Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som veľmi v stručnosti zareagoval na to, čo tu bolo povedané a možno vysvetlil niektoré veci. Dúfam, že nám ide všetkým o vec a nie o politiku a politikárčenie. V čase tretieho čítania, keď sa tu začalo emotívne, emotívna rozprava konkrétne k trestnému činu premlčania, my sme komunikovali s odborníkmi na trestné právo práve tieto otázky premlčacej doby a v zásade všetci odborníci, ktorí, s ktorými sme komunikovali, tak vyjadrili skutočnosť, že skrátenie tých premlčacích dôb je v poriadku a nebude žiaden problém vyvolávať v praxi. Keď sa bavíme konkrétne o trestnom čine znásilnenia, ten problém a podstata toho problému je niekde úplne inde ako v premlčacích dobách. Či bude tá premlčacia doba desať rokov, dvadsať rokov alebo päťdesiat rokov je zásade, v zásade úplne jedno vzhľadom k tomu, že možnosť objasnenia týchto, áno, otrasných skutkov priamo úmerne klesá s pribúdajúcimi rokmi a dnes sa samotní sudcovia vyjadrujú o tom, že tá doba, kedy je možné objasniť tieto skutky, sa nepočíta v rokoch, ale v dňoch. V dňoch, odkedy ten skutok nastal, pretože po nejakej dobe, ktorá uplynie od tohoto skutku, nie je možné zabezpečiť už dôkazy k tomu, aby bol náležite takýto trestný čin objasnený a páchateľ potrestaný. Aj z policajných štatistík vyplýva, že viac ako 50 % týchto prípadov sa podarí objasniť v tom roku, v ktorom sa ten skutok stal, keď je okamžite nahlásený a okamžite sa vedia zabezpečovať stopy a dôkazy. Ak je to s pribúdajúcim časom, tak je to väčšinou len tvrdenie proti tvrdeniu a je veľmi malá šanca na to, že sa takýto trestný čin objasní a páchateľ sa spravodlivo potrestá.
Čiže z tohto pohľadu, a preto je aj v tej dôvodovej správe napísané to, že my si myslíme, že to skrátenie premlčacích lehôt je nastavené správne, vzhľadom k tomu však, že táto otázka sa začala emotívne zneužívať najmä v prezidentskej kampani, ktorá teraz nastupuje a vo všeobecnosti sa vyvoláva strach medzi občanmi a podsúvajú sa nepravdivé informácie ohľadom aj tohto konkrétneho skutku, pretože takýchto činov zase zo štatistík, ktoré boli nahlásené po desiatich rokoch, je možno, možno jeden, takže vyvoláva sa tu nejaký strach medzi občanmi, že nebude možné vyšetrovať tieto trestné činy po tejto dobe, pretože ak príde k nahláseniu po desiatich rokoch, takýto trestný čin by bol premlčaný. Treba povedať, že, za prvé, ako som povedal, tá možnosť objasnenia po takejto dobe už je veľmi, veľmi nízka, na druhej strane treba povedať aj, že tie premlčacie doby nie sú absolútne. Tá premlčacia doba sa predsa prerušuje v prípade, ak sa vznesie obvinenie páchateľovi a začína plynúť nová premlčacia doba, to znamená, aj každým ďalším úkonom po vznesení obvinenia sa znova prerušuje premlčacia doba a začína plynúť nová. Čiže vo väčšine prípadov podľa toho, ak mám správne informácie, vo viac ako osemdesiatich prípadoch práve pri znásilnení tie obete vedia, kto je páchateľom, čiže ak to nahlásia včas a vznesie sa obvinenie, tak premlčacia doba potom znova začína plynúť ďalšia a ďalšia každým úkonom, čiže k žiadnemu premlčaniu by ani dôjsť nemalo.
Čiže reakcia, ktorá je práve týmto skráteným legislatívnym konaním, je reakciou na to, že sa v spoločnosti vyvoláva strach a účelom tejto novelizácie neboli trestné činy proti životu a zdraviu, aj keď, ako som povedal, odborníci či už zo Slovenska, to nie sú hocijakí odborníci, sú to trestní sudcovia, ktorí toto hovoria, dokonca hovorí to dnes už aj, hovoria to významní predstavitelia Únie obhajcov Českej republiky, advokátskej komory Českej republiky, ktorí hovoria presne toto isté, že aj vzhľadom na to skrátenie premlčacích dôb, s týmto nemajú absolútne problém a je to v poriadku. A táto reakcia, ako som ešte raz povedal, je v záujme toho, aby sme upokojili spoločnosť, aby ľudia nemali pocit, že tak ako sú zavádzaní a ako sa nesprávne táto vec interpretuje v spoločnosti, aby sme ukľudnili spoločnosť, aby sme tieto veci, keďže to nie je základom tejto novely, aby sme tú spoločnosť upokojili.
Takže dúfam, že nám ide všetkým, všetkým o spoločnú vec a že tento návrh podporíte a nebudeme zbytočne tuná politizovať a vytĺkať na tomto politický kapitál.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za (ruch v sále), ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Dňa 8. februára 2024 Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo okrem iného k úprave premlčacej doby trestného stíhania. V súčasnosti sa premlčanie trestného stíhania podľa § 87 Trestného zákona vzťahuje na všetky trestné činy uvedené v Trestnom zákone s výnimkou trestných činov, ktoré sa nepremlčia za žiadnych okolností podľa § 88 Trestného zákona.
Hlavným cieľom návrhu zákona je ustanoviť dĺžku premlčacej doby v závislosti od druhu trestného činu a výmery trestu odňatia slobody ustanovenej pre trestné činy proti životu a zdraviu, ktoré sú predmetom prvej hlavy, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ktoré sú predmetom druhej hlavy, trestné činy proti rodine a mládeži, ktoré sú predmetom tretej hlavy osobitné časti a trestné činy proti iným právam a slobodám, ktoré sú predmetom deviatej časti osobitnej časti, deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z nevyhnutnosti zachovať a zabezpečiť dĺžku premlčacej doby pre trestné činy prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Dôvodom je spoločenská objednávka na stanovenie osobitnej úpravy premlčacej doby pri týchto vybraných trestných činoch tak, aby dĺžka premlčacej doby trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život a zdravie, ľudská dôstojnosť bola dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom ako je majetok. Vo všeobecnosti sa navrhuje zachovať dĺžku premlčacej doby v súvislosti s trestnými činmi, ktoré chránia tie významnejšie hodnoty a spoločenské záujmy, ako sú život, zdravie, sloboda, ľudská dôstojnosť, rodina a mládež. Aj napriek skutočnosti, že plynutím času sa výrazne zhoršuje možnosť orgánov činných v trestnom konaní objasniť trestný čin a zároveň klesá spoločenská požiadavka na potrestanie páchateľa, v niektorých výnimočných prípadoch môže prevážiť záujem na objasnení a potrestaní trestného činu. V určitých prípadoch, tak môže nastať situácia, že tieto doby môžu byť nedostatočné, a preto vláda vyhovuje tejto spoločenskej objednávke.
Urýchlenou legislatívnou reakciou prijatím vládneho návrhu zákona sa zabezpečí vyššie uvedený cieľ zákona tak, aby účinnosť mohla nastať spolu so zákonom schváleným 8. februára, keďže už vtedy nebolo možné prijať takúto zmenu. Čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu, vláda na tomto mieste uvádza, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní.
Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu na skrátené legislatívne konanie a jeho podporu vzhľadom aj na rozpravu, ktorá bola v treťom čítaní pri schvaľovaní návrhu zákona 8. februára 2024.
Ďakujem pekne za pochopenie.

Ďakujem pekne za otázku. Vzhľadom k tomu, že pán minister tu nie je, ale poslal písomnú odpoveď, tak by som si dovolil ju prečítať.
„Vážená pani poslankyňa, problematika riešenia pomoci jednoosobovým domácnostiam sa dotýka najmä možnosti poskytnutia pomoci zo strany štátu v prípade, že sa takáto domácnosť ocitne v riziku z hľadiska zvýšenej miery záťaže nákladov na bývanie, čo v mnohých prípadoch môže viesť k hrozbe straty bývania. Aj v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 je naším záujmom zaviesť poskytovanie novej sociálnej dávky, príspevku na bývanie, ktorý bude zameraný na čiastočné zníženie finančnej záťaže nízkopríjmových domácností nákladmi na bývanie a bude predstavovať významnú pomoc pri udržaní si bývania. Zavedením tohto nového príspevku sa rozšíri okruh oprávnených osôb, ktorým bude poskytovaná pomoc pri úhrade nákladov na bývanie aj na iné domácnosti ako tie, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Tiež plánujeme prehodnotenie parametrov a podmienok nároku na pomoc v hmotnej núdzi spolu s posilnením princípov zásluhovosti a princípu ochrany zraniteľných.“
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
My máme za to a sme presvedčení, že všetky zmeny, ktoré sme vykonali v rámci novelizácie Trestného zákona, sú takého charakteru, ktoré nedávajú žiaden právny základ na to, aby mohli byť nejakým spôsobom ohrozené platby či už eurofondov, alebo z plánu obnovy, a tieto veci aj kontinuálne vysvetľujeme Európskej únii a vysvetľujeme jednotlivé záruky, ktoré majú zabezpečovať to, aby neboli ohrozené tieto finančné záujmy, a teda podľa nášho názoru my nevidíme dôvod na to, aby Európska komisia pristúpila k takýmto, k takýmto sankciám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku.
Vážený pán poslanec, komunikácia s Európskou komisiou je dôverného charakteru kvôli zachovaniu otvorenosti dialógu medzi členskými krajinami a Európskou komisiou, tak ako to vyplýva z príslušného nariadenia, preto nemôžem zachádzať do úplných detailov.
Ale môžem potvrdiť, že s Európskou komisiou prebieha intenzívny dialóg, ktorého výsledkom boli aj zmeny vládnej novely Trestného zákona, ktoré boli vykonané v druhom čítaní prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu.
Išlo najmä o zabezpečenie úplnej harmonizácie zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Výsledkom tohto dialógu sú upravené trestné sadzby pri vybraných trestných činoch, napr. pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, kde bola dokonca zdvihnutá trestná sadzba v základnej skutkovej podstate, či korupčných trestných činov.
Konzultácie s Európskou komisiou prebiehajú kontinuálne aj naďalej tak vo vzťahu k ochrane finančných záujmov Európskej únie, ako aj k plánu obnovy, kde sa bavíme o jednotlivých nastaveniach a vysvetľujeme Európskej komisii, akým spôsobom sú zabezpečené alebo je zabezpečená ochrana finančných záujmov Európskej únie aj po tejto novele.
Čiže to je všetko, čo môžem k tomuto povedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte uviesť, že pani štátna tajomníčka Roskoványi sa k predmetnej komunikácii, na ktorú sa pýtate, v minulosti už vyjadrila, pričom vo svojom vyjadrení poprela informácie, ktoré sú o nej dodnes bez akýchkoľvek dôkazov zverejňované. Chcem zdôrazniť, pán poslanec, že medializovaná komunikácia bola vedená tretími osobami, pani Roskoványi nebola jej účastníčkou a z predmetnej komunikácie ani nevyplýva, že by o nej vedela. Ešte pre nástupom vládnej koalície Igora Matoviča, ktorej ste boli súčasťou, disponovali predmetnou komunikáciu orgány činné v trestnom konaní aj slovenské médiá. Pani Roskoványi nebola v súvislosti s komunikáciou, v ktorej sa spomínalo jej meno, predmetom žiadneho vyšetrovania či dokazovania. Na základe medializovaných informácii Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky realizoval s pani Roskoványi bezpečnostný pohovor. Po jeho absolvovaní jej osvedčenie o bezpečnostnej previerke zostalo naďalej v platnosti. Katarína Roskoványi, ako možno viete, ešte pred pár dňami kontinuálne pracovala na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a spĺňa všetky zákonné podmienky na post štátnej tajomníčky. Je bezúhonná a tak treba na ňu aj hľadieť.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, pokiaľ mám správne informácie, tak sa priebežne vykonáva vždy tretin... v tretine tých náramkov údržba z hľadiska ich udržiavania v okamžitom použiteľnom stave, tak aby bolo stále dostatočný počet tých náramkov na to, aby sa dali, dali aktuálne používať. Čiže preto prebieha tá údržba a kontrola v nejakom, v nejakom počte postupne, nie naraz, aby boli vždy aktuálne použiteľné tie, ktoré budú, bude môcť byť využité.
Ono aj v súčasnosti je možné ukladanie trestu domáceho väzenia, len momentálne ten systém trestného práva a Trestného zákona je nastavený tak, že je pre každého sudcu jednoduchšie uložiť trest domáceho... trest odňatia slobody, ako trest domáceho väzenia a tieto alternatívne tresty sa ukladajú v minimálnej miere, čo je práve účelom, účelom zákona, aby sa vo väčšej miere využívalo, aby sa vo väčšej miere tento inštitút používal.
A je, by som povedal, veľmi zle interpretované vo vzťahu k verejnosti, že takýto trest vlastne ako keby trestom nebol, len treba si uvedomiť, že tieto tresty sú takisto do značnej miery obmedzujúce osobnú slobodu jednotlivých páchateľov odsúdených, ktorí len nebudú uzavretí vo väznici spolu s ďalšími väzňami, ktorí budú môcť na nich ďalej kriminálne pôsobiť, ale budú vo svojom domácom väzení, ale takisto uzavretí, budú mať presne stanovené, alebo ten systém je nastavený tak, že majú presne stanovené, kde sa môžu pohybovať, za akých podmienok, že môžu ísť do práce a naspäť a mimo toho sa nemôžu vôbec nikde pohybovať alebo teda majú určený okruh, kde sa môžu pohybovať. Čiže takisto je to zásadný zásah do osobnej slobody a zásadné obmedzenie toho práva na osobnú slobodu, čiže z tohto pohľadu si myslíme, že najmä pre prvopáchateľov trestnej činnosti sú to tresty, ktoré budú dostatočné na to, aby zabezpečili prevýchovu týchto páchateľov.
A pokiaľ sa pýtate o tie analýzy, ako som povedal, nedá sa predpokladať, pretože súd vždy bude vyhodnocovať jednotlivé okolnosti prípadu s novonastavenými podmienkami ukladania trestov, ktoré dávajú dôraz najmä a prioritizujú náhradu škody a ďalšie skutočnosti, ktoré má sudca posúdiť, čiže veľmi ťažko dnes, keďže nemáme s takýmto, s takýmto ukladaním trestov nejakú bohatú skúsenosť, predpokladať, že koľko týchto trestov bude v najbližšej budúcnosti uložených. Avšak nepredpokladáme, že to bude mať nejaký masívny nárast zo dňa na deň a že tie súdy sa budú musieť na, na túto prax ukladania trestov pripraviť a postupne ich zavádzať, zavádzať do praxe. A počítame s tým, že ten nábeh bude postupný a bude čím ďalej v čase tým bežnejší a tým vo väčšej miere.
Ďakujem.

-----------------------------------------

vymazať rámček

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, doposiaľ Slovenská republika obstarala 1 650 setov na monitorovanie osôb. Nejde však o počet, ktorý je okamžite využiteľný v jednotlivých konaniach, pretože približne jedna tretina z tohto počtu sa nachádza na pravidelnej priebežnej údržbe alebo logistike. Po každom použití a skončení kontroly prebieha profilaxia zariadení a potrebný servis. V prípade poškodenia zo strany kontrolovaných osôb dochádza k vymáhaniu spôsobenej škody zo strany ministerstva spravodlivosti.
Batérie v samotných náramkoch sú vymieňané výrobcom v určených intervaloch, pričom zariadenia sú preto udržiavané v riadnom technickom stave. Životnosť zariadení je v zásade neobmedzená, možnosť ich využitia je limitovaná skôr technologickým vývojom v oblasti obslužných softvérov a vonkajšími faktormi, ako sú služby tretích strán, napríklad mobilní operátori alebo dodávatelia iných technológií.
Pokiaľ ide o vašu otázku z hľadiska ukladania trestu domáceho násilia do budúcnosti, na základe dostupných dát aktuálne nie je možné presnejšie vyčísliť alebo určiť percentuálny podiel uložených trestov domáceho väzenie v budúcnosti. Tento stav je determinovaný mnohými faktormi trestného systému a konania, najmä okolnosťami jednotlivých prípadov a s tým spojeným posúdením práve zo strany konajúcich súdov, ktoré budú v budúcnosti môcť takýto trest domáceho väzenia uložiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku.
Ako som už uviedol, pani poslankyňa, Policajný zbor má určité špecifické postavenie a plní špecifické úlohy na rozdiel od napríklad klasickej štátnej správy alebo verejnej správy, kde nie sú nastavené osobitné kontrolné mechanizmy. V rámci Policajného zboru sú nastavené také kontrolné mechanizmy, ktoré majú práve chrániť takýchto oznamovateľov, a to je, ako som povedal buď kontrolný útvar Krajského riaditeľstva Policajného zboru, alebo Úrad inšpekčnej služby, ktorý by mohol preverovať takého podania, pokiaľ by zo strany zamestnávateľa bolo na daného policajta vytváraný nejaký nátlak alebo nejaká diskriminácia z hľadiska práve toho, že nahlásil nejakú korupčnú činnosť alebo nejakú protispoločenskú činnosť. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že Policajný zbor má práve takéto osobitné postavenie, kde sú osobitné mechanizmy kontroly aj vo vzťahu k nahlasovaniu takejto činnosti oproti iným orgánom štátnej správy, ktoré takého osobitné kontrolné mechanizmy nemajú a tam je takýto mechanizmus v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu otázku. Som rád, že môžem plne rozptýliť vaše pochybnosti, ktoré naznačujete pravdepodobne v súvislosti s novelizáciou zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V prvom rade treba povedať, že Policajný zbor má viacero úrovni internej kontroly, ktoré riešia podobné situácie. V dnešnej dobe sa príslušník Policajného zboru nemusí v prípade nahlásenia trestného činu svojho nadriadeného obávať v odvetných opatrení bez ohľadu na využitie štatútu chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Aj v prípade, že v zmysle súčasnej právnej úprave nepožiada o ochranu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, je totiž chránený internými postupmi v rámci jednotlivých krajských riaditeľstiev. V prípade, že by mal pocit, že je voči nemu postupované nespravodlivo z dôvodu ohlásenie protispoločenskej činnosti, zasiahne odbor kontroly Prezídia Policajného zboru, resp. na nižšej úrovni útvar kontroly príslušného Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Tieto oddelenia sú zároveň oprávnené aj prijímať netrestné podnety od príslušníkov Policajného zboru, ako sú podozrenia zo spáchania priestupkov, či z nevhodného správania sa nadriadeného.
V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu preberá vyšetrovanie Úrad inšpekčnej služby, pričom naďalej je oznamovateľ oprávnený podať sťažnosť na Útvar kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru, ak by mal pocit, že je nadriadeným diskriminovaný.
Podľa informácií z ministerstva vnútra len pre ilustráciu, v roku 2023 sa Odbor boja proti korupciu Úradu inšpekčnej služby zaoberal trestnými činmi prijímania úplatku, resp. zneužitím právomoci verejného činiteľa súvisiacej s korupciou v 16 prípadoch, pričom ani jeden z oznamovateľov nie je chránený podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa informácií, ktorými disponujem, nečelil žiaden z oznamovateľov žiadnej šikane ani diskriminácii. Chápem, že sa môžete obávať o to, čo by mohlo nastať v budúcnosti. Je však veľmi ťažké špekulovať o prípadoch čo ak, ale napriek tomu si dovolím predpokladať takmer s istou, že by zmena právnej úpravy nemala mať dosah na príslušníkov Policajného zboru.
V prvom rade by som pripomenul, že Policajný zbor sa má silné vnútorné mechanizmy, ktoré slúžia na zamedzenie podobného konania, ako je diskriminácia oznamovateľa.
V druhom rade by som rád upozornil na existenciu de facto tzv. compliance officer v rámci Policajného zboru, ktorých úloh je dohliadať na vnútornú integritu zboru.
V treťom rade by som pripomenul existenciu zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach o ochrane pred diskrimináciou, ktorý zakazuje v § 2 ods. 1 diskrimináciu aj na základe oznámenia trestnej činnosti.
V štvrtom rade by som upriamil pozornosť aj na to, že podľa nášho vedomia neexistuje, ani neexistoval ani jeden oznamovateľ protispoločenskej činnosti z radu polície, ktorý by ohlásil korupciu svojho nadriadeného.
V poslednom rade by som spomenul, že Slovensko nie je unikátne. Z ochrany oznamovateľov sú vylúčení príslušníci polície v Maďarsku, na Malta, v Španielsku alebo vo Švédsku. V Belgicku majú policajti špeciálny spôsob nahlasovanie protispoločenskej činnosti cez osobný kanál a v Írsku sú chránený, aj je ochrana žiadúca vo verejnom záujme.
Vážená pani poslankyňa, verím, že vám moja odpoveď rozptýlila obavy, že by po prijatí novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti policajti prestali takúto činnosť nahlasovať. Dovolím si ešte spomenúť, že mám informáciu, že ministerstvo vnútra slovenskej informácie chce posilniť interné mechanizmy Policajného zboru tak, aby oznamovatelia protispoločenskej činnosti nemali obavy ju nahlasovať.
Ďakujem pekne.