Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Súhlasím s tebou, pán poslanec Vašečka, ak ľudia vidia, že si niekto žije očividne nad pomery a že má majetok, na ktorý si nemohol legálne zarobiť.
Tak v takom štáte sú aj bežní ľudia motivovaní zákony skôr obchádzať a nie ich dodržiavať. Spravodlivosť nemôže byť selektívna, nikto nechce žiť v štáte, v ktorom sú politici nejakou vybranou kastou, ktorá nemusí dodržiavať zákony. To demoralizuje celú spoločnosť. A my sa dnes do takých časov, žiaľ, vraciame. Do takých časov nás vracajú konkrétne skutky konkrétnych politikov, ktorí majú moc. Napríklad čo je spravodlivé na tom, že bežný človek sa po dopravnej nehode musí podrobiť dychovej skúške okamžite. Ale vysoký ústavný činiteľ dostane 15-hodinovú milosť. Na tom nič spravodlivé nie je. Alebo čo je spravodlivé na tom, že ak bežný človek premešká nejakú lehotu, je okamžite sankcionovaný, ale keď vysoký ústavný činiteľ musí niečo urobiť podľa zákona bezodkladne a on to urobí po 70 dňoch, nič sa mu nestane. Ani na tom nič spravodlivé nie je. Ako môže tento štát od bežných ľudí očakávať, aby rešpektovali súdy, keď jeden z najvyšších ústavných činiteľov, predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini, sa ústavnému súdu vysmieva. Táto vládna koalícia demoralizuje spoločnosť a nedáva jej nádej, že tu bude niekedy rovnosť pred zákonom.
Preto je tento zákon dôležitý, lebo sa pokúsi sfunkčniť niečo, preukazovanie pôvodu majetku, čo na Slovensku nefunguje. Hoci politici tvrdili, že toto bude to kladivo na nelegálne majetky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini si robí z Ústavného súdu srandu ako na bežiacom páse. Opakovane to dokazuje svojimi skutkami. Najprv to dokázal v súvislosti s neobsadeným miestom ústavného sudcu po odchode pani Laššákovej z Ústavného súdu, hoci zákon hovorí, že predseda parlamentu musí vypísať voľbu na neobsadené miesto sudcu Ústavného súdu bezodkladne, tak bezodkladne v prípade predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho trvalo viac ako 70 dní. V tom istom čase predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini verejne vyhlasoval, že Ústavný súd má priveľa práce a málo sudcov, a preto by bolo potrebné zmeniť ústavu a navýšiť celkový počet ústavných sudcov, ktorých je podľa čl. 134 Ústavy Slovenskej republiky v súčasnosti 13.
Čiže na jednej strane sa predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini tvári, ako mu leží osud Ústavného súdu na srdci a na druhej strane, keď má skutkami dokázať, že si Ústavný súd váži, tak skutek utek a svojím konaním opakovane dokazuje, že považuje Ústavný súd za svoju rohožku, do ktorej si môže utierať svoje koaličné topánky.
Preto sa pripájam k tvojej výzve z úvodu tvojho prejavu, pani poslankyňa, a tiež vyzývam predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby si prestal robiť rohožku z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Najprv by som chcel oceniť, že, pán poslanec Tankó, že si na úvod svojho vystúpenia aj ty vyzval predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. Robert Fico kedysi povedal a zaznelo to už aj v tejto rozprave, že by musel žiť 250 rokov ako korytnačka, ak by si chcel legálne zarobiť na taký majetok, aký tvrdí, že legálne nadobudol Vladimír Mečiar. No vyzerá to tak, že my tiež budeme musieť žiť, tiež ako korytnačky, aby sme sa dožili toho, že Peter Pellegrini odošle novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov. To, čoho sme svedkami, je zosmiešňovanie Ústavného súdu v priamom prenose. Vládna koalícia sľubovala pokoj, sľubovala poriadok, ale v skutočnosti tu vidíme jeden obrovský legislatívny neporiadok a najväčšiu obštrukciu v dejinách Ústavného súdu.
Ak toto má byť ten poriadok, ak toto má byť ten pokoj, tak ďakujem pekne, ja si to neprosím.

Vymazať rámček

Ďakujem pekne za slovo.
Podobne ako pán poslanec Krátky, aj ja by som chcel túto faktickú poznámku začať s výzvou, aby predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini prestal pohŕdať Ústavným súdom a zaslal schválenú novelu Trestného zákona na uverejnenie v Zbierke zákonov, aby Ústavný súd mohol posúdiť, či ten atentát na spravodlivosť si spáchala koalícia v súlade s ústavou, alebo v rozpore s ústavou. Má to, samozrejme, súvis aj s týmto vystúpením pána poslanca Krátkeho v rozprave k návrhu o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, pretože toto vystúpenie by tu dnes vôbec nebolo, keby Peter Pellegrini nezrušil rozpravu k Trestnému zákonu, keby nás vládny valec nehnal, keby predseda parlamentu dodržal svoj verejný prísľub po svojom zvolení, že bude presadzovať riadny legislatívny proces a že nebude siahať na práva poslancov.
V tom prípade by sme dnes určite nerokovali o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku. A ja naozaj nerozumiem tomu, o čom tá naháňačka bola, keď potom premiér Fico si šesť dní nevedel nájsť čas na podpísanie schváleného zákona. To sme tých šesť dní mohli pokojne rokovať o Trestnom zákone a nemuseli nám zrušiť rozpravu. A teraz detto. Ak Peter Pellegrini sa zdráha odoslať zákon na zverejnenie, prečo siahol na naše práva, to nedáva žiadnu logiku. Samozrejme, odpoveď všetci poznáme. Koalícia sa bojí, že Ústavný súd prekazí jej plán doručiť svojim ľuďom beztrestnosť. Ale keď sú presvedčení o tom, že ten zákon je skvelý, tak naozaj nechápem, čoho sa tak obávajú. Ibaže by vedeli, že ten zákon je obyčajný paškvil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali. Už je to takmer dvadsať rokov, čo takto odvážne a odhodlane presadzoval prísny zákon o preukazovaní pôvodu majetku vtedy opozičný poslanec Robert Fico v jednej diskusnej relácii. Myšlienka, s ktorou sa nedá nesúhlasiť. Len pre lepšiu predstavivosť, pre generáciu, ktorá už neplatila korunami, 16-tisíc korún mohlo v tom čase zodpovedať sume približne 530 eur a 100 mil. korún znamenalo v prepočte necelých 3,5 mil. eur.
V tom čase, v roku 2005, keď tento výrok od Roberta Fica zaznel, už bola prijatá prvá verzia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorá začala platiť 1. septembra v roku 2005. Ústavný súd však o mesiac ne... o mesiac neskôr pozastavil účinnosť tejto verzie a všetky dovtedy podané podnety museli byť takisto pozastavené vrátane podnetu na bývalého premiéra Vladimíra Mečiara a na jeho vilu Elektra. Pri vzniku zákona o preukazovaní pôvodu majetku bola práve vila Elektra najznámejším príkladom, ktorý politici používali na zdôvodnenie potreby schválenia účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Pre ilustráciu opäť jeden citát od Roberta Fica: „Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem, aké majú príjmy poslanci a predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto štátnej službe zarobil toľko peňazí, ako vy teraz hovoríte,“ povedal Vladimírovi Mečiarovi ešte v roku 2002 o financovaní, kúpy a rekonštrukcie vily Elektra vtedy opozičný poslanec Robert Fico.
Na prísnom zákone o preukazovaní pôvodu majetku Robertovi Ficovi tak veľmi záležalo, že si to po založení strany napísal ako prioritu aj do prvého volebného programu SMER-u pre parlamentné voľby v roku 2002, názov kapitoly tohto volebného programu bol Mimoriadne proti korupcii a ekonomickej kriminalite. Citujem z volebného programu: „SMER sa v boji proti korupcii a ekonomickej kriminalite sústredí najmä na najvyššie miesta. Korupcia a ekonomická kriminalita na súdoch, v polícii, v rôznych štátnych orgánoch a v politike sa dá potláčať len osobitnými špecializovanými tímami s mimoriadnymi právomocami vrátane širokého nasadzovania agentov provokatérov. Takýmto tímom a osobitným sudcom sa vytvoria mimoriadne pracovné a životné podmienky. Za jednu zo základných podmienok vstupu do vládnej koalície bude SMER považovať urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Zákon umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Koniec citátu z volebného programu z roku 2002.
Ako som už spomínal, prvú verziu tohto zákona schválila Národná rada v roku 2005 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ústavný súd však pozastavil účinnosť tejto prvej verzie okrem iného s odôvodnením, že návrh bol retroaktívny. Nový návrh presadila potom začiatkom roka 2010, krátko pred voľbami, prvá vláda Roberta Fica. Tento zákon sa však v praxi veľmi rýchlo ukázal ako nepoužiteľný, úplne bezzubý.
Už po roku počas vlády Ivety Radičovej to priznal aj vtedy už opozičný poslanec Robert Fico, ktorý v roku 2011 povedal: „Bude potrebná spolupráca opozície a koalície pri schválení tohto zákona, pretože opozícia“, v ktorej vtedy bol, „nemá dosť hlasov na presadenie novelizácie zákona. A len už v spolupráci s poslancami vládnej koalície môžeme pristúpiť k nejakému sprísneniu tejto právnej normy.“ To boli slová opozičného poslanca Roberta Fica v roku 2011.
Už o rok vyhral voľby, štyri roky, najbližšie štyri roky vládol bez koaličného partnera, potom vyhral ďalšie voľby, ale k sprísneniu zákona o preukazovaní pôvodu majetku sa už nikdy nevrátil a už to nikdy nenavrhol.
Jeho slová z roku 2011 sú však naozaj pravdivé. Dnešný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý platil aj v roku 2011, niekdajšia srdcovka súčasného premiéra, je absolútne nefunkčná. Dá sa obísť banálnymi výhovorkami, vymyslenými darovacími zmluvami či rozdelením majetku medzi rodinnými príslušníkmi. Dodnes teda nemáme funkčný nástroj, ktorý dnešný premiér pred takmer dvadsiatimi rokmi definoval ako podmienku pre vstup do koalície. Vtedy mu išlo o taký prísny zákon, ktorý, citujem ešte raz: „umožní siahnuť v civilnom konaní na majetok osobám neschopným preukázať pôvod svojho bohatstva.“ Súčasné pravidlá také nie sú a treba s tým niečo robiť.
V čase, kedy vládna koalícia zmäkčuje tresty v Trestnom zákone za korupciu a ekonomické trestné činy či za podvody, je prijatie funkčného zákona o preukazovaní pôvodu majetku naliehavejšie ako kedykoľvek v minulosti. Tento návrh môže preukazovanie pôvodu majetku sfunkčniť. Treba sa o to aspoň pokúsiť a prestať o tom dookola len hovoriť. Zopakujem citát z úvodu svojho prejavu: „Zrazu po roku 1989 zisťujeme, že sú ľudia, ktorí zarábajú 16-tisíc korún a majú stámiliónové majetky. Mali by sme mať právo spýtať sa ich, odkiaľ na to vzali.“
Súhlasím, mali by sme mať právo spýtať sa ľudí, ktorí si žijú nad pomery, z čoho svoj majetok nadobudli, ale nemali by sme skončiť pri práve klásť otázky. Mali by sme mať právo dožadovať sa odpovede a v prípadoch, v ktorých tie odpovede nebudú uspokojivé, mal by mať štát právo udeliť sankciu. A o tom tento návrh zákona je, a preto ho aj ja osobne podporím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šipoš, vo svojom vystúpení v rozprave si spomínal zrušenie rozpravy k novele Trestného zákona a práve na túto časť tvojho vystúpenia by som chcel touto faktickou poznámkou zareagovať. Naozaj nerozumiem tomu, čo za politickú kultúru tu presadzuje súčasná koalícia, pretože Peter Pellegrini po svojom zvolení za predsedu parlamentu sľuboval štandardné legislatívne procesy a priznanie všetkých práv poslancom bez ohľadu na to, či sú z koalície, alebo z opozície. A potom prišiel do parlamentu návrh novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a začali sa diať divy. Zákon prišiel na decembrovú schôdzu v skrátenom legislatívnom konaní s navrhnutou účinnosťou vtedy od januára tohto roka, lebo vraj existovala obrovská, obrovské riziko masívneho porušovania ľudských práv, ak sa nezruší špeciálna prokuratúra. Dôvody na skrátené legislatívne konanie rozobrala opozícia na súčiastky.
Potom prišla na rad samotná rozprava a koalícia sa tak strašne ponáhľala, že nás nechala rokovať aj v noci. Tak strašne rýchlo bolo treba schváliť tento zákon, že koalícia na návrh predsedu parlamentu zrušila rozpravu, čím znemožnili viacerým poslancom vystúpiť v rozprave, lebo rýchlo, rýchlo bolo treba hlasovať a schváliť darček pre páchateľov ekonomických, korupčných a násilných trestných činov.
A keď už to konečne zvalcovali, zrazu Robert Fico šesť dní hľadal pero, ktorým by zákon podpísal, a teraz zase zdržiava jeho zverejnenie v Zbierke zákonov Peter Pellegrini. Ten istý Peter Pellegrini, ktorý nás tu hnal a zrušil rozpravu len aby sa ten zákon prijal čo najrýchlejšie. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa tu deje, a koalícia musí mať strašný stres z Ústavného súdu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Priority každej vládnej garnitúry sa na začiatku každého volebného obdobia zapisujú do programového vyhlásenia vlády. Toto je štvrtá vláda Roberta Fica, a čo je zaujímavé, z tých štyroch vlád toto je prvá vláda Roberta Fica, ktorá si do svojho programového vyhlásenia nenapísala o preukazovaní pôvodu majetku ani čiarku. Nič. Pripomenieme si vývoj, ale ja ho potom budem ilustrovať aj vo svojom vystúpení v rozprave. Teraz v tejto faktickej poznámke sa zameriam čisto na programové vyhlásenia jednotlivých Ficových vlád.
V roku 2006 prvýkrát si zapísali toto: „Vláda vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku a aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať.“ Čiže žiaden symbolický zákon, ale uplatnenie v praxi.
2012: „Vláda vytvorí podmienky na aplikáciu zákona o preukazovaní pôvodu majetku.“ Taká trošku opatrná, alibistická formulácia.
A v roku 2016: „Vláda, berúc na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vynaloží maximálne úsilie na presadenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom jeho reálnej účinnosti.“
Takže od maximálneho úsilia až po ústavný zákon a reálnej účinnosti, to boli slová, a potom ako vždy skutek utek a v roku 2023 už pre istotu ani tie slová.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Súhlasím teda aj s pánom poslancom Ľuptákom, že sa treba zamerať na tých, ktorí organizujú migráciu. Tento návrh sa o to snaží v podstate a sústreďuje sa teda na tých, ktorí nelegálne zarábajú na prevádzačstve, pre ktorých je to výhodný biznis, lebo robia tento výhodný biznis a zneužívajú situáciu tých utečencov na to, aby, aby načierno zarábali peniaze, ktoré nikde nemusia zdaniť, nikomu sa nemusia spovedať, koľko na tom zarobili, a vedia, že aj keď ich polícia prichytí, tak im hrozí maximálne bezzubý podmienečný trest. Ešte pre doplnenie, samozrejme, tento návrh je mienený určite úprimne.
A ešte pre doplnenie, toto sprísnenie trestov pre prevádzačov bolo pripravené už v minulom volebnom období ako pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, len vtedy ten Trestný zákon bol v legislatívnom procese už na konci volebného obdobia po tej letnej migračnej kríze a už sa nepodarilo otvoriť rokovanie parlamentu počas vlády pána Ódora. Vtedy malo byť na programe práve, mala byť novela Trestného zákona. Tam to bolo pripravené ako pozmeňujúci návrh, ale keďže pre rôzne obštrukcie už vtedy aj koalície, aj opozície sa rokovanie parlamentu neotvorilo, tak sa neprerokovala tá novela Trestného zákona, a tým pádom nebolo možné ani podať tento pozmeňujúci návrh, tak preto sme z toho teraz urobili novú novelu Trestného zákona.

Opäť ďakujem pekne za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, trestný čin prevádzačstva definuje Trestný zákon v § 355 nasledovne:
– v ods. 1: Kto pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
– v ods. 2: Kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a
a) organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo
b) na účel podľa písm. a) vyrobí, zaobstará, poskytne, alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov.
– v ods. 3: Odňatím slobody na 7 rokov až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2
a) a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech,
b) z osobitného motívu,
c) spôsobom, ktorý môže ohroziť životy a zdravie prevádzaných osôb alebo znamená neľudské zaobchádzanie, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo zneužívanie prevádzaných osôb, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
– odsek 4: Odňatím slobody na 10 rokov až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a získa ním pre seba alebo iného značný prospech, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.
– odsek 5: Odňatím slobody na 12 rokov až 20 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v ods. 1, alebo 2
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a získa ním v prospech veľkého rozsahu, alebo
c) za krízovej situácie.
Toľko súčasné znenie Trestného zákona.
Uznávam na základe udalostí z ostatných týždňov, že súčasná vládna koalícia presadzuje skôr tzv. humanizáciu trestov, teda znižovanie trestov, čo znižuje aj šance na prijatie tohto zákona. Všetci vieme, že Robert Fico a Boris Susko skôr presadzujú pomoc páchateľom, a nie obetiam trestných činov, ale predsa len si dovoľujem predložiť tento zákon, lebo po skúsenostiach z minulého roka viem, že niečo urobiť treba, a viem aj to, že tým niečím nemôže byť len jednorazová policajná akcia, ktorá má verejnosť presvedčiť, že za jednu noc sa niekomu podarilo vyriešiť problém s nelegálnou migráciou.
Najneskôr od júna minulého roka je verejnou informáciou, že problém s nelegálnou migráciou na Slovensku máme.
Hovoril o tom vtedajší minister vnútra Ivan Šimko aj tu v pléne Národnej rady, a to 15. júna minulého roka, citujem: „Aktuálne sa týždenné priemerné počty za posledných päť týždňov pohybujú už nad hranicou 655 zistených migrantov na tejto sekundárnej tranzitnej migrácii a predpokladáme ďalší nárast.“
Od júna minulého roka sa problém počas ďalších mesiacov nezmenšil, naopak, rástol. Žiaden problém totiž nezmizne, ak ho niekto nebude chcieť vidieť, ak o ňom nebude chcieť počuť alebo ak o ňom nebude chcieť hovoriť.
Slovenská republika mala minulý rok vážny problém s nelegálnou migráciou a ak nechceme, aby sa ten problém opakoval, treba sa pokúsiť niečo urobiť. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky napríklad sa pokúsila problém vyriešiť tým, že podala protest proti príkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru k postupu v súvislosti s vydávaním potvrdenia o zotrvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. To sú tie slávne papieriky, o ktorých dnešná vládna koalícia, ktorá radšej pomáha páchateľom než obetiam, tvrdí, že žiadnym problémom nie sú. Ak by to bola pravda, Generálna prokuratúra by proti nim zrejme nepodávala protest.
Len pre osvieženie pamäte, dôvodom protestu Generálnej prokuratúry bol rozpor tohto príkazu s ustanoveniami Správneho poriadku a zákona o pobyte cudzincov. Rozpornosť namietaného príkazu spočíva podľa Generálnej prokuratúry v tom, že ukladá vydať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenskej republiky aj tým osobám z tretích krajín, ktorých totožnosť nemožno zistiť, a teda u ktorých nie je možné zistiť splnenie zákonných formálnych podmienok na vydanie potvrdenia.
Osobne som opakovane navštívil improvizovaný tábor vo Veľkom Krtíši v lete minulého roku, kde boli stovky migrantov zadržiavaní, a službukonajúci príslušníci Policajného zboru sami unisono tvrdili, že to vydávanie potvrdenia treba čo najskôr zastaviť legislatívnou cestou. Zdá sa, že s touto vládnou koalíciou sa na tom nevieme zhodnúť, aj preto sa pokúšame touto novelou Trestného zákona priniesť nejaké iné riešenie, na ktorom možno zhodu nájdeme.
Problém s nelegálnou migráciou existuje a nestačí sa upokojovať tým, že v zimnom období vždy klesne záujem o nelegálne prekročenie hraníc, alebo slovami o tom, že nelegálni migranti nespáchali na území Slovenskej republiky žiaden trestný čin. Aj rozhodnutie Generálnej prokuratúry potvrdzuje indície, že časť nelegálnych migrantov uvádza nepravdivé údaje o svojej identite, o svojom mene a o dátume svojho narodenia, čo môže pre Slovenskú republiku znamenať zvýšené bezpečnostné riziko. Otázka je, čo s tým urobiť.
V prvom rade si treba priznať problém a začať konať. Hlavnou úlohou štátu je zabezpečiť poriadok a bezpečnosť na svojom území. Jednorazové nasadenie policajných síl na jednu noc, k čomu pristúpila súčasná garnitúra, sa rozhodne nedá nazvať dlhodobým a systémovým opatrením v boji proti nelegálnej migrácii. Súčasťou rozhodnutí musia byť okrem hasenia akútnych problémov aj dlhodobejšie riešenia.
Keď hovoríme o nelegálnej migrácii, mali by sme zasiahnuť tých, ktorí z nej profitujú. Prevádzačstvo je dnes na Slovensku relatívne výnosný biznis s relatívne malým rizikom. Základná trestná sadzba za tento trestný čin je totiž jeden až päť rokov, a preto odsúdení často končia s podmienečnými trestami. V predkladanej novele Trestného zákona preto navrhujeme sprísnenie sadzieb za trestný čin prevádzačstva, a to nasledovne:
– v ods. 1 z jeden až päť rokov na tri až osem rokov,
– v ods. 2 z tri až osem rokov na sedem až desať rokov,
– v ods. 3 zo sedem až desať rokov na desať až pätnásť rokov,
– v ods. 4 z desať až pätnásť na dvanásť až dvadsať rokov a
– v ods. 5 z dvanásť až dvadsať rokov na pätnásť až dvadsaťpäť rokov.
Panie poslankyne, páni poslanci, úlohou vlády Slovenskej republiky je zabezpečiť nastolenie práva a poriadku na území Slovenskej republiky. Za bezpečnosť obyvateľov je v prvom rade zodpovedné vedenie ministerstva vnútra a Policajný zbor Slovenskej republiky. Úlohou nás zákonodarného zboru je vytvoriť dostatočné legislatívne podmienky, aby ich práca pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti nevyšla nazmar kvôli bezzubým zákonom.
Doterajšia prax ukazuje, že takéto sprísnenie Trestného zákona je nielen aktuálne, ale aj žiaduce, preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.