Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Návrh novely Trestného zákona (tlač 157) predkladá skupina poslancov za účelom sprísnenia trestov pre páchateľov trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo.
Tento návrh je sympatický a hodný podpory preto, lebo v moderných dejinách Slovenska alebo ľudí, ktorí teda žili na tomto území aj v čase Československa a Československej socialistickej republiky, je pár unikátnych udalostí, ktoré sú hodné toho, aby sme si ich pripomínali takýmto spôsobom, a Sviečková manifestácia nepochybne medzi takéto svetlé chvíle našich dejín patrí, pretože to bol rok 1988, pád Berlínskeho múru bol ešte v podstate v nedohľadne a nikde v okolí sa nediali také odvážne zhromaždenia, akým bola napríklad Sviečková manifestácia.
Podobnou udalosťou je aj 16. november 1989, teda pochod študentov bratislavských vysokých škôl, ktorý sa udial pred pražskými udalosťami, deň pred tým, ako v Prahe boli brutálne zbití študenti, ktorí vyšli do ulíc. Aj tento dátum si pripomíname na Slovensku vďaka predchádzajúcej vládnej koalícii, a ja som rád, že je tu takýto legislatívny návrh, ktorým si budeme pripomínať aj Sviečkovú manifestáciu, pretože, ešte raz, je málo takých naozaj krásnych svetlých dní z našich moderných histórií, takže ďakujem za to.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem za príležitosť zareagovať faktickou poznámkou na situáciu, ktorá tu je v tejto chvíli v Národnej rade, pretože si myslím, že jednu faktickú si to zaslúži.
Dnes ráno o deviatej hodine sme mali začať rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. V tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda tvrdí, že urýchlene treba zmeniť zákon o ochrane oznamovateľov, lebo sa, citujem: „nadmerne využíva až nadužíva inštitút chráneného oznamovateľa“. Všetci vieme, že to nie je pravda. Nič sa nenadužíva, vláde sa len nepáči, že inštitút chráneného oznamovateľa sa pokúšajú využiť aj policajti, ktorých sa potrebuje táto vláda zbaviť. Ide o sedem ľudí, čo sa dá ťažko nazvať nadužívaním.
Vláda to však vidí každopádne inak a už na decembrovú schôdzu parlamentu zaradila toto skrátené legislatívne konanie, aby zákon o ochrane oznamovateľov zmenila. Potom sa decembrová schôdza natiahla, body sa presunuli na január, a to sa im už o tomto zákone rokovať až tak nechcelo, tak tento bod prehodili na ďalšiu schôdzu, ktorá prebieha práve teraz. Stále sme v režime skráteného konania. Minulý týždeň mal tento návrh predniesť minister vnútra, minulý týždeň na to nemal čas, tak snáď historicky prvýkrát sa strašne dôležité skrátené legislatívne konanie presúva už z decembra na január až na február. A dnes sa akože minister vnútra ospravedlnil.
Tak čo je to za skrátené legislatívne konanie, čo to tu hrajú s nami za hry politici vládnej koalície? Už aj vrabce čvirikajú, že idú tento zákon zmeniť, stiahnuť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 161. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kiež by to tak bolo, ako si povedal na záver svojho vystúpenia, pán poslanec, ale obávam sa, že je tu veľké riziko, že na Slovensku ešte dlho nebudeme žiť v takej spravodlivej spoločnosti, najmä ak prezidentské voľby vyhrá Peter Pellegrini. A teraz to hovorím preto, lebo sa mi zdá, že vo vládnej koalícii dnes ráno rozdávali nejaké halucinogénne hríby pravdepodobne, pretože rovnaké halucinácie, ako povedal pán poslanec Glück vo svojej faktickej poznámke, šíri na sociálnych sieťach predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý pomaly vyčíta prezidentke Čaputovej, že nevetovala zákon a nevrátila ho do parlamentu. Tak po tom všetkom, čo tu zaznelo v rozprave v prvom čítaní, druhom čítaní, vo výboroch, v treťom čítaní, v skrátenej rozprave, v skrátenom legislatívnom konaní, po tom všetkom, čo sme tu dennodenne, čo dennodenne, deň a noc upozorňovali vládnu koalíciu, čo hrozí v prípade schválenia novely Trestného zákona, po tom všetkom má ešte niekto tú drzosť z koaličných politikov vyčítať prezidentke, že zákon nevetovala. Tak takúto schizofréniu som ešte naozaj nezažil.

Ďakujem za slovo.
Ešte k tomu podpísaniu novely Trestného zákona pani prezidentkou by som chcel doplniť do tejto mozaiky, ktorú tu skladáme ako reakciu na pána poslanca Glücka, tak postup pani prezidentky, samozrejme, súvisí aj s tým, že vládna koalícia až hystericky potrebuje urgentne doručiť beztrestnosť svojim ľuďom, a ak by v zákone nenastavili účinnosť k 15. marcu, tak by zrejme postup pani prezidentky bol iný. Keby tam bola štandardná doba účinnosti po takejto rozsiahlej rekodifikácii, povedzme o pol roka alebo začiatok budúceho roka, tak áno, pani prezidentka by pravdepodobne zákon vetovala, prišlo by to do parlamentu, tu by koaličná väčšina prelomila to veto, až potom by išiel zákon na Ústavný súd. Lenže to, že nakoniec zvolila tento postup, neštandardný postup, ale v tejto chvíli jediný možný pravdepodobne, ako dosiahnuť alebo ako dať šancu Ústavnému súdu zasiahnuť a zatiahnuť tú ručnú brzdu, bol tento. Čiže to súvisí s tou účinnosťou, ktorú veľmi zlomyseľne dali do tohto zákona koaliční poslanci v Národnej rade.
Čiže opäť, už som to tu raz spomínal, je taká anekdotka, ak nemáš čo múdre povedať, radšej mlč. Mali by sa toho držať niektorí kolegovia, lebo svojimi komentármi sa naozaj zhadzujú.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Vančo, k tvojmu návrhu zaznelo v tejto diskusii jedno nehorázne klamstvo, na ktoré je treba reagovať a ty si na to reagoval teraz na záver svojho vystúpenia, ja ti za to ďakujem, a tým klamstvom je tvrdenie, že vraj prezidentka súhlasí s promafiánskou novelou Trestného zákona, čoho dôkazom je, že ten zákon nevetovala, ale ho podpísala. Mňa vždy dokáže fascinovať, ak politici argumentujú preukázateľnými klamstvami a myslia si o svojich voličoch, že žerú seno, že dokážu uveriť tak očividnému, preukázateľnému klamstvu, ako je to aj v tomto prípade.
Takže ešte raz, po lopate, ja som vyhlásenie prezidentky republiky sledoval naživo, môže si to pozrieť ktokoľvek zo záznamu, veľmi jasne povedala, že nesúhlasí s touto novelou Trestného zákona, ale jediná cesta, ako dosiahnuť aspoň nejakú šancu, že Ústavný súd vyhlási buď celú novelu, alebo jej časti za rozporné s ústavou, že jediná cesta je tá, že zákon nevetuje, ale podpíše a vzápätí napadne na Ústavnom súde vrátane návrhu na pozastavenie účinnosti. Tak keď toto niekto vydáva za dôkaz o tom, že ona súhlasí s novelou Trestného zákona z dielne vládnej koalície, tak musí byť úplne politicky mimo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tento návrh je úplne hanebný a dôvody predkladateľov sú nedôveryhodné zámienky. Ak niekto z riaditeľov zlyhal, ale naozaj zlyhal, dá sa odvolať už podľa súčasného zákona. Ale áno, ak niekto nezlyhal, je komplikované ho odvolať, to pripúšťam. A o to tu v skutočnosti ide, o nič iné. A k tomu istému slúži aj zrušenie päťročného funkčného obdobia. Ťažko by sa títo riaditelia odvolávali, ak nezlyhali a ešte k tomu majú aj pevne stanovené funkčné obdobie, ktoré vyprší povedzme o dva-tri roky. To sú predkladatelia naozaj takí nedočkaví?
A čerešničkou je zrušenie povinného verejného vypočutia kandidátov. To má aký prínos? Verejné vypočutie slúži na to, aby si aj verejnosť mohla urobiť názor, či kandidát na nejakú funkciu má dostatočné odborné a osobnostné predpoklady na výkon funkcie, alebo nemá. Zrušenie povinného verejného vypočutia otvorí dvere hochštaplerom, ktorí by sa po verejnom vypočutí nemohli stať riaditeľmi, lebo by sa na tom verejnom vypočutí ukázalo, že na to nemajú. Preto tento zákon nepomôže kultúre, ale ublíži kultúre.

Ďakujem veľmi pekne. Možno som v konflikte záujmov, neviem to posúdiť, ja som občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti a mne trošku uniká pointa, že v čom presne ohrozuje Slovenskú republiku, ak iný členský štát Európskej únie a NATO, teda de facto náš spojenec, v tomto prípade Maďarsko, kúpi cez nejakú svoju zriadenú súkromnú firmu nehnuteľnosť, starú nehnuteľnosť, ktorá je pre Slovenskú republiku zbytočná alebo nevyužiteľná. Je to bezpečnostné riziko? V čom? Povedzme, že teraz rozšírime tú lehotu a národné kultúrne pamiatky teda bude už kupovať len Slovenská republika, aby zabránila tomu, aby Maďarsko kupovalo národné kultúrne pamiatky. Tak budú kupovať budovy, ktoré nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Čomu sme zabránili? Čiže sa mi trošku zdá, že či nevidíme trávu rásť niekde, kde... neviem. Alebo si nejaké budovy prenajmú. Proste národné kultúrne pamiatky, áno, znie to vznešene, musíme ich chrániť, aby zostali naše, ale čomu presne tým zabránime? Ja neviem, neviem, uniká mi tá pointa.

Ďakujem za slovo.
Schvaľovanie aj tohto zákona sa dá zhrnúť do dvoch slov: skutek utek. Koaliční politici dokážu naozaj krásne rozprávať o potrebe čistoty legislatívneho procesu, ale potom, keď treba konať a podľa týchto slov sa aj správať, tak skutek utek. Koaliční politici dokážu krásne hovoriť o tom, aké je dôležité riadne zdôvodniť skrátené legislatívne konanie, ale potom, keď predložia skrátené legislatívne konania, tak skutek utek. Koaliční politici dokážu krásne hovoriť o tom, ako na Slovensku hrozia hospodárske škody, ako hrozí porušovanie ľudských práv, masívne porušovanie ľudských práv, ako urgentne treba schváliť novelu Trestného zákona, no a potom, keď zákon je v parlamente schválený, tak skutek utek. Najvyšší ústavní činitelia si nevedia nájsť pero, ktorým by podpísali tento zákon a poslali ho do Prezidentského paláca na posúdenie. Čiže reči, reči, reči, ale skutek opäť – aj pri tomto zákone – utek.