Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, môžem len zopakovať, že zmyslom predloženej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedziť prístup k informáciám. Je obľúbenou a dookola opakovanou floskulou, že povinné osoby sú preťažené nadmerným množstvom informácií, o ktoré si žiadajú žiadatelia, a preto je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, obmedziť ten prístup k informáciám. Jeden z tých spôsobov je,...
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, môžem len zopakovať, že zmyslom predloženej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedziť prístup k informáciám. Je obľúbenou a dookola opakovanou floskulou, že povinné osoby sú preťažené nadmerným množstvom informácií, o ktoré si žiadajú žiadatelia, a preto je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, obmedziť ten prístup k informáciám. Jeden z tých spôsobov je, samozrejme, že spoplatnenie, ktoré keď bude nastavené takto vágne, tak bude znamenať, že povinné osoby de facto budú môcť odmietať, odmietať žiadosť o prístup k informáciám na základe toho, že navrhnú tam nejaké, nejaké poplatky, ktoré budú, budú nadmerné, odvolací orgán to potvrdí a bude to, bude to v poriadku. V tom pôvodnom návrhu nebol, nebola ani žiadna možnosť odvolať sa voči tomu rozhodnutiu povinnej osoby dať, teda stanoviť úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, vyhľadávanie informácií. Teraz v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý už prešiel cez výbory a je premietnutý v spoločnej správe, sa už počíta s inštitútom námietky.
Ja budem reagovať teda najprv na tú diskusiu, ktorá tu už bola, že v Českej republike ten opravný prostriedok je upravený, je jasný ten postup podľa neho. Vo vašom návrhu, pán poslanec Lučanský, ktorý je teda súčasťou spoločnej správy, sa hovorí iba o námietke. Námietke, o ktorej rozhodne odvolací orgán. Akým spôsobom, za aký čas, koľko to bude trvať, to tam nie je upravené. No a na námietku pani poslankyne Plavákovej ste povedali, že veď predsa to, čo nie je upravené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, subsidiárne sa na to vzťahuje správny poriadok, čiže ten všeobecný predpis o správnom konaní. No tak si pozrime, čo o námietkach hovorí správny poriadok.
Správny poriadok spomína námietku na ôsmich miestach.
V § 21 ods. 2 hovorí o tom, že osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. To nám asi nedá nejaké vodítko.
Potom § 22 ods. 3, ktorý sa týka zápisnice, hovorí, že odobretie, odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. No to nám asi tiež nebude veľmi užitočné, aby sme vedeli povedať, že akým spôsobom sa má rozhodnúť, rozhodnúť o námietke, novonavrhovanej námietke podľa infozákona.
Potom sa spomína námietka v § 47 ods. 3, kde v jednom z náležitostí rozhodnutia je, aby sa v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol okrem iného aj o tom, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. To opäť, opäť nám nedáva, napríklad na rozdiel od odvolania nám to nedáva žiadny, žiadny návod.
No a potom tu ešte máme námietku v § 76, ktorá je súčasťou spoločných ustanovení k výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia zase tiež nie je niečo, čo by, čo by sa týkalo situácie, ktorú popisujete. Tam sa to spomína na štyroch miestach.
A potom naposledy sa spomína námietka v § 80 ods. 2. Paragraf 80 ods. 2 sa týka vymáhania nepeňažných plnení.
Čiže ani na jednom mieste, kde sa v správnom poriadku spomína námietka, tak to nie je použiteľné na tú námietku, ktorú navrhujete vy, a, samozrejme, vy môžte zaviesť nový inštitút, inštitút námietky do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ak má byť funkčný a efektívny, tak by mal byť aj nejakým spôsobom upravený. Lebo to, čo nie je upravené napríklad vo vzťahu k odvolaniu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, áno, odvolanie je inštitút, ktorý pozná správny poriadok a pomerne podrobne ho upravuje.
Aj po schválení tej zmeny a po predložení toho pozmeňujúceho návrhu ostáva problematický už samotný ten fakt, že poskytnutie informácií bude podmienené zaplatením úhrady a dokonca zaplatením úhrady vopred. Jednak už tu pani poslankyňa Plaváková citovala z ústavy, ktorá hovorí o tom, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Čiže nie je tam ten dôvod, ktorý uvádzate vy, a ide o obmedzenie prístupu, prístupu k informáciám z dôvodu nezaplatenia, nezaplatenia úhrady. Je to problematické a na to upozorňuje aj VIA IURIS, o ktorej, o ktorej vyjadrenia, ktoré boli adresované aj poslancom, sa tiež vo svojom vystúpení budem opierať. Napríklad z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spisová značka 19 S 216/02 zo 14. novembra 2022, kde sa upozorňuje, že nie je možné obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady. Tým, že, tým, že zavádzate, zavádzate toto ako nový dôvod, tak áno, môže to byť, môže to byť v rozpore, v rozpore s jej ústavou.
Zavádzate rovnako nový pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií", ktorý môže byť vágny, ktorý môže byť svojvoľne uplatnený a teda používaný povinnými osobami, ktoré sa chcú vyhnúť poskytnutiu informácie, lebo tak ako sú medzi žiadateľmi kverulanti, ktorí žiadajú o informácie, aby zaťažili povinnú osobu, sú takí, tak medzi povinnými osobami sú také povinné osoby, ktoré sa vyhýbajú poskytovaniu informácií, aj keď ide o legitímny záujem žiadateľa, ale hľadajú si zámienku, aby tú informáciu neposkytli. A ak to bude zadefinované takto vágne, tak dopadom toho, dôsledkom toho bude, že tie povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať poskytovaniu informácií, budú mať ďalší spôsob, ako sa tomu vyhnúť.
Odvolávate sa na skúsenosť Českej republiky, ale aj v Českej republike táto úprava spôsobovala problém a trvalo istý čas, kým prostredníctvom judikatúru súdu sa dospelo k nejakému, k nejakému výkladu, lebo, samozrejme, že to bolo nadužívané povinnými osobami. A takáto úprava by mala byť vykladaná reštriktívne. Teda nie tak, aby reálne obmedzovala, obmedzovala prístup k informáciám, čo pri vami navrhovanej úprave hrozí, a navyše tam, ako to tu zaznelo a ako je zrejmé, tá slovenská, slovenská úprava aj je menej konkrétna a menej vykonateľná a menej naklonená alebo menej v rovno, dávajúca do rovnováhy práva žiadateľa a nejaké legitímne záujmy, záujmy povinnej osoby a je úplne vychýlená v prospech povinných, povinných osôb.
Vy hovoríte o tom, že povinné osoby sú zaťažené nejakými nadmernými žiadosťami, ktoré sú, ktoré sú príliš rozsiahle, ale z čoho to vyplýva? Máte vy nejakú analýzu, ktorá by to potvrdzovala? A to mimochodom veľmi podobné je to aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý pán poslanec Lučanský predloží a ktorý hovorí o tom, že lehota na vybavenie infožiadosti nebude osem pracovných dní, ale dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu. Pozmeňujúcim návrhom predloženým v rozprave v pléne idete predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informáciám a opäť to zdôvodňujete tým, že tento návrh zohľadňuje objektívne zmeny vo fungovaní povinných osôb vyplývajúce z rastúceho objemu a rozsahu žiadostí o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. S ohľadom na zvyšujúci sa počet a zložitosť sprístupňovaných informácií sa povinným osobám vytvára priestor na dôslednejšie, právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb, z čoho vyplýva, že rastie objem a rozsah žiadostí o informácie. Ak niečo takéto tvrdíte, tak predpokladám, že máte nejaké analýzy, nejaké štatistiky, ktoré by to potvrdzovali, že to nie je len nejaký váš subjektívny dojem. To som nemyslel vážne, samozrejme, že si myslím, že je to len váš subjektívny dojem a že žiadne takéto štatistiky, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali, neexistujú. Že neexistujú ani vo vzťahu k návrhu zákona a neexistujú ani vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, ktorý predložíte.
A už dnes, teda ostanem ešte chvíľu pri tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznie v rozprave, už dnes predsa existuje možnosť o ďalších osem pracovných dní predĺžiť, predĺžiť tú lehotu na vybavenie infožiadosti, lebo v situácii, keď je to náročné vyhľadať alebo, alebo poskytnutú informáciu, tak povinná osoba si môže predĺžiť lehotu na dvojnásobok. Čiže dnes je to osem nie kalendárnych, ale pracovných dní a ďalších osem pracovných po novom, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, to bude dvanásť, dvanásť pracovných dní a osem pracovných dní, to je dvadsať pracovných, to je, de facto celý kalendárny mesiac bude mať povinná osoba na poskytnutie informácií, keď si, keď si to, keď si to predĺži. Opäť to považujem za neprimerané obmedzenie prístupu k informáciám, lebo niektoré povinné osoby postupujú tak, že ak je stanovená nejaká lehota, tak vybavujú tú žiadosť alebo iné podanie v posledný deň lehoty, nie hneď ako môžu, ale v posledný deň. A vy im, vy im ten priestor, vy im ten priestor rozširujete.
A ešte, to je, to je zase mimoriadne vtipné, to prezentujete, akoby to bolo vlastne v záujme žiadateľov, že čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb. Čiže áno, v zásade sa tvárite, že je to v záujme žiadateľov, že nedostanú informáciu najneskôr za osem, ale najneskôr za dvanásť, za dvanásť pracovných dní. To opäť asi nemyslíte úplne vážne. A dokonca sa tam tvrdí, že navrhované predĺženie lehoty by prispelo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných administratívnych kapacít povinných osôb a umožnilo by, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok určený pre prípady, keď by vybavenie žiadosti výrazne presahoval štandardnú administratívnu záťaž.
Čiže problém podľa tohto tvrdenia ani nie je v tom, že zaberie to veľa času, aleže je krátka lehota. Čiže v zásade predĺži sa lehota na trojnásobok a netreba zavádzať, zavádzať úhradu. No ale tak to sa bije s tou argumentáciou, ktorá sa týka, týka samotného návrhu zákona, že je problém, že to zaťaží administratívne kapacity, lebo veď keď je niečo mimoriadne náročné, tak je to mimoriadne náročné aj keď je tá lehota, lehota dlhšia. Nerozumiem v čom, v čom by to, by to bolo menej náročné, ak by bola lehota dlhšia.
No a zaklincuvávate to, že navrhovaná úprava tak zároveň zohľadňuje legitímne záujmy povinných osôb aj žiadateľov a zabezpečuje rovnováhu medzi právom verejnosti na prístup k informáciám a potrebou ochrany efektívnosti výkonu verejnej správy. Žiadna rovnováha. Tá rovnováha je dnes a vy ju svojím návrhom zákona a aj tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložíte, narúšate. Tá rovnováha sa vychyľuje, vychyľuje týmto návrhom výrazne v prospech povinných osôb a výrazne v prospech ich možností vyhnúť sa poskytnutiu, poskytnutiu informácií.
Tak ako, ako nie je jasné, čo ten, čo ten pojem mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií znamená, tak nie je jasné ani, akým spôsobom sa má postupovať podľa tej námietky, ktorá sa do návrhu dostane v prípade, že bude schválený pozmeňujúci návrh zo spoločnej, zo spoločnej správy. Akým spôsobom jednak bude definované to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a akým spôsobom bude stanovený ten poplatok, ktorý sa má za to zaplatiť. A ja viem, že všetko nie je možné napísať do zákona, to všetko nie je možné napísať do nejakého právneho predpisu, ale vy argumentujete Českou republikou a v Českej republike to nie je ponechané iba na zákon. V Českej republike to plnenie definuje alebo je obsiahnuté v nariadení vlády č. 173/2006 Z. z. o zásadách stanovenia úhrad a licenčných odmien za poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže ani tam to nie je dokonalé, samozrejme, ja nie som, nie som ani s tým úplne stotožnený, ale aspoň máte tam nejaký právny predpis, ktorý stanovuje úhrady a licenčné odmeny za poskytnutie informácií podľa, podľa zákona. V tej vami navrhovanej právnej úprave sa nepočíta so žiadnou vyhláškou ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva financií alebo, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by upravil spôsob určenia úhrady za poskytnutie informácií, ktoré je spojené s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním týchto, týchto informácií.
No a je potrebné teda poukázať na to, že keď argumentujete českou skúsenosťou, tak ten český, česká, česká úprava je odlišná jednak tým, že je konkrétna a stanovuje postup a u nás ten postup nebude obsiahnutý ani v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ani v právnom poriadku, lebo, ako som už upozornil, ani v správnom poriadku nie je námietka nejakým spôsobom vymedzená. A v českom zákone o slobodnom prístupe k informáciám je vymedzené, akým spôsobom sa postupuje pri podaní, podaní sťažnosti proti postupu pri vybavovaní žiadosti o informácie, tam je viacej tých, tých spôsobov, akým, alebo teda viacej situácií, ktoré možno namietať prostredníctvom sťažnosti. Sťažnosť napríklad podáva u povinného subjektu do 30 dní, vy tam máte lehotu 7 dní, hej? Čiže žiadateľ má v českom systéme, na ktorý sa odvolávate, 30 dní na to, aby sa, aby sa odvolal a potom, potom sa o jeho postupe rozhodne. V našom má 7 dní, čo ani nie je že bežná lehota na odvolanie, je 7 dní na to, aby dal nejaké kvalifikované námietky alebo aby zaplatil to, čo si od neho povinná osoba vyžiada. Potom je v českom zákone opísaný postup, ktorý hovorí o tom, že tá povinná osoba do 7 dní buď sa teda stotožní s tým, s tou námietkou a zníži úhradu a vydá rozhodnutie alebo vydá rozhodnutie, teda zníži úhradu, alebo to predloží nadriadenému orgánu, a ten má potom 15 dní na to, aby rozhodol. Tiež je to naťahovanie času, ale dobre, je to, je tam nejaký postup. V tej, v tej našej úprave, alebo vašej úprave žiadna takáto lehota stanovená nie je. Navyše vy vyžadujete zaplatenie do 7 dní, v českej úprave sa hovorí, že to má byť zaplatené, myslím, že do 60 dní.
Čiže tam žiadateľ jednak má procesne upravený postup, alebo respektíve tie odvolacie orgány majú procesne upravený postup na rozdiel od vami navrhovanej úpravy, ale zároveň, zároveň tie lehoty sú nastavené vyváženejšie. V tom vašom návrhu má na úhradu alebo na podanie námietky 7 dní, v Českej republike 30 dní. U nás nebude, ak to bude, ak bude ten váš návrh schválený, nijako upravený postup odvolacieho orgánu, teda okrem toho, že ako rozhodne, ale nejaký procesný postup, napríklad lehoty, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, vôbec nebudú, nebudú upravené. A v Českej republike má žiadateľ 60 dní na to, aby zaplatil, asi nemá dôvod to naťahovať, ale dáva sa mu takáto možnosť, vami navrhnutom, navrhnutom procese má 7, aj keď tých 7 dní je vlastne na to prvé buď zaplatenie, alebo podanie námietky, ale teda predpokladám, že keď sa o námietke rozhodne negatívne, je odmietnutá nadriadeným orgánom, tak zasa má, zasa má 7 dní. Je to úplne nevyvážené a je to nastavené v prospech povinných osôb.
Keďže je devätnásť hodín a ja predpokladám, že ešte by som rád využil tých sedem a pol minúty, tak... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Skryt prepis
