premlčí sa premlčacia lehota až odsúdením. Ale to veď predsa vôbec nie je pravda. Návrh zákona vrátane pozmeňovacieho návrhu z výboru hovorí o tom stále, tak ako je to aj dodnes, že premlčanie sa prerušuje znesením obvinenia.
Poškodený po premlčaní si nebude môcť uplatniť škodu. Ale veď to tak isto nie je pravda. Poškodený si môžu uplatňovať škodu aj v civilnom konaní, častokrát aj v trestnom konaní je odkazovaný na civilné konanie vo veci náhrady škody.
Ďalšia výtka bola k právnej úprave trestu prepadnutia majetku, či to znamená len, že vráti, čo ukradol. Ale veď to takisto nie je pravda, veď trest prepadnutia majetku ako taký môže byť ukladaný popri inom treste, to je jedna vec. A druhá vec, pokiaľ by sme neupravili trest prepadnutia majetku v tomto návrhu novely, tak po rozhodnutí Ústavného súdu by tento trest ako taký, celé toto ustanovenie zo zákona vypadlo úplne, čiže nebolo by ho možné uložiť vôbec. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je takisto takéto tvrdenie zavádzajúce.
Ďalšie výtky, ktoré boli, boli v súlade alebo v súvislosti s dovolaním, kde tu bolo konštatované, že ide o rozpor s právnym štátom, trojročná lehota na preskúmavanie dohôd o vine a treste. Kolegovia, ja tu naozaj nevidím žiaden rozpor s právnym štátom a nechápem, čoho sa tak strašne bojíte. Chápem, že sa toho bojí strana OĽANO, čiastočne strana SaS, ale strana Progresívne Slovensko už vôbec nerozumiem, čoho sa bojí pri zavedení možnosti ministra spravodlivosti podať dovolanie voči uzatvoreným dohodám o vine a treste, kde tieto boli účelovo nadkvalifikované, aby sa niekto, aby niekto uzavrel dohodu o vine a treste, potom boli prekvalifikované naspäť zo zločinov na prečiny na to, aby im mohli byť udelené podmienky. Čiže z hroziacich 15 až 20 ročných trestov pri uzatvorení dohody o vine a treste títo páchatelia vyviazli s podmienkami a smiešnymi finančnými trestami už dnes za dnešnej právnej úpravy. Toto je podľa vás v poriadku? A toto podľa vás nie je dôvod na to, aby, ak takého niečo sa dialo a bude to preukázané jednotlivými dôkazmi, aby to nebol dôvod na to, aby súd preskúmal, nie minister spravodlivosti, minister spravodlivosti nemôže preskúmavať, ani nebudem môcť po novom preskúmavať. Bude mať len návrhovú právomoc na to, aby to preskúmal súd, ak takého pochybnosti pri uzatvorených dohodách o vine a treste sú. A toto je podľa vás nejaký neštandardný alebo, alebo nejaký princíp, ktorý je v rozpore s právnym štátom? Veď čoho sa bojíte? Veď keď boli tie dohody o vine a treste uzatvárané v poriadku, v súlade so zákonom, tak aj súd po preskúmaní konštatuje, že boli uzatvorené v súlade. No ale zjavne je tu, je tu panika a obrovský strach z toho, že by znova súd, respektíve že by súd, pretože predtým to dohadoval prokurátor, ale že by teda súd ako nezávislá inštitúcia mal preskúmať tieto dohody o vine a treste. Čo teda absolútne, absolútne tomu nerozumiem.

Ďalej sa hovorí, že nie je záujem o vyšetrovanie, lebo sa presunú spisy. Ale veď presunú sa spisy medzi, medzi prokurátormi v rámci zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry ako súčasti Generálnej prokuratúry, už to opakujem ikskrát, že to nie je samostatná inštitúcia, ale nepresunú sa spisy na súdoch. Veď pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu zostane vo všetkých prípadoch, v ktorých boli podané obžaloby na súd, a tie, ktoré majú byť tesne pred podaním, takisto zostanú ešte aj v dozoro... v dozore úradu špe... alebo prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Čiže aké, akým presunom spisov nie je záujem o vyšetrovanie? Veď tie spisy zostanú tam, kde sú, tie, ktoré už to podané obžaloby, a tie, ktoré sú niekde na začiatku prípravného konania, tak sa presunujú na krajské prokuratúry a bude o nich konať príslušný súd. A na krajských prokuratúrach už aj dnes je zabezpečená špecializácia tak na ekonomické, majetkové trestné činy, násilnú trestnú činnosť, organizované, organizovanú trestnú činnosť, takže tam nedôjde k žiadnemu zdržaniu alebo, alebo tomu, že by už neboli príslušní špecialisti na to, ktorí by stíhali takúto trestnú činnosť. Čo je takisto absolútne zavádzajúce.
Keď pani poslankyňa Kolíková hovorila, že im vyčíta, že jej vyčítame, že takisto schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní dokonca zmenu ústavy, ale že to bola len drobná zmena z hľadiska Súdnej rady. No drobná zmena, ktorá znamenala hneď okamžitú reakciu Európskej komisie, dokonca táto výhrada je v správe o právnom štáte Európskej komisie. Dodnes bola, mala pani ministerka Kolíková na to tri roky, aby odstránila tento rozpor, ktorý zaviedla v skrátenom legislatívnom konaní v ústave, a za celý, za celé volebné obdobie sa k tomu nedostali. Takže hovoriť o tom, že kto, čo, aká malá alebo veľká zmena, no túto zmenu nám vyčíta Európska komisia v, v správe o právnom štáte dodnes.
Ďalej hovorí o tom, že, že robíme z opozície atrapu. No ja neviem, akým spôsobom, ako toto mám interpretovať, pretože tá diskusia alebo rozprava v parlamente tu prebieha už tretí mesiac. A chcem sa spýtať, koľko pozmeňujúcich návrhov opozícii bolo schválených v minulom volebnom období za celé volebné obdobie. Dalo by sa to spočítať možno na prstoch dvoch rúk. Takže tak nás počúvali tí, ktorí dnes kritizujú, že ako prebieha rozprava, že či sa koalícia zapája, alebo nezapája do rozpravy. Prečo nikto nič nehovoril z vás, čo teraz kritizujete, keď sa tu obmedzovali práva občanov v súvislosti s covidom? Zásadne sa porušovala ústava, dokonca bývalý ústavný sudca, terajší predseda Súdnej rady konštatoval v jednom, v jednom článku, že v prípade ak je ohrozenie zdravý, ohrozené zdravie, tak ani ústava sa nemusí dodržiavať, že to je odôvodnené. No tak to snáď nemyslíme, nemyslíme vážne.
Kde ste boli, keď sa obmedzovala sloboda slova, keď sa tu vypínali akože konšpiračné médiá, ktoré si politici povedali, že tieto médiá sú konšpiračné. Takisto z vás nikto vtedy nekričal, že sa tu obmedzuje, obmedzujú ľudské práva. Podobne s hoaxami. Niekto si vytvoril nejakú stránku a cenzúru s hoaxami a zase politici povedali, čo je hoax a čo nie je hoax a to sa, k tomu sa zabraňoval prístup.
Pokiaľ ide o samotné protesty v uliciach, že my sme za to zodpovední. Ďalšia výtka, ktorá tu zaznievala, zaznievala v rozprave. Viete, vy ste, zvolávate ľudí na protesty s nejakými letákmi, v ktorých definujete nejaké príklady. Z tých príkladov 80 % nie je pravda. Len v dvoch prípadoch je to pravda a treťom prípade, ktorý je pravda, tak by to bolo takisto, aj keby prešla novela pána ministra Karasa, pokiaľ ide o tie pneumatiky, pretože či je nastavená škoda na 500 alebo 700, ten dôsledok by bol taký istý. A všetky tie ostatné sú klamstvo. Nesedia tie príklady. Môžem potom individuálne, aby som vás nezdržiaval, tak individuálne vám môžem konkrétne zdôvodniť, v ktorom prípade to prečo nie je pravda.
Ďalšie vystúpenie, ktoré tu mal, mal pán poslanec Spišiak z Progresívneho Slovenska, bývalý policajný prezident a poradca ministra vnútra, z ktorého možme jednoznačne vidieť, aké je mentálne nastavenie terajšej opozície. Mentálne nastavenie terajšej opozície je zneužívať trestné právo. Zneužívať inštitúty trestného práva tak, ako povedal pán poslanec Spišiak, ísť na hranu, tesne na hranu, ale nie je za hranu. Viete, v relácii povedal, že nebude možné mediálnej používať inštitúcií, inštitúty kajúcnikov preto, lebo nebude možné používať nezákonné benefity a nezákonné donútenia. A to je vaše mentálne nastavenie. Mentálne nastavenie je viesť trestné konania tak, že účel svätí prostriedky. Máme stanoveného páchateľa a akýmikoľvek prostriedkami, aj nezákonnými, sa potrebujeme dostať k tomu, aby tento páchateľ bol obžalovaný. A to je práve to choré, čo na tom je. A to je to, čo nás absolútne odôvodňuje urobiť a robiť tieto zmeny, ktoré robíme, lebo vy máte mentálne nastavenie porušovať zákon a trestné konanie a zneužívať inštitúty, napríklad inštitút kajúcnikov na to, aby ste na základe jednej výpovede bez ďalšieho dokazovania niekoho donútili buď podpísať dohodu o vine a treste, alebo sa priznať a odsúdiť. Pretože pokiaľ sa uzatvorí dohoda o vine a treste, tak sa ďalej nedokazuje. Ak niekoho nútite na základe toho, že mu hrozí 15-20 rokov, sa priznať na základe výpovede jedného kajúcnika bez ďalšieho dokazovania, pretože ak tú dohodu o vine a treste uzavrie a vyjde s podmienkou, tak ako sa to deje dnes, tak ďalej sa už nič nedokazuje. A samotné priznanie nemôže byť samotným len jediným dôkazom. To hovorí prax trestného, pardon, teória trestného práva.
Ďalej napáda to pán poslanec Spišiak, že pri uzatváraní dohôd o vine a treste má byť súdna kontrola, súdne preskúmanie. Že to musí robiť sám prokurátor. No práve preto, aby sa to nezneužívalo, to musí robiť a kontrolovať súd. Aby sa tieto inštitúcie, tak ako sa zneužívali, aby sa ďalej nezneužívali. Takže tu je len vidieť a tu som chcel poukázať na to, aká je tá, aké je to mentálne nastavenie, že keď máme nejaký cieľ, tak akýmikoľvek prostriedkami, aj nezákonnými alebo na hrane zákona teda podľa jeho slov, je k tomu treba možné dospieť.
Pani poslankyňa Kalmárová hovorila o tom, že, že ako sú nastavené sadzby za subvenčný podvod a dala tu nejaké, nejaké príkazy. V prvom rade treba povedať, že prečo sme znižovali trestné sadzby tak, ako sme ich znižovali. Znižovali sme ich preto, aby sme v prvom rade odlíšili spoločenskú nebezpečnosť trestných činov, pretože nemôže byť podľa nášho názoru rovnaká trestná sadzba za vraždu ako za majetkový trestný čin alebo hospodársky trestný čin, alebo aj korupciu. Ak máme trestný čin za vraždu 15 až 20 rokov, kde pri dohadovacom konaní môže dostať 10 rokov, tak nemôžme dávať, podľa nášho názoru nemôžu byť nastavené trestné sadzby za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť väčšie ako za sadzbu trestný čin vraždy. A preto je to nastavenie do 10, do 10 rokov.
A pokiaľ ide o samotný, to, čo spomínala pani poslankyňa Kalmárová, samotný trestný čin subvenčného podvodu, tie sadzby sú, pani poslankyňa, nastavené preto tak, pretože sme vyhovovali námietkam Európskej komisie, ktorá nás upozornila na to, že v prípade poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ktorá ide pokiaľ ide o eurofondy vždy v zásade ruka v ruke so subvenčným podvodom, na to, aby bola príslušná Európska prokuratúra trestné sadzby za poškodzovanie, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie musia byť vyššie ako trestné sadzby za subvenčný podvod. A preto sú tie trestné sadzby nastavené vo vzťahu k trestného činu poškodzovania finančných záverov Európskej únie nastavené vždy o pol roka menej. Aby bola vždy zachovaná príslušnosť z Európskej prokuratúry.
Pokiaľ tu boli ďalšie výtky o tom, že sme, že sme odignorovali pripomienky Európskej komisie, to absolútne nie je pravda, všetky tie pripomienky Európskej komisie, ktoré boli relevantne odôvodnené príslušnými smernicami a nariadeniami Európskej únie, sme zapracovali a zohľadnili. Výtky typu, že ideme v rýchlom procese alebo že, že ideme rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, no Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho zrušenie je v plnej kompetencii daného členského štátu a do toho Európska únia v zásade nemá a nemôže čo hovoriť, je to inštitút, ktorý je, nemá ústavný, alebo nie je založený na ústavnom princípe, ale zákonom a už z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že širšia miera regulatívnej voľnosti zákonodarcu pri, je pri tejto úprave postavenia činnosti organizácie prokuratúry, ako aj vymenúvania a odvolávania prokurátorov či pri úprave práva a povinnosti prokurátorov.
Čiže je to čiste v kompetencii zákonodarcu a členského, členského štátu a tie dôvody pre zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sme už argumentovali a opakovali mnohokrát, ale v zásade ich zopakujem. Je to to, že Úrad špeciálnej prokuratúry v prvom rade kontroluje v prípravnom konaní sám seba, čo je absolútne neprípustné v právnom poriadku Slovenskej republiky. Vždy ak nejaký orgán rozhoduje ako prvostupňový orgán, tak je nadriadený orgán alebo iný orgán, ktorý rozhoduje v druhom stupni. Tu si to rozhoduje samotná táto, tento úrad sám osebe. V rámci hierarchického usporiadania štruktúry Generálnej prokuratúry ako súčasť Generálnej prokuratúry Úrad špeciálnej prokuratúry má problém akceptovať a dodržiavať rozhodnutia generálneho prokurátora ako svojho nadriadeného. A argument o rýchlosti konania Úradu špeciálnej prokuratúry je špecializácia závažných korupčných prípadoch či väzobných trestných stíhaniach, o tom som už hovoril. Pri tom prechode sa nič dramatické neudeje a treba povedať, že prečo tak bojujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry o tom, aby zostalo zachované ich postavenie. Lebo nielen, oni nevyšetrujú len tie závažné korupčné trestné činy, oni vyšetruje aj trestné činy, kde prišlo k úplatku, konkrétny príklad, ktorý je zverejnený na internetovej stránke, kde prechádzal nejaký ukrajinský šofér a daroval fľašu nejakého alkoholu colníkovi, tak takýmito prípadmi sa tiež zaoberá Úrad špeciálnej prokuratúry ako jednotka, ktorá tu má riešiť najzávažnejšiu korupčnú trestnú činnosť za platových podmienok, ktoré násobne prevyšujú platobné platové podmienky všeobecných prokurátorov, krajských alebo okresných prokurátorov. A to je ten dôvod, prečo sa tak, sa tak bránia, aby to isté, čo robia teraz, mohli robiť z úrovne Generálnej prokuratúry alebo krajských alebo okresných prokuratúr.
A pokiaľ ide o pána poslanca Hargaša, vo včerajšej rozprave porovnával index korupcie umiestnenia v nejakých rebríčkoch, ak si spomínam správne, kde sme, kde sme teda my umiestnení v nejakom rebríčku, ale ja sa ho chcem naspäť opýtať, že keď sme tak zle na tom rebríčku, že čo nám v tom pomohlo, že máme drakonické tresty od roku 2005. Ako sa znížila kriminalita korupcie od roku 2005 tým, že máme nastavené takto drakonicky vysoké trestné sadzby? Prečo v ostatných krajinách, keď zmenili tú filozofiu trestného práva na restoratívnu, to znamená na ukladanie alternatívnych trestov oproti trestnom odňatia slobody, prečo v tých ostatných krajinách sa znížila korupcia, a teda sa posunuli v tom rebríčku vyššie z hľadiska, z hľadiska indexu teda umiestnenia v rebríčkoch nejakého hodnotenia korupcie, a my napriek tomu, že od roku 2005 máme naj, druhé najvyššie trestné sadzby z celej Európskej únii, tak sme až na takom ďaleko mieste. Tak plnia tieto drakonické tresty, ktoré máme nastavené od roku 2005, ten účel, ktorý, ktorý hovoríte, že teda je boj proti korupcii, alebo ich neplnia? Alebo treba niečo zmeniť a nastaviť to tak, ako je to v okolitej modernej Európe, kde to funguje a kde to plní ten účel?
Pokiaľ ide o ten, o ten konkrétny, konkrétny prípad, ktorý ste, ktorý ste spomínali z hľadiska napríklad premlčania, porovnávania premlčacích lehôt, no ja neviem, z čoho ste vychádzali pri porovnaní premlčacích lehôt, ale keď ja som si pozeral rakúsky trestný zákon § 57, tak tam sa hovorí jasne o premlčacích lehotách a tie sú veľmi podobné tým, ktoré máme my. Keď je to na doživotie, tak oni nepremlčujú, my máme 30 rokov, čo je v zásade, v zásade to isté. Pri, pri sadzbe od 10 do menej ako doživotie oni majú 20, my máme 15, dobre, tu sme išli nižšie. A pri všetkých ostatných, keď majú viac ako 5 do 10, majú 10 rokov, my máme 10 rokov. Keď majú viac ako 1 do 5 rokov, majú 5 rokov, my máme takisto 5 rokov. Do 3 máme 3, od 3 do 5 máme 5, to isté. Ak majú viac ako 6 mesiacov do 1 roka, majú 3 roky premlčaciu lehotu, ak majú od 6 mesiacov do, alebo peňažný trest, majú 1-ročnú premlčaciu premlčaciu lehotu, my máme 3-ročnú premlčaciu lehotu. Čiže ešte vyššie ako oni. A pokiaľ ide napríklad o trestný čin korupcie alebo prijímania úplatku, tak oni majú ten systém postavený úplne inak, čiže aj keď je spáchaný, spáchaná, alebo škoda, ktorá je, alebo prospech v rámci spáchania trestného činu nad 300-tisíc, to znamená môže to byť aj 10 mil., aj 20, aj 50 mil., tak majú sadzbu 1 až 15 rokov. To znamená, oni môžu uložiť aj podmienečný trest v takomto prípade. My sme síce hornú hranicu obmedzili na 10 rokov, ale spodná hranica je tam 5 rokov, čiže my ideme ďaleko, v užšom rozmedzí ten sudca mu musí uložiť v tomto prípade trest v tomto rozsahu a nemôže mu uložiť podmienečný trest, ako je to napríklad v Rakúsku. Čiže tieto porovnania, porovnania veľmi, veľmi nesedia.
A pokiaľ ide o ten konkrétny prípad, ktorý ste spomínali, ja neviem, či vy máte prístup do spisu, ja ho nemám, ja ten prípad nepoznám dopodrobna, len z toho, čo boli medializované informácie, ale z toho, čo boli medializované informácie, tak mne vychádza, že ten prípad je premlčaný už aj dnes podľa súčasnej právnej úpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu a spravodlivé a primerané trestanie trestných činov, priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody, čo nám už dlhodobo vyčíta aj výbor CPT, výbor proti mučeniu. Jedným z hlavných cieľov návrhu zákona je prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinnosti vyplývajúcich v správe Európskej únie. Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie.
V tejto súvislosti reakciou na uvedené konania o porušení sú najmä nasledujúce návrhy:
- poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené,
- obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať Európsky zatýkací rozkaz,
- jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní Európskeho zatýkacie rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom,
- ďalej zosúladenie trestných sadzieb a úprava trestných sadzieb v rámci skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona,
- odstránenie súčasnej možnosti vypočuť zadržanú, resp. podozrivú osobu aj bez prítomnosti obhajcov v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný, resp. podozrivý trval na prítomnosti obhajcu,
- zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie, aj nositeľa rodičovských práv,
- ďalej zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku,
- zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu, resp. zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, v zmysle ktorej, ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa.
V rámci humanizácie trestov sa do Trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá explicitne vyjadruje zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadruje princíp proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia. V rámci individualizácie trestov sa po vzore Českej republiky upravuje zoznam poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny, ale demonštratívny a s tým spojené odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, aby sudca mal väčšiu mieru možnosti individualizácie trestu.
Súčasťou návrhu zákona je komplexná zmena drogových trestných činov. Súčasné nastavenie drogových trestných činov na základe obvyklých dávok, vo vyšších odsekoch na základe rozsahu, inými slovami hodnoty omamných a psychotropných látok spôsobuje v aplikačnej praxi radu problémov. Platná právna úprava drogových trestných činov rovnako spôsobuje aj neželané postihovanie samotných užívateľov drog, vrátane ich pestovateľov, ktoré je vo viacerých identifikovaných prípadoch v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu z dôvodu, že táto úprava nedostatočne odlišuje užívateľov drog od dílerov a v jednom paragrafe zlučuje rôzne formy drogovej trestnej činnosti.
Ďalej návrh zákona upravuje aj inštitút trestu prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s článkom 1 ods. 1, článkom 13 ods. 4, článkom 16 ods. 2 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kedy od 20. októbra 2023 sú predmetné ustanovenia zrušené. V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie a hospodárstva a ekonomickej situácie na Slovensku, vďaka čomu sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť. Z rovnakých dôvodov sa zvyšuje aj horná hranica peňažného trestu z pôvodných 331 930 eur na 3 milióny eur pre fyzické osoby a pre právnické osoby z 1,6 milióna eur na 4 milióny eur.
Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia, a zabezpečiť stály dohľad nad týmito osobami až do momentu, kedy bude naplnený účel ochranného liečenia. Nakoľko ide o páchateľov, ktorí bez riadnej liečby môžu byť potenciálnym rizikom pre spoločnosť, je potrebné nastaviť systém adekvátnej kontroly dodržiavania ochranného liečenia. Do právneho poriadku sa zavádza osobitná forma ochranného dohľadu, ktorá predstavuje obligatórne uloženie ochranného dohľadu zo strany súdu páchateľovi činu inak trestného v prípade, ak páchateľ nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a súd mu ukladá ochranné liečenie ambulantnou formou, alebo ak mení ústavnú formu ochranného liečenia, psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Popri ochrannom dohľade sa dajú takejto osobe uložiť aj povinnosti alebo obmedzenia a môže byť kontrolovaná elektronickými prostriedkami, čo doposiaľ možné nebolo. Ide o riešenia praktických problémov, s ktorými sa lekári vykonávajúci ambulantné liečenia dlhodobo stretávajú.
Návrh zákona upravuje doposiaľ aj absentujúcu možnosť dodatočne určiť ochranné liečenie, ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, a zavádza sa vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorým vznikne zákonný dôvod na obmedzenie osobnej slobody páchateľa od zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia. Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v konaniach Adamčo verzus Slovenská republika, Vasaráb a Paulus verzus Slovenská republika alebo Mucha proti Slovenskej republike, v ktorej konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, najmä práva na ochranu osobnej slobody, resp. vlastniť majetok účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky.
Návrh zákona reaguje na uvedené problémy konkrétnymi zmenami. Z uvedených dôvodov v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie napríklad z Českej republiky s podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny, sa navrhuje niekoľko zmien, a to predovšetkým za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom. Ide najmä o úpravu rozšírenia oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora, rozšírenie úlohy súdu pri zásahu do základných práv počas prípravného konania, a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného, spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi, explicitná úprava možnosti použitia aj nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie pri zachovaní podstaty a zmysle tohto inštitútu.
Ďalej v záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych zákonných benefitov kajúcnikom spresniť a sprísniť podmienky inštitútov, ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania z dôvodu spolupráce s takýmito spolupracujúcimi obvinenými a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Ďalej, úpravu možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme. Obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno, v ostatných prípadoch, ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi, ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť. Ďalej zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní, napríklad doplnením medzi zákonné podmienky podania obžaloby aj podmienku právoplatného rozhodnutia o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným, alebo po ich inom vybavení.
Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktoré by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány, na jednej strane Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a na druhej strane Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry ako jej organizačná súčasť, presadzujú dva odlišné koncepty uplatňovania práva, pričom Úrad špeciálnej prokuratúry napriek tomu, že nie je na rozdiel od samotnej Generálnej prokuratúry ústavným štátnym orgánom, ani samostatnou právnou inštitúciou, tvorí autonómne uplatňovanie práva, pri ktorom nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorej je súčasťou, ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného napríklad tým, že prokuratúry Úradu špeciálnej prokuratúry nerešpektujú rozhodnutia Generálnej prokuratúry, napríklad obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o § 363, resp. podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím maria právo obvineného podať návrh podľa § 363 Trestného poriadku, resp. dochádza k odlišnému výkladu právnym noriem zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a samotnej Generálnej prokuratúry, čím dochádza k narušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
Okrem toho Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry je nesystémovo zaradený v systéme Generálnej prokuratúry a vôbec práva Slovenskej republiky vzhľadom na to, že neexistuje systém účinnej kontroly. Úrad špeciálnej prokuratúry ako prvostupňový rozhodovací orgán nemá možnosť druhostupňového, druhostupňovej kontroly svojím nadriadeným orgánom, tak ako je to štandardné v právnom systéme Slovenskej republiky, či už zo strany okresných prokuratúr, krajských prokuratúr a Generálnej prokuratúry, alebo ako je to štandardné v systéme súdov Slovenskej republiky, keď proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu je vždy oprávnený rozhodovať nadriadený súd, resp. iným spôsobom kontroly iným orgánom, ako je to napríklad pri Policajnom zbore, keď o pochybeniach jednotlivých zložiek v polícii rozhoduje samostatný, samostatná jednotka, ktorou je Inšpekčná služba Policajného zboru.
Z tohto dôvodu máme za to, že tento inštitút je v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený nesystémovým spôsobom a na základe toho, že na čelo tejto, tohto úradu sa postavil dlhoročný politik, celý tento, táto jednotka organizačná Generálnej prokuratúry sa do značnej miery spolitizovala a vykazuje známky nestrannosti a, pardon, známky teda nie nestranného a nezaujatého rozhodovania bez možnosti akejkoľvek kontroly, resp. možnosti nadriadeného orgánu odňať tejto jednotke, tomuto úradu povedzme spis a prideliť ho inej prokuratúre, ak je systémovo zaujatá, tak ako je to bežné v rámci systému Generálnej prokuratúry, kde generálny prokurátor môže určiť inú prokuratúru na riešenie určitých právnych vzťahov, pokiaľ dochádza k zaujatosti pri rozhodovaní takejto, takejto časti Generálnej prokuratúry.
V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa tak navrhuje zveriť právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, pričom Krajské prokuratúry už dnes disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom aj vrátane jednotlivých špecializácií na krajských prokuratúrach jednotlivými prokurátormi, ktorí sú už dnes špecializovaní na jednotlivé agendy, obdobne ako je samotný Úrad špeciálnej prokuratúry.
K uvedenému na záver možno dodať, že zrušenie alebo teda reorganizácia Generálnej prokuratúry z hľadiska zrušenia tejto jednotky Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej zostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom pokiaľ ide o jednotlivé spisy, tie by sa mali prerozdeliť na existujúce príslušné časti a súčasti Generálnej prokuratúry s tým, že podľa vyjadrenia generálneho prokurátora tento deklaroval, že jednotlivé zložky Generálnej prokuratúry sú úplne pripravené na prevzatie takejto agendy, zriadil pracovnú skupinu, ktorá už dnes pripravuje prerozdelenie tejto agendy a v prípade tých vecí, ktoré, kde bola podaná obžaloba, respektíve je pripravená, je pripravené toto konanie tesne pred podaním obžaloby, tak deklaroval, že tieto spisy naďalej budú dozorovať príslušní bývalí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.
Treba povedať, že účelom alebo zmyslom vôbec tejto novelizácie je najmä zabezpečenie základného ústavného práva, a to práva na zachovanie osobnej slobody ako jedného zo základných ľudských práv definovaných tak v Základnej listine ľudských práv, ako aj v Charte OSN, ako aj v našej ústave, kde zásah do osobnej slobody je jedným z najvážnejších zásahov do ľudského života, ktorý nemá vplyv len na samotného obvineného, respektíve obžalovaného, alebo potom aj odsúdeného, ale aj na ďalšie osoby, na jeho rodinu, na blízke okolie takéhoto páchateľa, kde je preukázané jednotlivými štúdiami, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý trvá dlhšie ako päť rokov, neplní svoj účel a skôr nabáda takýchto odsúdených v nepodmienečných trestoch odňatia slobody na opätovné páchanie trestnej činnosti, to znamená na recidívu a je potrebné nastaviť iný systém trestania, ako vyplýva aj z jednotlivých správ CPP, resp. ako je to aj v iných krajinách modernej Európy, kde k tomuto pristúpili, a nemalo to žiadnym spôsobom dôsledok na zvýšenie kriminality. Práve naopak, dôsledkom toho bolo práve zníženie kriminality. Pokiaľ by vysoké tresty odňatia slobody, tak ako ich máme zavedené od roku 2005 podľa amerického systému, plnili svoj účel, nemali by sme dnes druhý najvyšší index väznenosti v rámci celej Európskej únie.
V stručnosti by som ešte vás chcel upriamiť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol schválený včera na ústavnoprávnom výbore, ktorý reaguje najmä na rozpravu v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, ako aj v prvom čítaní. Ďalej, ktorý reaguje na komunikáciu s Európskou komisiou, ktorý reaguje na diskusiu s ďalšími odborníkmi, či už ide o Generálnu prokuratúru, či už ide o Slovenskú advokátsku komoru alebo jednotlivých predstaviteľov justície, ako aj reaguje na niektoré pozmeňujúce návrhy, respektíve návrhy, ktoré boli predstavené aj niektorými opozičnými stranami. Mám na mysli konkrétne Kresťanskodemokratické hnutie, kde tieto boli pripravené pánom poslancom Gašparom, ktorý ich predložil včera na ústavnoprávnom výbore a sú uvedené v spoločnej správe výborov.
Pokiaľ veľmi v stručnosti by som uviedol tie základné veci, ktoré sú v tomto pozmeňovacom návrhu, aby ste mali predstavu o tom, čo sa, čo sa menilo. V prvom rade je tam veľa legislatívno-technických pripomienok, ktoré vyplynuli aj z konzultácie s legislatívnym odborom. Ďalej sa jedná o úpravu jednotlivých rozsahov výšky škody, tak ako bolo diskutované aj v tomto pléne vyše niekoľkých týždňov v predchádzajúcej rozprave, kde sme reagovali aj na tie výhrady, ktoré, ktoré vzišli z tejto rozpravy, a upravili sme tie výšky škody, kde škoda väčšia sa znížila na 20-tisíc eur, škoda značná na 250-tisíc eur a škoda veľkého rozsahu nad 650-tisíc eur.
Ďalej upravili sme niektoré otázky týkajúce sa drogových trestných činov na základe aj požiadavky niektorých koaličných partnerov, kde táto téma síce nebola predmetom nejakej veľkej diskusie v pléne, ale boli upravené tieto niektoré výšky alebo množstvá, ktoré sú zadefinované v návrhu, v otázkach týchto trestných činov. Pokiaľ by bola nejaká všeobecná zhoda v Národnej rade, sme pripravení na to ešte reagovať aj prostredníctvom prípadných ďalších pozmeňovacích návrhov tu v pléne.
Ďalej sú upravené v tomto pozmeňovacom návrhu niektoré otázky týkajúce sa obhajobných práv. Ďalej sme, alebo teda pán poslanec vrátil do znenia návrhu zákona ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nad určitú hranicu hornej sadzby, trestnej, bude povinné ukladať trest odňatia slobody, aby nemohlo dochádzať k alternatívnemu samotnému, alebo samostatnému uloženiu niektorých alternatívnych trestov, ak horná hranica trestnej sadzby je nad osem rokov, čo vyplynulo z nejakých pripomienok. Osobne sa domnievam, že ak by to tam aj nebolo, tak by takéto, k takémuto niečomu nemohlo dôjsť, pretože napríklad v Českej republike takéto ustanovenia vôbec neexistujú, pretože ak trestný čin má trestnú sadzbu v rozmedzí povedzme 10 až 15 rokov, alebo 15 až 20 rokov, tak nie je možné pri akceptácii § 34 ods. 4, to znamená zásad ukladania trestov, uložiť samostatne iný alternatívny trest pri takýchto výškach trestných sadzieb, ale pre účely jednoznačnej právnej istoty sme toto ustanovenie s určitou zmenou alebo úpravou ponechali v návrhu alebo teda tento pozmeňovací návrh, pokiaľ bude schválený, tak ho ponecháva v návrhu zákona.
Ďalej sa upravili, upravila sa otázka takzvaných, tzv. horalkovej krádeže, to znamená, vypustilo sa ustanovenie prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu, ktoré ukladá povinnosť uloženia nepodmienečného trestu pri opakovanom spáchaní trestného činu tretíkrát v ďalších 24 mesiacoch od spáchaného pôvodného trestného činu, tak aby sme zabránili tomu, aby boli naozaj drobné krádeže trestané trestom odňatia slobody, čo takisto bolo predmetom diskusie a kritiky tohto návrhu.
Vzhľadom na zvýšenie jednotlivých, jednotlivých výšok škôd sme upravili alebo teda tento pozmeňujúci návrh upravuje rozsah trestnej sadzby v druhých odsekoch trestných činov, ktoré sú predmetom najčastejšie páchanej trestnej činnosti, za ktorú je aj najčastejšie, alebo sú páchatelia najčastejšie umiestňovaní do trestu odňatia slobody, je to skoro až jedna tretina odsúdených, sú za krádeže, spreneveru, poškodzovanie cudzej veci, resp. podvod, a v týchto prípadoch sme v ods. 2, ktoré sa týkajú škody od 20-tisíc euro do 250-tisíc euro rozšírili trestné sadzby tak, aby bolo možno efektívne stíhať tieto, tieto skutky.
Ďalej reagujeme na niektoré pripomienky, ktoré mala najmä Európska prokuratúra, ale aj Generálna prokuratúra z hľadiska úpravy paragrafov korupcie, resp. poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, kde sa rozšírili sadzby, kde sa rozšírili jednotlivé aj odseky, v ktorých sa stanovili podrobnejšie jednotlivé trestné sadzby tak, aby bolo možno účinnejšie práve stíhať tieto trestné činy korupcie. Okrem toho sa napríklad v paragrafe, ktorý rieši poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, myslím, že je to 304, sa, sa doplnilo výslovne nakladanie s prostriedkami Európskej únie. Okrem toho sa upravili trestné sadzby týkajúce sa, resp. trestnosť činov týkajúcich sa niektorých skutkov proti životnému prostrediu, kde sme takisto reagovali na výhrady, či už Prezídia Policajného zboru, alebo aj tu v rozprave o nutnosti prísnejšieho postihovania jednotlivých skutkov proti životnému prostrediu.
Reagujeme aj na možnosť použitia agenda, agenta, pardon, pre trestné činy extrémizmu. Pokiaľ ide o pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, v prvom rade sme reagovali aj na niektoré výhrady Európskej komisie, kde sme ponechali pôsobnosť špecializovaného trestného činu, pardon, Špecializovaného trestného súdu pri všetkých korupčných trestných činoch podľa § 261 Trestného zákona, resp. trestného činu subvenčného podvodu a upravili sme sadzby tak, aby bola vždy zachovaná príslušnosť Európskej prokuratúry, pokiaľ ide o nakladanie s prostriedkami Európskej únie. Okrem toho, vzhľadom na jednotlivé výšky škody, kde by sa dnešným prepočtom pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu zaviedla až pri výške 17,5 milióna eur z doterajších 6,6 miliónov, sme opäť upravili a znížili túto sumu na 7 miliónov eur, tak aby bola zachovaná príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, ako je, ako je dnes.
Doplnili sme do § 115 a 117 v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu výslovné umožnenie používania informačno-technických prostriedkov, resp. agenda, agenta, napriek tomu, že už dnes znenie Trestného zákona to umožňuje, pretože v týchto ustanoveniach je napísané, že je to možné urobiť vždy aj pri zločinoch, aj pri prečinoch korupcie v prípadoch, ak tak hovorí medzinárodná zmluva. A tuná medzinárodná zmluva pri týchto trestných činoch vždy umožňuje použiť tieto prostriedky ako účinný nástroj vyšetrovania takýchto trestných činov, ktoré je možné v zásade odhaliť najmä v reálnom čase, teda s použitím práve týchto prostriedkov, ale pre určitý kľud a právnu istotu sú tieto inštitúty zavedené alebo upravené výslovne v týchto jednotlivých skutkových podstatách. Upravila sa lehota na podanie dovolania, tak v prospech, aj v neprospech obvineného sa zjednotila na tri roky, ktorá doteraz bola rozdelená na šesť mesiacov až tri roky.
No a na koniec podstatnou časťou tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil na výbore pán poslanec, je doplnenie úpravy procesných postupov pri stíhaní priestupkov páchaných mladistvými páchateľmi, kde sa upravuje to, že orgány sociálnej kurately budú navrhovať účasť mladistvého na probačnom alebo inom výchovnom programe, ak to vzhľadom na osobu mladistvého alebo jeho postoj k vykonávaným opatreniam sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately bude vhodné a účelné, tak ako to predstavil, predstavilo KDH vo svojom, vo svojom návrhu. Takže vyšli sme v ústrety aj, aj týmto návrhom, pričom sme takisto upravili premlčaciu lehotu, kde sme ju nechali v pôvodnom znení tak, ako v návrhu zákona je.
Takže dúfam, že oceníte, kolegovia, že sme neboli hluchí a slepí tomu, čo sa tu rozprávalo dva mesiace v rámci legislatívneho procesu, ako aj jednotlivých výhrad dotknutých subjektov v rámci legislatívneho procesu, kde sme reagovali na tieto výhrady a upravili sme ich prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu tak, ako som povedal, tak, ako je upravený v spoločnej správe.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)