Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.10.2024 o 16:12 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 10:44 - 10:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní vystúpil k návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Rokujeme o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny v druhom čítaní, preto sa sústredím vo svojom vystúpení na pozmeňujúci návrh, konkrétne na ten pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou odznel v rozprave. Pán poslanec Garaj ho ako predkladateľ začal čítať v úvodnom slove, a teda neuniklo pozornému uchu pána predsedajúceho Danka, že v zmysle rokovacieho poriadku sa pozmeňujúce návrhy prednášajú v rozprave, nie v úvodnom slovo, tak pána poslanca Garaja zarazil a zabezpečil, že ten pozmeňujúci návrh bol prečítaný až v rozprave, a teda v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Napriek tomu si dovolím upozorniť na drobnú nepresnosť, ktorá, neviem, či je len drobná, ale ten pozmeňujúci návrh je nesprávne označený, pretože je označený ako doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom nerokujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, rokujeme o návrhu, a tak je to uvedené aj na stránke Národnej rady, návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského. Tak len teda kladiem otázku, či je v poriadku, ak pozmeňujúci návrh nemá priamo vo svojom označení uvedené to, čo je zverejnené na webovej stránke Národnej rady. Aj keď je, samozrejme, jasné, že ktorého návrhu zákona sa to týka, ale domnievam sa, že toto je pomerne vážna odchýlka, teda prípadne dávam na zváženie pánovi poslancovi, či by nepodal ten návrh, ak ho teda chce podať spôsobom, ktorý by tieto pochybnosti nevyvolával.
No a teraz niečo nielen k formálnej veci, ale aj k obsahovému aspektu tohto pozmeňujúceho návrhu. Priznám sa, že keď ho pán poslanec prednášal, teraz už keď ho prednášal v rozprave riadne, tak som mal silný pocit déja vu. Predchádzajúci bod rokovania bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teraz rokujeme o novele zákona o ochrane prírody. Účelom oboch noviel je obmedziť nejaké práva, ktoré sú garantované aj ústavou, v tom predchádzajúcom prípade je to právo na prístup k informáciám, tým, že sa zavedie nejaká kategória informácií, ktorých dohľadanie je mimoriadne rozsiahle a budú môcť povinné osoby vyžadovať za ne poplatok.
V tomto prípade sa obmedzuje právo na životné prostredie, a teda oslabuje sa ochrana prírody, ide ten návrh zákona, samotný návrh zákona v rozpore s tým, čo má uvedené zákon vo svojom označení. V jednom prípade právo na informácie, v druhom prípade ochrana prírody. V oboch prípadoch ide o poslanecké návrhy zákonov, teda návrhy zákonov, ktoré zasahujú do, či už základných práv a slobôd, alebo chráneného verejného záujmu na ochrane prírody. Zasahujú negatívnym spôsobom a napriek tomu nie sú predkladané ako vládne návrhy zákonov, ku ktorým existuje riadne pripomienkové konanie, ku ktorým sa môže riadnym spôsobom vyjadriť verejnosť, ale ako poslanecké návrhy zákonov, čiže ako akási skratka, ktorá eliminuje riadne pripomienkové konanie.
A nielen to, v prípade oboch návrhov zákonov sú priamo v pléne, deň pred hlasovaním v druhom a treťom čítaní, ktoré bude zajtra o jedenástej, predkladané pozmeňujúce návrhy, poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte viac uťahujú tie skrutky. V prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o navrhované predĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže opäť oslabenie práva na informácie. V prípade novely zákona o ochrane prírody pozmeňujúcim návrhom, ktorý zaznel v druhom čítaní v pléne, prídu občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, ochranou prírody a krajiny, o postavenie účastníkov konania a ich postavenie sa zmení na postavenie zúčastnených osôb. Čiže obmedzí sa právo verejnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a zapájať sa do konaní podľa zákona o ochrane prírody. Je to až neuveriteľné, aká podobnosť medzi týmito dvoma pokusmi, v oboch prípadoch v réžii SNS, tu existuje a oba pokusy narúšajú právo občanov či už požadovať od štátnych úradov a iných verejných inštitúcií informácie, alebo právo vyjadrovať sa ku konaniam týkajúcim sa životného prostredia. Zaujímavý je aj spôsob, akým predkladatelia svoj návrh zdôvodňujú, a tu by som rád odprezentoval list, ktorým občianske združenie, lesoochranárske združenie Vlk sa obracia práve v súvislosti s predneseným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Garaja na poslancov Národnej rady. Predpokladám, že ste ten list dostali alebo dostanete. Ja by som si dovolil tu podstatné pasáže z neho zacitovať: "Vážený pán poslanec Migaľ," citujem z listu, tak ako je zverejnený, ako je zverejnený na webovej stránke lesoochranárskeho združenia Vlk, zrejme teda hlavným adresátom je pán poslanec Migaľ, tak dúfam, že on ho už má naštudovaný, "vážený pán poslanec Migaľ, v aktuálnom zasadaní Národnej rady je v programe novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ku ktorej predložila skupina poslancov návrh na zrušenie postavenia účastníka konania pre združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia. Predkladatelia návrhu nepravdivo uvádzajú, že ak postavenie účastníka podľa zákona o ochrane prírody a krajiny pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody bolo v tomto zákone zavedené v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby mohlo byť rozhodnutie podľa tohto zákona napadnuté takýmto občianskym združením na súde, táto otázka už bola vyriešená tým, že zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok už priznáva možnosť podania správnej žaloby aj združeniu, ktoré nie je účastníkom konania a že v súčasnosti je v súlade s právom Európskej únie, ak majú občianske združenia postavenie zúčastnenej osoby. Toto tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s rozsudkom veľkej komory Súdneho dvora EÚ C-243/15 z 8. novembra 2016, podľa ktorého", a nasleduje teraz obsiahlejší citát niektorých bodov tohto rozsudku, konkrétne bod 66: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. VI ods. 3 smernice 92/43 zavádza postup predbežnej kontroly vychádzajúci zo striktného kritéria na vydanie súhlasu, ktorý obsahuje zásadu obozretnosti a umožňuje účinne predchádzať narušeniu integrity chránených území v dôsledku zamýšľaných plánov alebo projektov, keď zaväzuje príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť vydanie súhlasu s plánom alebo projektom, ak pretrvávajú pochybnosti o neprítomnosti škodlivých vplyvov týchto plánov alebo projektov na integritu takýchto území." Je tam odvolávka na rozsudky zo 7. septembra 2024 a zo 14. januára 2016.
Bod 67: "Hoci je však vo veci samej nesporné, že lesoochranárske združenie Vlk sa v určitej miere mohlo zúčastniť konania o vydanie súhlasu ako zúčastnená osoba, čo mu najmä umožnilo predložiť vzhľadom na stanovisko orgánu na ochranu prírody tvrdenia, ktorými sa malo preukázať, že projekt, o ktorý ide vo veci samej, sa môže dotknúť integrity chráneného územia. Toto postavenie nie je rovnocenné postaveniu účastníka konania."
Bod 69: "Zo skutočnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vyplýva, že ak by sa lesoochranárskemu združeniu Vlk priznalo postavenie účastníka konania, umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohol podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia pred vydaním súhlasu a realizáciou tohto projektu."
Bod 70: "V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že pokiaľ je plnoprávnym účastníkom konania iba samotný navrhovateľ, nie je možné vylúčiť, že vzhľadom na neúčasť organizácie na ochranu životného prostredia, akou je lesoochranárske združenie Vlk, na správnom konaní v postavení účastníka konania, nebudú uvedené, ani zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. VI. ods. 3 smernice 92/43, t. j. zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia."
Z citovaného je zrejmé, že nejde iba o možnosť obrátiť sa na súd pre tieto občianske združenia. Z uvedeného je zrejmé, že podľa uvedeného rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie je potrebné, aby subjekty, v našom prípade občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, mohli do procesu vstupovať vo fáze konania a uplatňovať tam v potrebnom rozsahu svoje pripomienky a vyjadrenia a upozornenia na možné porušenie zákona. Čo v prípade, že budú degradované z účastníkov konania na zúčastnenú osobu, nebudú môcť v takej miere a plnohodnotne robiť.
Dokončím list lesoochranárskeho združenia Vlk: "Platné znenie zákona umožnilo zachrániť státisíce stromov vo voľnej krajine, ktoré mali byť protizákonne vyrúbané. Zachránili detviansky región pred ekologicky neprijateľnou ťažbou zlata, obyvateľov severovýchodného Slovenska pred zbytočnou ťažbou ropy. Mnohé posledné zdroje vody v podhorských oblastiach neboli zničené práve preto, že sa obyvatelia dozvedeli o pripravovaných ťažbách v záveroch horských dolín s cennými prameňmi pitnej vody. Žiadam vás preto, aby ste za túto zmenu zákona nehlasovali a predišli tak škodám, ktoré budú spôsobené prehrou Slovenskej republiky v spore, ktorý otvorí Európsky súdny dvor. Ďakujem za aktívnych občanov, ktorí sa snažia pomáhať tejto krajine. Podpísaný Juraj Lukáč, lesoochranárske združenie Vlk."
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 10:14 - 10:14 hod.

Ondrej Dostál
vymazať
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2024 9:29 - 9:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Lučanský, ja som sa teda k obsahu toho návrhu vyjadroval už vo svojom vystúpení, ale teda využívam príležitosť, že ste ho predniesli, a teda chcem sa spýtať dve veci. Jednak že či vy ste vystúpili ako navrhovateľ alebo spravodajca, lebo keď ste uvádzali návrh zákona, tak ste sedeli na mieste navrhovateľa, teraz sedíte na mieste spravodajcu, keď ste sa prihlásili, svietilo tam, že vystupujete ako spravodajca, aj to povedal pán podpredseda Danko, a pritom ste teda navrhovateľom toho zákona. Teraz na mieste navrhovateľa a spravodajcu sedia dvaja navrhovatelia. Tak len aby sme si to ujasnili, že či ste to dali ako navrhovateľ alebo ako spravodajca, ak ste teda vôbec boli určený, určený za spravodajcu, to tiež by bolo dobré zistiť.
Druhá vec je, že čo sa týka obsahu toho návrhu, vy ste ho nijako nezdôvodnili, ale ste povedali a respektíve v tom zdôvodnení je, že sa tým zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí. Či máte nejakú skúsenosť o tom, že sa formálne alebo povrchne vybavujú žiadosti, keď dávate takýto návrh?
A zároveň v tom návrhu, v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu píšete, že umožnilo by to, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok. Môžete mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom, ak sa predĺži lehota, bude sa menej aplikovať to ustanovenie, ktoré je v návrhu zákona, že sa to bude uplatňovať len ako posledný prostriedok? Lebo ja tam naozaj žiadnu súvislosť nevidím, ale možno mi to vysvetlíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2024 9:29 - 9:29 hod.

Ondrej Dostál
vymazať
Skryt prepis
 

4.11.2024 9:14 - 9:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Hajko, súhlasím. Je to zjavne novela, ktorá nevedie k rozširovaniu alebo k lepšej úprave práv na informácie. Je to novela, ktorá povedie k obmedzeniu práva na informácie, pretože tak ako medzi žiadateľmi sa nachádzajú kverulanti, ktorí nežiadajú informácie od povinných osôb preto, že ich potrebujú na nejaký účel, ale chcú len znepríjemniť život povinnej osobe. Áno, sú aj takí žiadatelia, je ich absolútna menšina, neexistujú žiadne štatistické údaje, ktoré by potvrdzovali, v akom rozsahu sa to deje, tak rovnako existujú povinné osoby, ktoré hľadajú dôvod, aby požadované informácie nemuseli sprístupniť. A nemyslím tým požadované informácie od kverulantov, ale požadované informácie od normálnych žiadateľov, ktorí ich žiadajú, pretože ich potrebujú, pretože chcú kontrolovať napríklad, pretože chcú kontrolovať, akým spôsobom povinná osoba postupuje.
A už dnes majú možnosti odmietnuť tých žiadateľov, pretože existujú zákonom stanovené dôvody, pre ktoré povinná osoba môže, alebo dokonca musí odmietnuť prístup k informáciám. Využívajú tieto spôsoby veľmi extenzívne, tak teraz touto novelou dostanú takéto neochotné povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať sprístupňovaniu informácií, do rúk ďalší nástroj, pomocou ktorého budú odmietať legitímne žiadosti občanov a verejnosti o informácie. Preto jediný spôsob, akým naložiť s týmto návrhom, je odmietnuť ho a neschváliť túto novelu, ktorá neprešla normálnym legitímnym legislatívnym procesom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 8:59 - 8:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo vystúpení k návrhu
novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zhrnul by som to, o čom som hovoril v stredu.
Po prvé, táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzí prístup verejnosti k informáciám. Nech sa tu už hovorí čokoľvek o motívoch predkladateľov, o tom, že dôvodom je snaha chrániť povinné osoby pred zahlcovaním rozsiahlymi infožiadosťami, skutočným dôvodom je vytvoriť ďalší priestor, aby tie povinné osoby, ktoré nechcú poskytovať informácie žiadateľom, tak nemuseli robiť. A je to narušenie jedného zo základných, základných práv, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Po druhé, aj toto obmedzenie práva na prístup k informáciám sa deje obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Poslanci, samozrejme, majú právo predkladať návrhy zákonov a dobrou praxou vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám však bolo, že ak dochádzalo k zmenám, tak až po predchádzajúcej diskusii ako so žiadateľmi alebo teda s organizáciami, ktoré reprezentujú žiadateľov, tak s povinnými osobami. Tu sa tak deje poslaneckým návrhom, návrhom zákona bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Áno, aj v minulom volebnom období bol novelizovaný infozákon na základe poslaneckej iniciatívy, tam to však reagovalo na problémy aplikačnej praxe a v podstate skôr rozširovalo, ako zužovalo priestor pre, pre žiadateľov. Tuto dochádza k obmedzovaniu ústavného práva bez riadneho legislatívneho procesu, bez dostatočnej, dostatočnej diskusie.
Po tretie, bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na čas výhrad, ktoré boli prednesené vo vzťahu k návrhu zákona, a síce, síce v tom slova zmysle, že sa zavádza opravný prostriedok proti vymedzeniu úhrady, ktorú žiadateľ považuje za neprimerane vysokú, tak sa môže odvolať, respektíve podať námietku. Tento opravný prostriedok je však nedostatočný, pretože nie je bližšie upravený, nie sú tam, nie sú tam stanovené lehoty, a teda naďalej ostáva právna úprava vágna, nedostatočná a zneužiteľná tými povinnými osobami, ktoré chcú odmietnuť prístup k informáciám pre žiadateľov.
Po štvrté, okrem zlepšenia, drobného zlepšenia toho návrhu, ktorý predstavuje pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, prichádza aj zhoršenie v druhom čítaní, a síce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu o chvíľu predloží pán poslanec Lučanský a ktorý predĺži lehotu na vybavovanie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu. Predĺži ju z osem pracovných dní na dvanásť pracovných dní a ešte sa to tvári ako niečo ústretové, čo bude minimalizovať situácie, keď si povinná osoba bude vyžadovať poplatok alebo úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, akoby to nejako súviselo. Ono to reálne nijako nesúvisí. Keď povinná osoba bude mať dojem, že informácia, o ktorú sa žiada, predstavuje mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, tak bude môcť požiadať a žiadateľ sa síce bude môcť brániť námietkou, ale tá, ako som už hovoril v prvej časti vystúpenia, nebude nijako bližšie upravená na rozdiel od Českej republiky, na ktorú sa, na ktorú sa navrhovatelia tohto návrhu odvolávajú.
Vyslovujem pochybnosť, či tá úprava nemôže byť v rozpore s ústavou, pretože podmieňuje poskytnutie informácie zaplatením úhrady vopred a právo na informácie je ústavou garantované, garantované právo a aj z predchádzajúcej judikatúry súdov vyplýva, že by povinné osoby nemali podmieňovať poskytnutie informácií zaplatením poplatku, ktorý je možný už dnes v niektorých situáciách, samozrejme. Namietam, že tá úprava je, je vágna, že aj mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie nie je nejako bližšie, bližšie definované a je potenciálne zneužiteľné. Namietam, že to stanovenie úhrady bude opäť subjektívne a na rozdiel od Českej republiky, kde je, kde sú, kde je to upravené nariadením vlády, u nás sa nepredpokladá úprava v nejakom, v nejakom vykonávacom predpise, ktorá by stanovovala, akým spôsobom možno, možno stanoviť tú hodnotu úhrady. Navyše tie pravidlá sú nastavené v porovnaní s Českou republikou v neprospech žiadateľa, žiadateľ bude mať kratší čas na to, aby, aby dal námietku sedem dní v porovnaní s tridsiatimi dňami v Českej republike, respektíve šesťdesiatimi dňami v Českej republike. Nebude mať upravené, nebude mať upravené, dokedy sa bude rozhodovať o jeho, o jeho návrhu, a preto vzhľadom na to, čo som povedal a vzhľadom na to, že považujem ten návrh za zlý v zmysle zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie a poprosím pána spravodajcu, ktorý je teraz zaneprázdnený niečím iným, aby tento môj návrh zaznamenal. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 18:38 - 18:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, môžem len zopakovať, že zmyslom predloženej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obmedziť prístup k informáciám. Je obľúbenou a dookola opakovanou floskulou, že povinné osoby sú preťažené nadmerným množstvom informácií, o ktoré si žiadajú žiadatelia, a preto je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, obmedziť ten prístup k informáciám. Jeden z tých spôsobov je, samozrejme, že spoplatnenie, ktoré keď bude nastavené takto vágne, tak bude znamenať, že povinné osoby de facto budú môcť odmietať, odmietať žiadosť o prístup k informáciám na základe toho, že navrhnú tam nejaké, nejaké poplatky, ktoré budú, budú nadmerné, odvolací orgán to potvrdí a bude to, bude to v poriadku. V tom pôvodnom návrhu nebol, nebola ani žiadna možnosť odvolať sa voči tomu rozhodnutiu povinnej osoby dať, teda stanoviť úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, vyhľadávanie informácií. Teraz v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý už prešiel cez výbory a je premietnutý v spoločnej správe, sa už počíta s inštitútom námietky.
Ja budem reagovať teda najprv na tú diskusiu, ktorá tu už bola, že v Českej republike ten opravný prostriedok je upravený, je jasný ten postup podľa neho. Vo vašom návrhu, pán poslanec Lučanský, ktorý je teda súčasťou spoločnej správy, sa hovorí iba o námietke. Námietke, o ktorej rozhodne odvolací orgán. Akým spôsobom, za aký čas, koľko to bude trvať, to tam nie je upravené. No a na námietku pani poslankyne Plavákovej ste povedali, že veď predsa to, čo nie je upravené v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, subsidiárne sa na to vzťahuje Správny poriadok, čiže ten všeobecný predpis o správnom konaní. No tak si pozrime, čo o námietkach hovorí Správny poriadok.
Správny poriadok spomína námietku na ôsmich miestach.
V § 21 ods. 2 hovorí o tom, že osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada. To nám asi nedá nejaké vodítko.
Potom § 22 ods. 3, ktorý sa týka zápisnice, hovorí, že odobretie, odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. No to nám asi tiež nebude veľmi užitočné, aby sme vedeli povedať, že akým spôsobom sa má rozhodnúť, rozhodnúť o námietke, novo navrhovanej námietke podľa infozákona.
Potom sa spomína námietka v § 47 ods. 3, kde v jednom z náležitostí rozhodnutia je, aby sa v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol okrem iného aj o tom, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. To opäť, opäť nám nedáva, napríklad na rozdiel od odvolania nám to nedáva žiadny, žiadny návod.
No a potom tu ešte máme námietku v § 76, ktorá je súčasťou spoločných ustanovení k výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia zase tiež nie je niečo, čo by, čo by sa týkalo situácie, ktorú popisujete. Tam sa to spomína na štyroch miestach.
A potom naposledy sa spomína námietka v § 80 ods. 2. Paragraf 80 ods. 2 sa týka vymáhania nepeňažných plnení.
Čiže ani na jednom mieste, kde sa v Správnom poriadku spomína námietka, tak to nie je použiteľné na tú námietku, ktorú navrhujete vy, a, samozrejme, vy môžte zaviesť nový inštitút, inštitút námietky do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale ak má byť funkčný a efektívny, tak by mal byť aj nejakým spôsobom upravený. Lebo to, čo nie je upravené napríklad vo vzťahu k odvolaniu v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, áno, odvolanie je inštitút, ktorý pozná Správny poriadok a pomerne podrobne ho upravuje.
Aj po schválení tej zmeny a po predložení toho pozmeňujúceho návrhu ostáva problematický už samotný ten fakt, že poskytnutie informácií bude podmienené zaplatením úhrady a dokonca zaplatením úhrady vopred. Jednak už tu pani poslankyňa Plaváková citovala z ústavy, ktorá hovorí o tom, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Čiže nie je tam ten dôvod, ktorý uvádzate vy, a ide o obmedzenie prístupu, prístupu k informáciám z dôvodu nezaplatenia, nezaplatenia úhrady. Je to problematické a na to upozorňuje aj VIA IURIS, o ktorej, o ktorej vyjadrenia, ktoré boli adresované aj poslancom, sa tiež vo svojom vystúpení budem opierať. Napríklad z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, spisová značka 19 S 216/02 zo 14. novembra 2022, kde sa upozorňuje, že nie je možné obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia úhrady. Tým, že, tým že zavádzate, zavádzate toto ako, ako nový dôvod, tak áno, môže to byť, môže to byť v rozpore, v rozpore s jej ústavou.
Zavádzate rovnako nový pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií", ktorý môže byť vágny, ktorý môže byť svojvoľne uplatnený a teda používaný povinnými osobami, ktoré sa chcú vyhnúť poskytnutiu informácie, lebo tak ako sú medzi žiadateľmi querulanti, ktorí žiadajú o informácie, aby zaťažili povinnú osobu, sú takí, tak medzi povinnými osobami sú také povinné osoby, ktoré sa vyhýbajú poskytovaniu informácií, aj keď ide o legitímny záujem žiadateľa, ale hľadajú si zámienku, aby tú informáciu neposkytli. A ak to bude zadefinované takto vágne, tak dopadom toho, dôsledkom toho bude, že tie povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať poskytovaniu informácií, budú mať ďalší spôsob, ako sa tomu vyhnúť.
Odvolávate sa na skúsenosť Českej republiky, ale aj v Českej republike táto úprava spôsobovala problém a trvalo istý čas, kým prostredníctvom judikatúru súdu sa dospelo k nejakému, k nejakému výkladu, lebo samozrejme, že to bolo nadužívané povinnými osobami. A takáto úprava by mala byť vykladaná reštriktívne. Teda nie tak, aby reálne obmedzovala, obmedzovala prístup k informáciám, čo pri vami navrhovanej úprave hrozí, a navyše tam, ako to tu zaznelo a ako je zrejmé, tá slovenská, slovenská úprava aj je menej konkrétne a menej vykonateľná a menej naklonená alebo menej v rovno, dávajúca do rovnováhy práva žiadateľa a nejaké legitímne záujmy, záujmy povinnej osoby a je úplne vychýlená v prospech povinných, povinných osôb.
Vy hovoríte o tom, že povinné osoby sú zaťažené nejakými nadmernými žiadosťami, ktoré sú, ktoré sú príliš rozsiahle, ale z čoho to vyplýva? Máte vy, nejakú analýzu, ktorá by to potvrdzovala? A to mimochodom, veľmi podobné je to aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý pán poslanec Lučanský predloží, a ktorý hovorí o tom, že lehota na vybavenie infožiadosti nebude osem pracovných dní, ale dvanásť pracovných dní. Čiže o polovicu pozmeňujúcim návrhom predloženým v rozprave v pléne idete predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k informáciám a opäť to zdôvodňujete tým, že tento návrh zohľadňuje objektívne zmeny vo fungovaní povinných osôb vyplývajúce z rastúceho objemu a rozsahu žiadostí o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. S ohľadom na zvyšujúci sa počet a zložitosť sprístupňovaných informácií sa povinným osobám vytvára priestor na dôslednejšie právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb, z čoho vyplýva, že rastie objem a rozsah žiadostí o informácie. Ak niečo takéto tvrdíte, tak predpokladám, že máte nejaké analýzy, nejaké štatistiky, ktoré by to potvrdzovali, že to nie je len nejaký váš subjektívny dojem. To som nemyslel vážne, samozrejme, že si myslím, že je to len váš subjektívny dojem, a že žiadne takéto štatistiky, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali, neexistujú. Že neexistujú ani vo vzťahu k návrhu zákona a neexistujú ani vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, ktorý predložíte.
A už dnes, teda ostanem ešte chvíľu pri tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznie v rozprave, už dnes predsa existuje možnosť o ďalších osem pracovných dní predĺžiť, predĺžiť tú lehotu na vybavenie infožiadosti, lebo v situácií keď, keď je to náročné vyhľadať alebo, alebo poskytnutú informáciu, tak povinná osoba si môže predĺžiť lehotu na dvojnásobok. Čiže dnes je to osem nie kalendárnych, ale pracovných dní a ďalších osem pracovných po novom, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, to bude dvanásť, dvanásť pracovných dní a osem pracovných dní, to je dvadsať pracovných, to je, de facto celý kalendárny mesiac bude mať povinná osoba na poskytnutie informácií, keď si, keď si to, keď si to predĺži. Opäť to považujem za neprimerané obmedzenie prístupu k informáciám, lebo niektoré povinné osoby postupujú tak, že ak je stanovená nejaká lehota, tak vybavujú tú žiadosť alebo iné podanie v posledný deň lehoty, nie hneď, ako môžu, ale v posledný deň. A vy im, vy im ten priestor, vy im ten priestor rozširujete.
A ešte, to je, to je zase mimoriadne vtipné, to prezentujete, akoby to bolo vlastne v záujme žiadateľov, že čím sa zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí a zároveň sa predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb. Čiže áno, v zásade sa tvárite, že je to v záujme žiadateľov, že nedostanú informáciu najneskôr za osem, ale najneskôr za dvanásť, za dvanásť pracovných dní. To opäť asi nemyslíte úplne vážne. A dokonca sa tam tvrdí, že navrhované predĺženie lehoty by prispelo k efektívnejšiemu využívaniu dostupných administratívnych kapacít povinných osôb a umožnilo by, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok určený pre prípady, keď by vybavenie žiadosti výrazne presahoval štandardnú administratívnu záťaž.
Čiže problém podľa tohto tvrdenia ani nie je v tom, že zaberie to veľa času, aleže je krátka lehota. Čiže v zásade predĺži sa lehota na trojnásobok a netreba zavádzať, zavádzať úhradu. No ale tak to sa bije s tou argumentáciou, ktorá sa týka, týka samotného návrhu zákona, že je problém, že to zaťaží administratívne kapacity, lebo veď keď je niečo mimoriadne náročné, tak je to mimoriadne náročné aj keď je tá lehota, lehota dlhšia. Nerozumiem v čom, v čom by to, by to bolo menej náročné, ak by bola lehota dlhšia.
No a zaklincuvávate to, že navrhovaná úprava tak zároveň zohľadňuje legitímne záujmy povinných osôb aj žiadateľov a zabezpečuje rovnováhu medzi právom verejnosti na prístup k informáciám a potrebou ochrany efektívnosti výkonu verejnej správy. Žiadna rovnováha. Tá rovnováha je dnes a vy ju svojím návrhom zákona a aj tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložíte, narúšate. Tá rovnováha sa vychyľuje, vychyľuje týmto návrhom výrazne v prospech povinných osôb a výrazne v prospech ich možností vyhnúť sa poskytnutiu, poskytnutiu informácií.
Tak ako, ako nie je jasné, čo ten, čo ten pojem mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií znamená, tak nie je jasné, ani akým spôsobom sa má postupovať podľa tej námietky, ktorá sa do návrhu dostane v prípade, že bude schválený pozmeňujúci návrh zo spoločnej, zo spoločnej správy. Akým spôsobom jednak bude definovaná to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a akým spôsobom bude stanovený ten poplatok, ktorý sa má za to zaplatiť. A ja viem, že všetko nie je možné napísať do zákona, to všetko nie je možné napísať do nejakého právneho predpisu, ale vy argumentujete Českou republikou a v Českej republike to nie je ponechané iba na zákon. V Českej republike to plnenie definuje alebo je obsiahnuté v nariadení vlády č. 173/2006 Z. z. o zásadách stanovenia úhrad a licenčných odmien za poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čiže ani tam to nie je dokonalé, samozrejme, ja nie som, nie som ani s tým úplne stotožnený, ale aspoň máte tam nejaký právny predpis, ktorý stanovuje úhrady a licenčné odmeny za poskytnutie informácií podľa, podľa zákona. V tej vami navrhovanej právnej úprave sa nepočíta so žiadnou vyhláškou ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva financií alebo, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by upravil spôsob určenia úhrady za poskytnutie informácií, ktoré je spojené s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním týchto, týchto informácií.
No a je potrebné teda poukázať na to, že keď, keď argumentujete českou skúsenosťou, tak ten český, česká, česká úprava je odlišná jednak tým, že je konkrétna a stanovuje postup a u nás ten postup nebude obsiahnutý ani v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a ani v právnom poriadku, lebo, ako som už upozornil, ani v správnom poriadku nie je námietka nejakým spôsobom vymedzená. A v českom zákone o slobodnom prístupe k informáciám je vymedzené, akým spôsobom sa postupuje pri podaní, podaní sťažnosti proti postupu pri vybavovaní žiadostí o informácie, tam je viacej tých, tých spôsobov, akým, alebo teda viacej situácií, ktoré možno namietať prostredníctvom sťažností. Sťažnosť napríklad podáva u povinného subjektu do 30 dní, vy tam máte lehotu 7 dní, hej? Čiže žiadateľ má v českom systéme, na ktorý sa odvolávate, 30 dní na to, aby sa, aby sa odvolal a potom, potom sa o jeho postupe rozhodne. V našom má 7 dní, čo ani nie je že bežná lehota na odvolanie, je 7 dní na to, aby dal nejaké kvalifikované námietky alebo aby, aby zaplatil to, čo si od neho povinná osoba vyžiada. Potom je v českom zákone opísaný postup, ktorý hovorí o tom, že tá povinná osoba do 7 dní buď sa teda stotožní s tým, s tou námietkou a zníži úhradu a vydá rozhodnutie alebo vydá rozhodnutie, teda zníži úhradu, alebo to predloží nadriadenému orgánu, a ten má potom 15 dní na to, aby, aby rozhodol. Tiež je to naťahovanie času, ale dobre, je to, je tam nejaký postup. V tej, v tej našej úprave, alebo vašej úprave žiadna takáto lehota stanovená nie je. Navyše vy vyžadujete zaplatenie do 7 dní, v českej úprave sa hovorí, že, že to má byť zaplatené, myslím, že do 60 dní.
Čiže tam žiadateľ jednak má procesne upravený postup, alebo respektíve tie odvolacie orgány majú procesne upravený postup na rozdiel od vami navrhovanej úpravy, ale zároveň, zároveň tie lehoty sú nastavené vyváženejšie. V tom vašom návrhu má na úhradu alebo na podanie námietku 7 dní, v Českej republike 30 dní. U nás nebude, ak to bude, ak bude ten váš návrh schválený, nijako upravený postup odvolacieho orgánu, teda okrem toho, že ako rozhodne, ale nejaký procesný postup, napríklad lehoty, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, vôbec nebudú, nebudú upravené. A v Českej republike má žiadateľ 60 dní na to, aby zaplatil, asi nemá dôvod to naťahovať, ale dáva sa mu takáto možnosť, vami navrhnutom, navrhnutom procese má 7, aj keď tých 7 dní je vlastne na to prvé buď zaplatenie, alebo podanie námietky, ale teda predpokladám, že keď sa o námietke rozhodne negatívne, je odmietnutá nadriadeným orgánom, tak zasa má, zasa má 7 dní. Je to úplne nevyvážené a je to nastavené v prospech povinných osôb.
Keďže je devätnásť hodín a ja predpokladám, že ešte by som rád využil tých sedem a pol minúty, tak... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2024 18:38 - 18:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Plaváková, plne súhlasím s tým, že účelom tohto návrhu zákona je obmedziť prístup verejnosti k informáciám. Tá floskula o tom, že povinné osoby sú zaťažené nadmernými žiadosťami o informácie, ktoré sú príliš rozsiahle, je obľúbený argument, ktorý už roky používajú tí, ktorí sa snažia obmedziť prístup k informáciám. A som presvedčený o tom, že je to len zámienka. Nechcem spochybňovať, že existujú kverulanti, ktorí si žiadajú nezmyselné informácie, ktoré im nie sú nanič okrem toho, že obťažujú povinnú osobu, ale rovnako existujú povinné osoby, ktoré si neplnia svoje povinnosti a len si hľadajú zámienky, aby informácie neposkytli. Po schválení tohto návrhu zákona to budú mať ešte jednoduchšie.
Ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý pán poslanec Lučanský predložil na výbore, čiastočne vylepšuje ten návrh, lebo dáva do hry nejaký opravný prostriedok proti rozhodnutiu o spoplatnení prístupu k informáciám, ale nerieši to ten zásadný problém a myslím si, že je to veľmi nedokonalý nástroj tak, ako je navrhnutý, napriek tomu, že sa predkladatelia odvolávajú na právnu úpravu v Českej republike, nie je to porovnateľné, nie je to to isté, neposkytuje to žiadateľovi podobné záruky.
Ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý je na webe Národnej rady zverejnený pod menom pána poslanca Gašparoviča, zrejme ho prednesie pán poslanec Lučanský, ten pôvodný návrh nijako nevylepšuje, naopak, ešte ho zhoršuje a teda naťahuje, naťahuje lehoty o polovicu. O polovicu dlhšie budú mať, bude trvať sprístupňovanie informácií, ak to prejde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2024 16:27 - 16:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Škripek, no je zaujímavé, že teda našli ste jeden prípad ženy, ktorú vychovávali dve ženy, ktorá je s tým nespokojná, že je vychovávali dve ženy a chcela, aby to bolo inak. Takýchto jednotlivých prípadov, keď sú napríklad deti nespokojné s tým, kto ich vychovával, myslím si, že nájdete aj v pároch rôzneho pohlavia plno. Napríklad deti, ktoré vychovávajú, ktoré žijú v rodine, kde je páchané násilie, kde napríklad ten muž bije a psychicky týra ich mamu, tak tie tiež nie sú spokojné s tým, kto ich vychovával a že vyrastali v takej rodine a má to na nich následky, vážne následky to môže mať na nich. Čiže hovoriť o nejakých jednotlivých prípadoch a z toho odvodzovať, že teda nie je vhodné, ak niekto vychováva, teda ak deti vyrastajú v rodine, ktorú tvorí pár rovnakého pohlavia a deti, to nie je žiadny dôkaz, hej. Lebo nájdete iks iných prípadov a, ako som hovoril, dôležité je to, ako sa tí rodičia chovajú k svojim deťom, aký vzor im poskytujú, ako sa chovajú k sebe navzájom. To je dôležité. A ja som nehovoril, že vyjadrenie nejakého názoru automaticky znamená šírenie nenávisti. Ale to, čo zažívame aj tu v parlamente, tie vulgárne výroky pána Huliaka, tá starosť o nálepky a zrovna o dúhové nálepky pána Danka, áno, to je prejav nejakých homofóbnych predsudkov a prispieva to k atmosfére v spoločnosti. Prispieva to k tomu, že potom ľudia vulgárne sa vyjadrujú, urážajú, nadávajú, posielajú nenávistné odkazy ľuďom, o ktorých to vedia, a niekedy sú tým zasiahnuté aj tie deti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2024 16:12 - 16:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Plaváková, myslím, že si teda veľmi dobre zhrnula tie výhrady, ktoré možno mať voči možno nie správe, ale činnosti komisára pre deti pána Mikloška, a upozornila si na veci, ktoré sú závažné. Podobne ako pán poslanec Škripek si myslím, že pre deti je dobrý, normálny, zdravý vzor, ale ani s ním, ani s pánom komisárom Mikloškom sa asi nezhodneme v tom, že čo je to normálny, zdravý vzor pre deti. Lebo ja ten normálny, zdravý vzpor pre deti vidím presne v tých istých vlastnostiach, hodnotách a správaní, o ktorých si hovorila ty. Pre deti, aby vyrastali v zdravom prostredí, nie je podstatné, či je to otec a mama, alebo otec a otec, alebo mama a mama, alebo je to jednorodičovská domácnosť, ktorá tiež má aj nejakú širšiu rodinu, ale je dôležité, ako sa rodičia správajú k deťom, ako rodičia sa správajú k sebe navzájom, aký vzor im svojím správaním dávajú. A deti majú mať vo svojich rodinách pocit bezpečia, prijatia a lásky, ako si povedala, to je dôležité, nie to, aké je pohlavie, aká je sexuálna orientácia ich rodičov. Dôležitá je tá láska, bezpečie a prijatie. A samozrejme, že stigmatizácia detí nespočíva v tom, že by deti počúvali vystúpenie pána komisára vo výbore alebo v pléne Národnej rady, ale to jeho vystupovanie prispieva k atmosfére v spoločnosti, ktorá je nenávistná, ktorá sa prejavuje nechutnými útokmi aj tu v parlamente, ale ktorá sa prejavuje útokmi aj v spoločnosti. (Potlesk.)
Skryt prepis