Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja sa trošku začínam strácať v tom, či tieto skrátené legislatívne konania sú naozaj také urgentné, ako sa vláda tvári, že sú, lebo nedá sa na jednej strane tváriť, že niečo treba v Národnej rade urgentne prijať, a potom ten zákon nepodpísať a neposlať do Prezidentského paláca. Lebo to sa tu začína diať.
A chcel by som na to upozorniť aj pána ministra dopravy, aby potom nebol prekvapený, že aj keď jeho zákon schváli koaličná väčšina, tak ešte nemá vyhraté, ešte to nie je dobojované, lebo to ešte neznamená, že jeho zákon bude aj podpísaný najvyššími ústavnými činiteľmi a bude odoslaný do Prezidentského paláca na podpísanie alebo vetovanie. Začalo sa to diať s Trestným zákonom, ktorého prijatie bolo také urgentné, kde hrozili také porušovania ľudských práv, aké sme ešte na Slovensku nevideli, no a potom keď malo prísť na skutky, tak ten zákon podpísaný nebol. Čiže potom to, samozrejme, nedáva logiku, aby ďalšie zákony boli podpísané, lebo tie zákony sú v nejakom poradí prijaté, čiže aj v tom poradí by mali potom urgentne odísť do Prezidentského paláca. Tak uvidíme, ako sa zachová v tomto prípade, ako sa zachovajú najvyšší ústavní činitelia.
Čiže, pán minister, ďakujem, že ste nám to vrátili naspäť do druhého čítania, zrejme vám to koaličná väčšina odsúhlasí, ale to ešte neznamená, že ten zákon bude aj tak urgentne vybavený, ako by si to pri skrátenom legislatívnom konaní sedliackym rozumom ľudia očakávali.