Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.6.2024 o 15:18 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2024 19:40 - 19:40 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky.
Budem reagovať najprv na pani poslankyňu Vaľovú. Pani poslankyňa, ja som vôbec nehovoril o tom, či by mali, alebo nemali byť protesty pri obydliach politikov. Túto časť novely zákonov som absolútne nekritizoval, nepripomienkoval, čiže buď ste nepočúvali pozorne alebo vás niekto vyrušoval, teda neviem, čo sa stalo, ale teraz ste mi vytkli niečo, čo odo mňa vôbec nezaznelo. Takže toto bolo trošku mimo.
A na vašu otázku, čo by zabránilo podobným útokom, no, myslím, že to z môjho vystúpenia bolo jasné, ak to nebolo jasné, tak to skúsim v tejto faktickej poznámke. Stopercentne sa takýmto udalostiam zabrániť nedá. To vám povie každý, kto sa oblasti bezpečnosti venuje. Áno, dá sa znižovať riziko a najlepší spôsob, ako znižovať riziko, je, že pravidlá a zákony dodržiavajú všetci, na ktorých sa vzťahujú tieto pravidlá a zákony. To je, by som povedal, taký základ. A to je odpoveď aj na faktickú poznámku pána poslanca Dostála.
Súhlasím, áno, dá sa znižovať riziko, veď to som povedal vo svojom vystúpení a niektoré zmeny dokonca z tohto balíka zmien zákonov môžu zlepšiť bezpečnosť v všeobecnosti, ale nemyslím si, že kvôli všeobecnému zlepšovaniu bezpečnosti by sme mali meniť zákony v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že aj v tomto sa zhodneme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2024 19:19 - 19:28 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Všimol som si v úvodnom slove pána podpredsedu vlády, budem parafrázovať výrok, že za vlád SMER-u sa nezneužívala moc a ľudia sa nekriminalizovali (krátka pauza, rečník krúti hlavou) – tak to bolo dobré.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Dve kľúčové otázky, ktoré si treba položiť pri posudzovaní zmien v lex atentát, znejú takto.
Zabránia tieto zmeny k tomu, aby bol v budúcnosti na nejakého politika na Slovensku spáchaný atentát?
A druhá otázka. Ak by všetky tieto zmeny platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to atentátu na predsedu vlády?
Odpovede na tieto dve otázky, sú podľa mňa jasné, stačí si prejsť lex atentát bod po bode alebo článok po článku.
V čl. 1. navrhuje vláda zmeniť zákon o zhromažďovacom práve, a to tak, že sa má zakázať zhromaždenie v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, Národnej rady, vlády, Ústavného súdu, či od objektu, kde rokujú tieto orgány, alebo od objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta, predsedu Národnej rady a premiéra.
Ak by takýto zákaz platil v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to útoku na predsedu vlády? Nezabránilo by. Z toho logicky vyplýva, že takáto zmena nezabráni podobnému útoku ani v budúcnosti.
V tomto istom článku navrhuje vláda nové dôvody na zákaz zhromažďovania, ako aj pokuty za porušenie takéhoto zákazu. Ale ako vieme, v Handlovej nešlo o žiadne protestné zhromaždenie, ktoré by evokovalo bezpečnostné riziko. Zhromaždenie v Handlovej bolo zhromaždením priaznivcov vlády, ktoré sa útočník rozhodol zneužiť. Ak by tieto zákazy a sankcie platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by útoku na premiéra a nezabránia útokom na politikov ani v budúcnosti.
Čl. 2, priestupkový zákon. Tu vláda deklaruje lepšiu ochranu zhromažďovacieho práva či lepšiu kultúru v online priestore. Rovnako ako v čl. 1, aj tu platí, že tieto zmeny by nič nezmenili na udalosti v Handlovej.
Čl. 3, zákon o Slovenskej informačnej službe. Vláda v tomto článku priznáva SIS kompetenciu získavať informácie o aktivitách, ktoré smerujú k ohrozeniu života a zdravia chránených osôb. Tu však autori v dôvodovej správe sami priznávajú, že aj súčasné právomoci SIS sú dostatočné na to, aby takéto informácie získavali. Z tohto konštatovania, z tohto konštatovania jasne vyplýva, že touto právomocou SIS disponovala aj v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, aj dnes, kedy ešte o tomto návrhu novely zákona len diskutujeme v parlamente. Čiže tento novelizačný bod reálne nič nové neprináša.
Čl. 4, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Tu navrhuje vláda doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo je zaujímavé, že balík zmien zákonov, o ktorom rokujeme, nazvala vláda zákonom o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Asi každému je jasné, že doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica s bezpečnosťou situáciou v Slovenskej republike nijako nesúvisí.
Čl. 5, zákon o Policajnom zbore. Tento článok rozširuje právomoci polície jednak o možnosť identifikovať anonymných alebo falošných diskutérov v online priestore, ale takisto tento článok rozširuje aj okruh osôb, ktorým má Úrad na ochranu ústavných činiteľov poskytnúť ochranu. Ani takáto zmena, ak by platila čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, by nezabránila útoku na predsedu vlády, a teda nezabráni podobnej udalosti ani do budúcnosti.
Čl. 6, zákon o ochrane utajovaných skutočností. Táto časť novely sa týka zákazu fotografovania či filmovania budov, zariadení a priestorov označených zákazom fotografovania a filmovania. Súčasná legislatíva je podľa dôvodovej správy neúčinná, preto treba prijať určité zmeny. V poriadku. Ale prečo v zrýchlenom konaní, ako to súvisí s atentátom v Handlovej? Ako to zabráni podobnému konaniu v budúcnosti?
Čl. 7, Trestný zákon. Tu vláda navrhuje povýšiť na trestný čin nezaplatenie úradnej pokuty, ale keďže proti tomuto, proti tejto časti sa ozvala aj Súdna rada, už aj pán poslanec Gašpar naznačil, že ak príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak sa bude týkať práve tejto časti, takže už podrobnejšie nemá zmysel sa tomu venovať.
Čl. 8, zákon o elektronických komunikáciách. Táto časť novely opäť súvisí s identifikáciou anonymných vyhrážok v online priestore, čo je veľmi užitočná vec, ale to takisto nebol prípad atentátu v Handlovej.
Zhrnuté a podčiarknuté, keby všetky tieto zmeny platili už v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by streľbe na predsedu vlády. Nielenže by tieto zmeny nezabránili v útoku v Handlovej, ale ani riziko takejto neprijateľnej a odsúdeniahodnej streľby by nemali potenciál znižovať. Obzvlášť to platí o priznaní doživotného poslaneckého platu pre Roberta Fica.
To neznamená, že niektoré zmeny týchto zákonov nemôžu prispieť vo všeobecnosti k lepšej bezpečnosti, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, a netvárme sa, že vďaka týmto zmenám dokážu štátne orgány zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobný odsúdeniahodný čin zopakoval, pretože práve okolnosti útoku v Handlovej dokazujú, že niečomu podobnému sa dá len veľmi ťažko zabrániť. Dá sa znížiť riziko, ale na zníženie rizika postačia aj súčasné pravidlá a zákony. A rozhodujúce je, či sa týmito pravidlami a zákonmi dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú.
Skryt prepis
 

18.6.2024 14:11 - 14:12 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, atentát na predsedu vlády je nepochybne neprijateľný a odsúdeniahodný čin, o tom nikto so zdravým úsudkom nemôže pochybovať. Páchateľ bol na mieste zadržaný, je väzobne stíhaný a nemal by ho minúť spravodlivý trest. A tak to má byť.
Otázka, ktorú by sme si ako zákonodarný zbor mali položiť, je, či existujú legislatívne zmeny, ktoré mohli tomuto neprijateľnému a odsúdeniahodnému činu zabrániť, resp. či takýmito zmenami zabránime do budúcna tomu, aby sa podobný neprijateľný a odsúdeniahodný skutok niekedy zopakoval. Odpovede na tieto otázky budem hľadať v bode, v ktorom sa bude Národná rada venovať samotnému návrhu s pracovným názvom lex atentát. Teraz sa v zmysle rokovacieho poriadku obmedzím na to, či je dôvod, aby Národná rada prerokovala lex atentát v skrátenom legislatívnom konaní.
Pri analyzovaní návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie identifikoval náš poslanecký klub dve hlavné výhrady. Po prvé návrh zákona neodzrkadľuje realitu a po druhé návrh zákona vo viacerých bodoch nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie. Teraz to vysvetlím, prečo si to myslíme.
Návrh zákona, ktorý vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, má názov návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Problém je v tom, ako som už vyššie spomenul, že už samotný názov nezodpovedá realite. Aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda pripomína, že podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Problém je v tom, že balík zmien s pracovným názvom lex atentát, sa netýka len opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie, tak ako to naznačuje návrh zákona, alebo v balíku zmien niektorých zákonov.
Napríklad doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica nijako nezlepší ani jeho bezpečnosť, ani bezpečnosť ľudí na Slovensku. Neexistuje teda žiaden dôvod, aby aj táto konkrétna zmena bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní.
Rovnako doživotný ochrankár pre Roberta Fica nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie.
Robert Fico je stále predsedom vlády, funkčné obdobie mu potrvá ešte tri roky, takže nič by sa nestalo, keby sa aj táto zmena prijala v riadnom legislatívnom procese. Na výbore pre obranu a bezpečnosť navyše sme boli opakovane informovaní, že na jeseň príde ešte jeden balík zákonov, niečo ako lex atentát II v riadnom legislatívnom procese, takže určite by bol priestor prijať takéto zmeny bez skráteného legislatívneho konania.
Realite nezodpovedá ani nasledovné tvrdenie z návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, citujem: „Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov.“ Koniec citátu. V skutočnosti sa doživotná ochrana bude aj naďalej týkať len bývalých prezidentov a zo zvyšných dvoch najvyšších ústavných činiteľov, teda z premiérov a predsedov Národnej rady spĺňa toto kritérium len jeden jediný politik – Robert Fico. Z bývalých premiérov nespĺňa toto kritérium ani Vladimír Mečiar, ani Mikuláš Dzurinda, ani Iveta Radičová, ani Igor Matovič, ani Eduard Heger, ani Ľudovít Ódor. A z bývalých predsedov Národnej rady nespĺňa toto kritérium vôbec nikto.
Nie je teda pravda, čo píšete v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Už po tom samotnom návrhu zákona je to paragrafové znenie jasné, ale v tomto je návrh na skrátené legislatívne konanie... no, minimálne je ten návrh nepresný.
Sporná je aj opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania v otázke prideľovania ochranky pre predsedov parlamentných opozičných strán. Ak existuje dnes akákoľvek hrozba vo vzťahu k týmto osobám, minister vnútra môže už dnes podpísať rozhodnutie, ktorým pridelí ochranku predsedom opozičných strán, ktorí sedia v pléne Národnej rady ako poslanci. Zjavne taká hrozba neexistuje, pretože neviem o tom, že by predsedom parlamentných opozičných strán bola pridelená ochranka. Ak bola, rád si o tom vypočujem nejakú informáciu, ale to len dokazuje, že je to možné, že je to možné, takže netreba v skrátenom legislatívnom konaní takúto zmenu prijať, dá sa to prijať v bežnom legislatívnom konaní, ako to bolo avizované vo výbore pre obranu a bezpečnosť.
Nielen tieto zmeny nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie, ozvala sa aj Súdna rada, ktorá žiada o vypustenie čl. 7 z lex atentát, v ktorom vláda navrhuje dva roky odňatia slobody za nezaplatenie ponuky uloženej štátnym orgánom aspoň v malej výške. Súdna rada o tejto časti lex atentát konštatuje nasledovné, citujem: „Súdna rada v prípade navrhovanej zmeny Trestného zákona, obsiahnutej v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. lex atentát, nenachádza dôvod na takúto zmenu v skrátenom legislatívnom konaní bez predchádzajúcej odbornej diskusie.“ Koniec citátu.
Toto isté, čo hovorí Súdna rada vo vzťahu k čl. 7, sa dá konštatovať o viacerých článkoch v návrhu vlády, takže preto návrh na skrátené legislatívne konanie poslanecký klub hnutia SLOVENSKO nepodporí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.6.2024 13:52 - 13:53 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023, tlač 190.
V súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa, o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 16. apríla 2024 na 14. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 19, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 13.6.2024 14:57 - 14:58 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne a ďakujem aj za odpoveď. A ako doplňujúcu otázku by ma zaujímalo, či máte predstavu o tom, akým spôsobom by mal byť vybraný ten jeden nominant miest, obcí a vyšších územných celkov, teda samosprávy. Je to poslanecká novela zákona, čiže ako prísne vzaté nemusíte na to odpovedať, ale možno nejakú predstavu máte. Takže ak áno, tak by ma to zaujímalo, lebo máme na Slovensku vyše tritisíc alebo takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov, čiže tá dohoda nemusí byť taká jednoduchá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2024 15:18 - 15:20 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pročko, hovoril si vo svojom vystúpení v rozprave o nespokojných žiadateľoch, ktorým v minulosti Fond na podporu umenia nedal dotáciu. Posťažovali sa zrejme politikom súčasnej vládnej koalície a keď prejde tento zákon definitívne, keď bude prelomené veto pani prezidentky, tak už v budúcnosti vďaka novej rade fondu dotáciu dostanú. Ono vždy to tak bolo v histórii tohto fondu a vždy to tak bude. Tomu sa nedá jednoducho zabrániť, že keď je niekoľko tisíc žiadateľov, tak môžu mať aj najlepšiu žiadosť a najlepší projekt na svete, jednoducho každý jeden žiadateľ nemôže byť uspokojený, rozpočet fondu je obmedzený, vždy sa jednoducho stane, že aj dobrý projekt nedostane dotáciu alebo projekt, ktorý sa možno nie všetkým páči, dotáciu dostane. Je to tak okrem iného aj preto, lebo kultúra, umenie je vecou aj individuálneho vkusu a o to je dôležitejšie, aby tie projekty posudzovali odborné komisie, aby stanoviská tých komisií, ktoré sú na jednotlivé oblasti zvlášť zriaďované v tomto fonde, aby stanoviská týchto komisií boli záväzné, pretože majú väčší priestor rozanalyzovať tie žiadosti ako sedem ľudí, ktorí budú po novom podľa týchto nových pravidiel rozhodovať prakticky o všetkom. Je nemysliteľné, aby o týchto peniazoch rozhodovali siedmi priami politickí nominanti ministerky z jednej politickej strany.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2024 14:48 - 14:50 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vrátil parlamentu zákon o politickom ovládnutí Fondu na podporu umenia? Viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o politickom ovládnutí múzeí a galérií? Viete si predstaviť, že by sa prezident Peter Pellegrini rozhodol napadnúť na Ústavnom súde škandalóznu novelu Trestného zákona? Viete si predstaviť, že by sa Peter Pellegrini zastal prokurátorov špeciálnej prokuratúry? My v opozícii si to predstaviť nevieme. A myslím si, že ani vy vo vládnej koalícii.
Podobných príkladov by sme našli určite viac. Ani jeden zákon potrebný pre mocenské ovládnutie štátu koalíciou SMER, HLAS, SNS prezident Peter Pellegrini parlamentu nevráti. Prezident Peter Pellegrini podpíše koalícii SMER, HLAS, SNS všetky zákony, ktorými koalícia SMER, HLAS, SNS mocensky ovládne súdy, prokuratúru, políciu, školy, nemocnice, kultúru, médiá, národné parky a tak ďalej. Ten zoznam by bol nekončený.
Na tejto schôdzi Národnej rady máme tri zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou a som presvedčený, že na dlhé obdobie sú to posledné tri vetované zákony koalície SMER, HLAS, SNS, ktoré súvisia s mocenským ovládnutím štátu koalíciou SMER, HLAS a SNS. Za zákon o Fonde na podporu umenia hlasovali v treťom čítaní na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady všetci koaliční poslanci. Sedemdesiat deväť koaličných poslancov hlasovalo za tento zákon. Peter Pellegrini síce medzi nimi nebol, ale nie preto, že by mal na politické ovládnutie fondu iný názor, ale z dôvodu, že už v tom čase bol zvolený prezident a preto už nebol poslancom. Ešte vo februári tohto roka v prvom čítaní za tento zákon hlasoval aj Peter Pellegrini. Je dôležité si to pripomenúť práve tu a práve teraz, keď rokujeme o troch zákonoch vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Je to dôležité preto, lebo to dobre ilustruje, že občania stratili v prezidentských voľbách prvok, ktorý zabezpečoval rovnováhu moci. Od tejto soboty, kedy Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub, už koaličný valec nepribrzdí nikto a nič.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO sa plne hlási k výhradám, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. V prvom aj v druhom čítaní sme upozorňovali na to, že tento zákon slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla peniaze určené na nezávislú tvorbu v kultúre a v umení. Stane sa tak z týchto dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo podľa tohto zákona bude desať miliónov eur každoročne rozdeľovať trinásťčlenná rada fondu, v ktorej väčšinu budú mať priami nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej za SNS. A po druhé preto, lebo stanoviská odborných komisií posudzujúcich žiadosti o podporu už nebudú pre radu záväzné. V praxi to znamená, že o tom, kto podporu dostane a kto si ju nezaslúži, rozhodne sedem ľudí. Sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej zo Slovenskej národnej strany.
Hoci to medzi dôvodmi na vrátenie zákona nie je uvedené, naďalej považujeme za chaotický prvok ten, podľa ktorého jedného člena rady budú mať právo nominovať mestá, obce a vyššie územné celky. Ako som už na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady upozornil, na Slovensku máme takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov. To znamená, že máme takmer tritisíc starostov, primátorov a županov. Z novely zákona o Fonde na podporu umenia absolútne nie je jasné, ako si koalícia SMER, HLAS, SNS predstavuje výber jedného člena rady fondu takmer tritisíc starostami, primátormi a županmi. Skrátka chaos.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO súhlasí aj s pripomienkou, že zmeny načasované v tejto novele ohrozujú podporu umenia, alebo ako sa píše v stanovisku prezidentky republiky, citujem: "Podpora umenia môže prakticky skolabovať." Pre tých, ktorí rozhodnutie hlavy štátu nečítali, len v stručnosti, k tomuto záveru dospela na základe toho, že, citujem: "Účinnosť schváleného zákona je upravená tak, že nie je zohľadnená lehota pre prezidentku republiky na posúdenie a prípadné vrátenie zákona. Zároveň absencia rozumnej legisvakačnej lehoty robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným. Podpora umenia môže prakticky skolabovať, keďže takúto radikálnu zmenu nie je možné naštartovať od 1. júna 2024 z dôvodu prijatia nových schém podpory, nových interných pravidiel fondu, nových zmlúv, posilnenia personálnych kapacít." Summa summarum, táto novela zákona nepomôže umeniu a kultúre, táto novela ublíži umeniu a kultúre. Nie je to prvý ani posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu, ale je to zrejme na dlhé obdobie posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu a bol hlavou štátu vetovaný.
Zostali sme v tom sami, ale o to hlasnejšie sa budeme musieť ozývať, o to aktívnejšie budeme musieť v opozícii vzdorovať, lebo ochrana verejného záujmu je to najdôležitejšie, čo od nás občania očakávajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2024 14:43 - 14:58 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky faktické poznámky, budem reagovať na pána poslanca Michelka a pána poslanca Farkašovského.
Takže pán poslanec Michelko vo svojej faktickej poznámke potvrdil, že sme neodvolali Jaroslava Rezníka z čela RTVS, za čo mu ďakujem a takisto potvrdil, lebo to nevyvrátil, že skoro všetci moderátori a redaktori, ktorí sú dnes v RTVS, tam boli aj za ich nominanta, za pána Rezníka. Aj tie relácie, ktoré dnes kritizujú, sa vysielali aj počas pôsobenia ich nominanta na čele RTVS a na Jaroslava Rezníka.
A k pánovi Farkašovskému. Čo sa týka tej agentúry MEDIAN, ja tú agentúru neglorifikujem, ja som to uviedol ako príklad, lebo som žiaden iný prieskum nenašiel a v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa ministerstvo kultúry odvoláva na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti RTVS. Tak sa pýtam, o ktoré prieskumy ide, ktoré agentúry tie prieskumy robili? A nech tie agentúry pomenuje, veď keď to viete vy, pán poslanec Farkašovský, tak to povedzte a môžme sa na to pozrieť. To je všetko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2024 13:58 - 14:13 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Skôr ako začnem s prejavom, krátka poznámka ešte k vystúpeniu pána poslanca Michelka. Vy ste sa posťažovali na počet teda toho, koľkokrát vám skáču moderátori do reči vo verejnoprávnych médiách v diskusných reláciách. Ste šťastný človek, že vás tam pozývajú a môžu vám moderátori skákať do reči, lebo sú politici v tejto sále, ktorí v diskusnej relácii neboli, aké je volebné obdobie dlhé alebo krátke, zatiaľ. No.
A teraz k tomuto zákonu, kolegyne, kolegovia. Koalícia SMER, HLAS, SNS zahájila tichý, ale mimoriadne intenzívny útok na niektoré najsledovanejšie médiá a kto tie, tieto média aspoň trochu sleduje, musí cítiť dôsledky tohto frontálneho útoku. Rušia sa politické relácie, odchádzajú politickí novinári a v scenároch spravodajských relácií sa politické témy často posúvajú nižšie a nižšie. Koalícia SMER, HLAS a SNS sa bojí kritiky. Boja sa konfrontácie argumentov a pomerne úspešne vytláčajú politiku najmä z celoštátnych televízií, ktoré sú ešte stále veľmi vplyvným zdrojom informácií pre mnoho ľudí na Slovensku. V tomto duchu sa nesie aj návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Skôr ako sa dostanem k obsahu tohto návrhu zákona, začnem malým jazykovým okienkom. Domnievam sa, že názov Slovenská televízia a rozhlas je nespisovný. Myslím si to preto, lebo podľa pravidiel slovenského pravopisu, teraz budem tie pravidlá citovať: "prídavné mená sa zásadne zhodujú v rode, v čísle a v páde s podstatným menom, ktoré po nich nasleduje". Názov ´Slovenská televízia a rozhlas´ toto pravidlo porušuje. Kým slovo televízia je podstatné meno ženského rodu, rozhlas je podstatné meno mužského rodu. Aby názov pre verejnoprávne médium mohlo byť v súlade s pravidlom, ktorý som citoval, gramaticky správny názor, názov by mal byť Slovenská televízia a slovenský rozhlas. V tomto nespisovnom tvare podľa pravidiel slovenského pravopisu v podstate vládna koalícia navrhuje inštitúciu ´Slovenská rozhlas a slovenská televízia´. Je to nespisovné, je to nesprávne a je to mimoriadne čarovné, že nespisovný názov pre nové verejnoprávne médium navrhuje Slovenská národná strana.
A je to čarovné nielen kvôli tomuto, ale aj kvôli ponosom autorov zákona z dôvodovej správy, citujem: "Predkladateľ pri tvorbe návrhu zákona pristúpil aj k zmene názvu verejnoprávneho vysielateľa. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku „slovenský“, „slovenská“ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)." No problém s degradovaním štátotvorného národa vyriešilo ministerstvo kultúry pod kontrolou SNS tak, že sa názov Rozhlas a televízia Slovenska nespisovne zmení na Slovenská televízia a rozhlas. To nevymyslíš, to je SNS. Ibaže by to bolo myslené tak, že slovenská bude len televízia a rozhlas nebude slovenský, ale to by predsa Slovenská národná strana určite nechcela. To by predsa degradovalo štátotvorný národ.
Teraz krátko k procesu, akým Národná rada prijíma tento zákon o nespisovnom premenovaní RTVS. Koalícia opäť vytiahla valec z parlamentnej garáže, aby prevalcovala opozíciu skrátením rozpravy. Toto už je deviaty prípad obmedzenia práv poslancov v tomto volebnom období. Od parlamentných volieb uplynulo pol roka a koalícia už deväťkrát skrátila alebo úplne uťala rozpravu, teda obmedzila naše práva. Už deviatykrát sa nemôžeme slobodne vyjadriť k vašim návrhom v rozsahu, aký predpokladá zákon o rokovacom poriadku, teda v písomnej rozprave 20 minút, v ústnej rozprave 10 minút.
Už som to raz povedal, a zopakujem to zakaždým, keď sa to tu bude diať, keď sa niečo podobné stalo počas vlády Ivety Radičovej, raz pri voľbe generálneho prokurátora, tak ste to vtedajšiemu predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi vyčítali a pripomínali ešte desať rokov. A vy to robíte za prvého polroka vášho vládnutia už deviatykrát. Hanba vám. A teraz poďme k obsahu.
Cieľom tohto zákona je splnenie týchto strategických cieľov Slovenskej národnej strany vo vzťahu k RTVS:
1. odvolať generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja,
2. dosadiť na jeho miesto poslušného propagandistu SNS,
3. urobiť z RTVS TV Slovan a Rádio Slovan.
Toto je podstata nového zákona.
Podľa dnes ešte platného zákona o RTVS by mal mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja vypršať o tri roky, keďže v júni v roku 2022 bol zvolený na päťročné funkčné obdobie. Najjednoduchší a zároveň najvulgárnejší spôsob, ako sa ho zbaviť, je práve zrušenie zákona o RTVS týmto novým, nespisovným zákonom, založenie nového média a voľba nového generálneho riaditeľa. A netvárte sa, že ide o niečo iné.
Reči v dôvodovej správe o nenaplnených očakávaniach zo zlúčenia kedysi samostatnej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to bolo spisovné, do RTVS sú frázy. Keby tieto frázy mali byť faktami, museli by sa opierať o nejaké dáta, lenže v dôvodovej správe žiadne dáta k tvrdeniu o nenaplnených očakávaniach jednoducho nenájdeme.
Len na margo chcem poznamenať, že keď prevzala moc vláda Igora Matoviča, vášmu nominantovi na čele RTVS Jaroslavovi Rezníkovi chýbali ešte dva roky do ukončenia päťročného funkčného obdobia a nikto ho neodvolal. Tu v tejto sále by ste skákali po plafón, keby bol váš nominant Jaroslav Rezník predčasne odvolaný. Váš nominant Jaroslav Rezník dokončil svoje päťročné funkčné obdobie. Ľuboš Machaj ešte nebude ani v polovici svojho funkčného obdobia, keď ho zarežete.
Čím sa tak generálny riaditeľ Machaj previnil? Na túto otázku nám ministerstvo kultúry ponúka v dôvodovej správe nasledovnú odpoveď, opäť citujem: „Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcií sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém vrátane osobných napádaní. V RTVS sa vytvorilo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až k odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácie rozličných názorov a postojov." Opäť žiadne fakty, len dojmy a pocity. Tak ja poviem pár faktov, ktoré tieto dojmy vyvrátia.
Pokiaľ ide o spravodajstvo, drvivá väčšina moderátorov a redaktorov pôsobila v RTVS aj za vášho nominanta Jaroslava Rezníka. Títo moderátori a redaktori spravodajstva neprišli do RTVS s Ľubošom Machajom. To isté platí aj o publicistických reláciách, ako sú napríklad Večera s Havranom, Reportéri alebo Do kríža. Všetky tieto relácie vysielala RTVS aj za vášho nominanta Jaroslava Rezníka a ešte aj s tými istými tvorcami. Jaroslav Rezník bol váš nominant. Vy ste ho v roku 2017 zvolili za generálneho riaditeľa RTVS. Nevšimol som si, že by ste ho za prácu týchto moderátorov a redaktorov kritizovali, že by ste kvôli týmto moderátorom a redaktorom po dvoch rokoch menili zákon, aby ste mohli vášho nominanta Jaroslava Rezníka predčasne vymeniť. Neurobili ste to. A neurobili sme to ani my, hoci sme nastúpili v roku 2020, počkali sme dva a pol roka, kým vášmu nominantovi Jaroslavovi Rezníkovi skončilo zákonom dané päťročné funkčné obdobie. Vy idete Ľuboša Machaja odpáliť po dvoch rokoch.
Dámy a páni z vládnej koalície, tým, čo robíte, nastavujete štandardy pre budúcu vládu. Povedal som to aj pri Fonde na podporu umenia a hovorím to aj teraz. Ak po najbližších parlamentných voľbách vznikne v parlamente iná väčšina, ak budúcu vládu vytvoria politické strany súčasnej opozície a vymenia generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu, nebudete môcť povedať ani mäkké f.
Vysloveným klamstvom v dôvodovej správe je tvrdenie o odpolitizovaní voľby generálneho riaditeľa. Po novom ho nebude voliť Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, ale deväťčlenná rada, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady. Matematika v tomto je opäť veľmi jednoduchá. Väčšinu v rade budú mať piati členovia volení Národnou radou, teda piati nominanti parlamentnej koaličnej väčšiny. Takže reálne sa nič nezmení, o novom generálnom riaditeľovi rozhodne koaličná väčšina v Národnej rade, takisto ako keby generálneho riaditeľa volila Národná rada.
Politickou lahôdkou okrem nespisovného názvu je funkčné obdobie generálneho riaditeľa a funkčné obdobie členov rady, ktorí volia a odvolávajú generálneho riaditeľa. Na jednej strane nemáte problém odpáliť Ľuboša Machaja v polovici jeho funkčného obdobia a na druhej strane navrhujete, aby nový generálny riaditeľ mal plné päťročné funkčné obdobie a členovia rady dokonca šesťročné funkčné obdobie. Tak sa pozrime na to, čo to spôsobí v praxi. Vami zvolenému generálnemu riaditeľovi vyprší funkčné obdobie rok po najbližších parlamentných voľbách a členom rady dva roky po najbližších parlamentných voľbách. Podľa tohto návrhu zákona by teda nástupcu vášho nominanta mali zvoliť vaši nominanti v rade, hoci pri moci už môže byť úplne iná vládna zostava. Geniálne!
Pokiaľ ide o ďalšie časti dôvodovej správy, zrejme nejakým nedopatrením sa tam dostalo aj konštatovanie, s ktorým sa nedá nesúhlasiť. Citujem: „V prijatom európskom akte o slobode médií sa v pozícii Európskeho parlamentu a Európskej rady hovorí, že vo verejnoprávnych médiách je potrebné plne zabezpečiť pluralitu informácií." Súhlasím na sto percent. Problém je v tom, že tím pani ministerky kultúry v praxi nepresadzuje pluralitu informácií. Tím pani ministerky presadzuje pluralitu dezinformácií. A bolo by čestné to uviesť na pravú mieru aj v dôvodovej správe.
Potom tu máme pasáž o dôveryhodnosti RTVS. Citujem z dôvodovej správy: „Z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že v dôsledku neobjektívneho podávania správ verejnoprávnych i súkromných médií sa občania prikláňajú k alternatívnym zdrojom informácií, najmä k tým, ktoré sú dostupné na online platformách." Ktoré agentúry máte na mysli? A čo máte proti alternatívnym médiám? Rozumiem tomu správne, že sa vám nepáči, že niektorí občania sa prikláňajú k alternatívnym médiám? A vyhlasuje ministerstvo kultúry týmto návrhom zákona vojnu alternatívnym médiám? A čo na to hovoria tvorcovia v alternatívnych médiách?
Ale vráťme sa k tvrdeniu, že z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že v dôsledku neobjektívneho podávania správ sa občania prikláňajú k alternatívnym zdrojom informácií. Keďže z dôvodovej správy sa nedozvedáme, ktoré prieskumy, za aké obdobie, od akých agentúr má ministerstvo kultúry na mysli, musíme si vystačiť s tým, čo je aj verejne dostupné. Verejne dostupný je napríklad dlhodobý prieskum agentúry MEDIAN napríklad z februára tohto roka. Podľa tohto prieskumu má spomedzi všetkých slovenských televíznych staníc najobjektívnejšie spravodajstvo, hádajte, ktoré médium. RTVS. Netvrdím to ja, hovoria to respondenti agentúry MEDIAN. Podľa tohto prieskumu si vyše 26 % opýtaných myslí, že najobjektívnejšie televízne spravodajstvo má RTVS. Nasleduje TA3, TV Markíza a TV JOJ. Oproti februáru 2023, čiže v priebehu roka si spravodajstvo RTVS zlepšilo v prieskumoch agentúry MEDIAN svoju dôveryhodnosť o tri percentá. V uplynulom období bol na Slovensku zverejnený aj jeden medzinárodný prieskum, a to od inštitútu Reuters, o ktorom informovali viaceré médiá, ale aj organizácia MEMO 98, aj v tomto prieskume má RTVS vysokú mieru dôveryhodnosti, a to až 54 %.
Takže ešte raz sa pýtam, z ktorých dlhodobých prieskumov rôznych agentúr vyplýva to, čo tvrdíte v dôvodovej správe? Aj táto nezodpovedaná otázka dokazuje, že ministerstvo kultúry nevie faktami, dátami a argumentmi zdôvodniť zrušenie RTVS a založenie Slovenskej televízie a rozhlasu. Stačilo by povedať pravdu. Stačilo by povedať, že ide o mocenské rozhodnutie tak, ako pri zrušení špeciálnej prokuratúry, ako pri nálepkovaní mimovládnych organizácií alebo ako pri politickom ovládnutí peňazí určených pre nezávislých umelcov.
Podpredseda Národnej rady Andrej Danko zvykne na obavy zo zmien v RTVS reagovať tým, že zamestnancom padá budova na hlavu, že majú nízke platy, zlé materiálne podmienky. Tak k tomuto chcem na záver povedať dve poznámky.
Po prvé, tieto problémy návrh zákona ministerky Šimkovičovej absolútne nerieši.
A po druhé, sloboda je pre každého novinára, každého autora, dramaturga, režiséra, sloboda je pre týchto ľudí dôležitejšia a má väčšiu hodnotu ako budovy a peniaze.
Pre vás je však sloboda prekážkou. Vy potrebujete politicky ovládnuť RTVS, aby ste mohli rozhodovať, kto v nej môže a kto v nej nemôže pracovať, tak ako ste to podľa vlastných slov robili aj v minulosti, keď ste boli pri moci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2024 10:31 - 10:33 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Sme na konci rozpravy, a preto je namieste zhrnúť ponaučenia z tejto diskusie. Ja som ich napočítal tieto tri.
Po prvé, táto rozprava potvrdila, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť rozdeľovanie peňazí určených pre umelcov. Dôkazom je zmena rozhodovacích mechanizmov vo Fonde na podporu umenia, pretože o rozdeľovaní už bude rozhodovať 13-členná rada, v ktorej väčšinu bude mať sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, respektíve ľudí, ktorých ministerke Šimkovičovej nadiktuje pán poslanec Michelko.
Po druhé, druhá vec, ktorú táto rozprava ukázala, je, že pán poslanec Michelko nedokáže dôveryhodne zdôvodniť tento svoj návrh na politické ovládnutie fondu. Skúsil to príkladom, ktorý nazval excesom, ale ako sa veľmi rýchlo ukázalo, tento exces vydalo jemu blízke vydavateľstvo. Tak ak je problém s takýmito excesmi, jednoduchším riešením by bolo, keby vydavateľstvo blízke pánovi poslancovi Michelkovi nežiadalo Fond o podporu a bolo by po excesoch.
No a tretia vec, ktorú rozprava ukázala, je tá, že vzťahy vo vládnej koalícii nie sú zďaleka také bezproblémové, ako sa navonok javia, ako sa lídri vládnej koalície tvária, a to je dobrá správa.
Ale čo je zlé, je, že tento zákon kultúre nepomôže, tento zákon ublíži kultúre a pomôže len žiadateľom blízkym Slovenskej národnej strane. Ale aspoň budeme vedieť, ktoré tie organizácie sú a mohli by si dať do zátvorky potom nálepku, organizácie s podporou SNS. (Potlesk.)
Skryt prepis