Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

29.9.2025 o 17:25 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:46 - 10:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Jurík, chcel by som zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týkala adresnosti. Je úplne legitímne, že existujú rôzne predstavy o tom, ako adresná má byť nejaká forma politiky, nejaká forma sociálnej politiky a napokon však o tom je aj politická súťaž, aby si voliči mohli vybrať aj na základe toho, že aké rôzne formy prístupov k adresnosti alebo plošnosti niektorých politík politické strany presadzujú. Problém je, že my to vlastne ani nevieme, lebo vláda neprišla s nejakou predstavou, že čo je to adresnosť, v ktorom by vysvetlila, že adresné je dať podporu 95 % domácností a my si to myslíme, že je to adresné preto a preto. Tu vôbec vyvstáva otázka, že čo si pod pojmom adresnosť súčasná vláda predstavuje, že či je to naozaj, ako ste povedali, že bude to doručené na adresu nejakú, tak je to, je to adresné, lebo naozaj aspoň teda v rámci toho čo zaznieva v rozprave, som sa ešte nestretol s názorom, že by 90 alebo 90 % domácností respektíve pomoc adresovaná 90 až 95 % domácností mohla byť vnímaná ako adresná, a keď to tak vláda, ktorá nám ten návrh predkladá, ktorý vytvára priestor aj pre takúto neadresnú plošnú pomoc vníma, no tak podľa môjho názoru by bolo aspoň korektné, keby zdôvodnila tú predstavu, že prečo považuje pomoc pre 90 % domácností za adresnú, keď je to pomoc plošná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:13 - 10:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Galek, jeden z hlavných problémov toho návrhu, na ktorý si upozornil a na ktorý opakovane upozorňujú aj viacerí ďalší poslanci, je, že nie je z neho jasné, akým spôsobom sa energopomoc bude realizovať, o adresnej energopomoci by som asi pri tom, čo sa hovorí o 90 % domácností, nehovoril, ale presne, ako si povedal, v štandardnom procese, ak sa na základe zákona predpokladá vydanie predpisu nižšej právnej sily, nejakého vykonávacieho predpisu, v tomto prípade nariadenia vlády, tak návrh toho vykonávacieho predpisu by mal byť predložený a tak to v štandardných legislatívnych konaniach aj býva. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá, ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:13 - 10:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.9.2025 10:13 - 10:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2025 17:25 - 17:37 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, spolu s pánom poslancom Mariánom Viskupičom predkladáme návrh novely zákona o protifašistickom odboji a postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zároveň novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra.
Cieľom návrhu zákona je zrušiť automatické štátne financovanie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov na základe príspevku, ktorý je zadefinovaný priamo v zákone, teda nárokovateľne, hoci jeho výška nie je upravená v zákone, a zmena zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby všetky tie činnosti a úlohy, ktoré má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zadefinované v zákone, mohol nielen napĺňať, ale získať na ne aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu zákona, kde sme navrhli zrušiť okresné úrady tretieho typu, účelom tejto zmeny nie je ušetriť verejné prostriedky, nenavrhujeme znížiť objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré súvisia s financovaním aktivít, ktoré pripomínajú význam a úlohy protifašistického odboja, len navrhujeme zmeniť spôsob, akým bude štát rozhodovať o použití týchto prostriedkov.
Nijako tento návrh zákona nesmeruje k spochybneniu významu protifašistického odboja, tradícia protifašistického odboja je jednou z ideových, jedným z ideových zdrojov, na ktorých je založená moderná demokratická Slovenská republika, výročie vypuknutia Slovenského národného povstania je jedným zo štátnych sviatkov Slovenskej republiky, súčasťou právneho systému je už spomínaný zákon o protifašistickom odboji, budovanie pamäti národa aj vo vzťahu k boju proti fašistickej totalite, je dôležitou súčasťou právneho a politického systému Slovenskej republiky, je dôležité pre historickú pamäť rovnako, ako budovanie pamäte národa vo vzťahu k obdobiu neslobody počas komunistického režimu, kde tiež existuje viacero zákonov, ktoré, ktorých účelom je budovať pamäť národa, pripomínať si zločiny komunistického režimu, boj proti komunistickej totalite, obete komunistického režimu.
V minulosti Slovenský zväz protifašistických bojovníkov združoval účastníkov protifašistického odboja, dnes, osem desaťročí po skončení druhej svetovej vojny, však už je len minimum priamych účastníkov odboja. Takže ak v minulosti existoval legitímny dôvod na osobitné postavenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tak v súčasnosti sa téme tradícií protifašistického odboja môžu venovať aj venujú viaceré subjekty a nie je dôvod na nejaké osobitné postavenie a štátom financované garancie iba pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na základe už zmieneného zákona o protifašistickom odboji má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov výsadné postavenie, je jediným poberateľom štátneho príspevku v zmysle zákona. Tento príspevok je automaticky garantovaný priamo zákonom, jeho výška nie, o jeho výške sa rozhoduje v rámci, v rámci štátneho rozpočtu, ale nárok naň vyplýva priamo zo zákona.
Takýto systém, ktorý garantuje automatické financovanie jednej konkrétnej organizácie, už podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavkám na transparentnosť a efektivitu nakladania s verejnými prostriedkami. Navrhujeme preto, aby sa tento mechanizmus nahradil tým, že sa vytvorí moderný, transparentný a spravodlivý model, ktorý bude dôležité ciele financovať v súlade s verejným záujmom transparentne a na základe súťaže v rámci mechanizmov, ktoré už dnes existujú na základe zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Už dnes si Slovenský zväz protifašistických bojovníkov môže žiadať o dotácie z dotačných schém ministerstva vnútra, rovnako z dotačných schém ministerstva obrany, predpokladá to nakoniec aj samotný zákon.
Viaceré z účelov, na ktoré slúžia dotačné schémy v pôsobnosti ministerstva vnútra, sa kryje už dnes s činnosťou a úlohami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V minulosti sa objavili pochybnosti o transparentnosti hospodárenia zväzu, čo nakoniec viedlo aj k zníženiu štátneho príspevku poskytovaného ministerstvom vnútra. Problematické je aj spájanie zväzu s konkrétnymi politickými stranami a šírenie straníckej a zahraničnej propagandy. Podľa zákona je jednou z úloh Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu. Zväz však verejne a aktívne podporuje politiku Putinovho Ruska, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a dovnútra aj navonok je nebezpečnou diktatúrou s extrémistickými fašizoidnými črtami. Podpora takéhoto režimu je popretím protifašistického charakteru zväzu a tým aj zmyslu jeho existencie.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je navyše spolitizovaná organizácia, ktorá aktívne podporuje najmä vládnu stranu SMER - sociálna demokracia, odkaz na webové sídlo SMER-u je aj na webovom sídle Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov medzi stránkami, ktoré zväz odporúča navštíviť. Nijako nespochybňujeme právo tejto organizácie mať svoje politické názory, slobodne ich prejavovať. Nie je však žiadny dôvod, aby takáto výrazne spolitizovaná organizácia mala automaticky nárok na príspevok zo štátneho, zo štátneho rozpočtu. Najmä predstavitelia vládnej koalície a okrem Slovenskej národnej strany tak robia aj predstavitelia SMER-u, kritizujú takzvané politické mimovládky. Ale tie mimovládky, ktoré kritizujú, nerobia aktívnu propagandu v prospech konkrétnej politickej strany. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov takú aktívnu propagandu robí. A opakujem, my nemáme nič proti tomu, aby podobne ako iné organizácie, aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov získaval prostriedky z verejných zdrojov, avšak nie na základe automatického nároku, ale na základe toho, že bude v zákone napísané, že každý rok musí dostať príspevok aj na základe toho, aby sa uchádzal podobne ako iné organizácie o finančné zdroje napríklad v rámci dotačných schém, dotačných schém v pôsobnosti ministerstva vnútra.
Navrhujeme teda vypustiť zo zákona o protifašistickom odboji tie ustanovenia, ktoré predpokladajú automatické a nárokovateľné financovanie zo štátneho rozpočtu pre Slovenských zväz protifašistických bojovníkov a zároveň navrhujeme doplniť zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa tam doplnili aj tie účely a aktivity, ktoré dnes zákon zveruje ako úlohy Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, ale nie sú, nie sú pokryté ako účely alebo ciele kryté v rámci dotačnej schémy ministerstva vnútra. Niektoré sú pokryté už dnes a navrhujeme rozšíriť zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa mohol zväz uchádzať aj o iné aktivity.
Takže opakujem, zmyslom tohto návrhu nie je spochybniť dôležitosť budovania historickej pamäte vo vzťahu k protifašistickému odboju a vo vzťahu k obdobiu neslobody v období fašistického režimu na Slovensku a zmyslom tohto zákona nie je ani šetriť verejné zdroje a znižovať rozsah verejných prostriedkov, ktoré smerujú na tento účel. Navrhujeme iba zmeniť spôsob, akým sa tieto verejné zdroje majú používať, a to od jednostranného automatického a nárokovateľného príspevku pre jednu konkrétnu organizáciu na to, aby sa tieto prostriedky stali súčasťou dotačnej schémy, o ktoré sa môžu uchádzať, o tieto zdroje, všetky organizácie, ktoré v danej oblasti pôsobia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.9.2025 17:22 - 17:23 hod.

Ondrej Dostál
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2025 17:20 - 17:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, pán poslanec Ledecký, na tú odpo... odpoveď na ňu je asi: nie, nemá to zmysel, nie je to takto efektívne a teda rozhodne by sa verejné prostriedky nemali rozdeľovať len na základe nejakých subjektívnych politických rozhodnutí na výjazdových rokovaniach vlády podľa straníckej príslušnosti starostov a primátorov. Otázka je, že či vôbec táto forma pomoci je nejakým spôsobom efektívna alebo sú to skôr len, len piár aktivity, ja by som sa skôr priklonil k tomu druhému.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2025 17:07 - 17:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, obsahom návrhu novely zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ktorú predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom, je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých zostávajúcich okresných úradov. Ide nám o to zefektívniť a optimalizovať organizáciu miestnej štátnej správy na Slovensku, pretože súčasné usporiadanie, ktoré pozná tri typy okresných úradov, sa ukázalo ako neefektívne a finančne náročné. Navrhujeme teda zrušiť okresné úrady tretieho typu, ktoré majú len zúžený rozsah kompetencií a ich agendu je možné presunúť na tie zostávajúce okresné úrady, čo neznamená, že úplne v území zaniknú okresné úrady, môžu tam naďalej pôsobiť vysunuté pracoviská týchto okresných úradov. Na Slovensku existuje 79 okresov a v nich pôsobí 72 okresných úradov, čo je spôsobené tým, že v Bratislave a v Košiciach existujú okresné úrady s pôsobnosťou pre územie celého mesta napriek tomu, že v Bratislave je päť okresov a v Košiciach sú štyri okresy. Okresné úrady sa delia na tri typy, pričom tie prvé dva typy, ktorých je spolu 49, vykonávajú všetky právomoci okresných úradov, teda sú plnohodnotné okresné úrady na rozdiel od okresných úradov tretieho typu. Okresných úradov prvého typu je celkovo osem a sídlia v krajských mestách, a teda sú to okresné úrady v sídle kraja, ktoré zároveň vykonávajú aj právomoci niekdajších krajských úradov a pôsobia aj ako odvolacie orgány voči agende zvyšných okresných úradov alebo tých okresných úradov, ktoré pôsobia ako prvostupňové orgány. Zvyšné plnohodnotné okresy mimo sídiel kraja sú okresnými úradmi druhého typu, ktorých je na Slovensku 41. A okrem nich existuje ešte ďalších 23 okresných úradov tretieho typu, ktoré vykonávajú iba niektoré právomoci, tie sú vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o organizácii miestnej štátnej správy, a ide o úseky civilnej ochrany obyvateľstva a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, hospodárskej mobilizácie, katastra nehnuteľností, obrany štátu, starostlivosti o životné prostredie a regionálneho rozvoja. Pôsobnosť na ostatných úsekoch štátnej správy vykonávajú vo vzťahu k okresom, v ktorých existujú takéto okresné úrady tretieho typu, susedné okresné úrady prvého alebo druhého stupňa. Z tých úsekov štátnej správy vykonávaných okresnými úradmi tretieho typu sú pre občanov relevantné z hľadiska kontaktu s úradom, najmä kataster nehnuteľností a čiastočne úsek starostlivosti o životné prostredie. Vo vzťahu k civilnej ochrane obyvateľstva alebo riadeniu štátu v krízových situáciách, mimo času vojny a vojnového stavu alebo hospodárska mobilizácia, alebo obrana štátu, alebo regionálny rozvoj, tak tam nie sú partnermi alebo nekomunikujú predovšetkým občania, ale teda skôr právnické osoby, či už ide o samosprávu, štátnu správu, podnikateľské subjekty alebo právnické osoby, ktoré majú možnosť komunikovať elektronicky alebo pre ktoré komunikácia nepredstavuje taký problém, že by ich to nejako zasiahlo, ak by sa tie okresné úrady tretieho typu zrušili. Ani vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie nejde o nejaký veľký rozsah komunikácie, ktorý by zaťažil občanov a spravil by im služby nedostupné, lebo časť vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, si vybavia na svojich obecných alebo okresných úradoch. A nakoniec aj ten kataster nehnuteľností nie je také, že by niekoľkokrát do roka bežný občan chodil na kataster.
Takže je možné zrušiť tieto okresné úrady bez toho, aby to malo nejaký významnejší dosah na občanov, ale, samozrejme, že to konkrétne riešenie môže mať rôzne podoby a môže mať aj takú podobu, že síce bude zrušený okresný úrad, ale bude nahradený vysunutým pracoviskom, čo zákon o organizácii štátnej správy umožňuje. V § 3 ods. 4 hovorí o tom, že okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činností štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod. Čiže napríklad vo vzťahu k tým katastrom by sa teoreticky nemuselo zmeniť nič a okresný úrad by bol nahradený vysunutým pracoviskom okresného úradu prvého alebo druhého stupňa a napríklad tie služby katastra by tam boli poskytované, ale nie samostatným okresným úradom, ale efektívnejšou formou prostredníctvom vysunutého pracoviska. A výkon tých ostatných úsekov štátnej správy, ktoré občania nevyužívajú tak často, alebo ich nevyužívajú vôbec a využívajú ich iné subjekty, ktoré majú možnosť komunikovať so štátnou správou elektronicky, môže byť presunutý na zostávajúce okresné úrady bez toho, aby sa to akokoľvek dotklo dostupnosti služieb poskytovaných občanom.
Hlavným účelom tejto zmeny je zefektívniť výkon štátnej správy, ale aj ušetriť prostriedky štátneho rozpočtu. Zrušením 23 okresných úradov možno dosiahnuť úsporu na prevádzkových nákladoch, na energii, na údržbe budov, na prenájme, ale aj na mzdových nákladoch. Samozrejme, že aj keby došlo k úplnému zrušeniu tých okresných úradov, tak to neznamená stopercentné úspory na mzdových nákladoch, lebo tá agenda sa presunie na iné okresné úrady a prinajmenšom časť zamestnancov sa bude musieť presunúť na tie iné okresné úrady a rozsah tých úspor je závislý od konkrétneho riešenia, ktoré môže mať charakter, hovorím, úplného zrušenia okresných úradov tretieho typu bez akejkoľvek náhrady, v tom prípade by sa dosiahla najvyššia úspora, ale za cenu čiastočného obmedzenia dostupnosti, napríklad tých služieb katastra, čiastočne životného prostredia, až po minimalistickú verziu, ktorá by spočívala v transformácii okresných úradov tretieho stupňa na vysunuté pracoviská okresných úradov prvého a druhého typu so zachovaním všetkých alebo skoro všetkých úsekov štátnej správy. A aj tento minimalistický variant predpokladá úsporu spočívajúcu v zrušení 23 funkčných miest prednostov a 23 miest asistentov prednostov.
A ďalším benefitom z takéhoto, z takéhoto riešenia aj z minimalistického variantu by bolo zlepšenie a zefektívnenie možnosti rozloženia práce zamestnancov v rámci väčších okresných úradov, lebo dnes, dnes keď máte, máte pracovníkov v rámci jedného okresného úradu, tak nevykonávajú činnosti pre iný okresný úrad. Namiesto troch typov okresných úradov sa vytvorí jednoduchšia a logickejšia štruktúra, základné a často využívané služby môžu byť zachované vo forme vysunutých pracovísk. Dotkne sa to, toto riešenie by sa dotklo nasledovných okresných úradov v okresoch Hlohovec, Skalica, Ilava, Myjava, Púchov, Partizánske, Zlaté Moravce, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Turčianske Teplice, Poltár, Revúca, Detva, Krupina, Banská Štiavnica, Žarnovica, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Levoča, Sobrance a Gelnica. A možná úspora, ktorú, ktorú odhadujeme na, v rozmedzí 2,5 mil. až 10 mil., tak tam sme vychádzali z analýzy efektívnosti a významu okresných úradov malých okresov Slovenskej republiky, ktorú v roku 2021 pripravil Inštitút správnych a bezpečnostných analýz ministerstva vnútra, je verejne dostupná, je zverejnená.
Tá analýza dospela k záveru, že z hľadiska funkčnosti štátnej správy nie je nevyhnutné, aby tie okresné úrady tretích typov existovali, tá analýza pracovala so štyrmi rôznymi scenármi od úplného, plošného zrušenia až po ich iba organizačné podriadenie okresným úradom tretieho typu a ten rozsah úspor v rôznych variantoch bol od niečo pod 2,5 mil. eur ročne až po niečo vyše 10 mil. eur ročne. Je to z roku 2021, tak tie sumy dnes by asi boli o niečo, o niečo vyššie a, samozrejme, že by si to vyžiadalo aj nejaké, nejaké náklady na vyplatenie odstupného, ak by sa znižoval počet, počet zamestnancov, a rovnako aj na tú, na tú samotnú transformáciu, ale zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska by to určite predstavovalo úsporu, a je to príklad toho, akým spôsobom by sa podľa SaS mala robiť konsolidácia verejných výdajov, teda nie zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia, ale znižovaním výdavkov štátu. Toto bol, toto by bolo zníženie výdavkov štátu, ktoré by nijako zásadne nepoškodilo nikoho z občanov, možno s výnimkou tých prednostov okresných úradov, ktorí majú dohodnuté politické fleky v rámci nejakých koaličných dohôd, ale nedotklo by sa to poskytovania služieb občanom a prinieslo by to úsporu rádovo od 2,5 až po 10 mil. eur ročne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.9.2025 17:02 - 17:04 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s pánom poslancom Viskupičom.
Je to jeden z tých návrhov, ktorými chceme ukázať, že existujú riešenia, ako usporiť verejné financie, ako konsolidovať a ozdraviť verejné financie. Nie tým spôsobom, že budeme, alebo štát bude viacej peňazí ťahať z peňaženiek ľudí a firiem, ale tým spôsobom, že bude sporiť sám na sebe. Obsahom navrhovanej právnej úpravy je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých okresných úradov, ktoré ostanú existovať. Tento návrh môže viesť k úspore v závislosti od zvoleného variantu od zhruba 2,5 mil. eur až po 10 mil. eur ročne.
A bližšie o obsahu toho návrhu by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.9.2025 9:13 - 9:18 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod dnešného rokovania vyjadril potešenie, že najmä medzi poslancami SMER-u odvčera výrazne vzrástol záujem o tému adresnej energopomoci, včera sme tu o tom hovorili pred poloprázdnou sálou, teraz síce je skoro prázdna tiež, ale poslanci SMER-u sú tu zastúpení, takže sa teším, že .... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, nerád by som vás vypol, tak hovorte k téme. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ja hovorím, uch, uch, uch, jaký ste tvrdý, pán predseda. Áno, že prišli a ja ich zdržujem, no to je strašné, museli prísť na 9.00. No, včera sme tu hovorili viacerí o tom, že sa nám nepozdáva, že v tom návrhu nie sú zadefinované konkrétne veci, iba je tam vytvorený priestor pre nariadenie vlády, ktoré tie konkrétne veci upraví, a tak ja teraz využijem, že je tu pani ministerka, predpokladám, že o chvíľu mať záverečné slovo, prípadne sa môže ešte prihlásiť do rozpravy a mňa by naozaj zaujímalo aká je predstava ministerstva o adresnej energopomoci, lebo z toho návrhu zákona, ktorý si tu odhlasujete o 11.00 a zrejme definitívne bude schválený budúci týždeň. Z toho návrhu zákona sa to nedozvieme. Je to taká mačka vo vreci. Je to zmocnenie pre vládu, aby ona rozhodla o energopomoci, tak mňa by, naozaj by ma zaujímalo, čo už v tejto chvíli existuje ako predstava ministerstva a čo ako predstava ministerstva ešte neexistuje a aj prečo, lebo otázka je, že prečo, ak predstava o tom ako má vyzerať adresná energopomoc, prečo tá predstava nebola premietnutá do návrhu zákona, ale odkazuje sa iba na nariadenie. Zvlášť ma zaujíma otázka tej adresnosti, lebo o tom sú tu najväčšie pochybnosti, najväčšie diskusie a pán premiér Fico hovoril o tom, že 90, alebo dokonca 95 % domácností by malo byť pokryté adresnou energopomocou, čo teda ešte som sa nestretol s nikým okrem pána premiéra Fica, ktorý by energopomoc 90, alebo 95 % domácností považoval za adresnú a boli tu citované nejaké štúdie, ktoré hovoria o tom, že môžu byť ohrozené energetickou chudobou, možno 18 % domácností, tak existuje nejaká predstava akej časti domácností, by sa mala týkať adresná pomoc. Bude to bližšie k tým 18 %, alebo bližšie k tým 95 %? Je toto už jasné, alebo len schvaľujeme zákon a možno niekedy v budúcnosti v nariadení ešte len sa k tomu dostaneme.
Naozaj ma to, že úprimne ma to zaujíma, že či v tejto chvíli, v septembri, existuje nejaká predstava ministerstva, akej časti domácností by sa mala týkať energopomoc, aby to bola adresná energopomoc v zmysle toho zákona. Rovnako ma zaujímalo, že ako budú nastavené tie parametre, tie príjmové kritériá, čo sa týka situácie, situácie domácností. Existuje nejaká predstava, že na akej úrovni príjmu bude zadefinovaná tá hranica, pod ktorou bude mať domácnosť nárok na energopomoc? Ak áno, tak aká a ak nie, tak akým spôsobom sa dospeje k tomu rozhodnutiu, že kde bude tá hranica. Rovnako by ma teda zaujímalo, že či sú ešte nejaké možnosti akým spôsobom, rôznym bude definovaná energetická domácnosť, alebo, alebo tie parametre, ktoré budú vstupovať do určenia energetickej domácnosti a zaujímala by ma tá forma, lebo to je tiež jedna zo zaujímavých vecí, ktoré určite všetci, čo ste si ten návrh preštudovali, ste zaregistrovali, že forma energopomoci môže byť buď vo forme určovania, resp. regulovania cien a nie cez ÚRSO, ale cez ministerstvo, cez politické rozhodnutie v podstate, alebo vo forme energetických poukážok. Tak jednak moja otázka je, že prečo, tieto dve formy, že či ministerstvo ešte stále nemá ujasnené akou formou by sa mala poskytovať energetická pomoc a, ale zaujíma ma aj to, že čo, ktorú z týchto foriem, lebo sú to dosť dramaticky odlišné formy, plánuje ministerstvo uplatniť v najbližšom období, o ktorom rozhodne nariadením, a teda či prípadne, už má nejakú predstavu, že teraz tá pomoc bude cez reguláciu cien, a potom vo volebnom roku cez energopoukážky, alebo akým spôsobom uvažuje ministerstvo o tom, že naloží s tými formami, lebo vláda pravdepodobne bude schvaľovať to nariedenie na návrh ministerstva hospodárstva.
Potom by ma zaujímalo, či ministerstvo už v tejto chvíli má predstavu o rozsahu energopomoci, rozsahu v dvoch slovazmysloch, jednak, že koľko celkovo sa má vynaložiť prostriedkov na to, ale aj v akej miere má byť dotknutým domácnostiam uhrádzaný nárast cien energií. Teda, že či má to plne pokryť, alebo má iba nejako čiastočne, a tu ma aj zaujímalo, a tu tiež zaznievalo v rozprave včera, ktorú ste tí, čo ste tu boli, zachytili, že či sa tam počíta aj s nejakými motivačnými opatreniami pre šetrenie energiou, lebo to môže byť tá cesta, ktorá zlepší situáciu, nielenže budeme plošne dotovať a bude sa to tváriť ako adresná energopomoc, ale že sa nastavia nejaké mechanizmy, ktoré budú ľudí motivovať, aby šetrili energiou, aby zlepšovali energetickú kapacitu, aby sa snažili o úspory, lebo ja to tam nevidím v tom, v tom návrhu zákona a myslím si, že to by bola správna cesta, aby sme znižovali rozsah spotrebovanej energie, šetrili tam, kde je to možné a využívali tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré teda, ak štát ich chce použiť, skôr na to, aby ľudia a domácnosti vo väčšej miere šetrili, než na to, aby sa im iba uhrádzalo to, že budú zvýšené ceny a aby tie zvýšené ceny nejako nepocítili a napokon by ma teda zaujímalo ako je to s tými eurofondami a s možnosťou použitia eurofondov na adresnú energopomoc, alebo energopomoc, že či sa to bude týkať iba tých, myslím 18 mil. a teda nejaký nový, nový technický, alebo IT systém, alebo, že či ministerstvo uvažuje aj o tom, že by zdroje Európskej únie mohli byť použité aj na samotnú tú energetickú pomoc.
Čiže neviem, či pani ministerka sa ešte prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne jej položiť doplňujúce otázky vo forme faktických poznámok, alebo, alebo teda bude reagovať aspoň v záverečnom slove, ale toto sú veci, ktoré predpokladám, že zaujímajú nielen mňa, ale všetkých, ktorí sledujú túto tému a bohužiaľ, tieto veci asi mali byť zodpovedané v návrhu zákona, mal byť ten zákon napísaný tak, aby sa nemuselo klásť tieto otázky v podstate už skoro pred uzavretím rozpravy v prvom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis