Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za (ruch v sále), ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Dňa 8. februára 2024 Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo okrem iného k úprave premlčacej doby trestného stíhania. V súčasnosti sa premlčanie trestného stíhania podľa § 87 Trestného zákona vzťahuje na všetky trestné činy uvedené v Trestnom zákone s výnimkou trestných činov, ktoré sa nepremlčia za žiadnych okolností podľa § 88 Trestného zákona.
Hlavným cieľom návrhu zákona je ustanoviť dĺžku premlčacej doby v závislosti od druhu trestného činu a výmery trestu odňatia slobody ustanovenej pre trestné činy proti životu a zdraviu, ktoré sú predmetom prvej hlavy, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú predmetom druhej hlavy, trestné činy proti rodine a mládeži, ktoré sú predmetom tretej hlavy osobitné časti a trestné činy proti iným právam a slobodám, ktoré sú predmetom deviatej časti osobitnej časti, deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z nevyhnutnosti zachovať a zabezpečiť dĺžku premlčacej doby pre trestné činy prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Dôvodom je spoločenská objednávka na stanovenie osobitnej úpravy premlčacej doby pri týchto vybraných trestných činoch tak, aby dĺžka premlčacej doby trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život a zdravie, ľudská dôstojnosť bola dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom ako je majetok. Vo všeobecnosti sa navrhuje zachovať dĺžku premlčacej doby v súvislosti s trestnými činmi, ktoré chránia tie významnejšie hodnoty a spoločenské záujmy, ako sú život, zdravie, sloboda, ľudská dôstojnosť, rodina a mládež. Aj napriek skutočnosti, že plynutím času sa výrazne zhoršuje možnosť orgánov činných v trestnom konaní objasniť trestný čin a zároveň klesá spoločenská požiadavka na potrestanie páchateľa, v niektorých výnimočných prípadoch môže prevážiť záujem na objasnení a potrestaní trestného činu. V určitých prípadoch, tak môže nastať situácia, že tieto doby môžu byť nedostatočné, a preto vláda vyhovuje tejto spoločenskej objednávke.
Urýchlenou legislatívnou reakciou prijatím vládneho návrhu zákona sa zabezpečí vyššie uvedený cieľ zákona tak, aby účinnosť mohla nastať spolu so zákonom schváleným 8. februára, keďže už vtedy nebolo možné prijať takúto zmenu. Čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu, vláda na tomto mieste uvádza, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní.
Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu na skrátené legislatívne konanie a jeho podporu vzhľadom aj na rozpravu, ktorá bola v treťom čítaní pri schvaľovaní návrhu zákona 8. februára 2024.
Ďakujem pekne za pochopenie.

Ďakujem pekne za otázku. Vzhľadom k tomu, že pán minister tu nie je, ale poslal písomnú odpoveď, tak by som si dovolil ju prečítať.
„Vážená pani poslankyňa, problematika riešenia pomoci jednoosobovým domácnostiam sa dotýka najmä možnosti poskytnutia pomoci zo strany štátu v prípade, že sa takáto domácnosť ocitne v riziku z hľadiska zvýšenej miery záťaže nákladov na bývanie, čo v mnohých prípadoch môže viesť k hrozbe straty bývania. Aj v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 je naším záujmom zaviesť poskytovanie novej sociálnej dávky, príspevku na bývanie, ktorý bude zameraný na čiastočné zníženie finančnej záťaže nízkopríjmových domácností nákladmi na bývanie a bude predstavovať významnú pomoc pri udržaní si bývania. Zavedením tohto nového príspevku sa rozšíri okruh oprávnených osôb, ktorým bude poskytovaná pomoc pri úhrade nákladov na bývanie aj na iné domácnosti ako tie, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Tiež plánujeme prehodnotenie parametrov a podmienok nároku na pomoc v hmotnej núdzi spolu s posilnením princípov zásluhovosti a princípu ochrany zraniteľných.“
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
My máme za to a sme presvedčení, že všetky zmeny, ktoré sme vykonali v rámci novelizácie Trestného zákona, sú takého charakteru, ktoré nedávajú žiaden právny základ na to, aby mohli byť nejakým spôsobom ohrozené platby či už eurofondov, alebo z plánu obnovy, a tieto veci aj kontinuálne vysvetľujeme Európskej únii a vysvetľujeme jednotlivé záruky, ktoré majú zabezpečovať to, aby neboli ohrozené tieto finančné záujmy, a teda podľa nášho názoru my nevidíme dôvod na to, aby Európska komisia pristúpila k takýmto, k takýmto sankciám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku.
Vážený pán poslanec, komunikácia s Európskou komisiou je dôverného charakteru kvôli zachovaniu otvorenosti dialógu medzi členskými krajinami a Európskou komisiou, tak ako to vyplýva z príslušného nariadenia, preto nemôžem zachádzať do úplných detailov.
Ale môžem potvrdiť, že s Európskou komisiou prebieha intenzívny dialóg, ktorého výsledkom boli aj zmeny vládnej novely Trestného zákona, ktoré boli vykonané v druhom čítaní prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu.
Išlo najmä o zabezpečenie úplnej harmonizácie zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Výsledkom tohto dialógu sú upravené trestné sadzby pri vybraných trestných činoch, napr. pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, kde bola dokonca zdvihnutá trestná sadzba v základnej skutkovej podstate, či korupčných trestných činov.
Konzultácie s Európskou komisiou prebiehajú kontinuálne aj naďalej tak vo vzťahu k ochrane finančných záujmov Európskej únie, ako aj k plánu obnovy, kde sa bavíme o jednotlivých nastaveniach a vysvetľujeme Európskej komisii, akým spôsobom sú zabezpečené alebo je zabezpečená ochrana finančných záujmov Európskej únie aj po tejto novele.
Čiže to je všetko, čo môžem k tomuto povedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte uviesť, že pani štátna tajomníčka Roskoványi sa k predmetnej komunikácii, na ktorú sa pýtate, v minulosti už vyjadrila, pričom vo svojom vyjadrení poprela informácie, ktoré sú o nej dodnes bez akýchkoľvek dôkazov zverejňované. Chcem zdôrazniť, pán poslanec, že medializovaná komunikácia bola vedená tretími osobami, pani Roskoványi nebola jej účastníčkou a z predmetnej komunikácie ani nevyplýva, že by o nej vedela. Ešte pre nástupom vládnej koalície Igora Matoviča, ktorej ste boli súčasťou, disponovali predmetnou komunikáciu orgány činné v trestnom konaní aj slovenské médiá. Pani Roskoványi nebola v súvislosti s komunikáciou, v ktorej sa spomínalo jej meno, predmetom žiadneho vyšetrovania či dokazovania. Na základe medializovaných informácii Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky realizoval s pani Roskoványi bezpečnostný pohovor. Po jeho absolvovaní jej osvedčenie o bezpečnostnej previerke zostalo naďalej v platnosti. Katarína Roskoványi, ako možno viete, ešte pred pár dňami kontinuálne pracovala na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a spĺňa všetky zákonné podmienky na post štátnej tajomníčky. Je bezúhonná a tak treba na ňu aj hľadieť.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, pokiaľ mám správne informácie, tak sa priebežne vykonáva vždy tretin... v tretine tých náramkov údržba z hľadiska ich udržiavania v okamžitom použiteľnom stave, tak aby bolo stále dostatočný počet tých náramkov na to, aby sa dali, dali aktuálne používať. Čiže preto prebieha tá údržba a kontrola v nejakom, v nejakom počte postupne, nie naraz, aby boli vždy aktuálne použiteľné tie, ktoré budú, bude môcť byť využité.
Ono aj v súčasnosti je možné ukladanie trestu domáceho väzenia, len momentálne ten systém trestného práva a Trestného zákona je nastavený tak, že je pre každého sudcu jednoduchšie uložiť trest domáceho... trest odňatia slobody, ako trest domáceho väzenia a tieto alternatívne tresty sa ukladajú v minimálnej miere, čo je práve účelom, účelom zákona, aby sa vo väčšej miere využívalo, aby sa vo väčšej miere tento inštitút používal.
A je, by som povedal, veľmi zle interpretované vo vzťahu k verejnosti, že takýto trest vlastne ako keby trestom nebol, len treba si uvedomiť, že tieto tresty sú takisto do značnej miery obmedzujúce osobnú slobodu jednotlivých páchateľov odsúdených, ktorí len nebudú uzavretí vo väznici spolu s ďalšími väzňami, ktorí budú môcť na nich ďalej kriminálne pôsobiť, ale budú vo svojom domácom väzení, ale takisto uzavretí, budú mať presne stanovené, alebo ten systém je nastavený tak, že majú presne stanovené, kde sa môžu pohybovať, za akých podmienok, že môžu ísť do práce a naspäť a mimo toho sa nemôžu vôbec nikde pohybovať alebo teda majú určený okruh, kde sa môžu pohybovať. Čiže takisto je to zásadný zásah do osobnej slobody a zásadné obmedzenie toho práva na osobnú slobodu, čiže z tohto pohľadu si myslíme, že najmä pre prvopáchateľov trestnej činnosti sú to tresty, ktoré budú dostatočné na to, aby zabezpečili prevýchovu týchto páchateľov.
A pokiaľ sa pýtate o tie analýzy, ako som povedal, nedá sa predpokladať, pretože súd vždy bude vyhodnocovať jednotlivé okolnosti prípadu s novonastavenými podmienkami ukladania trestov, ktoré dávajú dôraz najmä a prioritizujú náhradu škody a ďalšie skutočnosti, ktoré má sudca posúdiť, čiže veľmi ťažko dnes, keďže nemáme s takýmto, s takýmto ukladaním trestov nejakú bohatú skúsenosť, predpokladať, že koľko týchto trestov bude v najbližšej budúcnosti uložených. Avšak nepredpokladáme, že to bude mať nejaký masívny nárast zo dňa na deň a že tie súdy sa budú musieť na, na túto prax ukladania trestov pripraviť a postupne ich zavádzať, zavádzať do praxe. A počítame s tým, že ten nábeh bude postupný a bude čím ďalej v čase tým bežnejší a tým vo väčšej miere.
Ďakujem.

-----------------------------------------

vymazať rámček

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, doposiaľ Slovenská republika obstarala 1 650 setov na monitorovanie osôb. Nejde však o počet, ktorý je okamžite využiteľný v jednotlivých konaniach, pretože približne jedna tretina z tohto počtu sa nachádza na pravidelnej priebežnej údržbe alebo logistike. Po každom použití a skončení kontroly prebieha profilaxia zariadení a potrebný servis. V prípade poškodenia zo strany kontrolovaných osôb dochádza k vymáhaniu spôsobenej škody zo strany ministerstva spravodlivosti.
Batérie v samotných náramkoch sú vymieňané výrobcom v určených intervaloch, pričom zariadenia sú preto udržiavané v riadnom technickom stave. Životnosť zariadení je v zásade neobmedzená, možnosť ich využitia je limitovaná skôr technologickým vývojom v oblasti obslužných softvérov a vonkajšími faktormi, ako sú služby tretích strán, napríklad mobilní operátori alebo dodávatelia iných technológií.
Pokiaľ ide o vašu otázku z hľadiska ukladania trestu domáceho násilia do budúcnosti, na základe dostupných dát aktuálne nie je možné presnejšie vyčísliť alebo určiť percentuálny podiel uložených trestov domáceho väzenie v budúcnosti. Tento stav je determinovaný mnohými faktormi trestného systému a konania, najmä okolnosťami jednotlivých prípadov a s tým spojeným posúdením práve zo strany konajúcich súdov, ktoré budú v budúcnosti môcť takýto trest domáceho väzenia uložiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku.
Ako som už uviedol, pani poslankyňa, Policajný zbor má určité špecifické postavenie a plní špecifické úlohy na rozdiel od napríklad klasickej štátnej správy alebo verejnej správy, kde nie sú nastavené osobitné kontrolné mechanizmy. V rámci Policajného zboru sú nastavené také kontrolné mechanizmy, ktoré majú práve chrániť takýchto oznamovateľov, a to je, ako som povedal buď kontrolný útvar Krajského riaditeľstva Policajného zboru, alebo Úrad inšpekčnej služby, ktorý by mohol preverovať takého podania, pokiaľ by zo strany zamestnávateľa bolo na daného policajta vytváraný nejaký nátlak alebo nejaká diskriminácia z hľadiska práve toho, že nahlásil nejakú korupčnú činnosť alebo nejakú protispoločenskú činnosť. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že Policajný zbor má práve takéto osobitné postavenie, kde sú osobitné mechanizmy kontroly aj vo vzťahu k nahlasovaniu takejto činnosti oproti iným orgánom štátnej správy, ktoré takého osobitné kontrolné mechanizmy nemajú a tam je takýto mechanizmus v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku. Som rád, že môžem plne rozptýliť vaše pochybnosti, ktoré naznačujete pravdepodobne v súvislosti s novelizáciou zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V prvom rade treba povedať, že Policajný zbor má viacero úrovni internej kontroly, ktoré riešia podobné situácie. V dnešnej dobe sa príslušník Policajného zboru nemusí v prípade nahlásenia trestného činu svojho nadriadeného obávať v odvetných opatrení bez ohľadu na využitie štatútu chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Aj v prípade, že v zmysle súčasnej právnej úprave nepožiada o ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, je totiž chránený internými postupmi v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev. V prípade, že by mal pocit, že je voči nemu postupované nespravodlivo z dôvodu ohlásenie protispoločenskej činnosti, zasiahne odbor kontroly Prezídia Policajného zboru, resp. na nižšej úrovni útvar kontroly príslušného Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Tieto oddelenia sú zároveň oprávnené aj prijímať netrestné podnety od príslušníkov Policajného zboru, ako sú podozrenia zo spáchania priestupkov, či z nevhodného správania sa nadriadeného.
V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu preberá vyšetrovanie Úrad inšpekčnej služby, pričom naďalej je oznamovateľ oprávnený podať sťažnosť na Útvar kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ak by mal pocit, že je nadriadeným diskriminovaný.
Podľa informácií z ministerstva vnútra len pre ilustráciu, v roku 2023 sa Odbor boja proti korupciu Úradu inšpekčnej služby zaoberal trestnými činmi prijímania úplatku, resp. zneužitím právomoci verejného činiteľa súvisiacej s korupciou v 16 prípadoch, pričom ani jeden z oznamovateľov nie je chránený podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa informácií, ktorými disponujem, nečelil žiaden z oznamovateľov žiadnej šikane ani diskriminácii. Chápem, že sa môžete obávať o to, čo by mohlo nastať v budúcnosti. Je však veľmi ťažké špekulovať o prípadoch čo ak, ale napriek tomu si dovolím predpokladať takmer s istou, že by zmena právnej úpravy nemala mať dosah na príslušníkov Policajného zboru.
V prvom rade by som pripomenul, že Policajný zbor sa má silné vnútorné mechanizmy, ktoré slúžia na zamedzenie podobného konania, ako je diskriminácia oznamovateľa.
V druhom rade by som rád upozornil na existenciu de facto tzv. compliance officer v rámci Policajného zboru, ktorých úloh je dohliadať na vnútornú integritu zboru.
V treťom rade by som pripomenul existenciu zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach o ochrane pred diskrimináciou, ktorý zakazuje v § 2 ods. 1 diskrimináciu aj na základe oznámenia trestnej činnosti.
V štvrtom rade by som upriamil pozornosť aj na to, že podľa nášho vedomia neexistuje, ani neexistoval ani jeden oznamovateľ protispoločenskej činnosti z radu polície, ktorý by ohlásil korupciu svojho nadriadeného.
V poslednom rade by som spomenul, že Slovensko nie je unikátne. Z ochrany oznamovateľov sú vylúčení príslušníci polície v Maďarsku, na Malta, v Španielsku alebo vo Švédsku. V Belgicku majú policajti špeciálny spôsob nahlasovanie protispoločenskej činnosti cez osobný kanál a v Írsku sú chránený, aj je ochrana žiadúca vo verejnom záujme.
Vážená pani poslankyňa, verím, že vám moja odpoveď rozptýlila obavy, že by po prijatí novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti policajti prestali takúto činnosť nahlasovať. Dovolím si ešte spomenúť, že mám informáciu, že ministerstvo vnútra slovenskej informácie chce posilniť interné mechanizmy Policajného zboru tak, aby oznamovatelia protispoločenskej činnosti nemali obavy ju nahlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel urobiť zadosť procedúre, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku podľa § 94 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním, čím chcem teda vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré podal v rozprave pán poslanec Gašpar. Zároveň konštatujem, že neudeľujem súhlas k žiadnym rozširujúcim návrhom, ktoré boli podané v rozprave zo strany opozície.
Dámy a páni, už Immanuel Kant povedal, že keď sa pominie spravodlivosť, žiť na zemi už nebude mať pre ľudí cenu. Vláda Slovenskej republiky predložila dôkazy, že orgány činné v trestnom konaní ostatné tri roky systematicky porušovali právo. Výstižne to dokumentuje publikácia Únos právneho štátu, ako aj vízii stoviek slovenských právnikov zasadzujúcich sa za právny štát, ktoré podpísali petície či už v roku 2021, alebo v roku 2023, resp. ´4. Len v ostatnom čase sa aj dvaja ministri spravodlivosti pokúsili o reformu trestného práva. Je to dôkaz, že trestná politika Slovenskej republiky akútne potrebuje zmenu. Tieto pokusy však neboli úspešné a my nemôžeme čakať, musíme zodpovednosť voči všetkým občanom tejto krajiny a zároveň máme aj mandát od občanov, ktorý nám dali vo voľbách, aby sme tak urobili.
Opierajúc sa o tieto úvahy mi nedá len jedna otázka, prečo sa opozícia tak urputne, až dramaticky snaží tieto fakty prekrúcať? Prečo si myslíte, poslanci opozičných strán, že právna úprava trestného práva z roku 2005 a inštitút Úradu špeciálnej prokuratúry sú nemenné a jediné správne? To nie je, ako keď Július Caesar povedal alea iacta est a už to bude tak naveky. Veď predsa celá naša spoločnosť sa vyvíja. Máme k dispozícii množstvo právnych názorov z odbornej obce, relevantných štúdií zahraničných expertov v danej problematike. Ďalej článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Množstvo naozaj významných faktov, ktoré hovoria za jedno. Drakonické tresty, ktoré tu dnes máme, nie sú správne a naliehavo potrebujú zmeniť. Restoratívna justícia je niečo, čo sme mali zohľadňovať v trestnej politike štátu už dávno.
Na právnickej fakulte na dejinách štátu a práva sa opisovali telesné tresty stredoveku. Napríklad na námestiach kat odsekával ruky zlodejom, ale zhromaždenie davu využívali ďalší vreckoví zlodeji a v tlačenici okrádali divákov. Drastický trest, ktorý videli na vlastné oči, ich neodradzoval od kradnutia. Prísnosť trestu má len malý odrádzajúci účinok, lebo páchatelia sa spoliehajú, že ich nechytia. A keď sú tu tie prísne tresty také dobré, ktoré máme dnes, prečo máme potom plné väzenia?
Tento návrh sekundárne, ktorý sme predložili, rieši aj kritickú situáciu s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak, ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone a niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy restoratívnej justície a právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie s cieľom umožniť súdu väčšiu možnosť individualizácie trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet. Nakoľko úprava trestov v Slovenskej republike nie je konformná s európskym právom, bolo by konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme len otázka veľmi krátkeho času.
Dovoľte mi na úvod k tejto problematike trochu hlbší pohľad na to, čo vlastne väzenie spôsobuje odsúdenému, akým smerom ho formuje a prečo je absolútne nevyhnutné tam neposielať ľudí prostredníctvom drakonických trestov, ale práve naopak, prečo musí mať celá spoločnosť záujem na tom, aby tam išli naozaj len takí odsúdení, ktorí si to spravodlivo zaslúžia. Začnem názorom pána Alexandra Barattu, významného talianskeho kriminológa a právnika, podľa ktorého aj napriek všeobecne akceptovanej funkcii trestania spojenej aj s požiadavkou resocializácie, sa práve táto problematika pokladá v spoločnosti za stále neuspokojivo vyriešenú. Od druhej polovice 20. storočia sa začala intenzívnejšie zjavovať všeobecná dezilúzia myšlienky progresu väzenstva, osobitne pozitívneho výchovného pôsobenia počas výkonu trestu odňatia slobody. Tieto kritické reflexie viedli podľa jeho názoru k zmenám trestnej politiky, ktoré sa prejavili v rezignácii na resocializáciu a v sprístupňovaní trestania najmä to je prípad Spojených štátov, alebo v snahách uplatňovania alternatív trestu odňatia slobody. Pán Baratta uvádza, že súčasné väzenské spoločenstvá vykazujú niekoľko konštantných znakov, ktoré aj napriek národným osobitostiam systému, systémov väzenstva možno zahrnúť do všeobecne platného väzenského modelu, v ktorom platí, že napriek prevýchovnému úsiliu väzenský výkon trestu vyvoláva účinky úplne protikladné záujmu a resocializácii opätovného začlenenia väzneného do spoločnosti, kde naopak skôr prispieva k tesnejšiemu spojeniu s kriminálnou populáciou a k posilneniu recidívy.
Podobne tak aj nórsky sociológ Thomas Mathiasen na základe vyhodnotenia početných empirických štúdií väzenstva v medzinárodnom meradle sformuloval závery, že výsledky stratégií zaobchádzania, a to aj veľmi intenzívnych, sú veľmi slabé, sledované cez miery recidivizmu. Ich dôvodom sú najmä viaceré negatívne účinky uväzňovania. V kriminologických štúdiách sa sformulovalo niekoľko kľúčových argumentov s negatívnym účinkom uväzňovania. Medzi najznámejšie možno uviesť interpretáciu väzenia ako totálnej inštitúcie efekt prizonizácie a vplyv neformálneho sveta väzenia v podobe väzenskej subkultúry. Koncept totálnej inštitúcie je spojený predovšetkým s menom Ervinga Goffmana, vysoko uznávaného kanadského, kanadsko-amerického sociológa, ktorý v ňom označil taký typ formálnej organizácie, ktorá vytvára uzavreté, izolované prostredie, ktoré sa zásadným spôsobom odlišuje od každodenného života bežných občanov.
Väzenie je prototypom totálnej inštitúcie. Vstupom do väzenia je postupne jednotlivec zbavovaný vlastnej identity, zaraďuje sa do uniformného a opakovaného modelu života vo väzení s dočasným obmedzením práv, sociálnych rolí a sociálnych kontaktov, je nútený žiť v obmedzenom priestore s ďalšími ľuďmi, fungovať v nedobrovoľných kontaktoch s inými, ktorých si nevyberal, zdieľať s nimi aj osobný, intímny priestor, je neustále pod dohľadom iných spoluväzňov, ako aj zamestnancov väzenia. Tento proces označovaný ako vyvlastnenie jednotlivca spojený s permanentnou organizáciou a kontrolou života má negatívny dôsledok v znížení schopnosti samostatne organizovať svoj život, čo sa môže nepriaznivo prejaviť po opustení brány väzenia. Ide tak o zdvojený efekt potenciálnej imobilizácie jednotlivca, ktorá významne sťažuje efektívne fungovanie mimo väzenia a samostatné zapojenie sa do bežných aktivít života človeka vo výkone trestu odňatia slobody, riešenia každodenných existenčných otázok a dilém rozhodovania.
Na možný negatívny efekt väzenskej komunity upozornil už v 40. rokoch na základe svojich výskumov tejto neformálnej roviny života vo väzení aj Donald Clemmer, americký sociológ, ktorý sa špecializoval na štúdium kriminológie a trestnej justície. Z jeho štúdií vyplýva názor, že väzenie tým, že v uzavretom priestore koncentruje ľudí s poruchami sociálneho správania, nechcene podporuje kontakty a vzájomné pôsobenie ľudí s kriminálnou skúsenosťou a sťažuje tak resocializačné efekty cielených redukačných stratégií zaobchádzania s odsúdenými. V nadväznosti na vyššie uvedené sa v rámci humanizácie trestov do trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, rozširujúca kritériá, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery o spáchanie, o správaní páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snaží získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu a k tomu samostatne, ale, alebo popri uložení iného trestu.
Osobitný dôraz sa tak kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze spisová značka Plénum Ústavného súdu 106/2011 k primeranému trestu uviedol, že: "Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest." Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad aj ďalší nález Ústavného súdu č. 1/2021. Pritom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia trestu, pričom dostatočnú individualizáciu trestu musí z povahy veci v prvom rade umožňovať práve právna úprava. Obdobne naliehavosť úpravy trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva tiež z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzeniu základných ľudských práv účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, čo sa pri aktuálnej právnej úprave, žiaľ, v ostatných rokoch dialo úplne naopak, osobitne pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
A toto celé nie je výmysel našej vlády za sto dní vládnutia. Je to absolútny základ trestnej politiky v moderných štátoch, v moderných demokratických štátoch už desaťročia. A čo Slovensko? Presne naopak. Namiesto toho bolo svedkom, že práve orgány činné v trestnom konaní uplynulé tri roky tak bezprecedentne porušovali právo. Metaprávne argumenty opozičných poslancov tendenčným spôsobom podsúvané verejnosti asi ani nemá cenu komentovať, ale predsa. Premlčacie lehoty sú úplne v poriadku. Stačí trestné činy len obhajovať, pardon, objasňovať. Nevidíme dôvod čakať na dlhšie časy ako desať rokov so vznesením obvinenia, kedy, samozrejme, žiadna premlčacia lehota ďalej neplynie, pričom táto pri vznesení obvinenia spočíva a ďalej neplynie.
Táto právna úprava ani neláka ku krádežiam občanov, ako to podsúva opozícia, veď dôkazom toho je, že nechodili naši občania na kriminálnu turistiku do okolitých krajín len preto, že tam majú nižšie sadzby. Keby sa model restoratívnej justície laickej verejnosti nepodával formou poloprávd, ako pracovné postupy ÚŠP napríklad, tak ako sú nastavené dnes, by opoziční politici neskrývali pod mediálne zneužívaný pojem ´právny štát´, nehovoriac o ďalších tendenčných vyhláseniach opozičných politikov o akýchsi hromadných amnestiách, pričom inštitút amnestie je o niečom celkom inom, ako určite všetci viete. Som presvedčený o tom, že prezidentská kampaň pána Korčoka prostredníctvom protestov by zrazu stratila svoju tému.
Vážení kolegovia, myslím si, že k danej téme bolo za ostatné dva mesiace povedané už všetko a verím, že podporíte predložený návrh zákona a súvisiacich predpisov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)