Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme už tretí deň o návrhu zákona o štátnom rozpočte a o návrhu verejnej správy. Väčšinou hovoria opoziční poslanci a poslankyne. To, čo tu ešte nezaznelo je, že schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte je samostatný legislatívny proces, ktorý je odlišný od iných zákonov. Je odlišný od iných zákonov napr. v tom že sa nekoná prvé čítanie, koná sa iba druhé a tretie čítanie. v prvom...
Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme už tretí deň o návrhu zákona o štátnom rozpočte a o návrhu verejnej správy. Väčšinou hovoria opoziční poslanci a poslankyne. To, čo tu ešte nezaznelo je, že schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte je samostatný legislatívny proces, ktorý je odlišný od iných zákonov. Je odlišný od iných zákonov napr. v tom že sa nekoná prvé čítanie, koná sa iba druhé a tretie čítanie. v prvom čítaní sa má hovoriť obvykle o tom, či taký zákon vôbec je potrebný, prečo je potrebný alebo prečo nie je potrebný. Keďže krajina potrebuje štátny rozpočet, tak prvé čítanie pri zákone o štátnom rozpočte sa nekoná, lebo sa automaticky predpokladá, že taký zákon by mal byť schválený. To, v akej podobe, o tom sa má rozhodovať v druhom a potom v treťom čítaní. Ale osobitný od schvaľovania iných návrhov zákonov alebo priprav iných návrhov zákonov je aj proces pred predložením návrhu zákona do parlamentu. Na rozdiel od iných zákonov nemôžu prísť s legislatívnou iniciatívou poslanci, ale iba vláda a k návrhu zákona o štátnom rozpočte sa nekoná medzirezortné pripomienkové konanie. Lebo zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy hovorí o tom, že na prípravu návrhu zákona o štátnom rozpočte sa nevzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon o tvorbe právnych predpisov a o zbierke zákonov a konkrétne tie jeho ustanovenia, ktoré sa týkajú medzirezortného pripomienkového konania. Neznamená to, že by sa návrh štátneho rozpočtu mal pripravovať a schvaľovať vo vláde spôsobom, akým to predviedol pán minister financií Kamenický tento rok.
Až do roku 2016 bolo v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovenie, podľa ktorého mal byť zverejnený návrh rozpočtu verejnej správy, teda v rátane zákona o štátnom rozpočte do 15. augusta kalendárneho roku predchádzajúceho. A vláda mala rozhodnúť o tom návrhu do 30. septembra a doručiť ho do parlamentu do 15. októbra. Čiže nejaká úprava legislatívneho procesu bola obsiahnutá v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A aj tá predpokladala, že nepríde minister s rozpočtom pod pazuchou na vládu a následne o štyri dni bude o ňom rokovať parlament. Predpokladala, že medzi zverejnením toho prvého návrhu, ktorý nemusel byť tým návrhom, ktorý potom vláda schválila a posunula do parlamentu, ale mal ukazovať nejakú predstavu o tom, ako chce vláda, aby budúci rok boli nastavené verejné financie, má byť už 15. augusta. My sme 15. augusta sa nedozvedeli nič. Nevedeli sme nič. A do 30. septembra má byť schválený vo vláde. Nič také sme sa nedozvedeli a potom až do 15. augusta má byť predložené. Toto platilo, samozrejme, do roku 2016. V roku 2016 to tretia Ficova vláda presadila v parlamente zmenu a teda od roku 2017 už takéto ustanovenia neplatia. Napriek tomu sa v zásade dodržiavalo pravidlo, že medzi tým, ako je návrh zákona o štátnom rozpočte schválený vo vláde a ako príde do parlamentu, uplynie niekoľko týždňov. Obvykle je to tak jeden a pol mesiaca. Zopakujem to, čo som hovoril už v predchádzajúcom vystúpení, ale teda stručnejšie. V roku 2019 bol ten interval, tá doba medzi schválením návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vláde a začatím rokovania pléna Národnej rady 46 dní, v roku 2020 - 49 dní, v roku 2021 - 56 dní, v roku 2022 - 47 dní, v roku 2023 - 8 dní, v roku 2024 44 dní a tento rok sú to iba 4 dni. Z toho normálu vybočuje iba rok 2023, keď ale je fakt, že koncom septembra boli voľby, koncom októbra vznikla vláda, ktorá najprv musela spraviť svoje programové vyhlásenie, dostať dôveru, takže tam to skrátenie tej lehoty je úplne prirodzené, ale na 4 dni tento rok nie je žiadny vecný dôvod.
Podobne, ako v iných prípadoch, v prípadoch iných dôležitých zákonov, aj tu sme svedkami snahy obmedziť alebo sťažiť rozpravu. V iných prípadoch je to nadmerné a úplne neodôvodnené zneužívanie skrátených legislatívnych konaní, alebo ukončenie rozpravy, predčasné ukončenie rozpravy, prípadne vopred určenie, že rozprava potrvá najviac 12 hodín. Aj v iných volebných obdobiach sa dialo to, že sa skracovalo legislatívne konanie bez dôvodov, ale bolo to oveľa menej časté. Aj v iných volebných obdobiach sa dialo to, že bola obmedzená rozprava na 12 hodín, alebo bola predčasne ukončená, ale bolo to tak v prieme raz volebné obdobie. Pamätám si v období vlády Ivety Radičovej bola raz obmedzená rozprava na 12 hodín a v predchádzajúcom volebnom období bola predčasne ukončená rozprava, keď poslanec Mizík púšťal sirénu o druhej v noci v parlamente. Teraz prakticky na každej schôdzi a niekedy aj opakovane sa využije niektorý z týchto inštitútov na obmedzenie rozpravy. Tuto máme tie štyri dni, ktoré nie sú že technický detail, lebo veď o rozpočte sa má rokovať v parlamentných výboroch, tam majú poslanci dostať priestor, aby rozobrali jednotlivé kapitoly. No, ale keď v utorok ráno o pol deviatej máte ústavnoprávny výbor a máte na ňom rokovať o šiestich alebo siedmich kapitolách, ktoré patria do gescie toho výboru, no tak samozrejme, že koaliční poslanci sú nervózny, keď sa opoziční poslanci pýtajú, alebo diskutujú. To nie je plnohodnotná diskusia o štátnom rozpočte.
A posledná vec k procesu, ktorá teda zaujala, okrem toho, že koaliční poslanci sa nezapájajú do rozpravy, že zopár faktických a inak iba, myslím, dve vystúpenia v rozprave zo strany koaličných poslancov. Že minister povedal niečo na začiatku, keď uvádzal ten návrh a potom povie niečo v záverečnom slove, tak fakt nehorázna vec je, že naplánoval si pán minister Kamenický konferenciu o boji proti daňovým únikom práve na včerajší deň. V utorok poobede, podvečer začne rozprava o štátnom rozpočte, on natiahne svoje úvodné slovo, takže je zjavné, že ani všetky úvodné vystúpenia poslancov vystupujúcich za kluby neprídu na rad v ten deň a na druhý deň, keď sa očakáva hlavná časť diskusie o rozpočte, keď vystupujú skoro všetci zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí majú za kluby najviac čo povedať, tak pán minister, miesto toho, aby tu sedel a reagoval na nich, alebo ich aspoň počúval, tak ide do hotela Bôrik diskutovať s Robertom Ficom o tom, čo budú robiť v rámci konsolidácie v budúcnosti a ako budú bojovať proti daňovým únikom, ktoré do veľkej časti oni umožnili hanebnou novelou trestného zákona. A ja som si naozaj naivne myslel, že to tak vyšlo, že nejaké ekonomické médium alebo nejaká významná vedecká, ekonomická inštitúcia organizuje konferenciu a pán minister financií tam ide vysvetľovať prístup vlády. Ale nie. To si oni sami zorganizovali. Vládna koalícia vedela, kedy sa začne rokovať o štátnom rozpočte. Vedela, toto bude ten deň, keď má byť najintenzívnejšia diskusia a presne na ten deň si naplánovala konferenciu, ktorú organizoval úrad vlády, ministerstvo financií a finančná správa. Miesto toho, aby v parlamente bola diskusia o tom, čo vláda reálne navrhuje, čo presadila v tom treťom konsolidačnom balíčku, ...
=====
Skryt prepis