Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Stohlová, samozrejme, že nie sú žiadne zákonom predpokladané dôvody na skrátené legislatívne konanie. V tom návrhu ani čiarka nie je taká, že by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie a okrem toho čo ste povedali, že teda pán minister čaká a bol ten návrh zaradený ako posledný z vládnych návrhov zákonov a nechal sa predbehnúť pánom ministrom Huliakom, ktorý neskôr prišiel s návrhom na skrátené legislatívne konanie, tak by som doplnil, že navrhovaná účinnosť je 1. januára 2026. Čiže to nie je ako v prípade toho hazardu, kde sa ponáhľajú tak, že najneskôr zajtra to už musia mať schválené, tam to môže byť schválené budúci týždeň, tam to môže byť pokojne schválené aj na ďalšej schôdzi, aj keby tie dôvody na skrátené legislatívne konanie existovali. Ale dôvody na skrátené legislatívne konanie neexistujú, je to iba snaha vyhnúť sa normálnemu legislatívnemu procesu, v rámci ktorého by sa mohli vyjadriť všetky zainteresované inštitúcie vrátane samospráv, lebo jedna z tých organizácií, ktorá kritizovala ten návrh, je aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré hovorí, upozorňuje, že bol návrh predložený bez predchádzajúcej diskusie a jeho obsah môže viesť k faktickému zoštátneniu systému triedeného zberu odpadov. Členovia sekcie sú znepokojení tým, že tento krok môže negatívne ovplyvniť financovanie triedeného zberu a zvýšiť finančné zaťaženie samospráv, pričom pán minister hovoril, že samosprávam to bude vyhovovať a samosprávy to kritizujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o hazarde a možno za iných okolností by to mohla byť zaujímavá a zmysluplná diskusia. Lepšia ako o korupčných kauzách, lepšia ako o omilosťovaní korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, lepšia ako o hmyze v potravinách a lepšia ako o účelovom ovládnutí umeleckých fondov vládnou mocou, lepšia ako o dvoch pohlaviach v ústave, lebo toto je téma, ktorá je zmysluplná, ktorá, na ktorú môžme mať úplne legitímne rôzne názory a možno viac akcentovať napríklad slobodu podnikania alebo možno viacej akcentovať ochranu ľudí pred škodlivými následkami v podobe závislostí spôsobených hazardom alebo súvisiacich s hazardom a nájdete si tam nie účelové, ale aj legitímne argumenty v prospech jedného alebo druhého názoru. Bohužiaľ, táto diskusia zmysluplná nie je. Zmysluplná nie je predovšetkým preto, že je účelová, alebo teda dôvody pretláčania tejto zmeny sú účelové, sú za nimi nejaké záujmy, o ktorých môžme tušiť, ale nevieme presne ešte, ešte aké, a problém je aj proces, a akým spôsobom sa o tomto návrhu zákona rokuje, ako sa kriví legislatívny proces a to vlastne jedno s druhým súvisí, lebo obvykle keď ide o pretláčanie nejakých účelových vecí, ktoré sú v záujme niekoho, tak je v jeho záujme aj, aby sa skrátila diskusia, aby sa nerešpektovali normálne pravidlá legislatívneho procesu, aby sa nemohli vyjadriť dotknutí aktéri, ako sme to videli pri mnohých dôležitých návrhoch zákonoch, naposledy pri konsolidačnom balíčku snáď.
Opäť tu máme návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý je bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými aktérmi, ktorý je predkladaný bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania alebo teda bez akéhokoľvek medzirezortného pripomienkového konania, cez skrátené legislatívne konanie a dokonca aj cez skracovanie toho skráteného legislatívneho konania. V tom ste naozaj že experti, že inde keď sa skracuje legislatívne konanie, tak sa aspoň neskracuje rozprava o ňom. Ale vy nielenže skrátite legislatívne konanie, hoci na to nie sú žiadne, žiadne dôvody, ale skracujete aj rozpravu. Dôvodom majú byť hroziace hospodárske škody, aby sa skrátila, skrátilo legislatívne konanie, ale podľa doložky nevieme ani, že aké škody by to spôsobilo a či by to nejaké škody spôsobilo. Uťali ste diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že bolo ešte niekoľko desiatok poslancov do tej rozpravy v ústnej časti, časti prihlásených a potom ste obmedzili prvé čítanie na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach dnešného parlamentu, kde diskutuje iba opozícia, znamená necelých šesť hodín, a ešte ani to nestačilo, ešte ste aj schválili, že sa bude rokovať aj po ôsmej hodine, čiže možno niekedy pre pol nocou táto rozprava, rozprava skoční. Nie v normálnom čase, ale tak sa ponáhľate, že aj v noci. A pokojne by som sa s vami stavil, že to tak bude aj v druhom čítaní, že o jedenástej si odhlasujete, že zákon postúpi do druhého čítania, výbory budú mať hodinu, hodinu na to počas obednej prestávky, aby o tomto návrhu zákona, zákona rokovali, nie viac, a potom po hodine otázok a interpeláciách začne, začne rozprava v druhom čítaní. Kto sa so mnou staví, že opäť to obmedzíte na dvanásť hodín a opäť poviete, že sa ide až do, až do prerokovania, prerokovania veci?
Čiže áno, krivenie legislatívneho procesu, na aké sme zvyknutí u tejto vládnej koalície, začali ste tým pri, pri, už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri tej nešťastnej novele Trestného zákona, pokračujete v ňom prakticky na každej schôdzi. Naozaj toľko skracovaní bez akéhokoľvek dôvodu nebolo v žiadnom predchádzajúcom volebnom období a skracovaní rozpravy už vôbec nie. To sa dialo tak raz za volebné obdobie, teraz sa to deje prakticky na každej schôdzi, že ukončíte rozpravu predčasne hlasovaním, alebo vopred obmedzíte dĺžku rozpravy.
Čo sa týka obsahu. Chcem sa venovať jednému aspektu toho návrhu novely, ktorý je podľa môjho názoru podstatný a najdôležitejší a ktorý umožňuje štátu získať licencie na hazard alebo teda na kasína a možnosť prevádzkovať kasína aj v prípade, že ich obec zakázala. Pod heslom hrať zodpovedne. Ale mňa by, pán minister, naozaj zaujímalo, že v čom tie negatívne dôsledky závislosti spôsobených závislosťou na hazarde, všetky tie problémy, ktoré to spôsobuje jednotlivcom aj rodinám, sú menšie, keď je to kasíno štátne v porovnaní s tým, keď je to kasíno súkromné, alebo tá herňa štátna v porovnaní s tou, s tou herňou súkromnou. Že keď niekto hrá v štátnom kasíne, tak menej pravdepodobne sa uňho vybuduje závislosť? A keď sa uňho vybuduje závislosť na štátnom kasíne a štátnom hazarde, tak to bude nejaká lepšia závislosť ako závislosť získaná v súkromných herniach a na súkromnom hazarde? Neviem, neviem. Ten argument som nepočul a neporozumel som mu, v čom, ak vnímame, že hazard je rizikový, že spôsobuje závislosť, že je s ním spojených kopu negatívnych dôsledkov, v čom tie negatívne dôsledky sú menej závažné, ak vzniknú v dôsledku štátom prevádzkovaného hazardu v porovnaní s hazardom zo súkromných herní.
Mal som taký pocit déja vu, keď som počúval o boji proti čiernemu hazardu a ako ide sa postihovať čierny online hazard. Toto som počúval aj na komunálnej úrovni, keď sa rokovalo o zákaze hazardu v Bratislave, zrovna vtedy sa to vyťahovalo ako argument, prečo nezakázať herne a nezakázať hazard na území Bratislavy. Ale pocit déja vu som mal aj v súvislosti s novelou Trestného zákona, s tou veľkou novelou trestného zákona pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, kde sa tiež argumentovalo tým, že sa ide zavádzať restoratívna justícia, že sa ide humanizovať väzenstvo a podobné argumenty. Akurát, že tá novela, ktorá pomohla konkrétnym ľuďom blízkym vládnej koalícii, dúfam, že nebudem vyvedený zo sály alebo vykázaný zo sály za to, že som si toto dovolil povedať, tá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní a hneď. Ale tá restoratívna justícia, tá ešte celkom schválená nie je. Až teraz sa schvaľujú niektoré zákony, ktoré reálne majú pomôcť vytvoriť restoratívnu justíciu. Probačných a mediačných úradníkov stále nie je dosť, stále nie sú odstránené tie negatívne dôsledky súvisiace s kriminalitou, ktorá sa rozšírila a zvýšila v dôsledku úprav v Trestnom zákone. Na to je čas, to sa bude robiť potom. Podobne tuto boj proti čiernemu hazardu, potom raz, možno niekedy, teraz si ide štát robiť biznis, biznis s kasínami.
A teda je to naozaj otázka, že keď je to také výnosné a keď to štátu pomôže, že či by štát sa nemal venovať aj iným biznisom s vecami, o ktorých vieme, že sú zdraviu škodlivé alebo problematické z hľadiska zdravia, ako je tabak alebo alkohol. Teraz začneme vytvárať štátne firmy na produkciu alkoholu a tabakových výrobkov, lebo tak možno že by z toho boli tiež zaujímavé príjmy. Už teda o drogách a prostitúcii ani nehovorím.
Zaujala ma aj tá téza, že štát bude mať z toho viac. A ako by tí, ktorí kritizujú túto úpravu, hoci ju kritizujú z dôvodov, že umožňuje obchádzať regulácie a zákazy, ktoré si stanovia sami obce, ako by tí vlastne konali v záujme nejakých súkromných lobistov. Ale veď to je nezmysel. Keď bude štát prevádzkovať kasína, no tak mi nehorte, že štátni úradníci budú prevádzkovať tie kasína. Však jasné, že tam budú na to nacucnuté nejaké súkromné firmy a vďaka nejakým neprehľadným tokom možno odtiaľ odsajú viacej zdrojov ako keby to prevádzkovali súkromné firmy a platili by z toho dane, vyššie dane. A budú z toho profitovať najmä tie firmy, o ktorých sa bude rozhodovať politicky. Nebude sa o tom rozhodovať ekonomicky, čo je v záujme tej firmy, ale politickí nominanti budú o tom rozhodovať. A veď my, čo nie sme už najmladší, si pamätáme obdobie mečiarizmu, pamätáme si, ako fungovali štátne banky a do akého krachu ich doviedli politickí nominanti, ako fungovali štátne energetické firmy. A teda nebolo to tak, že by štát na tom bohvie ako profitoval. Naopak, zadlžili sa a profitovali na tom práve tie firmy, ktoré boli na to nacucnuté a vďaka politickým konexiám z toho ťažili. A takto to pokojne môže byť aj pri tých štátnych kasínach. To je jeden aspekt, že či má o tom rozhodovať štát.
Druhý aspekt je, či štát, v tomto prípade parlament, má alebo nemá rešpektovať vôľu obcí, ktorá je vyjadrená vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí, ktoré zakazujú hazard. Keď štát dal obciam právo takéto všeobecne záväzné nariadenia schvaľovať, a teraz im ich de facto vezme, lebo keď tú licenciu prevezme štátna firma, tak ten zákaz sa na ňu nebude vzťahovať. Chcel by som sa podeliť s jednou osobnou spomienkou. V roku 2017 som bol poslancom Mestského zastupiteľstva Bratislavy a schvaľovali sme všeobecne záväzné nariadenie o úplnom zákaze hazardu na území Bratislavy. Padali tam inak veľmi podobné argumenty, ako tu som občas počul aj zo strany pána ministra a obhajcov tejto úpravy o zodpovednom hazarde, o tom, že však ale keď to úplne zakážete, tak tým vytvoríte priestor pre čierny hazard. To je normálne opäť som mal pocit déja vu ako z jedného manuálu. Ale taký tlak, ako bol vtedy vytvorený, ja si nepamätám vlastne pri žiadnom inom hlasovaní, bola tam veľmi tesná väčšina potrebná na schválenie všeobecne záväzného nariadenia. A ja som bol vtedy v tom čase aj mestským, aj parlamentným poslancom, musel som pobehovať medzi zastupiteľstvom a parlamentom. Nikdy s tým nikto nemal problém. Vyberal som si, čo je dôležité, chodil som na hlasovania do parlamentu, chodil som na dôležité veci do parlamentu, inakšie som v deň rokovania mestského zastupiteľstva, keď to vyšlo na deň rokovania parlamentu, sedel na mestskom zastupiteľstve, lebo tam sa hlasuje po prerokovaní každého bodu. Jediný raz, keď s tým mal niekto problém, boli poslanci, ktorí boli proti zákazu hazardu a ktorí ma doslova vyháňali, že mám odísť, že mám ísť do parlamentu, veď ako rokuje, rokuje parlament. A teda nešiel som a to bolo, myslím, že v tom volebnom období jediné hlasovanie v parlamente, jeden z tých dvoch hlasovacích termínov, na ktorom som sa nezúčastnil, lebo bolo to veľmi tesné, lebo nakoniec to všeobecne záväzné nariadenie prešlo o jeden hlas. A tie argumenty, prečo nezakázať hazard, boli vtedy veľmi podobné ako tie argumenty, ktoré tu zaznievajú dnes od obhajcov vládneho návrhu, a tlak bol tiež podobný. A myslím si, že nemá o všetkom rozhodovať štát. Mali by sme počúvať obce, mali by sme dať obciam možnosť vyjadriť sa.
Tu si dovolím upozorniť na to, že ani v predkladacej správe na rokovanie vlády, ani v dôvodovej správe nie je zmienka o súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, pričom tento návrh sa jednoznačne týka samospráv a ich právomocí. A legislatívne pravidlá vlády sa menili na základe požiadavky súčasnej vládnej koalície, ktorá chcela, aby návrhy zákonov, ktoré sa týkajú pôsobnosti územnej samosprávy, mali vyjadrenie predkladateľa ohľadom súladu s Európskou chartou miestnej samosprávy. A preto tak je to stanovené v legislatívnych pravidlách vlády, ktoré ale nie je potrebné, potrebné rešpektovať, keď ide o takto dôležitú vec, ktorá je aj predmetom záujmu samosprávy. Svedčí o tom napríklad aj vyjadrenie Únie miest Slovenska, ktoré sa obrátilo na predsedu Národnej rady Richarda Rašiho v súvislosti s touto novelou. Uvádzajú, že predmetná novela bola pripravená bez riadneho legislatívneho procesu, čím poškodzuje práva samospráv, keďže umožňuje obchádzať ich platné rozhodnutia o zákaze hazardu. Navrhujú úpravu, ktorá by možnosť takéhoto obchádzania vylúčila, a teda ak obec prijala všeobecne záväzne nariadenie, nie je možné rozhodnúť o udelení súhlasu s prevzatím individuálnej licencie. Cieľom tej úpravy by malo byť zabezpečiť, aby v mestách, kde bol hazard zakázaný, nebolo možné prevziaľ licenciu na jeho prevádzkovanie prostredníctvom iného procesu.
Čiže summa summarum, pokrivený legislatívny proces bez diskusie s verejnosťou, bez možnosti dotknutých subjektov vyjadriť sa, bez zohľadnenia ich pripomienok, škodlivý návrh, porušenie pravidiel pri jeho presadzovaní a zároveň nedôvera voči obciam, nedôvera voči tomu, že ľudia si v obciach dokážu zvoliť zástupcov, ktorí riadia ich veci a rozhodujú o ich veci.
Takže takýto návrh zákona nemôžeme podporiť a budeme hlasovať proti nemu.
Ďakujem.

Ďakujem obom kolegyniam z poslaneckého klubu SaS za ich faktické poznámky. Aj keď ma teda trochu mrzí, že sa aspoň s faktickou poznámkou neprihlásil nikto z poslaneckého klubu SMER-u – sociálna demokracia, lebo najmä im som adresoval svoje výhrady, najmä im som adresoval, a teda, samozrejme, aj ich koaličným partnerom, to upozornenie, že od noci dlhých nožov a nástupu tretej Mečiarovej vlády sa takéto veci nediali, že nerešpektujú elementárnu poslaneckú a politickú kultúru, aká, aká v parlamente od porážky mečiarizmu existuje a existovala naprieč volebnými obdobiami. Ešte je možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy, a teda mňa by naozaj zaujímalo, a možno pán poslanec Saloň, ktorý predkladal ten pozmeňujúci návrh, keby vysvetlil, že ako je toto možné. Lebo naozaj že nezvolíte opozičného podpredsedu, to sa stalo, keď vy nám chcete vyčítať, že my sme nezvolili Ľuboša Blahu, tak nebol, volebné predtým, keď ste vy mali väčšinu, zvolený Ľubomír Galko za podpredsedu Národnej rady. To sú funkcie, a tam sa také veci dejú a diali sa v rôznych volebných obdobiach. Ale ako si môžete dovoliť nerešpektovať vôľu poslaneckého klubu, kto má ten poslanecký klub zastupovať vo výbore? Lebo to má byť naozaj na tom poslaneckom klube. A tak to aj roky bolo. Tak to všetci rešpektovali, až teraz ste prišli vy a prestali ste to rešpektovať. Čiže ja sa pýtam prečo. Prečo nerešpektujete elementárnu parlamentnú kultúru, že to, kto zastupuje klub vo výbore, je vecou toho klubu a ostatní rešpektujú jeho, jeho návrh? A zaujímali by ma aj tie dôvody. Lebo my sme tie dôvody pomenovali. Nemusíte s nimi súhlasiť vo vzťahu k Ľubošovi Blahovi, ale pomenovali sme ich. Vy nie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, k návrhu na zmeny v zložení výborov k takýmto bodom programu obvykle nebýva žiadna rozprava, resp. býva iba vtedy, keď sa chce niekto prihlásiť s pozmeňujúcim, resp. s doplňujúcim návrhom. A nie je to inak ani v tomto prípade, hoci to nie je jediný dôvod, pre ktorý som sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásil.
Možno si ešte pamäte, že prvým bodom prebiehajúcej schôdze Národnej rady minulý týždeň bol návrh poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita na zmenu v zložení výboru pre európske záležitosti, keď sme navrhli, aby v pozícii náhradného člena výboru pre európske záležitosti došlo k zmene a teda zástupcu poslaneckého klubu SaS, ktorým je pán Vladimír Ledecký, nahradila pani poslankyňa Mária Kolíková. Na webovej stránke Národnej rady bol zverejnený pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu uznesenia. Ten pozmeňujúci návrh predložil za SMER pán poslanec Saloň a navrhoval ním doplniť do toho návrhu uznesenia zmenu v zložení výboru vo výbore pre pôdohospodárstve a životné prostredie a teda odvolať odtiaľ pána poslanca Stredáka a zvoliť tam pána poslanca Leša. Začala sa o tom bode rokovať a ja som teda prekvapený zistil, že pán poslanec Saloň sa zabudol prihlásiť do rozpravy, čiže ten pozmeňujúci návrh nepredložil napriek tomu, že bol zverejnený na webovej stránke Národnej rady. No takže sa o tom pozmeňujúcom návrhu nehlasovalo a potom sa hlasovalo o návrhu uznesenia a koaliční poslanci nezahlasovali za návrh, návrh uznesenia, ktorý sa týkal zastúpenia poslaneckého klubu SaS vo výbore pre európske záležitosti. Tak možno, možno to chceli mať, že na jeden raz, že neschvaľovať dve uznesenia, čo sa týka zmeny výboru, no tak teraz prišli so svojím návrhom na zmeny uznesenia vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a navrhujú v ňom odvolať pána poslanca Stredáka a zvoliť pána poslanca Leša, čo je ich teda, samozrejme, právo, kto zastupuje poslanecký klub, v ktorom výbore, to sa vždy rešpektovalo, že je vecou toho poslaneckého klubu v rámci nejakých dohodnutých a schválených pomerov a počtov.
Ale čo sa nestalo. Predkladatelia zo SMER-u zabudli, že aj SaS chce zmenu vo výbore, konkrétne vo výbore pre európske záležitosti, a ten návrh je predložený iba tak, že sa týka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, takže ja o chvíľu prednesiem návrh, aby tam bola doplnená aj tá zmena vo výbore pre európske záležitosti, ktorá sa týka náhradníkov alebo náhradných členov za stranu, za klub SaS, ktorá bola obsahom toho neschváleného návrhu v prvom bode prebiehajúcej schôdze. Keby to bola iba zábudlivosť, že teda pán poslanec Saloň zabudol, pán poslanec Saloň zabudol predniesť svoj pozmeňujúci návrh v utorok, keď začínala schôdza, a teraz neviem kto, lebo nie je pod tým nikto podpísaný, pri tomto návrhu zabudol, že aj SaS chce urobiť zmenu, tak bola by to zábudlivosť, bolo by to také zvláštne, ale ešte by sa tomu dalo rozumieť. Obávam sa však, že je to trochu horšie. Obávam sa, že je to nehoráznosť a kádrovanie, aké nemá obdoby od čias mečiarizmu, lebo za tie roky, čo som v parlamente, si naozaj nepamätám, že by nebola rešpektovaná vôľa poslaneckého klubu na to, kto ho má nastupovať vo výboroch. Lebo výbory sa tvoria tak, že poslanecké kluby sa dohodnú, koľko poslancov bude za ktorý, za ktorý klub v tom výbore, kluby nominujú členov a v rámci toho dohodnutého počtu a parlament to schváli. A keď nie je dohoda na tých počtoch, tak väčšina rozhodne, tak to býva, však to je, to je v poriadku a väčšina povie, tak aj keď to možno nezodpovedá úplne, úplne tomu pomeru, ktorý je v parlamente, tak tam, kde to nie je nevyhnutné, lebo v niektorých výboroch to musí byť nevyhnutne tak, že to musí rešpektovať princíp pomerného zastúpenia, najmä v tých kontrolných výboroch, ale v tých iných výboroch bude ten pomer iný. Ale v poriadku, to sú počty, to sú pomery. Ale kto konkrétne bude v ktorom výbore, tak do toho iné kluby dotyčnému klubu nezvyknú hovoriť. Až doteraz.
V roku 1994 počas noci dlhých nožov, keď teda tretia Mečiarova vláda nastupovala k moci, tak viacerých vedúcich predstaviteľov opozície proti ich vôli nanominovali do výboru pre životné prostredie. Odvtedy sa zmenila, dramaticky sa zmenila politická kultúra a takéto veci sa už nediali. Sú tam drobné problémy typu, že poslanec odíde z poslaneckého klubu a klub ho vymení a on je s tým nespokojný, ale to je neporovnateľné s tým, že v rámci dohodnutého pomeru politických síl a zastúpenia vo výbore parlamentná väčšina nerešpektuje vôľu poslaneckého klubu, kto ju má zastupovať v príslušnom výbore. A to teraz nehovorím o predsedoch výborov alebo podpredsedoch výborov, tam sa v rôznych volebných obdobiach dialo to, že síce sa niekde v kuloároch dohodlo, že ktorý klub bude mať aké zastúpenie, ale ten človek, konkrétny kandidát nebol zvolený. Ja som napríklad nikdy za predsedu ani podpredsedu výboru nevolil nikoho, kto bol navrhnutý fašistickou stranou, Kotlebovou ľudovou stranou Naše Slovensko, a keď sa prvýkrát dostali kotlebovci do parlamentu, tak navrhli Mariána Kotlebu za predsedu jedného z kontrolných výborov a nebol zvolený. A to bola ešte vláda, vláda SMER-u v tom čase, a nebol zvolený Marián Kotleba.
Potom v nasledujúcom období nebol zvolený ani Marián Kotleba, ani Ľuboš Blaha zo SMER-u za predsedov výboru, nie za členov výboru, za predsedov výboru a, lebo ani ja som nehlasoval za pána poslanca Blahu, lebo podobne ako v prípade pána poslanca Kotlebu sa domnievam, že extrémisti by nemali stáť na čele parlamentných výborov. A pán poslanec Blaha je pre mňa rovnaký extrémista, ako pán poslanec Kotleba, však napokon na jednej z demonštrácií v minulom volebnom období sa tak ako pekne potľapkávali po pleci a ukázali, že ako majú k sebe blízko.
Rozdiel medzi tým, čo ste spravili v utorok minulý týždeň, a tým, že parlamentná väčšina nezvolila fašistu Kotlebu alebo extrémistu Blahu za predsedu výboru, je v tom, že je rozdiel, či ide o predsedu výboru alebo člena výboru. Vy ste tiež odvolali Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady alebo pani poslankyňu Kolíkovú či pána poslanca Šipoša z pozícií predsedov výboru, lebo sa vám nepáčilo, nepáčilo, ako pôsobia v tej funkcie. Podľa mňa to bolo tiež za čiarou, ale sú to predsedovi výborov a pri predsedoch výborov sa také niečo stalo. Ale pri členoch výborov nerešpektovať, že poslanecký klub SaS chce, aby ho ako náhradníčka vo výbore pre európske záležitosti zastupovala pani poslankyňa Kolíková, je nehoráznosť, je kádrovanie a nemá to obdobu. Ak sa teda mýlim, tak mi teda pripomeňte, keď nebola rešpektovaná vôľa poslaneckého klubu, aby ten-ktorý poslanec, člen poslaneckého klubu bol za ten klub v rámci dohodnutých politických pomerov vo výbore. Ja si naozaj na taký prípad z posledných rokov nespomínam.
Čiže jeden rozdiel je v tom, že my sme presne, teda jeden rozdiel je v tom, že sa to týkalo predsedov výboru, ktorý reprezentuje celý výbor, riadi výbor, čo je niečo iné ako členstvo vo výbore, lebo keď si poslan... či občania zvolia za poslancov členov fašistickej strany, ktorá legálne pôsobí, tak to treba rešpektovať vrátane ich zastúpenia vo výboroch, z čoho ale automaticky nevyplýva, že majú stáť na čele výborov. A druhý zásadný rozdiel je, že my sme pomenovali dôvody, pre ktoré nesúhlasíme s tým, aby extrémisti stáli na čele výboru. Obvykle, obvykle k tomu bola aj rozprava, boli k tomu vystúpenia, boli k tomu verejné vyhlásenia.
Toto sa udialo len tak. Jednoducho sa hlasovalo a vy ste odmietli výmenu, ktorú navrhoval v rámci svojej dohodnutej kvóty poslanecký klub SaS vo výbore pre európske záležitosti. Výbor pre európske záležitosti je zložený pomerne, vyplýva to zo zákona, že tam má byť pomerné zastúpenie poslaneckých klubov zastúpených v Národnej rade, a z logiky veci vyplýva, že poslanecké kluby navrhujú tých členov, ktorí ich zastupujú vo výbore pre európske záležitosti. Vy ste to nerešpektovali. Neuviedli ste žiadny dôvod a ten dôvod môže byť jedine to, že vám pani poslankyňa Mária Kolíková leží v zuboch a takto ste jej dali najavo, že nemôže byť ani náhradnou členkou výboru pre európske záležitosti, lebo ona nebola navrhnutá za členku výboru pre európske záležitosti, tam zastupuje poslanecký klub SaS pani poslankyňa Marcinková, poslanecký klub ale teda môže za každého člena nominovať aj náhradníka. To sa, to sa stalo, poslanecký klub SaS prejavil záujem o výmenu na poste náhradníka za člena výboru pre európske záležitosti a parlamentná väčšina tvorená výlučne poslancami vládnej koalície tento návrh nerešpektovala. Opakujem, je to nehoráznosť a kádrovanie, a preto chcem dať koaličným poslancom príležitosť, aby napravili túto nehoráznosť a aby rešpektovali vôľu poslaneckého klubu, kto ho má zastupovať vo výbore pre európske záležitosti, a preto predkladám doplňujúci návrh, ktorý je obsahovo zhodný s tým návrhom uznesenia, ktoré bolo obsiahnuté v bode 1 prebiehajúcej schôdze, a zároveň je z formálneho hľadiska zhodný, zhodný s tým návrhom pána poslanca Saloňa, ktorý predložil ako doplňujúci návrh k tomu nášmu návrhu v bode 1.
Čiže nie som si istý, či to formulovať, že chcem vám dať príležitosť, aby ste napravili, čo ste pokazili, a aby ste zišli s kratšej cesty a začali rešpektovať štandardný spôsob robenia, robenia politiky a základnú politickú kultúru, ktorá tu existuje od čias mečiarizmu alebo od čias konca mečiarizmu. Lebo počas, počas obdobia mečiarizmu nebola, nebola táto politická kultúra rešpektovaná, ale snáď sme sa posunuli ďalej, snáď sme už 30 rokov od noci dlhých nožov a nástupu Vladimíra Mečiara, Jána Slotu a Jána Ľuptáka k moci. Takže by sme sa mohli, a teda vy by ste sa mohli správať inak. Preto predkladám tento doplňujúci návrh, ktorý som týmto odôvodnil a idem ho prečítať. Môžete zastaviť čas alebo nemusíte, lebo určite to stihnem vo vyhradenom čase.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu na zmenu, na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1066.
V návrhu uznesenia sa za slovo „demokracia" vkladajú slová „a Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita", za slová „z funkcie člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie" sa vkladajú slová „a poslanca Vladimíra Ledeckého (SaS) z funkcie náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti;" a za slová „za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie" vkladajú, sa vkladajú slová „a poslankyňu Máriu Kolíkovú (SaS) za náhradného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti".
Ďakujem za pozornosť, a verím, že tento pozmeňujúci návrh napriek tomu, že ho predkladá opozičný poslanec, bude schválený.

Pán poslanec Jarjabek, povedali ste, že výbor prijal uznesenie a nič sa na tom nedá zmeniť, no samozrejme, že sa na tom dá zmeniť, aj výbor môže zmeniť svoje uznesenie, ak by sa napr. nehlasovalo o tom návrhu, návrhu dnes, tak je možné opätovne to prerokovať vo výbore a zmeniť uznesenie. Zaregistroval som teda to vaše vyjadrenie na margo toho, že kandidátka nemá progresivistické názory, ja som sa teda tiež pri vystúpení pani poslankyne Jaurovej trochu obával, že či v podstate nerobí, nerobí agitáciu v prospech tej kandidátky medzi tými poslancami, ktorí budujú hrádzu proti progresivizmu a budú ju považovať práve z toho dôvodu, pre ktoré, alebo z tých dôvodov, pre ktoré ich ona, pani poslankyňa Jaurová, považuje za neprijateľnú kandidátku, naopak, kandidátku, ktorú je potrebné, potrebné voliť.
A posledná vec, tá otázka, teda budem pokračovať v tom, čo hovorila predrečníčka, že sa mení to, čo je považované za dezinformácie. Ja by som súhlasil s pánom poslancom Jarjabkom do tej miery, že nie všetko, čo je označené za dezinformáciu, dezinformáciou je, to nepochybne môže byť niekedy, alebo často aj subjektívne hodnotené, ale, ale teda by ma to zaujímalo, že či to vnímate tak, že niečo také ako dezinformácie neexistujú. Lebo podľa môjho názoru existujú dezinformácie, ktoré sú evidentne nepravdivé informácie, sú cielene šírené s určitým, určitým zámerom. Nie je to tak podľa vás? Neexistujú dezinformácie alebo sú to vždycky iba iné názory?

Ja by som chcel predniesť ten procedurálny návrh, ktorý som predložil už o 11.00, ale teda keďže sa bod 23.00 posunul, tak je to aktuálne až teraz. Týka sa toho návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 923. Navrhujem aby predsedajúci nedal hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Micheľka a Lašákovej, ktorý predložila pani poslankyňa Puškárová, pretože nie je v súlade s paragrafom 94. ods. 3 zákona o rokovacom poriadku NR SR. Ide o prílepok, ide o obsahovo nesúvisiaci zákon. Ten návrh zákona je návrh novely zákona o odbornom vzdelávaní. Ten prílepok je novela zákona o matici slovenskej. Nie je tam žiadny súvis, podľa rokovacieho poriadku by sa nemalo o tom hlasovať.

Určite nehovoril minútu.

Nedokončil

Navrhujem, aby predsedajúci nedal hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Michelka, Laššákovej k bodu 23, k návrhu novely zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 923, ktorý predložila pani poslankyňa Puškárová. Tento pozmeňujúci návrh nie je v súlade s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ide o zjavný prílepok, ide o novelu zákona o Matici slovenskej, ktorá nemá nič spoločné s návrhom novely zákona o odbornom vzdelávaní a teda v zmysle § 94 ods. 4 by nemal dať o ňom pán predsedajúci hlasovať.

Pán poslanec Krátky je dobré, že ste zopakovali ten podstatný problém toho to návrhu zákona o štátnom rozpočte a nakoniec problém všetkých návrhov a aj schválených rozpočtov s čias smeráckych vlád alebo teda vlád vedených SMER-om a ich koaličnými partnermi. Ten spočíva v tom, že nehospodária zodpovedne. V dobrých časoch rozhadzujú, v zlých časoch síce nemôžu až tak rozhadzovať ale aj tak sa správajú akoby tie zlé časy ani neboli. A keď už konsolidujú, tak presne tak ako ste povedali. Konsolidujú na strane príjmov. Nie na strane výdavkov. Nie je to reálne šetrenie. Je to zvyšovanie príjmov. Vyťahovanie viac peňazí z peňaženiek daňovníkov, z peňaženiek ľudí, z peňaženiek daňovníkov, z peňaženiek ľudí, z peňaženiek firiem, ktoré tu potom následne prenášajú na občanov tak či tak. A v tomto rozpočte ako prvý krát z tých troch rozpočtov štvrtej Ficovej vlády alebo troch alebo troch konsolidačných balíčkov prvý krát by malo prísť aj k šetreniu ale to šetrenie je nekonkrétne. To šetrenie je zväčša plošné. Nestoja za ním reformy, nestojí za nim zmena štruktúry verejnej správy, nestoja, nestojí to na zmene zákonov na adresnej sociálnej politike, na obmedzení rozhadzovania peňazí. Sú to len plošné škrty, ktoré nebudú mať dlhodobý efekt a o ich reálnosti, uskutočniteľnosti možno pochybovať.