Videokanál poslanca

Navrhujem, aby predsedajúci nedal hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Michelka, Laššákovej k bodu 23, k návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 923, ktorý predložila pani poslankyňa Puškárová. Tento pozmeňujúci návrh nie je v súlade s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ide o zjavný prílepok, ide o novelu zákona o Matici slovenskej, ktorá nemá nič spoločné s návrhom novely zákona o odbornom vzdelávaní a teda v zmysle § 94 ods. 4 by nemal dať o ňom pán predsedajúci hlasovať.

Pán poslanec Krátky je dobré, že ste zopakovali ten podstatný problém toho to návrhu zákona o štátnom rozpočte a nakoniec problém všetkých návrhov a aj schválených rozpočtov s čias smeráckych vlád alebo teda vlád vedených SMER-om a ich koaličnými partnermi. Ten spočíva v tom, že nehospodária zodpovedne. V dobrých časoch rozhadzujú, v zlých časoch síce nemôžu až tak rozhadzovať ale aj tak sa správajú akoby tie zlé časy ani neboli. A keď už konsolidujú, tak presne tak ako ste povedali. Konsolidujú na strane príjmov. Nie na strane výdavkov. Nie je to reálne šetrenie. Je to zvyšovanie príjmov. Vyťahovanie viac peňazí z peňaženiek daňovníkov, z peňaženiek ľudí, z peňaženiek daňovníkov, z peňaženiek ľudí, z peňaženiek firiem, ktoré tu potom následne prenášajú na občanov tak či tak. A v tomto rozpočte ako prvý krát z tých troch rozpočtov štvrtej Ficovej vlády alebo troch alebo troch konsolidačných balíčkov prvý krát by malo prísť aj k šetreniu ale to šetrenie je nekonkrétne. To šetrenie je zväčša plošné. Nestoja za ním reformy, nestojí za nim zmena štruktúry verejnej správy, nestoja, nestojí to na zmene zákonov na adresnej sociálnej politike, na obmedzení rozhadzovania peňazí. Sú to len plošné škrty, ktoré nebudú mať dlhodobý efekt a o ich reálnosti, uskutočniteľnosti možno pochybovať.

Pán poslanec Sabo, to je tiež dôležitý moment, že pána premiéra sme tu nevideli, videli sme ho včera na tej PR akcii vo vládnom hoteli, ale do parlamentu neprišiel, neprišiel vystupovať, obhajovať rozpočet a ostatní ministri sem prišli, ale neprišli na to, aby diskutovali o svojich rozpočtových kapitolách. Poprosím pána poslanca Mažgúta, keď sa chce zapojiť do rozpravy, nech dá faktickú a nech tu nerozpráva pomimo, že mám problém so slovným spojením pre krista, no tak pre krista, to je aký problém. A teda, áno pán premiér Fico tu mal sedieť a mal tu prezentovať ten návrh, prečo tu nie? Prečo tu nie je minister financií Kamenický? Prečo chodia na PR akcie, ktoré sa konajú v deň, keď je hlavná časť rozpravy v parlamente o rozpočte. Má to prekryť rozpravu o rozpočte? A vôbec by nevadilo, keby v utorok bola, alebo teda v stredu bola konferencia na tú tému ktorá bola, ale keď to koalícia vedela, však ona má v rukách program schôdze, no tak mohli spraviť jednoducho to, že v stredu budú mať PR konferenciu, kde odprezentujú svoju predstavu o verejných financiách a trebárs vo štvrtok sa začne rozprava o rozpočte. To by sme im asi nemohli vyčítať. Bolo by viacej času na preštudovanie návrhu rozpočtu a oni by si odprezentovali čo by chceli a potom by si splnili svoju povinnosť a odprezentovali by návrh v parlamente a diskutovali by o tom návrhu v parlamente, obhajovali by ten návrh v parlamente, ale nie takto, že v jeden deň.

Ďakujem, kolegovi aj kolegyni za faktické poznámky. Je teda, je teda zaujímavé, že už teda nemáme tu ministra školstva, aby vysvetľoval rozpočet, ale máme tu teraz ministra zahraničných vecí a možno, že sa dočkáme časom aj, aj ministra financií. Včera sme tu mali ministra spravodlivosti. A teda pán minister Drucker dneska už zastupoval aj ministra zdravotníctva, aj ministra vnútra, aj ministra financií teraz, tak máme tu takých univerzálnych ministrov a to nie je zlé, že sú tu aj iní ministri. Ja si práve naopak, myslím, že by tu mala byť skoro celá vláda, že keď sa diskutuje o rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti, tak by tu mal byť aj minister spravodlivosti, ale mali by sa k tomu aj vyjadriť. Nie tu iba, iba ticho sedieť, lebo to potom, aký má zmysel, že jeden člen vlády je zastúpený iným členom vlády, keď ten člen vlády nereaguje a v tej zvláštnej PR akcii, ktorá včera prebehla, tvárila sa ako odborná konferencia, kde sedel minister financií Kamenický, miesto toho, aby sedel v parlamente a diskutoval s poslancami o svojom návrhu štátneho rozpočtu, tak presne ako povedal pán poslanec Hajko. Terčom nie sú reálni daňoví podvodníci, ktorí im otvorili brány predstavitelia súčasnej koalície tou novelou, ale malí živnostníci a ešte aj navyše, ďalším problémom sú vraj mimovládne organizácie. Jedno z tých opatrení, ktoré tam bolo je, že revízia, zdaňovanie neziskových organizácií, limitovať hodnotu prijatých darov, ktoré by nepodliehali zdaneniu, čiže vláda chce zdaňovať dary mimovládnym organizáciám? Keď sa ľudia skladajú napríklad na nákladné lieky, tak ešte z toho, z toho sa bude vybrať daň? To má vyriešiť naše verejné financie a problémy, ktoré majú?

...v tom rozpočte. Vedela, že toto bude ten deň, keď má byť najintenzívnejšia diskusia a presne na ten deň si naplánovala konferenciu, ktorú organizoval úrad vlády, ministerstvo financií a finančná správa. Namiesto toho, aby v parlamente bola diskusia o tom, čo vláda reálne navrhuje, čo presadila v tom treťom konsolidačnom balíčku, čo navrhuje v štátnom rozpočte, tak išli robiť PR akciu premiér Fico a minister Kamenický na vládnu akciu a neboli v parlamente a miesto toho, aby sme tu viedli dialóg, aby my sme vás kritizovali a vy sa vy nám oponovali a snažili sa presvedčiť verejnosť o tom, že ten váš návrh je dobrý, miesto toho ste išli viesť monológy do vládneho hotela. Takže považujem takýto prístup za úplne nehorázny, za pohŕdanie parlamentnou demokraciou a teda popri tých všetkých výhradách, ktoré je možné mať z vecnej stránky k návrhu štátneho rozpočtu, aj toto je vážny problém, lebo pohŕdanie parlamentnou demokraciou je rovnako vážny problém ako rozpočtová nezodpovednosť, ktorá tu táto vláda predvádza.

Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme už tretí deň o návrhu zákona o štátnom rozpočte a o návrhu verejnej správy. Väčšinou hovoria opoziční poslanci a poslankyne. To, čo tu ešte nezaznelo je, že schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte je samostatný legislatívny proces, ktorý je odlišný od iných zákonov. Je odlišný od iných zákonov napr. v tom že sa nekoná prvé čítanie, koná sa iba druhé a tretie čítanie. v prvom čítaní sa má hovoriť obvykle o tom, či taký zákon vôbec je potrebný, prečo je potrebný alebo prečo nie je potrebný. Keďže krajina potrebuje štátny rozpočet, tak prvé čítanie pri zákone o štátnom rozpočte sa nekoná, lebo sa automaticky predpokladá, že taký zákon by mal byť schválený. To, v akej podobe, o tom sa má rozhodovať v druhom a potom v treťom čítaní. Ale osobitný od schvaľovania iných návrhov zákonov alebo priprav iných návrhov zákonov je aj proces pred predložením návrhu zákona do parlamentu. Na rozdiel od iných zákonov nemôžu prísť s legislatívnou iniciatívou poslanci, ale iba vláda a k návrhu zákona o štátnom rozpočte sa nekoná medzirezortné pripomienkové konanie. Lebo zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy hovorí o tom, že na prípravu návrhu zákona o štátnom rozpočte sa nevzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon o tvorbe právnych predpisov a o zbierke zákonov a konkrétne tie jeho ustanovenia, ktoré sa týkajú medzirezortného pripomienkového konania. Neznamená to, že by sa návrh štátneho rozpočtu mal pripravovať a schvaľovať vo vláde spôsobom, akým to predviedol pán minister financií Kamenický tento rok.
Až do roku 2016 bolo v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovenie, podľa ktorého mal byť zverejnený návrh rozpočtu verejnej správy, teda v rátane zákona o štátnom rozpočte do 15. augusta kalendárneho roku predchádzajúceho. A vláda mala rozhodnúť o tom návrhu do 30. septembra a doručiť ho do parlamentu do 15. októbra. Čiže nejaká úprava legislatívneho procesu bola obsiahnutá v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. A aj tá predpokladala, že nepríde minister s rozpočtom pod pazuchou na vládu a následne o štyri dni bude o ňom rokovať parlament. Predpokladala, že medzi zverejnením toho prvého návrhu, ktorý nemusel byť tým návrhom, ktorý potom vláda schválila a posunula do parlamentu, ale mal ukazovať nejakú predstavu o tom, ako chce vláda, aby budúci rok boli nastavené verejné financie, má byť už 15. augusta. My sme 15. augusta sa nedozvedeli nič. Nevedeli sme nič. A do 30. septembra má byť schválený vo vláde. Nič také sme sa nedozvedeli a potom až do 15. augusta má byť predložené. Toto platilo, samozrejme, do roku 2016. V roku 2016 to tretia Ficova vláda presadila v parlamente zmenu a teda od roku 2017 už takéto ustanovenia neplatia. Napriek tomu sa v zásade dodržiavalo pravidlo, že medzi tým, ako je návrh zákona o štátnom rozpočte schválený vo vláde a ako príde do parlamentu, uplynie niekoľko týždňov. Obvykle je to tak jeden a pol mesiaca. Zopakujem to, čo som hovoril už v predchádzajúcom vystúpení, ale teda stručnejšie. V roku 2019 bol ten interval, tá doba medzi schválením návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vláde a začatím rokovania pléna Národnej rady 46 dní, v roku 2020 - 49 dní, v roku 2021 - 56 dní, v roku 2022 - 47 dní, v roku 2023 - 8 dní, v roku 2024 44 dní a tento rok sú to iba 4 dni. Z toho normálu vybočuje iba rok 2023, keď ale je fakt, že koncom septembra boli voľby, koncom októbra vznikla vláda, ktorá najprv musela spraviť svoje programové vyhlásenie, dostať dôveru, takže tam to skrátenie tej lehoty je úplne prirodzené, ale na 4 dni tento rok nie je žiadny vecný dôvod.
Podobne, ako v iných prípadoch, v prípadoch iných dôležitých zákonov, aj tu sme svedkami snahy obmedziť alebo sťažiť rozpravu. V iných prípadoch je to nadmerné a úplne neodôvodnené zneužívanie skrátených legislatívnych konaní, alebo ukončenie rozpravy, predčasné ukončenie rozpravy, prípadne vopred určenie, že rozprava potrvá najviac 12 hodín. Aj v iných volebných obdobiach sa dialo to, že sa skracovalo legislatívne konanie bez dôvodov, ale bolo to oveľa menej časté. Aj v iných volebných obdobiach sa dialo to, že bola obmedzená rozprava na 12 hodín, alebo bola predčasne ukončená, ale bolo to tak v prieme raz volebné obdobie. Pamätám si v období vlády Ivety Radičovej bola raz obmedzená rozprava na 12 hodín a v predchádzajúcom volebnom období bola predčasne ukončená rozprava, keď poslanec Mizík púšťal sirénu o druhej v noci v parlamente. Teraz prakticky na každej schôdzi a niekedy aj opakovane sa využije niektorý z týchto inštitútov na obmedzenie rozpravy. Tuto máme tie štyri dni, ktoré nie sú že technický detail, lebo veď o rozpočte sa má rokovať v parlamentných výboroch, tam majú poslanci dostať priestor, aby rozobrali jednotlivé kapitoly. No, ale keď v utorok ráno o pol deviatej máte ústavnoprávny výbor a máte na ňom rokovať o šiestich alebo siedmich kapitolách, ktoré patria do gescie toho výboru, no tak samozrejme, že koaliční poslanci sú nervózny, keď sa opoziční poslanci pýtajú, alebo diskutujú. To nie je plnohodnotná diskusia o štátnom rozpočte.
A posledná vec k procesu, ktorá teda zaujala, okrem toho, že koaliční poslanci sa nezapájajú do rozpravy, že zopár faktických a inak iba, myslím, dve vystúpenia v rozprave zo strany koaličných poslancov. Že minister povedal niečo na začiatku, keď uvádzal ten návrh a potom povie niečo v záverečnom slove, tak fakt nehorázna vec je, že naplánoval si pán minister Kamenický konferenciu o boji proti daňovým únikom práve na včerajší deň. V utorok poobede, podvečer začne rozprava o štátnom rozpočte, on natiahne svoje úvodné slovo, takže je zjavné, že ani všetky úvodné vystúpenia poslancov vystupujúcich za kluby neprídu na rad v ten deň a na druhý deň, keď sa očakáva hlavná časť diskusie o rozpočte, keď vystupujú skoro všetci zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí majú za kluby najviac čo povedať, tak pán minister, miesto toho, aby tu sedel a reagoval na nich, alebo ich aspoň počúval, tak ide do hotela Bôrik diskutovať s Robertom Ficom o tom, čo budú robiť v rámci konsolidácie v budúcnosti a ako budú bojovať proti daňovým únikom, ktoré do veľkej časti oni umožnili hanebnou novelou trestného zákona. A ja som si naozaj naivne myslel, že to tak vyšlo, že nejaké ekonomické médium alebo nejaká významná vedecká, ekonomická inštitúcia organizuje konferenciu a pán minister financií tam ide vysvetľovať prístup vlády. Ale nie. To si oni sami zorganizovali. Vládna koalícia vedela, kedy sa začne rokovať o štátnom rozpočte. Vedela, toto bude ten deň, keď má byť najintenzívnejšia diskusia a presne na ten deň si naplánovala konferenciu, ktorú organizoval úrad vlády, ministerstvo financií a finančná správa. Miesto toho, aby v parlamente bola diskusia o tom, čo vláda reálne navrhuje, čo presadila v tom treťom konsolidačnom balíčku, ...
=====

Ďakujem, pán minister školstva. Keby tu bol pán minister vnútra, tak by som mu položil doplňujúcu otázku, že ako by reagoval na to, lebo nereagoval na to, na tú skutočnosť, že prokuratúra mala iný názor, pán generálny prokurátor podal protest, ministerstvo protestu nevyhovelo a teraz podáva alebo už podal generálny prokurátor správnu žalobu na Správny súd v Bratislave. Čiže Generálna prokuratúra má na túto vec očividne iný názor a ja som sa teda nedozvedel z tej odpovede, že aké sú argumenty ministerstva vnútra a prečo sa Generálna prokuratúra mýli. No ale keďže ste tu ako minister školstva, tak predsa len by som využil tú možnosť a položil vám doplňujúcu otázku, že podľa vášho názoru ak by napr. na strednej škole zastupoval svojich kolegov celý deň učiteľ, ktorý nemá na dané predmety alebo na dané vzdelávacie oblasti odbornosť a vyučoval by celý čas napriek tomu odborne alebo nie dostatočne odborne, že či by ste povedali, že taký spôsob výuky je v poriadku alebo je tam nejaký problém. Lebo presne takýmto spôsobom vláda pristupuje k hodine otázok, keď za každú vládnu stranu sem príde jeden minister a odpovedá za druhých. To má potom aký význam, že vy tu niečo prečítate, to potom môžte písomne odovzdať vypracované stanovisko, lebo aký má zmysel, aby som ja vám kládol doplňujúce otázky k veci, ktorá sa netýka vášho rezortu, ale o ktorej očividne nemáte dostatok informácií. To je ako keby sa ministra pôdohospodárstva niekto pýtal na otázky týkajúce sa vašich školských zákonov, tiež by mu asi nevedel odpovedať.

Pán poslanec Kišš, ja podobne ako pán poslanec Viskupič by som sa chcel dotknúť tej včerajšej konferencie o boji proti daňovým únikom. Na rozdiel od kolegu Viskupiča si myslím, že je úplne v poriadku, ak sa taká konferencia koná aj teraz, však na boj proti daňovým únikom nie je nikdy neskoro, akurát je zarážajúce, že sa konala zrovna včera. Lebo priznám sa, že ja som asi nedával pozor, keď prvýkrát zaznela tá informácia, že tu pán minister nebude v stredu, tak ja som myslel, že ide na nejakú odbornú konferenciu, ktorú nejaké významné ekonomické médium alebo nejaká ekonomická inštitúcia organizuje a teda ide tam povedať pár slov, ale veď to bola vládna konferencia, to bolo v hoteli Bôrik, prezentoval to úrad vlády, vystupoval tam premiér Fico, minister Kamenický, šéf daňovej správy. Prečo včera? Veď rok dopredu bolo známe, kedy bude schôdza, schôdza Národnej rady, ja neviem, možno sa teda mýlim, pán minister krúti hlavou, rok dopredu sa vedelo, kedy bude schôdza Národnej rady, vedelo sa dostatočne dopredu, alebo koalícia aspoň vedela, že na nej bude chcieť rokovať o rozpočte, koalícia si zostavila program, dala rozpočet ako štvrtý bod programu, takže bolo jasné, že niekedy v utorok poobede príde na rad, príde na rad návrh štátneho rozpočtu, poobede alebo podvečer, a na ďalší deň tu minister prvú polku dňa alebo koľko, koľko nebol, pričom bolo jasné, že práve vtedy budú vystupovať zástupcovia klubov vrátane opozičných a práve vtedy by sa žiadalo, aby tu bol aj pán minister, možno pán premiér, mali diskutovať predsa v parlamente, mali tu to odprezentovať, prečo to išli prezentovať do hotela Bôrik, nie do parlamentu?

Pán poslanec Hajko, ten prístup ku kultúre, na ktorý ste poukázali vo svojom vystúpení je asi odrazom takého širšieho nastavenia tejto vládnej koalície a teda hovorili ste o tom, že vláda nemá žiadnu snahu nastaviť systém tak, aby do kultúry prišlo viacej zdrojov aj odinakadiaľ ako z verejných prostriedkov, tak to je v zásade ich spôsob uvažovania, lebo v podstate oni uvažujú iba cez štát a iné subjekty sú pre nich buď teda zdrojom financií, že ich môžu zdaňovať, príp. že tie iné subjekty miesto nich niečo robia, tak takýmto spôsobom uvažujú. A zaujalo ma aj teda to vaše konštatovanie o plošnosti tých úsporných opatrení, lebo tak viackrát už sme viacerí aj upozorňovali na to, že kým tie konsolidačné opatrenia na strane príjmov sú konkrétne, spočívajú vo zvýšení daní, v minulosti v zavádzaní nových daní, v zvyšovaní daňových sadzieb, alebo v zmene parametrov, tak tie úsporné opatrenia sú naozaj iba všeobecné, ale ako ste povedali plošné, teda nejak sa podelilo, že kto má koľko ušetriť, ale nie je za tým žiadna predstava, nie sú za tým žiadne reformy, nie je za tým predstava, že povedzme tieto činnosti by štát nemusel vykonávať vôbec. Tieto činnosti by mohol vykonávať úplne iným spôsobom a od toho by sa malo odvíjať, že zruší sa nejaký úrad, zredukujú sa nejaké súčasti inštitúcií a na niečo treba menej peňazí, nie, aj toto sú schopní robiť iba plošne.

Pán poslanec Viskupič hovoril si o tom, že tento rozpočet nasmeruje Slovensko na cestu k úpadku, na cestu k schudobneniu a je to presne tak, ale to je to, čo rozpočty pripravované, predkladané a schvaľované vládnou koalíciou alebo vládnymi koalíciami a vládami na čele so SMER-om robia so Slovenskom dlhodobo. Samozrejme, že v dobrých časoch sa to až tak neprejavuje, lebo efekt tých dobrých časov je silnejší ako efekt zlých rozpočtov, ale, ale tie dobré časy nikdy nie sú na trvalo. Po dobrých časoch vždy príde nejaká kríza, vždy prídu nejaké problémy a vzhľadom na to ako je dnes svet usporiadaný a nastavený, tak tie problémy vyžadujú aj nejaký finančný vklad zo strany štátu, premietnu sa do zvýšených nákladov štátu a keď na to krajina nie je pripravená, tak tie dopady kríz sú oveľa silnejšie a oveľa závažnejšie ako v prípade krajín, ktoré na krízy pripravené sú a ktoré sa zodpovedne na ne pripravujú aj v dobrých časoch a v zlých časoch je potrebné, potrebné tie krízy zvládať a nie je možné ich zvládať iba tým, že sa donekonečna bude od ľudí ťahať viacej peňazí, že ľudia budú platiť stále viac a viac štátu a štát sa bude tváriť, že tým vlastne konsoliduje verejné financie, lebo to je cesta do Grécka a Grécko muselo robiť reformy, ale robilo ich až vtedy, keď v podstate skrachovalo. My ešte máme šancu začať s reformami a so zodpovednou politikou skôr.