Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, pripomenuli ste tú situáciu, ktorá tu bola v pléne, kedy pani poslankyňa Števulová upozornila ministra spravodlivosti na túto konkrétnu vec, a teda že tie premlčacie lehoty sa skrátia aj v prípade trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia. Považujem to za kľúčový moment, lebo aj dnes som zachytil z úst pána navrhovateľa také odôvodnenie tohto skráteného legislatívneho konania, že nedalo sa inak. Že muselo prísť toto skrátené legislatívne konanie a chceli vrátiť tie premlčacie doby, ale to nie je pravda. Budem citovať zákon o rokovacom poriadku. Boli dve cesty, ako sa s tým vysporiadať. Paragraf 35 ods. 6: „Ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaní, otvára sa tým rozprava znova." Ak by sa otvorila rozprava takouto formou, tak by sa znovu mohli podávať pozmeňujúce návrhy. Alebo tretie čítanie § 85 zákona o rokovacom poriadku. Tretie čítanie ods. 3: „Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu iných chýb vzťahujúcich sa na ustanovenia podľa ods. 1 a návrh na opakovanie druhého čítania môže predložiť najmenej 30 poslancov." Čiže 30 poslancov, vládna koalícia ich má 79, 30 poslancov sa mohlo postarať o to, že by sa opakovalo druhé čítanie a v tom opakovanom druhom čítaní podľa ods. 4 sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tieto možno ďalej meniť a dopĺňať. To sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Takže samozrejme, že bola aj iná cesta, je to lož, nie je pravda, že len týmto skráteným legislatívnym konaním sa dala opraviť tá otázka premlčacích lehôt.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šipoš, spomínal si Petra Pellegriniho, že ťa zaujíma, ako sa pri hlasovaní zachová, ja si myslím, že podľa doterajších skúseností je úplne jasné, ako sa Peter Pellegrini zachová a je úplne jedno, či ide o daňový bonus na dieťa, či ide o plný 13. dôchodok, či ide o ceny potravín, o ceny energií alebo o Trestný zákon, alebo o zmeny vo vedení tajnej služby. Jednoducho pri každej jednej téme, pri každom politickom rozhodnutí sa Peter Pellegrini riadi jedným jediným kritériom, tak, ako si to Robert Fico želá. To je jediné kritérium, podľa ktorého sa Peter Pellegrini riadi. Takže si môžeš byť istý, že ak tento návrh zákona Peter Pellegrini nepodporí, bude to preto, lebo si to Robert Fico neželá. To modus operandi funguje dokonale a ukazuje, akým prezidentom chce byť Peter Pellegrini. Chce byť predĺženou rukou SMER-u a ak sa prezidentom stane, bude zobať z rúk Roberta Fica. Ak by si chcel Peter Pellegrini zmyť zo seba tento dojem, musel by prestať pohŕdať Ústavným súdom a musel by poslať novelu Trestného zákona ministrovi spravodlivosti na zverejnenie. Lenže ako plynie čas, tak je čoraz jasnejšie, že to bude odkladať bez toho, že by na to mal jediný reálny dôvod, okrem toho, že chce vyjsť v ústrety Robertovi Ficovi a vybraným ľuďom, ktorým potrebujú doručiť beztrestnosť.
Preto na záver svojej faktickej poznámky opäť vyzývam Petra Pellegriniho, aby prestal pohŕdať Ústavným súdom a poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.

Mikrofón, áno, ďakujem pekne. Ďakujem za slovo.
Len veľmi krátko, čiže ešte raz na záver, nejde o zrušenie § 363, ale o vrátenie tohto paragrafu do stavu, v ktorom bol zavedený do Trestného poriadku v roku 2005 s účinnosťou od januára 2006. V tomto stave to fungovalo až do roku 2015 a nikto nežiadal, nikto neprotestoval, nikto neriešil, že je ten paragraf nejako zneužívaný alebo nadužívaný. Stalo sa to až potom, keď tento paragraf bol rozšírený po roku 2015, teda v čase, kedy SMER vládol sám bez koaličného partnera a mohol si v Národnej rade presadiť zmeny zákonov, aké si len táto strana želala.
Takže ešte raz, je to úprava paragrafu a vrátenie do pôvodného stavu.
Preto vás na záver opäť žiadam o podporu tejto novely.
Ďakujem pekne.

No, ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Šipoš.
Tento návrh vlastne neruší inštitút § 363, ale vylepšuje tento inštitút. A ja to stále dávam do kontextu s tou novelou Trestného zákona, ktorá 15. marca začne naplno fungovať. A keďže od tohto dátumu a zjavne začne, lebo v tomto štáte robia vysokí ústavní činitelia všetko pre to, aby Ústavný súd nemohol tento zákon včas, túto novelu Trestného zákona včas posúdiť. Čo mám za to, že 15. marca zjavne začnú platiť nové pravidlá v rámci Trestného zákona, Trestného poriadku. Začnú platiť symbolické tresty.
Čiže neviem, kto už potom bude chcieť vôbec využívať § 363, keď všetci dostanú, niektoré veci ani nebudú trestnými činmi po novom. Potom za to, za čo dnes hrozí ľuďom za korupčné a ekonomické trestné činy trest odňatia slobody natvrdo vo väzení, tak už budú hroziť len symbolické tresty, domáce väzenie, podmienečné tresty, takže neviem, komu na čo vôbec bude § 363 v tomto štáte.
A tie nové tresty určite začnú platiť od 15. marca, takže § 363 sa stáva zbytočným.
A tým pádom naozaj môže vládna koalícia s pokojným svedomím, ak majú pokojné svedomie, že tá novela Trestného zákona, ktorú presadili, je v súlade s ústavou, tak môžu s pokojným svedomím zrušiť aj § 363, alebo teda ho zmeniť, lebo už ho v skutočnosti nikto nebude potrebovať.

Ďakujem pekne a ďakujem za všetky faktické poznámky.
Áno, to kľúčové slovo je tá šarapata, ktorú spomínal potom neskôr zvolený generálny prokurátor Maroš Žilinka. Pretože inak hovoril o tomto paragrafe, keď bol kandidátom na generálneho prokurátora a inak už keď bol zvolený. Čiže my týmto návrhom v podstate plníme program kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Aj preto by ste to mohli, kolegovia z vládnej koalície, podporiť.
Pán poslanec Janas, povedali ste, že skúsenosti ukazujú, že treba tento paragraf. No treba ho v prípade, súhlasím, treba ho v prípade, keď sú podstatné pochybenia v tom prípravnom konaní. Áno, a tak to my navrhujeme. Vtedy je to oprávnené.
No a pán poslanec Migaľ, k vašej faktickej poznámke. My sme ho zvolili, no keď si pozriete počet hlasov, tak vy ste vtedy neboli v Národnej rade, ale je zjavné, že aj vaši kolegovia ho volili. Takže nedá sa povedať, že len vtedajšia koalícia volila pána generálneho prokurátora.
Žiaľ, možnože aj to mal byť aj taký prvý signál, že niečo sa tu pečie. No a máte pravdu. Mali sme ústavnú väčšinu a nepodarilo sa nám zrušenie tohto paragrafu, alebo zmenu tohto paragrafu sa nám nepodarilo presadiť, ale viete, to keď ste v koalícii, tak sa naučíte, že nie všetko sa vám podarí presadiť. Aj vy ste chceli lacnejšie potraviny a nepodarilo sa vám to presadiť. Chceli ste lacnejšie energie a nepodarilo sa vám to presadiť. Navrhovali ste plný 13. dôchodok, ani to sa vám nepodarilo presadiť.
Proste v koalícii to tak je.

Ďakujem pekne za slovo, opäť.
Takže, kolegyne, kolegovia, aj v minulom volebnom období sme podobný návrh podávali opakovane a ide o minimalistickú verziu riešenia § 363 tak, ako bol zavedený tento inštitút do Trestného poriadku v roku 2005 s účinnosťou od 1. januára 2006.
Súčasný návrh zákona vychádza z verejného prísľubu z 10. septembra 2023, v ktorom sme sa zaviazali zmeniť § 363 Trestného poriadku. Tento paragraf je súčasťou trestných kódexov od jeho prijatia v roku 2005, resp. účinnosti od 1. januára 2006. V tom čase bolo znenie § 363 Trestného poriadku nasledovné, citujem: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." V roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu druhej vety z toho pôvodného ustanovenia, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch, nazvime to, obyčajného porušenia zákona. Podľa dôvodovej správy sa malo dosiahnuť to, aby každé porušenie bolo možné napraviť cestou § 363. Ten však má byť mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorému má zodpovedať aj právna úprava. Práve z tohto dôvodu predkladáme tento návrh zákona.
Cieľom našej novely je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo tomu pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363. Pôvodným zmyslom mimoriadneho opravného prostriedku bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Za také rozhodnutia nemožno považovať napr. uznesenie o vznesení obvinenia, čo v súčasnosti patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie § 363. Deje sa tak dokonca aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb za spáchanie závažných trestných činov korupcie či organizovaného zločinu. Verejnosť veľmi citlivo vníma nadmerné využívanie § 363, najmä ak je využívaný pri exponovaných osobách, čo sa v poslednej dobe stáva naozaj často a osobitne v situáciách, keď to nezodpovedá zmyslu použitia tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Neraz je to umocnené nedostatočným a nejasným zdôvodnením použitia tohto paragrafu zo strany Generálnej prokuratúry.
To má následne negatívny dopad na dôveryhodnosť nielen prokuratúry, ale aj na dôveryhodnosť celkovo Slovenska ako právneho štátu.
A je to o to viac, keď aj Ústavný súd konštatoval, že použitie § 363 bolo v konkrétnej veci v rozpore s právnym poriadkom. (Reakcia z pléna.) Ďakujem za upozornenie, pán poslanec.
Takže v stručnosti, toto sú motívy, pre ktoré opätovne predkladáme túto novelu Trestného poriadku a je vôbec otázne, že či po schválení v podstate rekodifikácie Trestného zákona budú vôbec ešte vplyvní ľudia na Slovensku potrebovať § 363. Keď za korupciu, majetkové trestné činy, ekonomické trestné činy budú hroziť už len symbolické tresty. Aj ten § 363 sa stáva v podstate bezpredmetným, bezcenným paragrafom.
Takže tentokrát je situácia iná ako v minulosti, keď sme tento návrh predkladali my alebo kolegovia z iných, v súčasnosti opozičných strán, pretože dnes by mohla aj vládna koalícia uznať, že tento paragraf je už prežitok, že tu máme nové v podstate symbolické tresty, takže § 363 potom, ako novela Trestného zákona od ministra spravodlivosti Borisa Suska nadobudne účinnosť, v podstate § 363 už nikto na Slovensku viac nebude potrebovať. Takže o to viac chcem vyzvať nielen kolegov z opozície, ale aj z vládnej koalície, aby tento návrh podporili. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je podporiť obnovu dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní.
Zároveň sa tým zlepší dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa neraz obchádzajú práve využitím § 363 Trestného poriadku.
Toľko v rámci úvodného slova a do rozpravy sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Jedna vec je tá hanebná novela Trestného zákona, ale druhá vec je to, čo sa deje po schválení tejto hanebnej zmeny Trestného zákona. Dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu, predseda Národnej rady a predseda vlády robia špinavú handru z Ústavného súdu, odkedy tá novela bola schválená v Národnej rade. A toto už nie je žiadna obštrukcia, toto je sabotáž právneho štátu.
Ak má byť Slovenská republika demokratický a právny štát, ale reálne, nielen na papieri v ústave, tak je nemysliteľné, aby dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov pohŕdali Ústavným súdom a bránili tomu, aby Ústavný súd mohol včas preskúmať túto hanebnú novelu Trestného zákona. Čoho sa títo zbabelí politici boja?
Boja sa, že nestihnú doručiť svojim ľuďom beztrestnosť? Takáto sabotáž Ústavného súdu je ich priznaním v priamom prenose, priznaním, že ľudia obvinení a obžalovaní z korupcie by sa bez tejto novely Trestného zákona nedokázali pred súdom obhájiť.
A je to aj priznaním, že táto amnestia je pre Roberta Fica a Petra Pellegriniho priorita č. 1 za akúkoľvek cenu, aj za cenu, že Ústavný súd niekedy neskôr po funuse, keď už to všetko bude platiť, povie, že to bolo v rozpore s ústavou.
Opäť vyzývam predsedu Národnej rady a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal pohŕdať Ústavným súdom a poslal novelu Trestného zákona na ministerstvo spravodlivosti, aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov, aby Ústavný súd mohol konať.

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, tento návrh pána poslanca Galka považujem za správny, stotožňujem sa s ním a určite ho podporím.
S čím sa stotožniť dnes ako poslanec Národnej rady neviem, je napríklad to, aby sa sem v rámci hodiny otázok postavil minister vnútra a bohorovným, arogantným spôsobom okydával poslancov, ktorí naňho nemajú možnosť reagovať, lebo také sú pravidlá hodiny otázok podľa zákona o rokovacom poriadku. Na ministra môže reagovať len poslanec, ktorý mu položil otázku, v rozsahu dvoch minút.
Ale keď ten minister sa rozhodne zaútočiť na jedného poslanca, druhého, tretieho, štvrtého, tak tí poslanci sa nemajú ako brániť. Považujem to za zbabelé a arogantné a neviem sa s tým stotožniť.
Neviem sa stotožniť ani s tým, aby vláda obchádzala prezidentku republiky, ktorá odmieta zatiaľ vymenovať navrhnutého kandidáta na riaditeľa Slovenskej informačnej služby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale bolo by skvelé, keby k téme teda toho návrhu unesenia. Je mi to ľúto.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Snažím sa vystupovať k téme, preto som povedal, že s tým, čo predložil pán poslanec, sa stotožňujem, a hovorím, s čím sa nestotožňujem.
A nestotožňujem sa s tým, aby vláda obchádzala tento nesúhlas pani prezidentky tým, že potajomky mení štatút Slovenskej informačnej služby, aby bolo možné kohokoľvek z príslušníkov poveriť vedením bez ohľadu na to, že navrhnutého kandidátka pre... kandidáta prezidentka nevymenovala. Inými slovami, aj kandidáta, ktorého vláda navrhla, kandidáta, ktorý môže byť príslušníkom SIS, vďaka zmene štatútu by sa mohol stať v podstate riaditeľom bez toho, že by bol vymenovaný. Neviem sa s tým stotožniť.
A neviem sa stotožniť ani s tým, aby vládna koalícia sabotovala legislatívny proces, sabotovala Ústavný súd, aby predseda parlamentu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini neposlal na ministerstvo spravodlivosti tromi ústavnými činiteľmi podpísaný návrh zákona, tak aby to mohlo byť zverejnené v Zbierke zákonov, aby sa tým Ústavný súd sa mohol začať zaoberať.
Čiže to sú veci, s ktorými sa stotožniť neviem, ale s návrhom pána poslanca Galka sa stotožniť viem, a ešte raz, preto ho s radosťou podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Viskupič, chcel by som reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, keď si na záver vyzval aj opozíciu, aj koalíciu, aby tento návrh podporili, pretože nejde o taký, by som povedal, typický ideologický návrh, ale skôr taký všeobecný, ktorý by ocenili motoristi bez ohľadu na to, či volia jednu stranu barikády, alebo tú druhú.
Tak, samozrejme, zázraky sa niekedy dejú, aj v minulom volebnom období, si spomínam, že boli schválené niektoré opozičné návrhy v tomto pléne s podporou časti koalície, čiže môže sa to stať. A v tom prípade by ma zaujímalo, ešte som to neskontroloval, že ako máš nastavenú účinnosť vo svojom návrhu, pretože ťa chcem upozorniť na to, že môže sa aj tebe stať, že aj keby tým zázrakom bol tento návrh schválený v prvom, druhom, treťom čítaní, tak potom predseda parlamentu sa rozhodne, že si to odloží do šuflíka, a tri týždne ho neodošle na ministerstvo spravodlivosti, aby ten návrh mohol byť zverejnený v Zbierke zákonov. Čiže či s tým počíta tvoj návrh pri nastavení účinnosti.
A keď už o tom hovorím, tak aj dnes by som chcel vyzvať predsedu parlamentu a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby sa takto nesprával, aby si nerobil handru z Ústavného súdu a novelu Trestného zákona odoslal na ministerstvo spravodlivosti, aby mohla byť zverejnená v Zbierke zákonov.