Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Všimol som si v úvodnom slove pána podpredsedu vlády, budem parafrázovať výrok, že za vlád SMER-u sa nezneužívala moc a ľudia sa nekriminalizovali (krátka pauza, rečník krúti hlavou) – tak to bolo dobré.
A teraz k tomuto návrhu zákona. Dve kľúčové otázky, ktoré si treba položiť pri posudzovaní zmien v lex atentát, znejú takto.
Zabránia tieto zmeny k tomu, aby bol v budúcnosti na nejakého politika na Slovensku spáchaný atentát?
A druhá otázka, ak by všetky tieto zmeny platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to atentátu na predsedu vlády?
Odpovede na tieto dve otázky, sú podľa mňa jasné, stačí si prejsť lex atentát bod po bode alebo článok po článku.
V čl. 1. navrhuje vláda zmeniť zákon o zhromažďovacom práve, a to tak, že sa má zakázať zhromaždenie v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, Národnej rady, vlády, Ústavného súdu, či od objektu, kde rokujú tieto orgány, alebo od objektu, ktorý zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre potreby prezidenta, predsedu Národnej rady a premiéra.
Ak by takýto zákaz platil v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, zabránilo by to útoku na predsedu vlády? Nezabránilo by. Z toho logicky vyplýva, že takáto zmena nezabráni podobnému útoku ani v budúcnosti.
V tomto istom článku navrhuje vláda nové dôvody na zákaz zhromažďovania, ako aj pokuty za porušenie takéhoto zákazu. Ale ako vieme, v Handlovej nešlo o žiadne protestné zhromaždenie, ktoré by evokovalo bezpečnostné riziko. Zhromaždenie v Handlovej bolo zhromaždením priaznivcov vlády, ktoré sa útočník rozhodol zneužiť. Ak by tieto zákazy a sankcie platili v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by útoku na premiéra a nezabránia útokom na politikov ani v budúcnosti.
Čl. 2, priestupkový zákon. Tu vláda deklaruje lepšiu ochranu zhromažďovacieho práva či lepšiu kultúru v online priestore. Rovnako ako v čl. 1, aj tu platí, že tieto zmeny by nič nezmenili na udalosti v Handlovej.
Čl. 3, zákon o Slovenskej informačnej službe. Vláda v tomto článku priznáva SIS kompetenciu získavať informácie o aktivitách, ktoré smerujú k ohrozeniu života a zdravia chránených osôb. Tu však autori v dôvodovej správe sami priznávajú, že aj súčasné právomoci SIS sú dostatočné na to, aby takéto informácie získavali. Z tohto konštatovania, z tohto konštatovania jasne vyplýva, že touto právomocou SIS disponovala aj v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, aj dnes, kedy ešte o tomto návrhu novely zákona len diskutujeme v parlamente. Čiže tento novelizačný bod reálne nič nové neprináša.
Čl. 4, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Tu navrhuje vláda doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, čo je zaujímavé, že balík zmien zákonov, o ktorom rokujeme, nazvala vláda zákonom o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Asi každému je jasné, že doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica s bezpečnosťou situáciou v Slovenskej republike nijako nesúvisí.
Čl. 5, zákon o Policajnom zbore. Tento článok rozširuje právomoci polície jednak o možnosť identifikovať anonymných alebo falošných diskutérov v online priestore, ale takisto tento článok rozširuje aj okruh osôb, ktorým má Úrad na ochranu ústavných činiteľov poskytnúť ochranu. Ani takáto zmena, ak by platila čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, by nezabránila útoku na predsedu vlády, a teda nezabráni podobnej udalosti ani do budúcnosti.
Čl. 6, zákon o ochrane utajovaných skutočností. Táto časť novely sa týka zákazu fotografovania či filmovania budov, zariadení a priestorov označených zákazom fotografovania a filmovania. Súčasná legislatíva je podľa dôvodovej správy neúčinná, preto treba prijať určité zmeny. V poriadku. Ale prečo v zrýchlenom konaní, ako to súvisí s atentátom v Handlovej? Ako to zabráni podobnému konaniu v budúcnosti?
Čl. 7, Trestný zákon. Tu vláda navrhuje povýšiť na trestný čin nezaplatenie úradnej pokuty, ale keďže proti tomuto, proti tejto časti sa ozvala aj Súdna rada, už aj pán poslanec Gašpar naznačil, že ak príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak sa bude týkať práve tejto časti, takže už podrobnejšie nemá zmysel sa tomu venovať.
Čl. 8, zákon o elektronických komunikáciách. Táto časť novely opäť súvisí s identifikáciou anonymných vyhrážok v online priestore, čo je veľmi užitočná vec, ale to takisto nebol prípad atentátu v Handlovej.
Zhrnuté a podčiarknuté, keby všetky tieto zmeny platili už v čase výjazdového rokovania vlády v Handlovej, nezabránili by streľbe na predsedu vlády. Nielenže by tieto zmeny nezabránili v útoku v Handlovej, ale ani riziko takejto nepriateľnej a odsúdeniahodnej streľby by nemali potenciál znižovať. Obzvlášť to platí o priznaní doživotného poslaneckého platu pre Roberta Fica. To neznamená, že niektoré zmeny týchto zákonov nemôžu prispieť vo všeobecnosti k lepšej bezpečnosti, ale nie v skrátenom legislatívnom konaní, a netvárme sa, že vďaka týmto zmenám dokážu štátne orgány zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobný odsúdeniahodný čin zopakoval, pretože práve okolnosti útoku v Handlovej dokazujú, že niečomu podobnému sa dá len veľmi ťažko zabrániť. Dá sa znížiť riziko, ale na zníženie rizika postačia aj súčasné pravidlá a zákony a rozhodujúce je, či sa týmito pravidlami a zákonmi dôsledne riadia všetci, na ktorých sa vzťahujú.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, atentát na predsedu vlády, je nepochybne neprijateľný a odsúdeniahodný čin, o tom nikto so zdravým úsudkom nemôže pochybovať. Páchateľ bol na mieste zadržaný, je väzobne stíhaný a nemal by ho minúť spravodlivý trest. A tak to má byť. Otázka, ktorú by sme si ako zákonodarný zbor mali položiť, je, či existujú legislatívne zmeny, ktoré mohli tomuto neprijateľnému a odsúdeniahodnému činu zabrániť, resp. či takýmito zmenami zabránime do budúcna tomu, aby sa podobný neprijateľný a odsúdeniahodný skutok niekedy zopakoval. Odpovede na tieto otázky budem hľadať v bode, v ktorom sa bude Národná rada venovať samotnému návrhu s pracovným názvom lex atentát. Teraz sa v zmysle rokovacieho poriadku obmedzím na to, či je dôvod, aby Národná rada prerokovala lex atentát v skrátenom legislatívnom konaní.
Pri analyzovaní návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie identifikoval náš poslanecký klub dve hlavné výhrady. Po prvé návrh zákona neodzrkadluje realitu a po druhé návrh zákona vo viacerých bodoch nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie. Teraz to vysvetlím, prečo si to myslíme.
Návrh zákona, ktorý vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, má názov, návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Problém je v tom, ako som už vyššie spomenul, že už samotný názov nezodpovedá realite. Aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda pripomína, že podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Problém je v tom, že balík zmien s pracovným názvom lex atentát, sa netýka len opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie, tak ako to naznačuje návrh zákona, alebo v balíku zmien niektorých zákonov. Napríklad doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica, nijako nezlepší ani jeho bezpečnosť, ani bezpečnosť ľudí na Slovensku. Neexistuje teda žiaden dôvod, aby aj táto konkrétna zmena bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako doživotný ochrankár pre Roberta Fica nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie. Robert Fico je stále predsedom vlády, funkčné obdobie mu potrvá ešte tri roky, takže nič by sa nestalo, keby sa aj táto zmena prijala v riadnom legislatívnom procese. Na výbore pre obranu a bezpečnosť navyše sme boli opakovane informovaní, že na jeseň príde ešte jeden balík zákonov, niečo ako lex atentát II v riadnom legislatívnom procese, takže určite by bol priestor prijať takéto zmeny bez skráteného legislatívneho konania.
Realite nezodpovedá ani nasledovné tvrdenie z návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, citujem: „Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov.“ Koniec citátu. V skutočnosti sa doživotná ochrana bude aj naďalej týkať len bývalých prezidentov a zo zvyšných dvoch najvyšších ústavných činiteľov, teda z premiérov a predsedov Národnej rady spĺňa toto kritérium len jeden jediný politik. Robert Fico. Z bývalých premiérov nespĺňa toto kritérium ani Vladimír Mečiar, ani Mikuláš Dzurinda, ani Iveta Radičová, ani Igor Matovič, ani Eduard Heger, ani Ľudovít Ódor. A z bývalých predsedov Národnej rady, nespĺňa toto kritérium vôbec nikto.
Nie je teda pravda, čo píšete v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Už po tom samotnom návrhu zákona je to paragrafové znenie jasné, ale v tomto je návrh na skrátené legislatívne konanie... no, minimálne je ten návrh nepresný.
Sporná je aj opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania v otázke prideľovania ochranky pre predsedov parlamentných opozičných strán. Ak existuje dnes akákoľvek hrozba vo vzťahu k týmto osobám, minister vnútra môže už dnes podpísať rozhodnutie, ktorým pridelí ochranku predsedom opozičných strán, ktorí sedia v pléne Národnej rady ako poslanci. Zjavne taká hrozba neexistuje, pretože neviem o tom, že by predsedom parlamentných opozičných strán bola pridelená ochranka. Ak bola, rád si o tom vypočujem nejakú informáciu, ale to len dokazuje, že je to možné. Že je to možné, takže netreba v skrátenom legislatívnom konaní takúto zmenu prijať, dá sa to prijať v bežnom legislatívnom konaní, ako to bolo avizované vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Nielen tieto zmeny nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie, ozvala sa aj Súdna rada, ktorá žiada o vypustenie čl. 7 z lex atentát, v ktorom vláda navrhuje dva roky odňatia slobody za nezaplatenie ponuky, uloženej štátnym orgánom aspoň v malej výške. Súdna rada o tejto časti lex atentát konštatuje nasledovné, citujem: „Súdna rada v prípade navrhovanej zmeny Trestného zákona, obsiahnutej v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. lex atentát, nenachádza dôvod na takúto zmenu v skrátenom legislatívnom konaní bez predchádzajúcej odbornej diskusie.“ Koniec citátu.
Toto isté, čo hovorí Súdna rada vo vzťahu k čl. 7, sa dá konštatovať o viacerých článkoch v návrhu vlády, takže preto návrh na skrátené legislatívne konanie poslanecký klub hnutia Slovensko nepodporí.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023, tlač 190.
V súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa, o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 16. apríla 2024 na 14. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 19, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem pekne a ďakujem aj za odpoveď. A ako doplňujúcu otázku by ma zaujímalo, či máte predstavu o tom, akým spôsobom by mal byť vybraný ten jeden nominant miest, obcí a vyšších územných celkov, teda samosprávy. Je to poslanecká novela zákona, čiže ako prísne vzaté nemusíte na to odpovedať, ale možno nejakú predstavu máte. Takže ak áno, tak by ma to zaujímalo, lebo máme na Slovensku vyše tritisíc alebo takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov, čiže tá dohoda nemusí byť taká jednoduchá.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pročko, hovoril si vo svojom vystúpení v rozprave o nespokojných žiadateľoch, ktorým v minulosti Fond na podporu umenia nedal dotáciu. Posťažovali sa zrejme politikom súčasnej vládnej koalície a keď prejde tento zákon definitívne, keď bude prelomené veto pani prezidentky, tak už v budúcnosti vďaka novej rade fondu dotáciu dostanú. Ono vždy to tak bolo v histórii tohto fondu a vždy to tak bude. Tomu sa nedá jednoducho zabrániť, že keď je niekoľko tisíc žiadateľov, tak môžu mať aj najlepšiu žiadosť a najlepší projekt na svete, jednoducho každý jeden žiadateľ nemôže byť uspokojený, rozpočet fondu je obmedzený, vždy sa jednoducho stane, že aj dobrý projekt nedostane dotáciu alebo projekt, ktorý sa možno nie všetkým páči, dotáciu dostane. Je to tak okrem iného aj preto, lebo kultúra, umenie je vecou aj individuálneho vkusu a o to je dôležitejšie, aby tie projekty posudzovali odborné komisie, aby stanoviská tých komisií, ktoré sú na jednotlivé oblasti zvlášť zriaďované v tomto fonde, aby stanoviská týchto komisií boli záväzné, pretože majú väčší priestor rozanalyzovať tie žiadosti ako sedem ľudí, ktorí budú po novom podľa týchto nových pravidiel rozhodovať prakticky o všetkom. Je nemysliteľné, aby o týchto peniazoch rozhodovali siedmi priami politickí nominanti ministerky z jednej politickej strany.