Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Jurík, keď ste hovorili o tom štádiu popierania, tak som si spomenul na Kübler-Rossovej model piatich štádií smútku, teda popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia, prijatie. A v istom slova zmysle teda tento model, ktorý sa používa na spracovanie ťažkých, náročných, bolestivých situácií, smútku, tragických udalostí, tak je aplikovateľný aj na prístup vládnej koalície k tomuto problému, o ktorom práve rokujeme, teda k tým drobným krádežiam a k nárastu kriminality, ktorý je spôsobený novelou Trestného zákona. To štádium popierania tam bolo na začiatku prítomné a veľmi dlho bolo prítomné, bolo to veľmi dlhé štádium, keď popierali, že by vôbec nejaký problém existoval. To štádium hnevu ja mám pocit, že je prítomné u nich skoro stále, bolo pri schvaľovaní novely Trestného zákona, bolo pri hovorení o jeho dôsledkoch, to je taká univerzálna vlastnosť vládnej koalície, že kto si prečíta aj to odôvodnenie skráteného legislatívneho konania, tak tiež sa tam ten hnev na opozíciu a mainstreamové médiá prejavuje. To štádium vyjednávania, ktoré je bežne tretie, tak u nich tretie nie je, u nich ako tretia asi prišlo to štádium depresie, keď si uvedomili, že ľudia im to nežerú, to, čo, to, čo hovoria, vnímajú, že je to reálny problém a že sa ich dotýka. Potom prišlo aj u koalície štádium prijatia, ktoré bolo asi v tom momente, keď Robert Fico dal pokyn, že treba to za tri hodiny vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A obávam sa, že štádium vyjednávania u nich prichádza až vtedy, keď hrozí nejaký rozpor s Európskou úniou a musia s Európskou komisiou vyjednávať, ale to možno v tomto nebude.

Pán poslanec Šipoš, tie príklady, ktoré si spomínal a ktoré teda odkazovali na upozornenia zo strany obchodníkov, ako oni vnímajú tú situáciu, len vlastne ukazujú aké sú príčiny a aké sú tie tie veci komplexné a prepojené. Lebo už tu citovaný Robert Fico, ktorý hovoril že teda nie je to len o výške trestov. Povedal že neverte tomu, že keď sprísnite trestný zákon, niekto automaticky prestane páchať zločiny. No veď samozrejme že nie. Ale existencia toho trestnoprávneho postihu za opakované drobné krádeže, že najprv niekto spáchal priestupok, bol pristihnutý, bol odhalený, bol postihnutý za spáchanie priestupku a potom v priebehu 12 mesiacov znova, tak už to bol trestný čin, aj keď hodnota nebola nad hranicu malej škody, tak pôsobila odradzujúco. Teraz tá bariéra zmizla a aj to prispelo k tomu, že sa neúmerne zvýšil počet drobných krádeží. A samozrejme, že ten proces naspäť nebude taký jednoduchý. Že to bude chvíľu trvať, kým to znova začne pôsobiť odstrašujúco. A ako to bude takto zmäkčené, že nie druhý krát, ale až tretí krát, ako to navrhujú, na základe nejakej zásady tri krát a dosť, ktorá sa v tejto súvislosti nepoužívala, tak takto bude ešte mäkšie a bude to, bude to ešte pomalšie a nebude to pôsobiť tak odstrašujúco. Ale fakt, keď dostanete iba pokutu a tú pokutu neviete zaplatiť, lebo nemáte ju z čoho zaplatiť, tak samozrejme že vedie k tomu, že drobné krádeže rastú. Lebo tie veci navzájom spolu súvisia.

Pán poslanec Grendel, citoval si premiéra Fica, ktorý povedal, ja to teraz zopakujem, bol jasný ten kontext. Pýtal som sa ministra spravodlivosti, ministra vnútra, prečo sa necháte takto masírovať. Ak sa ukazujú nejaké fakty, že sa niečo deje, tak s tým dôjdite na decembrovú schôdzu a v skrátenom konaní to za tri hodiny vybavíme. No tak ten časový odhad nebol celkom presný, nie sú to tri hodiny, ale teda povedzme že áno, došli s tým na decembrovú schôdzu, došli s tým v skrátenom konaní. A teda pán premiér Fico ale týmto povedal, že ak sa ukazujú nejaké fakty, čo je ale v rozpore s tým, čo hovorí teraz, lebo teraz hovorí, že je to umelá mediálna téma. Tak ako buď sú to nejaké fakty, alebo je to umelá mediálna téma a ešte tam povedal, že nech sa páči, v decembri urobme rýchlu novelizáciu Trestného zákona, kto ukradne horalku môže ísť do väzenia na tridsať rokov. Tak to je teda zvláštny prístup, aj keď rozumiem, že to bola irónia, ale teda v podstate on si robí srandu z tej témy a ľudia to zažívajú, ľudia to cítia, vnímajú to ako problém a Robert Fico to odbije tým, že kto ukradne horalku, pôjde do väzenia na tridsať rokov. Ale tí ľudia, čo kradnú v tých obchodoch, nekradnú len horalky, je to vážnejšie. Pociťujú to obchodníci, pociťujú to ľudia, pociťujú to samosprávy. A zároveň premiér Fico hovorí, že neverte tomu, že keď sprísnite Trestný zákon, niekto automaticky prestane páchať zločiny. Úplný súhlas, ale čo vy idete robiť, idete iba zmeniť Trestný zákon, tak treba urobiť aj nejaké ďalšie veci. Kde sú?

Pani poslankyňa Plaváková pýtala sa, že či toto sú tie opatrenia, o ktorých hovoril pán minister Susko v septembri alebo tak, že sú predčasné. No ja sa priznám, že mne slovo predčasné v súvislosti s touto témou nie celkom zapadá do toho ako, ako ju vnímam ja, lebo keby sme hovorili o oneskorenom riešení alebo oneskorenom pokuse o riešenie alebo o veľmi oneskorenom a zanedbanom pokuse o riešenie, o ignorancii problému, o bagatelizácii problému, o snahe tváriť sa, že ten problém neexistuje, popierať realitu a podobne, tak to by som teda celkom pochopil, ale v septembri 2025, viac ako rok po účinnosti novely trestného zákona a tým pádom viac ako rok po tom, čo obchodníci, podnikateľské združenia, obchodné zväzy, ľudia, samosprávy signalizovali, že máme tu problém s nárastom drobných krádeží, robte s tým niečo, treba s tým niečo robiť, tak akýkoľvek pokus o riešenie nemôže byť považovaný, považovaný za predčasný a súhlasím aj s tým, že je dôležité posudzovať tie veci v kontexte. Toto je jedno z možných riešení. Ja som teda presvedčený, že zrušenie horálkového paragrafu bol jeden z najvážnejších dôvodov alebo aspektov zhoršenia situácie v obchodoch a situácie ohľadom drobných krádeží, asi nie jediný a iba takýto návrat, navyše v takejto zmäkčenej forme, nemusí stačiť. Tak o tom by sme mali hovoriť.

... pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom dané a bolo by dobré si ujasniť, že či naozaj si vláda myslí, že rieši reálny problém alebo je to umelá mediálna téma, ako o tom včera hovoril premiér Fico, lebo kvôli umelej mediálnej téme je asi nezmyselné meniť, meniť zákony. Opakovane sme kládli tú, tú otázku a mňa by zaujímal pohľad pána ministra, že či si myslí, že legislatíva, ktorú prináša, rieši reálny problém nárastu drobných krádeží alebo umelú mediálnu tému a zrejme o tomto návrhu budeme rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale bolo by dobré vedieť, že akým spôsobom vlastne ten návrh vznikal. Lebo ten návrh je svojim spôsobom úplne odfláknutý. Jednak hovorí o nejakej zásade trikrát a dosť, ktorá sa na drobné krádeže a na priestupkovú recidívu doteraz neuplatňovala, uplatňovala sa na závažné a násilné trestné činy a to čo ma ale teda zaujalo, lebo to že ide niečo v skrátenom konaní, neznamená, že ten návrh nemá byť pripravený v súlade s požiadavkami, ktoré sú na návrhy zákonov kladené, je, že vláda tvrdí alebo ministerstvo spravodlivosti a vláda si to osvojila, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne. Čiže, ak bude schválený tento zákon, tak vláda tvrdí, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nebudú žiadne. Pričom jedným z dôvodov prečo bol horalkový paragraf vypustený z Trestného zákona, bolo aj to, že je to drahé nielen to, že je to nehumánne, aby niekto išiel za tri horalky do väzenia, to bol jeden aspekt, ale druhá argumentačná línia bola, že koľko stojí, že je niekto vo väzení, koľko to stojí štát a ja uvediem to zdôvodnenie, ktoré bolo, bolo použité pri vypúšťaní tohto ustanovenia, kde sa argumentovalo tým, že k 12. januáru 2023 vykonávalo trest odňatia slobody 921 odsúdených za § 212 ods. 1 písm. g), reálne je tento počet odsúdených počas kalendárneho roka vplyvom priebežnej obmeny odsúdených nástup trestu, prepustenie odhadom približne o 50j až 70 % vyšší, pretože táto skupina odsúdených vykonáva spravidla kratší trest odňatia slobody. Uvedená zmena bola aj predmetom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon v znení neskorších predpisov a tak ďalej, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady v 8. volebnom období, pričom tento vládny návrh na ktorý sa odkazuje, uvádzal, že náklady na jednu väznenú osobu za jeden deň výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby predstavovali v roku 2021 priemerne 62 eur. Tak ak toto bol jeden z dôvodov, prečo bol vypustený horalkový paragraf z Trestného zákona, že to bolo drahé, že to bolo neefektívne, že posielať kvôli bagateľnej škode niekoho do väzenia a tam to stojí tisíce eur štát ročne, tak ako môže vláda tvrdiť, že ak tento zákon nebude schválený, nebude to mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Čo nikto nebude zavretý? Všetci budú iba odstrašení? Zasa sme v skrátenom legislatívnom konaní, ale takto šlendriansky pripravené odôvodnenie by ani zákony v skrátenom legislatívnom konaní nemali mať. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som na úvod vyslovil poľutovanie, že nie je v sále, pán poslanec Radačovský, lebo chystal som sa mu poskytnúť priestor, aby pokračoval v tej plodnej rozprave formou faktických poznámok. Teda chcel reagovať na pána poslanca Pročka, ktorý naňho reagoval, ale teda bohužiaľ, nie je teraz v sále. Tak verím, že keď bude v sále, tak niektorý iný z poslancov opozičných, ktorý bude vystupovať, vystúpi aj k tomu, čo hovorili pán poslanec Pročko a pán poslanec Radačovský, aby tá diskusia aspoň s niekým z koalície mohla aspoň takouto formou prebehnúť. A vrátim sa ešte k tomu vymedzeniu dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú v rokovacom poriadku a ktoré hovoria o tom, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a ak ďalej a tak ďalej. A my sme ako skupina poslancov z poslaneckého klubu SAS minulý rok predkladali takú, taký veľký návrh zmeny rokovacieho poriadku a navrhovali sme doplniť toto ustanovenie týkajúce sa skráteného legislatívneho konania o to, aby to neboli len mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné okolnosti. Čiže aby to začínalo, že skrátené legislatívne konanie je možné za mimoriadnych a vopred nepredvídateľných okolností. A toto je dôležité podľa môjho názoru preto, lebo veľmi často tie okolnosti, ktoré, ktorými sa odôvodňuje skrátené legislatívne konanie síce sú mimoriadne, ale sú dávno predtým predvídateľné. Čiže nie je to nejaká vec, ktorá sa tu teraz zjaví, že začne pandémia alebo Rusko napadne Ukrajinu alebo teda dramaticky vzrastú ceny energií alebo niekto zistí, že v zákone je nejaký, nejaká diera, ktorá umožňuje ohroziť bezpečnosť štátu. Nie veľmi často dochádza k skráteným legislatívnym konaniam z dôvodu, že je nejaký problém o ktorom sa všeobecne vie, dlho sa o ňom vie a teraz už zrazu to nejde odkladať, tak zrazu niekto na ministerstve, vo vláde získa presvedčenie, že tak ideme ho riešiť a nemôžeme ho riešiť normálnym legislatívnym procesom, hoci o ňom vieme pol roka, rok, rok a štvrť, ale musíme použiť skrátené legislatívne konanie a vynecháme medzirezortné pripomienkové konanie, lebo tam sú tie dôvody v zásade, v zásade rovnaké. A nie je to v rokovacom poriadku, čiže nie je to, nie je to požiadavka, ktorú by dnes kládol zákon, že to musia byť vopred nepredvídateľné okolnosti. Ale, keď sa touto optikou pozrieme na tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak samozrejme, že nevyhovuje tejto, tejto požiadavke. A už sme tu hovorili v rámci rozpravy o tom, že veľmi často sa do skráteného legislatívneho konania dávajú veci, kde Slovensko mešká s transpozíciou nejakých požiadaviek vyplývajúcich, správa Európskej únie, zo smerníc, a pritom vie o tom roky dopredu. Dva roky dopredu, napríklad, a nič s tým nerobí, a až potom, potom dá vec, daná, dá, dá príslušnú úpravu slovenského zákona ministerstvo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania alebo ho úplne vynechá. A samozrejme, že požaduje vláda potom, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní rokovalo aj, aj v parlamente. A to je zlé. To by sa diať nemalo. Ale toto, o čom rokujeme teraz, je ešte horšie ako tá meškajúca transpozícia. Lebo tá meškajúca transpozícia jednak častokrát sú to, že veľmi parciálne veci, veľmi odborné veci, o ktorých pár desiatok odborníkov možno vie, rozumie im, a toto je téma, ktorá je predmetom všeobecného záujmu, ktorú ľudia vidia v obchodoch, vidia na úbytku svojho majetku o ktorej sa hovorí v médiách, ku ktorej sa vyjadrujú podnikateľské združenia, obchodníci, samosprávy, politici. Diskutuje sa o ňom vo verejnom priestore, diskutuje sa o nej v médiách. A druhý rozdiel je ten, že v tom prvom prípade, keď mešká transpozícia, tak Európska únia schváli nejaké, nejakú právnu normu, nejakú smernicu a členské štáty majú čas na to, aby ju transponovali, a teda preniesli do svojej vnútroštátnej legislatívy a áno, mešká Slovensko s plnením si nejakej, nejakej povinnosti. Ale toto nie je ten prípad, že niekto iný od nás niečo chce a my sme to zatiaľ, zatiaľ nesplnili, toto je prípad, keď vládna koalícia ide naprávať to, čo sama spôsobila. Lebo spôsobila to práve tou novelou Trestného zákona. Ja som presvedčený, že do veľkej miery práve tým vypustením horalkového paragrafu, ale teda má to, má to viacej príčin. Ale spôsobila to vládna koalícia a spôsobila to návrhom, ktorý tiež prehnala cez parlament v skrátenom legislatívnom konaní. A dokonca toto nebolo ani v tom pôvodnom návrhu, ale bolo to, bolo to až pozmeňujúcim, pozmeňujúcim návrhom dané. A bolo by dobré si ujasniť, že či naozaj si vláda myslí, že rieši reálny problém alebo je to umelá mediálna téma ako to včera hovoril premiér Fico, lebo kvôli umelej mediálnej téme je asi nezmys...
=====

Pán poslanec Dej, ja vás varujem, nepoužívajte slovné spojenie kradnúť sa oplatí, lebo bude priamo zodpovedný za to, ak sa zase zvýši nejaká, nejaká forma kriminality, lebo keď vláda to bude musieť potom opravovať, tak povedia, že budú mať konkrétneho vinníka, nieže opozícia, nieže mainstreamové médiá, ale Progresívne Slovensko a poslanec Dej, ktorý hovorí, že, použil slovné spojenie kradnúť sa oplatí a tým vlastne potvrdil to, čo sa píše v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že drobná kriminalita a drobné krádeže sa tu zvýšili kvôli nejakej dezinformačnej kampani, ktorú viedla opozícia a mainstreamové médiá.
Veľmi správne ste poukázali na to, že aj iné formy kriminality, nielen drobné krádeže narastajú, či už ide o krátenie daní, či už ide o tie podvody s DPH, ktoré na európskej úrovni je Slovensko úplná špička, že tretina daňových podvodov, ktoré vyšetruje Európska prokuratúra, nejakým spôsobom súvisí s maličkým Slovenskom. Ale to nejdeme riešiť. Ideme riešiť iba tie malé, drobné krádeže, lebo to ľudia vidia, to ľudia cítia, to sa im nepáči, to sa ich priamo dotýka, to si vedia predstaviť, tak, tak tam aj vládna koalícia uznáva týmto návrhom, že treba zatiahnuť ručnú brzdu. A pritom toto sa do toho Trestného zákona, do tej novely Trestného zákona dostáva len tak ako mimochodom v druhom čítaní v rámci reakcie na, na kritiku. Ale tie veľké podvody, kde sa to zmäkčovalo vedome, tak tam to ostane, ako to je.

Pán poslanec Pročko, vidím, že viacerých z nás zaujala tá tvoja myšlienka o dileme, či hlasovať za skrátené legislatívne konanie a viacerí z nás tú dilemu zrejme majú, lebo na jednej strane schválenie toho návrhu zákona by mohlo prispieť k zlepšeniu situácie, zrejme by ju definitívne nevyriešil, v tom súhlasím, ale, ale mohlo by ju asi zlepšiť. Na druhej strane to zdôvodnenie, s ktorým to vláda uvádza a odôvodňuje, je absurdné a nehorázne. Rovnako skrátené legislatívne konanie, ja sa domnievam, že sú dané zákonom stanovené dôvody, ale to, akým spôsobom, do akých súvislostí to dáva ten vládny návrh, tak je to, je to úplný, úplný nezmysel a nehoráznosť. Tak túto dilemu si musíme viacerí zrejme vyriešiť aj vzhľadom na hlasovanie, ktoré nás čaká, a asi ja si myslím, že skôr by sme sa mali riadiť tým, ako vnímame či sú alebo nie sú dané zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie v tejto fáze, ako tým, čo o tom vláda hovorí, lebo z tej rozpravy, ktorú sme viedli a ktorú ešte stále vedieme, možno budeme viesť aj po sedemnástej hodine, ak zasa neskrátia rozpravu, tak je zrejmé, čo si o tých dôvodoch, dôvodoch myslíme a že s nimi nesúhlasíme. A nemôžme celkom postupovať ani tak, že tak to skrátené legislatívne konanie teraz necháme tak a potom bude dôležité, ako budeme hlasovať za samotný zákon, lebo aj zdôvodnenie toho zákona obsahuje tie nezmysly o dezinformačnej kampani médií a výzvach niektorých politických predstaviteľov a o tom, že sa rozširujú nepravdivé informácie.

Pán poslanec Jakab, je dobré pripomínať akým spôsobom pristupovala dnešná vládna koalícia v minulom volebnom období k skráteným legislatívnym konaniam a špeciálne súčasný pán minister spravodlivosti Susko, ktorý bol teda premiantom v kritike k návrhom na skrátené legislatívne konania aj v tým prípadoch, keď na to existovali vecné dôvody. Čiže je to taký dosť dvojaký meter, ale to čo je zaujímavé, že okrem toho že vládna koalícia teraz ako na bežiacom páse produkuje skrátené legislatívne konania, kde nie sú žiadne dôvody, kde je to na prvý pohľad zjavné. A v minulom volebnom období, keď boli v opozícii, tak ich kritizovali, tak ten rozdiel je aj v tom, ako sa k tomu stavajú predstavitelia aktuálne vládnej koalície. Pretože to pripomenul pán poslanec Krúpa vo svojej faktickej, my sme sa v minulom volebnom období, keď sme boli presvedčení, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie snažili tie dôvody na skrátené legislatívne konanie obhajovať. Ja neviem, vystúpil niekto z koaličných poslancov v rozprave? Nie. Boli nejaké faktické poznámky, ktoré by argumentovali v prospech či už skráteného legislatívneho konania, alebo existencie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ale najmä v prospech toho akým spôsobom je odôvodnené skrátené legislatívne konanie v tom písomnom návrhu? No zatiaľ som žiadnu významnú, výraznú reakciu nezaznamenal. Nezaznamenal som ju zatiaľ ani od pána ministra Suska, možno nám niečo povie v záverečnej reči, keď už nebude možné na ňho reagovať.