Videokanál poslanca

Pán poslanec Richter, z toho, čo ste prečítali, z toho vyplýva, že vládna koalícia ide prelomiť veto pán prezidenta a teda neakceptovať jeho pripomienky a teda zachovať tam aj tie články 2 a 3, kde vás upozorňuje, že to riešenie je sporné z hľadiska práva na samosprávu, z hľadiska ústavy, z hľadiska princípu generality práva, z hľadiska toho procesu, akým bolo, bolo prijaté, teda všetky tie výhrady pána prezidenta sú neopodstatnené? Ako na výboroch, aj keď k tomu bola, bola diskusia, tak na výboroch neboli prijaté stanoviská, tak zrejme koalícia sa až dodatočne dohodla a teda podľa toho, ako je formulovaný ten pozmeňovák, tak to vyzerá, že idete ignorovať to, na čo vás pán prezident upozorňuje a teda tým aj zrejme riskujete, že pán prezident podá ten schválený zákon na Ústavný súd, lebo argumentuje tam tým, že to má aj ústavnoprávny rozmer, nielen že by nejako vecne nesúhlasil s tým riešením.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o rozhodnutí prezidenta vrátiť Národnej rade schválený zákon o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Problém je práve v tej druhej časti o zmene a doplnení niektorých zákonov, pán prezident nespochybnil nijako obsah toho schváleného zákona, aj keď k nemu takisto možno mať výhrady, o ktorých hovoril môj kolega z poslaneckého klubu SaS pán poslanec Ledecký.
Pán prezident namieta články 2 a 3, lebo články 2 a 3 celkom nečakane v zákone o podpore prioritných okresov sú novely zákona o obecnom zriadení a katastrálneho zákona. Novely, ktoré neboli súčasťou pôvodného návrhu zákona, novely, ktoré nijako nesúvisia s tým, čo bolo obsahom návrhu zákona o podpore prioritných okresov, inými slovami články 2 a 3 sú klasické prílepky. Zacitujem z rozhodnutia pána prezidenta: „Nakoniec poukazujem aj na skutočnosť, že normy článku 2 a 3 schváleného zákona nemajú žiadny vzťah k zneniu článku 1 schváleného zákona, ide o nesúvisiacu právnu úpravu, či už po obsahovej, ako aj po vecnej stránke. V tomto smere zákonodarcovi pripomínam dodržiavanie pravidla zakotveného v čl. 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj v § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré má nepochybne významný ústavnoprávny rozmer."
Ak sú vám tieto slová povedomé, tak áno, presne o tomto sme hovorili nie úplne bezvýznamnú časť diskusie v rámci rozpravy v druhom čítaní k návrhu zákona o adresnej energopomoci, ku ktorej sa tiež pripája prílepok, ktorý súvisí s rezortom obrany a nijako nesúvisí s adresnou energopomocou.
Čiže okrem nás opozičných poslancov, ktorí sa to snažili aj pani ministerke Sakovej, aj kolegom koaličným poslancom dať do pozornosti, že máme tu ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré zakazuje prílepky, a napriek tomu opakovane, zas a znova, a dnes zase je ten deň, predkladajú koaliční kolegovia prílepky, už sa ani netvária, že to nie sú, nie sú prílepky, už ani, ani sa nepokúšajú vynakladať nejaké úsilie, aby našli nejakú spojitosť, že však jedno je zákon, druhé je zákon, tak to obsahovo súvisí, alebo že absurdné, že energopomoc je vlastne konsolidácia, tak aj to, že sa ušetrí niečo na obranných zálohách, je konsolidácia. Už jednoducho to predložia, lebo nestihli, tak, tak to predkladajú.
Takže chcem dať cteným kolegyniam a kolegom z vládnej koalície do pozornosti, že okrem nás vás na neprípustnosť takého postupu upozorňuje aj pán prezident a rovnako by som naopak dal do pozornosti pánovi prezidentovi, že my v rámci opozície oceňujeme tento jeho prístup a oceňujeme, keď upozorní parlament na to, že prílepky sú neprípustný postup v rámci legislatívneho procesu. Som presvedčený, že za tento pozmeňujúci návrh obsiahnutý v rozhodnutí prezidenta bude hlasovať prinajmenšom celá opozícia, ale pán prezident by si to mohol všímať aj pri iných zákonoch, ktoré mu prichádzajú z parlamentu, lebo jeden taký mu zrejme príde hneď zajtra, keď zajtra o jedenástej bude schválený, schválená, schválený návrh zákona o adresnej energopomoci.
A samozrejme, že toto nie je celá argumentácia pána prezidenta, v ktorej vyslovuje výhrady voči zmenám obsiahnutým v článku 2 a v článku 3 schváleného zákona teda voči tým prílepkom, ktorými sa novelizuje aj zákon o obecnom zriadení a katastrálny zákon. Tá argumentácia je podstatne širšia, týka sa práva na samosprávu, týka sa Európskej charty miestnej samosprávy, týka sa ústavnoprávneho rozmeru, týka sa toho, že úprava by mala byť všeobecná, teším sa, že prichádza pán poslanec Ferenčák a aspoň vo faktickej poznámke zareaguje na výhrady pána prezidenta, lebo to, že tu dnes teraz sedíme a rokujeme o vetovanom zákone, je vlastne jeho zásluhou, lebo jeho pozmeňujúci návrh sa premietol alebo zmenil na články, články 2 a 3. Teda pán prezident namieta, že to riešenie, s ktorým prišiel pán poslanec Ferenčák a ktoré je obsiahnuté v článku 2 a 3 tohto zákona nie je ústavne konformné, je tam problém z hľadiska ústavnosti, je tam problém z hľadiska Európskej charty miestnej samosprávy, je to účelové riešenie, ktoré účelovo rieši konkrétny, konkrétny prípad, čiže nie je to ani tak všeobecné pravidlo ako skôr riešenie jedného konkrétneho, jedného konkrétneho sporu, ktorý sa ho navyše aj týka. A ani to zrejme nie je právne dobre napísané, keďže sa odkláňa od toho systémového riešenia zmien území nariadením obce na, keďže to tam nie je špecifikované, že by sa o tom malo rozhodovať na vláde formou uznesenia, ktoré ani nie je všeobecne záväzný, záväzný právny predpis, navyše, samozrejme, je to, je to prílepok.
Čiže aj tie problémy, ktoré tam vznikli, do veľkej miery sú spôsobené tým akou formou, teda formou prílepku, boli tie zmeny, zmeny schválené, lebo ak je to problém, ktorý treba riešiť, riešiť zákonom, no tak ho treba riešiť štandardným legislatívnym procesom a bez toho, aby som upieral poslancom právo na zákonodarnú iniciatívu, tak štandardný legislatívny proces obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého by sa k akémukoľvek návrhu, ktorý, s ktorým by niekto prišiel, teda asi vláda by s ním mala prísť, mohli vyjadriť aj všetky dotknuté subjekty vrátane samospráv, vrátane združení samospráv, vrátane odborných, odborných inštitúcií a mohol by byť takýto návrh podrobený odbornej diskusii, aj verejnej diskusii, aj politickej diskusii. A nevravím, že to, čo by z takého procesu vzišlo, by nutne muselo byť úplne v poriadku a ten výsledok by nemal žiadne ústavnoprávne trhliny alebo že by sme s ním všetci boli vecne spokojní, ale prinajmenšom je väčší predpoklad, že by nebolo možné voči nemu formulovať všetky tie výhrady, ktoré vo svojom rozhodnutí formuloval pán prezident.
Čiže ešte raz, prílepky nie sú dobrou cestou.

Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie.

...ako chápe vládna koalícia, keď má byť poskytnutá 90 % domácností, lebo nikto z opozície a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, ale nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá 90 % domácností je adresná. Ďalšia vec na ktorú sa chcem spýtať, je, že ako budú nastavené tie parametre, ktoré majú byť nastavené až v nariadení a nie sú upravené v zákone. Napríklad bonita alebo príjem. Budete teda postupovať tak, že si dopredu poviete, že chcete, aby to pokrylo 90% domácností a tomu zodpovedajúco potom nastavíte príjem alebo budete postupovať postupovať opačne, že na základe nejakých analýz si poviete, že pri takomto príjme a pri takýchto nákladoch na energie si domácnosť zaslúži energopomoc a potom od toho sa odvinie, že to konkrétne číslo, lebo zatiaľ to skôr vyzerá tak, že nemáte žiadne žiadne kritéria, kde by ste povedali, že tuto už domácnosti potrebujú. Jednoducho ste si povedali, že má byť tá pomoc čo najširšia, majú dostať 90% domácností a samozrejme, že keď budete mať všetky dáta, tak dokážete nejakým spôsobom nastaviť výšku príjmu, ale takýmto spôsobom by sa podľa môjho hlbokého presvedčenia verejné politiky nemali robiť, že si dopredu zadefinujete nejaký politický cieľ, že 90% a od toho sa bude odvíjať to konkrétne číslo, tá konkrétna úroveň príjmu alebo bonity domácnosti a nie je tam ešte ani tá forma pobytu. Konkrétna forma pobytu zadefinovaná, opäť je tam odkaz na nariadenie. Zrejme to bude trvalý pobyt, pričom je otázne, že či práve trvalý pobyt je tým optimálnym optimálnym ukazovateľom. Veľmi diskutovanou vecou je tá forma pomoci, lebo forma pomoci môže byť buď vo forme regulácie cien alebo vo forme energo poukážok a podľa čoho sa bude rozhodovať, že kedy to bude tá forma a kedy to bude kedy to bude iná forma? Bude to tak, že jeden rok bude jedna forma, druhý rok bude druhá forma? Alebo sa to bude líšiť podľa napríklad typu energie, že inak to bude pri tepelnej, dodávkach tepla, inak to bude pri dodávkach elektriny alebo alebo plynu? Bude to závislé od toho, či pri dodávateľovi možno určiť domácnosti ako konkrétneho odberateľa, ako je to napríklad pri elektrine a pri plyne, ale už nie nie nie pri teple? Lebo to by bolo vecné zdôvodnenie, že v niektorých typoch v typoch energií možno určiť koncového odberateľa, v iných sa to rozpočítava cez bytový dom a teda v jednom tipe možno použiť reguláciu, v inom, v inom prípade je asi rozumnejšie ísť cez cez tie energopoukážky, ale na to sa odpoveď nedozvieme ani z tohto zákona a ak by to bolo takto typovo, tak by možno nevznikali tie podozrenia, ktoré teraz sú, že energopoukážky majú byť nejakou formou, formou kampane. Ale keď to tak je, tak by to mohlo byť zadefinované priamo priamo v zákone, že tam, kde nemožno použiť reguláciu, tak sa používajú energopoukázky alebo ktorá z tých foriem je preferovaná? Rovnako je otázka, akým spôsobom sa do využívania energopomoci používajú eurofondy a nemyslím teraz ten IT systém, myslím priamo na energopomoc a môžem dať teraz bokom naše výhrady, naše pochybnosti, že to nie je správne, že nie je správne pospaľovať eurofondy miesto toho, aby sa investovali do vecí, ktoré môžu byť prínosom do budúcnosti, ale keď to idete robiť, akým spôsobom to idete robiť, lebo hovorí sa o tom, že eurofondy sa použijú na niečo v štátnom rozpočte a tie akože uvoľnené zdroje sa potom použijú na energopomoc a ešte to bude vydávané za konsolidačné opatrenie. Aj tá, aj tá konkrétna forma by chcela vysvetliť. Rovnako je otázka, že či takto nastavená energopomoc bude motivovať ľudí k šetreniu energiami, k efektívnejšiemu využívaniu energií. Je na diskusiu, že či by zákon, teda zákon vytvára iba nejaký rámec pre nariadenie, či by nemal vytvárať priestor aj preto, aby sa pomoc neposkytovala automaticky, ale na žiadosť, čo je diskutovaná iná forma a ja rozumiem tomu, že nesúhlasím s tým, aby sa poskytovalo 90 % domácností, ale keď sa ide poskytovať pomoc 90 % domácnosti, tak je asi logické, že nebudeme žiadať od 90 % domácnosti, aby vypisovali nejakú žiadosť, ale ak je to iba rámec, tak ten rámec by mal počítať aj s možnosťou, že nariadenie vlády vymedzí to tak, že bude poskytovaná pomoc 5 alebo 10 alebo 20 %, že tu bude skutočne adresná energopomoc a v takom prípade by bolo správne, aby to bolo na žiadosť, a viac by to zodpovedalo povahe poskytovanej adresnej pomoci, že moja moje otázky smerujú k tomu, že či už existuje nejaká predstava o tom nariadení, tie veci, ktoré sú v zákone zadefinované ako možnosť, že to bude poskytované 5 alebo 95 % a x ďalších vecí, o ktorých som, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, že či už na úrovni ministerstva existuje nejaká bližšia predstava o tom, ako to bude vymedzené, vymedzené v tom nariadení, lebo áno, v štandardnom procese by sme mali mať asi ten návrh nariadenia priložený k zákonu a prečítali by sme si, nemuseli by sme tu o tom diskutovať, nemuseli by sme klásť otázky a ale teda sme v skrátenom konaní, nemáme tu návrh nariadenia, tak sa aspoň pýtam a posledná vec ku ktorej sa vyjadrili aj predrečníci a ku ktorej sa vyjadrím aj ja je ten prílepok, ktorý patrí do rezortu obrany. Pani poslankyňa Jurík to tu veľmi výstižne zglosovala, čo je, rokujeme o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo bez medzirezortného pripomienkového konania a ešte k tomu príde aj, aj prílepok. Ten bod sedem, pozmeňujúci návrh v bode sedem zo spoločnej správy výborov evidentne nijako nesúvisí s návrhom zákona. Tak teda je naozaj otázka, že prečo nebol prilepený k tomu konsolidačnému balíku, kde tiež by to možno bol prílepok, ale sú tam nejaké momenty konsolidácie, tak by sa to dalo, mohlo sa to aspoň tváriť, že to, že to súvisí s tým konsolidačným balíčkom, ale prečo, ak je to také naliehavé, prečo to nebolo predložené ako samostatný návrh v skrátenom legislatívnom konaní, alebo prečo nestačí, aby to bolo schválené na ďalšej schôdzi, lebo netreba pochybovať, že v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte sem ešte príde nejaký zberný návrh, ktorým sa budú meniť nejaké ďalšie zákony, ktoré, ktorými vláda bude šetriť, lebo tak vláda chce šetriť aj na sebe a predpokladám, že nebude všetko iba doslova šetrenie, že sa ušetrí na papieri a na poistení áut, ale že niektoré veci si budú vyžadovať aj zmenu zákona. No, § 94 ods. 3 rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý v obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, čiže nejde o rozširujúci pozmeňujúci návrh podľa § 94 ods. 2, ale o prílepok podľa § 94 ods. 3. Viacerí z predrečníkov na to upozornili a požiadali o vyňatie tohto návrhu na osobitné hlasovanie, teda bodu bodu sedem zo spoločnej správy. Ja tak neurobím. Ja si dovolím upozorniť na to, že § 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, to je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, čiže poprosím aj legislatívu, aj pána spravodajcu, aj pána predsedajúceho, aby pripomenuli predsedajúcemu, ktorý bude bude dávať hlasovať o alebo bude riadiť hlasovanie, keď sa bude hlasovať o tomto návrhu, čiže asi zajtra o 11-tej, aby v zmysle § 94 ods. 4 nedal hlasovať o bode sedem z zo spoločnej správy, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 3. Takže predpokladám, že bude podaná námietka, ale teda bude sa hlasovať aj o námietke, keď bude rešpektované to, že sa má dodržiavať rokovací poriadok alebo že keď sa už idete porušiť rokovací poriadok, tak ho porušíte spôsobom, ktorý sa aspoň tvári, že ho dodržiavate a zopakujem, nemyslím si, že takýmto spôsobom sa majú pripravovať návrhy zákonov. Na prípravu tohto návrhu zákona bol dostatočný časový priestor už v minulosti a rozhodovať o takýchto veciach sa má štandardným procesom, to znamená po medzirezortnom pripomienkovaní a v neskrátenom legislatívnom procese. Nie sme dva mesiace po voľbách, sme dva roky po parlamentných voľbách, dokonca presne dva roky po parlamentných voľbách, sme v polovici volebného obdobia. Vláda, ak chcela zaviesť adresnú energopomoc, mala na to dostatok, dostatok času, mala postupovať normálnym legislatívnym procesom a preto navrhujem procesne, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie.
Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne.
Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším.
Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností?
A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám...
=====

Pani poslankyňa Jurík, chcel by som zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týkala adresnosti. Je úplne legitímne, že existujú rôzne predstavy o tom, ako adresná má byť nejaká forma politiky, nejaká forma sociálnej politiky a napokon však o tom je aj politická súťaž, aby si voliči mohli vybrať aj na základe toho, že aké rôzne formy prístupov k adresnosti alebo plošnosti niektorých politík politické strany presadzujú. Problém je, že my to vlastne ani nevieme, lebo vláda neprišla s nejakou predstavou, že čo je to adresnosť, v ktorom by vysvetlila, že adresné je dať podporu 95 % domácností a my si to myslíme, že je to adresné preto a preto. Tu vôbec vyvstáva otázka, že čo si pod pojmom adresnosť súčasná vláda predstavuje, že či je to naozaj, ako ste povedali, že bude to doručené na adresu nejakú, tak je to, je to adresné, lebo naozaj aspoň teda v rámci toho čo zaznieva v rozprave, som sa ešte nestretol s názorom, že by 90 alebo 90 % domácností respektíve pomoc adresovaná 90 až 95 % domácností mohla byť vnímaná ako adresná, a keď to tak vláda, ktorá nám ten návrh predkladá, ktorý vytvára priestor aj pre takúto neadresnú plošnú pomoc vníma, no tak podľa môjho názoru by bolo aspoň korektné, keby zdôvodnila tú predstavu, že prečo považuje pomoc pre 90 % domácností za adresnú, keď je to pomoc plošná.

Pán poslanec Galek, jeden z hlavných problémov toho návrhu, na ktorý si upozornil a na ktorý opakovane upozorňujú aj viacerí ďalší poslanci, je, že nie je z neho jasné, akým spôsobom sa energopomoc bude realizovať, o adresnej energopomoci by som asi pri tom, čo sa hovorí o 90 % domácností, nehovoril, ale presne, ako si povedal, v štandardnom procese, ak sa na základe zákona predpokladá vydanie predpisu nižšej právnej sily, nejakého vykonávacieho predpisu, v tomto prípade nariadenia vlády, tak návrh toho vykonávacieho predpisu by mal byť predložený a tak to v štandardných legislatívnych konaniach aj býva. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá, ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď...

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých.
No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva.

Vážené kolegyne, kolegovia, spolu s pánom poslancom Mariánom Viskupičom predkladáme návrh novely zákona o protifašistickom odboji a postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zároveň novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra.
Cieľom návrhu zákona je zrušiť automatické štátne financovanie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov na základe príspevku, ktorý je zadefinovaný priamo v zákone, teda nárokovateľne, hoci jeho výška nie je upravená v zákone, a zmena zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby všetky tie činnosti a úlohy, ktoré má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zadefinované v zákone, mohol nielen napĺňať, ale získať na ne aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu zákona, kde sme navrhli zrušiť okresné úrady tretieho typu, účelom tejto zmeny nie je ušetriť verejné prostriedky, nenavrhujeme znížiť objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré súvisia s financovaním aktivít, ktoré pripomínajú význam a úlohy protifašistického odboja, len navrhujeme zmeniť spôsob, akým bude štát rozhodovať o použití týchto prostriedkov.
Nijako tento návrh zákona nesmeruje k spochybneniu významu protifašistického odboja, tradícia protifašistického odboja je jednou z ideových, jedným z ideových zdrojov, na ktorých je založená moderná demokratická Slovenská republika, výročie vypuknutia Slovenského národného povstania je jedným zo štátnych sviatkov Slovenskej republiky, súčasťou právneho systému je už spomínaný zákon o protifašistickom odboji, budovanie pamäti národa aj vo vzťahu k boju proti fašistickej totalite je dôležitou súčasťou právneho a politického systému Slovenskej republiky, je dôležité pre historickú pamäť rovnako ako budovanie pamäte národa vo vzťahu k obdobiu neslobody počas komunistického režimu, kde tiež existuje viacero zákonov, ktoré, ktorých účelom je budovať pamäť národa, pripomínať si zločiny komunistického režimu, boj proti komunistickej totalite, obete komunistického režimu.
V minulosti Slovenský zväz protifašistických bojovníkov združoval účastníkov protifašistického odboja, dnes osem desaťročí po skončení druhej svetovej vojny však už je len minimum priamych účastníkov odboja. Takže ak v minulosti existoval legitímny dôvod na osobitné postavenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tak v súčasnosti sa téme tradícií protifašistického odboja môžu venovať aj venujú viaceré subjekty a nie je dôvod na nejaké osobitné postavenie a štátom financované garancie iba pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na základe už zmieneného zákona o protifašistickom odboji má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov výsadné postavenie, je jediným poberateľom štátneho príspevku v zmysle zákona. Tento príspevok je automaticky garantovaný priamo zákonom, jeho výška nie, o jeho výške sa rozhoduje v rámci, v rámci štátneho rozpočtu, ale nárok naň vyplýva priamo zo zákona.
Takýto systém, ktorý garantuje automatické financovanie jednej konkrétnej organizácie, už podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavkám na transparentnosť a efektivitu nakladania s verejnými prostriedkami. Navrhujeme preto, aby sa tento mechanizmus nahradil tým, že sa vytvorí moderný, transparentný a spravodlivý model, ktorý bude dôležité ciele financovať v súlade s verejným záujmom transparentne a na základe súťaže v rámci mechanizmov, ktoré už dnes existujú na základe zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Už dnes si Slovenský zväz protifašistických bojovníkov môže žiadať o dotácie z dotačných schém ministerstva vnútra, rovnako z dotačných schém ministerstva obrany, predpokladá to nakoniec aj samotný zákon.
Viaceré z účelov, na ktoré slúžia dotačné schémy v pôsobnosti ministerstva vnútra, sa kryje už dnes s činnosťou a úlohami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V minulosti sa objavili pochybnosti o transparentnosti hospodárenia zväzu, čo nakoniec viedlo aj k zníženiu štátneho príspevku poskytovaného ministerstvom vnútra. Problematické je aj spájanie zväzu s konkrétnymi politickými stranami a šírenie straníckej a zahraničnej propagandy. Podľa zákona je jednou z úloh Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu. Zväz však verejne a aktívne podporuje politiku Putinovho Ruska, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a dovnútra aj navonok je nebezpečnou diktatúrou s extrémistickými fašizoidnými črtami. Podpora takéhoto režimu je popretím protifašistického charakteru zväzu a tým aj zmyslu jeho existencie.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je navyše spolitizovaná organizácia, ktorá aktívne podporuje najmä vládnu stranu SMER - sociálna demokracia, odkaz na webové sídlo SMER-u je aj na webovom sídle Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov medzi stránkami, ktoré zväz odporúča navštíviť. Nijako nespochybňujeme právo tejto organizácie mať svoje politické názory, slobodne ich prejavovať. Nie je však žiadny dôvod, aby takáto výrazne spolitizovaná organizácia mala automaticky nárok na príspevok zo štátneho, zo štátneho rozpočtu. Najmä predstavitelia vládnej koalície a okrem Slovenskej národnej strany tak robia aj predstavitelia SMER-u, kritizujú takzvané politické mimovládky. Ale tie mimovládky, ktoré kritizujú, nerobia aktívnu propagandu v prospech konkrétnej politickej strany. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov takú aktívnu propagandu robí. A opakujem, my nemáme nič proti tomu, aby podobne ako iné organizácie, aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov získaval prostriedky z verejných zdrojov, avšak nie na základe automatického nároku, ale na základe toho, že bude v zákone napísané, že každý rok musí dostať príspevok aj na základe toho, aby sa uchádzal podobne ako iné organizácie o finančné zdroje napríklad v rámci dotačných schém, dotačných schém v pôsobnosti ministerstva vnútra.
Navrhujeme teda vypustiť zo zákona o protifašistickom odboji tie ustanovenia, ktoré predpokladajú automatické a nárokovateľné financovanie zo štátneho rozpočtu pre Slovenských zväz protifašistických bojovníkov a zároveň navrhujeme doplniť zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa tam doplnili aj tie účely a aktivity, ktoré dnes zákon zveruje ako úlohy Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, ale nie sú, nie sú pokryté ako účely alebo ciele, kryté v rámci dotačnej schémy ministerstva vnútra. Niektoré sú pokryté už dnes a navrhujeme rozšíriť zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa mohol zväz uchádzať aj o iné aktivity.
Takže opakujem, zmyslom tohto návrhu nie je spochybniť dôležitosť budovania historickej pamäte vo vzťahu k protifašistickému odboju a vo vzťahu k obdobiu neslobody v období fašistického režimu na Slovensku a zmyslom tohto zákona nie je ani šetriť verejné zdroje a znižovať rozsah verejných prostriedkov, ktoré smerujú na tento účel. Navrhujeme iba zmeniť spôsob, akým sa tieto verejné zdroje majú používať, a to od jednostranného automatického a nárokovateľného príspevku pre jednu konkrétnu organizáciu na to, aby sa tieto prostriedky stali súčasťou dotačnej schémy, o ktoré sa môžu uchádzať, o tieto zdroje, všetky organizácie, ktoré v danej oblasti pôsobia.
Ďakujem.