Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

5.11.2024 o 11:29 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.11.2024 11:44 - 11:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku sa v treťom čítaní obmedzím na tie ustanovenia, ku ktorým boli schválené pozmeňujúce návrhy. O pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy hovorila pani poslankyňa Plaváková, ja sa plne stotožňujem s tým, čo povedala. Rád by som povedal pár slov k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v rozprave v druhom čítaní predložil pán poslanec Lučanský, a ktorého sa týkal môj procedurálny návrh, ktorý ste odmietli.
Po prvé, ten, ten procedurálny návrh je aj formálne zle označený...(krátka technická porucha.) v ňom, že je to doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov, pričom v návrhu, návrh zákona je označený ako návrh poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka, ale to je formalita, dobre. Čo je obsahom toho návrhu je, že sa predlžuje lehota na vybavenie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu z ôsmych pracovných dní na dvanásť pracovných dní. A opäť je to niečo, čo sťažuje prístup k informáciám, je to dôležitá zmena, ktorá prichádza v druhom čítaní. Neprešla normálnym legislatívnym procesom, ako sa v minulosti schvaľovali zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, ale to je vecou názoru, či je to dobré alebo zlé. Ja si jednoznačne myslím, že je to, že je to zlé a obmedzujúce prístup k informáciám.
Ale dobre, len problém je ako to bolo, ako to bolo predložené, a mňa síce mrzí, že ste neschválili ten môj procedurálny návrh, ale keby ste ho schválili, respektíve, keby mu pán predsedajúci vyhovel a rozhodol o ďalšom postupe až po stanovisku Ústavnoprávnom výbore, tak táto diskusia mohla prebehnúť na Ústavnoprávnom výbore. Takto ste ju preniesli, preniesli do pléna. Takže ak nebolo zrozumiteľné čo som, čo som tvrdil vo svojom procedurálnom návrhu a v jeho odôvodnení vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Lučanského, tak ešte raz to skúsim zopakovať.
Pán poslanec Lučanský predložil svoj pozmeňujúci návrh dňa 4. novembra, čiže včera, pričom v tom čase nebol medzi poslancami, ktorí boli do rozpravy prihlásení ústne. Už prebiehala ústna rozprava. Pôvodne bol prihlásený do písomnej rozpravy, ale v rámci toho nevystúpil, a potom, keď skončila písomná rozprava v pondelok ráno, tak dal predsedajúci pán podpredseda Danko možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Niektorí poslanci sa prihlásili do rozpravy ústne. Pán poslanec Lučanský medzi nimi nebol. Potom sa stala taká vec, že síce tak ako, ako to bolo v stredu pri uvádzaní zákona, pán poslanec Lučanský najprv sedel namieste navrhovateľa ako navrhovateľ a pán poslanec Glück sedel namieste spravodajcu ako spravodajca, lebo obaja vystúpili pred začatím rozpravy. Pán poslanec Lučanský uviedol návrh zákona ako hlavný navrhovateľ a pán poslanec Glück vystúpil so spoločnou, so spoločnou správou, ale v priebehu tej rozpravy pán poslanec Glück odišiel z toho miesta. Na jeho miesto si sadol pán poslanec Lučanský a namiesto, namiesto navrhovateľa si sadol pán poslanec Garaj. Pán poslanec Garaj je jedným z navrhovateľov, čiže je to v poriadku, mohol sedieť na tom mieste a, a vystupovať v pozícií navrhovateľa. Rovnako, aj keď to nie je úplne štandardné, ale stane sa to. Pán poslanec Lučanský bol jedným z náhradníkov spravodajcu. Takže mohol tam, mohol tam sedieť a mohol plniť úlohu, úlohu spravodajcu. Nahra, respektíve náhradného spravodajcu. A § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že spravodajcovi a navrhovateľovi sa počas rozpravy udelí slovo kedykoľvek o to požiadajú. Toto právo však podľa dlhodobého a ustáleného výkladu neprislúcha všetkým navrhovateľom a všetkým spravodajcom. Prislúcha tomu navrhovateľovi, ktorý vystúpi ako prvý, ktorý vystúpi uvedie ten návrh zákona. Nie tým, ktorí ho vystriedajú počas rozpravy a rovnako to právo vo vzťahu k spravodajcovi neprislúcha všetkým náhradným spravodajcom. Zákon o rokovacom poriadku ani nepozná termín náhradný spravodajca, výbor určuje iba jedného spravodajcu a následne môže, a to je opäť iba výklad nad rámec rokovacieho poriadku, že výbory určujú aj náhradných spravodajcov, respektíve náhradníka spravodajcu. Tak to bolo aj v tomto, v tomto prípade. Ale opakovaný a ustálený a dlhodobý výklad rokovacieho poriadku je, že iba jeden navrhovateľ a iba jeden spravodajca má právo prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek a slovo mu bude udelené aj mimo poradia. Pán poslanec Lučanský ako navrhovateľ, tým právom disponoval, ale ako náhradník spravodajcu nie. A v čase, keď sa prihlásil, tak bol náhradníkom spravodajcu. Ja som to aj namietal vo faktickej poznámke, a teda pán poslanec, pán predsedajúci Danko potvrdil, že vystúpil ako spravodajca, načo ale podľa zákona o rokovacom poriadku nemal právo. Pán podpredseda Danko povedal, citujem z prepisu "Len, aby sme mali jasno, dúfam, že nie je námietka k tomu, že to zaznelo neregulérne. Vystúpil ako spravodajca a dôležité je ako to zaznie ústne. Vždy je technika len pomocný prostriedok. Najprv tam bol spravodajca, potom navrhovateľ, takže ešte raz, pán Lučanský požiadal ako spravodajca o vystúp...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.11.2024 11:44 - 11:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Plaváková vo svojom vystúpení správne upozornila na to, že tá zmena ktorá bola schválená v pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy a ktorá sa odvoláva na českú právnu úpravu, nie je zhodná s českou právnou úpravou a na rozdiel od tej českej právnej úpravy nie je vykonateľná, lebo nie je tam bližšie upravený postup ako sa má postupovať pri vybavovaní námietky proti určení výšky, výšky úhrady. My sme o tom hovorili vo svojich vystúpeniach už, už v stredu, keď sa začala rozprava o tom, o tomto bode programu a zjavne si to uvedomili aj koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venovali, pretože keď včera ráno sa pokračovalo v prerušenej rozprave, tak poslanci koalície mali pripravený ďalší pozmeňujúci návrh, ktorým to chceli opraviť. Ja som ho nevidel, ale teda predpokladám, že tam chceli prinajmenšom doplniť, doplniť lehoty, ktoré by, čo by aspoň časť tých výhrad eliminovalo. Nakoniec ten pozmeňujúci návrh nepredložili, lebo tu nebolo dosť koaličných poslancov v pondelok ráno, aby, aby sa 15 pod ten návrh podpísali, ale teda je zjavné, že aj koalícia alebo teda koaliční poslanci, ktorí sa tejto téme venujú, si uvedomujú, že tak ako je to naformulované je to zlé, dokonca majú pripravený návrh ako to opraviť, len z hľadiska toho, že ich tu nebolo dosť nemali 15 podpisov tak ho, tak ho nepredložili. Tak podľa môjho názoru je nezodpovedné schvaľovať návrh o ktorom aj koaličná väčšina vie, že je zlý. Takže opätovne vás vyzývam, aby ste zišli z kratšej cesty a, a odmietli ten návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.11.2024 11:29 - 11:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste pri tomto hlasovaní nedali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, lebo bol predložený v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. V prípade, že tomuto návrhu nevyhoviete, navrhujem, aby ste v súlade s § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodli o ďalšom postupe až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Pán poslanec Lučanský predložil pozmeňujúci návrh včera v rámci ústnej rozpravy, do ktorej nebol prihlásený. Prihlásil sa do nej ako spravodajca, avšak podľa rokovacieho poriadku má právo vystúpiť mimo poradia navrhovateľ a spravodajca, nie však akýkoľvek. Navrhovateľ bol pán poslanec Lučanský, ale v okamihu, keď sa prihlásil do rozpravy a bolo mu mimo poradia udelené slovo, tak plnil funkciu náhradného spravodajcu a v pozícii navrhovateľa bol pán poslanec Garaj. Čiže podľa môjho názoru nemal to oprávnenie, mal ho ako spravodajca poslanec Glück.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 17:14 - 17:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, už teda druhýkrát sa obraciam na pána poslanca Migaľa v priebehu dnešného dňa a druhýkrát budem, tak povedal by som, že konštruktívne kritický. Čo sa týka obsahu toho návrhu alebo jeho základného zamerania, tak myslím si, že ide správnym smerom a keďže sme v prvom čítaní, tak nejdem riešiť nejaké detaily, ale to samotné základné nastavenie novely priestupkového zákona sa mi zdá správne. Lebo reaguje na novelu Trestného zákona, ktorá už v tejto chvíli nepôsobí alebo resp. právne prostredie po jej schválení, nepôsobí dostatočne odstrašujúco na páchateľov drobných krádeží, ktoré sú krádežami, ale nie sú kvalifikované, ako krádeže v zmysle Trestného zákona. Keďže sa zvýšila hranica malej škody, znížili sa tresty a tak ďalej a tak podobne. A nepremietlo sa to do úpravy priestupkového zákona. Na minulej schôdzi boli iniciatívy zo strany opozície. Myslím, že dva návrhy boli. Jeden sme predložili my, ako skupina poslancov z poslaneckého Klubu SaS, druhý predložili kolegovia z Progresívneho Slovenska, ak si dobre pamätám, ktorí tiež reagovali na tú situáciu vzniknutú novelou Trestného zákona. No, a ale aby som iba nechválil, tak budem aj kritický. Ten návrh by bol v poriadku v prípade, že by bol predložený v riadnom legislatívnom procese, zároveň s novelou Trestného zákona. Lebo keď sme my vyčítali novele Trestného zákona, že je robená účelovo a že je vynechaný riadny legislatívny proces, tak toto bol jeden z dôvodov. Ten riadny legislatívny proces nie je niečo samoúčelné, čo teda iba nejakí milovníci rokovacieho poriadku si myslia, že treba dodržiavať, lebo keď sa vynechá riadny legislatívny proces, tak sa zabudne práve na takéto veci, ktoré ja si nemyslím, že by tá novela Trestného zákona mohla byť dobrá, ak by jej súčasťou bolo toto opatrenie. Ale prinajmenšom, ak by prešla normálnym legislatívnym procesom, čo v prípade tak rozsiahlej novely Trestných kódexov a teda ďalších zákonov predpokladá aj riadne pripomienkové konanie a neskrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu, ktoré by sa neobmedzilo iba na politickú debatu de facto, ale aj na obsah. Tak tieto zmeny priestupkového zákona a súvisiace zmeny by boli jej súčasťou. Čiže vítam na jednej strane, že skupina troch poslancov zo strany Hlas prichádza s takýmto návrhom, na druhej strane zametáte problém, ktorý ste vy sami pomáhali vytvoriť tým, že ste aj vy traja hlasovali za novelu Trestného zákona, napriek tým vysloveným obavám. Napriek tomu, a toto bola jedna z tých diskutovaných tém, aké to bude mať následky práve na krádeže do tej hodnoty 700 eur, keď navyše sa tam aj dostalo do toho, teda vypadlo to horalkové ustanovenie, že pri recidíve nejde o trestný čin, bez ohľadu na to, v akej výške sa teda tá krádež alebo to odcudzenie spraví. Čiže malo to byť súčasťou toho návrhu a predpokladám, že by to bolo súčasťou toho návrhu, keby šiel v riadnom legislatívnom procese, keby nebol účelový a keby to aj nebolo v tom pôvodnom návrhu, tak v priebehu riadneho legislatívneho procesu by, či už v rámci pripomienkového konania alebo v rámci štandardného prerokovania v druhom čítaní. Keby medzi prvým a druhým čítaním bol ten klasický mesačný rozostup na prerokovanie toho návrhu vo výboroch, tak som presvedčený, že by sa tam nejaké takéto ustanovenie dostalo. Zároveň, predloženie tohto návrhu, podľa môjho názoru, vyvracia tú tézu, že jak to bolo všetko premyslené, jak to bolo všetko pripravené, jak tu zavádza opozícia, keď hovorí o tom, že rastú malé krádeže. Lebo keby to tak nebolo, keby novela Trestného zákona nespôsobila ten problém, že časť nezákonnej činností alebo krádeží sú s nie je teraz v podstate adekvátne postihovaná, tak by ste vy teraz nemuseli prichádzať s touto novelou. A to, že s ňou prichádzate, podľa môjho názoru dáva za pravdu kritikom novely Trestného zákona. Ďakujem. (Potlesk v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 17:11 - 17:13 hod.

Ondrej Dostál
Vážený pán predkladateľ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 16:49 - 16:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Tak nakoniec je asi aj dobre, že pán poslanec Ferenčák nestihol v piatok predniesť či v stredu predniesť tento návrh, lebo to by sa tu určite nerozvinula takáto zaujímavá diskusia, z ktorej sme sa aj mnohé dozvedeli o jeho pohľade na, na samosprávy ich financovania aj celkovú, celkovú, celkové nastavenia potrebné zmeny. Rokujeme o návrhu, aby rezervný fond bol aj ďalší rok použiteľný aj na bežné výdavky. Bolo to aj v predchádzajúcich rokoch, bolo to opatrenie, ktoré malo zmierniť dopady kríz, ktoré sme tu v predchádzajúcich rokoch zažívalo, či zažívali, či už išlo o covidovú krízu teda pandémiu alebo energetickú krízu alebo aj potom ten, ten nešťastný Matovičov balíček. A teraz sa opäť to opatrenie, ktoré bol malo byť iba rok. Potom predĺžil a teraz sa opäť, opäť predlžuje. Problém toho návrhu je, je v tom, že naozaj to čo malo byť akási výnimka na dočasné preklenutie sa schvaľuje nanovo a nanovo až sa človek začína obávať, že či, či sa z tej výnimky nestane pravidlo a, a potom, potom v podstate zmysel rezervného fondu ako nejakých odložených peňazí, ktoré na nepredvídateľné výdavky majú samosprávy sa tým, sa tým popri a raz tie peniaze budú, budú chýbať. Treba povedať, že, že to čo povedal pán poslanec Ferenčák v rámci rozpravy, že problém v samospráve nevznikol posledný rok je pravda a teda reagoval tým na kritiku zo strany kolegov z Progresívneho Slovenska. Je to tak. To v akom stave sú dnes samosprávy nie je zodpovednosť iba súčasnej vlády samozrejme. Ale zase na druhej strane je rovnako nekorektné tvrdiť, že, že súčasná situácia samospráv je iba dôsledkom toho ako tu pôsobili a čo robili vlády v predchádzajúcom volebnom období a teda, keď zoberieme, že vláda SMER-u alebo áno vlády vedené SMER-om tu nie sú iba posledný rok, ale, ale pomaly už trinásť rokov tak ten podiel a zodpovednosť SMER-u a teda aj HLAS-u, ktorý zo SMER-u vzišiel je, je, je významný a teda určite to nemožno odbiť tým, že súčasná vláda je pri moci len rok. A teda za ten rok nemohla urobiť zázraky. Ten povedal by som, že macovský prístup štátu a politikov na štátnej úrovni k samosprávam je niečo čo sa tu deje je dlhodobo. Pán poslanec Ferenčák tu spomínal ten daňový bonus a rodinný balíček, ktorý teda hnutie OĽANO si, si vymyslelo ako, ako svoju agendu pretlačilo cez parlament a zaplatili ho respektíve jeho významnú časť zaplatili samozrejme samosprávy a očakávalo sa, že si samosprávy sami nájdu, nájdu zdroje. Samozrejme, že takto sa to robiť, robiť nemá. Ale zasa, zase ako vravím je to, je to dlhodobejšia vec. Zažívame to teraz, či už zmenu toho podielu z podielových daní. Pravidelné veci typu zvyšovania minimálnej mzdy čo spomínal aj pán poslanec Ferenčák, že štát si to odhlasuje, schváli a potom aj samosprávy vy to zaplaťte, ale samozrejme, že aj podnikatelia. Alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa alebo teraz aj v podstate konsolidácia, ktorá pôjde aj na úkor, na úkor samospráv. A potom, potom sa to premieta do toho, že, že štát dofinancováva samosprávy a opakovane rozhoduje o tom, že, že nejaké ešte ďalšie, ďalšie prostriedky uvoľní, preto, aby samosprávy prežili ešte ten, ten rok čo ako a to som rád, že tu je zhoda nie, nie je systémové riešenie a takto by sa to robiť, robiť nemalo. Ale teda naozaj je problém, že napríklad prenesený výkon štátnej správy nie je dostatočne financovaný pričom ústava hovorí, že na obec sa vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy, úrad za štát, štát veľmi rád využíva tú prvú vetu a tú druhú vetu si veľmi nevšíma a upozorňuje na to, na to aj najvyšší kontrolný úrad. Ja som sa na to opakovane ako poslanec Národnej rady pýtal niektorých členov vlády v rámci interpelácie hodiny otázok a tiež som sa snažil na ten problém, problém poukazovať. A rovnako tak nevieme celkom presne ako je to s tými originálnymi kompetenciami, lebo vláda v roku 2011 ale teda Národná rada pri schvaľovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit výkon kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložila ho do Národnej rady. Vláda neskôr teda bola to myslím druhá Ficova vláda, urobila audit vo vzťahu k samosprávam ale nebol to komplexný audit, keďže, keďže neriešil aj štátnu správu a nevieme celkom presne, presne porovnať, že ako je, ktorá kompetencia financovaná. Zaujímavé inakšie je, že táto úloha do dnes nie je splnená a túto úlohu inicioval, inicioval vtedy opozičný, opozičný SMER a potom bol dlhé roky pri vláde a, a nesplnil to. No a čo je systémové riešenie. Systémové riešenie samozrejme, že nechať samosprávam aj viacej financií a nebrať im ich pri každej príležitosti, rešpektovať ústavu, ktorá hovorí o tom že, keď sa prenášajú kompetencie na samosprávu tak to má byť sprevádzané aj financiami dať samospráve, samospráve aj väčšie kompetencie a väčšiu zodpovednosť, lebo pri všetkých výhradách, ktoré možno mať aj voči, voči samospráve tak samospráva zodpo ako celok hospodári oveľa zodpovednejšie ako štát. A potom som veľmi rád, že tu aj v tej predchádzajúcej rozprave a aj zo strany pána poslanca Ferenčáka ako predstaviteľa vládnej koalície jednej z koaličných strán zaznela otázka komunálnej reformy municipalizácie s spájania, spájania obcí. To len čo mi na tom trošku, trošku prechádza je, že tu hovoril skôr ako primátora a zástupca únie miest a nie ako predstaviteľ vládnej koalície, lebo vy ste síce povedali, že my v únii miest sme za a už sme prišli s nejakým návrhom a teraz je to v rukách ZMOSU ale je to v rukách parlamentnej väčšiny, parlamentná väčšina má, má možnosti v tom niečo zmeniť. Zdá sa mi, že by bolo alibistické myslieť si, že, že ZMOS, ktorý je reprezentujú aj množstvo tých malých obcí, ktorých by sa komunálna reforma dotkla teraz príde s nejakým návrhom, ktorým to podporí, že 90 % obcí príde s iniciatívou, že chceme prísť o nejaké právomoci a presunúť ich na nejaké vyššie celky alebo nebodaj sa, sa úplne zrušiť hoci nemusí sa tá reforma realizovať tak, že by sa tie obce rušili len výkon správy sa prenesie na vyššiu, vyššiu úroveň. Čiže nemyslím si, že je to v rukách ZMOSU je to v rukách, v rukách samosprávy, keď pán poslanec Ferenčák hovoril, že aj v PS-ko malo odoráno. Tak dobre to nechám tak, že čo mohol premiér Ódor reálne spraviť v tejto oblasti. Aj SaS-ka bola vo vláde bola. Že čo sme robili? No, no napríklad ja môžem za OKF v tejto chvíli povedať, že, že to čo ste tu vy prezentovali, že únia miest hovorí, že z tých 3-tisíc obcí by sme mohli ísť na 300, tak my sme tu mali ako OKS občianska konzervatívna strana napísané vo volebnom programe v roku 2006, čiže pred 18-timi rokmi. Jedno z opatrení bolo zníženie počtu samostatných, samosprávnych a správnych celkov zo súčasných takmer 2900 na úrovni obcí ich združením do približne 300 prirodzených spádových území mikroregiónov vrátane samostatných mestských regiónov vrátane samostatných mestských regiónov. Vymedzených na základe regionalizačných kritérií najmä spádovosti. Takže som rád, že teda taká veľká zhoda je. No my sme ani v roku 2006 ako OKS ani neskôr sme nemali taký veľký počet poslancov ako SMER. Takže nemohli sme to, nemohli sme to presadiť, ale teda vítam, že, že aj v koalícii sa nájde niekto kto nad tým uvažuje. Problém je, že slovenské vlády sa líšia tým, že vo svojom programovom vyhlásení buď spomenú, že treba riešiť aj otázku municipalizácie a komunálnej reformy a teda, že aspoň o tom diskutovať alebo to nespomenú, nespomenú vôbec. Aj tie čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili ale bohužiaľ vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktoré to ani nespomenú. Takže som rád, že aspoň o tom diskutuje. ... vôbec aj tie, čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili, ale, bohužiaľ, vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktorí to ani nespomenú, takže som rád, že aspoň o tom diskutuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2024 16:49 - 16:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Tak nakoniec je asi aj dobre, že pán poslanec Ferenčák nestihol v piatok predniesť či v stredu predniesť tento návrh, lebo to by sa tu určite nerozvinula takáto zaujímavá diskusia, z ktorej sme sa aj mnohé dozvedeli o jeho pohľade na, na samosprávy ich financovania aj celkovú, celkovú, celkové nastavenia potrebné zmeny. Rokujeme o návrhu, aby rezervný fond bol aj ďalší rok použiteľný aj na bežné výdavky. Bolo to aj v predchádzajúcich rokoch, bolo to opatrenie, ktoré malo zmierniť dopady kríz, ktoré sme tu v predchádzajúcich rokoch zažívalo, či zažívali, či už išlo o covidovú krízu teda pandémiu alebo energetickú krízu alebo aj potom ten, ten nešťastný Matovičov balíček. A teraz sa opäť to opatrenie, ktoré bol malo byť iba rok. Potom predĺžil a teraz sa opäť, opäť predlžuje. Problém toho návrhu je, je v tom, že naozaj to čo malo byť akási výnimka na dočasné preklenutie sa schvaľuje nanovo a nanovo až sa človek začína obávať, že či, či sa z tej výnimky nestane pravidlo a, a potom, potom v podstate zmysel rezervného fondu ako nejakých odložených peňazí, ktoré na nepredvídateľné výdavky majú samosprávy sa tým, sa tým popri a raz tie peniaze budú, budú chýbať. Treba povedať, že, že to čo povedal pán poslanec Ferenčák v rámci rozpravy, že problém v samospráve nevznikol posledný rok je pravda a teda reagoval tým na kritiku zo strany kolegov z Progresívneho Slovenska. Je to tak. To v akom stave sú dnes samosprávy nie je zodpovednosť iba súčasnej vlády samozrejme. Ale zase na druhej strane je rovnako nekorektné tvrdiť, že, že súčasná situácia samospráv je iba dôsledkom toho ako tu pôsobili a čo robili vlády v predchádzajúcom volebnom období a teda, keď zoberieme, že vláda SMER-u alebo áno vlády vedené SMER-om tu nie sú iba posledný rok, ale, ale pomaly už trinásť rokov tak ten podiel a zodpovednosť SMER-u a teda aj HLAS-u, ktorý zo SMER-u vzišiel je, je, je významný a teda určite to nemožno odbiť tým, že súčasná vláda je pri moci len rok. A teda za ten rok nemohla urobiť zázraky. Ten povedal by som, že macovský prístup štátu a politikov na štátnej úrovni k samosprávam je niečo čo sa tu deje je dlhodobo. Pán poslanec Ferenčák tu spomínal ten daňový bonus a rodinný balíček, ktorý teda hnutie OĽANO si, si vymyslelo ako, ako svoju agendu pretlačilo cez parlament a zaplatili ho respektíve jeho významnú časť zaplatili samozrejme samosprávy a očakávalo sa, že si samosprávy sami nájdu, nájdu zdroje. Samozrejme, že takto sa to robiť, robiť nemá. Ale zasa, zase ako vravím je to, je to dlhodobejšia vec. Zažívame to teraz, či už zmenu toho podielu z podielových daní. Pravidelné veci typu zvyšovania minimálnej mzdy čo spomínal aj pán poslanec Ferenčák, že štát si to odhlasuje, schváli a potom aj samosprávy vy to zaplaťte, ale samozrejme, že aj podnikatelia. Alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa alebo teraz aj v podstate konsolidácia, ktorá pôjde aj na úkor, na úkor samospráv. A potom, potom sa to premieta do toho, že, že štát dofinancováva samosprávy a opakovane rozhoduje o tom, že, že nejaké ešte ďalšie, ďalšie prostriedky uvoľní, preto, aby samosprávy prežili ešte ten, ten rok čo ako a to som rád, že tu je zhoda nie, nie je systémové riešenie a takto by sa to robiť, robiť nemalo. Ale teda naozaj je problém, že napríklad prenesený výkon štátnej správy nie je dostatočne financovaný pričom ústava hovorí, že na obec sa vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy, úrad za štát, štát veľmi rád využíva tú prvú vetu a tú druhú vetu si veľmi nevšíma a upozorňuje na to, na to aj najvyšší kontrolný úrad. Ja som sa na to opakovane ako poslanec Národnej rady pýtal niektorých členov vlády v rámci interpelácie hodiny otázok a tiež som sa snažil na ten problém, problém poukazovať. A rovnako tak nevieme celkom presne ako je to s tými originálnymi kompetenciami, lebo vláda v roku 2011 ale teda Národná rada pri schvaľovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit výkon kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložila ho do Národnej rady. Vláda neskôr teda bola to myslím druhá Ficova vláda, urobila audit vo vzťahu k samosprávam ale nebol to komplexný audit, keďže, keďže neriešil aj štátnu správu a nevieme celkom presne, presne porovnať, že ako je, ktorá kompetencia financovaná. Zaujímavé inakšie je, že táto úloha do dnes nie je splnená a túto úlohu inicioval, inicioval vtedy opozičný, opozičný SMER a potom bol dlhé roky pri vláde a, a nesplnil to. No a čo je systémové riešenie. Systémové riešenie samozrejme, že nechať samosprávam aj viacej financií a nebrať im ich pri každej príležitosti, rešpektovať ústavu, ktorá hovorí o tom že, keď sa prenášajú kompetencie na samosprávu tak to má byť sprevádzané aj financiami dať samospráve, samospráve aj väčšie kompetencie a väčšiu zodpovednosť, lebo pri všetkých výhradách, ktoré možno mať aj voči, voči samospráve tak samospráva zodpo ako celok hospodári oveľa zodpovednejšie ako štát. A potom som veľmi rád, že tu aj v tej predchádzajúcej rozprave a aj zo strany pána poslanca Ferenčáka ako predstaviteľa vládnej koalície jednej z koaličných strán zaznela otázka komunálnej reformy municipalizácie s spájania, spájania obcí. To len čo mi na tom trošku, trošku prechádza je, že tu hovoril skôr ako primátora a zástupca únie miest a nie ako predstaviteľ vládnej koalície, lebo vy ste síce povedali, že my v únii miest sme za a už sme prišli s nejakým návrhom a teraz je to v rukách ZMOSU ale je to v rukách parlamentnej väčšiny, parlamentná väčšina má, má možnosti v tom niečo zmeniť. Zdá sa mi, že by bolo alibistické myslieť si, že, že ZMOS, ktorý je reprezentujú aj množstvo tých malých obcí, ktorých by sa komunálna reforma dotkla teraz príde s nejakým návrhom, ktorým to podporí, že 90 % obcí príde s iniciatívou, že chceme prísť o nejaké právomoci a presunúť ich na nejaké vyššie celky alebo nebodaj sa, sa úplne zrušiť hoci nemusí sa tá reforma realizovať tak, že by sa tie obce rušili len výkon správy sa prenesie na vyššiu, vyššiu úroveň. Čiže nemyslím si, že je to v rukách ZMOSU je to v rukách, v rukách samosprávy, keď pán poslanec Ferenčák hovoril, že aj v PS-ko malo odoráno. Tak dobre to nechám tak, že čo mohol premiér Ódor reálne spraviť v tejto oblasti. Aj SaS-ka bola vo vláde bola. Že čo sme robili? No, no napríklad ja môžem za OKF v tejto chvíli povedať, že, že to čo ste tu vy prezentovali, že únia miest hovorí, že z tých 3-tisíc obcí by sme mohli ísť na 300, tak my sme tu mali ako OKS občianska konzervatívna strana napísané vo volebnom programe v roku 2006, čiže pred 18-timi rokmi. Jedno z opatrení bolo zníženie počtu samostatných, samosprávnych a správnych celkov zo súčasných takmer 2900 na úrovni obcí ich združením do približne 300 prirodzených spádových území mikroregiónov vrátane samostatných mestských regiónov vrátane samostatných mestských regiónov. Vymedzených na základe regionalizačných kritérií najmä spádovosti. Takže som rád, že teda taká veľká zhoda je. No my sme ani v roku 2006 ako OKS ani neskôr sme nemali taký veľký počet poslancov ako SMER. Takže nemohli sme to, nemohli sme to presadiť, ale teda vítam, že, že aj v koalícii sa nájde niekto kto nad tým uvažuje. Problém je, že slovenské vlády sa líšia tým, že vo svojom programovom vyhlásení buď spomenú, že treba riešiť aj otázku municipalizácie a komunálnej reformy a teda, že aspoň o tom diskutovať alebo to nespomenú, nespomenú vôbec. Aj tie čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili ale bohužiaľ vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktoré to ani nespomenú. Takže som rád, že aspoň o tom diskutuje. ... vôbec aj tie, čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili, ale, bohužiaľ, vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktorí to ani nespomenú, takže som rád, že aspoň o tom diskutuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2024 11:59 - 11:59 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Lučanský, ja len že teda rokovací poriadok predpokladá aj odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, nielen jeho prečítanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2024 11:14 - 11:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Migaľ, oceňujem, že ste zareagovali na ten list, ktorý aj vám bol adresovaný zo strany lesoochranárskeho združenia Vlk, a teda vysvetlili ste, prečo napriek tým argumentom, ktoré uviedli, budete hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Garaj. To ako nie je úplne samozrejmé a myslím si, že je to dobré z hľadiska politickej kultúry, že reagujeme aj na seba, aj na pripomienky zo strany verejnosti.
Ale uviedli ste, že veríte, že ste rozptýlili obavy časti verejnosti a že ten návrh nebude znamenať, nie je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. No v tomto ohľade s vami nemôžem súhlasiť, lebo moje obavy a pochybnosti ste nerozptýlili, a naďalej si myslím, že ten návrh je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. Aj vy, aj predkladatelia argumentujete nejakými špekulantmi, ktorí sa účelovo zapájajú do konaní, no ale kto sa ozval voči tomu? Nejakí špekulanti? Ozvali sa proti tej navrhovanej zmene práve z lesoochranárskeho združenia Vlk, ktoré ste aj vy ocenili, že je prínosné v oblasti ochrany životného prostredia.
Postavenie účastníka konania a postavenie zúčastnenej osoby nie je v žiadnom prípade rovnocenné. Napríklad správny poriadok spomína účastníka konania na 109 miestach, zúčastnenú osobu na 16. Zákon o ochrane prírody a krajiny spomína účastníka na 30 miestach, zúčastnenú osobu zatiaľ nespomína, dostane sa to tam až touto, touto zmenou. Čiže tá možnosť odvolania je veľmi podstatná, lebo súdny prieskum prichádza až následne a odklad vykonateľnosti nemusí byť povolený.
Skryt prepis
 

4.11.2024 10:59 - 10:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
40-2
No, teda v časti zdôvodnenia, že tá úprava správneho súdneho poriadku, čo sa týka možnosti obrátiť sa na súd aj pre zúčastnené osoby ,ak teda ide o občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, je dostačujúca. Myslím, že argumentácia lesoochranárskeho združenia Vlk je plne postačujúca a vyvracajúca, že ten podstatný argument zo strany predkladateľov platí.
Ale sú tam aj ďalšie body v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Garaja, ktoré ma, ktoré ma zaujali a ktoré tiež považujem za nepravdivé, alebo teda prinajmenšom nijako nepodložené. A tvrdí sa tam napríklad, že navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. No jedným zo združení, ktoré využíva možnosť byť účastníkom konania, aktívne do tých konaní vstupuje, je napríklad lesoochranárske združenie Vlk. A budeme snáď tvrdiť, že lesoochranárske združenie Vlk vzniklo účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní, pri tom všetkom, čo lesoochranárske združenie Vlk robí pre ochranu prírody, pre ochranu, ochranu divočiny a nielen v konaniach týkajúcich sa, týkajúcich sa zákona o ochrane prírody.
Tá argumentácia v odôvodnení pokračuje. Práve toto právo byť účastníkom konania bývalo v mnohých prípadoch zneužívané na obštrukcie povoľovacích konaní, pričom dôvod odvolania bol často len nesúhlas bez ďalších vecných námietok. Tak jednak opäť tu chýba nejaká analýza, nejaká štatistika v koľkých prípadoch, kde a aké následky to malo, že niekto účelovo vstupoval do konaní, ale budem si pomáhať práve tým lesoochranárskym združením Vlk. Ak lesoochranárske združenie Vlk vstupovalo do nejakých konaní, tak to nebolo len o tom, že nesúhlasia, nemajú ďalšie vecné, vecné námietky, ale býva tam vecná argumentácia.
"Účelovo", ďalej citujem z odôvodnenia, "účelovo vzniknuté občianske združenie sa často prihlasovalo do konaní orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny, avšak v priebehu konania sa nezapájali, nevyjadrovali sa k podkladom rozhodnutia a neúčasťou na ústnych pojednávaniach alebo miestnych obhliadkach prispievali k zbytočnému predlžovaniu konania. Po vydaní rozhodnutia sa následne odvolali bez uvedenia vecných dôvodov." Opäť lesoochranárske združenie Vlk podozrivé z toho, že zneužíva právo byť účastníkom konania, naňho podľa vás platí, že, že sa obracajú na orgány štátnej správy oblasti ochrany prírody bez toho, aby uvádzali konkrétne argumenty, iba uvedú, že nesúhlasia, odvolajú sa bez, bez uvedenia vecných dôvodov a potom sa oni obracajú na súdy, v mnohých prípadoch, a tie súdy im v mnohých prípadoch dávajú za pravdu, čo asi nerobia tie súdy bez toho, aby, aby boli uvedené vecné dôvody. Navrhovaná úprava zníži podľa predkladateľov pozmeňujúceho návrhu administratívnu záťaž orgánov štátnej správy ochrany prírody, urýchli povoľovacie konania a zamedzí zneužívaniu práva podať odvolanie bez vecného odôvodnenia.
Opäť mám strašný pocit déja vu s tým, čo sme sa tu rozprávali v pléne pred niečo vyše hodinou, ak si občania a verejnosť uplatňujú svoje práva, tak v očiach Slovenskej národnej strany je to zneužívanie práva. Či už ide o situáciu, keď sa verejnosť dožaduje informácií od orgánov verejnej moci, čo sa majú čo občania dožadovať informácií od štátnych orgánov, alebo ide o právo na ochranu životného prostredia a občanov alebo ich organizácie, ktoré sa zapájajú do konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v snahe chrániť verejný záujem, v snahe chrániť životné, životné prostredie. Občania, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a verejnosť vôbec sú za strany súčasnej moci vnímaní ako akýsi obťažujúci element, ktorý ruší štát pri, pri tom, ako vykonáva svoju moc. A je jedno, či ide o všeobecný výkon moc a požiadavku nejakých informácií, alebo ide o takú vec, ako je štátna správa na úseku ochrany životného prostredia.
Takže hoci je ten list lesoochranárskeho združenia Vlk adresovaný všetkým poslancom, tak nemám veľké ilúzie, že by poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí s takýmito nesprávnymi zmenami prichádzajú, naňho počuli, ale tak dúfam, že aspoň časť koaličných poslancov si tú argumentáciu prečíta a zoberie k srdcu.
Ďakujem.
Skryt prepis