Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o hazarde a možno za iných okolností by to mohla byť zaujímavá a zmysluplná diskusia. Lepšia ako o korupčných kauzách, lepšia ako o omilosťovaní korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, lepšia ako o hmyze v potravinách a lepšia ako o účelovom ovládnutí umeleckých fondov vládnou mocou, lepšia ako o dvoch pohlaviach v ústave, lebo toto je téma, ktorá je zmysluplná, ktorá, na ktorú môžme mať úplne legitímne rôzne názory a možno viac akcentovať napríklad slobodu podnikania alebo možno viacej akcentovať ochranu ľudí pred škodlivými následkami v podobe závislostí spôsobených hazardom alebo súvisiacich s hazardom a nájdete si tam nie účelové, ale aj legitímne argumenty v prospech jedného alebo druhého názoru. Bohužiaľ, táto diskusia zmysluplná nie je. Zmysluplná nie je predovšetkým preto, že je účelová, alebo teda dôvody pretláčania tejto zmeny sú účelové, sú za nimi nejaké záujmy, o ktorých môžme tušiť, ale nevieme presne ešte, ešte aké, a problém je aj proces, a akým spôsobom sa o tomto návrhu zákona rokuje, ako sa kriví legislatívny proces a to vlastne jedno s druhým súvisí, lebo obvykle keď ide o pretláčanie nejakých účelových vecí, ktoré sú v záujme niekoho, tak je v jeho záujme aj, aby sa skrátila diskusia, aby sa nerešpektovali normálne pravidlá legislatívneho procesu, aby sa nemohli vyjadriť dotknutí aktéri, ako sme to videli pri mnohých dôležitých návrhoch zákonoch, naposledy pri konsolidačnom balíčku snáď.
Opäť tu máme návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý je bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými aktérmi, ktorý je predkladaný bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania alebo teda bez akéhokoľvek medzirezortného pripomienkového konania, cez skrátené legislatívne konanie a dokonca aj cez skracovanie toho skráteného legislatívneho konania. V tom ste naozaj že experti, že inde keď sa skracuje legislatívne konanie, tak sa aspoň neskracuje rozprava o ňom. Ale vy nielenže skrátite legislatívne konanie, hoci na to nie sú žiadne, žiadne dôvody, ale skracujete aj rozpravu. Dôvodom majú byť hroziace hospodárske škody, aby sa skrátila, skrátilo legislatívne konanie, ale podľa doložky nevieme ani, že aké škody by to spôsobilo a či by to nejaké škody spôsobilo. Uťali ste diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že bolo ešte niekoľko desiatok poslancov do tej rozpravy v ústnej časti, časti prihlásených a potom ste obmedzili prvé čítanie na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach dnešného parlamentu, kde diskutuje iba opozícia, znamená necelých šesť hodín, a ešte ani to nestačilo, ešte ste aj schválili, že sa bude rokovať aj po ôsmej hodine, čiže možno niekedy pre pol nocou táto rozprava, rozprava skoční. Nie v normálnom čase, ale tak sa ponáhľate, že aj v noci. A pokojne by som sa s vami stavil, že to tak bude aj v druhom čítaní, že o jedenástej si odhlasujete, že zákon postúpi do druhého čítania, výbory budú mať hodinu, hodinu na to počas obednej prestávky, aby o tomto návrhu zákona, zákona rokovali, nie viac, a potom po hodine otázok a interpeláciách začne, začne rozprava v druhom čítaní. Kto sa so mnou staví, že opäť to obmedzíte na dvanásť hodín a opäť poviete, že sa ide až do, až do prerokovania, prerokovania veci?
Čiže áno, krivenie legislatívneho procesu, na aké sme zvyknutí u tejto vládnej koalície, začali ste tým pri, pri, už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri tej nešťastnej novele Trestného zákona, pokračujete v ňom prakticky na každej schôdzi. Naozaj toľko skracovaní bez akéhokoľvek dôvodu nebolo v žiadnom predchádzajúcom volebnom období a skracovaní rozpravy už vôbec nie. To sa dialo tak raz za volebné obdobie, teraz sa to deje prakticky na každej schôdzi, že ukončíte rozpravu predčasne hlasovaním, alebo vopred obmedzíte dĺžku rozpravy.
Čo sa týka obsahu. Chcem sa venovať jednému aspektu toho návrhu novely, ktorý je podľa môjho názoru podstatný a najdôležitejší a ktorý umožňuje štátu získať licencie na hazard alebo teda na kasína a možnosť prevádzkovať kasína aj v prípade, že ich obec zakázala. Pod heslom hrať zodpovedne. Ale mňa by, pán minister, naozaj zaujímalo, že v čom tie negatívne dôsledky závislosti spôsobených závislosťou na hazarde, všetky tie problémy, ktoré to spôsobuje jednotlivcom aj rodinám, sú menšie, keď je to kasíno štátne v porovnaní s tým, keď je to kasíno súkromné, alebo tá herňa štátna v porovnaní s tou, s tou herňou súkromnou. Že keď niekto hrá v štátnom kasíne, tak menej pravdepodobne sa uňho vybuduje závislosť? A keď sa uňho vybuduje závislosť na štátnom kasíne a štátnom hazarde, tak to bude nejaká lepšia závislosť ako závislosť získaná v súkromných herniach a na súkromnom hazarde? Neviem, neviem. Ten argument som nepočul a neporozumel som mu, v čom, ak vnímame, že hazard je rizikový, že spôsobuje závislosť, že je s ním spojených kopu negatívnych dôsledkov, v čom tie negatívne dôsledky sú menej závažné, ak vzniknú v dôsledku štátom prevádzkovaného hazardu v porovnaní s hazardom zo súkromných herní.
Mal som taký pocit déja vu, keď som počúval o boji proti čiernemu hazardu a ako ide sa postihovať čierny online hazard. Toto som počúval aj na komunálnej úrovni, keď sa rokovalo o zákaze hazardu v Bratislave, zrovna vtedy sa to vyťahovalo ako argument, prečo nezakázať herne a nezakázať hazard na území Bratislavy. Ale pocit déja vu som mal aj v súvislosti s novelou Trestného zákona, s tou veľkou novelou trestného zákona pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, kde sa tiež argumentovalo tým, že sa ide zavádzať restoratívna justícia, že sa ide humanizovať väzenstvo a podobné argumenty. Akurát, že tá novela, ktorá pomohla konkrétnym ľuďom blízkym vládnej koalícii, dúfam, že nebudem vyvedený zo sály alebo vykázaný zo sály za to, že som si toto dovolil povedať, tá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní a hneď. Ale tá restoratívna justícia, tá ešte celkom schválená nie je. Až teraz sa schvaľujú niektoré zákony, ktoré reálne majú pomôcť vytvoriť restoratívnu justíciu. Probačných a mediačných úradníkov stále nie je dosť, stále nie sú odstránené tie negatívne dôsledky súvisiace s kriminalitou, ktorá sa rozšírila a zvýšila v dôsledku úprav v Trestnom zákone. Na to je čas, to sa bude robiť potom. Podobne tuto boj proti čiernemu hazardu, potom raz, možno niekedy, teraz si ide štát robiť biznis, biznis s kasínami.
A teda je to naozaj otázka, že keď je to také výnosné a keď to štátu pomôže, že či by štát sa nemal venovať aj iným biznisom s vecami, o ktorých vieme, že sú zdraviu škodlivé alebo problematické z hľadiska zdravia, ako je tabak alebo alkohol. Teraz začneme vytvárať štátne firmy na produkciu alkoholu a tabakových výrobkov, lebo tak možno že by z toho boli tiež zaujímavé príjmy. Už teda o drogách a prostitúcii ani nehovorím.
Zaujala ma aj tá téza, že štát bude mať z toho viac. A ako by tí, ktorí kritizujú túto úpravu, hoci ju kritizujú z dôvodov, že umožňuje obchádzať regulácie a zákazy, ktoré si stanovia sami obce, ako by tí vlastne konali v záujme nejakých súkromných lobistov. Ale veď to je nezmysel. Keď bude štát prevádzkovať kasína, no tak mi nehorte, že štátni úradníci budú prevádzkovať tie kasína. Však jasné, že tam budú na to nacucnuté nejaké súkromné firmy a vďaka nejakým neprehľadným tokom možno odtiaľ odsajú viacej zdrojov ako keby to prevádzkovali súkromné firmy a platili by z toho dane, vyššie dane. A budú z toho profitovať najmä tie firmy, o ktorých sa bude rozhodovať politicky. Nebude sa o tom rozhodovať ekonomicky, čo je v záujme tej firmy, ale politickí nominanti budú o tom rozhodovať. A veď my, čo nie sme už najmladší, si pamätáme obdobie mečiarizmu, pamätáme si, ako fungovali štátne banky a do akého krachu ich doviedli politickí nominanti, ako fungovali štátne energetické firmy. A teda nebolo to tak, že by štát na tom bohvie ako profitoval. Naopak, zadlžili sa a profitovali na tom práve tie firmy, ktoré boli na to nacucnuté a vďaka politickým konexiám z toho ťažili. A takto to pokojne môže byť aj pri tých štátnych kasínach. To je jeden aspekt, že či má o tom rozhodovať štát.
Druhý aspekt je, či štát, v tomto prípade parlament, má alebo nemá rešpektovať vôľu obcí, ktorá je vyjadrená vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí, ktoré zakazujú hazard. Keď štát dal obciam právo takéto všeobecne záväzné nariadenia schvaľovať, a teraz im ich de facto vezme, lebo keď tú licenciu prevezme štátna firma, tak ten zákaz sa na ňu nebude vzťahovať. Chcel by som sa podeliť s jednou osobnou spomienkou. V roku 2017 som bol poslancom Mestského zastupiteľstva Bratislavy a schvaľovali sme všeobecne záväzné nariadenie o úplnom zákaze hazardu na území Bratislavy. Padali tam inak veľmi podobné argumenty, ako tu som občas počul aj zo strany pána ministra a obhajcov tejto úpravy o zodpovednom hazarde, o tom, že však ale keď to úplne zakážete, tak tým vytvoríte priestor pre čierny hazard. To je normálne opäť som mal pocit déja vu ako z jedného manuálu. Ale taký tlak, ako bol vtedy vytvorený, ja si nepamätám vlastne pri žiadnom inom hlasovaní, bola tam veľmi tesná väčšina potrebná na schválenie všeobecne záväzného nariadenia. A ja som bol vtedy v tom čase aj mestským, aj parlamentným poslancom, musel som pobehovať medzi zastupiteľstvom a parlamentom. Nikdy s tým nikto nemal problém. Vyberal som si, čo je dôležité, chodil som na hlasovania do parlamentu, chodil som na dôležité veci do parlamentu, inakšie som v deň rokovania mestského zastupiteľstva, keď to vyšlo na deň rokovania parlamentu, sedel na mestskom zastupiteľstve, lebo tam sa hlasuje po prerokovaní každého bodu. Jediný raz, keď s tým mal niekto problém, boli poslanci, ktorí boli proti zákazu hazardu a ktorí ma doslova vyháňali, že mám odísť, že mám ísť do parlamentu, veď ako rokuje, rokuje parlament. A teda nešiel som a to bolo, myslím, že v tom volebnom období jediné hlasovanie v parlamente, jeden z tých dvoch hlasovacích termínov, na ktorom som sa nezúčastnil, lebo bolo to veľmi tesné, lebo nakoniec to všeobecne záväzné nariadenie prešlo o jeden hlas. A tie argumenty, prečo nezakázať hazard, boli vtedy veľmi podobné ako tie argumenty, ktoré tu zaznievajú dnes od obhajcov vládneho návrhu, a tlak bol tiež podobný. A myslím si, že nemá o všetkom rozhodovať štát. Mali by sme počúvať obce, mali by sme dať obciam možnosť vyjadriť sa.
Tu si dovolím upozorniť na to, že ani v predkladacej správe na rokovanie vlády, ani v dôvodovej správe nie je zmienka o súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, pričom tento návrh sa jednoznačne týka samospráv a ich právomocí. A legislatívne pravidlá vlády sa menili na základe požiadavky súčasnej vládnej koalície, ktorá chcela, aby návrhy zákonov, ktoré sa týkajú pôsobnosti územnej samosprávy, mali vyjadrenie predkladateľa ohľadom súladu s Európskou chartou miestnej samosprávy. A preto tak je to stanovené v legislatívnych pravidlách vlády, ktoré ale nie je potrebné, potrebné rešpektovať, keď ide o takto dôležitú vec, ktorá je aj predmetom záujmu samosprávy. Svedčí o tom napríklad aj vyjadrenie Únie miest Slovenska, ktoré sa obrátilo na predsedu Národnej rady Richarda Rašiho v súvislosti s touto novelou. Uvádzajú, že predmetná novela bola pripravená bez riadneho legislatívneho procesu, čím poškodzuje práva samospráv, keďže umožňuje obchádzať ich platné rozhodnutia o zákaze hazardu. Navrhujú úpravu, ktorá by možnosť takéhoto obchádzania vylúčila, a teda ak obec prijala všeobecne záväzne nariadenie, nie je možné rozhodnúť o udelení súhlasu s prevzatím individuálnej licencie. Cieľom tej úpravy by malo byť zabezpečiť, aby v mestách, kde bol hazard zakázaný, nebolo možné prevziaľ licenciu na jeho prevádzkovanie prostredníctvom iného procesu.
Čiže summa summarum, pokrivený legislatívny proces bez diskusie s verejnosťou, bez možnosti dotknutých subjektov vyjadriť sa, bez zohľadnenia ich pripomienok, škodlivý návrh, porušenie pravidiel pri jeho presadzovaní a zároveň nedôvera voči obciam, nedôvera voči tomu, že ľudia si v obciach dokážu zvoliť zástupcov, ktorí riadia ich veci a rozhodujú o ich veci.
Takže takýto návrh zákona nemôžeme podporiť a budeme hlasovať proti nemu.
Ďakujem.
