Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 161. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kiež by to tak bolo, ako si povedal na záver svojho vystúpenia, pán poslanec, ale obávam sa, že je tu veľké riziko, že na Slovensku ešte dlho nebudeme žiť v takej spravodlivej spoločnosti, najmä ak prezidentské voľby vyhrá Peter Pellegrini. A teraz to hovorím preto, lebo sa mi zdá, že vo vládnej koalícii dnes ráno rozdávali nejaké halucinogénne hríby pravdepodobne, pretože rovnaké halucinácie, ako povedal pán poslanec Glück vo svojej faktickej poznámke, šíri na sociálnych sieťach predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý pomaly vyčíta prezidentke Čaputovej, že nevetovala zákon a nevrátila ho do parlamentu. Tak po tom všetkom, čo tu zaznelo v rozprave v prvom čítaní, druhom čítaní, vo výboroch, v treťom čítaní, v skrátenej rozprave, v skrátenom legislatívnom konaní, po tom všetkom, čo sme tu dennodenne, čo dennodenne, deň a noc upozorňovali vládnu koalíciu, čo hrozí v prípade schválenia novely Trestného zákona, po tom všetkom má ešte niekto tú drzosť z koaličných politikov vyčítať prezidentke, že zákon nevetovala. Tak takúto schizofréniu som ešte naozaj nezažil.

Ďakujem za slovo.
Ešte k tomu podpísaniu novely Trestného zákona pani prezidentkou by som chcel doplniť do tejto mozaiky, ktorú tu skladáme ako reakciu na pána poslanca Glücka, tak postup pani prezidentky, samozrejme, súvisí aj s tým, že vládna koalícia až hystericky potrebuje urgentne doručiť beztrestnosť svojim ľuďom, a ak by v zákone nenastavili účinnosť k 15. marcu, tak by zrejme postup pani prezidentky bol iný. Keby tam bola štandardná doba účinnosti po takejto rozsiahlej rekodifikácii, povedzme o pol roka alebo začiatok budúceho roka, tak áno, pani prezidentka by pravdepodobne zákon vetovala, prišlo by to do parlamentu, tu by koaličná väčšina prelomila to veto, až potom by išiel zákon na Ústavný súd. Lenže to, že nakoniec zvolila tento postup, neštandardný postup, ale v tejto chvíli jediný možný pravdepodobne, ako dosiahnuť alebo ako dať šancu Ústavnému súdu zasiahnuť a zatiahnuť tú ručnú brzdu, bol tento. Čiže to súvisí s tou účinnosťou, ktorú veľmi zlomyseľne dali do tohto zákona koaliční poslanci v Národnej rade.
Čiže opäť, už som to tu raz spomínal, je taká anekdotka, ak nemáš čo múdre povedať, radšej mlč. Mali by sa toho držať niektorí kolegovia, lebo svojimi komentármi sa naozaj zhadzujú.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Vančo, k tvojmu návrhu zaznelo v tejto diskusii jedno nehorázne klamstvo, na ktoré je treba reagovať a ty si na to reagoval teraz na záver svojho vystúpenia, ja ti za to ďakujem, a tým klamstvom je tvrdenie, že vraj prezidentka súhlasí s promafiánskou novelou Trestného zákona, čoho dôkazom je, že ten zákon nevetovala, ale ho podpísala. Mňa vždy dokáže fascinovať, ak politici argumentujú preukázateľnými klamstvami a myslia si o svojich voličoch, že žerú seno, že dokážu uveriť tak očividnému, preukázateľnému klamstvu, ako je to aj v tomto prípade.
Takže ešte raz, po lopate, ja som vyhlásenie prezidentky republiky sledoval naživo, môže si to pozrieť ktokoľvek zo záznamu, veľmi jasne povedala, že nesúhlasí s touto novelou Trestného zákona, ale jediná cesta, ako dosiahnuť aspoň nejakú šancu, že Ústavný súd vyhlási buď celú novelu, alebo jej časti za rozporné s ústavou, že jediná cesta je tá, že zákon nevetuje, ale podpíše a vzápätí napadne na Ústavnom súde vrátane návrhu na pozastavenie účinnosti. Tak keď toto niekto vydáva za dôkaz o tom, že ona súhlasí s novelou Trestného zákona z dielne vládnej koalície, tak musí byť úplne politicky mimo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tento návrh je úplne hanebný a dôvody predkladateľov sú nedôveryhodné zámienky. Ak niekto z riaditeľov zlyhal, ale naozaj zlyhal, dá sa odvolať už podľa súčasného zákona. Ale áno, ak niekto nezlyhal, je komplikované ho odvolať, to pripúšťam. A o to tu v skutočnosti ide, o nič iné. A k tomu istému slúži aj zrušenie päťročného funkčného obdobia. Ťažko by sa títo riaditelia odvolávali, ak nezlyhali a ešte k tomu majú aj pevne stanovené funkčné obdobie, ktoré vyprší povedzme o dva-tri roky. To sú predkladatelia naozaj takí nedočkaví?
A čerešničkou je zrušenie povinného verejného vypočutia kandidátov. To má aký prínos? Verejné vypočutie slúži na to, aby si aj verejnosť mohla urobiť názor, či kandidát na nejakú funkciu má dostatočné odborné a osobnostné predpoklady na výkon funkcie, alebo nemá. Zrušenie povinného verejného vypočutia otvorí dvere hochštaplerom, ktorí by sa po verejnom vypočutí nemohli stať riaditeľmi, lebo by sa na tom verejnom vypočutí ukázalo, že na to nemajú. Preto tento zákon nepomôže kultúre, ale ublíži kultúre.

Ďakujem veľmi pekne. Možno som v konflikte záujmov, neviem to posúdiť, ja som občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti a mne trošku uniká pointa, že v čom presne ohrozuje Slovenskú republiku, ak iný členský štát Európskej únie a NATO, teda de facto náš spojenec, v tomto prípade Maďarsko, kúpi cez nejakú svoju zriadenú súkromnú firmu nehnuteľnosť, starú nehnuteľnosť, ktorá je pre Slovenskú republiku zbytočná alebo nevyužiteľná. Je to bezpečnostné riziko? V čom? Povedzme, že teraz rozšírime tú lehotu a národné kultúrne pamiatky teda bude už kupovať len Slovenská republika, aby zabránila tomu, aby Maďarsko kupovalo národné kultúrne pamiatky. Tak budú kupovať budovy, ktoré nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Čomu sme zabránili? Čiže sa mi trošku zdá, že či nevidíme trávu rásť niekde, kde... neviem. Alebo si nejaké budovy prenajmú. Proste národné kultúrne pamiatky, áno, znie to vznešene, musíme ich chrániť, aby zostali naše, ale čomu presne tým zabránime? Ja neviem, neviem, uniká mi tá pointa.

Ďakujem za slovo.
Schvaľovanie aj tohto zákona sa dá zhrnúť do dvoch slov: skutek utek. Koaliční politici dokážu naozaj krásne rozprávať o potrebe čistoty legislatívneho procesu, ale potom, keď treba konať a podľa týchto slov sa aj správať, tak skutek utek. Koaliční politici dokážu krásne hovoriť o tom, aké je dôležité riadne zdôvodniť skrátené legislatívne konanie, ale potom, keď predložia skrátené legislatívne konania, tak skutek utek. Koaliční politici dokážu krásne hovoriť o tom, ako na Slovensku hrozia hospodárske škody, ako hrozí porušovanie ľudských práv, masívne porušovanie ľudských práv, ako urgentne treba schváliť novelu Trestného zákona, no a potom, keď zákon je v parlamente schválený, tak skutek utek. Najvyšší ústavní činitelia si nevedia nájsť pero, ktorým by podpísali tento zákon a poslali ho do Prezidentského paláca na posúdenie. Čiže reči, reči, reči, ale skutek opäť – aj pri tomto zákone – utek.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja sa trošku začínam strácať v tom, či tieto skrátené legislatívne konania sú naozaj také urgentné, ako sa vláda tvári, že sú, lebo nedá sa na jednej strane tváriť, že niečo treba v Národnej rade urgentne prijať, a potom ten zákon nepodpísať a neposlať do Prezidentského paláca. Lebo to sa tu začína diať.
A chcel by som na to upozorniť aj pána ministra dopravy, aby potom nebol prekvapený, že aj keď jeho zákon schváli koaličná väčšina, tak ešte nemá vyhraté, ešte to nie je dobojované, lebo to ešte neznamená, že jeho zákon bude aj podpísaný najvyššími ústavnými činiteľmi a bude odoslaný do Prezidentského paláca na podpísanie alebo vetovanie. Začalo sa to diať s Trestným zákonom, ktorého prijatie bolo také urgentné, kde hrozili také porušovania ľudských práv, aké sme ešte na Slovensku nevideli, no a potom keď malo prísť na skutky, tak ten zákon podpísaný nebol. Čiže potom to, samozrejme, nedáva logiku, aby ďalšie zákony boli podpísané, lebo tie zákony sú v nejakom poradí prijaté, čiže aj v tom poradí by mali potom urgentne odísť do Prezidentského paláca. Tak uvidíme, ako sa zachová v tomto prípade, ako sa zachovajú najvyšší ústavní činitelia.
Čiže, pán minister, ďakujem, že ste nám to vrátili naspäť do druhého čítania, zrejme vám to koaličná väčšina odsúhlasí, ale to ešte neznamená, že ten zákon bude aj tak urgentne vybavený, ako by si to pri skrátenom legislatívnom konaní sedliackym rozumom ľudia očakávali.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dvadsaťdeväť bodov zo 180 sa netýka posunu účinnosti, sa týka, pardon, a 151 bodov zo 180 sa netýka nevyhnutného posunu účinnosti. To je viac ako 80 % návrhu zmien stavebnej legislatívy. Kde je strážca legislatívnej čistoty? Kde je Boris Susko? Viete, čo by tu robil, keby bolo obrátené garde? Viete, čo by robil opozičný poslanec Boris Susko z ústavnoprávneho výboru, keby takéto skrátené legislatívne konanie predkladal niekto zo súčasnej opozície, ak by bol ministrom? Skákal by tu po plafón, kritizoval by také skrátené legislatívne konanie a tváril by sa, že keď raz bude ministrom spravodlivosti, pod ktorého gesciu spadá stráženie čistoty legislatívneho procesu, tak sa tu takéto skrátené legislatívne konania predkladať určite nikdy nebudú, len cez jeho mŕtvolu. Čoho sme svedkom? Prehadzujú sa tu body programov schôdze, prehadzuje sa poradie, raz má byť ochrana oznamovateľov pred Trestným zákonom, potom má byť najprv Trestný zákon, potom ochrana oznamovateľov, potom najskôr sa prerokuje Trestný zákon, potom príde stavebná legislatíva, potom prídu ďalšie skrátené legislatívne konania a až potom bude ochrana oznamovateľov. Čo by tu robil Boris Susko, keby bol opozičným poslancom. Kričal by ostošesť.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gašpar, ja mám pár konkrétnych otázok v súvislosti s vaším vystúpením. Chcem sa opýtať, či ste vy poradili pánovi poslancovi Glückovi ten príklad, že keď v Amerike ženy podávajú súkromné civilné žaloby, kde žiadajú miliónové odškodnenia, tak či preto, že v Amerike sa podávajú tieto súkromné žaloby, preto musíme my na Slovensku meniť Trestný zákon. Lebo to je príklad, ktorý je tak mimo, že by som bol rád, keby ste nám prezradili, či to bolo z jeho hlavy, alebo z vašej hlavy, lebo videli sme viacerí, že ste tam niečo horlivo konzultovali. Potom sa chcem opýtať, že či toto znižovanie premlčacej lehoty za znásilnenie vychádza z novely, ktorú pripravoval tím pána ministra Karasa alebo či je tento návrh inšpirovaný novelou, ktorú pripravovali za éry pani Kolíkovej alebo koho je toto vlastne nápad. Či to nie je tak, že ste len obete znásilnení hodili cez palubu, lebo nedokážete inak doručiť beztrestnosť pre vybraných ľudí len tak, že sa to bude týkať aj obetí znásilnenia a proste inak to nejde a je vám to jedno. Rád by som to vedel.