Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Nestihnem asi reagovať na všetkých. Ďakujem pani poslankyni Šrobovej a pánu poslancovi Sabovi a ďalším, ktorí pripomenuli tie protesty, ktoré vyvolali, vyvolal návrh zákona, aj ten protest, ktorý sa konal pred budovou Národnej rady. A je to dôležité, že zástupcovia kultúry sa takýmto spôsobom vyjadrili a dali jasne najavo, že nesúhlasia s navrhovanými zmenami. Pán poslanec Pročko reagoval na to, čo som hovoril, lebo ja som hovoril aj o procese prijímania toho zákona, o pochybeniach v rámci neho, takže to bolo úplne v súlade s tým, o čom som hovoril. Viacerí ste sa dotkli toho politického ovládnutia kultúry, politického ovládnutia fondu, nahradenia odborného rozhodovania politickým. A naozaj je absurdné, že sa tak deje v podstate na základe toho, že pánovi poslancovi Michelkovi a možno niektorým ďalším sa nepáči, ako rozhoduje fond.
Ten argument, že neboli podporené projekty, ktoré si niekto myslí, že mali byť podporené, je, samozrejme, že nedostatočný. A ten najvýraznejší, a teda jediný, čo si reálne asi ľudia pamätajú, projekt, ktorý bol podporený a podľa pána poslanca Michelka nemal byť podporený, je projekt jeho vydavateľstva. Naozaj som si myslel, že keď fond tak zle funguje, tak tých projektov, ktoré nemali byť podporené, budú desiatky a nemal by byť problém menovať ich tu, že čo všetko nemalo byť podporené.
Pani poslankyňa Jaurová, áno, je to inštitucionalizovaný klientelizmus, nie je reálne, aby sa rada zaoberala všetkými projektami, tak to bude také námatkové, že týchto chceme podporiť, tak nájdeme pre nich peniaze.
Pán poslanec Grendel, projekt s podporou SNS, no s podporou SNS, SMER-u a HLAS-u, lebo všetky strany majú za to zodpovednosť. Ak to schvália.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, škoda, že došlo k výmene predsedajúcich, lebo naozaj by som na úvod rád povedal niečo k spôsobu prerokúvania tohto návrhu zákona, aj k tomu, ako o ňom rokujeme teda dnes. Je naozaj nezvyčajné, že sa 25 minút alebo viac čaká na spravodajcu. Ja chápem, že mohli byť nejaké dôvody, ale nie je to obvyklé. Dosť pochybujem, že ak by bol na rade opozičný návrh zákona, tak by sa 25 minút čakalo na spravodajcu.
Tak potom by bolo dobré zachovávať jeden meter aj na koaličné, aj na opozičné návrhy zákona, lebo toto nie je vládny návrh zákona, že čakáme na ministra, ktorý uviazol v cestnej premávke. A rovnako aj tie faktické poznámky, faktickými poznámkami sa reaguje na vystúpenie rečníka v rozprave, a teda ja si myslím, že pán Ľupták reagoval na pána poslanca Pročka, lebo pán poslanec Pročko kritizoval SNS, tak pán poslanec Ľupták sa, sa vyjadroval k tomu, čo všetko SNS pre Slovenský národ urobila. Ale aj pani poslankyňa Kleinert reagovala na pána poslanca Pročka a nehovorila o SNS, čo nijako nesúvisí s témou tohto návrhu zákona okrem toho, že predkladateľ hlavný je zo Slovenskej národnej strany a pani poslankyňa Kleinert hovorila o obsahu návrhu zákona, teda o tom, o čom máme hovoriť. A teda reagovať neznamená iba, že si zoberem jednu vetu z vystúpenia rečníka, poviem súhlasím a nesúhlasím, alebo súhlasím preto a dodám dve vlastné vety. Veď tým, že poslanec reaguje vo faktickej poznámke, môže to nejako rozvinúť, môže sa odraziť od toho, čo povedal rečník v rozprave a je to stále, stále reakcia. A napriek tomu, že teda pani poslankyňa Kleinert hovorila o návrhu zákona a pán poslanec Ľupták hovoril o Slovenskej národnej strane, tak pani poslankyňa Kleinert bola zastavená, bolo jej odobrané slovo a pán poslanec Ľupták mohol, mohol dokončiť. Čiže opäť apelujem na to, aby sa dodržiaval jeden meter predsedajúcim. A v tomto prípade si myslím, že nebol dôvod ani v jednom, ani v druhom prípade odobrať, odobrať slovo.
Sme v akomsi opakovanom druhom čítaní alebo predĺženom druhom čítaní, alebo predĺženej rozprave k druhému čítaniu, takže ja sa už nebudem venovať detailom, detailom toho textu, detailom pozmeňujúceho návrhu a treba si povedať to, čo je podstatné. V prvom čítaní sme kritizovali spôsob, akým pán poslanec Michelko a skupina poslancov okolo neho predkladá tento návrh zákona, že ide o návrh, ktorý má dôležitým spôsobom zasiahnuť do dôležitej kultúrnej inštitúcie, ktorá je dôležitá z hľadiska fungovania kultúry, z hľadiska umenia na Slovensku, do Fondu na podporu umenia. A jednak to nie je vládny návrh zákona, ktorý by prešiel štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, ale je to poslanecký návrh zákona, hoci je zjavné, že sa tým mieni realizovať nejaký hlbší zámer vládnej koalície. A nie je to proste iniciatíva jedného poslanca, ktorý chce upraviť nejakú drobnosť vo Fonde na podporu umenia, ale chce zásadným spôsobom zmeniť na, zmeniť podmienky jeho fungovania. A okrem toho nemenej veľký problém a možno ešte väčší problém je, že to čo bolo predložené do prvého čítania, bol len akýsi nosič a bolo to zjavné už vtedy, keď to pán poslanec predkladal, že skutočný obsah toho zákona bude nejaký iný, bude rozsiahlejší a bude to aj vážnejší zásah ako to, čo bolo predložené do prvého čítania, čo sa týkalo zmeny v zložení dozornej komisie, čo už, myslím, v druhom čítaní ani nikto nespomenul, ak neurobil takúto rekapituláciu. Lebo teraz sa bavíme o tom, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu alebo v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli zo spoločnej správy a teraz najnovšie aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v tom opakovanom alebo rozšírenom druhom čítaní predložil pán poslanec Michelko.
A to je politické ovládnutie rozhodovania Fondu na podporu umenia ministerstvom a teda Slovenskou národnou stranou prostredníctvom ovládnutia Rady, jednoznačného ovládnutia Rady politickými nominantmi a zároveň prenesenia tej rozhodujúcej právomoci pri rozhodovaní o poskytovaní dotácií z Fondu na podporu umenia z odborných komisií na Radu. Čiže politické ovládnutie fondu a zmena odborného rozhodovania fondu na politické rozhodovanie fondu.
To sú dosť závažné a zásadné, zásadné zmeny, ktoré menia charakter Fondu na podporu umenia z verejnej, verejnoprávnej a odbornej inštitúcie na politickú inštitúciu. Stáva sa to de facto štátnym mechanizmom, ktorý by sa ničím zásadne nelíšil od toho, keby to boli nejaké grantové schémy priamo na ministerstve, o ktorých by rozhodovala ministerka, vytvorila by si nejaký mechanizmus, že by, že by existovali nejaké komisie, ktoré by jej radili v tom, ktorý projekt má podporiť a ktorý projekt nemá podporiť. A ona by potom aj tak rozhodla, rozhodla sama.
Ja som drobnú chvíľu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona mal takú malú nádej, že sa navzájom počúvame, že počúvame tie argumenty, že poslanci a poslankyne, ktoré sa tomu venovali, dokážu spolu diskutovať a dokážu uznať, že dobre, poďme niečo zmeniť, zmeniť v rámci, v rámci Fondu na podporu umenia, poďme nájsť nejaké korekčné mechanizmy, ktoré, ktoré zabezpečia, že ak dôjde k nejakým chybám, tak to bude možné napraviť. Ale toto nie je to, toto nie je nejaká forma možnosti revízie zlých rozhodnutí fondu, toto je úplne zásadná zmena koncepcie fungovania fondu a jeho plné ovládnutie politikmi.
A teda, ak bude pán poslanec Michelko reagovať a bude teda hovoriť, že však politickí nominanti nemusia byť nejakí nímandi, ktorí, ktorí nerozumejú kultúre, ja som ten argument počul z jeho úst mnohokrát, ale to predsa nie je podstatné. Podstatné je, že to budú politickí nominanti ministerky kultúry, na ktorých prejde plné rozhodovanie o podpore a dotáciách v rámci Fondu na podporu umenia.
A aký je ten dôvod? Alebo aj to si treba pripomenúť, prečo sa robí takáto zásadná zmena. Ten dôvod je, že pánovi poslancovi Michelkovi a niektorým ďalším sa nepáči, ako fond rozhoduje a to, že sa nepáči, nám ilustroval pán poslanec Michelko vo svojom vystúpení ešte v prvom čítaní, kde menoval niekoľko projektov, ktoré podľa jeho názoru mali byť podporené a neboli. Nepochybne vždy, všade, keď sa rozhoduje o nejakej podpore, kde nie sú podporení všetci, tak existujú ľudia, ktorým sa nepáči, ako sa rozhodlo, že boli podporené tie projekty a nie nejaké iné. Určite to tak bude aj pri zmene a pokiaľ by do fondu nebolo naliatych ďalších 50 miliónov eur, tak to tak bude pri akejkoľvek, akejkoľvek koncepcii. To nie je dôvod.
A potom ten zásadný dôvod je, že v kontraste s tými projektami, ktoré podľa pána poslanca Michelka mali byť podporené a neboli podporené, tak bolo podporené vydanie nejakej knihy, z ktorej nám tu pán poslanec Michelko tajomne citoval bez toho, aby uviedol autora, názov knihy a vydavateľa. Ja som vtedy tak rozmýšľal, že prečo to tak robí, že prečo je taký ohľaduplný. No a potom dodatočne sa zistilo, že bol taký ohľaduplný preto, lebo to bola kniha, ktorú vydalo jeho vydavateľstvo a ktorá získala z Fondu na podporu umenia na jeho projekt.
Posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že zodpovednosť za tento zákon, a zásadné pokrivenie Fondu na podporu umenia a jeho ovládnutie politickou mocou a nahradenie odborného rozhodovania politickým rozhodovaním nebude mať iba pán poslanec Michelko, nebudú mať iba poslanci Slovenskej národnej strany, nebudú mať iba tí, ktorí prišli s tým pozmeňujúcim návrhom, ale budú mať všetci poslanci, ktorí za tento návrh zdvihnú ruku v treťom čítaní. Poslanci Hlasu ukázali, že majú iný pohľad, prinajmenšom niektorí z nich, ale to rozhodujúce nie je to, čo sa hovorilo v kuloároch, alebo to, čo zaznelo vo faktických poznámkach. To podstatné je, keď sa o návrhu zákona bude hlasovať v treťom čítaní, či poslanec alebo poslankyňa stlačí za alebo proti.
To bude to dôležité.

Ja chcem povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Grendel, čo si už asi v tejto chvíli málokto pamätá, že čo povedal a kedy povedal. Lebo pokračujeme v rozprave po niekoľkých dňoch, ale ako si to pamätám, tak dalo sa súhlasiť s tým, čo hovoril kriticky na adresu návrhu, aj predloženého pozmeňujúceho návrhu. A vítam novú politickú kultúru a dúfam, že takto dvadsaťpäť minút budeme vždycky čakať, keď tu predkladateľ alebo spravodajca k nejakému návrhu nebude, a že to nebude iba preto, lebo pán predsedajúci je z tej istej strany ako predkladateľ návrhu zákona, tak neprepadol a čakalo sa 25 minút.
Ďakujem.

Pán poslanec Kéry, k tej legende, že zrušením koncesionárskych poplatkov sa RTVS posunula k väčšej závislosti od štátu. Ja teraz nejdem hovoriť o tej forme, áno, k tej možno mať legitímne výhrady, ako sa to udialo, ale teda samotná, samotná tá zmena, ktorú SaS presadzovalo dlho. A RTVS bola závislá na štáte aj pred zrušením koncesionárskych poplatkov. Koncesionárske poplatky, pokiaľ by boli nastavené tak, že by sa nejako automaticky valorizovali, a nebolo by potrebné dofinancovanie RTVS cez zmluvu so štátom, tak áno, bola by to nejaká garancia nezávislosti po finančnej stránke a predpoklad verejnoprávnosti. V situácii, keď tak či tak, rok čo rok bolo potrebné cez zmluvu so štátom dofinancovať RTVS, tak, tak či tak RTVS bola závislá na dobrej vôli zo strany štátu.
A ešte by som rád počul, lebo tento argument padá často, že ak by neboli zrušené koncesionárske poplatky, čo by bránilo pani ministerke kultúry Šimkovičovej, aby predložila presne takýto návrh zákona? Nič. Nič. Nič. Je to, je to proste fáma, že sa tým niečo zmenilo. A naozaj ma teda mätie to, že na jednej strane hovoríte o tom, že ako si vy všetko dohodnete najprv v koalícii, a na druhej strane tu hovoríte niečo úplne opačné. Ako napríklad pán Danko, ktorý vedie schôdzu a ktorý chce mať štátnu televíziu a vy hovoríte, že nie, vy nechcete štátnu štátnu televíziu. Chcete len teda, aby lepšie fungovala tá verejno-právna a tie slová o nezdravom aktivizme umelcov, o tom, že je veľmi škodlivý, no naozaj by som bol veľmi opatrný, aj teda v novembri ´89, aj za Mečiara boli umelci kritizovaní zo strany predstaviteľov politickej moci za to, že sa verejne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Pán poslanec Michelko, jedna dobre mienená rada, ak ste prihlásený písomne do rozpravy a chcete hovoriť iba 10 minút, to neznamená že musíte hovoriť 20 minút, alebo ak chcete hovoriť 10 minút, tak sa odhlásite z písomnej rozpravy, potom sa prihlásite do ústnej a potom nestihnete dokončiť vetu, ak ste teda ešte nechceli pokračovať ďalej. Vôbec ste sa nemuseli odhlasovať a hovorili ste o tom, že niekto vás obviňuje z toho, že každý v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je vraj stranícky nominant a tvrdíte, že to tak nie je. No, samozrejme, že to tak nie je, ale to akým spôsobom vy pristupujete k výkonu moci a konkrétne aj vy, aké zmeny legislatívne presadzujete, tým približujete ľudí v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám. Napríklad vaša novela zákona o múzeách a galériách, ktorá pôvodne mala umožniť vymenúvať nových riaditeľov bez výberového konania, našťastie sa to zmäkčilo, že síce výberové konanie bude, ale bez verejných vypočutí, ale aj tak takáto zmena posúva tých ľudí v inštitúciách alebo na čele inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám, lebo, lebo narúša to normálne výberové konanie. Rovnako možnosť odvolania riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu posúva bližšie tieto funkcie k straníckym nomináciám. A povedali ste, že sme sa tu nakoniec zhodli, že nejaké problémy sú, asi ste mysleli na ten Fond na podporu umenia, tak ja najvážnejší problém, ktorý registrujem, je, že vami vedené vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov požiadalo o dotáciu na nejakú knihu, ktorú ste mysleli, že nedostane, dostalo tú dotáciu, no tak ste ju vydali a potom ste sa tu pohoršovali nad jej obsahom. No tak, to sú teda, to sú teda naozaj vážne problémy.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, keď pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová nastupovala do svojho úradu a uvádzal ju v novembri 2023 premiér Robert Fico, pani ministerka sa nechala počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, k zmierňovaniu polarizácie v spoločnosti, takto to povedala. Potom ale konala tak, že po jej polročnom pôsobení na poste ministerky kultúry jej podľa prieskumov verejnej mienky nedôverujú dve tretiny spoločnosti, a dokonca aj tretina voličov SNS, za ktorú bola zvolená vo voľbách v septembri 2023 a nominovaná do vlády. Vo vláde, ktorá unáša právny štát, sa dokázala prepracovať na čelo nedôvery medzi členmi vlády, čo je teda výkon, aj keď rozhodne nie úctyhodný.
Keď pani ministerku uvádzal v novembri 2023 do úradu Robert Fico, premiér, uviedla, že citujem: "Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. Tolerujeme iné národné kultúry, ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr." Potom konala tak, že sa nedokázala vtesnať ani do svojej absurdnej nacionalistickej tézy o slovenskej kultúre, keď jej prekážal obraz uznávaného slovenského maliara vystavený v galérii Slovenského rozhlasu.
Pani ministerka sa totiž nechala počuť, že je, citujem: "Jej zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti." Pričom onen obraz zjavne do jej videnia normálnosti nezapadal. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej bývalý už, našťastie, štátny tajomník Štefan Kuffa hlásal potrebu intronizovať Krista za kráľa Slovenska. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala spochybnil, že Zem je guľatá a v RTVS, by chcel vidieť aj zástancov plochej Zeme. O normálnosti nám káže ministerka, ktorej súčasná riaditeľka komunikačného odboru na ministerstve kultúry a zároveň jej bývalá poslanecká asistentka Petra Demková Bačinská odhalila na proteste pred Bibianou satanizmus a okultné rituály. A v minulosti napríklad predpovedala občiansku vojnu v Európe a verila v konečné víťazstvo Ruska.
O normálnosti nám káže ministerka, ktorej kolega z dezinformačnej internetovej televízie Slovan, aktuálne tiež pán poslanec Národnej rady a splnomocnenec vlády Peter Kotlár, šíri bludy o Chemtrails nad Slovenskom, teda o údajnom vypúšťaní rôznych chemikálií, či baktérií z lietadiel do atmosféry, pričom ani pani ministerke tieto bludy nie sú vzdialené, a šíri ich tiež.
O normálnosti nám káže ministerka, ktorá na čelo Bibiany, teda medzinárodného domu umenia pre deti, čiže kultúrnej inštitúcie s medzinárodným dosahom inštalovala svoju susedu, ktorá na otázku, aké má pracovné skúsenosti s deťmi, aj odpovedala, že má sama dve deti. Z profilu na sociálnej sieti vyplýva, že pochádza z Bratislavy, v minulosti pracovala IBM a žije v rakúskom Kittsee ako aj pani ministerka slovenskej národnej kultúry. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia stihla odvolať z funkcií rôznych kultúrnych inštitúcií odborníkov, ktorých nahrádzajú pochybné, neodborné nominácie. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje v skutočnosti novú normalizáciu.
Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu, ktorá vystavovala obraz slovenského umelca, ktorý sa pani ministerke nepáčil, vraj pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadky budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Jej pôvodná hviezdna verzia zákona o premene RTVS na STaR, používa doslova jazyk totality. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Najnovšie si chce predvolať herca Ľuboša Kostelného, lebo tvrdí, že ju počas divadelného predstavenia šikanoval. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej vyzývalo ľudí na Facebooku, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok alebo LGBTI akcie. Ani cent vraj podľa pani ministerky neuvidia LGBTI projekty. Ani cent z ministerstva za jej vedenia, ale nevideli dosiaľ ani tí, ktorí napríklad zväčša ako dobrovoľníci opravujú naše hrady. Ani cent nešiel z ministerskej schémy na základe výzvy na boj proti dezinformáciám, namiesto toho pani ministerka obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, teda diktátorskými režimami, ktoré Slovensko považujú za nepriateľský štát.
Pani ministerka si za pár mesiacov svojho pôsobenia dokázala vyslúžiť nedôveru verejnosti, keď online výzvu za jej odstúpenie podporilo 180 tisíc ľudí. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia okrem širokej laickej, odbornej verejnosti zožala kritiku aj od Združenia miest a obcí Slovenska za neriešenie pravidelných dotácií na obnovu pamiatok, od Zväzu múzeí na Slovensku za novelu o múzeách a galériách, ktorú už schválil parlament, a hoci šlo o poslanecký návrh, pani ministerke zjavne jej obsah vyhovuje, keďže aj vďaka nemu bude zrejme odídených pár ďalších odborníkov, ktorých nahradia ľudia typu susedov z Kittsee.
Vyvolala kritiku pracovníkov verejnoprávnej RTVS za návrh na vznik STaR alebo STVR, alebo jak sa to bude volať nakoniec, ktorý nielen podľa nich pochováva nezávislosť a ohrozuje slobodu prejavu na Slovensku. A zožala aj kritiku od vyše 200 kultúrnych organizácií z celého Slovenska, ktorých zástupcovia podpísali otvorenú výzvu poslancom, aby hlasovali proti novele zákona o Fonde na podporu umenia. Opäť poslanecký návrh, ktorý zjavne pani ministerke vyhovuje, keďže vďaka nemu, ak prejde v tej podobe, ako to vyzerá, že prejde, získa neuvedené ministerstvo priamy vplyv na prerozdeľovanie zdrojov na podporu umenia.
Pani ministerka už na úvod svojho pôsobenia urobila na sociálnych sieťach hanbu nielen sebe, ale aj celej našej krajine, keď napísala otvorený list plný gramatických a faktických chýb svojmu českému kolegovi. Jej komunikačné oddelenie z rakúskeho ministra urobilo ministerku a pani ministerka sama na Instagrame urážlivo komentovala otvorenie slovenskej prezentácie na Bienále v Benátkach. Keď ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú uvádzal do funkcie Robert Fico, nechal sa počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, a pritom sa stal presný opak. Nie je to však prekvapivé. Súhlasím so všetkými, ktorí z tohoto miesta dnes povedali, že Martina Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou. Verím však, že jej odvolaním z funkcie by došlo aspoň k naplneniu neustanoveného cieľa, aby došlo k zmierneniu polarizácie spoločnosti. Myslím si, že bez jej pôsobenia na poste ministerky kultúry by sa polarizácia v slovenskej spoločnosti určite o niečo zmiernila, a preto hlasujme v utorok tak, aby sme jej pomohli naplniť aspoň tento cieľ.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Michelko, opäť dve veci.
Jedna technická, formálna, procesná. Keď prednášate pozmeňujúci návrh, tak sa nehovorí, že v bode 21, ale bod 21, to vám tam občas ušlo, však je to detail. Len teda aby sme správne čítali pozmeňujúce návrhy. Nebudem navrhovať opakovanie čítania pozmeňujúceho návrhu kvôli tomu.
A teda ešte by som zopakoval tú politickú otázku, že či to prednesenie toho politického pozmeňujúceho návrhu znamená, že teda strana HLAS si to rozmyslela a bude súhlasiť s tou politizáciou Fondu na podporu umenia a jeho politickým ovládnutím ministerstvom kultúry, alebo teda už ste si povedali, že stačilo, a teda dozvieme sa výsledok hlasovania o 17.00 hod., že či je, alebo nie je nejaká dohoda v rámci vládnej koalície. Však, samozrejme, nemusíte mi odpovedať. Dozvieme sa to o 17.00 hod., ale, ale teda kladiem túto otázku, že či, lebo bolo to prezentované ako taký vážny vecný spor v rámci vládnej koalície, možno prvý taký dôležitejší, tak by ma tak z čisto zo zvedavosti zaujímalo, že ako to dopadlo, ak to už dopadlo.

Pán poslanec Michelko, dve veci.
Jedna taká skôr technická, formálna. Porušili ste § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého poslanec prednesie svoje pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Vy ste tie odôvodnenia čítali v rámci toho, ako ste prednášali, a teda pán predsedajúci si to zrejme nevšimol. Je to nelogické ustanovenie v rámci zákona o rokovacom poriadku. Dostalo sa to tam za novely, ktorú presadil váš pán predseda Danko, keď bol predsedom Národnej rady. Ale no tak je to v zákone, tak asi by ste to mali dodržiavať, dodržiavať aj vy, tak to odôvodnenie malo zaznieť predtým v rámci vášho vystúpenia, ktoré je časovo neobmedzené, keďže ste navrhovateľ.
A druhá, to je skôr teda otázka, aby sme si to teda ujasnili, keďže ide o pozmeňujúci návrh, ktorý bol odovzdaný už, myslím, 30. apríla na zverejnenie na stránke Národnej rady. Odvtedy až, až dodnes sa tu teda vzrušene diskutovalo o tom ako v rámci vládnej koalície prebieha spor medzi SNS, ktorá si chce presadiť ten pôvodný zámer, aby, aby rozhodovala rada, a HLAS-om, ktorý chce zachovať úlohu odborných komisií, a teda nie, aby nemali len poradný hlas a aby teda nedošlo k úplnej politizáciu Fondu na podporu umenia, a teda niekoľkokrát sa odkladalo hlasovanie a odkladalo hlasovanie. A špekulovalo sa o tom, že kam až ten spor zájde.
Môžeme teda dnešné prečítanie vášho pozmeňujúceho návrhu vnímať tak, že SNS zvíťazila, HLAS ustúpi a prispôsobí sa tomu, čo chcela a chce SNS, a teda búrka v tom pohári je zažehnaná.?

Vážená pani minister... (Ruch v sále.) Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, a skúsim to stihnúť do hlasovania a naozaj iba stručne by som sa vyjadril v druhom čítaní k novele vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
A chcel by som sa vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré s návrhom zákona nemajú nič spoločné a boli predložené v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Konkrétne ide o body č. 13, 14 a 15 spoločnej správy. Bod 13 novelizuje zákon o správnych poriadkoch, bod 14 novelizuje alebo pozmeňujúci návrh č. 14 novelizuje školský zákon a bod číslo 15 novelizuje zákon o sociálnych službách.
Ani jeden z týchto pozmeňujúcich návrhov nemá vecne nič spoločné s návrhom zákona. Na to, aby nešlo o prílepok, nestačí, že napríklad telesná výchova môže mať alebo má niečo spoločné so zdravím, tak, tak budeme tvrdiť, že, že sa týka aj verejného zdravia a verejné zdravie je v nadpise zákona, ktorý sa novelizuje.
Ten návrh zákona sa primárne týka ochrany zamestnancov pred karcinogénnymi faktormi a to naozaj nemá nič spoločné s tým, akým spôsobom sa vykazujú povinné hodiny telesnej výchovy. Myslím, že veľmi kompetentne a obsiahlo o tom hovorili kolegovia v rozprave, ktorá tu bola v piatok, pani poslankyňa Kalmárová, pani poslankyňa Nash a pán poslanec Horecký.
Ja by som teda len doplnil, že podľa zákona o rokovacom poriadku nejde len o rozširujúci pozmeňujúci návrh v zmysle paragrafu 94 ods. 2, ku ktorému musí vyjadriť súhlas predkladateľ, ale ide aj o prílepok v zmysle paragrafu 94 ods. 3. Zacitujem: „Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.“ A paragraf 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, ktorý som tu citoval, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže chcem upozorniť pána spravodajcu, aby nedal hlasovať o bodoch 13, 14 a 15 z... zo spoločnej správy alebo pozmeňujúcich návrhoch 13, 14 a 15 spoločnej správy, pretože nespĺňajú podmienky, a teda v zmysle paragrafu 94 ods. 4 by o nich predsedajúci nemal dať hlasovať. (Ruch v sále.)
V prípade, že tejto mojej požiadavke nebude vyhovené, navrhujem, aby sa o každom z týchto troch bodov, čiže aj o bode 13, aj o bode 14, aj o bode 15 hlasovalo osobitne. Bod 14 navrhol vyňať na osobitné hlasovanie aj pán poslanec Horecký, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa tiež týka školského zákona. Vecne by som sa veľmi stručne vyjadril len k tomu bodu 14 alebo pozmeňujúcemu návrhu č. 14.
Ten sa pokúša napraviť zlú situáciu, ktorú spôsobil, spôsobila predchádzajúca parlamentná väčšina tým, že zaviedla povinné, povinné tri, resp. dve vyučovacie hodiny týždenne vo vzťahu k telesnej výchovy, nerieši to v štátnom vzdelávacom programe, rieši to, rieši to priamo v zákone, čo nie je, nie je odôvodnené, nie je to dobré riešenie, nie je to riešenie, ktoré, ktorému sa vedia prispôsobiť všetky školy. Opäť tu o tom bola siahodlhá diskusia. Toto bolo pretlačené napriek vtedajšiemu postoju ministerstva školstva, napriek postoju zriaďovateľov škôl aj škôl samotných, jednoducho to bola politická agenda niektorých poslancov, ktorú sa im v tom chaose, ktorý tu bol minulý rok, podarilo pretlačiť, a správne riešenie a náprava tohto stavu je v podstate to, čo navrhol pán poslanec Horecký vo svojom pozmeňujúcom návrhu. S takým návrhom malo prísť ministerstvo, malo s ním prísť v riadnom legislatívnom procese, teda vypustenie toho dotyčného paragrafu 15a zo školského zákona, ale, ale teda ministerstvo miesto toho prichádza cez prílepok predložený poslancami a doplnený do spoločnej správy s návrhom, ktorý sa týka vykazovania. Čiže bude na papieri v zákone, že sú tri vyučovacie hodiny, ale tam, kde sa to nebude dať, sa to bude lepiť cez to, že, že budú, budú ako do týchto troch hodín zahrnuté aj iné telesné a športové aktivity, kurzy, pohybové aktivity v prírode a tak ďalej.
Pán poslanec Habánik tu vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Horeckého hovoril o tom, že to môže spôsobiť problémy, keď to bude uprostred roka, ja by som, naopak, upozornil, že prípadné schválenie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Horeckého nemôže spôsobiť žiadne problémy, lebo aj keď v zákone nebude napísané, že musia byť tri hodiny telesnej výchovy týždenne, tak to tie školy môžu mať a nič sa na tom nemení. Ale keď uprostred školského roka sa tam doplní to, čo sa tam navrhuje v bode 14, tak to môže vyvolať chaos, lebo nie je jasné, že či to vykazovanie sa týka aj aktivít, ktoré už boli v minulosti uskutočnené, alebo aktivít, ktoré budú uskutočnené v budúcnosti a v návrhu nie sú žiadne prechodné ustanovenia, ktoré toto upravujú a môže s tým byť aj praktický problém.
Takže opakujem pre pána spravodajcu, že som upozornil, že o bodoch 13, 14 a 15 spoločnej správy nie je možné hlasovať, lebo neboli predložené v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a v prípade, že by sa o nich hlasovalo, tak navrhujem o každom z nich hlasovať osobitne. (Ruch v sále.)
Ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali tejto dôležitej téme. (Povedané so smiechom. Potlesk.)

Pán poslanec Horecký, tri stručné poznámky.
Prvá, obsahovo súhlasím, najlepšie riešenie je, že §15a vypadne z... zo školského zákona, nespôsobí to žiadny problém, práve naopak, ja som jeden z poslancov, ktorý, teda keď to pani prezidentka vetovala, tak bolo nás asi päť, čo sme proti tomu hlasovali, takže vecne úplne súhlasím.
Druhá poznámka sa týka toho, že či to spôsobí nejaké problémy, ako ste reagovali aj na pána poslanca Habánika. Ak sa to udeje v priebehu školského roku, no, žiadne problémy to nespôsobí, lebo tie školy, ktoré majú tri hodiny telesnej výchovy s tým nebudú mať žiadny problém, ak, ak to nebude povinnosť, lebo nikto im nezakazuje mať tri hodiny telesnej výchovy alebo aj viac, keď majú na to kapacity. Práve naopak, to riešenie, ktoré je navrhnuté v spoločnej správe môže spôsobiť problémy, lebo čo sa tam má započítavať, aj tie aktivity, ktoré sa už realizovali v minulosti? Alebo tie, ktoré sa budú realizovať iba vo zvyšku školského roka? Takže, škoda, že tu nie je pán poslanec Habánik, ale tá jeho téza, na ktorú ste reagovali, je v podstate argumentom proti tomu riešeniu, s ktorým prišlo ministerstvo školstva a ktoré je premietnuté do spoločnej správy.
A, a posledná vec, ja teraz mám takú trochu dilemu, lebo ja vecne súhlasím s tým vašim návrhom, ale ten váš návrh je tiež prílepok. Je to rovnaký prílepok ako to, čo je v bode 14 spoločnej správy, lebo sa tým novelizuje obsahovo nesúvisiaci zákon. Ja chápem, že je to reakcia na to, na to s čím prišlo ministerstvo školstva a koalícia, ale zase keď vyčítame koalícii, že dáva prílepky a nemala by to robiť, tak asi ani my by sme nemali dávať návrhy prílepkov, hoci nie je predpoklad, že by boli schválené.