Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa venovať návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Budem hovoriť o tom, čo som mal faktickú poznámku k vystúpeniu kolegu pána poslanca Szalaya a určite sa teraz nejdem púšťať do nejakých politických dišpút, a teda nemám ambíciu...
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa venovať návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Budem hovoriť o tom, čo som mal faktickú poznámku k vystúpeniu kolegu pána poslanca Szalaya a určite sa teraz nejdem púšťať do nejakých politických dišpút, a teda nemám ambíciu rozoberať, či za to vláda si môže sama, či by mala rokovať, či si to lekári zaslúžia a ako sa to dotkne, dotkne pacientov, to asi nepatrí do rozpravy o skrátenom legislatívnom konaní. A chcem sa na to pozrieť z hľadiska právneho, teda že či sú dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Základná otázka môže byť, môže byť aj vecná, teda že či ešte stále nie je možné tú situáciu riešiť, riešiť rokovaniami, dobre, to dám teraz nabok, vláda si potrebuje vytvoriť nejaký nástroj, že ak tie rokovania nebudú, nebudú úspešné, ale otázka je, že či ten nástroj už dnes neexistuje, lebo v minulosti sa podobná situácia riešila prostredníctvom núdzového stavu. A teda ak sú ohrozené životy a zdravie ľudí, ako tvrdí vláda argumentujúc, že je to dôvod na skrátené legislatívne konanie, tak je to rovnako aj dôvod na vyhlásenie núdzového stavu a tú kritickú situáciu, v ktorej krajina sa možno ocitne, alebo už sa k nej blíži, je možné riešiť aj prostredníctvom núdzového stavu.
Moja otázka teda na pána ministra, budem rád, keď mi moje otázky zodpovie, bol by som radšej, keby vystúpil v rozprave, aby ešte bola možnosť naňho reagovať, ale keď nie, no tak aspoň teda v záverečnom slove, aby tie otázky boli zodpovedané, je, že v čom je rozdiel medzi tým riešením, s ktorým prichádzajú cez mimoriadnu situáciu a cez núdzový stav. Lebo veľmi keď to zjednoduším, a možno sa mýlim, ale keď to zjednoduším, tak to, čo dnes je možné robiť cez núdzový stav po zmene alebo po schválení tohto zákona, bude možné robiť podobné opatrenia aj cez mimoriadnu situáciu. Mimoriadna situácia sama osebe je lepšia ako núdzový stav, lebo predstavuje miernejší zásah do práv občanov a ďalších, ďalších subjektov, ale teda v situácii, keď tie opatrenia, ktoré možno robiť na základe mimoriadnej situácie sú rovnaké alebo podobné, ako tie opatrenia, ktoré možno robiť na základe núdzového stavu, tak z hľadiska tých dotknutých subjektov, napríklad lekárov, to nejaký dramatický rozdiel nie je.
Je to rozdiel možno v tom, že či im budú hroziť dva roky za porušenie povinností počas krízovej situácie, ktorú predstavuje napríklad aj núdzový stav, alebo to bude iba jeden rok za porušenie povinností v situácii mimoriadnej situácie, ale tak či tak ide o kriminalizáciu.
Čiže teoreticky by to mohlo byť lepšie, ale prakticky, ak tie opatrenia budú podobné, tak neviem, neviem teda, v čom je rozdiel, a teda či je to dôvod na skrátené legislatívne konanie. Lebo aj keby malo ministerstvo, vláda a parlamentná väčšina názor, že je to lepšie riešiť cez mimoriadnu situáciu, tak dôvod na skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru by bol iba za predpokladu, že v súčasnom právnom stave to nie je možné riešiť.
Že ak tento zákon nebude schválený, vláda sa nedokáže vysporiadať, vysporiadať s tou situáciu napríklad prostredníctvom, prostredníctvom núdzového stavu.
Tak toto podľa môjho názoru nebola, nebola táto otázka zodpovedaná, že v čom je rozdiel, prečo nie je možné riešiť tú situáciu cez núdzový stav, a teda že či ju možno alebo nemožno riešiť cez núdzový stav, a ak tá otázka, odpoveď bude že možno, tak potom podľa môjho názoru neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, smerom do budúcnosti nech sa to upraví, ale je to možné aj riadnym legislatívnym procesom.
Tá odpoveď deklaratívne je v dôvodovke, kde sa tvrdí, že štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd, a zároveň by viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov. Neexistuje ten prostriedok prostredníctvom núdzového stavu? Alebo sa tam tvrdí, že navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu. Dosah mimoriadnej situácie je možné územne limitovať určením dotknutého územia, resp. určením konkrétneho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, pričom je primerane časovo konštituovaný, čo umožňuje flexibilne reagovať na vzniknutý stav a efektívne využívať zdroje štátu. V roku 2011 bol núdzový stav, pokiaľ viem, obmedzený na konkrétne nemocnice, čiže tiež bol obmedzený, tiež nebol, nebol univerzálny, tak v čom tam bol ten problém?
Problém je, ak sa do základných práv zasahuje zmenou legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní. Tuto navyše, a to teda avizujem, že aj núdzový stav, aj mimoriadna situácia, resp. opatrenia, ktoré sa od nich odvíjajú a ktoré sú na základe nich robené, zasahujú do základných práv a slobôd a v takej situácii je dôležité, aby existovala možnosť súdneho prieskumu. Vo vzťahu k núdzovému stavu existuje možnosť, aby ústavný súd preskúmal, či vyhlásenie núdzového stavu bolo urobené v súlade s ústavou. Môže sa naňho obrátiť 30 poslancov Národnej rady, prezident, vláda, generálny prokurátor. Akým spôsobom je možné súdne preskúmať vyhlásenie mimoriadnej situácie? To by ma zaujímalo, pretože ja som takú možnosť nenašiel a snažil som sa hľadať. Je zrejme možné preskúmať tie opatrenia, ktoré sa budú robiť na základe mimoriadnej situácie, tak ako je možné preskúmať aj opatrenia, ktoré sa robia na základe núdzového stavu, či už teda v prípade mimoriadnej situácie, či už cestou správneho súdnictva, nejakej správnej žaloby, alebo cestou ústavnej sťažnosti, ak nie je možná, možná správna žaloba, ak sa zasahuje do ústavných práv.
Čiže individuálny, individuálny, ja by som počkal, keďže sa prihováram aj pánovi ministrovi, individuálny prieskum nepochybne je možný aj v prípade mimoriadnej situácie vo vzťahu k tým opatreniam, ale teda v prípade núdzového stavu je možné preskúmať aj samotnú skutočnosť, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom. V prípade mimoriadnej situácie, a teda opäť sa rád nechám poučiť, ak existuje možnosť súdneho preskúmania, či mimoriadna situácia bola vyhlásená v súlade so zákonom. Lebo preskúmavať uznesenia vlády možno iba v prípade, ak tak stanoví osobitný zákon, taký osobitný zákon, ktorý by stanovoval možnosť preskúmania uznesenia vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie, sa mi nepodarilo nájsť, ale teda ak taký existuje, rád sa nechám poučiť. Ale ak taký neexistuje, tak je to problém, lebo v podstate z riešenia, ktoré rieši rovnaký problém, teda nedostatok, nedostatok, možný nedostatok lekárov v nemocniciach prostredníctvom zavedenia núdzového stavu, z riešenia, ktoré je možné preskúmať, súdne preskúmať prostredníctvom Ústavného súdu explicitne stanoveným postupom napríklad na základe iniciatívy tridsiatich opozičných poslancov, idete prejsť na riešenie, ktoré nie je možné ako celok preskúmať, preskúmať súdne, a teda sa tým znižuje súdna ochrana základných práv a slobôd.
Čiže dúfam, že moje vystúpenie nebolo politické, ako sa pán minister obával, ja naozaj mám iba otázky a mám teda pochybnosti, či je to právne v poriadku, a teda ak nie, tak potom či sú naplnené tie dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
Skryt prepis