Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.2.2025 o 15:11 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.2.2025 15:41 - 15:46 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, znova sme pri starej dobrej téme tejto vládnej koalície – pri skrátenom legislatívnom konaní. Urýchlenie schvaľovania stavieb je určite bezpochyby vážna téma a vôbec sa jej nebránime, práve naopak, túto tému podporujeme. Podporuje to, že sa musí schváliť nová stavebná legislatíva a musí sa urobiť korektne a transparentne. Nikto samozrejme nechce, aby firmy aj jednotlivci čakali na stavebné povolenia dlhé roky. Avšak musíme si uvedomiť aký zásadný vplyv má kvalitná stavebná legislatíva na majetok občanov, aký má vplyv na životné prostredie a v podstate na celkovú kvalitu života občanov v obciach a v mestách. Veľmi netrpezlivo sme čakali na zberný zákon, pretože nám všetkým bolo jasné, že bez zberného zákona sa nedá vykonať nový Stavebný zákon, ktorý budeme takisto tuná v druhom čítaní prijímať, avšak vyjadriť sa k toľkým zmenám, k vyše 70 právnym predpisom, ktoré sa menia týmto zberným zákonom, nie je možné v tak krátkej dobe. Je veľký predpoklad, že bez aktívneho zapojenia sa odbornej verejnosti, organizácií, ktorých sa to týka, nebude ten zákon tak kvalitný, aby sa vykonával bez chýb. Očakávame, že naozaj narazí na mnohé nepríjemné prekvapenia, na ktoré už teraz nás odborníci upozorňujú.
Znova sa potvrdzuje, že táto vláda narýchlo bez diskusie prijíma zákony a my sa budeme naozaj aktívne snažiť, aby tento Stavebný zákon bol vylepšený, aby sa odstránili chyby a nedostatky, avšak nevieme to urobiť v tak krátkom čase, do ktorého sme tlačení. Naozaj ale nechceme rezignovať na tvorbu kvalitnej legislatívy a držíme tomuto stavebnému zákonu palce, aby bol čo najjednoduchšie vykonateľný a určite sa zapojíme do odstraňovania chýb a nedostatkov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2025 15:11 - 15:11 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Svoboda, apelovali ste na poslancov opozície, aby podporili návrh zákona, aby podporili skrátené legislatívne konanie. No, sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie a ja som nejako nezachytil vo vašom vystúpení, či podľa vášho názoru sú alebo nie sú splnené zákonom dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie, lebo ak nie sú, tak by ste nemali hlasovať za skrátené legislatívne konanie, ale z toho, že ste nás vyzývali, aby sme podporili skrátené legislatívne konanie, usudzujem, že si myslíte, že sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Tak v tom prípade by som sa vás chcel spýtať, či podľa vášho názoru boli splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie v decembri v tej novele zdravotníckeho, zdravotníckych zákonov, ktorým sa napríklad zaviedli nové trestné činy pre lekárov, ktorí by si neplnili svoje povinnosti za mimoriadnej situácie, a ak si myslíte, že aj vtedy boli naplnené dôvody, tak ako mohli byť naplnené dôvody aj pre ten decembrový zákon, ktorými sa tie opatrenia zavádzali v skrátenom legislatívnom konaní a ja pre tento návrh zákona, ktorým sa opäť v skrátenom legislatívnom konaní majú tie isté opatrenia, ktoré boli v decembri v skrátenom legislatívnom konaní, tak teraz sa v skrátenom legislatívnom konaní majú zrušiť, pričom sa argumentuje tým istým hroziacim kolapsom poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ako to ide dohromady?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.2.2025 14:14 - 14:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Chcel by som sa venovať nie vecnej stránke návrhu zákona, na to bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale chcel by som sa venovať tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. A teda poviem, že budem menej zhovievavý k tým dôvodom v porovnaní s tým, ako ich hodnotili moji predrečníci, ktorí teda uznali, že nejaké dôvody tam existujú, aj keď si to vlastne vláda spôsobila sama, a potom apelovali na to, že však sme mohli mať bez skráteného legislatívneho konania alebo aspoň nejaké skrátené legislatívne konanie aj vo fáze medzirezortného pripomienkového konania. To všetko je pravda. Nemuselo sa to robiť v takom zhone, mohli sme pokojne rokovať o tom na dvoch schôdzach Národnej rady, alebo mohlo byť k tomu skrátené medzirezortné pripomienkové konanie a určite by to prispelo k skvalitneniu legislatívneho procesu.
Ale to, čo ja chcem povedať, je, že my tu nie sme len v situácii, že vláda si sama spôsobila, že teraz sa ide rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tak to je pomerne často, že vláda niečo zanedbá a potom povie, že tú zmenu zákona je potrebné zrealizovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo budú ohrozené ľudské práva alebo hrozia značné hospodárske škody. Ale toto je ešte o stupeň absurdnejšia situácia. Tu nielenže vláda spôsobila tú situáciu tým, že nekonala, ale spôsobila ju aj tým, že konala, tým, že presadila v parlamente v decembri v skrátenom legislatívnom konaní legislatívu, ktorú teraz v skrátenom legislatívnom konaní navrhuje parlamentu, aby zrušil. A ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, je z veľkej časti, nie úplne, ale z veľkej časti je vlastne nápravou toho stavu, ktorý je spôsobený zmenou tých zdravotníckych zákonov, ktoré v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády schválila Národná rada v decembri. Bola to tlač 636 a v zbierke to vyšlo ako zákon č. 363/2024. Tristošesťdesiattrojka, to sa dobre pamätá. A bol to vtedy návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Čiže v decembri bolo potrebné novelizovať niekoľko zákonov, lebo inak bola ohrozená dostupná zdravotná starostlivosť, by bola ohrozená, a teraz je potrebné v skrátenom legislatívnom konaní, opäť v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tie veci, ktoré sa do zákonov dostali v decembri.
Je to naozaj niečo unikátne, až povedal by som že absurdné, že s rovnakým zdôvodnením sa nejaké opatrenia v decembri v skrátenom legislatívnom konaní zavedú, aby sa začiatkom februára v skrátenom legislatívnom konaní, argumentujúc presne tým istým tie isté opatrenia parlamentom rušili. Rozdiel medzi tými dvoma návrhmi, ktoré keby nebola potreba dávať tomu vznešené názvy, tak jeden aj druhý mohli byť nazvané štandardne novela Trestného zákona s tým, že v ďalších článkoch sú upravené aj ďalšie zákony, ale aj v jednom, aj v druhom prípade je čl. 1 novela Trestného zákona. Ten jeden zákon minuloročný sa volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Bolo to treba odlíšiť, tak teraz sa ten návrh zákona volá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Ale inak je tá argumentácia veľmi podobná.
Minulý rok vláda v návrhu na skrátené legislatívne konanie argumentovala, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť obyvateľom Slovenskej republiky poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v takom rozsahu, čase a kvalite, aby v čo najnižšej miere bolo ohrozené ich ústavné právo na ochranu zdravia v dôsledku avizovaného hromadného odchodu lekárov z ústavných zdravotných zariadení. Vzhľadom na riziko nadobudnutia účinnosti hromadných výpovedí zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach môže od 1. januára 2025 dôjsť ku kolapsu nemocníc a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Dnes v návrhu na skrátené legislatívne konanie, o ktorom práve rokujeme, vláda argumentuje, že schválenie návrhu zákona v čo najkratšom čase je nevyhnutným predpokladom pre zachovanie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a obnovenie stability systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné pristúpiť k schváleniu vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zvrátiť hroziace nebezpečenstvo nedostupnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť stabilizáciu systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko podľa článku 13.3 zmluvy má Lekárske odborové združenie právo na ukončenie sociálneho zmieru v prípade, že vláda nedodržiava túto zmluvu a ani v dodatočnom upozornení zo strany Lekárskeho odborového združenia na nápravu si vláda neplní svoje záväzky. Vzhľadom na vyššie uvedené v súčasnosti stále pretrváva riziko, že od 1. marca 2025 môže dôjsť ku kolapsu nemocníc, a teda zo strany štátu nebude možné garantovať výkon ústavného práva na ochranu zdravia zakotveného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 31 Listiny základných práv a slobôd.
Aj v jednom, aj v druhom prípade, aj v jednom, aj v druhom návrhu na skrátené legislatívne konanie sa argumentuje tým, že môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, to je v tom prvom návrhu. A v tom druhom návrhu sa píše: Môže dôjsť nielen k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ale aj k potenciálnym značným hospodárskym škodám štátu vyplývajúcim z ohrozenia dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Akoby tie návrhy na skrátené legislatívne konanie jedna mater mala. Čo je na tom paradoxné až absurdné, je, že obsah ich návrhov je opačný. Napríklad v čl. 1 návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať, keď Národná rada schváli návrh na skrátené legislatívne konanie, sa navrhuje vypustiť § 290c a § 290d Trestného zákona, t. j. trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie a trestný čin vyhýbania sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Čiže v decembri bolo nevyhnutné zaviesť tieto nové trestné činy, inak hrozil kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti, vo februári je nevyhnutné zrušiť tieto novozavedené trestné činy v skrátenom legislatívnom konaní, inak nastane kolaps poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a vypúšťajú sa všetky štyri body, ktoré boli predmetom čl. 2 už spomínaného zákona č. 363/2024, ktorý Národná rada schválila v decembri, t. j. možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje. Čiže opäť, v decembri bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva zaviesť možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a povinnosť určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách lekárov, na ktorých sa daná mimoriadna situácia vzťahuje, a o dva mesiace vo februári je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť tieto zmeny v zákone o civilnej ochrane, inak v jednom prípade hrozil kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti, teraz opäť bude hroziť kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Ďalším článkom sa novelizuje zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sa opäť vypúšťajú oba body, ktoré boli predmetom čl. 3 toho v decembri schváleného zákona.
Ďalším bodom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej, alebo ďalším článkom, ktorý sa týka novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, sa opäť vypúšťajú skoro všetky body, ktoré boli predmetom čl. 4 už zmieneného zákona, ktoré sa týkajú povinnosti určiť lekára, ktorý bude rozhodovať o péenkách a na ktorý sa bude vzťahovať mimoriadna situácia alebo núdzový stav pre kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti a tak ďalej a tak podobne.
Čiže máme tu po dvoch mesiacoch, a potom, samozrejme, aj novela zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorá je predmetom čl. 6 a opäť napráva to, čo bolo schválené v decembri. Ja nevylučujem, že v jednom alebo v druhom prípade to naozaj môže byť potrebné v skrátenom konaní schváliť tú zmenu. Ale to, čo viem, že nemôže to byť pravdivé v oboch prípadoch. Nie je možné, aby koncom novembra alebo začiatkom decembra bolo nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť potenciálnu kriminalizáciu lekárov, ktorí dali výpovede a vláda si s nimi chcela poradiť cez mimoriadnu situáciu, tak im zakázala odísť o potenciálne ich vystavila kriminalizácii a tvrdila, že ak v skrátenom legislatívnom konaní nebudú schválené tie zmeny a súvisiace opatrenia, tak nastane kolaps ústavnej zdravotnej starostlivosti a bude ohrozené základné právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, hrozia, hrozili značné hospodárske škody a o dva mesiace neskôr, začiatkom februára z tých istých dôvodov, z dôvodov hroziaceho kolapsu ústavnej zdravotnej starostlivosti, z dôvodu ohrozenia základného práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a hroziacich značných hospodárskych škôd je nevyhnutné v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť všetky alebo skoro všetky tie opatrenia, ktoré boli v decembri v skrátenom legislatívnom konaní skrátené. To jednoducho nie je možné. Je možné, že ani v tom decembrovom prípade, ani v tomto prípade neexistovali dôvody na skrátené legislatívne konanie. To je možné, to je dokonca pravdepodobné, lebo tá situácia sa dala, samozrejme, riešiť inak, ale teda ak pripustíme, že v jednom prípade, či už v tom decembrovom alebo v tom februárovom, tie dôvody sedia a teda naozaj sú v zmysle zákona dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak je vylúčené, aby platili aj v decembri, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní tie opatrenia zavádzali, aj vo februári, keď opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa tie opatrenia rušia.
Takže ja sa chcem pána ministra spýtať teda, že či platí jedno, alebo druhé. Či tie dôvody boli v decembri, alebo existujú dnes? Lebo je vylúčené, aby zároveň boli tie dôvody korektné, pravdivé a zodpovedajúce realite v decembri, keď sa schvaľoval ten zákon, ktorý teraz ideme rušiť, a zároveň aby boli korektné, pravdivé a zodpovedajúce skutočnosti dnes, keď Národná rada opäť v skrátenom legislatívnom konaní ich ide zrušiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.2.2025 14:14 - 14:14 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.1.2025 11:23 - 11:24 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste rešpektovali zákon o rokovacom poriadku, lebo § 18 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, na ktorý ste sa odvolali, uvádza, že neverejné schôdze Národnej rady alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva alebo ak to stanoví osobitný zákon. Časť, na ktorej sa bude rokovať o utajovaných skutočnostiach, o ktorých chce hovoriť pán premiér, v súlade so zákonom môže byť neverejná, samozrejme, ale nie je žiadny dôvod, aby neverejný bol aj zvyšok schôdze, na ktorom poslanci Národnej rady chcú v súlade s ústavou a zákonom o rokovacom poriadku vystupovať k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Nie reagovať na utajované skutočnosti, o ktorých bude hovoriť premiér. To je úplne absurdný výklad, s ktorým ste tu teraz prišli. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.1.2025 9:36 - 9:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali, požiadali ústavnoprávny výbor o stanovisko, či ste mohli dať hlasovať o svojom treťom procedurálnom návrhu, pretože podľa zákona o rokovacom poriadku, § 38 ods. 5, ak prijatý procedurálny návrh vylučuje ďalšie procedurálne návrhy, už sa o nich nehlasuje. My sme schválili, alebo teda Národná rada schválila váš prvý procedurálny návrh, že sa dnes rokuje do 20. hodiny, a to vylučuje, aby sa rokovalo aj po 20. hodine. Čiže podľa môjho názoru ste nemali dať hlasovať o svojom treťom procedurálnom návrhu, lebo sa vylučuje s tým už schváleným prvým procedurálnym návrhom. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2024 17:14 - 17:29 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Szalay, ďakujem za faktickú poznámku. Možno by poslanci, ktorých nezaujíma priebeh rokovania, mohli opustiť sálu a nerušiť tu.
K tomu superrýchlemu konaniu, no ja teda verím, že v kancelárii prezidenta sú dostatočne príčetní a skúsení právnici, ktorí si uvedomia tú situáciu, a ak by napríklad nastala situácia, že by sa pán prezident rozhodol vetovať niektorý z tých už schválených zákonov, tak by logicky musel vetovať aj tento zákon. Predpokladám, že tá situácia nenastane, lebo, lebo tie zákony, ktoré šli normálnym legislatívnym postupom, prešli s pomerne širokou podporou aj zo strany opozície, ale áno. Môže, môže tam ten problém nastať, môže, môže, môže nastať teoreticky zmätok a vlastne takýmto postupom Národná rada akoby kládla prezidentovi nôž na prsia a zväzovala mu ruky, že sa nemôže úplne slobodne rozhodovať, ale musí nahrádzať a riešiť tie problémy, ktoré Národná rada vytvorila tým, že postupovala skráteným legislatívnym konaním. Ten súdny prieskum je dôležitý. V situácii, keď mimoriadna situácia nemá povedzme trestnoprávne následky a neumožňuje ukladať povinnosti takéhoto charakteru, aké sa navrhujú v tomto zákone voči lekárom, tak áno, je to, je to skôr teoretická chyba, ale teraz to môže mať aj praktické dôsledky, o to dôležitejšie je, aby možnosť súdneho prieskumu existovala a ja teda verím, že zavedená bude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.12.2024 16:29 - 16:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokračujeme v rozprave v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorý by sa mohol volať aj novela Trestného zákona, ale teda nesie honosnejší názov – vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dúfam, že pán spravodajca si poznačil návrhy na hlasovanie, ktoré predložil kolega, kolega Szalay, dobre, keď to robí spravodajca, ale dobre. Sme, sme, lebo tak to je úlohou spravodajcu, ktorý uvádza, jasné, jasné, ja len som nezaregistroval.
A teda rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní a aj toto rokovanie je potvrdením toho, že rokovať o takýchto dôležitých a významných zmenách v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý nápad, nie je to správny spôsob rokovania a ešte dokonca aj v prípadoch, keď sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, tak nie je nevyhnutné rokovať spôsobom zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Už keby sme, keby sme postupovali spôsobom teda, že sa skrátia lehoty, ale nehnali by sme to, že to musí byť na druhý deň schválené, tak to rokovanie mohlo vyzerať trochu inak, diskusia mohla mať väčší priestor a nemuseli sa aj tie pozmeňujúce návrhy pripravovať a schvaľovať v takom zhone, ako sa to deje v tomto prípade.
V prvom čítaní som položil niekoľko otázok, ktoré sa týkali najmä argumentácie zo strany predkladateľa, zo strany pána ministra, aj zo strany vládnej koalície, pardon (rečník ťažšie preglgol), a teda očakával som, že k nim bude nejaká diskusia, čiže v rámci rozpravy v pléne alebo, alebo rozpravy na pôde parlamentných výborov. Hovoril som konkrétne o tom teda, že ten návrh je kriminalizáciou lekárov napriek tomu, že predkladateľ tvrdí, že nie je kriminalizáciou, ale zavádzajú sa tam dva nové trestné činy.
Poukázal som na to, že sankcionované nemá byť len porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie zo strany lekárov, ktoré bude mať nejaký následok v podobe smrti alebo závažnej ujmy na zdraví, ale akékoľvek porušenie alebo vyhýbanie sa povinnosti tým, ktorým je povinnosť uložená, a teda o tom som hovoril preto, lebo, lebo tiež takáto argumentácia zaznela napríklad zo strany pána vicepremiéra Rašiho.
Poukázal som na to, že teda bude to mať ešte svojím spôsobom rovnako vážne, ak nie vážnejšie dôsledky v podobe straty bezúhonnosti, ktorá je, ktorá môže viesť k zrušeniu registrácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo je tiež prísna sankcia. Poukázal som na to, že tá argumentácia, ktorá sa týka, že, týka núdzového stavu, že núdzový stav má dopady na všetkých, nielen na lekárov, napríklad v podobe prísnejších trestov. Za spáchanie trestných činov počas núdzového stavu nesedí, lebo tam ide iba o trestné činy, ktoré by boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým, núdzovým stavom. A teda nedostal som odpoveď na to, že čo iné ďalšie by malo dopad na iných ľudí.
Rovnako som poukázal na to, že decentralizované alebo iba územne lokalizované nemusia byť opatrenia iba v rámci mimoriadnej situácie, ale aj v rámci núdzového stavu, tak ako to napokon bolo aj v roku 2011, keď sa prostredníctvom núdzového stavu vláda pokúšala riešiť situáciu v zdravotníctve. Rovnako som poukázal na to, že ani pracovná povinnosť v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii vyhlásená na základe núdzového stavu nie je mimo Zákonníka práce, naopak, Zákonník práce sa uplatňuje s výnimkou nejakých ustanovení, ale teda vôbec nie je nevyhnutné, aby to malo iné dopady, akože sa povedzme lekárom, ktorí dali výpovede, nariadi, že budú ďalej pracovať. Čiže obsahom by to mohlo byť veľmi podobné tomu, čo sa teraz navrhuje v rámci mimoriadnej situácie. A rovnako som očakával, že bude nejaká diskusia k tej absencii súdneho prieskumu, na ktorú som, na ktorým som alebo na ktorú som poukázal tiež, že na rozdiel od núdzového stavu, ktorý je možné preskúmať Ústavným súdom, pretože priamo v ústave je ustanovenie, ktoré umožňuje obrátiť sa na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie toho, že či vyhlásenie núdzového stavu bolo v súlade s ústavou a príslušným ústavným zákonom, tak vo vzťahu k výnimočnej situácii takéto, takéto ustanovenie nie je. Kým vo vzťahu k núdzovému stavu je to ustanovenie podrobne rozvedené a upravený proces uvedené oprávnené subjekty, ktoré sú oprávnené obrátiť sa na Ústavný súd, teda prezident, vláda, generálny prokurátor a najmenej pätina poslancov Národnej rady, v prípade mimoriadnej situácie takéto ustanovenie chýba, a teraz nehovorím o podaní na Ústavný súd, ale nejakom inom podaní na súd, lebo toto zjavne nespadá do pôsobnosti Ústavného súdu, keďže nie je to upravené ústavným zákonom, ale bežným zákonom, tak by to asi malo byť súčasťou správneho súdnictva, ale takéto ustanovenie nielenže nemáme, ale navyše priamo v kompetenčnom zákone sú uznesenia vlády vylúčené spod súdneho prieskumu, ak osobitný zákon nestanovuje inak a v tomto prípade žiadny osobitný zákon inak nestanovuje.
Očakával som teda, že bude k tomu rozprava, či už na pôde, na pôde pléna alebo na pôde, na pôde výborov, keďže k tomu zasadala, zasadali tri výbory. A v normálnej situácii, keby sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní a navyše by sme sa ešte neponáhľali nad rámec toho, čo je bežné skrátené legislatívne konanie v tomto superrýchlom tempe, tak pravdepodobne by k tomu nejaká rozprava aj prebehla. Včera pri uvádzaní návrhu zákona v prvom čítaní pán minister najprv návrh zákona uviedol a potom vystúpil v rozprave. Bola možnosť reagovať naňho s faktickými poznámkami, ten jeho vstup bol, bol pomerne rozsiahly a nadštandardný vzhľadom k tomu, ako členovia vlády zvyknú uvádzať návrhy zákonov, čo teda myslím, že tento aspekt sme všetci ocenili, aj keď voči, voči obsahu som mal viaceré výhrady, ktoré som potom ja formuloval aj vo faktickej poznámke, ale potom aj vo svojom vystúpení, ale teda to dávam nabok, je teda dôležité diskutovať a vymieňať si názory. V tomto prípade už potom žiadna diskusia nenastala, nenastala ani tým, že by, že by pán minister dnes vystúpil v rozprave a teda reagoval na to, čo som hovoril nielen ja, ale aj ďalší poslanci, a nevystúpil dokonca ani so záverečným slovom, lebo akurát to tak vyšlo, že rozprava skončila zrovna v čase, v čase hlasovania. To nehovorím ako výčitku, len teda konštatujem, akým spôsobom to vyzerá, keď sa rokuje, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
No a potom prišlo rokovanie výborov. A rokovanie výborov obvykle, keď nie sme v procese skráteného legislatívneho konania, ale sme v procese normálneho konania, tak je tým priestorom, kde je čas na podrobnejšiu a vecnú diskusiu. Čiže nie na politické prejavy a vyčítanie si, kto za to môže a kto sa s kým spája a kto akú chybu urobil a čo, čo na to občania, ale na normálnu, vecnú diskusiu o texte zákona, jeho problémoch, možných chybách, možných riešeniach. To ale v skrátenom legislatívnom konaní obvykle, obvykle nie je. Teda pán minister mal asi iný program, čiže na ústavnoprávny výbor, ktorého som členom, neprišiel. Prišiel tam jeho, jeho štátny tajomník, čo opäť, opäť teda konštatujem, však chodia na výbory aj štátni tajomníci a teda začali sme diskusiu o tých veciach, o ktorých som hovoril aj v pléne, aj za účasti pána Rusiňáka, právnika z ministerstva zdravotníctva, a tá diskusia bola, bola teda konštruktívna, aj sme si teda uznali viaceré veci, takže to chcem oceniť. Problémom je, že v rámci skráteného legislatívneho konania, ktoré neprebieha ani tak, že by na druhý deň bolo druhé čítanie v pléne, ale druhé čítanie v pléne je po obednej prestávke, tak vlastne ani tam nemohol vydržať do konca, ani sme nestihli dodiskutovať všetky tie body a dokonca ani neprišlo na možnosť nejako rozdiskutovať otázky, ktoré mali či už ďalší členovia výboru alebo ďalší poslanci, ktorí boli na zasadnutí ústavnoprávneho výboru. A ja viem, že museli ísť na ďalší výbor, čiže opäť to nie je výčitka voči nemu, je to výčitka voči, voči spôsobu, akým sa postupuje v skrátenom, v skrátenom legislatívnom konaní, že vlastne ani na tom výbore, kde obvykle by sme tie veci mohli vyhovoriť, mohol ma upozorniť, že toto z mojej argumentácie nesedí alebo naopak, dať mi za pravdu, čiže sme to ani všetko nestihli, nestihli prejsť.
Potom, potom teda, čiže tá diskusia neskončila, takže som potom ešte išiel aj na zasadnutie výboru pre zdravotníctvo, ktorý tiež o tom rokoval. Medzitým rokoval o tom výbore pre verejnú správu. A na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo mali členovia výboru rozdaných päť pozmeňujúcich návrhov, z toho štyri koaličné, no tak aj ako nečlenovia, ktorí sme tam boli, tak sme si vypýtali a kým začalo rokovanie výboru, tak, tak tie, tie rozdané pozmeňujúce návrhy sa zmenili, lebo teda prišli nejaké ich nové, ešte upravené, upravené verzie. Bolo to rozdané, rozdané nanovo a počas rokovania výboru zamestnanec Kancelárie Národnej rady z odboru legislatívy a aproximácie práva upozornil, že ešte je tam problém, že ešte je potrebné nejaké zmeny urobiť ako v samotnom návrhu zákona, tak v tých pozmeňujúcich návrhoch. Objavil sa problém, že niektoré z tých ustanovení z toho návrhu zákona, ako bol navrhnutý alebo ako prišli pozmeňujúce návrhy, novelizujú predmetné zákony, ktoré ešte nie sú v platnom znení, lebo novelizujú zákony tak, ako boli schválené na tejto schôdzi, tie zdravotnícke zákony, ktoré, o ktorých rokovala Národná rada a ktoré schválila v normálnom legislatívnom konaní, doplnili tam nové ustanovenia a tie nové ustanovenia, ktoré ešte nie sú platné, ešte ich ani premiér nepodpísal, k prezidentovi sa ešte ani nedostali na posúdenie, nevyšli v Zbierke zákonov, nevieme, či ich pán prezident podpíše, alebo ich vráti napríklad s pripomienkami. Tak táto novela, ktorá, o ktorej teraz rokuje Národná rada a bude schválená v zmysle tých pozmeňovákov, ktoré boli schválené, schválené vo výbore pre zdravotníctvo, už novelizuje tie ustanovenia, ktoré ešte v tejto chvíli nie sú v tých zákonoch. Asi budú, predpokladám, že sa to vyrieši nejakou komunikáciou s Kanceláriou prezidenta a potom so Zbierkou zákonov, že teda nenastane, nenastane zmätok, že by, že by povedzme táto novela bola platná skôr ako tie novely, ktoré boli už schválené, ale ešte nie sú ani podpísané, ani platné, lebo, lebo teda to by bol úplný legislatívny zmätok. Nejako sa to vyrieši, ale aj toto je vec, ktorú ako problém vyrába takéto superrýchle skrátené legislatívne konanie. Ja som, ja som sa opäť teda nedostal nejako bližšie k rozboru, lebo už to bolo ku koncu, tak som iba krátko vystúpil k tým veciam, o ktorých som hovoril aj na ústavnoprávnom výbore.
Chcem povedať, že jedna vec ma potešila. Konkrétne ma potešila, potešilo, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šalitroš, dekriminalizoval návrh zákona, čiže vypúšťal z neho ustanovenia, ktoré zavádzajú dva nové trestné činy za porušenie povinností počas mimoriadnej situácie. Ak by bol ten pozmeňujúci návrh schválený, tak potom by platilo to, že ten zákon nikoho nekriminalizuje, lebo nikto by za porušenie tých povinností nebol sankcionovaný prostriedkami trestného práva. Bol by to priestupok, za ktorý by hrozila pokuta, ale nebol by to trestný čin.
A tešil som sa, tešil som sa predčasne, lebo teda zamestnanec odboru legislatívy zároveň upozornil, že tam je kolízia medzi jedným bodom z tohto pozmeňujúceho návrhu a iným pozmeňujúcim návrhom, tak som tak bezelstne navrhol, že ako by sa to dalo vyriešiť, tá kolízia. A potom sa dozvedel, že vlastne ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Šalitroša, ktorý by vyriešil asi ten najväčší problém, ktorý je v tom návrhu, nie je dohodnutý a pán poslanec Šalitroš ho stiahol. A vôbec sa o ňom nehlasovalo, čo je škoda, lebo podľa reakcií prítomných členov zdravotníckeho výboru, nielen opozičných, ale aj koaličných, som ma dojem, že by to mohlo mať šancu, že ak už má byť niečo takéto schválené, tak postupovať formou sankcií cez priestupkový zákon je primeranejšie, ako postupovať formou trestnoprávnych sankcií a teda vystavovať lekárov možnosti trestného stíhania aj za porušenie povinnosti počas mimoriadnej situácie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím najmä poslancov SMER-u, aby sa utíšili a nechali dokončiť vystupujúceho príspevok.
Nech sa páči.


Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No a tá posledná vec. Čiže z tohoto som sklamaný a teda dúfal som, že ten najproblematickejší bod sa podarí z toho zákona, alebo návrhu zákona vypustiť.
No a potom je tu otázka súdneho prieskumu, na ktorú som upozorňoval aj vo svojom vystúpení v rozprave v prvom čítaní, hovoril som o nej aj na ústavnoprávnom výbore. Zástupca ministerstva zdravotníctva uznal, že bolo by to možné, možno dobré, keby to bolo riešené. Hovoril, že podľa jeho názoru je to v poriadku aj takto, ako je to navrhnuté, aby som zase nedezinterpretoval to, čo hovoril, ale uznal, že súdna kontrola v takejto situácii by bola vhodná, že aj nad tým uvažovali, ale nepodarilo sa im nájsť formu a teda vhodnú formu, akým spôsobom podrobiť uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie súdnej kontrole. Keby sme o tom rozhodovali o dva dni alebo rozhodovali by sme budúci týždeň, tak nepochybujem o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedla súdna kontrola, by sa nájsť podarilo, ale v situácii, keď rozhodujeme z hodiny na hodinu, keď zákon je odhlasovaný v prvom čítaní o jedenástej, alebo po jedenástej a o pätnástej začína, začína rokovania v druhom čítaní v pléne, tak nie je priestor na nejaké, na nejaké pozmeňujúce návrhy teda vymyslieť úplne nový inštitút súdnej kontroly a súdneho preskúmania takéhoto uznesenia, ale teda som rád, že na teda zdravotníckom výbore aj pán minister vyjadril sa, že by ministerstvo zdravotníctva nemalo problém s tým, ak by sa do toho doplnila aj súdna kontrola a preskúmanie takýchto rozhodnutí súdom. A teda ak si dobre pamätám, že aj ministerstvo je ochotné že sa na tom podieľať. Samozrejme, že nie v horizonte schválenia tohto zákona, ale smerom do budúcnosti, lebo tak všetci si želáme, aby tento zákon nemusel byť použitý, aby došlo, že dôjde k dohode s odborármi. A ak ten zákon bude existovať aj smerom do budúcnosti, tak je dôležité, aby tam tá možnosť súdnej kontroly bola. Tak budem rád, keď sa k tomu aspoň v záverečnom slove, ak nie v rozprave, potom pán minister tiež nejakým spôsobom vyjadrí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

11.12.2024 9:29 - 9:44 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja som sa vo svojom vystúpení snažil vyhnúť tomu, aby som išiel do nejakého politického rozmeru a hľadania vinníka toho, kto je zodpovedný za súčasný stav. To sú tiež legitímne témy. Ani som neriešil, ako je to s plnením dohodnutých vecí, ani som neriešil, že koľko to bude stáť a že či naozaj stojí za to kvôli tým, z hľadiska štátneho rozpočtu som presvedčený, že zanedbateľným prostriedkom ísť do takého konfliktu a riskovať, že nejakú dobu nebude poskytovaná zdravotná starostlivosť, alebo dôjde k jej výraznému obmedzeniu, alebo naopak budú použité donucovacie prostriedky voči lekárom a ten konflikt bude ešte eskalovať.
Ja som sa snažil hovoriť o právnom aspekte celej veci, upozornil som na problémy, ktoré tam vidím, upozornil som na argumenty, ktoré nesedia a ktoré sa zo strany či už pána ministra alebo zástancov tohto riešenia používajú, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a teda očakávam, že teda buď bude nejaká reakcia a pán minister vysvetlí, že v čom nesedí tá moja argumentácia, alebo potom že prestane používať tie argumenty, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.
A tá zásadná otázka je, ako je to s tým súdnym prieskumom. Lebo ak neexistuje možnosť súdneho prieskumu a zároveň sa tu vytvára nová možnosť obmedzenia práv a de facto povinnej práce, aj keď nebude mať tú podobu a nebude mať všetky tie parametre povinnej práce, tak je potrebné, aby existovala možnosť kontroly toho rozhodnutia a súdneho prieskumu. Je tam, alebo nie je tam? Je ju tam možné doplniť?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.12.2024 8:59 - 9:14 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Chcem povedať na úvod, že teda neobľubujem veľmi tie povzdychy, že ako málo poslancov sedí v sále, aj keď tu teraz je extrémne málo poslancov, tak ale sú tu tí poslanci, ktorých to, ktorých to zaujíma. Je tu pán minister, ktorému sa teda chcem prihovoriť, lebo mám viacero otázok na ten zákon a aj viacero upresnení jeho, jeho včerajších vyjadrení, ktoré sa týkali obsahu zákona, o ktorých sme hovorili v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Je tu pán predseda výboru Baláž, takže myslím, že sú tu ľudia, ktorí by mi mohli dať odpovede na tie otázky, ktoré položím.
Časť nich som už či už vo faktických, alebo vo vystúpení k skrátenému legislatívnemu konaniu prezentoval, pretože to súviselo aj s tým, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale týkajú sa, samozrejme, obsahu. Takže či to navrhované riešenie nie núdzovým stavom, ale mimoriadnou situáciou je nijako lepšie ako to, ktoré by vláda mohla použiť v prípade, že by postupovala cez to riešenie, ktoré už dnes má k dispozícii, a teda núdzový stav, ktoré toto riešenie bolo v minulosti využité. Akceptujem, že teda nie je to plán A, je to plán B pre prípad, že rokovania neskončia dohodou. Otázne je, či ten plán B už dnes neexistuje podľa súčasného právneho, právneho stavu. A budem svoje vystúpenie štruktúrovať podľa tých dôvodov, ktoré som zachytil aj vo vystúpení pána ministra.
A teda prvá otázka je, že či to je alebo nie je kriminalizácia. Pán minister povedal a povedal to opakovane, že to v žiadnom prípade nie je žiadna kriminalizácia. No ale kriminalizácia to evidentne je. Zavádza sa sankcia, zavádza sa trestnoprávna sankcia. Tá trestnoprávna sankcia dnes existuje vo vzťahu k porušeniu povinnosti počas núdzového stavu alebo, alebo výnimočného stavu, ale nie vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie.
Čiže zavádzajú sa dva nové trestné činy – porušovanie povinností za mimoriadnej situácie a vyhýbanie sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Čiže kriminalizácia to evidentne je. Miernejšia ako pri porušení povinností za krízovej situácie alebo vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie, ktorú už dnes pozná Trestný zákon. Ale vo vzťahu k porušeniu povinností počas mimoriadnej situácie má byť takéto porušenie posudzované ako trestný čin. Čiže je to kriminalizácia. Napokon ten zákon sa síce volá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale článok 1 je novela Trestného zákona. Čiže ten zákon sa kľudne mohol volať zákon, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keby nebola ambícia nazvať ho takto, takto honosne vzhľadom na to, čo všetko rieši. Ale toto, myslím, že je úplne mimo, mimo diskusie, že či je alebo nie je to kriminalizácia. Je to kriminalizácia chovania tých, alebo konania lekárov, ktorí v mimoriadnej situácii odmietnu splniť tie povinnosti, ktoré im z mimoriadnej situácie budú vyplývať.
Zaznel tu argument, zachytil som ho aj od pána ministra a veľmi otvorene ho povedal teda pán Raši v diskusii Na telo, že veď predsa musí byť sankcionované, ak niekto spôsobí takým konaním smrť alebo vážne poškodenie zdravia. No a tento argument tiež nesedí, pretože je sankcionované už samotné konanie. Ten trestný čin, jeho základná skutková podstata, kde je trestná sadzba do jedného roka, tam stačí už samotné porušenie bez akýchkoľvek následkov. Tie trestné činy sú podobné, ale teda navrhovaný trestný čin porušovania povinnosti za mimoriadnej situácie, ods. 1 hovorí: „Kto za mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou Slovenskej republiky odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci alebo povinnosť vyplývajúcu zo zákona na ochranu života a zdravia osôb a na ochranu majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Čiže základná skutková podstata tohto trestného činu je, že je trestné odmietnutie vykonať povinnosť alebo nevykonanie povinnosti. Čiže nie je pravda, že to musí byť spojené s nejakým následkom. O tom hovorí potom až ods. 2, že odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin, uvedený v ods. 1, a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť alebo závažnejším spôsobom konania.
Čiže ešte raz. Nesedí argument, že tá sankcia je len v prípade, že sa spôsobí nejaký ťažší následok v prípade ťažkej ujmy na zdraví alebo, alebo smrti. Tu je kvalifikovaná podstata toho trestného činu. Tam sa to posudzuje prísnejšie, ale trestné bude už samotné odopretie povinnosti. A navyše sa doplnia, že, v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že ak spáchajú takýto trestný čin počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, tak sa prestanú považovať za bezúhonných a je to dôvod na zrušenie registrácie, teda prídu o licenciu. Toto nie je síce kriminalizácia, ale je to svojím spôsobom ešte prísnejší postih vo vzťahu k tým lekárom, lebo to má pre nich dlhodobejšie a vážne následky, ak by odmietli splniť tú povinnosť.
No, teraz sa vrátim k tomu, o čom som hovoril včera. Opäť aj zo strany pána ministra, aj zo strany iných obhajcov tohto riešenia zaznieva, že nemôže byť núdzový stav, alebo núdzový stav je horšie riešenie, lebo núdzový stav znamená prísnejšie tresty pre všetkých, že napríklad niekoho zrazíte a spôsobíte mu nejakú ťažkú ujmu na zdraví, tak budete mať dvojnásobný trest. Zopakujem, niektoré trestné činy, nie všetky, sa posudzujú prísnejšie, ak sú spáchané za krízovej situácie a medzi krízové situácie patrí aj núdzový stav. Takže tam je prísnejší trest v takejto situácii, ale od minulého volebného obdobia, keďže dlhšie bol, trval núdzový stav, sa to zmenilo a teda § 134 ods. 2 Trestného zákona vymedzuje krízovú situáciu ako núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav alebo vojnu, ale ods. 3 toho istého paragrafu hovorí, že ustanovenie ods. 2 pís. a) a b), teda núdzový stav a výnimočný stav, sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Čiže ani tento argument nesedí. Bežný trestný čin, ktorý nemá nijakú súvislosť s vyhláseným núdzovým stavom, sa neposudzuje prísnejšie ani počas núdzového stavu. Musí tam byť súvislosť s núdzovým stavom. Opakujem, že ublíženie na zdraví, že niekto zbije lekára, aby bolo ešte menej lekárov, keď je núdzový stav v dôsledku nedostatku zdravotného personálu, ale inak veľmi si neviem predstaviť, aká súvislosť by sa tam našla.
A pán minister včera argumentoval tým, že mimoriadna situácia je decentralizované riešenie, zavádza sa na konkrétny región, na konkrétnu situáciu. To sedí, ale rovnako je pravda, že aj núdzový stav, ktorý sa tu má nahradiť mimoriadnou situáciou, možno vyhlásiť na obmedzené územie. Vyplýva to z čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu poslednej vety, ktorá hovorí o tom, že: „Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky." Môže, nemusí. V roku 2011 sa týkal len 16 konkrétnych nemocníc a následne sa pracovná povinnosť stanovila len na konkrétnych lekárov, bez ktorých by systém skolaboval. Čiže nie je pravda, že musí to byť na celom území, aj núdzový stav môže byť iba na niektorých územiach v niektorých regiónoch. A núdzový stav sám osebe neznamená, že sa príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné v núdzovom stave prijať, a že budú uložené všetky povinnosti, ktoré možno v núdzovom stave prijať. Tie opatrenia a tie povinnosti musia byť primerané situácii. Nesmú byť nadmerné. Mali by byť iba nevyhnutné. V nevyhnutnej miere zasahujúce do práv fyzických osôb a právnických osôb. To, že môžu byť vydané nejaké opatrenia, neznamená, že musia byť vydané, že musia byť vydané všetky a že musia byť v tej najprísnejšej forme, ktorú teoreticky ústavný zákon pripúšťa.
Ďalší argument, ktorý tu povedal pán minister, a opakovane, že v núdzovom stave je povinná práca a neplatí Zákonník práce, že výška mzdy, nadčasy, nemali by garantované pracovné miesto, mohli by byť vyslaní do iného miesta výkonu práce, lekári, právo na oddych, na dovolenku, vzdelávanie, školenia a tak ďalej. Skutočnosť je však taká, že aj v núdzovom stave platí Zákonník práce vo vzťahu napríklad k odmeňovaniu, čo vyplýva z § 27 ods. 1 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii, ktorý uvádza, že, ktorý sa týka odmeňovania za pracovnú povinnosť a hovorí, že: „Na výkon práce počas pracovnej povinnosti a na poskytovanie mzdy alebo platu za pracovnú povinnosť sa vzťahujú osobitné predpisy, s výnimkou ustanovení o maximálnej dĺžke pracovného času a ustanovení o dovolenke." Čiže Zákonník práce je tam jeden z tých osobitných predpisov, ktoré sú uvedené priamo v poznámke pod čiarou. A teda Zákonník práce sa vzťahuje s týmito dvoma výnimkami. Maximálna dĺžka pracovného času, ale to, myslím, že vo vzťahu k lekárom nie je nejaké závažné ustanovenie, lebo lekári aj mimo núdzového stavu a mimoriadnej situácie tú dĺžku pracovného času majú úplne inú ako bežní zamestnanci. A teda áno, ustanovenia o dovolenke sa nemusia v rámci povinnej práce uplatňovať, čo neznamená, že sa nemôžu uplatňovať. Nie je na to nárok, ale nie je pravda, že neplatí Zákonník práce. Platí Zákonník práce s týmito výnimkami. A mimochodom zákon o hospodárskej mobilizácii hovorí, alebo definuje pracovnú povinnosť ako povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní a vykonávať prácu aj na inom ako dohodnutom mieste výkonu práce a dohodnutom druhu práce, ak zamestnávateľom je subjekt hospodárskej mobilizácie a ak dotknuté pracovné miesto je pracovným miestom v organizačnej štruktúre subjektu hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie.
Čiže v núdzovom stave povinná práca je predovšetkým povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. To, čo sa navrhuje, aby bolo možné v mimoriadnej situácii, je takisto povinnosť zamestnanca zotrvať v zamestnaní. Je to urobené inou formou, tuto sa to nazýva povinná práca. To, čo navrhuje vláda, je, že iba sa zastaví plynutie výpovednej doby a teda nemôžu podať výpoveď, ale obsah toho je v podstate zhodný. Aj v jednom prípade zamestnanec je povinný zotrvať v zamestnaní, lebo mu to je uložené ako pracovná povinnosť a aj v druhom prípade bude povinný zotrvať v zamestnaní, lebo bude mimoriadna situácia, počas mimoriadnej situácie tá výpoveď nenadobudne platnosť. Čiže iná je len forma. Samozrejme, že tá pracovná povinnosť potom umožňuje potom aj viac, umiestniť ho na iné miesto, ale prečo by sa to robilo? Veď sa má riešiť nedostatok lekárov, ktorý môže byť spôsobený tými výpoveďami, tak v podstate tou mimoriadnou situáciou sa im nariadi, že zostanete na tých miestach, kde ste, nemôžete dať výpoveď. A rovnako ak by sa použilo riešenie cez núdzový stav, tak to neznamená, že ich je potrebné posielať na druhý koniec republiky. To možno bude ten plán C, o ktorom pán minister hovorí, že ho pripravujú, Že keď to nebude stačiť, mimoriadna situácia, tak príde niečo iné, možno príde núdzový stav. Ale samé osebe to neznamená, aj riešenie v rámci núdzového stavu môže byť mierne, lebo ak je to dostačujúce na dosiahnutie toho sledovaného cieľa, tak môže byť mierne. Môže spočívať pracovná povinnosť iba v tom, že sa lekárom povie, že nemôžu dať výpoveď. Čiže opäť núdzový stav a povinná práca, je možnosť v núdzovom stave dať toho zamestnanca inde, ale nemusí to tak byť. Aj núdzový stav môže byť taký tvrdý, ako je navrhované pre mimoriadnu situáciu.
No, a zásadný problém s mimoriadnou situáciou je, že podľa mojich vedomostí, a teda budem rád, keď mi to pán minister nejako vysvetlí, v súčasnosti mi nie je známe, že by existovala možnosť súdneho prieskumu mimoriadnej situácie. Ako upozornila včera Slávka Henčeková, právnička poslaneckého klubu SaS, existuje pochybnosť, či je uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie preskúmateľné súdom. Lebo vyhlásenie núdzového stavu je preskúmateľné súdom. Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu, a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia, boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Explicitné ustanovenie v ústave, že možno preskúmať rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, a teraz nehovorím o jednotlivých opatreniach, ktoré teoreticky môžu napadnúť tie dotknuté fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa to týka nejakou individuálnou správnou žalobou v rámci správneho súdnictva, alebo ústavnou sťažnosťou, hovorím o preskúmaní celého vyhlásenia núdzového stavu, kde môže dať v zmysle zákona o ústavnom súde najmenej pätina poslancov Národnej rady, prezident, vláda alebo generálny prokurátor podnet, aby Ústavný súd rozhodol, či núdzový stav bol vyhlásený v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.
Ako je to v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie? Kompetenčný zákon v § 1aa uvádza, že: „Vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. Uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak." Tak sa pýtam, aký osobitný predpis stanovuje v tomto prípade inak? Aký osobitný predpis stanovuje, že je možné preskúmať uznesenie vlády? Lebo tak sa vyhlasuje mimoriadna situácia, uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie. Čiže toto podľa môjho názoru je problém a teda tú situáciu, ktorá hrozí, ak by nadobudli výpovede lekárov platnosť, ste mohli riešiť núdzovým stavom. Rozumiem, že sa vám do núdzového stavu nechce, lebo však strany vládnej koalície počas svojho pobytu v opozícii dosť brojili proti núdzovému stavu, huckali ľudí proti núdzovému, hoci to zodpovedalo, teda existencia núdzového stavu situácii, v ktorej sa Slovensko nachádzalo. Teraz sa bojíte, že sa to môže obrátiť proti vám. Že by ste tiež museli siahnuť po núdzovom stave a tvárite sa, že riešenie cez mimoriadnu situáciu bude mäkšie, bude menej zasahujúce do práv, ale tá forma, ktorú navrhujete, je veľmi podobná tomu riešeniu, ktoré by bolo cez núdzový stav, a navyše obchádza možnosť súdneho prieskumu. Čiže z tohto hľadiska je v tejto podobe ešte horšie ako ísť cez núdzový... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis