Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak nakoniec je asi aj dobre, že pán poslanec Ferenčák nestihol v piatok predniesť, či v stredu predniesť tento návrh, lebo to by sa tu určite nerozvinula takáto zaujímavá diskusia, z ktorej sme sa aj mnohé dozvedeli o jeho pohľade na, na samosprávy ich financovanie, aj celkovú, celkové nastavenie a potrebné zmeny. Rokujeme o návrhu, aby rezervný fond bol aj ďalší rok použiteľný aj na bežné výdavky. Bolo to aj v predchádzajúcich rokoch, bolo to opatrenie, ktoré malo zmierniť dopady kríz, ktoré sme tu v predchádzajúcich rokoch zažívali, či už išlo o covidovú krízu, teda pandémiu, alebo energetickú krízu, alebo aj potom, samozrejme, ten nešťastný Matovičov balíček.
A teraz sa opäť to opatrenie, ktoré malo byť iba rok, potom sa predĺžilo a teraz sa opäť, opäť predlžuje. Problém toho návrhu je, je v tom, že naozaj to, čo malo byť akási výnimka na dočasné preklenutie, sa schvaľuje nanovo a nanovo, až sa človek začína obávať, že či, či sa z tej výnimky nestane pravidlo a potom, potom v podstate zmysel rezervného fondu ako nejakých odložených peňazí, ktoré na nepredvídateľné výdavky majú samosprávy, sa tým, sa tým poprie a raz tie peniaze budú, budú chýbať.
Treba povedať, že to, čo povedal pán poslanec Ferenčák v rámci rozpravy, že problém v samospráve nevznikol posledný rok, je pravda, a teda reagoval tým na kritiku zo strany kolegov z Progresívneho Slovenska. Je to tak, to v akom stave sú dnes samosprávy, nie je zodpovednosť iba súčasnej vlády, samozrejme. Ale zase na druhej strane je rovnako nekorektné tvrdiť, že súčasná situácia samospráv je iba dôsledkom toho, ako tu pôsobili a čo robili vlády v predchádzajúcom volebnom období. A teda, keď zoberieme, že vláda SMER-u alebo, áno, vlády vedené SMER-om tu nie sú iba posledný rok, ale, ale pomaly už trinásť rokov, tak ten podiel a zodpovednosť SMER-u, a teda aj HLAS-u, ktorý zo SMER-u vzišiel, je významný, a teda určite to nemožno odbiť tým, že súčasná vláda je pri moci len rok, a teda za ten rok nemohla urobiť zázraky. Ten, povedal by som, že macošský prístup štátu a politikov na štátnej úrovni k samosprávam je niečo, čo sa tu deje je dlhodobo. Pán poslanec Ferenčák tu spomínal ten daňový bonus a rodinný balíček, ktorý teda hnutie OĽANO si vymyslelo ako, ako svoju agendu, pretlačilo cez parlament a zaplatili ho, respektíve jeho významnú časť zaplatili, samozrejme, samosprávy a očakávalo sa, že si samosprávy sami nájdu, nájdu zdroje. Samozrejme, že takto sa to robiť, robiť nemá. Ale zasa, zase ako vravím, je to, je to dlhodobejšia vec. Zažívame to teraz, či už zmenu toho podielu z podielových daní, pravidelné veci typu zvyšovania minimálnej mzdy, čo spomínal aj pán poslanec Ferenčák, že štát si to odhlasuje, schváli a potom aj samosprávy, vy to zaplaťte, ale, samozrejme, že aj podnikatelia alebo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa alebo teraz aj v podstate konsolidácia, ktorá pôjde aj na úkor, na úkor samospráv. A potom, potom sa to premieta do toho, že štát dofinancováva samosprávy a opakovane rozhoduje o tom, že nejaké ešte ďalšie, ďalšie prostriedky uvoľní, preto aby samosprávy prežili ešte ten, ten rok, čo ako, a to som rád, že tu je zhoda, nie, nie je systémové riešenie a takto by sa to robiť, robiť nemalo.
Ale teda naozaj je problém, že napríklad prenesený výkon štátnej správy nie je dostatočne financovaný, pričom ústava hovorí, že na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy, úrad za štát, štát veľmi rád využíva tú prvú vetu a tú druhú vetu si veľmi nevšíma a upozorňuje na to, na to aj najvyšší kontrolný úrad. Ja som sa na to opakovane ako poslanec Národnej rady pýtal niektorých členov vlády v rámci interpelácie hodiny otázok a tiež som sa snažil na ten problém, problém poukazovať. A rovnako tak nevieme celkom presne, ako je to s tými originálnymi kompetenciami, lebo vláda v roku 2011 alebo teda respektíve Národná rada pri schvaľovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložila ho do Národnej rady. Vláda neskôr teda, bola to, myslím, druhá Ficova vláda, urobila audit vo vzťahu k samosprávam, ale nebol to komplexný audit, keďže, keďže neriešil aj štátnu správu a nevieme celkom presne, presne porovnať, že ako je ktorá kompetencia financovaná. Zaujímavé inakšie je, že táto úloha dodnes nie je splnená a túto úlohu inicioval, inicioval vtedy opozičný, opozičný SMER a potom bol dlhé roky pri vláde a nesplnil to.
No a čo je systémové riešenie? Systémové riešenie je, samozrejme, že nechať samosprávam aj viacej financií a nebrať im ich pri každej príležitosti, rešpektovať ústavu, ktorá hovorí o tom, že keď sa prenášajú kompetencie na samospráv, tak to má byť sprevádzané aj financiami, dať samospráve, samospráve aj väčšie kompetencie a väčšiu zodpovednosť, lebo pri všetkých výhradách, ktoré možno mať aj voči, voči samospráve, tak samospráva ako celok hospodári oveľa zodpovednejšie ako štát.
A potom som veľmi rád, že tu aj v tej predchádzajúcej rozprave a aj zo strany pána poslanca Ferenčáka ako predstaviteľa vládnej koalície jednej z koaličných strán zaznela otázka komunálnej reformy, municipalizácie, spájania obcí. To len, čo mi na tom trošku, trošku prekáža, je, že tu hovoril skôr ako primátor a zástupca únie miest a nie ako predstaviteľ vládnej koalície. Lebo vy ste síce povedali, že my v únii miest sme za a už sme prišli s nejakým návrhom a teraz je to v rukách ZMOS-u, ale je to v rukách parlamentnej väčšiny, parlamentná väčšina má, má možnosti, v tom niečo zmeniť. Zdá sa mi, že by bolo alibistické, myslieť si, že, že ZMOS, ktorý reprezentuje aj množstvo tých malých obcí, ktorých by sa komunálna reforma dotkla, teraz príde s nejakým návrhom, ktorým to podporí, že 90 % obcí príde s iniciatívou, že chceme prísť o nejaké právomoci a presunúť ich na nejaké vyššie celky alebo nebodaj sa, sa úplne zrušiť, hoci nemusí sa tá reforma realizovať tak, že by sa tie obce rušili, len výkon správy sa prenesie na vyššiu, vyššiu úroveň. Čiže nemyslím si, že je to v rukách ZMOS-u, je to v rukách, v rukách samosprávy, keď pán poslanec Ferenčák hovoril, že aj PS-ko malo Ódora, no tak dobre, to nechám tak, že čo mohol premiér Ódor reálne spraviť v tejto oblasti, aj SaS-ka bola vo vláde, bola. Že čo sme robili? No, no napríklad ja môžem za OKS v tejto chvíli povedať, že, že to, čo ste tu vy prezentovali, že únia miest hovorí, že z tých 3-tisíc obcí by sme mohli ísť na 300, tak my sme tu mali ako OKS – občianska konzervatívna strana napísané vo volebnom programe v roku 2006, čiže pred 18-timi rokmi. Jedno z opatrení bolo zníženie počtu samostatných samosprávnych a správnych celkov zo súčasných takmer 2 900 na úrovni obcí ich združením do približne 300 prirodzených spádových území, mikroregiónov vrátane samostatných mestských regiónov vymedzených na základe regionalizačných kritérií, najmä spádovosti.
Takže som rád, že teda taká veľká zhoda je. No my sme ani v roku 2006 ako OKS, ani neskôr sme nemali taký veľký počet poslancov ako SMER. Takže nemohli sme to, nemohli sme to presadiť, ale teda vítam, že, že aj v koalícii sa nájde niekto, kto nad tým uvažuje. Problém je, že slovenské vlády sa líšia tým, že vo svojom programovom vyhlásení buď spomenú, že treba riešiť aj otázku municipalizácie a komunálnej reformy, a teda, že aspoň o tom diskutovať, alebo to nespomenú, nespomenú vôbec. Aj tie, čo hovoria o tom, že treba o tom aspoň diskutovať, tak reálne s tým doteraz nikdy nič nespravili, ale, bohužiaľ, vlády vedené SMER-om patria k tým druhým, ktoré to ani nespomenú. Takže som rád, že aspoň o tom diskutuje.

-----------------------------------------

vymazať

Pán poslanec Lučanský, ja len že teda rokovací poriadok predpokladá aj odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, nielen jeho prečítanie.

Pán poslanec Migaľ, oceňujem, že ste zareagovali na ten list, ktorý aj vám bol adresovaný zo strany lesoochranárskeho združenia Vlk, a teda vysvetlili ste, prečo napriek tým argumentom, ktoré uviedli, budete hlasovať za pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Garaj. To ako nie je úplne samozrejmé a myslím si, že je to dobré z hľadiska politickej kultúry, že reagujeme aj na seba, aj na pripomienky zo strany verejnosti.
Ale uviedli ste, že veríte, že ste rozptýlili obavy časti verejnosti a že ten návrh nebude znamenať, nie je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. No v tomto ohľade s vami nemôžem súhlasiť, lebo moje obavy a pochybnosti ste nerozptýlili, a naďalej si myslím, že ten návrh je zameraný na obmedzenie občianskej angažovanosti. Aj vy, aj predkladatelia argumentujete nejakými špekulantmi, ktorí sa účelovo zapájajú do konaní, no ale kto sa ozval voči tomu? Nejakí špekulanti? Ozvali sa proti tej navrhovanej zmene práve z lesoochranárskeho združenia Vlk, ktoré ste aj vy ocenili, že je prínosné v oblasti ochrany životného prostredia.
Postavenie účastníka konania a postavenie zúčastnenej osoby nie je v žiadnom prípade rovnocenné. Napríklad správny poriadok spomína účastníka konania na 109 miestach, zúčastnenú osobu na 16. Zákon o ochrane prírody a krajiny spomína účastníka na 30 miestach, zúčastnenú osobu zatiaľ nespomína, dostane sa to tam až touto, touto zmenou. Čiže tá možnosť odvolania je veľmi podstatná, lebo súdny prieskum prichádza až následne a odklad vykonateľnosti nemusí byť povolený.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní vystúpil k návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Rokujeme o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny v druhom čítaní, preto sa sústredím vo svojom vystúpení na pozmeňujúci návrh, konkrétne na ten pozmeňujúci návrh, ktorý pred chvíľou odznel v rozprave. Pán poslanec Garaj ho ako predkladateľ začal čítať v úvodnom slove, a teda neuniklo pozornému uchu pána predsedajúceho Danka, že v zmysle rokovacieho poriadku sa pozmeňujúce návrhy prednášajú v rozprave, nie v úvodnom slovo, tak pána poslanca Garaja zarazil a zabezpečil, že ten pozmeňujúci návrh bol prečítaný až v rozprave, a teda v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Napriek tomu si dovolím upozorniť na drobnú nepresnosť, ktorá, neviem, či je len drobná, ale ten pozmeňujúci návrh je nesprávne označený, pretože je označený ako doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Garaja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom nerokujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, rokujeme o návrhu, a tak je to uvedené aj na stránke Národnej rady, návrhu poslancov Huliaka, Danka, Garaja, Kramplovej a Lučanského. Tak len teda kladiem otázku, či je v poriadku, ak pozmeňujúci návrh nemá priamo vo svojom označení uvedené to, čo je zverejnené na webovej stránke Národnej rady. Aj keď je, samozrejme, jasné, že ktorého návrhu zákona sa to týka, ale domnievam sa, že toto je pomerne vážna odchýlka, teda prípadne dávam na zváženie pánovi poslancovi, či by nepodal ten návrh, ak ho teda chce podať spôsobom, ktorý by tieto pochybnosti nevyvolával.
No a teraz niečo nielen k formálnej veci, ale aj k obsahovému aspektu tohto pozmeňujúceho návrhu. Priznám sa, že keď ho pán poslanec prednášal, teraz už keď ho prednášal v rozprave riadne, tak som mal silný pocit déja vu. Predchádzajúci bod rokovania bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teraz rokujeme o novele zákona o ochrane prírody. Účelom oboch noviel je obmedziť nejaké práva, ktoré sú garantované aj ústavou, v tom predchádzajúcom prípade je to právo na prístup k informáciám, tým, že sa zavedie nejaká kategória informácií, ktorých dohľadanie je mimoriadne rozsiahle a budú môcť povinné osoby vyžadovať za ne poplatok.
V tomto prípade sa obmedzuje právo na životné prostredie, a teda oslabuje sa ochrana prírody, ide ten návrh zákona, samotný návrh zákona v rozpore s tým, čo má uvedené zákon vo svojom označení. V jednom prípade právo na informácie, v druhom prípade ochrana prírody. V oboch prípadoch ide o poslanecké návrhy zákonov, teda návrhy zákonov, ktoré zasahujú do, či už základných práv a slobôd, alebo chráneného verejného záujmu na ochrane prírody. Zasahujú negatívnym spôsobom a napriek tomu nie sú predkladané ako vládne návrhy zákonov, ku ktorým existuje riadne pripomienkové konanie, ku ktorým sa môže riadnym spôsobom vyjadriť verejnosť, ale ako poslanecké návrhy zákonov, čiže ako akási skratka, ktorá eliminuje riadne pripomienkové konanie.
A nielen to, v prípade oboch návrhov zákonov sú priamo v pléne, deň pred hlasovaním v druhom a treťom čítaní, ktoré bude zajtra o jedenástej, predkladané pozmeňujúce návrhy, poslanecké pozmeňujúce návrhy, ktoré ešte viac uťahujú tie skrutky. V prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám ide o navrhované predĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti o polovicu, z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže opäť oslabenie práva na informácie. V prípade novely zákona o ochrane prírody pozmeňujúcim návrhom, ktorý zaznel v druhom čítaní v pléne, prídu občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, ochranou prírody a krajiny, o postavenie účastníkov konania a ich postavenie sa zmení na postavenie zúčastnených osôb. Čiže obmedzí sa právo verejnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia a zapájať sa do konaní podľa zákona o ochrane prírody. Je to až neuveriteľné, aká podobnosť medzi týmito dvoma pokusmi, v oboch prípadoch v réžii SNS, tu existuje a oba pokusy narúšajú právo občanov či už požadovať od štátnych úradov a iných verejných inštitúcií informácie, alebo právo vyjadrovať sa ku konaniam týkajúcim sa životného prostredia. Zaujímavý je aj spôsob, akým predkladatelia svoj návrh zdôvodňujú, a tu by som rád odprezentoval list, ktorým občianske združenie, lesoochranárske združenie Vlk sa obracia práve v súvislosti s predneseným pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Garaja na poslancov Národnej rady. Predpokladám, že ste ten list dostali alebo dostanete. Ja by som si dovolil tu podstatné pasáže z neho zacitovať: "Vážený pán poslanec Migaľ," citujem z listu, tak ako je zverejnený, ako je zverejnený na webovej stránke lesoochranárskeho združenia Vlk, zrejme teda hlavným adresátom je pán poslanec Migaľ, tak dúfam, že on ho už má naštudovaný, "vážený pán poslanec Migaľ, v aktuálnom zasadaní Národnej rady je v programe novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ku ktorej predložila skupina poslancov návrh na zrušenie postavenia účastníka konania pre združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia. Predkladatelia návrhu nepravdivo uvádzajú, že ak postavenie účastníka podľa zákona o ochrane prírody a krajiny pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou prírody bolo v tomto zákone zavedené v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby mohlo byť rozhodnutie podľa tohto zákona napadnuté takýmto občianskym združením na súde, táto otázka už bola vyriešená tým, že zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok už priznáva možnosť podania správnej žaloby aj združeniu, ktoré nie je účastníkom konania a že v súčasnosti je v súlade s právom Európskej únie, ak majú občianske združenia postavenie zúčastnenej osoby. Toto tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s rozsudkom veľkej komory Súdneho dvora EÚ C-243/15 z 8. novembra 2016, podľa ktorého", a nasleduje teraz obsiahlejší citát niektorých bodov tohto rozsudku, konkrétne bod 66: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. VI ods. 3 smernice 92/43 zavádza postup predbežnej kontroly vychádzajúci zo striktného kritéria na vydanie súhlasu, ktorý obsahuje zásadu obozretnosti a umožňuje účinne predchádzať narušeniu integrity chránených území v dôsledku zamýšľaných plánov alebo projektov, keď zaväzuje príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť vydanie súhlasu s plánom alebo projektom, ak pretrvávajú pochybnosti o neprítomnosti škodlivých vplyvov týchto plánov alebo projektov na integritu takýchto území." Je tam odvolávka na rozsudky zo 7. septembra 2024 a zo 14. januára 2016.
Bod 67: "Hoci je však vo veci samej nesporné, že lesoochranárske združenie Vlk sa v určitej miere mohlo zúčastniť konania o vydanie súhlasu ako zúčastnená osoba, čo mu najmä umožnilo predložiť vzhľadom na stanovisko orgánu na ochranu prírody tvrdenia, ktorými sa malo preukázať, že projekt, o ktorý ide vo veci samej, sa môže dotknúť integrity chráneného územia. Toto postavenie nie je rovnocenné postaveniu účastníka konania."
Bod 69: "Zo skutočnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vyplýva, že ak by sa lesoochranárskemu združeniu Vlk priznalo postavenie účastníka konania, umožnilo by mu to aktívnejšie sa podieľať na rozhodovacom procese tým, že by mohol podrobnejšie a podstatnejšie rozvinúť svoje tvrdenia o rizikách narušenia integrity chráneného územia zamýšľaným projektom, pričom príslušné vnútroštátne orgány by navyše mohli zohľadniť tieto tvrdenia pred vydaním súhlasu a realizáciou tohto projektu."
Bod 70: "V tejto súvislosti vnútroštátny súd okrem iného uviedol, že pokiaľ je plnoprávnym účastníkom konania iba samotný navrhovateľ, nie je možné vylúčiť, že vzhľadom na neúčasť organizácie na ochranu životného prostredia, akou je lesoochranárske združenie Vlk, na správnom konaní v postavení účastníka konania, nebudú uvedené, ani zohľadnené tvrdenia zamerané na ochranu životného prostredia, v dôsledku čoho by nebol dosiahnutý základný cieľ konania uvedeného v čl. VI. ods. 3 smernice 92/43, t. j. zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia."
Z citovaného je zrejmé, že nejde iba o možnosť obrátiť sa na súd pre tieto občianske združenia. Z uvedeného je zrejmé, že podľa uvedeného rozsudku veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie je potrebné, aby subjekty, v našom prípade občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, mohli do procesu vstupovať vo fáze konania a uplatňovať tam v potrebnom rozsahu svoje pripomienky a vyjadrenia a upozornenia na možné porušenie zákona. Čo v prípade, že budú degradované z účastníkov konania na zúčastnenú osobu, nebudú môcť v takej miere a plnohodnotne robiť.
Dokončím list lesoochranárskeho združenia Vlk: "Platné znenie zákona umožnilo zachrániť státisíce stromov vo voľnej krajine, ktoré mali byť protizákonne vyrúbané. Zachránili detviansky región pred ekologicky neprijateľnou ťažbou zlata, obyvateľov severovýchodného Slovenska pred zbytočnou ťažbou ropy. Mnohé posledné zdroje vody v podhorských oblastiach neboli zničené práve preto, že sa obyvatelia dozvedeli o pripravovaných ťažbách v záveroch horských dolín s cennými prameňmi pitnej vody. Žiadam vás preto, aby ste za túto zmenu zákona nehlasovali a predišli tak škodám, ktoré budú spôsobené prehrou Slovenskej republiky v spore, ktorý otvorí Európsky súdny dvor. Ďakujem za aktívnych občanov, ktorí sa snažia pomáhať tejto krajine. Podpísaný Juraj Lukáč, lesoochranárske združenie Vlk."
No, teda v časti zdôvodnenia, že tá úprava správneho súdneho poriadku, čo sa týka možnosti obrátiť sa na súd aj pre zúčastnené osoby ,ak teda ide o občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, je dostačujúca. Myslím, že argumentácia lesoochranárskeho združenia Vlk je plne postačujúca a vyvracajúca, že ten podstatný argument zo strany predkladateľov platí.
Ale sú tam aj ďalšie body v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Garaja, ktoré ma, ktoré ma zaujali a ktoré tiež považujem za nepravdivé, alebo teda prinajmenšom nijako nepodložené. A tvrdí sa tam napríklad, že navrhovaná úprava vychádza z potreby obmedziť zneužívanie postavenia účastníka konania zo strany občianskych združení, ktoré často vznikajú účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní. No jedným zo združení, ktoré využíva možnosť byť účastníkom konania, aktívne do tých konaní vstupuje, je napríklad lesoochranárske združenie Vlk. A budeme snáď tvrdiť, že lesoochranárske združenie Vlk vzniklo účelovo za účelom obštrukcie správnych konaní, pri tom všetkom, čo lesoochranárske združenie Vlk robí pre ochranu prírody, pre ochranu, ochranu divočiny a nielen v konaniach týkajúcich sa, týkajúcich sa zákona o ochrane prírody.
Tá argumentácia v odôvodnení pokračuje. Práve toto právo byť účastníkom konania bývalo v mnohých prípadoch zneužívané na obštrukcie povoľovacích konaní, pričom dôvod odvolania bol často len nesúhlas bez ďalších vecných námietok. Tak jednak opäť tu chýba nejaká analýza, nejaká štatistika v koľkých prípadoch, kde a aké následky to malo, že niekto účelovo vstupoval do konaní, ale budem si pomáhať práve tým lesoochranárskym združením Vlk. Ak lesoochranárske združenie Vlk vstupovalo do nejakých konaní, tak to nebolo len o tom, že nesúhlasia, nemajú ďalšie vecné, vecné námietky, ale býva tam vecná argumentácia.
"Účelovo", ďalej citujem z odôvodnenia, "účelovo vzniknuté občianske združenie sa často prihlasovalo do konaní orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny, avšak v priebehu konania sa nezapájali, nevyjadrovali sa k podkladom rozhodnutia a neúčasťou na ústnych pojednávaniach alebo miestnych obhliadkach prispievali k zbytočnému predlžovaniu konania. Po vydaní rozhodnutia sa následne odvolali bez uvedenia vecných dôvodov." Opäť lesoochranárske združenie Vlk podozrivé z toho, že zneužíva právo byť účastníkom konania, naňho podľa vás platí, že, že sa obracajú na orgány štátnej správy oblasti ochrany prírody bez toho, aby uvádzali konkrétne argumenty, iba uvedú, že nesúhlasia, odvolajú sa bez, bez uvedenia vecných dôvodov a potom sa oni obracajú na súdy, v mnohých prípadoch, a tie súdy im v mnohých prípadoch dávajú za pravdu, čo asi nerobia tie súdy bez toho, aby, aby boli uvedené vecné dôvody. Navrhovaná úprava zníži podľa predkladateľov pozmeňujúceho návrhu administratívnu záťaž orgánov štátnej správy ochrany prírody, urýchli povoľovacie konania a zamedzí zneužívaniu práva podať odvolanie bez vecného odôvodnenia.
Opäť mám strašný pocit déja vu s tým, čo sme sa tu rozprávali v pléne pred niečo vyše hodinou, ak si občania a verejnosť uplatňujú svoje práva, tak v očiach Slovenskej národnej strany je to zneužívanie práva. Či už ide o situáciu, keď sa verejnosť dožaduje informácií od orgánov verejnej moci, čo sa majú čo občania dožadovať informácií od štátnych orgánov, alebo ide o právo na ochranu životného prostredia a občanov alebo ich organizácie, ktoré sa zapájajú do konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v snahe chrániť verejný záujem, v snahe chrániť životné, životné prostredie. Občania, mimovládne organizácie, občianska spoločnosť a verejnosť vôbec sú za strany súčasnej moci vnímaní ako akýsi obťažujúci element, ktorý ruší štát pri, pri tom, ako vykonáva svoju moc. A je jedno, či ide o všeobecný výkon moc a požiadavku nejakých informácií, alebo ide o takú vec, ako je štátna správa na úseku ochrany životného prostredia.
Takže hoci je ten list lesoochranárskeho združenia Vlk adresovaný všetkým poslancom, tak nemám veľké ilúzie, že by poslanci Slovenskej národnej strany, ktorí s takýmito nesprávnymi zmenami prichádzajú, naňho počuli, ale tak dúfam, že aspoň časť koaličných poslancov si tú argumentáciu prečíta a zoberie k srdcu.
Ďakujem.

vymazať

Pán poslanec Lučanský, ja som sa teda k obsahu toho návrhu vyjadroval už vo svojom vystúpení, ale teda využívam príležitosť, že ste ho predniesli, a teda chcem sa spýtať dve veci. Jednak že či vy ste vystúpili ako navrhovateľ alebo spravodajca, lebo keď ste uvádzali návrh zákona, tak ste sedeli na mieste navrhovateľa, teraz sedíte na mieste spravodajcu, keď ste sa prihlásili, svietilo tam, že vystupujete ako spravodajca, aj to povedal pán podpredseda Danko, a pritom ste teda navrhovateľom toho zákona. Teraz na mieste navrhovateľa a spravodajcu sedia dvaja navrhovatelia. Tak len aby sme si to ujasnili, že či ste to dali ako navrhovateľ alebo ako spravodajca, ak ste teda vôbec boli určený, určený za spravodajcu, to tiež by bolo dobré zistiť.
Druhá vec je, že čo sa týka obsahu toho návrhu, vy ste ho nijako nezdôvodnili, ale ste povedali a respektíve v tom zdôvodnení je, že sa tým zamedzí formálnemu či povrchnému vybavovaniu žiadostí. Či máte nejakú skúsenosť o tom, že sa formálne alebo povrchne vybavujú žiadosti, keď dávate takýto návrh?
A zároveň v tom návrhu, v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu píšete, že umožnilo by to, aby úhrada nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií zostala aplikovaná len ako posledný prostriedok. Môžete mi, prosím, vysvetliť, akým spôsobom, ak sa predĺži lehota, bude sa menej aplikovať to ustanovenie, ktoré je v návrhu zákona, že sa to bude uplatňovať len ako posledný prostriedok? Lebo ja tam naozaj žiadnu súvislosť nevidím, ale možno mi to vysvetlíte.
Ďakujem.

vymazať

Pán poslanec Hajko, súhlasím. Je to zjavne novela, ktorá nevedie k rozširovaniu alebo k lepšej úprave práv na informácie. Je to novela, ktorá povedie k obmedzeniu práva na informácie, pretože tak ako medzi žiadateľmi sa nachádzajú kverulanti, ktorí nežiadajú informácie od povinných osôb preto, že ich potrebujú na nejaký účel, ale chcú len znepríjemniť život povinnej osobe. Áno, sú aj takí žiadatelia, je ich absolútna menšina, neexistujú žiadne štatistické údaje, ktoré by potvrdzovali, v akom rozsahu sa to deje, tak rovnako existujú povinné osoby, ktoré hľadajú dôvod, aby požadované informácie nemuseli sprístupniť. A nemyslím tým požadované informácie od kverulantov, ale požadované informácie od normálnych žiadateľov, ktorí ich žiadajú, pretože ich potrebujú, pretože chcú kontrolovať napríklad, pretože chcú kontrolovať, akým spôsobom povinná osoba postupuje.
A už dnes majú možnosti odmietnuť tých žiadateľov, pretože existujú zákonom stanovené dôvody, pre ktoré povinná osoba môže, alebo dokonca musí odmietnuť prístup k informáciám. Využívajú tieto spôsoby veľmi extenzívne, tak teraz touto novelou dostanú takéto neochotné povinné osoby, ktoré sa chcú vyhýbať sprístupňovaniu informácií, do rúk ďalší nástroj, pomocou ktorého budú odmietať legitímne žiadosti občanov a verejnosti o informácie. Preto jediný spôsob, akým naložiť s týmto návrhom, je odmietnuť ho a neschváliť túto novelu, ktorá neprešla normálnym legitímnym legislatívnym procesom.

Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo vystúpení k návrhu
novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zhrnul by som to, o čom som hovoril v stredu.
Po prvé, táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzí prístup verejnosti k informáciám. Nech sa tu už hovorí čokoľvek o motívoch predkladateľov, o tom, že dôvodom je snaha chrániť povinné osoby pred zahlcovaním rozsiahlymi infožiadosťami, skutočným dôvodom je vytvoriť ďalší priestor, aby tie povinné osoby, ktoré nechcú poskytovať informácie žiadateľom, tak nemuseli robiť. A je to narušenie jedného zo základných, základných práv, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Po druhé, aj toto obmedzenie práva na prístup k informáciám sa deje obchádzaním riadneho legislatívneho procesu. Poslanci, samozrejme, majú právo predkladať návrhy zákonov a dobrou praxou vo vzťahu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám však bolo, že ak dochádzalo k zmenám, tak až po predchádzajúcej diskusii ako so žiadateľmi alebo teda s organizáciami, ktoré reprezentujú žiadateľov, tak s povinnými osobami. Tu sa tak deje poslaneckým návrhom, návrhom zákona bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Áno, aj v minulom volebnom období bol novelizovaný infozákon na základe poslaneckej iniciatívy, tam to však reagovalo na problémy aplikačnej praxe a v podstate skôr rozširovalo, ako zužovalo priestor pre, pre žiadateľov. Tuto dochádza k obmedzovaniu ústavného práva bez riadneho legislatívneho procesu, bez dostatočnej, dostatočnej diskusie.
Po tretie, bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na čas výhrad, ktoré boli prednesené vo vzťahu k návrhu zákona, a síce, síce v tom slova zmysle, že sa zavádza opravný prostriedok proti vymedzeniu úhrady, ktorú žiadateľ považuje za neprimerane vysokú, tak sa môže odvolať, respektíve podať námietku. Tento opravný prostriedok je však nedostatočný, pretože nie je bližšie upravený, nie sú tam, nie sú tam stanovené lehoty, a teda naďalej ostáva právna úprava vágna, nedostatočná a zneužiteľná tými povinnými osobami, ktoré chcú odmietnuť prístup k informáciám pre žiadateľov.
Po štvrté, okrem zlepšenia, drobného zlepšenia toho návrhu, ktorý predstavuje pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, prichádza aj zhoršenie v druhom čítaní, a síce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu o chvíľu predloží pán poslanec Lučanský a ktorý predĺži lehotu na vybavovanie žiadostí o prístup k informáciám o polovicu. Predĺži ju z osem pracovných dní na dvanásť pracovných dní a ešte sa to tvári ako niečo ústretové, čo bude minimalizovať situácie, keď si povinná osoba bude vyžadovať poplatok alebo úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, akoby to nejako súviselo. Ono to reálne nijako nesúvisí. Keď povinná osoba bude mať dojem, že informácia, o ktorú sa žiada, predstavuje mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie, tak bude môcť požiadať a žiadateľ sa síce bude môcť brániť námietkou, ale tá, ako som už hovoril v prvej časti vystúpenia, nebude nijako bližšie upravená na rozdiel od Českej republiky, na ktorú sa, na ktorú sa navrhovatelia tohto návrhu odvolávajú.
Vyslovujem pochybnosť, či tá úprava nemôže byť v rozpore s ústavou, pretože podmieňuje poskytnutie informácie zaplatením úhrady vopred a právo na informácie je ústavou garantované, garantované právo a aj z predchádzajúcej judikatúry súdov vyplýva, že by povinné osoby nemali podmieňovať poskytnutie informácií zaplatením poplatku, ktorý je možný už dnes v niektorých situáciách, samozrejme. Namietam, že tá úprava je, je vágna, že aj mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie nie je nejako bližšie, bližšie definované a je potenciálne zneužiteľné. Namietam, že to stanovenie úhrady bude opäť subjektívne a na rozdiel od Českej republiky, kde je, kde sú, kde je to upravené nariadením vlády, u nás sa nepredpokladá úprava v nejakom, v nejakom vykonávacom predpise, ktorá by stanovovala, akým spôsobom možno, možno stanoviť tú hodnotu úhrady. Navyše tie pravidlá sú nastavené v porovnaní s Českou republikou v neprospech žiadateľa, žiadateľ bude mať kratší čas na to, aby, aby dal námietku sedem dní v porovnaní s tridsiatimi dňami v Českej republike, respektíve šesťdesiatimi dňami v Českej republike. Nebude mať upravené, nebude mať upravené, dokedy sa bude rozhodovať o jeho, o jeho návrhu, a preto vzhľadom na to, čo som povedal a vzhľadom na to, že považujem ten návrh za zlý v zmysle zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie a poprosím pána spravodajcu, ktorý je teraz zaneprázdnený niečím iným, aby tento môj návrh zaznamenal. Ďakujem.